Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Chcem len potvrdiť slová pána Maxona, ktorý povedal, že pán poslanec Hajdúk si skutočne nevybral najvhodnejší príklad, keď hovoril o obchvate, lebo mu chcem povedať, že počas Mečiarovej vlády od roku 1994 do roku 1998 sa nielen na cesty Oravy, ale aj na vybudovanie jej infraštruktúry investovali nie desiatky, ale stovky miliónov korún. A prial by som si, aby pán poslanec terajšej vládnej koalície nadviazal na tie časy, keď sme boli vládnymi poslancami, aby pokračoval v tempe i v rozsahu, aby sa budovala naša pekná Orava i naďalej takým tempom, ale o tom sa mu môže iba snívať.
Čo sa týka obchvatu, prerušili sa práce iba preto, že projekt bol vypracovaný v takej podobe ešte možno počas ich éry, keď to schvaľovali pred rokom 1989. Ale zabudol na jednu skutočnosť, že sa nepočítalo s príjazdovou cestou do nového okresu, okresu Námestovo, preto prebehli práce na projektoch a treba v nich len pokračovať a realizovať ich.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, reagujte na pána poslanca Maxona.
Poslanec J. Tarčák:
Áno, reagujem na to, čo povedal pán poslanec Maxon.
A nemajte obavu, všetko to smeruje k tomu, aby veci boli prerokované tak, ako majú byť. A ak hovoríte o niektorých skutočnostiach, rozpamätajte sa, ako ste vy utekali a nie je dôvod na to, aby sme utekali aj my. Veď si len porovnajte svojich, keď príde deväťdesiattrojka, nebude najmenší dôvod to naťahovať a prerušovať. Lenže ani oni zrejme nechcú hlasovať za tieto zákony.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Vážené pani ministerky,
ctené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
už minulý týždeň počas rozpravy o vládnych návrhoch zákonov na skrátené legislatívne konanie súvisiacich s prípravou a schvaľovaním štátneho rozpočtu na rok 2000 viacerí poslanci opozície vyzývali mňa osobne i viacerých členov ústavnoprávneho výboru, aby vyjadrili svoj postoj k týmto otázkam z hľadiska dodržiavania zákona o rokovacom poriadku. Túto výzvu dnes viac-menej opakoval pán poslanec Brňák. Chcem povedať, že svoj osobný postoj k týmto otázkam som vyjadril v hlasovaní a prirodzene vyjadrím ho aj v hlasovaní o návrhoch, ktoré prerokúvame v súčasnom období.
Napriek tomu sa mi žiada verejne povedať niekoľko slov k tejto problematike.
Na úvod svojho vystúpenia chcem povedať, že s viacerými argumentmi, ktoré ste uviedli počas rozpravy, vážení kolegovia z opozície, súhlasím, i keď na rozdiel od vás tento svoj postoj neradikalizujem a nedramatizujem, a to nielen preto, že patrím medzi poslancov, ktorí sú členmi vládnej koalície. Na rozdiel od vás, vážení kolegovia, si totiž myslím, že je pre túto krajinu mimoriadne dôležité dosiahnuť, aby sa štátny rozpočet na rok 2000 schválil v zákonom stanovenej lehote. A som aj za to, aby v rámci možností, ktoré súčasná vládna koalícia má, to bol dobrý rozpočet. Je to v prospech tejto krajiny, je to v prospech jej občanov.
Vážení kolegovia z opozície, súhlasím s tým, že viaceré vládne návrhy zákonov, ktoré boli predložené na skrátené legislatívne konanie sú, resp. boli na hrane zákonnosti. Súhlasím aj s tvrdením, že časté predkladanie návrhov na skrátené legislatívne konanie zo strany súčasnej vlády nesvedčí o systematickej, plánovitej a možno aj kvalitnej legislatívnej aktivite vlády i jej jednotlivých predstaviteľov. Súhlasím s tým, že v tejto oblasti musí nastať urýchlený obrat. V opačnom prípade sa vláda pohráva s dôverou parlamentu. Je možné tiež súhlasiť s tým, že v prípade, ak sa návrhy zákonov prerokúvajú v skrátenom legislatívnom konaní, sa činnosť zákonodarného zboru do značnej miery formalizuje, je vystavená časovému stresu a jej negatívne dôsledky sa môžu prejaviť aj na kvalite schválených zákonov.
