Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku, tak sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o daniach z príjmov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 444. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 464.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky pani Brigita Schmögnerová.

Nech sa páči, máte slovo.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

jedným z kľúčových zákonov je zákon o daniach z príjmov, ktorý upravuje najvýznamnejší výsek daňovej politiky štátu. V uplynulom období bol tento zákon niekoľkokrát menený, pričom potrebu týchto zmien vyvolávali nielen zmeny iných súvisiacich zákonov, ale aj zmeny, korekcie v daňovej politike štátu. Predložený návrh zákona rieši najmä tieto požiadavky:

1. Zníženie daňového zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb formou valorizácie odpočítateľných položiek a zmenou daňových pásiem s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu kompenzovať zníženie predstavujúce výpadok príjmov. Okrem toho dochádza aj k malým zmenám v daňových sadzbách v najvyššom a v najnižšom zdaňovacom pásme. Chcem uviesť, že táto zmena je veľmi závažnou zmenou, pretože po prvýkrát od roku 1993, keď sme prešli na zdaňovanie fyzických osôb novým spôsobom, neboli odpočítateľné položky valorizované. Rovnako neboli ani upravované daňové pásma a daňové sadzby. Reagujeme tak na potreby, ktoré vznikli v ostatných rokoch, keď sa neúmerne zvyšovalo daňové zaťaženie fyzických osôb v dôsledku nominálneho rastu miezd a presúvania fyzických osôb zdaňovaných týmto druhom dane z najnižších do možno vyšších príjmových skupín.

Druhou veľmi dôležitou časťou predkladaného zákona o dani z príjmov je snaha podporiť podnikanie. Nepredpokladáme, že ide len o podporu podnikania ako takého, len pre podnikanie ako také, ale preto, aby pomohlo zvýšiť zamestnanosť, aby pomohlo zvýšiť produkciu a aby pomohlo zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu v Slovenskej republike. Znovu chcem povedať, že zmeny, ktoré sa dostávajú do zákona o dani z príjmov, sú veľmi závažné a je len škoda, že sa uskutočňujú až dnes s toľkým odstupom od roku 1993, resp. od roku 1995, keď na to boli vytvorené vhodnejšie fiškálne podmienky.

Podporu podnikania návrhu zákona o daniach vidíme v niekoľkých častiach tohto zákona. Upravuje sa živnostenské podnikanie zavedením možnosti zjednodušeného spôsobu určenia daňovej povinnosti živnostníkov formou paušálnej dane. Chcem uviesť, že tak plníme určité záväzky uznesenia vlády Slovenskej republiky, ale zároveň aj legislatívnu iniciatívu poslaneckej snemovne, konkrétne jedného z poslancov poslaneckej snemovne, ktorý, ako je vám známe, pripravil osobitný zákon, v ktorom sa riešila aj otázka zdaňovania formou paušálnej dane. Po vzájomnej dohode s pánom poslancom Prokopovičom sme sa dohodli, že je správne, aby sme nenarušovali integritu daňového zákona a aby časť o paušálnom zdaňovaní, o paušálnej dani bola práve v zákone o daniach.

Táto forma zdaňovania príjmov oslobodzuje daňovníka od administratívnej náročnosti spojenej s účtovnou evidenciou. Zároveň z dôvodu podpory a rozvinutia drobného podnikania sa do zákona zahrnuli aj možnosti úľav pre začínajúceho drobného živnostníka.

V ďalšej časti zákona riešime podporu investovania, a tým vytvorenie nových pracovných príležitostí spresnením podmienok na čerpanie daňového úveru, ako aj zvýhodnenie zdaňovania pri vynakladaní výdavkov na vedu a výskum. Návrh zákona zavádza možnosť zjednodušeného spôsobu určenia daňovej povinnosti živnostníkov tak, ako som už pred chvíľočkou uviedla. Táto možnosť je založená na rozhodnutí živnostníka, či bude zdaňovaný podľa prvej časti zákona ako fyzická osoba alebo či sa rozhodne, že bude zdaňovaný podľa druhej časti zákona, kde je osobitne upravená paušálna daň. Uvedenú možnosť voľby má daňovník, živnostník prevádzkujúci výrobné a službové živnosti.

Princíp paušálnej dane spočíva v tom, že príjmy daňovníka sú rozdelené do troch pásiem. Maximálne pásmo príjmov je do výšky 1,5 mil. Sk. Príjmy sa neznižujú o výdavky ani o povinné odvody do fondov, to znamená, že základom dane sú hrubé príjmy daňovníka.

Ešte raz sa vrátim k zníženiu daňového zaťaženia fyzických osôb a potom prejdem k poslednej časti zákona. Zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb sa rieši valorizáciou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá sa valorizuje zo sumy 21 000 na 38 760 Sk. Ďalej zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane na vyživované dieťa na 11 400 Sk, prípadne 22 800 na ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok, nezdaniteľná časť základu dane sa zvyšuje na 8 400 Sk. U poberateľa invalidného dôchodku je to suma 16 800 Sk ročne. V prípade, že pôjde o držiteľa preukážky zvlášť ťažko poškodeného so sprievodcom, sa uvedená suma zvýši až na 48 000 Sk ročne. Úpravou daňových pásiem a znížením sadzby dane v prvom daňovom pásme sa rovnomernejšie rozloží daňové zaťaženie.

