Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán predseda, dovoľte mi, aby som sa však vrátil najskôr k vystúpeniu pána poslanca Kalmana, ktorý dal návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní, keďže nie sú splnené náležitosti zákona číslo 106/1999 Z. z., § 6, najmä ods. 6. Ja hovorím, že ste dali správne hlasovať, pretože bol schválený bod programu tohto rokovania. Pán poslanec vtedy nepovedal jednoznačne, že stiahnuť, ale aby sme nepokračovali. Lenže pán poslanec má pravdu, že tieto náležitosti nie sú splnené, a preto skutočne nemôžeme pokračovať v rokovaní. Keď si prečítate ods. 6 § 6 zákona číslo 106/1999 Z. z., kde sa hovorí, že závermi rokovania plenárneho zasadnutia sú dohody, stanoviská, odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie orgánu, ktorý materiál ďalej prerokúval, alebo o ňom rozhoduje. Pri návrhoch zákonov sú dohody, stanoviská a odporúčania plenárneho zasadnutia súčasťou všeobecnej časti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, dajte ešte minútu pánu poslancovi Gašparovičovi.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Stanoviská a odporúčania plenárneho zasadania sú súčasťou všeobecnej časti dôvodovej správy vládneho návrhu zákona predkladaného Národnej rade Slovenskej republiky. A to tu nie je.
Pán predseda, keďže ste už dali hlasovať a Národná rada neprijala návrh pána poslanca Kalmana, čo je mi ľúto, lebo sme sa mohli tomuto vyhnúť, navrhujem, aby sme podľa § 146 zákona o rokovacom poriadku, "ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe, podľa tohto zákona rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci". Ak nechcete rozhodnúť, tak na návrh poslanca Národnej rady sa rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnostiach a postupe pri prerokúvaní zákona po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Takže toto je môj procedurálny návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dobre.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze a zvolávam ústavnoprávny výbor na posúdenie tejto otázky.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať podpredseda vlády Fogaš, namiesto podpredsedu vlády Csákyho podpredseda vlády Hamžík, namiesto ministra Kukana minister Šagát, namiesto ministra Pittnera minister Čarnogurský, namiesto ministra Kňažka minister Šagát, namiesto ministra Haracha minister Macejko, namiesto ministra Lászlóa Miklósa minister Harna a namiesto ministra Magvašiho minister Kanis.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia od pána poslanca Ištvána znie: "Neohrozí 10-percentné prepúšťanie v školstve fungovanie tohto dôležitého rezortu?"
Nech sa páči pán, predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vláda rozhodla o desaťpercentnom znížení pracovníkov v rezorte školstva diferencovane. Podľa rozhodnutia vlády sa nebude týkať pedagogických pracovníkov vysokých škôl a tiež vedeckovýskumných pracovníkov vysokých škôl. Na svojom včerajšom zasadnutí sa vláda zaoberala návrhom na zrušenie rozhodnutia o desaťpercentnom znížení stavu nepedagogických pracovníkov na vysokých školách. Vláda síce nesúhlasila s týmto návrhom, ale podporila požiadavku Slovenskej rektorskej konferencie, aby sa limit počtu zamestnancov zmenil zo záväzného ukazovateľa na orientačný. Zníži sa teda objem mzdových prostriedkov pre vysoké školy o 10 % pre nepedagogických pracovníkov, ale štruktúru a počet pracovníkov bude určovať akademický senát, ako to vyplýva zo zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Tým sa tento krok zmení z administratívnej regulácie na ekonomickú a vytvára sa priestor pre vysoké školy, aby situáciu riešili prijateľne s čo najmenšími negatívnymi dosahmi.
Pri základných a stredných školách rozhodla vláda o desaťpercentnom znížení stavu nepedagogických pracovníkov, pričom rozhodnutie o znížení stavu pedagogických pracovníkov odsunula k 1. júnu budúceho roka.
