Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakuje za vystúpenie pánovi poslancovi Maxonovi.
Pýtam sa najprv na faktické poznámky k jeho vystúpeniu. Prosím, keby ostali len tí páni poslanci na svetelnej tabuli, ktorí sa hlásia s faktickými poznámkami na pána poslanca Maxona.
Tak poďme zaradom: pán poslanec Húska do rozpravy, pán poslanec Oberhauser do rozpravy, pán poslanec Maňka do rozpravy. Nie? Faktická poznámka. Ďalej pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek - faktická poznámka, pán poslanec Benčat - faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hajdúk - faktická poznámka, pán poslanec Kužma, pán poslanec Benkovský - faktická poznámka. Pani poslankyňa Aibeková - faktická poznámka a pán poslanec Cagala - faktická poznámka. Pán poslanec Maxon do rozpravy. Ale prosím vás, do rozpravy sa potom prihlásite ešte aj po týchto faktických poznámkach.
Takže prečítam poslancov s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca Maxona. Uzavrieme to a potom budú až po faktických poznámkach prihlášky do rozpravy ústne.
Prosím: pán poslanec Maňka, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hajdúk, pán poslanec Kužma, pán poslanec Benkovský, pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Cagala, pán poslanec Brňák. Potom, dobre? Čiže prečítal som všetkých, ktorí chcú vystúpiť s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Maxona.
Ako prvý s faktickou poznámkou je pán poslanec Maňka.
Nech sa vám páči.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Súhlasím, že skrátené konania nie sú najšťastnejším postupom, ale poslanecká snemovňa chápe opodstatnenie tohto postupu. Veľký krik je len propagáciou. Po druhé zákony nie sú obsahovo náročné a nie sú zložité na pochopenie, preto ich poslanci parlamentu rýchlo pochopia. Po tretie očakával som, že pán poslanec nám v závere povie návod, ako by postupoval on, to však nepovedal. O peňaženke občanov sme rozhodovali pred rokom 1999, pán poslanec, a ak ceny piva dvíhame dnes o 20 - 35 halierov na jedno veľké pivo, ak ceny čistého liehu dvíhame o 10 korún, čo možno činí na 0,7 dcl fľašu nečistého liehu 2 - 3 koruny, ak dvíhame ceny cigariet o 5 halierov, ja si myslím, že občania po tom všetkom, čo som povedal, dokážu pochopiť, že to musíme urobiť a vyrovnať to, čo štátny rozpočet spotrebuje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja len vám chcem trošku pripomenúť vaše pôsobenie ako ministra financií v roku 1998 a poslanca Národnej rady za minulé volebné obdobie. Stále sme rozhodovali o peňaženkách našich občanov a myslím si, že toto celé obdobie vášho gazdovania vlastne dnes odráža, akým spôsobom musíme dnes oveľa ťažšie siahnuť do peňaženky občanov. Ja si myslím, že keby ste boli v roku 1998 priznali nie hospodársky zázrak, ale reálny štátny rozpočet na rok 1999, nemuseli by sme dnes hovoriť o záťaži peňaženiek práve možno v týchto malých cifrách a vidíme, že stav ekonomiky...
(Reakcia z pléna.)
Áno, sú to malé cifry, ktoré vyzerajú len hrozivo, pretože tých zákonov je veľa.
... ale je tu stav ekonomiky taký, že dnes aj toto skrátené konanie je potrebné v Národnej rade prijať. Aj keď nie je dobré, že tých skrátených konaní je veľa, ale k štátnemu rozpočtu, vy si veľmi dobre pamätáte ako bývalí poslanci, že do prijatia novely rokovacieho poriadku sme prijímali v deň schvaľovania štátneho rozpočtu nesmierne množstvo takýchto noviel a takýchto zmien. Po zmene rokovacieho poriadku sme tento proces trošku upravili. Nie je to taká strašná záťaž a nie je to taká strašná vec, o akej ste o tomto skrátenom legislatívnom konaní hovorili. Je škoda, že to nebol vecnejší tón a že sa nevyjadrujeme skutočne k skrátenému konaniu, ale že opakujeme v skrátenom konaní a v prvom čítaní to isté a nešetríme čas, aby sme efektívnejšie rokovali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Jarjabek má slovo.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Myslím si, že treba nazvať veci pravými menami a netreba skutočne stále verklíkovať to, čo som tu už počul v tejto snemovni rok od môjho pôsobenia.
V nadväznosti na slová pána poslanca Maxona by som ho chcel doplniť, že toto nie je skrátené legislatívne konanie. Toto je zrýchlenie zrýchleného skráteného legislatívneho konania. Tie úvodné reči predkladateľov o tom jasne svedčili. A myslím si, že je to prinajmenšom pomsta za neprijatie dane z motorových vozidiel. Aj to si treba povedať celkom otvorene a na rovinu, a táto pomsta vlastne vznikla pred dvomi týždňami, keď ministerka financií Schmögnerová zistila, že jednoducho jej daňový výmysel je nepriechodný i v koalícii. Ešte raz hovorím, je to pomsta za neprijatie dane z motorových vozidiel.