Na druhej strane je ale minimálne možné polemizovať s tvrdením, že neschválením vládnych návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktoré momentálne prerokúvame, nehrozia štátu hospodárske škody. Osobne si myslím, že prípadným neschválením štátneho rozpočtu v lehote do konca kalendárneho roka, prípadne v inej zákonom stanovenej lehote hrozia každému štátu, nielen Slovenskej republike, značné hospodárske škody. Či ide naozaj o značné hospodárske škody, tak ako to káže litera zákona o rokovacom poriadku, je vec posúdenia a treba povedať, že do značnej miery subjektívneho posúdenia. Tým nechcem obhajovať činnosť súčasnej vlády, len konštatujem objektívny fakt. Chcem opätovne zdôrazniť, že stav, keď približne dve tretiny vládnych návrhov zákonov boli prerokované v uplynulom roku v skrátenom legislatívnom konaní, nepovažujem za dobrý. Áno, tento stav nie je dobrý aj z hľadiska porovnania s praxou z minulého volebného obdobia.
Minulá vláda požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o skrátenie legislatívneho konania za jeden a pol roka pôsobnosti nového zákona o rokovacom poriadku približne v 40 % návrhov, ktoré predkladala. Zo 150 zákonov bolo 60 prerokovaných v skrátenom legislatívnom konaní. Teda ide približne o 40 % návrhov, ktoré ste predložili v roku 1997 a 1998.
Ale kvôli objektívnosti je potrebné zdôrazniť, že je veľmi ťažké porovnávať legislatívny stres, ktorému je vystavená vláda v prvom roku volebného obdobia, keď musí naprávať vážne chyby z minulého obdobia. Je ťažké porovnať tento prvý rok volebného obdobia s posledným rokom vládnutia, keď sa už veci len doťahujú. Tieto roky je možné porovnať z hľadiska existujúcich štatistických údajov. Ale kvantitatívne štatistické údaje, o ktorých som hovoril, nepovažujem za rozhodujúce. Podstatné je totiž to, že aj návrhy predkladané na skrátené legislatívne konanie v minulom volebnom období boli predkladané z rovnakých alebo minimálne porovnateľných dôvodov ako v súčasnosti. Považujem za pokrytecké a nevierohodné kritizovať súčasnú vládnu koalíciu za to isté, vážení kolegovia, čo ste robili vy v minulom volebnom období.
Vy pani poslankyňa Tóthová, ktorá ste boli v minulej vláde zodpovedná za legislatívu, aj keď ste možno nehlasovali za tieto návrhy, ste boli s týmto minimálne uzrozumená.
Aj vy pán poslanec Brňák a ďalší kolegovia z opozície, ktorí ste aj svojimi hlasmi prispeli k tomu, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokúvaním návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, hoci boli vo väčšine prípadov minimálne na hrane zákonnosti. Týmito myšlienkami vás prirodzene nechcem nasmerovať k tomu, aby ste nekritizovali súčasnú vládu. Naopak, kritizujte ju, je to vaše právo. Ja sa k vám pridám, ak sa situácia urýchlene nezlepší, pretože v tejto oblasti si to, žiaľ, zaslúži. Chcel by som vám ale poradiť. Vážte slová, vašou kritikou totiž usvedčujete aj sami seba z toho, že ste v nedávno minulom období porušovali zákon.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Páni poslanci, poslankyne, konštatujem, že máme minútu do 21.00 hodiny, tak si myslím, že je zbytočné, aby sme otvorili kolo faktických poznámok.
Do rozpravy je ešte prihlásená pani poslankyňa Tóthová, to znamená, budeme pokračovať zajtra v rozprave s faktickými poznámkami poslancov, ktorí sú na tabuli. Zároveň uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
(Hlasy v sále.)
Ak je všeobecný súhlas, môžeme faktické poznámky dokončiť ešte dnes. Prípadne, ak chcete, môžeme dokončiť aj rozpravu. Súhlasí aj koalícia, aj opozícia. Takže budeme pokračovať.
