Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca Kozlíka s faktickými poznámkami reagujú traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kozlík v úvode spravil aj istý čiastočný exkurz do minulosti. Dámy a páni, chcel by som ešte pripomenúť jednu skutočnosť, ktorá málokedy v parlamente odznie. Ak by súčasná vláda bola pristupovala politicky zodpovednejšie a predovšetkým profesionálnejšie v oblasti stabilizácie kurzu slovenskej koruny, tak by ste neboli vyhnali podnikateľov. Viete, že pád slovenskej koruny znamenal stratu pre podnikateľský sektor približne 40 mld. a pre verejný sektor približne 27 mld. A ak hovorím o tejto skutočnosti, tak predstavitelia Národnej banky Slovenska, aj minulí predstavitelia Národnej banky Slovenka, nepochybne veľmi dobre vedia, o čom hovorím a realita, pokiaľ by bola politická prezieravosť a predovšetkým neboli také nepremyslené politické vyjadrenia našich vládnych predstaviteľov, mohla byť predovšetkým v prospech podnikateľskej sféry omnoho lepšia.
Mám pre predkladateľku ešte jeden návrh. Bolo by dobré, keby do tohto návrhu o dani z príjmov bola zakomponovaná aj nominácia na členov dozorných a správnych rád napríklad Nafta Gbely a podobne alebo Slovenský plynárenský priemysel. Jedine ak by to tam bolo uvedené, tak by sme dosiahli stav, že predseda pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pán Volf by tu sedel.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Kozlíka a upozorniť najmä na to, že dokonca zámerne pri príprave tzv. provizória, s ktorým chcela vláda štartovať, nechala v minuloročnom rozpočte utopiť nákladové položky, aby si pre seba uľahčila tzv. začiatočné obdobie. Ďalej chcem upozorniť na to, že keď sme opakovali pani ministerke Schmögnerovej námet od francúzskeho fyziokrata Colberta, že lepšie je postupovať pri oživovaní štátnej kasy pomocou znižovania daní, tak vtedy to komentovala čírym populizmom. Teraz pripravila populistický návrh. Naopak, myslím si práve preto, že nebude sprevádzať tento námet v daňovej úprave aj príslušná a veľmi masívna forma podpory verejných investícií, tak sa nestretne s nijakým úspechom. Jednoducho toto hospodárstvo nie je v stave uniesť toľko nekvalifikovaných zásahov do pribrzdenia dynamiky chodu. Všetko, čo sa doteraz vlastne robilo, bolo v podstate brzdenie toho, čo sme súrne potrebovali. Každopádne nie každý dlh, tobôž rozvojový dlh, nie je zaťažením, ale je požehnaním aj pre budúce generácie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcel by som pripomenúť pánu kolegovi Kozlíkovi, že včera tu hovoril pán poslanec Maxon, prečo sme predložili tento zákon. Tento zákon je v súlade jednak s volebným programom tejto koalície, ale je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády. Ide o to, že ak chceme, aby slovenskí podnikatelia boli konkurencieschopní, tak ich musíme minimálne daňovo znížiť záťažou na daňovú záťaž v okolitých krajinách. Toto zníženie o 10 % a možno ďalší rok o ďalších 10 % je zníženie záťaže na úroveň Čiech a potom na úroveň Maďarska a Poľska. Nejde tu o žiadnu licitáciu, o žiadne špekulácie, ale je to súhrn systémových krokov, ktorými chceme pomôcť slovenským podnikateľom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná.
Pokiaľ je záujem o vecnú diskusiu, tak na margo vecnej diskusie, ako uviedol pán poslanec Maxon, predpokladám, že ma veľmi starostlivo počúva niekde mimo, pretože by som chcela reagovať na jeho vystúpenie. Chcem len dodať, že štruktúra informácií, ktoré sú k dispozícii na Ústrednom daňovom riaditeľstve, je podmienená existujúcim živnostenským zákonom a existujúcim spôsobom vydávania živnostenských listov.
