Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pána poslanca Morica, či chce položiť doplňujúcu otázku pánovi podpredsedovi vlády.
Poslanec V. Moric:
Áno.
Vyzerá to tak, že by som mal použiť, len už mám 3 - 4 sekundy. Takže, pán podpredseda vlády, boli tam štyria miestni občania a neboli tam žiaci základnej školy v Necpaloch, ale žiaci maďarských základných škôl z okresu Nové Zámky a Galanta. To po prvé.
Po druhé si myslím, že niektorí členovia tejto vlády robia veľmi zlú zahraničnú politiku. Možno mi budete oponovať, že premiéra tejto vlády prijal prezident Clinton. To ešte nič neznamená. Je všeobecne známe, že vedúci činitelia vlád veľmocí prijímajú vedúcich činiteľov, aj premiérov niektorých banánových republík, aby im tieto banánové republiky nerobili problémy. Len neprijal pána premiéra preto, aby bolo dobre ľudu tejto krajiny, ale ho prijal preto, aby bolo čím menej problémov.
Preto sa pýtam, či si uvedomuje vláda Mikuláša Dzurindu, že v zahraničnej politike stupňuje servilitu. Neplatí to o všetkých ministroch, platí to len o niektorých ministroch. Servilita sa stáva bezbrehou nie len voči západným veľmociam, ale aj regionálnym ambicióznym krajinám. Najmä v prípade Maďarska to musí nevyhnutne viesť k povzbudeniu či priamo k posilneniu jeho snáh stať sa stredoeurópskou dominantou. Vy ich k tomu priamo provokujete. Bude to mať také nevyhnutné následky, že sa stupňuje vnútorné napätie v Európe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec otázku nepoložil. Takže, pán podpredseda vlády, nemáte...
(Ruch v sále.)
Pán poslanec, vaša otázka smerovaná k pánovi podpredsedovi vlády mala takéto znenie: "Prečo hodnotí vláda Slovenskej republiky rozhovor môj a veľvyslanca Maďarskej republiky v Necpaloch ako nediplomatický?" Takto bola formulovaná vaša otázka.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán poslanec,
skutočne aj ja mám dojem, že ste nepoložili otázku. Ja som sa pripravil na všetky eventuality a prekvapili ste ma. Vy ste hovorili o iných veciach. Ak dovolíte, ja by som si dovolil položiť jednu otázku vám. Hovorili ste o údajných premiéroch údajných banánových republík. Chcem sa vás opýtať: Koľko ton banánov by obetoval premiér, ktorého ste podporovali aj v tomto parlamente, aby sa mohol priblížiť čo len na jeden kilometer k pánovi Clintonovi?
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je na pána ministra Čarnogurského a položil ju pán poslanec Oberhauser. Je to tohto znenia: "Aký je výsledok kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade vášho návrhu pri odvolávaní JUDr. Štefanka z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?"
Pán minister, môžete odpovedať.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, predseda kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vytýčil ústne pojednávanie vo veci Dr. Štefanka na 10. septembra tohto roku. Uvedeného dňa sa pojednávanie uskutočnilo, ale bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Nový termín ústneho pojednávania kárneho senátu zatiaľ nebol určený. To znamená, že o výsledku možno informovať až po rozhodnutí kárneho senátu.
Skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
áno, 10. septembra tohto roku zasadol kárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a mal sa zaoberať otázkou podania vášho ministerstva v súvislosti s návrhom na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu pána Dr. Štefanka. Pravdou je, že nemohol pokračovať v rokovaní, lebo ministerstvo, ktoré vediete, nepredložilo dokumenty, na základe ktorých by kárny senát mohol konať. Ako poškodený, tak ostatní účastníci sporu tieto dokumenty predložili. Čiže preto bolo odročené konanie kárneho senátu a dosiaľ sa uskutočniť nemohlo. V súčasnosti je predložený návrh na nového podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do tohto parlamentu, ale v súvislosti s odvolaním predošlého podpredsedu Najvyššieho súdu bola dotknutá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá sa dosiaľ k sporu nevyjadrila, ďalej kárny senát a Ústavný súd.