Vrátim sa teraz k poslednej, tretej časti zákona, ktorá rieši zdaňovanie právnických osôb. Už som uviedla, že sme prístupnejšie upravili tie časti zákona, ktoré poskytujú daňový úver pre zahraničného investora tak, aby sme vo väčšom rozsahu mohli motivovať vstup zahraničných investorov. Chcem však upozorniť, že tu ide o pozitívnu diskrimináciu zahraničných investorov, ktorú nechceme neúmerne predlžovať. Reagujeme tým na situáciu, že v Slovenskej republike je na hlavu najmenší podiel zahraničných investícií v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa štátmi strednej Európy. Preto sme sa rozhodli obmedziť túto pozitívnu diskrimináciu zahraničných investorov presne časom 1. 1. 2002, to znamená, že bude poskytnutá iba pre tých zahraničných investorov, ktorí spĺňajú ostatné podmienky na získanie daňového úveru do tohto termínu.

V druhej časti návrhu zákona sa rieši aj otázka zdaňovania príjmov právnických osôb. Oproti pôvodnému návrhu došlo v návrhu zákona k určitým zmenám. Je samozrejmé, že tieto zmeny máte už zapracované v návrhu, ktorý je na vašich laviciach. Upustili sme od snahy podporiť investovanie prostredníctvom urýchleného odpisovania v dvoch sadzbových skupinách a zároveň s možnosťou, aby zostatková cena hmotného investičného majetku bola odpočítateľnou položkou z daňového základu v prípade, že dochádza k jej nahradeniu novými investíciami. Ale zároveň sme aj zmenili navrhovanú sadzbu dane zo strany ministerstva financií, takže vo vašom návrhu je správne uvedená, tak ako bola schválená vládou Slovenskej republiky, znížená sadzba dane zo 40 na 30 % s výnimkou daňovníkov, ktorí zabezpečujú poľnohospodársku výrobu a ktorí zamestnávajú pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou. U nich je sadzba dane tiež upravená na úroveň 18 %. V tejto časti zákona sa ďalej spresňujú podmienky umorovania straty a definície daňových výdavkov, o ktoré môže daňovník znížiť príjmy.

Okrem uvedených zmien v návrhu zákona je riešená aj ochrana pred transferom zisku do krajín, ktoré sú známe ako daňové raje. Je zrejmé, že táto problematika patrí v súčasnosti aj v štátoch Európskej únie medzi najostrejšie sledované problematiky, pretože nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných štátoch dochádza k značným daňovým únikom do tzv. daňových rajov.

Chcela by som uviesť, že tento zákon bude mať na rozdiel od predchádzajúcich zákonov okamžitý negatívny fiškálny dosah. Som však presvedčená, že bolo potrebné ísť touto cestou a diskusia, ktorá trvala niekoľko týždňov, bola diskusiou iba o tom, ako ďaleko si môžeme dovoliť dostať sa v krátkom časovom horizonte v priebehu jedného roka. Je zrejmé, že uskutočňujeme takúto závažnú zmenu v daňovej politike štátu v období, keď musíme zároveň riešiť aj veľký fiškálny schodok, ktorý sme zdedili po predchádzajúcich rokoch. Som presvedčená, že tento rok sa nám podarí dosiahnuť ciele, ktoré sme si predsavzali a ktoré sa týkajú aj schodku štátneho rozpočtu. Nuž a hovorím to s menšou pravdepodobnosťou, ale predsa aj vo fiškálnom schodku celých verejných financií. Ak to bude tak, bude to významný pokrok oproti predchádzajúcim dvom rokom, keď sme prekračovali kritickú hranicu troch percent schodku o niekoľko percentuálnych bodov. Je zrejmé, že takéto závažné zmeny v daňovej politike sa oveľa jednoduchšie uskutočňujú vtedy, keď v hospodárstve existujú určité akumulované rezervy. Nie je to náš prípad.

Ak sme sa napriek tomu rozhodli pristúpiť k takýmto závažným zmenám v daňovej politike, vychádzali sme z toho, že je potrebné vytvoriť vhodnejšie prostredie, ktoré bude stimulovať na jednej strane ľudí, aby pracovali, a na druhej strane podnikateľov, aby vytvárali nové pracovné príležitosti. Je zrejmé, že v situácii, keď prírastky produktivity práce nie sú dostatočne vysoké, nie je možné ani čakať, že bude dochádzať k výraznejšiemu rastu nominálnych miezd. Preto sme chceli tak trochu pomôcť alebo nahradiť to, čo by sa malo dosiahnuť kolektívnym vyjednávaním v jednotlivých podnikoch, aby aj keď mzda neporastie tak rýchlo, mzda vyjadrená v brutto jednotkách, predsa len čistá mzda aspoň čiastočne kopírovala nárast životných nákladov, ktorý tu v ostatnom období je.