Je osem poslancov, ktorí chcú vystúpiť. Pán poslanec Maxon je posledný s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Orosza. Ako prvý vystúpi pán poslanec Oberhauser, potom ešte vystúpi ako posledná rečníčka v rozprave pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Orosz vystúpi vždy tak veľmi sympaticky. Ďakujem mu za jeho vystúpenie a zvlášť si pozriem aj jeho hlasovanie. Dúfam, že bude hlasovať proti tomu, aby boli tieto zákony prerokované v skrátenom legislatívnom konaní, lebo sa naozaj nenaplnili zákonné normy, ktoré to určujú, a na dôvažok, naozaj, všimnite si, že sa tu nezdržala ani základná systematika. Predsa na rokovaní tohto parlamentu, tejto schôdze, sme mali dva veľmi dôležité dokumenty. Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v 1. polroku a správu o menovom vývoji. Tieto dva materiály, ktoré sú východiskom na to, aby sme sa mohli venovať problémom okolo štátneho rozpočtu, sa odsunuli niekde do ďaleka, zatiaľ ani nevedno kde, lebo sa predsunuli všetky zákony, ktoré idú v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré by mali z týchto analýz vychádzať. A ani v týchto dokladoch, ktoré sú nám predložené k zákonom o skrátenom legislatívnom konaní, zase nie je žiadna analýza, ktorá by hovorila o oprávnenosti takýchto riešení.
Čiže je smutné, že vláda si neváži poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, lebo počíta s tým, že vlastne ona nepotrebuje dať dôkladné analýzy, z ktorých potom urobí závery, s ktorými by sme sa mohli stotožniť, že sa tu počíta len s akousi 93-hlasovou väčšinou, ktorá to nakoniec stlačí, lebo tu je strašiak, že sa neprijme štátny rozpočet načas. Ale my sme predsa nevytvorili tento stres. Tento stres vytvorili vládni úradníci, ktorí zameškali prípravu podkladov na naše rokovanie. A takto si treba veci ozrejmiť a potom sa môžeme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
nedá mi nereagovať na vystúpenie kolegu, predsedu poslaneckého klubu za SDĽ, pretože podpisujem to, čo hovoril v prvej časti, len by som mu trochu chcel tak poradiť, že bolo by dobré, keby toto svoje vystúpenie rozdal kolegom v rámci poslaneckého klubu a keby si to tak častejšie predčítavali, čo si vlastne povedal v tomto parlamente. Zrejme by im zmrzol úsmev na tvári a neboli by asi takí vtipní a zábavní, ako to bolo počas vystúpenia, pretože zrejme celé toto vystúpenie v parlamente je o niečom inom, ako o nejakej vážnej situácii.
Totiž keby som bol v tomto poslaneckom klube, tak zrejme čuším ako voš pod chrastou, a to z jednoduchého dôvodu. Ak hodnotí podpredseda vlády zodpovedný za legislatívu, že zle pracoval rezort ministerstva financií, ktorý nedobre pripravil, a teda v zlom slede pripravil tieto návrhy zákonov, len pripomínam, ministerstvo financií vedie zástupkyňa Strany demokratickej ľavice. Podpredseda vlády pre legislatívu zo Strany demokratickej ľavice a ty ako predseda klubu Strany demokratickej ľavice si tiež kritizoval, že problém tam nastal.
Takže potom je asi potrebné povedať si niečo iné, najmä aj v súvislosti s tým, že jeden z troch predkladateľov návrhu zákona o rokovacom poriadku bol pán Ftáčnik, takisto z klubu Strany demokratickej ľavice, ktorý tvrdo presadzoval tieto návrhy a obhajoval aj túto pozíciu, aby pri schvaľovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok sa nepredkladali novely príslušných zákonov, ale aby už 15. novembra podľa zákona boli prijaté zákony, novely, ktoré súvisia s rokovacím poriadkom a aby už predložený vládny návrh zákona sa opieral o skutočné čísla. Teraz je taká realita, že vláda prijala návrh zákona o štátnom rozpočte, a pritom je pevne presvedčená, že poslanci odhlasujú to, čo potrebuje.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Aj ja, pán poslanec, súhlasím s prvou časťou. Naozaj, úroveň vášho vystúpenia bola o sto percent vyššia ako vašich kolegov. Vidno, že máte vzdelanie, ste právnik. Ten rozdiel bol naozaj priepastný.
Keď ste kritizovali našu vládu, ktorá dávala skrátené legislatívne konania, pozrite sa, ani jeden zákon nebol reštriktívny. Všetko to boli zákony, ktoré pridávali občanom. Napríklad to boli sociálne zákony o sociálnej pomoci, o príspevku pri narodení dvojčiat a podobným spôsobom. Takže neboli to reštriktívne zákony. Boli to zákony, ktoré niečo pridávali.