Čiže ako môžu občania Slovenskej republiky dôverovať ministerstvu spravodlivosti a vôbec spravodlivosti na Slovensku, keď bez rozhodnutí orgánov, ktoré sú kompetentné vyriecť stanovisko, či Dr. Štefanko porušil zákony alebo neporušil, ste vy navrhli jeho odvolanie a Národná rada Slovenskej republiky bez takýchto rozhodnutí, ktoré sú právne relevantné, rozhodla, čiže dnes na základe neexistujúceho právneho stavu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, môžete odpovedať.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, k odvolaniu Dr. Štefanka z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Národnou radou Slovenskej republiky, týmto plénom, sa nebudem vyjadrovať. To bolo vaše rozhodnutie. Samozrejme, dali sme k tomu návrh a boli dôvody, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala také rozhodnutie, ale je to platné rozhodnutie, nevidím dôvod, prečo by sme sa k tomuto rozhodnutiu mali vracať. Ale opakujem, to rozhodnutie je vecne, bolo vecne odôvodnené a z toho dôvodu nie je dôvod k tomuto rozhodnutiu sa vracať.
Pokiaľ ide o pojednávanie kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zástupca ministerstva spravodlivosti prišiel na toto pojednávanie so všetkými dokladmi, ktoré boli potrebné na toto prvé pojednávanie, alebo o ktorých sme vedeli, že ich máme predložiť. A ďalšie dôkazy, ktoré si kárny senát zaobstaráva, ja si preverím na ministerstve, po prvé, či sme my boli požiadaní kárnym senátom o predloženie nejakých ďalších dokladov. V prípade, že sme boli požiadaní, či sme ich predložili, predpokladám, že áno, ak nie, tak zariadim nepochybne, aby sme ich bezodkladne predložili, ale samotné vytyčovanie ďalšieho termínu pojednávania je vec kárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, do rozhodnutia kárneho senátu ani len o vytyčovaní pojednávania ja nemôžem hovoriť, ani sa nechystám hovoriť.
To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka, ktorá smeruje k pánovi ministrovi Kukanovi a položil ju pán podpredseda Andel. Je tohto znenia: "Stále častejšie počuť sťažnosti na Veľvyslanectvo USA, ktoré odmietlo turistické víza ľuďom, ktorí chcú ísť navštíviť USA. Pritom sú to ľudia, ktorí USA ešte nenavštívili, finančne sú zabezpečení a bezúhonní, kde existuje istota, že sa vrátia k svojej rodine na Slovensko. Nezačína najdemokratickejšia krajina, t. j. USA, budovať železnú oponu medzi ňou a Slovenskom? Čo v tejto veci robí ministerstvo zahraničných vecí?" pýta sa vás pán podpredseda Andel.
Pán minister, môžete odpovedať.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ctené pani poslankyne, páni poslanci,
vážený pán podpredseda,
otázku tohto znenia ste mi položili pred 14 dňami a vtedy na ňu odpovedal pán minister Kňažko, ktorý ma zastupoval. Dnes k tomu, čo som vtedy odpovedal, môžem dodať iba toľko, že ministerstvo zahraničných vecí naďalej rokuje s predstaviteľmi USA o tom, aby niektorí úradníci, ktorí pracujú na konzulárnom oddelení Veľvyslanectva USA v Slovenskej republike, sa správali voči slovenským žiadateľom o vstupné víza do USA zdvorilo a slušne. Rešpektujeme právo každého štátu vízum neudeliť a neoznamovať príčiny, ale žiadame, aby s našimi občanmi zaobchádzali bez ponižujúceho spôsobu a aby sa voči nim správali slušne. Asi pred dvoma alebo tromi dňami som napísal osobný list chargé d´affaires USA v Slovenskej republike Daglesovi Hengelovi, v ktorom som ho znovu upozornil na to, že očakávame takýto postup úradníkov pracujúcich na americkom veľvyslanectve.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda Andel chce položiť doplňujúcu otázku.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister, za povzbudivé slová a ďakujem vám, áno, odpovedáte mi druhýkrát a dostal som dokonca od vás aj písomnú odpoveď.
Ďakujem.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem aj ja, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pani poslankyne Tóthovej pánovi podpredsedovi vlády Miklošovi. Pani poslankyňa sa vás pýta: "V relácii Sobotné dialógy ste uviedli, že požiadavka práva na prvé zamestnanie je protiústavná. Viete citovať článok Ústavy Slovenskej republiky?"
