Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky nie sú. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce vystúpiť pani ministerka na záver rozpravy.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Hovorila som už k tej otázke, aby sa zároveň schválilo skrátené predkladanie termínu nielen návrhu štátneho rozpočtu, ale jednotlivých kapitol. Pán poslanec ma upozornil, ja som to hľadala ako osobitné riešenie, že je to vlastne riešené k obidvom paragrafom v jednom bode spoločnej správy.
Druhá poznámka. Chcela by som vás požiadať, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, s ktorým vystúpil pán poslanec Maňka.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce vystúpiť na záver rozpravy pán spoločný spravodajca? Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu zákona.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Bajan:
Takže pristúpime k hlasovaniu najprv k spoločnej správe. Odporúčam, aby sme o bodoch spoločnej správy 1 až 7 hlasovali spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je návrh, aby sme o bodoch 1 až 7 hlasovali spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Prezentujme sa a hlasujme o bode 1 až 7 spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Nech sa páči ďalej, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Bajan:
Z rozpravy vzišiel jeden pozmeňujúci návrh. Odporúčam, pán predseda, aby sme o ňom dali hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol v rozprave pán poslanec Maňka. Máte ho pred sebou, hlasujeme o uvedenom návrhu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh schválili.
Nech sa páči ďalej, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
To boli všetky pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Odporúčam, aby sme pristúpili k hlasovaniu, že uvedený zákon prerokujeme v treťom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto také návrhy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o prerokúvanom návrhu zákona ako celku. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1996 Z. z. o rozpočtových pravidlách a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 422 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 422a.
Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.
Zmenené ekonomické podmienky a súvisiace právne predpisy boli dôvodom prehodnotenia súčasného pôsobenia zákona o cestnej dani, najmä čo sa týka určovania sadzieb tejto dane. V predloženom návrhu sa spresňujú viaceré ustanovenia platného zákona, ktoré pri uplatňovaní v praxi spôsobovali nejednotný výklad, napríklad pri vzniku a zániku daňovej povinnosti, pri vymedzení osoby daňovníka, pri úmrtí daňovníka, pri zániku daňovníka a podobne.
Spresňujú sa aj ustanovenia o podávaní daňového priznania a vrátení dane. V predloženej novele zákona sa zjednocujú aj pojmy používané v súvisiacich právnych predpisoch. Návrhy na úpravy sadzieb cestnej dane vychádzajú z prehodnotenia ich doterajšej úrovne, ktorá od zavedenia tejto dane nebola podstatne zmenená. So zreteľom na predmet tejto dane a daňovníkov bude táto daň naďalej výdavkom znižujúcim základ dane z príjmov.
Z tohto hľadiska sa neočakáva neúmerné zaťaženie daňovníkov a ani účinok na ekonomické prostredie obyvateľstva nebude v konečnom dôsledku negatívnym. Výnos tejto dane vrátane očakávaného zvýšenia približne o 500 miliónov korún ročne bude rozdelený v súlade so zákonom o štátnom rozpočte medzi Štátny fond cestného hospodárstva a obce a bude určený na výstavbu, rozvoj a údržbu cestnej siete.
Nové znenie návrhu zákona sa predkladá v súlade so závermi z rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a sú v ňom premietnuté jej pripomienky.
Vážené dámy, vážení páni, s predloženým návrhom novely zákona o cestnej dani odporúčam súhlasiť. Chcem uviesť, že v spoločnej správe nie sú odsúhlasené žiadne pozmeňujúce návrhy týkajúce sa tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Milanovi Benkovskému, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 422), v druhom čítaní podľa § 78 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 561 z 10. novembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 422), týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky takéto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 189 zo 16. novembra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením číslo 240 zo dňa 17. novembra tohto roku.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač číslo 422), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov a gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (tlač 422), schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru číslo 251 zo 17. novembra 1999. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.
Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Pán poslanec Jasovský, pán poslanec Šepták. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok na vystúpenie v rozprave. Ako prvý vystúpi pán poslanec Jasovský.