Ja sa pýtam: Keď neprejde toto, akú daň si ešte vymyslíte na občana Slovenskej republiky? Je to skutočne také veselé vládnutie. Všetko nechať na občana Slovenskej republiky v zmysle daní. Toto by skutočne vedel urobiť každý. Viete, keby ste zdražovali cigarety a alkohol, to by som ešte pochopil, ale keďže zdražujete benzín o 2,30 Sk, tak v tejto chvíli nezdražujete len benzín, vy vlastne zdražujete všetko. A to ste akosi zabudli povedať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ďalej - pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, chcem nadviazať na slová pán predrečníka Maxona a chcem sa vyjadriť k postupom k skrátenému legislatívnemu konaniu k zákonom o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív, tabaku, liehu a piva. Áno, asi si predkladateľ uvedomuje, že ide o značné národohospodárske škody z titulu prijatia týchto zákonov. Prijatím týchto zákonov sa potvrdzuje určitý nesystémový krok vlády, ktorý tu mal byť dávno predtým pripravený iným spôsobom. A myslím si, že súvisí to s urýchleným konaním prijatia rozpočtu na rok 2000 a možnože to súvisí s naším nejakým imidžom v zahraničí, pretože ak nebude tento rozpočet prijatý do konca roka, tak v Helsinkách sa zasa budú pozerať na nás, že sme nestabilná krajina. Aj o to sa tu hrá zrejme.
Vážení, ak niekoľko 100 mil. korún má zlepšiť ekonomiku tohto štátu bez rozvojových programov, to je stále reštriktívny systém rozpočtu a práveže tieto kroky môžu vyvolať depresiu v ekonomickej a podnikateľskej sfére. Možnože tie škody budú oveľa vyššie než zisk z týchto komodít, ktoré sa tu uvádzajú. A myslím si, že sa treba zamyslieť v rozpočte nad rozvojovými programami, nie reštrikciou, čo má nesmierny dosah na sociálnu sféru tejto republiky, bezprostredne ovplyvní život mnohých obyvateľov tejto republiky.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja som si s pozornosťou vypočula pána poslanca Maxona, ktorý podľa môjho názoru - a je to pravda, darmo hovoríte - hovoril vecne a argumentoval svoje myšlienky a apeloval na sľub poslancov. Ja som minulý týždeň v piatok taktiež apelovala na poslancov, pretože tiež sa schvaľovali skrátené legislatívne konania a neboli splnené podmienky zákona. Vyzvala som pána poslanca Kresáka, aby ako kandidát na Ústavný súd sa vyjadril a povedal v tejto snemovni, či on vníma, že v týchto návrhoch sú splnené podmienky zákona. Vážení, nie sú. A pán poslanec Kresák ostal ticho ako pena a dnes sme boli svedkami, keď som túto otázku položila aj pánu podpredsedovi vlády pre legislatívu, ako perfektne točil. A v doplňujúcej otázke, keď som ho požiadala, aby teda zodpovedal to, čo sa pýtam, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie, či to vie garantovať, aby povedal, že áno, vie garantovať, alebo nie, nevie garantovať, a neodpovedal.
Vážení, to vám nič nesignalizuje? Vám to nič nehovorí, že vy ste ako poslanci niečo sľúbili? Vám to nič nehovorí, že vedome protizákonne postupujete? Ja som v piatok povedala, áno, dohodnime sa tu a dohodnime sa, že to musíme rýchlo prerokovať. Ale nemôžem ja schváliť to, čo nie je v súlade so zákonom. A tieto návrhy sú v rozpore so zákonom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Hajdúk.
Poslanec P. Hajdúk:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcel bez zábran celkom povedať, že v tom minulom volebnom období som vždy so záujmom sledoval vystúpenia pána poslanca Maxona. Len teraz už nie som si celkom istý, či je to tak i naďalej, lebo jeho vystúpenia už nie sú vystúpeniami racionálneho ekonóma, ale mám podozrenie, či neštudoval skôr teológiu. Tie vystúpenia, to sú skôr kázne. Viete? Ja však neviem. Myslím si, že rokovací poriadok nedáva právo druhému poslancovi vstupovať do svedomia. Ja si myslím, že máme každý svedomie svoje vlastné a že pri troche sebakritiky aj pán poslanec Maxon by mal nad vlastným svedomím rozmýšľať.
