Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi nadviazať na slová môjho kolegu pána Oberhausera. Tiež si myslím, že skutočne tieto novely, ktoré tu pri superrýchlom tempe začíname prerokúvať, majú jednu jedinú úlohu, že skutočne útočia na najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva na Slovensku. Samozrejme, že prinesú so sebou ďalšie obrovské problémy, ktoré súvisia s pašovaním. Veľmi dobre vieme, akým spôsobom sa pašujú cigarety z Ukrajiny a že je to dobrý biznis. Aj keď budeme tých colníkov točiť každé dva týždne, jednoducho tie skupiny, ktoré toto prevádzajú, si cestičky cez hranice nájdu. A treba povedať, že je to veľmi smiešne, keď týmito zákonmi, ako to môj kolega spočítal, naháňame približne 2,5 mld. Už tu bolo povedané, že je to náhrada výpadku za cestnú daň, resp. daň z motorových vozidiel, ktorú pani ministerka navrhovala a ktorú jej koaliční poslanci nechceli odsúhlasiť. Treba povedať, že dane z príjmov zaplatilo len 10 % firiem. Daňové nedoplatky sa opäť zvýšili o viac ako 10 mld. korún. Dnes už predstavujú 52 mld. Tak v tomto porovnaní je tých 2,5 mld. veľmi smiešnych. Treba povedať, že drvivá väčšina firiem neplatí dane alebo ich platí len veľmi symbolicky. Veľmi veľa firiem si začína vytvárať svoje pobočky v Čechách, kde nakupujú autá, rôzne platby potom bežia cez Čechy a takýmto spôsobom sa vyhýbajú plateniu daní na Slovensku. Som presvedčený, že toto by sme mali riešiť a nie, aby sme tu riešili problémy, ktoré jednoducho prehadzujeme na plecia občanom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

chcel by som nadviazať na slová pána poslanca Oberhausera o istej nepripravenosti spôsobenej z nedostatku času. Dokonca aj pani poslankyňa Sabolová o tom hovorila, ak sa nemýlim a, myslím, viacero poslancov sa dotklo tejto časovej tiesne.

Nedá mi iné, ako v tejto chvíli sa spýtať aj tu prítomného pána poslanca Bohunického a celého parlamentu, prečo bolo nutné na tejto schôdzi prijímať zákon o pamätnom dni, ktorý sme jednoducho nechceli prijímať na tomto zasadnutí, vedomí si toho, že existuje časová tieseň z hľadiska prijímaných zákonov. Ale to sa presadilo celkom svojhlavo, zbytočne sme o tomto zákone hovorili dvadsiateho ôsmeho, a predsa sme ho neschválili 28. Áno, pán poslanec Bohunický, je to tak. Pýtam sa, prečo ste tak tvrdohlavo nástojili a strácali čas? Kto sa dostal do tej časovej tiesne a zásluhou koho? Zásluhou tohto parlamentu, že si odsúhlasil taký sled bodov, ktorý si odsúhlasil.

Na záver tohto krátkeho vystúpenia mi dovoľte nechať pozdravovať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Migaša, ktorý sa včera veľmi zásadne vyjadril o tom, ako majú poslanci hlasovať, či sú prítomní, či sú neprítomní. No chcel by som jednoducho aj z tohto miesta mu odkázať, že na tomto hlasovaní sa nezúčastním, nebudem sa prezentovať a možno pán poslanec, predseda Národnej rady Slovenskej republiky Migaš pochopí, že som tu bol.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Konštatujem, že nie je v sále. Stráca poradie. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Brňák. Po ňom pán poslanec Maxon.

V rozprave má slovo pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

nie tak dávno som z tohto miesta vystupoval a snažil som sa apelovať na mnohých politikov parlamentnej väčšiny, parlamentnej koalície v tom smere, aby sme jednoznačne dodržiavali rokovací poriadok, aby sme jednoznačne dodržiavali zákon, ktorý je platný a účinný aj pre rokovanie nášho parlamentu. Tak ako už bolo konštatované aj v rámci faktickej poznámky pani poslankyne Tóthovej boli mnohí právnici vyzvaní, aby sa vyjadrili k tejto téme, aby sa jasne vyslovili, či v danom prípade je dodržaný zákonom stanovený postup. Nuž, dovoľte mi, možno už piaty alebo šiestykrát povedať, že aj v spojitosti s týmito štyrmi návrhmi, ktoré boli spojené na spoločné rokovanie a spoločné konanie, aj v súvislosti s nimi ide o porušenie rokovacieho poriadku. Ide o porušenie zákona, ktorý by mal platiť nielen pre každého občana Slovenskej republiky, ale tiež pre poslancov tohto parlamentu. V jednotlivých tlačiach, o ktorých teraz rokujeme, vláda, resp. predstavitelia vlády zaujímavým spôsobom poukazujú na naplnenie dôvodu skráteného legislatívneho konania.