Zároveň u právnických osôb sme vychádzali z dvoch vzájomne si tak trošku aspoň v jednom roku konkurujúcich cieľov: neohroziť výraznejšie výsledky finančného hospodárenia štátu, ktoré sa tentoraz odrazia nie v roku 2000, ale až v roku 2001, pretože právnické osoby platia daň z príjmov preddavkovým spôsobom a zúčtovanie je až potom k 31. marcu nasledujúceho roka. Zároveň sme však chceli aj riešiť to, aby sme vo väčšom rozsahu podporili podnikateľov, aby vytvárali nové pracovné príležitosti. Je známe, že celkové zaťaženie podnikateľskej sféry, ktoré zahrnuje daňové zaťaženia, ale aj odvodové zaťaženie v Slovenskej republike, je značné. Ja by som však chcela upriamiť pozornosť na jedno. Aby sme neredukovali celkové zaťaženie podnikateľskej sféry, ktoré sa inak vyjadruje tzv. kvótou 2 celkové odvody a dane/hrubý domáci produkt, aby sme to neredukovali len na otázku daňového zaťaženia. Myslím si, že je potrebné si všímať aj vysoké odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry.

Aby som to uviedla, v predchádzajúcom roku podnikatelia odviedli na daniach do štátneho rozpočtu približne niečo vyše 25 mld. Sk, avšak do poistných fondov, do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce len zamestnávatelia odviedli dohromady asi 72 mld. Sk. To jednoznačne ukazuje, že na celkovom zaťažení podnikateľskej sféry sa vo väčšom rozsahu podieľajú práve odvodové povinnosti podnikateľov do sociálnych fondov, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce, a to v podstatne vyššej miere ako pri odvodoch do štátneho rozpočtu.

To je všetko, ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi.

Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec F. Petrák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 444) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa to navrhuje v predmetnom návrhu. Zastávam názor, že tento zákon umožní zlepšiť celkové podnikateľské prostredie pre všetky právnické osoby, či už ide o právnické osoby ako veľké firmy alebo pôjde o malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Môžem povedať, že z veľkej časti si osvojujem tie pozitívne stránky, ktoré predniesla pani ministerka.

Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Maxon, pán poslanec Šimko, pán poslanec Kozlík. Takže sa prihlásili do rozpravy 3 poslanci: pán poslanec Maxon, Šimko a Kozlík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

celkom na úvod by som chcel zdôrazniť, že vzhľadom na to, že som pozorne počúval vystúpenie pani ministerky, tak aby nám bolo zrejmé, že v oblasti dane z príjmov rozlišujeme dve skupiny. Sú to fyzické osoby a právnické osoby. Ak hovoríme o inkase tohto druhu dane, tak potom musíme hovoriť, že inkaso sa ročne pohybovalo približne asi v rozsahu 60 mld. Sk aj pre právnické, aj fyzické osoby. Ale ak hovoríme o dani z príjmu, o forme priamej dane a dane z príjmu, tak musíme konštatovať, že výnos je približne 60 mld. Sk, pričom analogicky do tejto dane je možné zahrnúť aj daň inkasovanú zrážkou, ktorá sa ešte pohybuje v rozsahu asi 7,5 alebo 8 mld. Sk. Tak celkový výnos dane je približne 78 až 80 mld. Sk. A treba súčasne povedať, že diskusia o tejto forme dane je komplikovaná aj z toho pohľadu, že tvorí približne 41 alebo okolo 40 % celkových príjmov štátneho rozpočtu.

Pokúsim sa teda snemovni povedať niekoľko slov o navrhovanej sadzbe dane z príjmu právnickych osôb, ktorá je dnes v návrhu prezentovaná sadzbou 30 %. Napriek tomu, že v odôvodňujúcej časti a predovšetkým z hľadiska vyjadrenia finančného vplyvu na štátny rozpočet sú rozvedené isté úvahy, chcel by som predkladateľa požiadať, aby vo výboroch, kde bude podstatne väčší priestor na tému o tejto sadzbe dane, sa predkladateľ pripravil s lepšou kvantifikáciou negatívnych dosahov na štátny rozpočet, ale súčasne aj pozitívnych dosahov na štátny rozpočet, pretože, žiaľ, v tomto období musím konštatovať, že sadzba tejto dane sa stala predmetom politickej licitácie. Donedávna sme počuli o 45 %, dokonca skupina liberálnych ekonónov navrhovala sadzbu 20 % alebo 25 % a v tej licitácii uspela sadzba dane 30 %.

Prečo o tomto probléme hovorím? Hovorím o ňom preto, že to reprezentuje približne objem, ako povedala pani ministerka, sumu 25 mld. Sk z hľadiska príjmu štátneho rozpočtu, ale samotné zdôvodnenie neobsahuje analýzu štruktúry platcov tejto dane. Máme verifikované informácie, že vlastne platcami dane z príjmu právnických osôb z celkového počtu registrovaných podnikateľských subjektov je v tom lepšom prípade približne 15 % právnických osôb, ktoré platia daň z príjmu právnických osôb. Myslím si, že je dostatok informácií aj na Ústrednom daňovom riaditeľstve, aby sa podrobili analýze tí, ktorí patria do skupiny 15 %, ako to potencionálne zvýhodní túto skupinu a ako sa to dotkne platcov z tej skupiny, ktorí sa teraz vymykajú z 15 % a doteraz platcami dane z príjmu neboli.