Viete, tu sa hodne hovorí o tom, že sme sa rozhodli niečo prevalcovať. To nie je metóda nám vlastná a tieto slová predsa použil niekto iný. To nie je naša terminológia. Ale keď sa už tak obraciame k občanovi, bolo by treba povedať, že tieto všetky vystúpenia tu sú nie kvôli nám poslancom, ale kvôli tým občanom, ktorí to sledujú, tak im treba povedať, že ide o to, aby sme sa dostali do časovej tiesne, aby nebol schválený rozpočet. Tak potom buďme takí čestní, páni kolegovia, a povedzte aj to, o čo podľa vás sa bude mať občan Slovenskej republiky lepšie, keby nebol rozpočet na rok 2000 schválený.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Kužma má slovo.
Poslanec J. Kužma:
Pán poslanec Maxon, vôbec vám osobne nevyčítam, že používate obštrukciu, aby ste znefunkčnili parlament. Je to vaše právo. Je to právo opozície. Naším právom a cieľom je však prijať rozpočet na rok 2000 a nepripustiť rozpočtové provizórium. To nám zase vy nemôžete vyčítať. Žiaľ, musím konštatovať, že aj mne je veľmi ťažko sa vyjadriť k tomu balíku tzv. ekonomických zákonov, keď nemáme pred sebou písomný návrh rozpočtu na rok 2000 a nevieme navrhnutú úpravu prepočítať, čo to spraví s rozpočtom. Osobne sa však prikláňam k tomu, že v druhom čítaní bude možné korigovať predložený návrh, čo by však nebolo možné, ak by sme dnes tento návrh neprešli v prvom čítaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Benkovský má slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Pán predsedajúci, vzdávam sa svojej faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Naozaj veľmi stručne chcem potvrdiť, že mňa sa tiež bytostne dotýka spôsob, ako sú predkladané tieto zákony na skrátené legislatívne konanie. Keby ich bola vláda aspoň predložila 24 hodín vopred, pretože aj o tom hovorí rokovací poriadok, a tak, aby sme aspoň, keď prídeme ráno do parlamentu, skutočne, ako hovoril pán poslanec, vedeli, ako bude prebiehať rokovanie parlamentu. Vie mi niekto z vedenia parlamentu alebo z vás, páni poslanci, povedať, ako bude vyzerať zajtrajšie rokovanie? Nevie. Je to naozaj nedôstojné. Nedôstojný spôsob predkladania týchto návrhov zákonov. Viem, že vy musíte, mnohí protestujete proti tomuto spôsobu, choďte po chodbách, a počúvame aj my rozhovory, ktoré hovoríte.
A v závere len toľko. Nielenže sa porušuje rokovací poriadok, ale porušuje sa tu, a musím na to upozorniť, Zákonník práce. Zákonník práce platí pre zamestnancov Národnej rady a je smutné, keď predseda ústavnoprávneho výboru dá návrh na predĺženie rokovania do 21.00 hodiny bez toho, že by zamestnanci vedeli, že tu budú. Keby ste im to povedali. Tak vás prosím, keď toto chcete robiť ďalej, máte väčšinu, budete si to robiť, ale deň vopred povedzte, že zajtra bude rokovanie parlamentu do 21.00, 22.00 hodiny a tak ďalej. Sústavne porušujete Zákonník práce a to je nedôstojné tohto parlamentu. Keď už sám sebe porušuje zákony, to je vizitka parlamentu, ale nemáte právo porušovať Zákonník práce. Na to sú dokonca medzinárodné dohody, ktoré naša republika podpísala v rámci Medzinárodnej organizácie práce.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledný s faktickou poznámkou - pán poslanec Cagala.