Dovolím si odcitovať z jednotlivých návrhov, tak ako boli predložené. Najskôr z tlače 439 v súvislosti so spotrebnou daňou z uhľovodíkových palív a mazív. Hovorí sa, ako dôvod na skrátené legislatívne konanie sa uvádza to, že neschválenie predkladanej novely zákona s účinnosťou od 1. januára roku 2000 by mohlo spôsobiť značné hospodárske škody z dôvodu nedostatku zdrojov v príjmovej časti štátneho rozpočtu na pokrytie nevyhnutných výdavkov štátu. Podobné dôvody, ba priam identické dôvody sú uvedené aj v ďalších tlačiach, teda vo všetkých štyroch materiáloch návrhov na skrátené legislatívne konanie. Opätovne a rozhodne chcem protestovať proti tomuto postupu a chcem povedať, že dôvody, ktoré sú tu uvedené, a ani iné dôvody, o ktorých sčasti hovorila aj pani ministerka, nie sú naplnením ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku, nepredstavujú dôvod na skrátené legislatívne konanie, na stav legislatívnej núdze. Treba povedať, že počet takýchto návrhov zákonov, ktoré predkladá vláda na skrátené legislatívne konanie, veľmi rýchlo narastá.

Dnes, pokiaľ nás naše počty a štatistika neklame, v spojitosti s týmito štyrmi návrhmi ide už o 59. návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, a mám taký dojem, že onedlho prekročíme 60, možno 65, možno 70 a všetci sa tešíme, ako oslávime prvú jubilejnú stovku. Chcem povedať, že tento postup nie je správny, nie je dobrý. A tak ako vy ste veľmi razantne a vehementne v minulosti kritizovali oveľa menej takýchto našich postupov, tak o to rozhodnejšie vystupujeme my a o to rozhodnejšie budeme vystupovať aj v budúcnosti, aby sme poukazovali nie na nejaké prehrešky, ale priamo na porušenia zákona, ktorým rokovací poriadok parlamentu jednoducho je.

V tomto kontexte si neodpustím jednu poznámku. Aj v spojitosti s uvedenými návrhmi sa zdá, akoby nie Strana demokratickej koalície, nie Strana demokratickej ľavice, nie Strana maďarskej koalície a Strana občianskeho porozumenia a ich vláda bola zodpovedná za správu vecí verejných, ale jediným dnes zodpovedným aj v súvislosti so štátnym rozpočtom a jediným zdrojom príjmu navrhovaného štátneho rozpočtu je občan Slovenskej republiky. Myslím si, že občan Slovenskej republiky by mal byť nie rozhodujúcim, jediným a dominantným zdrojom príjmu navrhovaného štátneho rozpočtu, ale skôr doplnkovým zdrojom, ak ho už takto pomenujeme. V tomto kontexte sa chcem opýtať, či by skutočne nebolo lepšie a aj správnejšie pre Slovensko, aby vláda Slovenskej republiky bola rozpustená, aby ste odsúhlasili ako parlamentná väčšina v parlamente zákony, ktoré vyžmýkajú občanov a naplní sa rozpočtová stránka, príjmová rozpočtová stránka štátneho rozpočtu a zároveň prijmeme a prerozdelíme túto príjmovú časť zase v parlamente parlamentnou väčšinou z hľadiska výdavkovej časti, či by sa skutočne neušetrilo oveľa viac a či by to nebolo v prospech Slovenskej republiky.

V kontexte týchto štyroch predložených návrhov na skrátené legislatívne konanie chcem poukázať ešte na veľmi významný dokument, ktorý predstavuje do istej miery bibliu tejto vlády Slovenskej republiky. Je to dokument Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorého znenie práve v kontexte toho, čo dnes máme na stoloch a ešte ďalej aj dostaneme v súvislosti so štátnym rozpočtom, nadobúda celkom nové rozmery a celkom nový význam. Citujem z tohto dokumentu: "Jeden zo základných cieľov, ktorý vláda sleduje, je nastúpiť cestu smerujúcu k spoločnosti vzdelania, spoluúčasti a solidarity, k spoločnosti 21. storočia. Vláda si plne uvedomuje, že uvedený cieľ možno dosiahnuť iba za aktívnej účasti a súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky."

V tomto kontexte opakujem, za súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky. Práve aj za súčinnosti všetkých občanov Slovenskej republiky dnes vláda predkladá tieto návrhy zákonov, na základe ktorých sa majú doslova vyžmýkať peniaze z týchto zdrojov moci v štáte od občanov Slovenskej republiky. Citujem ďalej: "Demokratický právny štát vláda vníma ako štát, ktorý svojím právnym poriadkom a jeho reálnym uplatnením poskytuje všetkým občanom i právnickým osobám rovný prístup k právam a slobodám zaručeným Ústavou Slovenskej republiky a ratifikovanými dohovormi o ľudských právach ako štát, ktorý bezvýhradne viazaný zákonmi slúži občanom a poskytuje istotu slobodnému rozhodovaniu občanov o ich prítomnosti i budúcnosti."