Celkom korektne a otvorene budem hovoriť o jednom probléme, ktorý by mohol byť vyriešený objektívne a optimálne odhadnutou sadzbou dane z príjmu právnických osôb. Veľmi dobre vieme, a nakoniec to bol problém, s ktorým sme zápasili aj my a súviselo to, samozrejme, aj s nepriamymi daňami, ale malo to aj priamy vplyv na priame dane, je množstvo registrovaných eseročiek, ktoré robili viac-menej služby na legalizáciu nákladov, ktoré robili služby na legalizáciu znižovania výnosov a všeobecné poznatky, ktoré existujú v tejto oblasti, jednak kontrolných úradov a nakoniec aj čiastočne poznatky finančnej polície, sú služby spojené s takouto činnosťou, ktoré šikovným spôsobom obchádzajú zákon a nie sú trestnoprávne postihnuteľné, stoja podnikateľské subjekty asi 20 alebo 22 %. Hovorím to preto, lebo by to malo byť rozhodujúcim motívom na to, aby sme sa blížili k tejto hranici.

Samozrejme, v tejto chvíli neapelujem - a to by malo byť až po diskusii -, aby sme sa priblížili k hranici 20 % sadzby dane z príjmu právnických osôb, ale jednoducho túto skutočnosť pripomínam, a pripomínam už aj kvôli tomu, že naozaj registrovaných subjektov, dámy a páni, je okolo 77 tisíc, teda tých, ktorí sú registrovaní ako právnické osoby. Ak zo 77 tisíc podnikateľských subjektov je platcom dane z príjmu približne 15 %, tak je to maximálne okolo 20 tisíc právnických osôb. Takže som presvedčený, že táto novela, predloha zákona by mala smerovať aj k tomu, aby sme vyšli v ústrety tým, ktorí sú dlhodobo v hranici, keď korektne platia a priznávajú daň z príjmu právnických osôb a skôr by sme mali tento zákon obrátiť z hľadiska sprísnenia voči tým, ktorí dlhodobo v skupine placov dane z príjmu nie sú.

A čo sa týka tohto druhu dane, tak tu chýba, dámy a páni, ešte ďalšia kvantifikácia. Nepochybne, pokiaľ by sa táto skupina - opäť hovoríme o skupine 15 % v súvislosti s uplatnením tohto zákona - mohla významným spôsobom rozšíriť, ak táto skupina štandardných podnikateľov platiacich daň z príjmu bude mať zvýhodnenú, nie zvýhodnenú, ale lepšiu daňovú pozíciu, má reálnu šancu akumulovať zdroje. Samozrejme, tieto zdroje je možné použiť do spotreby, ale ak hovoríme o skupine 15 %, sú to zrejme tí podnikatelia, ktorí majú zámer svoju firmu rozvíjať, tak zdroje, ktoré tvoria rozdiel medzi súčasnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb a tou, ktorá je navrhovaná alebo tá, ktorá v tejto snemovni prejde, ten rozdiel jednoducho tieto firmy môžu a významným spôsobom podľa môjho názoru aj použijú na rozvoj spoločnosti a takto orientovaný rozvoj môže spôsobiť potom pozitívny vývoj v oblasti nepriamych daní, nepochybne predovšetkým v oblasti dane z pridanej hodnoty. Takže je to kvantifikácia, ktorá by významným spôsobom znížila možné riziko uplatňovania tejto sadzby a z toho pohľadu by mohli byť prípustné diskusie aj o nižšej sadzbe, ako je navrhovaná predkladateľom.

Trošku som prekvapený tým, že sa v tomto materiáli dosť zreteľne uvádza, že správca dane a prostredníctvom správcu dane Ústredné daňové riaditeľstvo nevie spraviť relevantné prepočty z hľadiska dosahu na živnostníkov. Osobne si myslím, že existuje štatistický súbor informácií na Ústrednom daňovom riaditeľstve, kde by mohla byť pozitívne alebo relevantne zhodnotená analýza aj vplyvu - teraz hovorím o paušálnej licencii pre živnostníkov - a myslím si, že by nemali byť vážnejšie problémy určiť vplyv zavedenia tejto dane na príjmy štátneho rozpočtu. Nakoniec v samotnom materiáli sa uvádza, že vplyv by mal byť pozitívny, mal by byť, myslím si, v rozsahu asi 400 mil. Sk.