Poslanec M. Cagala:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si niekoľko slov povedať na vystúpenie pána poslanca Maxona z pohľadu pragmatického. Ja si myslím jedno, že v apríli tohto roku sme schválili rozpočet na rok 1999. Bolo to predtým provizórium. A ja vôbec nesúhlasím so slovami, ktoré tu boli predtým povedané, že opozícia nechce, aby bol schválený rozpočet na rok 2000. Naopak, my sme pripravení mnohé veci aj z tohto rozpočtu podporiť. Ale jedno je potrebné povedať, že nie je možné, aby sme posledný mesiac, alebo predposledný mesiac, predposlednú schôdzu tohto roku dostali a dostávali tak zákony, ako tu sú nám zasielané alebo predkladané na stôl. Od apríla bolo dosť času, aby sme už rozpočet na rok 2000 robili, aby sa niektoré veci korigovali. A, samozrejme, nie všetky, možno mohol byť jeden, dva zákony, zmeny zákonov na konci, ale nie, aby to bolo 14, ako sa avizuje. To predsa nesvedčí o koncepčnej práci, ktorá sa predtým sľubovala, že predtým vláda robila chaoticky, teraz sa bude robiť koncepčne. Prosím vás pekne, robme koncepčne, predkladajme veci koncepčne tak, aby sme neboli pod stresom, aby sme si nevytýkali, že ktosi alebo niekto z nás nechce schváliť rozpočet na rok 2000. Na všetko bolo času dosť. O tom, že situácia bola iná, ako sa hovorilo predtým, že ste po nastúpení do vlády zistili, že na tých ministerstvách bola situácia horšia, každá opozícia, vtedajšia aj my terajšia, má svojich informátorov na ministerstvách. Mali ste mať informácie kvalitné, keď ste ich nemali, tak informátora, ktorého ste do funkcie dali, treba potrestať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cagala bol posledný s faktickou poznámkou. Konštatujem, že vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že už predtým bol prihlásený pán poslanec Húska, pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Brňák, ďalej pán poslanec Maxon, pán poslanec Orosz. Pýtam sa, či sa ešte hlási niekto z poslancov, pretože ukončím túto možnosť. Nikto viac? Končím teda možnosť uplatnenia ďalších ústnych prihlásení do rozpravy k týmto bodom nášho dnešného programu.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
samozrejme, prebieha skoro až rituálne vzájomné stretanie záujmov koaličnej časti parlamentu a opozičnej časti parlamentu, ale chcem znova zopakovať, že stále viac a viac zdokonaľujete vaše obchádzanie zvyklostí a dokonca aj rokovacích poriadkov. S údivom som videl, ako sa napríklad získava sčítavanie hlasov, hoci presne ste vedeli, že v tom období nebol dostatočný počet poslancov a že opozícia pracuje s obštrukciou. To znamená, využíva tú možnosť, ktorú jedine má k dispozícii voči väčšinovej záplave. Predovšetkým každopádne chcem protestovať proti tomu, že takéto typy zákonov sú zaradené na skrátené konanie a zároveň sú zaradené argumentmi, ktoré absolútne nespĺňajú ani z formálnej stránky podmienku na zaradenie na skrátené konanie. Celá vaša časť snemovne, vážení kolegovia a kolegyne z koalície, ste ochotní akceptovať tento nový rituál - bez argumentačného podloženia pracovať len s tou aritmetikou svojej početnej prevahy, a teda postupovať takýmto spôsobom.
Chcem zopakovať, že všetky štyri návrhy sú návrhmi, ktoré celkom objektívne sú len jednou skrátenou cestou, skrátenou cestou ministerstva financií do peňaženiek našich občanov. A pritom chcem povedať, že argumenty, ktoré sa tu použili alebo sa dosť často používajú, že "my by sme, pochopiteľne, takéto spôsoby a takéto metódy nepoužívali, keby ste nás nezanechali v takej hroznej a ťažkej situácii". Priatelia, sú dva argumenty, ktoré stále používate, a to je pre mňa jednoducho naozaj neznesiteľné ich ďalej počúvať. V časoch opozície ste hovorievali "sfetišizovali ste rast hrubého domáceho produktu, rast HDP nie je zďaleka taký dôležitý". Pravda je taká, že je to rámcový hlavný ukazovateľ dynamiky hospodárstva. A nech stokrát poviete, že je to sfetišizované, pravda je na strane takéhoto popísania vlastnosti rastu.
Po druhé potom hovoríte, "no dobre, aj ste udržali to tempo, ale za akú cenu, nadmerne ste zadlžili našu ekonomiku". Ako keby bolo možné udržať dynamiku hospodárstva podkapitalizovanej krajiny inou metódou ako tým, že si, samozrejme, požičiavame. Ale aká nadmernosť? Veď sme ešte stále druhý najmenej zadlžený z bývalej kohorty štátov RVHP. A zároveň ako môžete vôbec takto argumentovať? Veď to vôbec nie je pravda!
Rád by som upozornil, že aj otázka rýchleho časového nasadenia, to, čomu sa hovorí časová súra, na ktorú si ťažkala pani ministerka Schmögnerová, nemôže ospravedlniť nekvalitné spracovanie. Pán podpredseda vlády Fogaš vystúpil a povedal, že najslabšie spracovanie a veľmi nekvalitné legislatívne zvládnutie vykazujú práve návrhy zákonov, ktoré vypracúva ministerstvo financií. Ja som ani zďaleka nie ochotný spojiť to s nekvalitnou práce tohto aparátu. O kvalite alebo nekvalite v tomto prípade nerozhoduje aparát, ale rozhoduje unáhlené rozhodovanie hlavy tohto rezortu, ktoré najprv navrhne zdanenie automobilov a potom, keď to neprejde, tak navrhne celú kohortu zákonov, ktoré majú kompenzovať tento stav. Upozorňujem, že nielenže zasahujete veľmi citlivú oblasť občanov v ich spotrebe, ale že dokonca v niektorých z týchto oblastí naozaj navodzujete prehĺbenie negatívneho správania sa. Napríklad zvyšovanie cien a zdanenie cigariet vedie objektívne k tomu, že podnecuje oveľa rozsiahlejšiu pašovaciu činnosť týchto výrobkov zo zahraničia. K tomu pravdepodobne, bohužiaľ, pristúpi aj pašovanie alkoholu. A ako vieme, z ktorých smerov prichádza pašovaný alkohol, vieme, že je nekvalitný aj tam, kde je zachytený v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu. Tam tento nekvalitný výrobok sa ešte ťažšie prejaví aj na zdravotných dôsledkoch takéhoto pašovaného tovaru u konzumentov.