Som si vedomý, že rozhodnutie o znižovaní stavov pracovníkov nie sú populárne, ale viem, že riaditelia škôl, okresné a krajské úrady si dokázali s touto úlohou dosiaľ poradiť. Registrujem aj snahy ministerstva školstva predložiť na rokovanie vlády materiál, v ktorom by sa hlbšie posúdila otázka znižovania stavu pedagogických pracovníkov, aby ministerstvo aj vláda posúdili všetky negatívne, ale aj pozitívne dosahy tohto rozhodnutia. Môžem vyhlásiť, že vláda s plnou zodpovednosťou posúdi tieto návrhy, pretože máme záujem, aby úprava stavov neohrozila fungovanie rezortu, tak ako sa vo svojej otázke pýtate. Školstvo potrebuje v prvom rade systémové reformné kroky, medzi ktoré počítam racionalizáciu siete škôl, učebných a študijných odborov a postupné prispôsobovanie sa školstva demokratickým vývojom.
Toľko z mojej strany.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Ištván:
Áno, ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Ja sa s touto otázkou stretávam veľmi často počas svojich ciest po Slovensku a najmä v základných a stredných školách. Úprimne povedané, preto som si dovolil túto otázku položiť aj vám, pretože názor pána ministra školstva je dosť dobre známy. A chcel by som vám aj tlmočiť možno niekoľko hlasov od pedagogickej verejnosti, s ktorou sa stretávam ja.
Áno, možno prepúšťanie nepedagogických pracovníkov sa dá nejako vyriešiť, možno má skutočne nejaký význam. Ale navštívil som niekoľko škôl, ktoré, povedzme si to tak, jednoducho nie sú vo veľmi dobrom technickom stave a prepustenie nejakých tých skromných síl, ktoré sú tam na upratovanie, resp. údržbu, môže podľa mňa dosť vážne narušiť chod týchto škôl. A taktiež si dovolím upozorniť na trend takého individuálneho prístupu k žiakom, ktorý dnes je na moderných školách v Európe, a nejaké prepúšťanie pedagogických pracovníkov podľa mňa už môže zhoršiť ten stav, ktorý dnes je z hľadiska preplnenosti tried a nejakého, ako som už spomínal, možno individuálneho prístupu k žiakom. Takže ak vás môžem poprosiť, možno to bude nie tak otázka ako prosba, keby vláda všetky tieto kroky v školstve mohla veľmi starostlivo prehodnotiť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, chcete reagovať?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Chcel by som len poďakovať za váš záujem a myslím, že rozumiem pohnútkam, ktoré vás k formulácii otázok vedú. Uvedomujem si, že základom toho, aby sme mohli viacej dať školstvu, je oživenie našej ekonomiky, jej produkčnej schopnosti, ale rovnako si uvedomujem aj to, že bez vnútorných reforiem, vrátane školstva, to nebude možné. Aj preto sme si stanovili na rokovanie vlády včera 20 priorít, kde dominuje práve oblasť reforiem jednotlivých sektorov vrátane školstva na rok 2000. Súčasťou tejto reformy v oblasti školstva bude napríklad aj jednotné, nie dvojkoľajné riadenie našich učilíšť, kde vidíme, že v tom istom meste potrebujeme peniaze na dokončenie gymnázia, ale na druhej strane je tam učilište, ktoré je využité na jednu štvrtinu, alebo na jednu pätinu. Súčasťou tejto reformy bude aj decentralizácia základného školstva ako súčasť celkovej reformy verejnej správy. Financovanie školstva a ďalšie úlohy, ktoré vláda rieši a budú súčasťou reformy školstva. Do konca roka dostaneme z ministerstva školstva návrh na financovanie školstva v budúcnosti a celý rad ďalších koncepčných materiálov, ktoré budú kulminovať na budúci rok a na tie budeme tiež klásť dôraz.
Ďakujem vám za vaše otázky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je opäť od pána poslanca Ištvána. Otázka znie: "Patrí školstvo medzi priority slovenskej vlády?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
na vašu otázku, či patrí školstvo medzi priority slovenskej vlády, je možné odpovedať jednoznačne, že patrí. Vláda Slovenskej republiky pri tvorbe svojho programového vyhlásenia vyčlenila v jeho štruktúre osobitnú časť, a to výchove a vzdelávaniu úzko spojené aj s časťou mládež a šport. Mohol by som odcitovať programové vyhlásenie vlády, ale obávam sa, že by som jednak zabíjal čas, a nepochybujem, že ho poznáte, sú to jasné pasáže, z ktorých vyplýva, že vláda si plne uvedomuje strategický význam školstva a úlohu, ktorú by mala plniť aj v budúcnosti. Naše programové vyhlásenie, ktoré parlament schválil 2. decembra minulého roku, jasne prezentuje, že výchova a vzdelávanie boli postavené medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky.