Osobne celkom nezdieľam tento názor a pokiaľ by tento názor a táto informácia uvedená v materiáli bola relevantná, tak potom možno ťažko hovoriť o znížení daňového zaťaženia živnostníckeho stavu. Samozrejme, korektne treba povedať, že táto metóda zavádza a z toho môže byť kvantifikovaný pozitívny dosah do štátneho rozpočtu asi 400 mil. Sk, pretože túto daň alebo paušálnu licenciu by platili aj živnostnícke subjekty, ktoré sa dosiaľ vzhľadom na vysoké náklady neocitli na hranici, že by boli platcami dane z príjmu. Ale nemyslím si, že je správne uviesť, že ministerstvo financií prostredníctvom Ústredného daňového riaditeľstva nemá relevantné prepočty, ktoré by mohli jasne definovať dosahy či už pozitívne alebo negatívne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

Predpokladám, že o konkrétnych veciach budeme hovoriť vo výboroch a následne v druhom čítaní ešte v pléne Národnej rady. Ale dovoľte mi v súvislosti s touto predlohou spomenúť ešte jednu vec, o ktorej, žiaľ, musím konštatovať, že to bola jedna z vecí, ktorú som nedotiahol do konca. A myslím si, že by stálo za zamyslenie v tom pokračovať a je to istým spôsobom aj námet pre pani ministerku, aby v tejto veci konala. O chvíľočku poviem, o čo ide. Ak hovorím, že je to jedna z vecí, ktorú som nedotiahol do konca, tak v súvislosti s tým musím povedať, že nám je často vytýkané, čo všetko sme nespravili. Viete, musím konštatovať, že ak by sme spravili všetko, čo bolo potrebné, tak čo by potom robila súčasná vláda. Ale idem k meritu veci, čo som chcel povedať.

Na Slovensku sme približne pred troma rokmi - alebo je to tri a pol roka - zaviedli povinnosť viesť registračné pokladnice. Prirodzene, tieto registračné pokladnice museli byť certifikované. Vyhláška ministerstva financií, ktorá upravuje tento postup, však nepočítala s tým, že by certifikácia registračných pokladníc mala byť opakovaná. Prečo to hovorím? Dúfam, že sa ministerstvo financií a aj výbor pre financie, rozpočet a menu bude týmto problémom vážne zaoberať. Totiž celá takpovediac pokračujúca daňová reforma jednoducho smeruje k tomu, aby sa realizovali štandardné legitímne spôsoby na to, aby podnikateľské subjekty či už právnické alebo fyzické osoby si svoje daňové povinnosti bezo zvyšku plnili. A musím, žiaľ, konštatovať, že predovšetkým registračné pokladnice vzhľadom na to, že certifikácia mala trojročné obdobie, dnes už nespĺňajú svoj účel. Nakoniec bola, myslím si, pracovníkmi ministerstva financií, pokiaľ mám dobré informácie, alebo Ústredného daňového riaditeľstva aj vykonaná náhodná kontrola a zistilo sa, že do viac ako 70 % registračných pokladníc bol spravený zásah a údaje, ktoré sú jednoducho registrované v registračnej pokladnici, nezodpovedajú reálnemu stavu z hľadiska skutočne dosiahnutých tržieb.

O tejto skutočnosti hovorím pri tomto zákone aj preto, lebo by sme mali predovšetkým mať ambície pokračovať v tom, čo pozitívne pôsobilo na príjmy štátneho rozpočtu aj v budúcom období a jednoducho tieto veci precizovať. Čo ma hlavne viedlo k tomuto konštatovaniu? Okrem toho, že som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, tak som aj poslancom Mestského zastupiteľstva v Trenčíne a akosi mi prischlo aj šéfovanie finančnej a majetkovoprávnej komisii. A musím konštatovať, že pokiaľ pracovníci mestského úradu - a nakoniec som túto skutočnosť konzultoval aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska -, pokiaľ pracovníci mestského úradu kontrolovali priznanú daň alebo poplatok, pardon, za predaj tabaku a tabakových výrobkov, tak sme dospeli ku katastrofálnym záverom. Ale jednoducho preto, lebo naozaj údaje z registračných pokladníc neboli relevantné a vôbec nezodpovedali ani skutočnostiam priznaným podnikateľskými subjektmi, ale ani reálnym skutočnostiam, tak ako napríklad mali zodpovedať alebo mali korešpondovať so skladovou evidenciou.

Tí, ktorí Trenčín trošičku poznajú, vedia, že v Trenčíne máme na námestí niektoré reštauračné zariadenie, kde sa podľa tejto evidencie, na základe ktorej bol potom odvedený poplatok, nie je to daň, ale je to štandardný a nemal by to byť zanedbateľný príjem obcí, máme niektoré reštauračné zariadenia, kde sa podľa tejto evidencie denne predá jedno pivo. A takto je to evidované aj v registračnej pokladnici. Pani ministerka, hovoríte, v ktorej reštaurácii je to? Nechcem byť nezdvorilý, ale... Dobre, tak keď to myslíte dobromyseľne, tak to radšej nebudem komentovať. Musím v súvislosti s tým povedať, že to hovorím preto, lebo naozaj to nie je zanedbateľný príjem. A ak Česká republika si zobrala od nás ako vzor model registračných pokladníc, ktorý sme predtým zaviedli, tak si myslím, že by sme nespravili dobre, keby sme v zdokonaľovaní tohto systému nepokračovali.