Nikto z nás nepovedal, že nechce, aby bol prijatý rozpočet na rok 2000. To si všetci uvedomujeme, aj opozícia, aj koalícia. Len vy nemôžete hovoriť o tom, s čím ste nespokojní, a je našou povinnosťou, aby sme o tom hovorili. Takže sme za prijatie rozpočtu, aj keď si ho odhlasujete vy, pretože sa už môžem aj dopredu s vami staviť, že naše pozmeňujúce návrhy nebudú schválené napriek tomu, že budú mať aj odborný, aj vecný charakter. To sa už vopred môžeme staviť a uvidíte, že to tak dopadne. A o to viac, že ste vystúpili v prvej časti tak, ako ste vystúpili, ma mrzí, že aj vy ste podporili skrátené legislatívne konanie Liečebného poriadku, ktorý nemá nič spoločné s rozpočtom a naozaj jeho prerokúvanie mohlo byť odložené. Takisto, že dávate návrhy na predĺženie rokovacieho dňa, a tým aj porušovanie Zákonníka práce.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pretože sa cítim byť dotknutý vystúpením pána poslanca, pretože som ho viackrát vyzýval k tomuto vystúpeniu, chcem povedať, že si myslím, že jeho vystúpenie bolo pomerne vyvážené, a myslím si, že zväčša pravdivé aj z hľadiska kritiky, z hľadiska minulosti. Teda pevne dúfam, že ak sa poučíme z toho, tak pán poslanec Orosz ako aj ja ako opozícia a koalícia, tak to bude jednoducho v prospech tohto parlamentu a aj v prospech samotného Slovenska do budúcnosti.
Ale keď hovoril o svojom názore v súvislosti s týmito návrhmi, že za istých okolností by mohlo dôjsť ku škode štátu, tak s ním celkom nesúhlasím, ak tým chcel zdôvodniť odôvodnenosť skráteného legislatívneho konania, pretože na účely skráteného legislatívneho konania je veľmi dôležité, k akej škode štátu má dôjsť. Či na základe akýchsi skôr objektívnych skutočností alebo na základe povedzme subjektívneho stavu vecí, na základe povedzme nečinnosti vlády, na základe povedzme využitia situácie tak, že predložím návrhy v spojitosti s rozpočtom takpovediac posledný deň ako istým spôsobom vydierací manéver a potom tvrdím, že ak neschválite tieto zákony, tak hrozí štátu škoda. Myslím si, že na skrátené legislatívne konanie v spojitosti s § 89 sa žiada inak myslená škoda. Nie na základe subjektívnej stránky, nie na základe nečinnosti vlády alebo subjektívnych porušovaní povinností, ale objektívna škoda.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Húska, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Pán predseda výboru Orosz, aj by som privítal vaše zaviazanie sa, že keď budete taký nespokojný, pridáte sa k nám, ku kritike tejto vlády, len neviem, aký stupeň citlivosti na zlú činnosť vlády máte v sebe zabudovaný. Ale vytýkam vám jedno, že ste sa znova vrátili k obligátnemu argumentu, že táto vláda musí naprávať chyby minulej vlády. Tak zatiaľ sa jej darí, naozaj. Napravila dynamický rast hrubého domáceho produktu tým, že ho zabrzdila. Napravila nízku infláciu, ktorú sa podarilo práve Mečiarovej vláde znížiť na tzv. jednonumerickú a teraz je už dvojčíselná. Napravila aj úroveň nezamestnanosti zo 14 stupňov na blížiacich sa 20 stupňov. Priatelia, predsa toto nie je nijaká náprava. Alebo už potom musíme naozaj prijímať tunajšie argumenty ako argumenty, ktoré majú veľmi málo spoločné s logikou. Nemôžete donekonečna opakovať chyby svojej vlády, lebo "chyby rastu", ktoré boli výhodou minulej vlády, nezopakujete. Pamätajte si, vláda, ktorá vedie k rastu verejných investícií, k rastu hodnototvorných procesov, je vždy vládou, ktorá podporuje rozvoj spoločnosti i jej hospodárstva.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová, prosím.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Orosz mal určité ústretové vyjadrenia, ale nepovedal to, čo som čakala, že by mal povedať, a síce, že legislatívne návrhy na skrátené konanie nezodpovedajú zákonu, sú teda protizákonné. Pokiaľ ste spomínali, pán poslanec, že aj my sme - a mňa ste menovali - dávali návrhy na skrátené legislatívne konanie. Áno, lenže vy tohto roku vládnutia ste dali zo 71 zákonov 45 na skrátené legislatívne konanie. Ešte v tom nie je ten veľký balík, čo ste nám nahádzali, a to je viac než Mečiarova vláda za celé štyri roky. V tom je ten kvalitatívny a kvantitatívny rozdiel. A pokiaľ ste porovnávali prvý rok vládnutia a posledný rok vládnutia Mečiarovej vlády, no mám jednu otázku, pán poslanec. Ste celkom presvedčený, že prvý rok vášho vládnutia nie je zároveň vaším posledným rokom vládnutia?