Pokiaľ ste mali v rukách živnostenský list, tak ste mali možnosť vidieť, že je tam spravidla uvedených niekoľko činností, v ktorých príslušný živnostník podniká. Daňové priznania sa teda nevydávajú na každú osobitnú činnosť, v ktorých živnostník podniká, ale na súbor činností, na ktorý má vydaný živnostenský list. Z tohto hľadiska skutočne pokiaľ sa nezmení živnostenský zákon a na to nadväzujúce, prípadne iné podzákonné normy, nebude ani možné presne rozlíšiť, pokiaľ sa živnostník nerozhodne, že bude zdaňovaný paušálnou daňou, lebo je tam zo zákona povinnosť, aby podnikal presne vo vymedzenej činnosti, nebude teda dovtedy možné rozlíšiť, pri ktorej činnosti koľko podnikateľov akú daň zaplatí. Zopakujem, že ak sa dnes rozhodne živnostník podnikať podľa druhej časti zákona, bude si musieť dať do poriadku svoj živnostenský list tak, aby vyhovoval daňovému zákonu.
Nie je to neschopnosť, pani poslankyňa, že by sme nevedeli čítať údaje zo Štatistického úradu. Štatistický úrad tieto údaje neposkytuje, poskytuje ich daňová správa, ale ich vypovedajúca schopnosť je obmedzená existujúcou legislatívou a existujúcou evidenciou živnostníkov a spôsobom vydávania živnostenských listov.
Z hľadiska vecnej diskusie, pretože potom sa trošku posuniem aj do inej, by som chcela uviesť, že nemáme žiadne empirické podklady, ani nikde neexistujú, o tom, aké vysoké sú náklady spojené s daňovými únikmi. Je to veľmi rozdielne. Závisí to, samozrejme, od stanovenia výdavkov, tak ako to zákon o daniach umožňuje. Ak by sme to porovnávali napríklad v štátoch Európskej únie alebo hoci len medzi Slovenskom, Českom, Poľskom a Maďarskom, stanovenie daňového základu je práve veľmi dôležité z toho hľadiska, či vytvára väčší alebo menší priestor pre daňové úniky. Samozrejme, sú niektoré možné operácie, ktoré nestoja takmer nič, iba mať jedného šikovného, schopného daňového poradcu alebo šikovného, schopného účtovníka. Iné operácie spojené s daňovými únikmi ako transfery do daňových rajov sú, samozrejme, nákladnejšie. Ale v tejto chvíli číslo, ktoré uviedol pán poslanec Maxon, že on predpokladá, že náklady s daňovými únikmi predstavujú 20 - 21 %, jednoducho takéto údaje nie sú podložené empirickými zisteniami, žiadnymi analýzami, ktoré by relevantne aj toto dokazovali.
Ďalej chcem uviesť, že pri znižovaní sadzby dane vždy treba rozlíšiť aj časové hľadisko. V bežnom roku, keď začne byť funkčné zníženie daňovej sadzby, má to spravidla negatívny dosah na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti sa môže predpokladať, že znížením daňového zaťaženia sa rozšíri podnikateľská báza, viacej sa bude podnikať, ale takéto účinky, takéto priaznivé účinky na hospodárstvo a aj na štátny rozpočet sa dostávajú s istým časovým oneskorením v závislosti od podnikania, od druhu podnikania. Toto časové oneskorenie môže trvať rok, dva, tri, možno niekedy aj viac rokov vzhľadom na to, že na začiatku podnikania sa spravidla, a to nie je žiadnou výnimkou ani inde, vytvára strata a napokon zákonodarca s týmto počíta a umožňuje túto stratu v nasledujúcich rokoch aj umorovať.
Chcela by som ďalej reagovať aj na návrh pána poslanca Maxona, aby sa ministerstvo financií zaoberalo osobitne vyhláškou, do ktorej by sme mali presadiť opakovanie certifikácie registračných pokladníc. Ďakujem za túto pripomienku. Preveríme si jej relevantnosť, ak je naozaj potrebné zmeniť vyhlášku, tak budeme v tomto smere postupovať.