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani poslankyňa Tóthová,
áno, viem citovať konkrétne paragrafy ústavy. Uzákonenie práva absolventa školy na prvé zamestnanie a z toho vyplývajúca povinnosť zamestnávateľov uzavrieť s ním pracovnú zmluvu by predstavovalo porušenie článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s článkom 13 ods. 1 a článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Skončil som, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa K. Tóthová:
Vonkoncom nesúhlasím s pánom podpredsedom, ktorý tu odcitoval čísla, ktoré sa nevzťahujú a nikde nie je ustanovený takýto zákaz, preto ho prosím, aby textovo vycitoval tú vetu, s ktorou je právo na prvé zamestnanie v rozpore. Buďte taký dobrý, pán podpredseda, urobiť to hneď teraz.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Áno, samozrejme, pani poslankyňa, že tak urobím. Najskôr chcem presne odcitovať, ak dovolíte, ako znela požiadavka Konfederácie odborových zväzov, voči ktorej znel tento môj výrok, a potom presne odcitujem a zdôvodním, prečo tieto články by znamenali protiústavnosť.
Takže tá požiadavka presne znela, bola to požiadavka číslo 6 z tých 20 a znela takto: Uzákoniť právo absolventov škôl na zabezpečenie prvého zamestnania, legislatívny zámer predložiť do 31. 7. 1999, návrh zákona do 30. 9. 1999. A to, čo som povedal v tých citovaných Sobotných dialógoch, bolo, že uzákonenie práva absolventov na prvé zamestnanie by bolo v rozpore s ústavou. A teraz, ak dovolíte, doložím, prečo tie citované články by znamenali alebo dokazujú, že by to protiústavné bolo.
Podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanovuje zákon. K citovanému ustanoveniu Ústavy Slovenskej republiky je potrebné v prvom rade uviesť, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky právo na prácu nemožno chápať ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu. Ide o nález Ústavného súdu, spisovú značku nebudem čítať, ale je z 8. 6. 1993. Právo každého na príležitosť zarobiť si na živobytie prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo príjme, nezakladá nárok na prijatie do práce alebo na vykonávanie funkcie, kde zákon ustanovuje osobitnú podmienku, ktorú občan nespĺňa. Ustanovenie podmienky na zastávanie funkcie v zamestnaní nemožno zásadne považovať za diskrimináciu. Ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. 5. 1993. Treba poznamenať, že právo na prácu zaväzuje štát ako povinný subjekt k aktívnej politike v zamestnanosti.
Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní, zdôrazňujem, rovní v dôstojnosti a v právach, zdôrazňujem, v právach.
V zmysle článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti alebo iné postavenie, zdôrazním, pani profesorka, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, a zdôrazňujem, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať ani znevýhodňovať. Zdôrazňujem, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Zákon číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti zakotvuje právo na prácu pre všetkých občanov, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie. Občan má právo na sprostredkovanie vhodného zamestnania, z hľadiska zabezpečenia práva na prácu podľa článku 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je toto právo najvýznamnejšie, právo na rekvalifikáciu potrebnú na pracovné uplatnenie s podporou v nezamestnanosti, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Domnievam sa, že uzákonením práva absolventov škôl na prvé zamestnanie, t. j. práva na to, aby s nimi bola uzavretá pracovná zmluva, by došlo k zvýhodneniu určitej skupiny občanov, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú si zamestnanie, oproti inej skupine týchto občanov. Konkrétne by boli zvýhodnení absolventi škôl oproti ostatným občanom, ktorí si hľadajú zamestnanie. To by tiež znamenalo, že títo ostatní občania budú znevýhodnení oproti absolventom škôl. Pritom je potrebné zdôrazniť, že k tomuto zvýhodneniu, resp. znevýhodneniu by došlo len z dôvodu tej skutočnosti, že niekto je absolventom školy, t. j. došlo by k znevýhodneniu určitej skupiny občanov z dôvodu iného postavenia, čomu zabraňuje alebo čo zakazuje článok 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a tým by došlo k porušeniu rovnosti v právach, kde táto rovnosť v právach je zaručená článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti poznamenávam len na okraj, že štát síce môže formou zákona v záujme zabezpečovania svojich funkcií poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod alebo oprávnení ako inej skupine, ale nemôže tak urobiť ľubovoľne a musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel, ako aj princípy demokratickej spoločnosti.
Podľa článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať aj zárobkovú činnosť. Za súčasť ústavou zaručenej ochrany podľa článku 35 ods. 1 ústavy je podľa môjho názoru aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nutné podkladať aj zmluvnú slobodu, zmluvnú autonómiu, tak ako je to uvedené v Ústave Slovenskej republiky.