Uvedomujeme si, že úroveň i kvalita vzdelávania a výchovy mladej generácie je závislá aj od vytvorených podmienok predovšetkým v rezorte školstva, ktorému výchova a vzdelávanie patrí do gescie. Medzi vytvorenie priaznivých podmienok zaraďujem aj pridelenie dostatku finančných prostriedkov na čo možno najmenej problémový chod školstva. Iste viete, že v rámci toho v priebehu roku 1999 sme uvoľnili z viazaných prostriedkov 1 mld. Sk pre základné a stredné školy na úhradu neuhradených faktúr, ktoré sme zdedili z predchádzajúceho roku asi v objeme 700 mil. Sk. Na včerajšom rokovaní vlády sme rozhodli o uvoľnení časti viazania finančných prostriedkov pre vysoké školy, je to suma 42 700 tisíc korún.
A rovnako chcem pripomenúť, že už potom pre 2. polrok 1999 sa neuplatnilo žiadne viazanie finančných prostriedkov ani pre vysoké školy, ani pre školstvo v pôsobnosti krajských a okresných úradov. Myslím, že to, že školstvo je v centre pozornosti vlády, sa prejavuje aj v štátnom rozpočte na rok 2000, o ktorom budeme o niekoľko dní diskutovať.
Okrem bežných potrieb vláda ako rozvojové priority pre školstvo na rok 2000 schválila napríklad 240 mil. korún na program riešenia problémov plochých striech a zatepľovania škôl, 150 mil. korún na plynofikáciu škôl, ale aj 200 mil. dodatočne na informačné technológie pre vysoké školy a program INFOVED pre základné a stredné školy. Od budúceho roku poplatky rodičov na materské školy, školské kluby detí, centrá voľného času a základné umelecké školy zostanú školám či školským zariadeniam na zvýšenie ich výdavkov. V rozpočtovom roku 2000 uplatníme experiment v oblasti vysokých škôl, podľa ktorého si vysoké školy budú môcť ponechať vytvorené nadpríjmy na zvýšenie svojich výdavkov a na osobitnom fonde financovania vysokých škôl, pričom prostriedky prechádzajú aj do ďalšieho roka.
Opäť by som mohol podčiarknuť azda skutočnosť, že okrem týchto krátkodobých snáh o zlepšenie situácie v školstve veľmi intenzívne predovšetkým ministerstvo školstva pracuje na dlhodobej koncepcii rozvoja školstva na najbližších 15 - 20 rokov. Aby sme nemuseli len hasiť problémy, ale aby sme videli aj v strednodobom a dlhodobom horizonte, ako sa bude školstvo vyvíjať. Intenzívne sa pracuje aj na koncepcii vysokoškolského vzdelávania v 21. storočí v zmysle nášho programového vyhlásenia vlády, na základe ktorého bude pripravený nový zákon o vysokých školách a zákon o financovaní vysokých škôl. Tak ako som naznačil, bude hotový do konca roku a budeme ho prerokúvať v roku 2000 aj v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Možno to bola náhoda a možno nejaké šťastie, ale práve 17. novembra počítač vyžreboval dve otázky na prvé miesta, ktoré sa týkajú škôl, možno aj počítač si uvedomil, aká zložitá situácia je. Ja by som chcel pánovi ministrovi školstva, aj celej vláde poďakovať za tie kroky, ktoré doteraz urobila v oblasti školstva, aj za to, čo chce upozorniť do budúcnosti. Ale zase na druhej strane by som chcel upozorniť na niekoľko takých veľmi rukolapných dôkazov, ktoré sú povedzme v oblasti vybavenia našich škôl nejakými kvalitnými didaktickými pomôckami, kde skutočne sme sto rokov za opicami, ľudovo povedané. A potom by som chcel možno aj vás, pán premiér, lebo pokiaľ viem, pán minister školstva chodí po týchto školách, veľmi trpezlivo navštíviť povedzme niektoré základné školy, napríklad v Rimavskej Sobote alebo v Sabinove, kde som pred niekoľkými týždňami bol. A povedzme v jednej z tých základných škôl som bol v triede piatakov, nad ktorými sú povedzme chlapčenské WC a dosť to mokvá z povaly. Potom som navštívil jednu jedáleň v Rimavskej Sobote, kde kachličky boli lepené takým lepidlom, že skutočne ja som nebol schopný v takej jedálni jesť a tie deti tam už jedia vraj jeden celý rok. A takýchto problémov je, bohužiaľ, na Slovensku veľmi veľa. Takže napriek všetkým tým pozitívam, ktoré dnes vláda robí, sú tu ešte veľmi veľké rezervy a podľa mňa je potrebné na nich spoločne pracovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, chcete reagovať?