Nech sa páči.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som niekoľko slov k návrhu zákona, ktorý v túto chvíľu prerokúvame, povedal aj ja z oblasti skúseností z dopravy a z oblasti finančného zaťaženia automobilistov na Slovensku.
Je zrejmé, prečo vznikla táto novela zákona, je zrejmé, že vláda chce dosiahnuť zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, a preto vláda navrhuje postupovať takto. Pôvodne chcelo ministerstvo financií zaviesť majetkovú daň z vlastníctva automobilov, ale pre všeobecný odpor bol tento návrh stiahnutý z ďalšieho rokovania. Vládny návrh zákona, takzvaného cestného zákona, kde sa zvyšujú sadzby nálepiek, očakávaný výnos je 70 miliónov korún, máme pripravený a budeme môcť o chvíľu prerokúvať, v túto chvíľu prerokúvame vládny návrh zákona pre novelizáciu cestnej dane, kde je očakávaný prínos 500 miliónov korún, má byť rozdelený v pomere 7 ku 3 medzi Štátnym fondom cestného hospodárstva a medzi obce a takisto ešte budeme prerokúvať vládny návrh zákona o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, kde sa očakáva zvýšenie ceny benzínu a nafty v priemere o 2 koruny.
Všetky tieto opatrenia treba charakterizovať ako veľmi rýchle, ako opatrenia svojím spôsobom chaotické s cieľom zabezpečiť, hoci aj nesystémovo, financie do príjmovej časti rozpočtu. Všetky tieto opatrenia by totiž bolo možné nahradiť jediným systémovým zdôvodniteľným zavedením všeobecnej cestnej dane, ktorú by platili aj súkromné osoby, aj držitelia motorových vozidiel z tých dôvodov, že takáto daň tu už v minulosti bola, daň sa osvedčila, pretože je spravodlivá vzhľadom na to, že súkromné aj podnikateľské vozidlá exploatujú vozovky úplne rovnako. Táto daň je kontrolovateľná bez ďalších nákladov, je príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva priamo, to znamená, každý motorista si myslí, že daň bude použitá najmä na opravy a rekonštrukcie cestnej siete. Jej očakávaný výnos by mohol byť v sume okolo 3 miliárd korún, bolo by teda možné pokračovať v národnom programe výstavby diaľnic a nielen paberkovať s výstavbou diaľnic, tak ako v roku 1999.
Táto daň by zrušila aj nálepkový systém, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Európskej únie a v rozpore s uvažovaným zavedením mýtneho systému. Chýba tu ale systém, chýbajú tu systémové riešenia, riešenia sú veľmi rýchle a nie sú odborne pripravené na spoľahlivej výške. Mám otázku. Vláda vo svojom programovom vyhlásení verbálne podporovala hromadnú prepravu osôb, pýtam sa, či prežije SAD ako dopravný systém túto novú finančnú záťaž, či prežije SAD finančnú záťaž, ktorá súvisí so zvyšovaním cien pohonných hmôt v celom roku 1999. Pýtam sa, či niekto spočítal tieto kumulované náklady, ktoré v súvislosti so zavedením tohto zákona vzniknú. Myslím si, že okrem základného zámeru ministerstva financií v tomto predkladanom návrhu sú aj viaceré legislatívnotechnické úpravy, navrhovateľ sa však stále dopúšťa vážnych chýb, pretože pôvodný zákon hovorí o tom, že celý výnos z cestnej dane je príjmom Štátneho fondu cestného hospodárstva. Ale každoročne sa vlastne tento zákon nepriamo novelizuje zákonom o štátnom rozpočte tak, že sa delí v pomere už spomínanom 7 ku 3 medzi Štátnym fondom cestného hospodárstva a obcami, to znamená miestnymi komunikáciami. Aj teraz v dôvodovej správe ministerstvo financií predpokladá v tomto pomere delenie zvýšeného výnosu.