Na druhej strane musím pozitívne vyzdvihnúť skutočnosť, že v Trenčíne tento problém rieši mestský úrad v spolupráci s daňovým úradom, čo považujem za veľmi korektný postup. A nakoniec sa nám možno podarí verifikovať také zistenia, ktoré by mohli byť potom aj inšpiráciou pre Ústredné daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo financií. Dámy a páni, zdôrazňujem to predovšetkým v súvislosti s paušálnou sadzbou pre živnostníkov, lebo to je dosť veľká skupina, ktorej sa nepochybne týkajú aj registračné pokladnice.

Ak pre tento stav chceme priniesť pozitívne veci v oblasti daňového zaťaženia, tak na druhej strane tejto skupine treba jasne a zrozumiteľne povedať, že veci, ktoré z hľadiska evidencie platnosti bolia - mám na mysli teraz registračné pokladnice -, budeme na tom trvať. Nechcem o tom hovoriť zbytočne dlho. Ale na to, aby to mohlo efektívne fungovať a aby údaje, ktoré sú v registračných pokladniciach, boli relevantné, tak musí prebiehať pravidelne certifikácia týchto registračných pokladníc. Nakoniec ministerstvo financií už malo aj predbežné náklady, koľko by táto certifikácia stála. A sú to naozaj zanedbateľné náklady od 500 do 700 alebo 800 korún. Ale z hľadiska potrieb našej evidencie sú to podľa mňa veľmi potrebné veci.

Na záver by som ešte chcel požiadať predkladateľa, aby tí, ktorí budú obhajovať tento návrh zákona vo výboroch, sa venovali kvantifikácii predovšetkým v oblasti dane z príjmu právnických osôb a aby mali ambíciu nás presvedčiť, že 30-percentná sadzba nebola sadzbou politického licitovania, ale k tejto sadzbe sa pristúpilo na základe exaktných, relevantných a verifikovaných údajov.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte faktickú poznámku.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Nadväzujúc na vystúpenie pána poslanca Maxona chcem sa prihovoriť za prepočty. Je skutočne neseriózne robiť také rozhodnutia, ktoré sa dotknú všetkých občanov nášho štátu, ktoré nie sú podložené prepočtami. Myslím si, pani ministerka, že by bolo potrebné spraviť prepočty. Sú podklady, tak ako boli podklady na to, čo často veľmi rada opakujete, že ste nevedeli, do čoho idete a v akom katastrofálnom stave je naša ekonomika. Po dlhé roky, každý rok vládnutia existovali štatistické údaje, ktoré vydával Štatistický úrad, vy ste si ich mali prečítať, boli by ste vedeli a mohli ste systémovo postupovať.

Chcem povedať, že to, čo robíte v legislatíve, je absolútne nesystémové, pretože my sme v balíku teraz za jeden týždeň dostali 38 legislatívnych návrhov, z ktorých 19 je na skrátené konanie a prevažná väčšina skrátených konaní je z vášho rezortu.

Pani ministerka, zákon, ktorý prerokúvame, má 74 strán legislatívneho textu, t. j. paragrafov, kde každé slovo má svoj význam. Už včera som vyjadrila myšlienku, že nie som legislatívny génius, aby som to vedela v rámci 38 zákonov všetko dôsledne prerokovať. Je to vaša nezodpovedná a nesystematická práca. A vy ste sa usmievali, keď v rámci vášho odvolávania som vystúpila s myšlienkou, že ste legislatívu svojho rezortu nezvládli. Znovu to opakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Som rád, že v podstate pán poslanec Maxon nehodnotí záporne prínos navrhovaného zákona. Mrzí ma však, že minulá vláda nepristúpila radikálnejšie na zníženie dane z príjmov právnických osôb v minulom období, práve vtedy, keď pri vysokých investíciách, ktoré v minulom období boli nosným prvkom na rast HDP, boli vynikajúce podmienky na takzvané kreatívne účtovníctvo, ktoré naplno fungovalo. Vtedy boli podmienky na zníženie ideálne. Pri reštrikcii, ktorú musí, bohužiaľ, súčasná vláda robiť, keď, prirodzene, podniky nemajú také zisky ako v minulosti, je ťažšie radikálnejšie zníženie daní z príjmov právnických osôb.

Ďalšie zníženie by bolo možné, ak by sme dokázali nájsť druhú stranu na váhach, ktorá by vykryla znížené príjmy do štátneho rozpočtu spôsobené znížením sadzby dane. Súčasná vláda našla časť jednej strany takýchto váh v tom, že vrátila späť odpisy, zníženie odpisových sadzieb do pôvodnej polohy, ktorá platí dnes.

Ak by sa podarilo nájsť našim partnerom tú druhú misku váh, myslím si, že by sme veľmi radi pristúpili na ďalšie zníženie dane z príjmu právnických osôb, lebo by sme si to asi všetci želali. Ale verím tomu, keď to dostatočne spropagujeme a zabránime podnikateľom robiť kreatívne účtovníctvo, tak budeme môcť v ďalšom období pokračovať v tomto znižovaní ďalej.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko.