Ako krásne znejú tieto slová v kontexte doslova živorenia väčšej časti občanov Slovenskej republiky. Spoločne musíme vytvoriť právny rámec, ktorý znemožní vytváranie priestoru na rôzne formy diskriminácie, nezamestnanosť a vylučovanie väčších skupín občanov z civilizovaného prostredia. Cieľom vlády je humanizácia spoločenských vzťahov a vykonanie takých zmien, ktoré umožnia prehĺbenie sociálneho rozmeru transformácie. Ešte raz, prehĺbenie sociálneho rozmeru transformácie. Opätovne si myslím, nie je potrebné poukazovať na kontext týchto slov a tohto citátu s dnešnou situáciou a s návrhmi, ktoré majú celkom inú tendenciu práve vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.

Citujem ďalej: "V oblasti tvorby a aplikácie práva považuje vláda za hlavnú prioritu posilnenie právneho vedomia prostredníctvom nastolenia skutočnej vynutiteľnosti práva. Jednou z hlavných príčin súčasného nedobrého stavu je nesystematický a neprehľadný právny poriadok, ktorý umožňuje rôznym dobrodruhom využívať jeho medzery." Nuž opýtajme sa spolu, kto dnes predstavuje týchto dobrodruhov, ktorí nielenže využívajú medzery v zákonoch, ale dokonca priamo porušujú, priamo šliapu po zákonoch aj v spojitosti so skráteným legislatívnym konaním. Citujem ďalej: "Pri samotnej koncepcii tvorby práva bude vláda preferovať princíp systémového prístupu." Ako krásne opäť znejú tieto slová v kontexte nesystémových, priamo anarchistických opatrení aj v oblasti tvorby štátneho rozpočtu.

A citujem na záver z tohto dokumentu: "Vláda pritom bude dbať o to, aby zákony vykonávajúce Ústavu Slovenskej republiky boli v súlade s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd a aby ich obmedzenia boli používané len na stanovený cieľ. Nepripustí, aby úroveň ich ekonomického, právneho a politického zabezpečenia bola znižovaná." Prečítam ešte raz: "Nepripustí, aby úroveň ich ekonomického, právneho a politického zabezpečenia bola znižovaná." Toľko z programového vyhlásenia vlády, ktoré, myslím si, nie je možné považovať iba za nejakú proklamáciu politickej povahy, ktorá by mala tvoriť záväzný dokument z hľadiska riadenia sa a správania sa tejto vlády a od tohto dokumentu sa odvíja aj legitímne pôsobenie samotnej vlády.

A celkom na záver, keď už citujem z dokumentov, ktoré prijala táto vláda, si dovolím odcitovať teraz zase v kontexte predložených návrhov zákonov v spojitosti so štátnym rozpočtom časť z materiálu, ktorá má názov Zmluva s občanmi Slovenska, ktorú podpísal, obrazne povedané, Mojžiš Dzurinda so slovenským národom a tieto jednotlivé body alebo tieto jednotlivé sľuby, ktoré boli predložené, zohrávajú na oveľa väčšom význame práve a zase v kontexte toho, čím žijeme dnes a čím budú žiť občania Slovenskej republiky zrejme aj na čas blízky a možno aj dlhšie budúci. V rámci tejto zmluvy s občanmi Slovenska, ktorú podpísal, obrazne povedané, Mojžiš Dzurinda 4. júla 1998 v Trnave, sa hovorí a pán Dzurinda dáva záväzok:

1. Slovenská demokratická koalícia zabezpečí zvýšenie priemerného platu v národnom hospodárstve na dvojnásobok súčasného platu.

2. Postaví ročne 14 tis. bytov.

3. Vytvorí 150 tis. pracovných príležitostí, a tak zníži nezamestnanosť pod 10 %.

4. Zabezpečí zvýšenie dôchodkov v priemere na 50 % z priemernej hrubej mzdy.

5. Významne zníži dane a odvody malým a stredným podnikateľom.

6. Zníži daň z príjmu fyzických osôb zvýšením nezdaniteľnej časti základu dane na 60 tis. Sk.

7. Predĺži lehoty poskytovania rodičovského príspevku do 5. roku dieťaťa.

A na záver z týchto sľubov: Zastaví ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov pre zdravotníctvo.