Pýtam sa, prečo neurobí teda poriadok a nezakotví tento systém alebo tento princíp priamo do zákona o cestnej dani. Odstránilo by sa tým zavádzanie pri fiktívnych výpočtoch schopnosti Štátneho fondu cestného hospodárstva uhrádzať záväzky z pôžičiek. Neviem, či je známe, ale v roku 1999 už skrachovalo viac ako 10 percent dopravných kapacít na Slovensku. Vzhľadom na tieto fakty a na likvidačné opatrenia voči dopravcom Slovenskej republiky, napríklad Združenie Česmad, iste si na to pamätáte, 10. septembra pristúpilo k protestnej akcii a viem, že sa chystá protestovať ďalej a s oveľa tvrdšími opatreniami.
Čo zapríčinilo tento krízový stav, ktorý u dopravcov v roku 1999 je a ktorý bude pokračovať určite aj v roku 2000? Myslím si, že tento krízový stav zapríčinilo neúmerné finančné zaťaženie podnikateľov v cestnej doprave, ktorí musia zohľadňovať zvyšovanie spotrebnej dane z palív do absurdnej výšky, vystupňované nové zavedenie správnych poplatkov, metodiku na určovanie finančnej spoľahlivosti pri započítavaní vozidiel, hodnoty vozidiel starších ako štyri roky, plánovanú metodiku finančnej spoľahlivosti dopravcov, ktorá je obsiahnutá v pripravovanej novelizácii zákona Národnej rady číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, plánovanú novelizáciu zákona číslo 135 o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorú máme pripravenú na prerokovanie v parlamente o chvíľu a, samozrejme, v konečnom dôsledku zvýšenie už spomínanej cestnej dane o 33 percent oproti pôvodnému stavu novelizáciou zákona o cestnej dani.
Vo výške finančného zaťaženia dopravcov cestnou daňou, ak parlament schváli tento zákon, sa dostaneme na druhé miesto v zaťaženosti v Európe za Veľkou Britániou. Vláda si v tomto smere musí uvedomiť, že likvidáciou sektora cestnej dopravy fyzicky ohrozuje vyše 50 tisíc pracovných miest.
Takže čo hovoriť k dani, čo hovoriť k cestnej dani? Mohol by som veľmi podrobne hovoriť o tabuľkách, ktoré sú uvádzané v tomto zákone, a mohol by som veľmi podrobne porovnávať najmä otázku, ktorá ma mimoriadne zaujíma, a je to otázka autobusov. Samozrejme ostatných úžitkových vozidiel sa táto cestná daň takisto dotýka a ohrozuje, tak ako som spomínal, dopravné kapacity Slovenska.
Čo je princíp tejto cestnej dane? Myslím si, že zaviesť akýsi poplatok za používanie cestnej siete. Ak vychádzame z predpokladu, že cestnú sieť využíva každý, kto vlastní vozidlo, je postup zákonodarcu logický. Takéto chápanie cestnej dane však nerieši skutočnosť, že najmä dopravcovia v medzinárodnej cestnej doprave majú vozidlá prevažnú časť roka v zahraničí, kde sú zaťažení ďalšími vysokými poplatkami. Nerieši prípad, ak napríklad podnikateľ v medzinárodnej doprave vlastní k jednému ťahaču niekoľko návesov, je ale povinný platiť za každý náves bez ohľadu na skutočnosť, že cestnú sieť, samozrejme, môže vždy využívať ťahač len s jednou návesovou súpravou.
Cestnú sieť na území Slovenskej republiky využívajú nielen majitelia motorových vozidiel, ktorí majú daňový domicil na Slovensku, ale vo veľkom rozsahu aj vozidlá cudzích štátov. Ak by sme aj vplyv osobnej dopravy cudzích štátov považovali za bezvýznamný, z hľadiska vplyvu na opotrebovanie cestnej siete na Slovensku rozhodne nie je bezvýznamný vplyv nákladnej dopravy vozidiel z cudzích štátov, pričom, a upozorňujem na to najmä ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, dopravcovia z väčšiny štátov sú od platenia cestnej dane na území Slovenska oslobodení, pretože vo väčšine krajín Európskej únie sa platí daň z motorových vozidiel, ktorá patrí do kategórie daní z majetku. A na základe bilaterálnych dohôd o zamedzení podvojného zdanenia tieto vozidlá nepodliehajú ďalšej forme u nás.