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Len veľmi stručne by som chcel potvrdiť, že moje skúsenosti sú podobné. Môžem možno k tomu vášmu výpočtu dodať len obec, ktorú som navštívil v Prešovskom okrese, neboli to Petrovany, boli to Kendice. V Kendiciach som našiel školu, ktorej súčasťou je aj vyučovanie na obecnom úrade. Tie kapacity sú také predimenzované, že jedna trieda musí fungovať v provizóriách na obecnom úrade a vlastne na novú školu peniaze zatiaľ nemáme. Takže ja si vážim váš záujem, sám sa o to živo usilujem. Minister školstva použil v poslednom období výraz, že, žiaľ, súčasný alebo zdedený stav hospodárstva nám nedovoľuje razantnejšie, výraznejšie, bleskovejšie reagovať, ale, tak ako som sa aj v predchádzajúcej odpovedi usiloval naznačiť, trápime sa s týmito problémami, kde len trošku môžeme, včera sme uvoľnili 42 700 tisíc Sk, aspoň jedno percento z viazaných prostriedkov, ale hlavne chcem aj v hospodárstve, aj v samotnom sektore školstva podnikať ďalej kroky, aby sme mohli túto situáciu zlepšovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "Na konferencii stredoeurópskej pravice v Gdaňsku ste boli ako predseda SDK, cestovali ste tam však vládnym špeciálom. Komu ste vyúčtovali náklady za vašu politickú cestu?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
medzinárodné konferencie a stretnutia politicky príbuzných strán sú výbornou príležitosťou na prerokovanie nielen vlastných straníckych tém, ale sú vynikajúcou pôdou aj na uskutočňovanie menej formálnych, ale o to viacej efektívnych bilaterálnych predstaviteľov zúčastnených krajín. Tak to bolo i pri spomínanej medzinárodnej konferencii stredo-pravých strán strednej Európy v Gdaňsku, kde popri mne sa zúčastnili tejto konferencie aj predseda poľskej vlády pán Jerzy Buzek, Maďarskej republiky pán Viktor Orbán, Estónskej republiky pán Mart Laar, ďalej predseda litovského parlamentu Vytautas Landsbergis, maršálek poľského sejmu Maciej Plazynski a maršálka senátu Alicja Grezeskowiak. Rok 1999 je z pohľadu napĺňania národných záujmov Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti kľúčový. Po rokoch stagnácie a regresu v tejto oblasti má Slovensko jedinečnú a historickú príležitosť dohnať zameškaný čas a na decembrovom samite Európskej únie opäť získať už raz stratenú pozíciu.
V uplynulých dňoch dostalo Slovensko viacero vynikajúcich správ, pán poslanec. Okrem toho, že som sa opäť stretol s americkým prezidentom a nemeckým kancelárom, v Berlíne som sa zúčastnil panelovej diskusie premiérov krajín V-4 o budúcom usporiadaní Európy. Ale najmä dve svetové agentúry Moodys a Standard and Poors zvýšili rating našej ekonomiky. Americký kongres, pán poslanec, včera prijal rezolúciu, ktorá oceňuje a vysoko pozitívne hodnotí vývoj v Slovenskej republike od ostatných parlamentných volieb. Je to vskutku historická udalosť. Slovensko získava vplyvných spojencov. Bez našej principiálnej vnútornej, ale aj hospodárskej politiky, ale aj bez aktívnej zahraničnej politiky by to jednoducho nebolo možné. A tu je pointa mojej odpovede. Moja účasť v Gdaňsku a moje stretnutia jednoznačne spadajú do rámca tejto aktívnej pozitívnej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas určený na odpovede na otázky pre predsedu vlády od pánov poslancov uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Rozdelenie Česko-Slovenska považujú krajania žijúci v Českej republike za historický omyl. Súhlasíte s týmto názorom?"