Preto z uvedených dôvodov si myslím, že je neoprávnené takto postupovať, a zároveň upozorňujem, že nie je možné ísť cestou púšťania žilou. Ak neobnovíte skutočne ekonomickú motiváciu, veľmi silnú motiváciu, tak nemôžeme ísť ďalej. Dokonca teraz avizované a údajne aj vládou schválené zníženie jednej dane pre podnikateľské subjekty na 30 % už relativizoval pán podpredseda vlády Mikloš, keď upozornil: Samozrejme, toto sa podstatne nedotkne rozpočtu roku 2000, pretože ešte vtedy budú fungovať daňové preddavky právnych subjektov, daňových subjektov a bude všetko v poriadku. Jednak je absurdné udržovať na tej istej hladine daňové preddavky, na akej sa už neudržuje daňová hladina, a po druhé je to len doklad toho, že nemáte koncepciu, že nemáte hospodársku koncepciu obnovenia rastu a že vlastne idete cestou veľmi nevhodnou.
Priatelia, v auguste 1998 sa stalo prvý raz práve vďaka forsírovanej ekonomickej politike minulej vlády, že prestúpila produkcia národného hospodárstva hladinu prepadu z rokov 1990 - 1992. Ale potom, ako prišla táto koalícia, tak nasledoval pád za pádom. Zastavili ste práve do tej oblasti smerovanie štátneho dlhu, ktorý vytvára hodnoty. Zastavili ste výstavbu diaľnic práve v tej oblasti, kde je záruka, že peniaze sa, obrazne povedané, neprejedia. Do oblasti verejných investícií ste urobili zablokovanie výdavkov, ako vznešene vždycky hovoril podpredseda vlády pán Mikloš, aby ste zastavili prehriatie ekonomiky. Ale neverím, že takouto formou zmrazovania a takouto formou šokovej terapie je možné dosiahnuť výsledky.
Priatelia, šokové terapie sa neosvedčili ani v jednej modernej ekonomike a zakaždým viedli k podstatne väčšej komplikácii v hospodárstve. Pripomínam, čo všetko nehovorila pani ministerka Schmögnerová. Napríklad si ťažkala, ako keď prišli, že našli prázdnu kasu. Viete, že aj vtedy sme upozorňovali, že v deficitnom štátnom rozpočte, hoci vieme, že rytmus výdavkov a príjmov v štátnom rozpočte nie je rovnaký a že treba osobitne organizovať príjmy aj výdavky takým spôsobom, aby sa dalo vyjsť aj pri nedostatku zdrojov. A okrem toho do dôsledkov vzaté, ak hovorila o prázdnej kase, tak mala povedať, že z hľadiska princípu zostavenia rozpočtov od roku 1990 v každej kase by mala nájsť len mínusovú položku, červené číslo, pretože všetky rozpočty od roku 1990 v našom štáte sú deficitné, a nie sme to v stave ani rýchlym spôsobom zmeniť.
Z takýchto dôvodov navrhujem, aby ste odmietli argumenty, ktoré odmietam vôbec nazývať argumentmi, aby ste odmietli námety, z akých dôvodov vraj treba skrátené konanie. Tie argumenty nie sú oprávnené a ubezpečujem vás, že škodia bezprostredne národnému hospodárstvu. Orientujú hospodárstvo do oveľa väčšej nerovnováhy v zdanení hlavne spotrebných predmetov, ale aj vedú k ešte väčšej stagnácii národného hospodárstva.
Ubezpečujem vás, že najmä štvrtý dôvod, teda dôvod zdražovania uhľovodíkových palív a mazív, je mimoriadne zasahujúci. Zasahuje nielen ľudí, ktorí sú takrečeno prepadnutí zlozvykom, ale zasahuje prakticky každého moderného občana, ktorý pre svoju každodennú potrebu používa motorové vozidlo. Preto naozaj odmietam predložený návrh. Navrhujem, aby ste sa stotožnili s týmto odmietnutím, aby ste odmietli skrátenie konania zákonov, ktoré sú tu predkladané, aby ste vôbec odmietli tento postup odovzdávania balíkov nešťastí v aglomerovaných a v agregovaných formách. To je čosi naozaj stále obludnejšie a stále viac vzdialené modernému občianskemu štátu.