Vráťme sa do histórie zavedenia registračných pokladníc, pretože to nie je až taká dlhá história. Myslím si, že sa do značnej miery potvrdilo to, čo sme vtedy hovorili, s čím sme argumentovali ako opoziční poslanci. Principiálne myšlienka zavedenia registračných pokladníc bola dobrou. Chyba bola v tom, že sa išlo nad rámec bežných zvyklostí, ktoré boli aj v zahraničí, že sa požadovalo zavedenie registračných pokladníc aj v tých prípadoch, kde to bolo celkom zbytočné, napríklad u podnikateľa, ktorý podnikal vo viacerých prevádzkach, do každej z nich či mesačne mal korunu alebo 20 tis., v zásade si musel zaviesť registračnú pokladnicu. Nespochybňovali sme zavedenie registračných pokladníc ako takých. Iná vec je, a to je skutočne veľmi vážne, či skutočne priniesli registračné pokladnice to, čo sme od nich čakali. Poviem trošku humorne, že človek sa stáva tým, čo robí, aj tak trochu profesionálne deformovaný.
Keď sa mi podarilo vyliezť na Teryho chatu pred niekoľkými mesiacmi, tak mi zišlo na um, keď som si tam niečo kupovala, či tam majú registračnú pokladnicu. Ale ovládla som sa, neopýtala som sa na to. Iné je vážnejšie, že skutočne registračné pokladnice síce podnikatelia formálne majú, ale nemáme taký počet daňových kontrolórov, aby sme boli schopní dostatočne skontrolovať, či ich používajú v každej hodine, keď ich používať majú. Máme informácie, že vo večerných hodinách, keď daňová kontrola je už povedzme nie taká dôrazná, zvyčajne sa kontroluje v denných hodinách, často sa registračné pokladnice vyraďujú alebo dokonca iné skúsenosti, že majú dvoje, troje registračných pokladníc a v závislosti od toho, či potrebujú doklady na daňové účely alebo na niečo iné, používajú tú-ktorú registračnú pokladnicu. Poukazuje to na určitú medzeru, ktorá je skôr medzerou v správaní sa podnikateľov, ale, samozrejme, aj na potrebu, kde sa má daňová správa a osobitne daňoví kontrolóri v budúcnosti obracať a na čo by sa mali vo väčšom rozsahu zamerať. Dokonca si myslím, že príklad, ktorý ste uviedli, spolupráce daňového úradu s mestským úradom, je príkladom, ktorý by bolo vhodné asi aj nasledovať a možno, že urobíme aj v spolupráci, aspoň v niektorých prípadoch, s primátormi, prípadne starostami mestských úradov určité dohody, aby nás upozorňovali na to, kde vznikajú skutočne podozrenia z toho, že sa neodvádzajú poplatky za tabakové výrobky, alkoholické výrobky v dostatočnom rozsahu, čo zrejme bude môcť indikovať zneužívanie alebo nevyužívanie registračných pokladníc, tak ako to zákon podnikateľovi prikazuje.
V tejto chvíli chcem ešte povedať, ale pri druhom čítaní budeme mať nepochybne príležitosť o tom hovoriť detailnejšie, že krok, ktorý vláda Slovenskej republiky na seba zobrala, je, samozrejme, veľmi dôležitým krokom a že si uvedomujeme aj isté riziká, ktoré sú s tým spojené. Rok 2000 sme z tohto hľadiska vykompenzovali, vykompenzovali sme ho i na príjmovej strane. Výdavková strana, pán poslanec Kozlík, je trošku iná a o nej, samozrejme, budeme hovoriť. Iná je z hľadiska možnosti kompenzácie prostredníctvom výdavkov, hoci na rozvojové účely v bežnom roku. Predpokladám, že to viete, že je tam časový sled, ktorý sa jednoducho nedá prekonať, ani keby sme si to trikrát želali.