Napriek tomu, že podnikateľ je povinný platiť cestnú daň podľa údajov v technickom preukaze, maximálne povolené hmotnosti nezohľadňujú túto skutočnosť a v prípade využitia technických možností vozidla je tu povinnosť platiť ďalšie poplatky za prekročenie maximálnej povolenej hmotnosti vozidla. Táto platná zákonná úprava žiadnym spôsobom nezvýhodňuje technicky dokonalejšie ekologické vozidlá formou daňovej úľavy. Nedokonalosť tohto zákona umožňuje najmä zahraničným spoločnostiam vytvárať rozličnou kombináciou registrácie časy návesových súprav, napríklad ťahače na území Slovenska a návesy v cudzine, zákonom nepostihnuteľné riešenia, ktoré ich oproti tuzemským dopravcom jednoznačne zvýhodňujú. Na to, prosím, upozorňujem.
Pripravovaná novela zákona o cestnej dani zvyšuje daňové zaťaženie dopravcu v tejto položke v priemere o 33 percent, ale zároveň táto novela nerieši chyby, na ktoré som vo svojom vystúpení poukázal.
Z rozhodnutia štátu a v prípade schválenia týchto noviel v parlamente v krátkom časovom horizonte dôjde k takému vzrastu finančných nákladov dopravcov, že toto zvýšenie môže predstavovať moment zlomu, ktorý vyvolá reťazový efekt krachu najmä menších dopravných spoločností. Myslím si, že na Slovensku je toho krachu už priveľa, a preto navrhujem, aby táto novela zákona nebola prijatá týmto parlamentom, ale aby bola vrátená ministerstvu financií na systémové dopracovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Jasovský veľmi jasne uviedol, čo to bude znamenať pre slovenských dopravcov. Pokiaľ však čítam § 3 ods. 1, ktorý znie, že predmetom dane je vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a je používané na podnikanie, alebo v súvislosti s podnikaním, tak musím uviesť, že toto je ďalší útok na našich podnikateľov a hlavne malých a stredných podnikateľov. Neviem, či si to v súvislosti s týmto návrhom uvedomujeme. Je tu ďalší krok tejto vlády, ktorá sľubovala zlepšiť postavenie slovenských podnikateľov a robí opak.
Ďalej je tu ďalší moment. Z textu "vozidlá používané v súvislosti s podnikaním" vyplýva, že sa to bude týkať zvýšenia ich nákladov, ktoré, samozrejme, každý podnikateľ bude musieť zahŕňať do tovarov, pretože títo podnikatelia vyrábajú spotrebný tovar a podieľajú sa aj na výrobe potravín. Čiže nepriamo to bude mať opätovne reflex aj na zvýšenie cien tovarov a zvýšenie cien potravín. Ak si spočítame, že sa zvyšuje aj cena nafty a benzínu, tak tieto ceny budú musieť ísť výrazne hore.
Pani ministerka, uvedomujete si, že je to ďalší krok k likvidácii mnohých podnikateľov? Uvedomujete si, že je to ďalší krok k nárastu armády nezamestnaných? Veď vy robíte opatrenia, ktoré produkujú také množstvo nezamestnaných, že to rozpočet neunesie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená pani ministerka,
dámy a páni,
tak ako môj kolega pán inžinier Jasovský vystúpil, aj ja sa pridávam k jeho návrhu, aby celý tento návrh zákona, ktorý tu teraz prerokúvame, bol vrátený na prepracovanie. Pán Jasovský dal procedurálny návrh, čiže ho nemusím opakovať. Myslím si, že jeho procedurálny návrh neprejde a vládna koalícia bude odsúhlasovať zákon o cestnej dani, tak mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré zmiernia dosahy na slovenských autodopravcov.
V súčasnosti podnikatelia v medzinárodnej cestnej doprave dosahujú výsledky na hranici ekonomickej rentability a väčšina firiem v horšom prípade až pod hranicou rentability. Neustálym zvyšovaním nákladov v medzinárodnej doprave, ako je cestná daň, diaľničné poplatky, zákonné poistenia, pohonné látky, správne poplatky a mnoho ďalších iných spôsobuje rýchlu ekonomickú likvidáciu väčšiny z nich, lebo tieto viac nedisponujú žiadnymi finančnými rezervami, a teda ani možnosťami na ďalšie investovanie najmä do motorového parku, ktorý je dôležitou požiadavkou konkurencieschopnosti na predimenzovanom trhu dopravy v Slovenskej republike.