Pán poslanec Maňka tu spomínal, že návrhy nie sú náročné na občanov. Myslel tým zrejme návrhy v zmysle textov. Zato ubezpečujem, že sú náročné v zmysle nárokov na ich peňaženky. Jednoducho skutočne neprijmime tento postup. Dokiaľ vláda sa neodhodlá opustiť tú chorobnú formu používania stagflácie, teda formu zablokovania verejnej investičnej spotreby a formu uvoľňovania cenovej špirály, tak dovtedy sa nedostaneme k nijakému pokroku. Ubezpečujem vás, že nepomôže ani toto navŕtanie peňaženiek občanov. Nebude vytvárať dostatok zdrojov. Práve efekt, ktorý vyvolalo zastavenie verejných investícií, viedol k tomu, že sa rastúcou mierou zvýšili rady nezamestnaných, že prostriedky, ktoré musí štát teraz venovať na nezamestnaných, podstatne viac ohrozujú hospodárstvo, ako napríklad fundované žitie na dlh v tom zmysle slova, že, samozrejme, robíme hlavne pri investíciách účastnými aj budúce generácie, aby zobrali na seba povinnosť tohto splácania, pretože im do budúcnosti odovzdávame zariadenia, ktoré vytvárajú hodnoty. To nie je prejedanie. Ubezpečujem vás, že forsírovaná hospodárska politika štátu nie je prejedanie. Je vždy podporou budúcnosti.
A ešte jedna poznámka. Hovorí sa tu o tom, že ako chcete zabrániť, aby, preboha, nenastalo rozpočtové provizórium. Samozrejme, je lepšie pracovať s normálnym rozpočtom, normálne schváleným a odsúhlaseným rozpočtom. Ale ubezpečujem vás, že pri takomto postupe sa v najbližšom období budúceho roku alebo ďalšieho nevyhnete aj provizóriám. Dokonca mám taký dojem, že vytvárate provizórnu vládu z tejto vlády, pretože celkom objektívne dôsledky tejto politiky posväcujete. V takom prípade nesiete spoluzodpovednosť za výsledky. Navrhujem ešte raz odmietnuť skrátené konanie týchto zákonov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.
S jedinou faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kužma. Končím možnosť uplatniť faktické poznámky.
Poslanec J. Kužma:
Pán poslanec Húska, hovoríte, že pri znížení daní pre fyzické a právnické osoby z terajších 40 % na 29 % sa to neprejaví v príjmovej časti rozpočtu roku 2000. To je pravda. Neprejaví sa to ani kladne, ani záporne. Je však potrebné tu upozorniť na návrh pána poslanca Prokopoviča, ktorý uvažuje s odpredajom licencií pre živnostníkov a podnikateľov, čo ovplyvní príjmovú časť rozpočtu roku 2000, ale hlavným cieľom je v jednom zákone zjednodušiť vedenie účtovníctva, zvýšiť počet živnostníkov, a tým znížiť výdavky zo sociálnej siete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser. Dávam mu slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán podpredseda,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
vážení občania Slovenskej republiky,
pred chvíľou nás chcel pán poslanec Kužma trochu rozveseliť, ako si nezamestnaní budú kupovať licencie, ale nechcem v tomto pokračovať, hoci iste držím návrhu pána poslanca Prokopoviča prsty, aby sa podaril a aby sa našlo riešenie, ktoré by zjednodušilo podnikanie. Ale až keď uvidíme výsledky takéhoto pokusu, potom budeme môcť hovoriť, aký bol efektívny, a keď pán Prokopovič so svojím návrhom podľahne tlaku ministerstva financií, ktorý pozná len jednu cestu, a to zvyšovanie daní, tak jeho návrh, žiaľ, nemá vôbec žiadnu šancu. Taká je realita.
Pred rokom bol o tomto čase predložený tento istý balík návrhov na skrátené legislatívne konanie, čo smeruje jednoznačne k zvýšeniu cien na Slovensku, ktoré smeruje k vyťahovaniu peňazí z peňaženiek obyvateľov Slovenska. Vtedy sa argumentovalo tým, že vláda nastúpila v októbri, bolo veľmi málo času. Za ten krátky čas sa naozaj veľmi ťažko hľadali nejaké riešenia, ktoré boli komplikovanejšie a ktoré by potrebovali hlbšie prepočty, a preto si vláda zjednodušila riešenie a išla cestou akéhosi schematického zvyšovania daní na to, aby si naplnila rozpočet. Pri všetkých štyroch zákonoch sa konštatuje, že dôjde k veľkým hospodárskym škodám, ak sa neprijmú tieto skrátené legislatívne konania, a to má byť ako postačujúci argument, aby sme tieto zákony teraz prerokúvali vo veľmi rýchlom tempe a nemali čas podrobnejšie analyticky premyslieť, ako sa tieto zákony prejavia v živote. Som presvedčený o tom, že značné hospodárske škody určite utrpia občania Slovenskej republiky. Tam je tá istota skoro 100-percentná, ale či to pomôže alebo či argumentácia, ktorá sa podsúva, teda že vlastne nebude dosť peňazí na pokrytie iných veľmi dôležitých výdavkov, ako je zdravotníctvo, školstvo a tak ďalej, a tým vzniknú vážne škody, tak ak sa, vážení, peniaze nevyberú, tam určite škody zrejme vzniknú. A tu schematicky zvýšiť objem týchto daní nejakým schematickým spôsobom, jednoducho nemôže viesť k takému naplneniu štátneho rozpočtu, ako sa zdanlivo predpokladá.