(Hlasy zo sály: "Neviete vydržať v opozícii?")
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Aj ja nadväzujem na predrečníka pána Orosza. Musím opakovať to, čo už konštatovalo niekoľko predrečníkov predo mnou. Skutočne nevidím nijaký dôvod na to, aby sme tieto zákony prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní. Neospravedlní vás ani zdôvodnenie, že bez prijatia týchto návrhov zákonov nie je možné prijať štátny rozpočet na rok 2000.
Súčasná vláda predsa nastúpila do exekutívy 30. októbra 1998 a rozpočet na ďalšie roky sa nepripravuje niekoľko dní pred rozpočtom. To je predsa každému jasné. Táto vláda mala predsa rok na to, aby pripravila rozpočtové východiská. Svedčí to len o jej nekompetentnosti a o nekoncepčnej práci. A že je to skutočne tak, potvrdzuje i prieskum, ktorý bol prevedený v októbri. Čo si myslíte, prečo poklesla dôvera občanov k vláde z pôvodných 58 % na 38 %? Je to určite veľký skok. A prečo poklesla dôvera parlamentu až na 35 % ? Určite si aj sami viete dať odpoveď prečo. Pre takúto nekoncepčnú prácu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážené pani ministerky,
vážená vláda,
tiež by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Orosza. Vy ste nám vyčítali, prisúdili ste nám množstvo zlých činov, konaní, hriechov a, samozrejme, človek predpokladal, že nám to vyčítate preto, lebo vy ste iní a robiť to nebudete. Ale ste horší, ako sme boli my. Už vám to povedala aj pani poslankyňa Tóthová. Za jeden rok máte viac návrhov zákonov na skrátené konanie, ako sme mali my za štyri roky. Koniec koncov nad týmto stavom sa pozastavil aj predseda Národnej rady pán Migaš a pravdepodobne vedel, že v druhej várke nám vláda naservíruje niekoľko ďalších návrhov zákonov na skrátené konanie. A aby sa nemusel hanbiť pred verejnosťou a vysvetľovať, prečo tak poslušne, priam služobnícky plní želania vlády, radšej išiel do Fínska, kde sa má stretnúť s firmou, ktorá má záujem o privatizáciu Telekomunikácií. Mám taký dojem, že by bolo oveľa lepšie, keby tu sedel, zúčastnil sa na tejto debate a prípadne by upozornil vládu, že robí niečo zle.
Pán poslanec, chcel by som vám pripomenúť jednu peknú myšlienku zo Svätého písma. Tam sa hovorí: "Ak chceš svojmu priateľovi alebo nepriateľovi vytiahnuť smietku z jeho oka, najskôr vytiahni brvno zo svojho oka." Takže vy by ste mali tie brvná najskôr povyťahovať zo svojich očí a potom niečo vyčítajte vláde. A mali by ste si uvedomiť ešte jednu vec. Vaša vláda, vaša koalícia už funguje viac ako rok a už by ste sa mali prestať vyhovárať a začať pracovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nakoniec vystúpi pán poslanec Maxon s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda ústavnoprávneho výboru, vážený pán poslanec Orosz, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie. Ďakujem aj za vecné riešenie alebo vecné stanovisko a ďakujem aj za formu vystúpenia. Ale vaše vystúpenie ma ubezpečilo v jednej veci a trošku som aj spokojný. Ešte minulý týždeň ste nemali ochotu o týchto veciach verejne hovoriť. Ešte minulý týždeň vy aj vaši kolegovia jednoducho z tejto snemovne odišli. To, čo ste povedali dnes pred chvíľočkou, ma usvedčuje v tom, že máme povinnosť, aby sme v tejto snemovni hovorili tak, ako hovoríme, pretože jednoducho vo vašom vystúpení sa významnou mierou prejavil istý cit pre právo a spravodlivosť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, dávam vám slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie kolegyne, páni kolegovia,
vážené pani ministerky,
nie v najvhodnejšom čase mám príležitosť uviesť svoje myšlienky. Je už štvrť na desať a chápem vašu únavu, ktorá vyplýva z permanentného rokovania od 9.00 hodiny, ale väčšina tak rozhodla, že budeme pokračovať, aj keď tu ostala z tej väčšiny minimálna menšina.