Jednoznačnou príčinou likvidácie sektora, ktorý prináša 12 miliárd korún devíz pre Slovensko, sú hromadiace sa nedostatky v legislatíve, ktorá namiesto podpory a ich odstraňovania zvyšuje konkurenčné nevýhody podnikateľov v medzinárodnej cestnej doprave.
Dámy a páni, momentálne práve prebieha tlač pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladám, takže o chvíľočku ich dostanete na stôl. Ak dovolíte, doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov.
Po prvé navrhujem § 6 doplniť o nový odsek 4, ktorý znie: "Pri ekologických vozidlách euro 1, euro 2 a vyššie, ktoré majú platný certifikát, platí znížená sadzba dane. Pre vozidlá euro 1 sa sadzba znižuje o 25 percent a pre vozidlá euro 2 a vyššie sa sadzba dane znižuje o 50 percent." Zdôvodnenie: Navrhovaná úprava odzrkadľuje úpravu vo väčšine európskych krajín. Daňová úľava pre ekologické vozidlá zohľadňuje investície do úľav vo vozidle, ako aj zníženie ekologického zaťaženia na našich cestách. Je nespravodlivé, že vozidlá spĺňajúce ekologické požiadavky sú rovnako daňovo zaťažené ako vozidlá, ktoré ich nespĺňajú. Takto sa podporuje investícia do starších vozidiel a vozidiel, ktoré nevyhovujú ekologickým požiadavkám."
Po druhé zákon doplniť o nový § 7a, ktorý znie, po prvé: "Pri vozidlách používaných na podnikanie v medzinárodnej doprave, ktoré nie sú vozidlami v medzinárodnej premávke (ďalej len "vozidlo v medzinárodnej doprave"), sa cestná daň vypočítava úmerne k počtu dní prevádzkovania takého vozidla na území Slovenskej republiky." Po druhé: "Vozidlo v medzinárodnej doprave je oslobodené od cestnej dane, ak je mimo územia Slovenskej republiky viac ako 130 dní v priebehu kalendárneho roka." K tomuto návrhu je potom ešte pripojený formulár, ktorý podľa mňa aj podľa rozpravy vo výbore by nemal byť prílohou zákona, ale mal by byť v nejakej vyhláške, trebárs ministerstva financií, ktorý by bol záväzný doklad, kde by vlastne prepravca bol zodpovedný za to, aby na colnici bol opečiatkovaný vstup a výstup tohto vozidla z územia Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie: Ako zo samotného zákona o cestnej dani vyplýva, cestná daň sa vyberá za využívanie pozemných komunikácií. Vozidlá používané našimi podnikateľmi v medzinárodnej doprave sú väčšiu časť roka v zahraničí a nevyužívajú cestnú sieť v Slovenskej republike. Pokiaľ by mali platiť cestnú daň aj za toto obdobie, bolo by to v rozpore s účelom zákona. Táto daň prakticky nie je cestnou daňou, ale určitou formou majetkovej dane. V súčasnosti sa platí daň za to, že podnikateľ vlastní motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo, a nie za využívanie cestnej siete.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Šeptáka - pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Podporujem stanovisko a návrh pána poslanca Šeptáka a upozorňujem na tú skutočnosť, že cestná daň je vlastne len rozšírením majetkovej dane a že sa vlastne orientuje veľmi negatívnym spôsobom na zhoršenie ekonomického prostredia doma. Chcel by som upozorniť, že už niekdajšie dopravné mýto, ktoré bolo súčasťou stredovekého vyberania poplatkov vrchnosťou, bolo hlavnou prekážkou rozvoja industrializácie a ekonomického blahobytu. Takže rád by som pripomenul pani ministerke, aby sa zamyslela aj nad stáročnými skúsenosťami, aby jednoducho neviedla sústavne kampaň proti majetkovému vlastníctvu, pretože takým spôsobom vlastne zhoršuje záujem a motiváciu ľudí o podnikanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu.