Namiesto pána ministra Kukana bude odpovedať pán minister Šagát.
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana, ktorý je mimo Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec Zlocha,
to, že existuje spomínaný názor, nepovažujem za problém, ale za prirodzené právo na názor, ktoré plne rešpektujem a predpokladám, že plne rešpektujete aj vy. Keďže otázka je položená, odpoviem vám na ňu a nad rámec otázky pridám krátku poznámku o našich vzťahoch a očakávaniach vo vzťahu ku krajanom. Nesúhlasím s názorom, ktorý ste prezentovali v otázke. Rozdelenie Česko-Slovenska je predovšetkým realita. Slovenská komunita v zahraničí nemá jednotný názor nielen na túto otázku, ale aj na mnohé iné, ktoré siahajú do bližšej či vzdialenejšej histórie. To je celkom prirodzené. Pre nás však všetci žijúci Slováci v zahraničí zostávajú krajanmi bez ohľadu na to, aký majú názor na rozdelenie Česko-slovenskej republiky. Máme záujem na rozvíjaní ich pozitívneho vzťahu k Slovenskej republike, a to aj v prípade tých, ktorí majú príliš vyhranené názory na niektoré otázky. Chcel by som opäť zdôrazniť, že rozdelenie Česko-Slovenska je len jednou z týchto otázok.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Áno, pán predsedajúci.
Ja si nemôžem pomôcť, ale čelní predstavitelia Slovenskej republiky, teda vláda a takisto aj poslanci Národnej rady, by mali v prvom rade obhajovať samostatnosť Slovenskej republiky. Veď predsa mať svoj štát je základným právom každého národa. A tuto hovoriť proste všelijaké rozprávky, to si možno nechať pre niekoho iného. Je skutočne zaujímavé, že práve v súvislosti so 17. novembrom sa tu odrazu dozvedáme, že slovenský štát alebo vznik slovenského štátu zapríčinila skupina nacionalistov pod vedením premiéra Mečiara. No ďakujem pekne za také hodnotenie! A niektorí ďalší, ktorí vraj odchádzali alebo odišli z Bratislavy do Prahy len pre toto, že v Prahe sa zrejme cítia lepšie. Skoro získavam presvedčenie, že my si ten samostatný štát nezaslúžime. A o to viac by ste sa mali za to hanbiť vy, ktorí ste pre ten samostatný štát nič neurobili.
Dovoľte mi, aby som vám odcitoval jednu vetu z tajného zasadania Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska v júli 1945 a hovoril to Václav Kopecký: "Fakticky ako vláda na Slovensku vystupuje Slovenská národná rada. Je to vyložený separatizmus. Musíme si uvedomiť, že myšlienka slovenskej samostatnosti je myšlienka hitlerovská." Tak teda ďakujem pekne za takéto hodnotenie. Ja som skôr očakával, že mi poviete, že ako minister zahraničných vecí a celá vláda ste hrdí na to, že reprezentujete Slovenskú republiku, aj keď nemáte najmenšie zásluhy na tom, že tá Slovenská republika existuje.