Toľko z rozhodujúcich a podstatných dokumentov, aj na základe ktorých alebo práve v dôsledku ktorých táto vláda dnes vládne. Mnohí kolegovia, predovšetkým z parlamentnej koalície, vyčítajú nám v opozícii, že neustále vystupujeme, neustále poukazujeme na mnohé veci, ktoré považujeme za podstatné a ako keby sme týmto spôsobom chceli klásť nejaké prekážky v nerušenom chode, nerušenej činnosti vládnej koalície. Myslím si, že poslanci vládnej koalície alebo všetci tí, ktorí nám toto vyčítajú, nie celkom chápu základný zmysel konštruktívnej činnosti opozície v rámci parlamentu. Treba povedať, že základným zmyslom takejto konštruktívnej opozície v parlamente nie je pomoc alebo nie je napomáhanie politickej opozície parlamentnej väčšine pri presadzovaní programu vlády. Takto sa mohla správať formálna parlamentná opozícia, ktorá budila zdanie pluralistického politického systému v minulom režime, mám na mysli predovšetkým existenciu Strany slobody alebo Strany slovenskej obrody, alebo iných súčastí Národného frontu, ktoré akože budili zdanie opozície vo vzťahu ku komunistickej strane, ale pritom dôsledne plnili program a úlohy práve Komunistickej strany Česko-Slovenska.

Treba povedať, že základným zmyslom zdravej a zdatnej opozície je predovšetkým nastaviť parlamentnej väčšine zrkadlo a pokúsiť sa byť svedomím poslancov vládnej koalície, presne to, čo ste robili vy v minulosti, a presne tak, ako ste sa správali vy v minulosti, presne to isté robíme aj my dnes a myslím si, že v konečnom dôsledku práve toto môže napomôcť aj kultivovanie vzájomných politických vzťahov a kultivovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a vôbec aj zlepšovanie politickej kultúry. Myslím si, že aj toto naše vystupovanie do istej miery už prináša ovocie. Veď si zoberme napríklad naše vystupovanie v spojitosti s výčitkami smerujúcimi k tomu, že jednoducho v danom prípade nie sú splnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, keď tvrdíme, že je porušovaný rokovací poriadok, teda zákon. Ešte raz musím povedať, ani jeden právnik vyjmúc pána poslanca Šimka - ale výnimka potvrdzuje, každá výnimka potvrdzuje pravidlo - nevystúpil s tým, že v danom prípade nejde o porušenie zákona.

Chcem povedať, že vy všetci, čo sa vyjadrujete v tejto záležitosti, sa vyjadrujete veľmi opatrne, veľmi kulantne, používate termíny, akože toto skrátené legislatívne konanie nie je správne, nie je dobré, nabudúce sa ho budeme vystríhať. Čiže vy všetci si jednoducho uvedomujete, že tento postup nie je správny a my dodávame, že je protizákonný. V tomto smere vystúpil, povedzme, aj podpredseda parlamentu pán Bugár aj v médiách, keď veľmi jasne a veľmi zrozumiteľne povedal, že kalich začína byť naplnený a počnúc 1. januárom budúceho roka sa bude dbať o oveľa väčšiu čistotu aj v oblasti dodržiavania zákonov a celých procedúr v súvislosti s predkladanými legislatívnymi návrhmi.

Chcem povedať, že tejto téme sa dnes napríklad dvakrát vedome vyhol v rámci odpovede aj podpredseda vlády, ktorý má na starosti legislatívu. Na priame a výslovné otázky, ktoré nepoznajú inú odpoveď ako iba áno alebo nie, ušiel z oboch týchto odpovedí a vyjadril sa opätovne šalamúnsky, čo v inej reči znamená, že jednoducho sám si uvedomuje, že zákon je porušovaný. To, čo by ste si mali predovšetkým ako poslanci vládnej koalície všimnúť aj na dnešnom vystúpení pána podpredsedu vlády Fogaša, je ale niečo iné. Pán podpredseda vlády si umyl ruky ako Pontský Pilát, keď povedal, nie vláda je zodpovedná za toto skrátené legislatívne konanie, ale parlament, ktorý o tom rozhoduje. A v tomto smere skutočne uvedená zodpovednosť nie je na bedrách vlády, ktorá takýto návrh dáva, ale je na vašich bedrách a je aj vašou zodpovednosťou. Myslím si, že v tomto smere je dobré, je žiaduce, aby sme takto vystupovali a budeme vystupovať aj naďalej nie preto, aby sme silou mocou negovali váš program vlády, ale jednoducho preto, že je to potrebné aj pre vás a že si to sami pomaličky začínate uvedomovať a všetci dúfame, že skutočne počnúc 1. januárom 1999 nastane alebo nastanú určité zmeny, kvalitatívne zmeny v tom smere, že budete dodržiavať rokovací poriadok aspoň tak, ako sme ho dodržiavali v minulosti my, myslím, z hľadiska vnútorného rokovania.