Chce vystúpiť na záver rozpravy pani ministerka?
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, pán predseda.
Vážené dámy, páni,
veľmi rýchlo by som chcela reagovať na niektoré návrhy, ktoré tu zazneli, a zároveň aj na rozpravu.
Pán poslanec Jasovský, cestná daň nenahrádza daň z dopravných prostriedkov, tá diskusia, zrejme ste ju nesledovali dostatočne. Cestná daň bola osobitne v uznesení vlády z 31. mája 1999 popri dani z dopravných prostriedkov.
Druhá poznámka. Vy to nepochybne dobre viete, že cestná daň nie je príjmom štátneho rozpočtu, ale Štátneho fondu cestného hospodárstva a komunálnych rozpočtov a je aj určená na využívanie na údržbu ciest, prípadne aj na výstavbu ciest. Váš návrh, ktorý zaznel, aby sme v zákone už teda dopredu rozdelili príjmy do štátneho fondu a do obcí proporcionálne, toto riešenie je riešením, ktoré zodpovedá starému modelu. Chcem povedať, že ministerstvo financií sa usiluje zatiaľ s nedostatočným úspechom, ale vychádzame z programového vyhlásenia vlády, takže máme oporu, aby sa redukovali štátne fondy a boli by sme najradšej, keby tam zostali skutočne iba tie, ktoré sú zdôvodnené.
Príklad hospodárenia Štátneho fondu cestného hospodárstva za ostatné roky, pretože sme na ministerstve boli povinní analyzovať, myslím si, že štyri roky dozadu, jednoznačne ukazuje, že Štátny fond cestného hospodárstva preukázal neschopnosť efektívne hospodáriť a že je možné vlastne, aby sme postupovali v budúcnosti, pokiaľ bude dostatočná zhoda, aj iným spôsobom. Chcem tu poukázať na vysoké správne náklady toho štátneho fondu, ale podstatné je iné. A vy ste možno informovaní, že keď sa v tomto roku robili na tie časti výstavby diaľnice nejaké tendre, tak sa dokázali dosiahnuť, a to napriek tomu, že každým rokom rastú ceny práve stavebných prác, ceny o 30 percent nižšie, ako ste dosahovali vy. Takže ja mám takúto informáciu z rokovania vlády, včera mi ju poskytol pán minister. Prosím, vykonzultujte si to s ním. A podstatné je aj to, že napokon aj posledný príklad z emisie eurobondov Štátnym fondom cestného hospodárstva ukazuje skutočne na to, že treba širšie pouvažovať o tom, ako ďalej budeme v tomto smere postupovať.
Cestné nálepky, o ktorých ste hovorili, že sú v rozpore s pravidlami Európskej únie, nie sú s pravidlami Európskej únie, ale to sú vedľajšie. Cestná daň, tak ako bola zavedená v Slovenskej republike od roku 1993, bola zavedená práve v rozpore so zdaňovaním, ktoré je v Európskej únii. Dnes je veľmi dobre známe, že čím rýchlejšie a tým viac, ako budeme aproximovať slovenskú legislatívu Európskej únii, budeme nútení odísť od cestnej dane, tak ako bola v roku 1993 zavedená. Návrh, ktorý ste vy pripravili, nech by sa to nazvalo akokoľvek, ale cestná daň, ktorá by bola zase rovnaká pre podnikateľov i nepodnikateľov, by porušila jeden základný princíp daňovej politiky, a to je princíp daňovej spravodlivosti, pretože cestnú daň si podnikatelia môžu odpočítať, je to odpočítateľná položka, kým u fyzických osôb, teda u nepodnikateľov nebola by to odpočítateľná položka okrem iného aj preto, že prevažná časť našich zamestnancov nepredkladá samostatne daňové priznanie, ale zdaňuje sa iným spôsobom.
Samozrejme, že tak ako som už aj naznačila, bude tu potrebné v nasledujúcom období urobiť niektoré zásadnejšie zmeny.