Toľko a bez ďalšej otázky.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Napriek tomu, že ste nepoložili otázku, dovoľte mi krátky komentár, pán poslanec. Ja si myslím, že, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budete súhlasiť so mnou, že nepoznám jeden jediný príklad člena vlády a ani poslanca Národnej rady, ktorý by sa hanbil za to, že máme samostatnú Slovenskú republiku. A naopak, tie aktivity slovenskej vlády a pána premiéra, ktoré boli tu prezentované, dokazujú to, že sa usilujeme, aby meno Slovenskej republiky bolo čo najlepšie. Takže nerozprávam tu rozprávky, pán poslanec Zlocha, rozprávky pravdepodobne nie sú v tých odpovediach, ktoré som čítal od pána ministra Kukana.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pre podpredsedu vlády Fogaša. Otázka znie: "Súhlasíte ako právnik s názorom, že rozhodnutie nekompetentného orgánu, respektívne rozhodnutie vo veci orgánom, ktorý nemá na rozhodnutie kompetenciu, je nulitné od jeho vydania?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
vážená pani poslankyňa,
účelom hodiny otázok, tak ako to ustanovuje § 131 zákona o rokovacom poriadku, je odpovedať na aktuálne otázky z pôsobnosti určených funkcionárov. Vzhľadom na to, čo tu pred malou chvíľkou odznelo, musím povedať, že v texte vašej otázky nevidím ani aktuálnosť a ani moju pôsobnosť ako podpredsedu vlády pre legislatívu. Je zrejmé, že odpoveď, ktorú by som poskytol, je len zámienkou na vaše ďalšie expozé, a preto nebudem reagovať - až po ňom - a nebudem oberať ctenú Národnú radu o čas výkladom základov teoretickoprávnych otázok, ktoré sú v osnovách základom výučby práva. Odpoveď na vašu otázku nie je vec názoru, ale platných ustanovení pozitívnoprávnych odvetví nášho právneho poriadku a iste je vám známe, že základ nájdeme v Občianskom zákonníku, a môžem pokračovať vo vymenúvaní ďalších, kde sa o neplatnosti právnych úkonov hovorí.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán podpredseda,
myslím, že svojou odpoveďou ste viac povedali, ako ste chceli, pretože ste uviedli, že táto otázka nie je otázkou názoru, ale je jednoznačná, akt právny. Áno, je jednoznačná, pokiaľ nekompetentný orgán vydá rozhodnutie, to je nulitné a nemožno vôbec podľa neho pokračovať. Toto sa týka aj rozhodnutia predsedu vlády Dzurindu, ktorý zrušil amnestiu, a Ústavný súd vyriekol, že vlastne na to kompetenciu nemal, to znamená, že jeho zrušenie je nulitné a platí Mečiarova amnestia.
Otázka amnestie bola konzultovaná aj s americkým kongresmanom pánom Heidom, ktorý vyjadril počudovanie nad zrušením amnestie na Slovensku. Novinárka z Washingtonu pani Júlia Ondrejčáková sa obrátila na riaditeľa americkej organizácie GAB, je zriadená zákonom, to je pán riaditeľ Di Wein, ktorá vlastne je inštitúciou na získavanie vedomostí o nelegálnych aktivitách vlády a ich inštitúciách. A obhajuje občanov voči zneužitiu moci. A tento jednoznačne pre menovanú pani novinárku uviedol nasledovné, čo ona aj odpublikovala v našej tlači: Základom amnestie je to, že je nedotknuteľná. Nikto nemá moc zrušiť amnestiu.
Teda moja otázka znie: Pán podpredseda vlády a právnik, dokedy na Slovensku budeme v tejto veci pokračovať?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, chcete reagovať?
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážená pani poslankyňa,
z vašej odpovede a doplňujúcej otázky mi nie je jasné, či váš právny názor sa opiera o non negotium alebo nullum negotium a ani mi nie je jasné, či ide len o zdanlivý úkon, alebo či sa chcete dotknúť absolútnej neplatnosti alebo relatívnej. Je fakt, že ten proces, ktorý ste načali, je skončený. A ja by som bol veľmi rád, aby ste aj vy rešpektovali príslušné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, tak ako ho plnohodnotne rešpektujem ja, a verím, že i vláda Slovenskej republiky. Ak máte iný názor, bolo by dobré, aby ste si ho vždy náležite vyargumentovali, a nie tak, ako ste to uviedli vo svojom stanovisku tento týždeň, keď ste sa pýtali, ako a čo robí vládna legislatíva, keď 30. 3. bol predložený návrh zákona o účtovníctve a celý čas o ňom údajne nekonala. Chcem vám verejne pri tejto príležitosti povedať, že 6. 7., teda neskoršie tento návrh bol vzatý späť z legislatívneho procesu a bol opätovne predložený až 30. 9. 1999, už 12. 10 ho prerokovala Legislatívna rada, 22. 10. tento návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky a 28. 10. ste ho mali predložený tu v parlamente.
Prosím preto, aby ste svoje osobné názory nevydávali za niečo, čo je v súlade s pravdou. A keď potrebujete informácie, kedykoľvek som vám k dispozícii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra Ftáčnika: "V čom bolo hodnotenie pracovnej skupiny Akreditačnej komisie na hodnotenie Akadémie umenia v Banskej Bystrici objektívne?"