Myslím si, že v prípade, ak sa zmenia mocenské pomery a vy sa ocitnete v opozícii, že zasa presne takisto budete vystupovať aj vy. Čiže nehľadajte za týmito našimi vystúpeniami nič iné, nevysvetľujte demagogicky občanom a novinárom na tlačovkách, že opozícia je zodpovedná za to, že neviete schváliť zákony, ale hľadajte chyby aj u seba. Chcem povedať, ako už tu bolo povedané niektorými poslancami z opozície, ktorí konštatovali, že zdroje, časové zdroje ste v mnohých prípadoch porušovali predovšetkým vy, lebo napríklad aj skutočnosť, že rokujeme o návrhoch štátneho rozpočtu až v stredu, až v polovičke týždňa alebo až od polovičky týždňa tiež nie je na škodu alebo na ujmu, ale tiež sme to nezapríčinili my. Jednoducho, ak si to situácia žiadala, nechápem, z akých dôvodov ste neurčili schôdzu parlamentu na pondelok a utorok tohto týždňa, keď návrh rozpočtu horí a súri. Treba povedať, že podľa všetkého ten termín, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku v súvislosti s predložením návrhu štátneho rozpočtu, tak či tak nestihnete, ale nie preto, že my vystupujeme za opozíciu, ale jednoducho preto, že sa na ňom neviete dohodnúť vy.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa hlási šesť pánov poslancov, ako posledný je pán poslanec Hajdúk. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Brňáka.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Plne podporujem názor pána poslanca Brňáka, ktorý povedal, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, aspoň nie tie, ktoré sú uvedené v predložených návrhoch. Som rád, že pani ministerka Schmögnerová prišla medzi nás a môže si osobne vypočuť, že minimálne tieto návrhy mali mať priložené analytické podklady o tom, čo takéto minuloročné znásilnenia zvýšenia daní na konci roka priniesli, ako sa prejavili, aký bol z nich skutočný výber proti predpokladom daní do štátneho rozpočtu, ako sa proste tieto komodity zaslúžili o zvýšenie príjmov a aký bol vývoj ich spotreby, ako sa premietal celý zložitý mechanizmus narábania s týmito komoditami a výberu príjmov. Keď si pozriete tento balík, ktorý nám bol rozdaný do lavíc, to, že sa nedodržuje zákon, je aj neúcta k poslancom vládnej koalície, lebo, samozrejme, oni budú v prvom rade toto bremeno občanov schvaľovať a som zvedavý, ako to preštudujú za 3 - 4 dni, ktoré máme k dispozícii. Máme s tým veľké problémy, aby sme si to dali posúdiť kvalifikovaným odborníkom. Ministerstvá mali celé mesiace času a stovky ľudí, ktorí mohli na tom pracovať a teraz sa to hodí na týchto 150 ľudí v parlamente a my máme niesť bremeno zodpovednosti za to, že tie stovky ľudí stopercentne vybavené počítačmi, nám dodnes neboli dané počítače, s milión možnosťami výskumných inštitúcií, celých odborných oddielov, tak to nepripravili a my to za štyri dni máme vedieť kvalifikovane posúdiť a urobiť k tomu kvalifikované stanoviská. Je v tom neváženie si práce poslancov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Pán poslanec Brňák odsúdil zavádzanie novej praxe v tomto parlamente, a to prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Zosumarizovala som ďalšie praktiky, ktoré ste v tomto volebnom období zaviedli do tohto parlamentu. Začali ste obmedzením faktických poznámok opozície na jednu, a to uznesením jedného, jediného výboru, teda porušili ste rokovací poriadok. Zaviedli ste nočné zasadania alebo ako teraz predĺžené rokovania do noci, porušujete Zákonník práce. Nezákonne prijímate zákony menšinou vládnych poslancov vždy, keď opozícia využije inštitút obštrukcie. Ďalej pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky to sľúbil a dnes to pán podpredseda Hrušovský aj predviedol, ako nútiť poslancov opozície, aby hlasovali, ak nechcú hlasovať vyhrážaním sa, že budú vykázaní ako neprítomní na pléne. Ďalej ste zaviedli zasadania výborov počas pléna, dokonca sa stalo, že dostatočne neoboznámite opozičných poslancov o tom, že výbor zasadá. Verím, že som určite zabudla na ďalšie vaše praktiky, a verím, že tie praktiky ďalej doplníte, pretože v nedemokracii ste skutočne dokonale vynachádzaví.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem pekne.

Pozorne som si prečítal štyri vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie. Nič také, o čom hovoril pán poslanec Brňák, som tam nenašiel. On porušil rokovací poriadok, doslova ho zneužil, zneužil poslaneckú tribúnu na propagáciu volebného programu SDK, jasne ukázal deštruktívnosť opozície HZDS, nehovoril k meritu veci. Vaša snaha je jasná, páni opoziční poslanci za HZDS, predlžovať rokovanie tak, aby sa vládna koalícia dostala do časového stresu pri prijímaní zákona o štátnom rozpočte.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek má slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani ministerky,

aby som bol stručný, aby som zbytočne nepredlžoval rokovanie ako pán poslanec Bohunický so svojím zákonom spred niekoľkých dní, dovoľte mi niekoľko riadkov.