Poslanec J. Šimko:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

dámy a páni poslanci,

moje vystúpenie v rozprave v prvom čítaní je veľmi jednoduché, prostredníctvom ktorého uplatňujem a predkladám návrh podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby predmetný vládny návrh zákona o daniach z príjmu (tlač číslo 444) bol pridelený na ďalšie prerokovanie aj vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu.

Zdôvodňujem to jednoducho. Predmetný návrh zákona o dani z príjmu rieši, ako to tu už bolo opakovane povedané, závažnú spoločenskú problematiku, ktorá bezprostredne súvisí aj s celým hospodárskym a podnikateľským potenciálom Slovenskej republiky, a preto by som chcel, aby bol tento priestor daný na diskusiu. A moje vystúpenie je vlastne aj prejavom toho, že podporujem, aby tento návrh postúpil do ďalšieho čítania s tým, že k niektorým záležitostiam by sme radi vo výbore ešte prediskutovali niektoré názory, ktoré sú tam uvedené.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Maxon. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Samozrejme, podporujem návrh pána poslanca Šimka v prvej časti, ale v tejto chvíli musím s hrôzou konštatovať, že takýto zákon nebol pôvodne výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pridelený. Preboha živého, veď to je jeden z nosných zákonov, ktorý musí prerokovať aj tento výbor a my sme už v takom ošiali tempa, že ani tento výbor ho nemal mať pridelený? Dámy a páni, priznávam, že mám isté chvíľky, keď strácam nervy a keď sa odvolávam na ten klasický výrok, že šľak ma ide trafiť, ale ak sa toto deje, tak opäť musím zopakovať, šľak ma ide trafiť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Vážený pán rozbehaný predsedajúci,

vážená zádumčivá pani ministerka,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril v rámci prvého čítania k predkladanému zákonu o dani z príjmov.

Dovoľte mi pripomenúť trošku vývoj - dotkla sa ho v úvodnom slove aj pani ministerka -, že zásadná zmena v oblasti daní, ktorú predstavuje tento zákon, samozrejme, len pre tú časť dane z príjmov, že Slovensko prešlo radikálnou daňovou zmenou k 1. januáru 1993. Mal som možnosť byť pri tejto zmene. Pamätám si prostredie, okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu o zásadnej daňovej reforme. Nebolo to vtedy jednoduché rozhodnutie, ale podotýkam, keď vtedajšia Mečiarova vláda rozhodla o spustení tejto radikálnej daňovej reformy, ktorá spočívala najmä v prechode na európsky daňový systém prechodom na daň z pridanej hodnoty, štandardný režim dane z príjmov a tak ďalej, spotrebných daní, že sme mali pod palcom aj istú predstavu, ako zvládnuť kontúry samostatného štátu, mali sme definované prvky hospodárskej politiky a najmä isté náhradné opatrenia, pokiaľ by sa daňový systém nevyvinul v oblasti príjmov a v oblasti základného fungovania podľa proporcií, ktoré na papieri, samozrejme, mohli byť čo najlepšie namaľované a život mohol ukázať niečo iné.

Takže po spustení daňovej reformy v roku 1993 sme riešili rad zásadných problémov v daňovom systéme za pochodu, ale riešili sme rad závažných systémov aj v oblasti tvorby samostatnej meny, tvorby inštitúcií štátu a vo februári 1993 sme definovali niektoré základné princípy menovanej politiky, definovali sme prechod na neutrálnu menovú politiku, aby sme podporili celý hospodársky systém samostatného štátu, definovali sme rad ďalších zásadných opatrení, ako boli zmenkové systémy v oblasti poľnohospodárstva, v oblasti podpory zahraničného obchodu.

A to je moment, ktorý ma vedie k pripomenutiu situácie z roku 1993, pripodobniť tú situáciu roku 2000, pretože momentálne a, podotýkam, rozhodujúcou mierou vinou Dzurindovej vlády sa slovenská ekonomika dostala do lievika a momentálne sa ide v skrátenom legislatívnom konaní s takým závažným zákonom, ako je nový zákon o dani z príjmov. Ešte pripomeniem, že v roku 1993 daňová reforma bola pripravená dva roky a bola ešte precizovaná v záverečnom období, aby bol systém spustený bez nejakých výrazných zakolísaní v štáte, a dnes v skrátenom legislatívnom konaní prijímame alebo tento parlament prijal na prerokovanie takú významnú zásadnú zmenu.

Takže prichádza táto zásadná legislatívna zmena v období, keď je rozbitá podnikateľská sféra, keď je tu absolútna nedôvera v oblasti podnikateľského prostredia. Opäť sa pod vývoj ekonomiky podpísali katastrofické vízie, ktoré vlastne vláda svojou nekompetentnou činnosťou naplnila a dospeli sme k stavu, keď vlastne reštrikcia na strane spotreby v oblasti cien, v oblasti daní, v oblasti dovoznej prirážky nebola na druhej strane kompenzovaná nejakým rozvojovým programom, trebárs previazaním do oblasti dane z príjmov. Ale v tom období, v tej etape, keď sa natvrdo zakladali reštriktívne opatrenia, to znamená začiatkom roka 1999 alebo v priebehu roka 1999. Na základe chaotických legislatívnych daňových zmien, ktorých sme boli svedkami v priebehu roka 1999 a sme svedkami aj teraz pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, tak korunou na týchto chaotických legislatívnych zmenách je taká zásadná zmena, nedá sa použiť iný výraz ako podhodený zákon o dani z príjmov na poslednú chvíľu na rokovanie parlamentu.