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
rád by som sa vám poďakoval, rovnako ako mnohým ďalším poslancom, za veľký záujem o otázky školstva, pretože ste mi ich dnes položili viac, zrejme to súvisí so včerajším výročím Medzinárodného dňa študentstva. Ja som ho pôvodne chcel stráviť na besede so študentmi vysokých škôl, konkrétne sa touto cestou ospravedlňujem študentom Žilinskej univerzity, že som nemohol prísť na dohodnuté stretnutie, ale dal som prednosť a neodolal som vášmu záujmu o otázky školstva, preto vám rád odpoviem na to, na čo sa pýtate.
Som veľmi rád, pani poslankyňa, že beriete stanovisko pracovnej skupiny Akreditačnej komisie ako objektívne. Za seba vám chcem povedať, že partnerom ministerstva školstva je Akreditačná komisia, a nie pracovná skupina. Zasadnutie Akreditačnej komisie, ktorej výsledky sú verejnosti známe, rozhodovalo na základe troch podkladov. Bol to akreditačný spis, ktorý podávala samotná vysoká škola, v tomto prípade Akadémia umení, bola to správa pracovnej skupiny a potom samotné rokovanie Akreditačnej komisie v Račkovej doline, kde predstavitelia Akadémie umení mali možnosť predniesť svoje pripomienky a námietky voči materiálom, ktoré boli písomne predložené. Za ministerstvo školstva sa zúčastnil rokovania Akreditačnej komisie z môjho poverenia pán štátny tajomník Fronc, ktorý však do samotného priebehu rokovania nijakým spôsobom nezasahoval. Za seba vám chcem povedať, že nemám dôvod spochybňovať objektivitu Akreditačnej komisie. A ak ju niekto spochybňuje, podľa mňa sa pokúša riešiť problém Akadémie umení zo zlého konca.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister,
mne je úplne jasné, že partnerom pre ministerstvo školstva, resp. pre vládu je Akreditačná komisia, ale Akreditačná komisia vypracúva svoj návrh pre ministra na základe hodnotiacej správy, ktorú dostane od pracovnej skupiny, ktorú si ona sama vytvorila.
Čítala som všetky 3 hodnotiace správy, ktoré boli predložené Akreditačnej komisii, a na základe ktorej rozhodla, a dovolím si tvrdiť, že tam bolo plno neobjektívnych faktov. Konečne aj v médiách odznelo, samozrejme, neviem, či je to pravda, že aj vy sám ste priznali, že niektoré veci tam boli poňaté neobjektívne.
Ja by som povedala iba niektoré. Predsa ani vy sám nemôžete považovať za objektívne alebo, lepšie povedané, z hľadiska existencie školy za kompetentné to, keď sa tam tvrdí, že je tam zlý vekový priemer, alebo vysoký. To je pravda, ale ten vysoký vekový priemer, to je vlastne celoslovenský problém, čiže problém všetkých vysokých škôl na Slovensku. Nemôžete snáď za objektívne považovať to, keď sa tvrdí, že na Akadémií umení činnosť pedagógov, ktorí tam pôsobia, vychádza iba z amatérskej a osvetovej činnosti, a pritom tam pôsobia takí ľudia, ako je Božidara Turzonovová, Jozef Adamovič, Ida Rapaičová a Juraj Sarvaš. Ja si myslím, že keby ste kohokoľvek oslovili na ulici, tak vie, o kom hovorím, a nemôžeme hovoriť, že to sú ľudia, ktorých činnosť je založená iba na nejakej amatérskej práci. Snáď tiež nemôžeme tvrdiť, že pre existenciu školy je podstatné to, ak je tam uvedené, že garanti odborov nemajú trvalé bydlisko v Banskej Bystrici. Podľa akého zákona sa toto posudzuje? Taký zákon neexistuje. A tiež je veľmi zvláštne, ak sa udáva, že jeden z garantov odborov, čo je teda fakt pravda, pán Mistrík má 78 rokov, čo je podľa nich absurdné, hoci donedávna garant odboru na VŠMU mal takmer 90.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Dovolím si krátko zareagovať, lebo porozumel som výhradám pani poslankyne, a chcem zostať v celkom vecnej rovine.