Pán poslanec Brňák hovoril o žmýkaní peňazí z občanov Slovenskej republiky a v nadväznosti na tieto slová by som sa chcel spýtať, či niekto skutočne prepočítal, koľko zaplatí občan, o koľko zaplatí občan v priemere viac za základné potraviny v prípade, že skutočne cena benzínu bude zvýšená na liter o 2,20 Sk. Naozaj si treba uvedomiť, že každý rožok donesený z pekárne do obchodu bude stáť o čosi viac preto, lebo prepravca si nejaké tie halieriky vzhľadom na zdražený benzín naráta. Toto sa týka všetkých potravín. Prepočítal niekto, ešte raz sa pýtam, o koľko občan Slovenskej republiky zaplatí viac za základné potraviny. Skutočne nie je iná možnosť, ako túto strategickú surovinu, ktorou benzín naozaj je, nejakým iným spôsobom nahradiť, aby nemuselo nastať takéto drastické zvýšenie benzínu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Dzurák.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Brňák, viete, že náš futbal je v ťažkej ekonomickej kríze? Dúfam, že aspoň dvadsaťjednotka vyhrá v Rusku a postúpime do ďalších bojov. A že to nemá nič spoločné s vašou rozpravou? Rovnako je to tak, ako vaša rozprava nemala nič spoločné s predloženými návrhmi.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hajdúk.

(Hlasy v pléne.)

Pokoj, pokoj, prosím.

Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi.

Poslanec P. Hajdúk:

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

Pán poslanec Brňák nám zacitoval niekoľko pasáží z nášho vládneho programu, tak verím, že mi nebude mať za zlé, keď zacitujem jednu vetu z vládneho programu HZDS z predchádzajúcich štyroch rokov: "Na vnútroštátnej ceste na cestnom ťahu sa začne budovať obchvat Oravského podzámku." Pán poslanec, máte blízky vzťah k Orave, teda viete dobre takisto ako ja, ako aj všetci občania Oravy, že ste tam počas štyroch rokov ani nezaťali motykou. Tak potom neviem, prosím vás, ako nás chcete presvedčiť, že my by sme mali splniť o dva roky to, čo sme sľúbili na obdobie štyroch rokov, keď vy ste tam za štyri roky neurobili nič. Viete, ak máte chuť sypať popol na hlavy, zastávam názor, že by ste mali naozaj porozmýšľať, odkiaľ začať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maxon vystúpi v rozprave, po ňom pán poslanec Orosz, pokiaľ, samozrejme, nedosiahneme 21.00 hodinu.

Poslanec M. Maxon:

Vážený pán podpredseda,

vážené panie ministerky,

vážené dámy a páni,

budem hovoriť veľmi stručne alebo aspoň dúfam, že sa mi to podarí v krátkom čase. Musím však celkom na úvod konštatovať, vážený pán poslanec Hajdúk, že z hľadiska budovania infraštruktúry, predovšetkým cestnej siete, ste si vybrali ten najhorší príklad, kde nás môžete kritizovať.

Ale, vážené dámy a páni, na základe toho množstva faktických pripomienok, ktoré boli na moje vystúpenie, tak mi dovoľte, aby som sa vám predsa len čiastočne ospravedlnil. Ospravedlním sa v tom zmysle, že predsa len isté systémové prístupy z vašej strany existujú, ale, žiaľ, musím konštatovať, že tieto systémové prístupy majú priamo historickú súvislosť.

Vážené dámy, vážení páni, pred 10, 12, 15 rokmi, keď vtedajšie politbyro stálo pred rozhodnutím, ako zvyšovať a liberalizovať ceny, tak sa rozhodli postupovať systémovo. Ten systémový prístup spočíva v tom, že najmúdrejší v politbyre sa postavil a povedal: "Vážené dámy a páni, vážené súdružky, vážení súdruhovia, musíme postupovať systémovo, komplexne, ale tak, aby to bolo občanom Slovenskej republiky alebo vtedy federácii prijateľné," a povedali, "budeme zvyšovať ceny len v poradí podľa abecedy od A do F a podľa toho uvidíme, ako sa bude situácia vyvíjať." A v tom je vaša systematickosť, pretože išli podľa abecedy:

a) zvyšovali alkohol,

b) zvyšovali benzín,

c) zvyšovali cigarety,

d) zvyšovali dane,

e) zvyšovali elektriku,

f) zvyšovali všetko.

Takže toto je váš systémový prístup a historická analógia z predchádzajúceho obdobia.

Vážené dámy a páni, chýba tu pani poslankyňa Sabolová. Už nakoniec stojí aj moja otázka. Rokujeme napríklad aj o návrhu zákona o skrátenom legislatívnom konaní pri spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív? Ak o ňom rokujeme, tak sa pýtam, prečo počas celého rokovania chýba spravodajca k návrhu na skrátené legislatívne konanie a sám predsedajúci ho vyzval imperatívom, aby bol taký láskavý a počas rokovania tu zotrval. Len upozorňujem, že už tu nie je viac ako hodinu.