Otázka skráteného legislatívneho konania, ktorým ste spojili štyri legislatívne konania, ako viete, je upravená zákonom. Ako to vyplýva z rokovacieho poriadku, skrátené legislatívne konanie nie je záchranný pás vlády, to nie je ustanovenie o záchrannom páse vlády, keď niečo zmešká a má urobiť, ale skrátené legislatívne konanie je úprava mimoriadnej situácie, pretože zákon v § 89 si vyžaduje existenciu mimoriadnych okolností, za ktorých nestačí to ostatné, čo budem citovať, ale musia byť mimoriadne okolnosti, za ktorých sú ohrozené základné ľudské práva alebo slobody, alebo je ohrozená bezpečnosť štátu, alebo hrozia značné hospodárske škody.
V predložených návrhoch nie je dobre vyargumentované splnenie ani jednej zákonnej podmienky a argumenty prevažne stoja na tom, že existuje hroziaca značná hospodárska škoda, čo vlastne v situácii v realite znamená, že je potreba peňazí do rozpočtu, treba nájsť peniaze na príjmovú časť rozpočtu. Vážení, ale to nie je žiadna hospodárska situácia ani hospodárska škoda. To je každoročná permanentná situácia, ktorá nastáva v situácii prípravy rozpočtu. Nejdem hlbšie rozvíjať otázku, prečo k tomu došlo. Samozrejme, nemôžem povedať, že sa to stáva vtedy, ak je legislatíva systémová, dobre riadená a ak sa dôsledne plní legislatívny plán.
Idem povedať len to, že pre mňa ako právničku je podstatné jedno. Ak je niečo upravené zákonom a zákon vyžaduje určité splnenie podmienok, ak tieto podmienky nie sú splnené, ide o porušenie zákona. Porušenie zákona, ktorým je rokovací poriadok, je také isté porušenie zákona ako každé iné porušovanie zákona. A to, čo je iné a čo je podľa mňa veľkým výkričníkom, je skutočnosť, že toto porušovanie robí najvyšší orgán štátnej moci a robí ho vedome. Vedome ho robí preto, lebo sme položili otázky právnikom vládnej koalície, aby prezentovali, či sú presvedčení o tom, že sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ani jeden, ani jeden nepovedal, že áno. Táto otázka priamo bola položená podpredsedovi vlády pánu Ľubomírovi Fogašovi, už to tu bolo spomínané. Ani pán podpredseda vlády nepovedal, áno, zodpovedám za to a vyhlasujem na svoju právnickú česť, že všetky podmienky zákona sú splnené. Pre mňa je to jednoznačný záver: Vedome si uvedomujete, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, čo sa tu už uskutočňuje.
Opozícia, konkrétne poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko vyslovili ochotu podieľať sa na urýchlenom prerokúvaní týchto zákonov, pretože situácia je už taká, že ich treba k rozpočtu, ale žiadali sme, preboha, aby ste nerobili porušovanie zákona. Neaplikujte to, čo je neaplikovateľné. Zbytočne. Žiaľ, sú to prevažne reštriktívne zákony, ktoré sú možno predkladané v takomto časovom strese aj preto, aby ich reštrikčný charakter v tomto zhone natoľko nevynikol, aby nebolo možné klásť otázky v širších súvislostiach a aby nebolo možné prípadne povedať, skúste to aj inak, skúste spraviť nejaké rozvojové programy, ktorými tieto financie dostanete do rozpočtu. A že horí termín, že boli povedané myšlienky, že vystupujeme preto, aby sme oddialili prijatie rozpočtu? Nie, vážení, chcem vás ubezpečiť, nie preto vystupujeme. Hovoríme preto, aby táto snemovňa neporušovala rokovací poriadok, čo sa už deje takmer na bežiacom páse. Keby ste aj vy sami mali taký veľký záujem, aby sa rokovalo o týchto zákonoch, tak opakujem to, čo som povedala vo svojom vystúpení už minulý týždeň. Prečo bolo potrebné predradiť pred tieto zákony zákon o pamätnom dni, o ktorom sa rokovalo jeden deň? Mohli sme o ňom rokovať po prijatí týchto zákonov. Prečo bolo potrebné predradiť novelu o vysokoškolskom zákone, keď ste vedeli, že v tejto snemovni, nielen v klube Hnutia za demokratické Slovensko, sedí 12 vysokoškolských učiteľov, ktorí sa nemôžu nevyjadriť k tomuto zákonu a že bude o tom veľká diskusia jednak na ich postavenie, a jednak na nekvalitu predloženej predlohy.