Iná vec je rok 2001. Rok 2001 je rokom, keď sa budú kumulovať niektoré nepriaznivé fiškálne účinky, a to nielen zo zákona o dani z príjmov. Chcela by som upozorniť, že sa pripravila veľmi vážna novela zákona o rezervách a oprávkach, novela, ktorá bude účinná od 1. 1. tiež roku 2000, ktorá je jednou z tých noviel, ktorá sprevádza zákon o konkurze a vyrovnaniach, ktorá nadväzuje a umožní zároveň aj realizovať projekty reštrukturalizácie finančných inštitúcií. Práve z tohto dôvodu predpokladáme aj významné negatívne dosahy na štátny rozpočet. Takže v roku 2001 sa budú kumulovať aj účinky zníženia daňového zaťaženia, pokračovanie fyzických osôb, zníženie daňového zaťaženia právnických osôb, z novely o rezervách a oprávkach a bude tam ešte jeden vážny negatívny fiškálny účinok, a to je, že už nebude dovozná prirážka a s ňou spojené príjmy do štátneho rozpočtu. Práve preto je skutočne veľmi dôležité, aby sme veľmi zodpovedne pristupovali k rozhodovaniu v súvislosti so zákonom o dani z príjmov.
Myslím si, že ešte jedna relevantná poznámka tu zaznela a na ktorú chcem reagovať. Je to potreba pripraviť daňovú správu na prijatie tohto zákona. Na tomto zákone sa robí dlhší čas, aj keď jeho predloženie priamo do Národnej rady bolo až včera. Samozrejme, že daňová správa sa pripraví a aj sa priebežne pripravovala na tieto zmeny i v daňovom zákonodarstve, i keď je to pravda, že koncovka bude záležať až na konečnej podobe schválenia zákona. To nám však nebráni, aby sme priebežne neinformovali daňových správcov, čo bude tento nový zákon o daniach znamenať. Je skutočne pravdou, že nároky, ktoré sú na daňových správcov, ale i daňových kontrolórov v tomto roku, sú značné, pretože k zmenám v daňovej legislatíve dochádzalo niekoľkokrát v priebehu roka.
Dovoľte mi, aby som reagovala na niektoré tendenčné vyjadrenia, ktoré tu zazneli a ktoré nie sú opodstatnené, a je potrebné na ne zrejme veľmi rýchlo aspoň reagovať. Hovoriť o chaotickom podnikateľskom prostredí, hovoriť o chaotickej daňovej politike, to sa už nezakladá na argumentoch, to sa zakladá na snahe politizovať všetko, čo sa len dá. Ak niekto hovorí o tom, že podnikateľské prostredie Slovenskej republiky je chaotickejšie, ako bolo v predchádzajúcich rokoch, nevie, o čom hovorí. Odporučila by som vám, aby ste si nalistovali dokonca i dennú tlač, ktorá dennodenne uvádza vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, aby ste si pozreli vývoj slovenskej koruny od 1. januára 1999, aby ste si pozreli informácie, ktoré sa objavujú sporadicky o vývoji bežného účtu platobnej bilancie, o vývoji zahraničného obchodu, o fiškálnom vývoji.
Skutočne neviem, o čo sa opiera pán poslanec Kozlík, ktorý hovorí o katastrofálnom vývoji štátneho rozpočtu roku 1999. Ubezpečujem vás, že štátny rozpočet roku 1999 sa skončí tak, ako je zákon o štátnom rozpočte, a ubezpečujem vás, že to nebude nejakými zásahmi, ktoré sa robili v predchádzajúcich rokoch, keď sa napríklad neuskutočnili vratky DPH do konca kalendárneho roka, presunulo sa to do nasledujúceho roka - príklad je veľmi zrejmý, prechod roku 1997 na rok 1998. Hovorím o tom preto s takou istotou, že vývoj rozpočtového hospodárenia v tomto období ma oprávňuje aj toto povedať. Zároveň musím povedať, pán poslanec Kozlík, že nie my sme vyrobili zvýšenie schodku v roku 1998, vyrobili ste ho vy. Vyrobili ste ho tým, že ste zámerne podhodnotili príjmovú časť štátneho rozpočtu.