Vážené dámy a páni, takýto je zodpovedný prístup vašich kolegov alebo našich kolegov k práci, ktorú máme v tomto období vykonať. A dovoľte mi, aby som veľmi jednoznačne odpovedal pani poslankyni Sabolovej na otázku, koľko zákonov sme novelizovali my priamo s návrhom zákona o štátnom rozpočte. Áno, korektne priznávam, presne toľko, koľko bolo potrebné. Ale, vážené dámy a páni, my sme v predchádzajúcom volebnom období už dvakrát predložili do Národnej rady alebo vtedajšia vláda návrh zákona o štátnom rozpočte podľa nového rokovacieho poriadku. A to, čo sa deje dnes, to nebolo ani v jednom prípade. Ak teda neviete, tak zákon o rokovacom poriadku bol schválený 24. októbra 1996 a podľa nového rokovacieho poriadku sa schvaľoval návrh zákona o štátnom rozpočte na roky 1997 - 1998.

Vážené dámy, vážení páni, a špeciálne pán poslanec Hajdúk, otvorene sa priznávam, že mám tiež blízky vzťah k Orave, pretože vetva z otcovej strany pochádza z Oravy. Špeciálne mne ste vytkli, že nie som prístupný diskutovať vecne. Takže, vážený pán poslanec Hajdúk, poviem vám, prečo nie som schopný diskutovať v tomto období vecne. Jednoducho napríklad aj preto, že počas pléna Národnej rady rokuje výbor pre financie, rozpočet a menu, čo je v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom a ja ako člen tohto výboru o tom jednoducho neviem. Takže, ak by som o tom rokovaní vedel, ak by ma boli upozornili, že toto rokovanie je, tak vám garantujem, že sa na rokovaní výboru zúčastním a vo výbore budem vecne k týmto problémom rokovať.

Vážený pán poslanec, hovoríte, že to nie je pravda. Vrátim sa k organizácii práce tohto parlamentu, ak niekto o pol ôsmej večer alebo o ôsmej večer položí na môj stôl pozvánku na zasadnutie výboru, tak tým považuje svoju povinnosť za splnenú? To je jedna stránka veci. Ale opäť opakujem, ako je možné, že prebieha rokovanie výboru, špeciálne hovorím o výbore pre financie, rozpočet a menu počas rokovania pléna Národnej rady. To je jednoducho neprípustné a jednoducho sa nedá ničím proti tomuto alebo nedá sa voči tejto mojej námietke ničím argumentovať.

Vážené dámy a páni, máme nielen legitímne právo, ale máme priamo povinnosť, aby sme bránili v tejto snemovni, keď sa porušuje zákon. A v tomto prípade moji kolegovia jasne dokumentovali, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku. A keď už máme hovoriť o systémových riešeniach a naozaj stojí pred nami množstvo legislatívnych návrhov a predovšetkým návrhov na skrátené legislatívne konanie, minimálne v organizácii práce pri skrátených legislatívnych konaniach ste mali uplatniť systémové riešenie. Ako môžeme rokovať o nepriamych daniach, keď nevieme základný princíp v oblasti priamych daní? Možno konsenzuálne dôjdeme k dohode, že je možné uplatniť, lebo všeobecne sa priznávame, že preskupiť daňové povinnosti do nepriamych daní je efektívna záležitosť a z hľadiska budúceho vývoja alebo vývojov rozpočtového hospodárenia na Slovensku prospešná vec. Ale vy nám najskôr dáte sériu návrhov nepriamych daní, a to nám dávate v čase, keď sa licituje o tom a licitovalo sa o tom - už je to s najväčšou pravdepodobnosťou minulosťou -, či v oblasti priameho zdanenia bude 35 %, či bude 30 %, či bude dokonca 25 % alebo 20 %. Na základe čoho ste potom robili kvantifikáciu nepriamych daní z hľadiska podnikateľských subjektov, keď do dnešného dňa ste o tom diskutovali, ale hladinu a sadzby nepriamych daní už vám boli jasné?

Vážené dámy a páni, nevytýkajte nám, že nevystupujeme vecne, vy jednoducho k riešeniu týchto problémov pristupujete nesystematicky a už som to, vážené dámy a páni, povedal. Pred niekoľkými hodinami sme rokovali o tzv. zelených správach. Zelené správy všeobecne hodnotili súčasnú situáciu vo všetkých rezortoch ministerstva pôdohospodárstva za neuspokojivé. Vážené dámy a páni, ako sa tá situácia zlepší prostredníctvom nepriamych daní, pretože všetky nepriame dane sa dotýkajú predovšetkým rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Dokonca poľnohospodárstvo je významnou mierou energeticky náročné, dotýka sa ho aj spotrebná daň na uhľovodíkové palivá a mazivá, daň z liehu, daň z tabaku a daň z piva sa tohto rezortu dotýka bezprostredne, pretože nepochybne všetci vieme o tom, že sa to prostredníctvom zvýšenia spotrebných daní premietne do spotrebiteľských cien. Takže ak niekto nepostupuje systémovo, ak si niekto nectí pravidlá ekonomiky, ak si niekto nectí objektívnu kvantifikáciu dosahov, vážené dámy, vážení páni, ste to vy. A ešte raz zdôrazňujem, my sme sa nepričinili o to, že v súčasnom období prežívame absolútnu legislatívnu nepripravenosť na zostavenie návrhu zákona o rozpočte na rok 2000. Tú chybu hľadajte inde, nie v opozícii. Tá chyba sa stala u vás a ja som to už, znova opakujem, pred desiatimi alebo dvanástimi dňami na tomto mieste hovoril, že rozhodujúca chyba sa stala na ministerstve financií.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

S faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok. Ako posledný sa hlási pán poslanec Tarčák.