Potom sa pýtam, prečo v piatok minulý týždeň tu neboli poslanci vládnej koalície. Mohlo sa rokovať a veci sa mohli riešiť väčším tempom, ale body sa preskakovali, pretože tu bolo 52 alebo 53 poslancov a nemohlo sa hlasovať. Prečo sa nerokovalo v pondelok a utorok tento týždeň a prečo sa muselo rokovanie v stredu začať o hodinu neskôr? Pretože tu neboli poslanci vládnej koalície. Všetko je pravdou a pravdou je aj to, že nejdete robiť opatrenia na zvýšenie disciplíny práve vládnych poslancov, pretože z počtu 92 mať pri disciplíne 76 hlasov potrebných na rokovanie snemovne a na prijatie zákona, by nemal byť problém, aj keby opozícia bola celkom rozhodnutá nehlasovať o týchto zákonoch. Takže problém je niekde inde. A najväčší problém je v tom, že ide o nezákonnosť. Ide o nezákonnosť, ktorú praktizujete v skrátených konaniach, lebo skrátené konanie, opakujem, nie je záchranný pás pre vládu pri zanedbaní jej povinnosti, ale je to právne upravený inštitút, ktorý možno použiť len vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto skrátenom legislatívnom konaní chcem ešte upozorniť, že sa ide rýchlo rokovať o takej závažnej otázke, akou sú tie štyri, nebudem ich opakovať, kde ide o zvýšenie ceny nafty a benzínu. Už vo faktickej poznámke som pripomenula, že to nesporne bude mať dosah aj na zvýšenie cien spotrebného tovaru, čo nesporne bude mať vplyv na peňaženky občanov a čo je najsmutnejšie, bude to mať dosah aj na zvýšenie cien základných potravín. Ešte sa pamätám na volebné heslo Základné potraviny za základné ceny a nič sa pre to nerobí. Nevidím garanciu v žiadnom z predložených návrhov, že by bola urobená analýza, že by boli pripravené ďalšie kroky na kompenzáciu pre sociálne najslabšie vrstvy.
Nevidím informácie, že by sa vláda zaoberala touto otázkou aj v týchto systémových súvislostiach a myslím si, že na rýchlosť, ktorá bola v legislatívnom procese, ako aj na rozsiahlosť zákonov - pozrela som si napríklad zákon o daniach z príjmov, teraz o nich nerokujeme, ale okrajovo uvádzam, má 71 strán len zákonného textu a ešte prílohy. To sú materiály. A ten, kto hovorí, že celý zákon má 71 strán, ten to neštudoval. Pozrela som si to a je to tak - 74, nie 71, teraz som sa pozrela na poznámku - 74 strán textu predpisov. No asi sme legislatívni géniovia. Ja sa za génia nepovažujem a otvorene hovorím, že nebudem schopná zvládnuť všetky tie zákony tak, aby som si premyslela každé ustanovenie, ktoré prijímame.
Vážení, robiť legislatívu nie je beletria. Každé slovo môže mať vážny dosah na postavenie širokého okruhu občanov a toto sa zanedbáva. Tu sa nerobí seriózna robota a toto je ďalšia chyba legislatívy.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem robiť všetko preto, aby sme zákony prerokovali, ale nemôžem nepovedať jedno: Je hanbou, že táto snemovňa robí postupy, ktoré sú jednoznačne porušovaním zákona. Zákon porušuje najvyšší orgán štátnej moci, a to nemá dobrý vplyv na úctu k zákonu v našej spoločnosti. Vládna koalícia prezentuje, že chce budovať právny štát. Možno áno, ale, vážení, takto to asi nejde.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali mojim niekoľkým poznámkam.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni Tóthovej za jej vystúpenie v rozprave.
Na jej vystúpenie sa prihlásili štyria páni poslanci a poslankyne s faktickými poznámkami. Ako posledná je pani poslankyňa Kolláriková.