Takže chaotický vývoj v oblasti daňovej legislatívy sa prejavuje v tom, že dochádza k prelomeniu krivky tzv. daňovej výťažnosti a predpokladám, že v budúcnosti na ekonomických univerzitách sa situácia roka 1999 bude vykladať ako signifikantný príklad fungovania krivky daňovej výťažnosti, kde zvyšujúcou sa daňovou zaťaženosťou klesajú výnosy daní v porovnaní s vývojom hrubého domáceho produktu. A signifikantné na tomto prejave je to, že medziročne za august 1999 narástol objem daňových nedoplatkov o 15,6 mld. Sk. Vážená vládna koalícia, spomeňte si na moje slová, že po prijatí tohto radu zákonov sa objem daňových nedoplatkov bude ďalej zvyšovať, budú narastať medzipodnikové dlhy, budú narastať dlhy podnikateľskej sféry voči bankám. Takže taký bude výsledok celého komplexu zákonov, ktoré teraz v Národnej rade prerokúvame.

Chcem povedať, že v zásade neprotestujem proti tomu, aby došlo, naopak, je pozitívne, pokiaľ sa zakladá znižovanie daní v oblasti dane z príjmov, ale opakujem, takáto zásadná zmena by mala byť vkladaná do nejakej ekonomickej reality a spôsob, akým bol zákon prerokovaný na úrovni vlády s rozptylom plus - mínus 10 % na úrovni dane z príjmov, veď v západných krajinách o jednopercentuálnom posune sa diskutuje pol roka, rok a tu šmahom ruky na základe nejakej politickej licitácie sa strhla, zrazila úroveň sadzby dane z príjmov zo 40 na 30 %. Hovorím, je to chvályhodné, pokiaľ to má jasne vymedzené finančné kontúry, pokiaľ je to doložené ekonomickou národohospodárskou kalkuláciou, pokiaľ takáto zásadná zmena je definovaná víziou rozvoja, ktorá absolútne chýba.

Takže táto situácia ma vedie k tomu, že zákon o dani z príjmov má byť len holubom na streche, ktorý pri reštriktívnej politike, pri neistote podnikateľského prostredia má zaplátať istú politickú dieru, ktorá sa viaže na nedôveru tejto vláde, má byť istým bonbónom pre podnikateľskú sféru. Ale, vážená vládna koalícia, výsledok bude jediný. V roku 2000 tento zákon zakladá jednoznačný výpadok príjmov štátneho rozpočtu, čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb a nie je nahradený na strane dane z príjmov právnických osôb žiadnym podnecujúcim, žiadnym rozvojovým impulzom, ktorý by na báze štartovaného ekonomického rastu nahradil výpadky v štátnom rozpočte.

Ďalej ideme so zásadným zákonom v čase, keď už máme záver roka, to znamená, nebude čas na to, aby sa zadaptovala podnikateľská sféra, nebude čas, aby sa na tento zákon dôkladne pripravili správcovia dane, pretože nepochybne tento zákon dozná ešte v parlamente rad zmien, bude tu podobná situácia ako pri zákone o správe daní, kde už dnes máme na stole novelu zákona o správe daní. Upozorňovali sme za poslancov opozície, že tento problém vznikne, a podotýkam, ak správa daní alebo zákon o správe daní je jeden zásadný daňový zákon, tak rovnakú váhu má zákon o dani z príjmov. Takže asi toto, myslím si, treba zobrať do úvahy pri rokovaní o tomto zákone.

Chcel by som reagovať aj na zmienku pani ministerky o vyrovnaní sa s fiškálnym schodkom, ktorý zdedila táto vláda.

Milá pani ministerka, vy sa musíte vyrovnať s fiškálnym schodkom, ktorý ste si vyrobili sami v roku 1999 tým, že ste si nezabezpečili návrh štátneho rozpočtu roku 1999 a uplatnili ste rozpočtové provizórium tým, že ste neprijali kompetentný návrh štátneho rozpočtu na rok 1999, ktorý nemal jasne definovanú stránku príjmov, že tu máte obrovský deficit a valíte ho pred sebou v štátnom rozpočte v roku 1999, že ste vybrakovali Sociálnu poisťovňu a namiesto prebytku 9 mld., ktorý zostal v roku 1998, sme dnes svedkami deficitu 7 mld. a ďalšej hrozby narastajúceho deficitu v Sociálnej poisťovni, Zdravotnej poisťovni a Národnom úrade práce. Tak, prosím, už hovorte o adresnom nositeľovi vašich problémov, a to je len a len vaša vláda.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)