Prvý je pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Všetky štyri návrhy zákonov na skrátené legislatívne konanie sa týkajú tých istých komodít ako vlani, ako som už povedal - pivo, lieh, palivá, cigarety. Čiže z minulého roku by sa dala urobiť analýza, ale aj akési modelové správanie, čo urobí takéto zvýšenie tohto roku. A ak chce pani ministerka, aby sme sa vážne týmito vecami zaoberali, vašou povinnosťou je, aby ste nám tieto analytické podklady dodali do parlamentu, aby sme si mohli aspoň z minuloročného ročného vývoja urobiť akúsi úvahu na tohtoročný vývoj.

Na dôvažok treba jednoznačne povedať, že všetky tieto komodity sa týkajú občanov. Všetky budú vyťahovať peniaze občanom z peňaženiek. To je tá najjednoduchšia cesta, akou sa uberá vláda a ministerstvo, keď presúva všetku záťaž platenia príspevkov, príjmov do štátneho rozpočtu na občanov.

Dnes vieme veľmi dobre, že najväčší výber z daní fyzických osôb je najväčší zdroj príjmov a teraz sú to ďalšie položky, ktorými sa občan takto zaťažuje. Bolo charakteristické, že pani ministerka prišla teraz do parlamentu s pánom Magvašim. Prišla zrejme preto v tejto dvojici, lebo ona je tá, čo zaťažuje občanov, ktorí potom všetci skončia v sieti pána Magvašiho. Navrhol by som, aby sme premenovali tieto ministerstvá na ministerstvo daní a na ministerstvo sociálnej siete a záchrany občanov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Sopko má slovo.

Poslanec V. Sopko:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán kolega Maxon, povedali ste vo svojom vystúpení, že ste tu na to, aby ste strážili zákonnosť, rokovací poriadok, kvalitu práce Národnej rady, vecné a systémové prístupy. Sú to veľmi farizejské slová. Pán Gašparovič, váš kolega v nedeľu v televíznej relácii sa vyjadril, že váš poslanecký klub účelovo využíva parlametnú obštrukciu iba vtedy, ak sa nechcete zúčastňovať na takých právnych normách, s ktorými sa vecne nestotožňujete. K tomu nemôžem mať výhrady. Ale je tu iná parlamentná prax. Ako nazvať prax, ktorú prezentujete, že utekáte z lavíc ako maloleté deti. Veľmi vážne osobnosti, bývalí ministri, profesori, dekani, bývalí štátni tajomníci, docenti utekáte z lavíc ako malé deti. Škodoradostne sa potom pozeráte cez bufetové dvere a tešíte sa z toho, ak nás koaličných poslancov je menej ako 76. Pritom tvrdíte, že vám ide o kvalitu, o vyšší princíp. Nejde vám o vyšší princíp. Ide vám o blokovanie práce tohto parlamentu a ide vám o blokovanie štátneho rozpočtu. To je vaša skutočná tvár. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Na to môže byť len reakcia. Nevšímajte si nás, je vás 92, keď budete mať disciplínu, nebudete mať problémy.

K pánu poslancovi Maxonovi. Potvrdzujem áno, aj v minulosti sa k rozpočtu menili niektoré zákony, ale všetky zákony išli v rámci rozpočtu v riadnom legislatívnom konaní. Taktiež potvrdzujem slová pána poslanca Maxona o nesystémovosti legislatívy. O tejto nesystémovosti sa dnes pán podpredseda Fogaš vyjadril v Národnej obrode a jednoznačne povedal, že je to vina rezortov. Teda možno konštatovať, že je to vina pani ministerky Schmögnerovej, keď predkladá tieto predpisy na poslednú chvíľu a v nesystémovej súvislosti, na čo tu už bolo poukázané. Chcela by som chcela vyzdvihnúť jeden moment. Skutočne neboli urobené analýzy. Už pán poslanec Jarjabek položil otázku a ja ju opakujem pani ministerke Schmögnerovej. Urobili ste prepočty, ako sa odrazí zvýšenie ceny benzínu na zvýšení ceny tovarov? Veď predsa len naivný človek si môže myslieť, že dovoz tovarov za vyššiu cenu si obchodník nemusí a nebude premietať do ceny tovaru. Bude to únosné pre našich občanov, aby sa zvýšili ceny základných potravín?

Keď sa napríklad v minulosti robili takéto úpravy, Mečiarova vláda musela mať analýzy.