Prvý - pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Tóthová v podstate charakterizovala návrhy, ktoré sú predložené, asi takýmito charakteristikami. Jednoznačne povedala, že návrhy sú predložené v rozpore s platným zákonom, že sú nekvalitné, že zákony poškodzujú obyvateľov Slovenska. A dnes sme počuli z úst pána ministra Čarnogurského, podpredsedu vlády pána Fogaša, že vlastne, keď schválime takéto veci, ako bolo v prípade JUDr. Štefanka a ďalších takýchto noriem, že vlastne sme zodpovední my v parlamente, táto snemovňa a v prvom rade vládni poslanci, ktorí za to hlasujú, sú nakoniec zodpovední, a nie vláda. A my opoziční poslanci ústami predsedu pána Migaša máme byť donucovaní, aby sme hlasovali za veci, ktoré sú nezákonné, nekvalitné a ohrozujúce občanov Slovenska. Jednoducho odpovedáme nie. My za takéto návrhy hlasovať nebudeme. To je jednoducho, aj keď to nazývame obštrukcia alebo neviem, ako tomu poviete, ale žiaden občan Slovenska, keby tu sedel, by za tieto návrhy nestlačil hlasovacie tlačidlo a nepovedal by áno, lebo nakoniec by to aj tak dopadlo na nás všetkých.
Boli tu tiež aj názory, za akých podmienok možno robiť skrátené legislatívne konanie: mimoriadne okolnosti, ohrozovanie ľudských životov, zrejme zemetrasenie, povodne, orkány, smršte, tieto veci majú spôsobiť značné hospodárske škody. Dalo by sa to vysvetliť jedine vtedy, keby naša vláda bola prírodnou katastrofou, a preto robíme tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Slovo má pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Tóthová, chcem len občanom Slovenskej republiky pripomenúť, že za všetky nepopulárne opatrenia sa môžu poďakovať ekonomickému zázraku rokov 1994 až 1998. A to, že táto Národná rada porušuje zákon, nie je pravda, Národná rada neporušuje zákon, len sa musí pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2000 a s tým súvisiacich legislatívnych noriem vyrovnať s vaším gazdovaním, s vašimi novelami zákonov z rokov 1994 - 1998 a s vaším stavom ekonomiky, ktorý ste nechali pre túto vládu. Preto vás chcem poprosiť, aby ste donekonečna neopakovali, páni poslanci z opozície, tie isté veci a nerobili výklad rokovacieho poriadku a noriem tí istí poslanci k tomu istému bodu, a tým predlžovali rokovanie Národnej rady a potom mali argumenty, že rokujeme do noci. Uvedomte si, páni poslanci, že toto je aj vaša zodpovednosť, nielen zodpovednosť vládnej koalície.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem. Pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážená pani neprítomná poslankyňa Tóthová,
som rád, že je prítomný pán poslanec Maxon, ktorý pred chvíľou ocenil moje vystúpenie. Ďakujem mu pekne a poprosím ho, aby tlmočil obsah mojej faktickej poznámky pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení hovorila o mimoriadnych okolnostiach, ktoré sú potrebné na to, aby boli naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie. Veľmi nerád, ale musím vám, pani poslankyňa Tóthová, položiť otázku, či mimoriadne okolnosti, o ktorých ste hovorili, nastali aj v takmer 60 prípadoch v rokoch 1997 a 1998, keď minulá vláda predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie. Túto otázku som vám položil vo svojom vystúpení.
Vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach ste ma verejne vyzvali, aby som sa vyjadril k týmto otázkam. Túto výzvu opätujem. Vyzývam vás, pani poslankyňa Tóthová, aby ste sa vyjadrili k tomu, či ste v rokoch 1997 a 1998 v takmer 60 prípadoch neporušovali zákon o rokovacom poriadku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ako posledná s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová presne pomenovala, kedy sa má používať skrátené legislatívne konanie pri prerokovaní zákonov. Nakoniec hovorí o tom i rokovací poriadok a definovali to aj moji kolegovia. Podľa rokovacieho poriadku skrátené legislatívne konanie sa môže používať len v prípadoch mimoriadnej situácie, keď sú ohrozené ľudské práva, keď sú ohrozené ľudské životy a občianske slobody. Ani jedna podmienka z tých, ktoré som vymenovala, nebola splnená. Vláda mala predsa dosť času na vypracovanie podporných zákonov na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2000. Nenúťte nás teda do úlohy štatistov vďaka nekoncepčnej práce vlády. Chceme zodpovedne pristupovať k prerokovaniu každého zákona, aby zákon, ktorý vyjde z parlamentu, ktorý odsúhlasíme, bol skutočne kvalitný. Pýtam sa vás, dá sa to pri tom množstve zákonov, ktoré dostaneme na stôl a ešte v ten deň ich začíname prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní. Musím povedať, že toľko zákonov, koľko preberáme na tejto schôdzi, sme skutočne neprebrali počas celého obdobia minulej vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec, vidím, kým preruším schôdzu, dám vám slovo, ale teraz vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Maxon.
Nech sa páči.