V roku 1998 po novelizácii zákona o štátnom rozpočte sme ani o korunu nezvýšili výdavky, ale museli sme pokryť výdavky spojené so sociálnymi dávkami, s dotáciami na teplo, ďalej s nutnosťou pokryť časť faktúr v zdravotníctve a školstve, ale nezvýšili sme výdavkovú časť, urobili sme iste nie veľmi príjemné opatrenie, že sme viazali prostriedky v iných kapitolách. Celý schodok vznikol práve preto, lebo ste, zopakujem ešte raz, zámerne nadhodnotili príjmovú časť. O to sme zvýšili schodok. O nič viac.
Hovoriť o vybrakovaní Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce skutočne poukazuje na to, že pán poslanec Kozlík, ktorý pred niekoľkými rokmi bol ešte schopný aj vecne diskutovať, túto schopnosť už úplne stratil. Škoda, že tu nesedí ešte dodnes predseda správnej rady Sociálnej poisťovne, ktorý nás v roku 1997 presviedčal, že predloží - vraj už je to hotové -, nový zákon o sociálnom poistení. Nechcem zachádzať do odbornosti pána ministra, momentálne tu nesedí, ale práve preto, že sa neriešili zákonné otázky sociálneho poistenia, dochádzalo, každým rokom dochádzalo k postupnému odčerpávaniu rezervného fondu. Takže nie my sme vybrakovali, aby som zopakovala výraz, ktorý použil pán poslanec Kozlík, Sociálnu poisťovňu, ale práve tým, že sa zanedbali a hrubo zanedbali niektoré kroky, ktoré boli avizované, ktoré dokonca boli schválené aj v koncepcii transformácie sociálnej sféry, práve preto sme sa dostali do situácie, v ktorej sa dnes nachádzame.
Myslím si, že nie je potrebné už v tejto chvíli reagovať na niektoré chronické vyjadrenia, ktoré sa týkajú toho, že jediná možnosť, ako zachrániť slovenské hospodárstvo, je masívne podporovať verejné výdavky. Podstatná nie je ani otázka masívnosti alebo nemasívnosti, podstatná je otázka efektívnosti vynakladania prostriedkov. Odporučila by som, pán poslanec, keby ste si dali toľko námahy - pretože keď vám uvediem čísla, tak či tak im nebudete dôverovať - a prepočítali si investičnú náročnosť prírastku hrubého domáceho produktu v rokoch 1997 alebo 1998. Ak to bol ten žiaduci spôsob rozvoja slovenského hospodárstva, tak potom by som povedala, že neviem vysvetliť, prečo došlo k takému vysokému fiškálnemu schodku, prečo došlo k takému vysokému nárastu schodku v bežnom účte platobnej bilancie a prečo došlo k takému vysokému zadlženiu slovenského hospodárstva doma i v zahraničí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke.
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či chcete zaujať stanovisko. Nie.
Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie návrhov v prvom čítaní.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 451. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 460.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Pán minister, nech sa páči, uveďte návrh.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
ráno sme prerokúvali návrh na skrátené legislatívne konanie, kde som vlastne uvádzal, že vláda predstupuje pred Národnú radu s vládnym návrhom zákona o sociálnom zabezpečení číslo 100/1988 Zb. vlastne z dôvodu riešenia napätej situácie v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia v Sociálnej poisťovni v roku 2000.
Navrhujeme tri riešenia. V prvom rade navrhujeme zrušiť vládne nariadenie z roku 1998, ktorým sa zavádza mimoriadny dôchodok. A druhý moment, ktorý je dôležitý, je, že navrhujeme, aby v § 23 ods. 1 občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok, alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvýšil starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania oproti súčasným 4 % na 6 % priemerného mesačného zárobku. A ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania zo súčasného 1 % na 1,5 %.
Týmito dvoma opatreniami chceme vytvoriť situáciu, aby sme zainteresovali dôchodcov, ktorí zároveň pracujú a poberajú dôchodok, aby sa týmto spôsobom mohli vzdať poberania dôchodku a v budúcnosti mali tento dôchodok vyšší. To znamená akúsi určitú bonifikáciu za to, že nezaťažil v danom období dôchodkový fond a v budúcnosti by mohol za to dostať určitú odpovedajúcu bonifikáciu.