Pani poslankyňa, ak som sa vo verejnosti vyjadril, že považujem postup jednej pracovnej skupiny, konkrétne pracovnej skupiny vo vzťahu k Fakulte dramatických umení Akadémie umení, za nekorektný, toto bolo moje tvrdenie, opieral som sa o tvrdenie alebo podklady, ktoré mi poskytlo vedenie Akadémie umení, že táto pracovná skupina vôbec nenavštívila Fakultu dramatických umení. To by skutočne bolo nekorektné. Ja som túto informáciu potom odovzdal predsedovi Akreditačnej komisie, ktorý ma spätne informoval, že pracovná skupina vymenovaná Akreditačnou komisiou navštívila akadémiu, teda konkrétne túto fakultu 29. júna 1999 a stretla sa s pani profesorkou Turzonovovou a profesorom Cieľom. Ak je to naozaj tak, potom musím svoje tvrdenie korigovať a musím povedať, že som dostal na fakulte, resp. na Akadémii umení zavádzajúce informácie.
Čo sa týka toho, čo ste tu citovali, pani poslankyňa, teda hodnotiacej správy, už som vysvetlil, že Akreditačná komisia sa opierala o túto hodnotiacu správu, ale aj o akreditačný spis, ktorý podávala samotná akadémia. A zasadnutie Akreditačnej komisie bol ten priestor, kde bolo možné si vysvetliť námietky jednej či druhej strany k rozdielnym informáciám tam uvedeným. Ja chcem povedať, že záujmom ministerstva školstva je jednoznačne to, aby Akreditačná komisia rozhodovala na základe stanovených kritérií, ktoré budú dopredu známe všetkým vysokým školám. Akreditačná komisia, ktorá pôsobila v uplynulých 5 rokoch, takéto kritériá spracované nemala. Môžeme sa sporiť o tom, či medzi tými kritériami má byť uvedené, že garantom musí byť profesor alebo docent do 65 rokov, lebo naozaj máte pravdu, že by to mohlo byť problematické aj pre iné vysoké školy, ale ak si Akreditačná komisia takéto kritériá prijme a bude ich uplatňovať voči všetkým vysokým školám rovnako, tak zrejme budete súhlasiť, že je to korektný a objektívny postup. A k tomu smerovala vaša otázka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha ministrovi školstva Ftáčnikovi. Otázka znie: "Podľa programového vyhlásenia vláda navrhne Pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov. Kedy sa tak stane?"
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
v programovom vyhlásení vlády uvedený Pôžičkový fond pre začínajúcich učiteľov zapracovalo naše ministerstvo do plánu aktivít, ktoré sme si pripravili na rozpracovanie a realizáciu programového vyhlásenia vlády. Podľa uvedeného plánu bude návrh zákona o Pôžičkovom fonde predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky v roku 2001. Tak hovoria naše zámery. Chcem k tomuto Pôžičkovému fondu pre začínajúcich učiteľov uviesť, že tento návrh na zriadenie Pôžičkového fondu bol na ministerstve školstva spracovaný ešte za pani ministerky Slavkovskej v roku 1996 a bol všetkým rezortom zaslaný na pripomienkové pokračovanie. Pripomienky, ktoré vtedy dostalo naše ministerstvo od jednotlivých rezortov, možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedna časť pripomienok, ktorá bola aj premietnutá do konečnej podoby návrhu, sa dotýkala obsahového zamerania predloženého materiálu. Druhá časť pripomienok sa týkala celkového zámeru realizácie a financovania tohto návrhu.
V týchto pripomienkach značná časť rezortov poukazovala na diskrimináciu ostatných absolventov vysokých škôl, ktorí sú tiež začínajúci po absolvovaní vysokej školy, napríklad začínajúci inžinieri, začínajúci lekári a podobne. Rozhodujúcim stanoviskom, ale v tom čase v roku 1996 bolo zamietavé stanovisko ministerstva financií, ktoré okrem uvedených dôvodov namietalo aj financovanie tohto fondu z prostriedkov Fondu národného majetku. V minulom volebnom období sa teda nepodarilo vyriešiť tento problém, ktorý zrejme ministerstvo, ale aj ja ako predstaviteľ tejto vlády považujem za dôležitý krok k riešeniu problému mladých učiteľov na školách. Zapracovali sme ho teda do programového vyhlásenia vlády a nadviazali sme tak na úsilie predošlého ministerstva, a napriek tým skutočnostiam, ktoré som tu uviedol, chceme pripraviť tento zákon, predložiť ho na rokovanie Legislatívnej rady a následne aj rokovanie vlády v roku 2001.
To je všetko.