Pozrime sa na všetky štyri zákony. Jeden sa zaoberá pivom, druhý liehom, tretí palivami, štvrtý cigaretami. To všetko sú od seba celkom rozdielne komodity, ktoré sa budú správať pri zvýšení dane rôznym spôsobom. Dnes môžeme veľmi ľahko predpokladať, že najmä pivo - pri ktorom sa počíta so zvýšením cien práve tých lacnejších pív -, čo bude presne smerované ako útok na najchudobnejších ľudí na Slovensku. Drahšie pivá, keď si všimnete návrh, sú zaťažené nižšou daňou ako lacné pivá. Teraz, čo to urobí s výrobcami, ktorí dnes vyrábajú pivo na Slovensku, pivovarníci, ako to ovplyvní výrobu v tomto roku. Ten objem bude taký, že by schematicky narástol príjem do štátneho rozpočtu? Garantujem vám, že pivo sa bude správať celkom špecificky. Bolo by potrebné zanalyzovať tento rok, čo spôsobilo zvýšenie ceny piva na začiatku minulého roku alebo teraz sa končiaceho roku a odvodiť od toho, ako zareagujú títo ľudia, či neprejdú na iný druh pitia. Poviem to tak, tí, čo sa jednoducho venujú tomuto športu a nedajú sa odradiť, prejdú z piva na iné, také, čo si možno budú vedieť dorobiť doma, ktoré nebudú musieť nakupovať a vôbec sa to pivo nemusí predávať v takom objeme, ako ten návrh, s akým kalkuloval pri príprave štátneho rozpočtu.
Takisto máte otázku liehu. Veľmi dobre vieme, že spotreba liehu takisto je riešiteľná aj mimo týchto oficiálnych ciest. Niečo už povedal pán poslanec Húska, ale ďalšie veci, ďalšie možnosti sú riešené prostredníctvom samovýroby občanov a ktovie, či sa to vôbec prejaví aj tu nejakým vyšším príjmom do štátneho rozpočtu.
Automaticky palivá, vážení, keď si pozrieme, nie sú dve koruny, ako povedal pán poslanec Maňka, ale z tohto roku máme skúsenosti, že to bude 10 korún, lebo sa to začalo tiež dvoma korunami. Benzín bol za 20, 22 korún a dnes je za 28, 29 korún. V priebehu roka to stúplo minimálne o 7 - 8 korún. A to isté sa stane aj na budúci rok. Nebudú to len 2 koruny, ktorými sa odštartuje to zvyšovanie cien do ďalšieho roka, ale pokojne to môže narásť na 10 korún. Benzín vyjde na 40 korún a nakoniec budeme mať najdrahší benzín zo všetkých okolitých krajín. Ak donedávna chodili nakupovať benzín a pohonné hmoty k nám, teraz pôjdu asi naši občania nakupovať do Poľska, Maďarska, Rakúska, tí, čo žijú pri hraničných zónach. Na dôvažok všetky tieto zvýšenia cien benzínu sa premietnu, samozrejme, do všetkých tovarov.
Je veľmi zaujímavé, prečo neupozorníte vládu, vážení vládni poslanci, že nie je dodržaná proporcionalita medzi naftou a benzínom, tak ako je to presadzované v Európskej únii. U nás je nafta mimoriadne drahá a práve nafta je spotrebúvaná pri doprave, myslím teraz pri doprave tovarov, teda nie v osobnej, ale v nákladnej doprave, ktorá sa bude premietať do všetkých komodít, ktoré sú náročné na prepravovanie. Čiže zase celkom iná komodita, ktorá má svoju charakteristiku, svoj vývoj. Nie je možné ju posudzovať takto v jednom balíku a bude mať úplne iný vplyv na celú ekonomiku a sama sa bude možno celkom inak vyvíjať, ako si dnes myslíme.
Cigarety, tak tie sú známe svojím pašovaním. Pochybujem, že sa to bude vyvíjať inak aj do budúcnosti a ktovie, či sa nezníži radikálne spotreba cigariet a podobne. To nebude znamenať väčší prínos.