No a čo sa týka krízového stavu dopravcov, na ktoré ste poukazovali, ja len zopakujem, cestná daň nie je odpočítateľnou položkou z daňového základu. Pokiaľ podnikateľ nie je schopný vytvárať ani minimálny zisk a bude hovoriť, no ale ja som stratový a mne to zvyšuje stratu, musím položiť otázku, načo podniká. Taký podnikateľ nemá prečo podnikať.
Analýza, o ktorú sme požiadali ministerstvo dopravy, nemám ju ešte, nemôžem vám ju takto ukázať, ale jej závery sú také, že nebude to mať žiadne likvidačné dôsledky, tak ako to vyčíslilo ministerstvo dopravy.
Ešte na záver. Cestnú daň platia, samozrejme, zahraničné motorové vozidlá, vyberá sa na cestných priechodoch, takže vcelku tá informácia, ktorú ste uviedli, nie je pravdivá.
Pán poslanec Jasovský nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh, takže k nemu sa nevyjadrujem. Návrh na vrátenie, samozrejme, nie je možné podporiť z hľadiska predkladateľa.
K návrhu, ktorý zaznel zo strany poslanca Šeptáka, dovoľte mi, aby som na to stručne reagovala. Prvá časť sa týkala § 6 ods. 4. Naša legislatíva nepozná vymedzenie ekologických vozidiel euro 1, euro 2, takže nemali by sme sa o čo oprieť v tejto chvíli. Je potrebné na tom pracovať trošku v širšom meradle aj v tých súvislostiach. V prípade vášho návrhu, ktorý na prvý pohľad sa mi zdal aj rozumný, toho § 7a, chcela by som upriamiť vašu pozornosť na existujúce znenie, ktoré je oveľa lepšie ako to, čo sa tu navrhuje a rieši ten istý zámer. To existujúce znenie je také, že má možnosť si vozidlo, nemusí teda zaplatiť na celé obdobie, ale môže, ja to nechcem teraz zdržiavať, § 7 hovorí o tom, že je možné platiť na 1 deň, aká je tá výška sadzby, je možné na 7 dní, je možné na dvadsatinu ročnej sadzby, na 30 dní, podľa toho sú tam možné aj násobky, takže nie je to tak, že jednoducho on zaplatí za celé obdobie tu a teraz strávi vonku nejaké dlhé obdobie a vlastne platí dvojnásobne. Tak to nie je. Zákonodarca na to pamätal už v minulosti, takže by som prosila, aby ste sa na to pozreli. Summa summarum neodporúčam návrhy pána poslanca Šeptáka schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce zaujať k rozprave stanovisko pán spoločný spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
skutočne budem veľmi stručný, ale nedá mi nevrátiť sa k uvažovanému prijatiu zákona o dani z motorových vozidiel, ktorý vyvolal veľkú diskusiu v spoločnosti. Treba priznať, že tento nebol skutočne pochopený. Možno sa to dotklo niektorých podnikateľov a majiteľov luxusných limuzín. Treba tiež priznať aj fakt, že zákon nebol najšťastnejšie formulovaný, a najmä to, že sa masmediálne nepodarilo vysvetliť zmysel zákona a jeho dosahy, ale predovšetkým dôsledky jeho neprijatia. Preto tu máme dnes celý rad zákonov, ktoré smerujú k zvýšeniu spotrebných daní, ako je napríklad zvýšenie spotrebných daní z uhľovodíkov palív a mazív, z tabaku, z tabakových výrobkov, daní z liehu a piva, ale aj teraz v tejto chvíli prerokúvaný zákon o cestnej dani. Takže možno do budúcnosti by bolo menej prudko potrebné reagovať a zvažovať skutočné reálne dosahy aj na občana pri prijímaní a pri predkladaní jednotlivých návrhov zákonov.
V rozprave vystúpili celkom dvaja páni poslanci. Keďže jeden z nich, až potom sa pridal aj pán poslanec Šepták, pán poslanec Jasovský predložil v podstate procedurálny návrh, a to vrátiť novelu zákona číslo 87/1994 Z. z. vláde na systémové prepracovanie, ak som to zle formuloval, prosím, aby ma opravil, ale myslím si, že tak to odznelo, takže odporúčam, aby sme hlasovali najskôr o tomto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.