Chcel by som vo svojom úvodnom slove povedať, že tento návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody so sociálnymi partnermi a následne bol ešte pred rokovaním vlády opätovne prerokovaný so sociálnymi partnermi. A sociálni partneri vyjadrili súhlas s takýmto postupom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu Jozefovi Krumpolcovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vládneho zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 11. novembra číslo 120. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy konštatuje, že návrh zákona je vypracovaný z dôvodu, že od roku 2000 základný fond dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovňe bude vykazovať pasívnu bilanciu. Na zmiernenie predpokladaného deficitu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia sa navrhuje zrušenie možnosti vzniku nových nárokov na mimoriadne poskytovanie starobného dôchodku. Navrhovaná právna úprava nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 12. októbra 1999. Dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ďalej obsahuje záznam zo zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody konaného dňa 12. októbra 1999.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 460 z 11. novembra 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1998 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Zároveň navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď.
Prosím vás, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto z poslancov neprihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Aibeková. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
naozaj nemienim predlžovať rokovanie a nebola by som ani vystúpila, keby nebola na záver pani ministerka reagovala tak, ako reagovala. Takže mi dovoľte, pán minister, iba štyri stručné pripomienky.
Dúfam, že súhlasíte, že riešite nesystémový krok nesystémovým riešením. Jediné systémové riešenie je predložiť komplexný zákon, nový zákon o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení, na ktorom viem, že pracujete, a preto som považovala za neopodstatnenú výčitku pani ministerky, prečo to nebolo dané predminulý rok. Vy, pán minister, viete, že to nie je také jednoduché, a preto som si uvedomila, že ste to ani nemohli zaradiť do legislatívneho plánu úloh na tento rok, ale máte to až na rok 2000. Nie je také jednoduché urobiť výpočty nového hodnotenia odchodu do dôchodku. Takže to je jedna pripomienka.
Druhá, pán minister, vyplýva zo samého zákona a hovorili ste aj v úvodnom slove o motivácii odloženia poberania starobného dôchodku. Ale, pán minister, vy veľmi dobre viete, že zákon číslo 46/1991 Zb. o valorizácii dôchodkov má aj tzv. strop dôchodkov, takže sa nebude táto motivácia týkať všetkých, pretože tí, ktorí by síce zarobili o 2 % viac, ktoré by ste im pripočítali, jednoducho ich nedostanú, pretože dôchodky sú stropované. Takže bude to len čiastočne.
Ďalšia vaša reakcia aj v médiách, aj tu ste to hovorili, že zamestnávatelia nebudú prepúšťať týchto ľudí, že doteraz vlastne tým, že bol mimoriadny dôchodok, tak ich prepustili, pretože sa ich ujal niekto iný. Vy veľmi dobre viete, pán minister, že to nebude tak. Zamestnávatelia sa budú takisto spoliehať na to, že budú dostávať podporu v nezamestnanosti a potom sociálnu dávku. Takže na konci roka si môžeme porovnať váš predpoklad a môj predpoklad, koľko z tých 15 - 16 tisíc ľudí zostane v zamestnaní. Pretože veľmi dobre poznám realitu zamestnávateľov. Nepodržia ich len preto, že nebudú mať možnosť odchádzať do predčasného dôchodku.
A tretia záverečná pripomienka. Oceňujem, že ako jeden z mála ministrov prikladáte k zákonu aj vyjadrenie Rady hoshospodárskej a sociálnej dohody. Ale čo sa týka Konfederácie odborových zväzov, vôbec jej nefandím a ani neoceňujem jej postoje, ktoré mala a ktoré má aj v súčasnosti, pretože aj v tomto materiáli sa vyjadrovali k niečomu inému, ako je tento zákon. Ale máte pravdu, že Rada hospodárskej a sociálnej dohody zákon ako komplex podporila. Takže naozaj vidím jediné systémové riešenie tohto problému až prijatím komplexného zákona o sociálnom poistení. Teraz je to naozaj čas, ktorý vás tlačí do rozpočtu, a to, že Sociálna poisťovňa zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov. To sú všetky moje pripomienky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pani poslankyňa.
Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť. Áno.
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Áno, veľmi stručne sa chcem vyjadriť.
V koncepcii reformy sociálneho poistenia je uvedené, že na budúci rok chceme zrušiť zákon číslo 100, ktorý je skutočne veľmi nevydareným zákonom, a chceme ho nahradiť novým zákonom. Je pravdou to, čo hovoríte, že vlastne sme predstihovo vytiahli niektoré nesystémové veci, ale už s určitým cieľom, že vlastne pôjdu na to ďalšie následné kroky. Čiže ráno som to vo svojom úvodnom vystúpení povedal, tak by som chcel len ubezpečiť Národnú radu, že je to systémový krok, ktorý je založený v koncepcii sociálneho poistenia, len predstihovo vytiahnutý pred zátvorku dopredu. Tak by som to matematicky vyjadril.
Chcel by som sa vyjadriť aj k otázke Konfederácie odborových zväzov. Konfederácia odborových zväzov nesúhlasila s jedným bodom, ktorý sa potom nedostal do zákona. To znamená, že sme akceptovali pripomienku Konfederácie odborových zväzov, vylúčili sme ju zo zákona, a tým už vlastne zostal zákon v znení, s ktorým potom Konfederácia odborových zväzov súhlasila. Čiže sme akceptovali pripomienku jedného sociálneho partnera.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko?
Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 453. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 462.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
v mene vlády Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovní v znení neskorších predpisov.
Účelom tohto návrhu zákona je v súvislosti so zmiernením deficitu v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne v roku 2000 a v nasledujúcich rokoch realizovať zmeny platenia poistného pri výkone zárobkovej činnosti u poberateľov dávok z dôchodkového zabezpečenia a dávok výsluhového zabezpečenia a určenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Ide o návrh zákona vypracovaný štandardnou legislatívnou technikou a mal by vlastne reagovať na zmenené podmienky, ktoré nastali predovšetkým v otázke zvýšenia maximálne-
ho vymeriavacieho základu z 24 tisíc korún na 32 tisíc Sk vlastne v nadväznosti na vývoj od roku 1993 v príjmovej oblasti občanov Slovenskej republiky. Takisto zvýšenie minimálnej výšky vymeriavacieho základu na predpokladanú výšku úrovne minimálnej mzdy 4 tisíc korún. A potom je to tretie opatrenie, keď bude povinné platenie poistného na dôchodkové zabezpečenie, ak poberateľ starobného dôchodku je aj zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo spolupracujúcou osobou. Myslím si, že tento fakt vedie k legalizácii rovnocenných podmienok u občanov, ktorí poberajú zárobok, aby boli zároveň aj platitelia dôchodkového poistenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Ľubomírovi Dzrurákovi.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
výstupiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu vládneho zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 11. novembra 1999 číslo 121. V súlade s § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh zákona spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy konštatuje, že navrhovaným opatrením sa zníži očakávaný deficit Sociálnej poisťovne v roku 2000 o 1 226 mil. Sk. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 671 z 11. augusta 1999 k návrhu východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. S ohľadom na skutočnosť, že od roku 2000 základný fond dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne bude vykazovať pasívnu bilanciu, na zmiernenie tohto deficitu sa navrhuje zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Týka sa to zvýšenia minimálnej a maximálnej výšky vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie.
Dôvodová správa obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ďalej obsahuje záznam zo zasadnutia Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky konanej dňa 12. októbra 1999.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 462 z 11. 11. 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Samozrejme, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nepredpokladám, že by sa chcel k rozprave, ktorá ani nebola, vyjadriť pán minister.
Takže budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu.
Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti. Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhoch, ktoré sme prerokovali v prvom čítaní.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh bol prijatý a Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na pridelenie návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.
Nech sa páči, uveďte návrh.