Keď sme minulý rok pripravovali návrh štátneho rozpočtu, tak sme navrhovali iné cesty. V prvom rade sme hovorili, že nesmie dôjsť k recesii, ku ktorej, žiaľ, došlo najmä v stavebníctve, je 20 až 30 tisíc nezamestnaných. Podstatný nárast nezamestnaných ako celkove, tým je, samozrejme, nižšie HDP, a tým sú aj nižšie príjmy do štátneho rozpočtu, lebo menej vyrobených tovarov, menej vyprodukovanej hodnoty nemôže iné ani spôsobiť, iba že by sa znížili príjmy. Takisto občania, ktorí sú nezamestnaní, neplatia žiadne dane, neplatia všetky fondové poplatky, štát musí za ne platiť, tým sa zvyšujú výdavky zo štátnej pokladnice. Čiže recesia, to je pravá príčina problémov štátneho rozpočtu, a nie táto cesta zvyšovania daní z niektorých komodít.
Takisto sme upozorňovali na sivú a čiernu ekonomiku. Cestou, ktorou chce ísť pán poslanec Prokopovič, neviem, či sa mu podarí z tých 500 - 550 tisíc nezamestnaných získať ľudí, aby išli za živnostníkov, keď jednoducho tí ľudia nebudú mať na kúpenie licencie a povedzte mi aspoň jeden dobrý dôvod, prečo by si licenciu kúpili, keď si teraz nejakú tú korunu zarobia a nejako sa preživia, aj tak nevedú účtovníctvo. Čiže treba ísť na to veľmi premyslene a mali by sme sa všetci poradiť, ak máme úprimný záujem, ako nájsť cestu a skutočne získať odtiaľ príjmy do štátneho rozpočtu, ale musí to byť cesta, ktorou ľudí neznechutíme.
Takisto deblokácie - už sa to tu v podstate povedalo, za celý rok nebol nejaký mimoriadny príjem do štátneho rozpočtu a upevnil sa taký zamotaný kruh, ktorý nás vlastne stále vedie k nízkym zdrojom rozpočtu. Čo sa v našom štáte deje? Štát stále vydáva všelijaké cenné papiere, ktoré predáva. Banky ich kupujú. Banky tým nemajú peniaze pre podnikateľov ani pre obratový kapitál, ani na rozvoj investícií, čiže podnikatelia si nemajú odkiaľ požičať peniaze. No a tým, že podnikatelia nemajú peniaze, nemajú z čoho platiť dane a stále sa to krúti dookola. Pani ministerka vydáva stále ďalšie a ďalšie bondy a predáva ich a sťahuje stále peniaze z bánk a banky..., čo som hovoril pred chvíľou. Čiže tam je nutné rozťať tento začarovaný kruh. Naozaj, radikálne znížiť daň z príjmov právnických osôb nie na 30 %, ale minimálne na 25 %, keď nie na 20 % a konečne sa začať hýbať dopredu: A tieto zákony, ak pripravíte a budeme ich prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní a budú naozaj dobré, tak ich určite podporíme. Ale tento návrh nie je dostatočne podložený, nie je podložený analýzou minimálne z toho, čo to vlani donieslo. Keď sa takéto návrhy presadili, navrhol by som - pán spravodajca odišiel -, aby sa vrátili pani ministerke na ministerstvo financií, aby ich dopracovala o analýzu výsledkov z minulého roku a potom predložila na skrátené legislatívne konanie, keď nás presvedčí, že naozaj je toto riešenie, ktoré ako tak môžeme akceptovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia traja páni poslanci. Posledný je pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok.
Ako prvý je pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem sa vyjadriť k poslednému rečníkovi v rozprave k tej časti jeho vystúpenia, kde hovoril o mnou navrhovanom zákone o drobnom podnikaní, pretože jeho vyjadrenie môže evokovať jednak poslancov, ktorí si možno nedostatočne preštudovali tento návrh zákona, jednak občanov, ktorí budú pozerať tento záznam, že v mnou navrhovanom zákone je niečo nedopracované, niečo nedokonalé, ktoré nesplní účel. Konkrétne pán poslanec Oberhauser hovoril o tom, za čo si nezamestnaní, ktorí sú, teraz zakúpia licencie.
Každý, kto si podrobne preštudoval návrh, musel zistiť, že práve v tomto mojom návrhu sa navrhuje oslobodenie od platenia dane z príjmu, resp. paušálnej dane, teda za to zakúpenie licencie tzv. oslobodenie na prvé dva roky 100 %, na tretí rok 50 %. Čiže práve to by mala byť motivácia pre začínajúcich podnikateľov, ktorí sú dnes na úrade práce, že nebudú musieť na jednej strane viesť rozsiahle účtovníctvo, ktoré je potrebné viesť, a na druhej strane prvé dva roky nemusia zaplatiť ani korunu dane a odvody do fondov iba vo výške 50 % z minimálnej mzdy. Takže toto je zmyslom zákona. Čiže žiadne obavy o to, že potrebujú nejaký kapitál na to, aby si zaplatili licenciu, to vôbec nie je opodstatnené.
Ďakujem.