V zmysle článku 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky povinnosti môžeme ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovávaní základných práv a slobôd, čo by som chcel zdôrazniť, pri zachovávaní základných práv a slobôd.
Podľa článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu uskutočniť, sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Určenie povinnosti nemôže negovať alebo likvidovať nejaké základné právo zakotvené v ústave, resp. v medzinárodných zmluvách v zmysle článku 11 ústavy. Pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd platí, že zákonodarca nesmie porušiť žiadny zo všeobecných princípov platných pre zásahy do základných práv v zmysle článku 13 a článku 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, že by zákon obmedzujúci práva a slobody nezodpovedal uvedeným podmienkam, bude vyhlásený za protiústavný.
Je zrejmé, že právu absolventov škôl na prvé zamestnanie musí zodpovedať aj povinnosť iného subjektu, teda zamestnávateľa, na uzatvorenie pracovnej zmluvy s nimi, s týmito absolventmi. Tým by došlo k vážnemu zásahu do zmluvnej slobody podnikateľov, ktorá tvorí súčasť ústavne zakotvenej slobody podnikania podľa článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takéto obmedzenie práva podnikania v žiadnom prípade nepredstavuje obmedzenie, ktoré dbá na podstatu a zmysel práva podnikania. Podľa môjho názoru teda podstatou práva podnikania je práve zmluvná sloboda podnikateľov a ich právo okrem iného sa slobodne rozhodnúť, s ktorým občanom uzavrú pracovnú zmluvu a s ktorým nie. Žiadneho podnikateľa nemožno nútiť, aby zamestnával toho, koho zamestnávať nechce.
Ďalej je potrebné uviesť, že ústavne zakotveným právom podnikať sa zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Podľa článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Ústavnoprávne zakotvenie mechanizmu trhovej ekonomiky má za cieľ nielen deklarovať sústavu trhových vzťahov medzi hospodárskymi subjektmi realizujúcimi podnikateľskú činnosť, ale tiež a to predovšetkým garantovať takýto mechanizmus činnosti a pohybu ekonomiky ako jav trvalý, perspektívny a plne kompatibilný s procesmi medzinárodnej ekonomickej integrácie, a to by som rád zdôraznil, pri vylúčení možných administratívnych postupov a tendencií zo strany štátu a jeho orgánov, ktoré by ohrozovali princípy slobody podnikania, zmluvnej voľnosti pri uzatváraní obchodov a funkčné trhové hospodárstvo v spoločnosti.
To, čo som teraz čítal a citoval, nie je môj názor, to je citát z komentára k Ústave Slovenskej republiky autorov Čič a kolektív z roku 1997, ktorý si môžete, pani profesorka, nalistovať na stranách 252 a 253. Zakotvenie povinnosti zamestnávateľov uzavrieť pracovný pomer s absolventom školy predstavuje rozpor s princípom trhovej ekonomiky. Trhová ekonomika je založená na zmluvnej slobode podnikateľov, a to aj pokiaľ ide o výber ich zamestnancov. Obmedzovať podnikateľov vo výbere ich zamestnancov môže predstavovať ohrozenie ich postavenia na trhu a ich konkurencieschopnosti.
V súvislosti s uvedeným poukazujem aj na článok 3 základných zásad Zákonníka práce, zákon číslo 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákonníka môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby.
Takže záverom mi dovoľte skonštatovať, pani poslankyňa, že uzákonenie absolventa školy na prvé zamestnanie a z toho vyplývajúca povinnosť zamestnávateľov uzavrieť s ním pracovnú zmluvu by predstavovala porušenie článku 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s článkom 13 ods. 1 a článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa je spokojná s odpoveďou, kýva hlavou.
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka na pána ministra Čarnogurského, ktorú položil pán poslanec Oberhauser tohto znenia: "Ako vysvetlíte súlad o vlastníctve budovy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď v odpovedi na interpeláciu zo 14. júna 1999 píšete, že budova je v katastri nehnuteľností napísaná na vaše ministerstvo, a váš riaditeľ Nozdrovický predkladal túto žiadosť do katastra až 21. júna 1999, to je o 7 dní neskôr?"
Pán minister, môžete odpovedať.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán poslanec,
budova, v ktorej sídli ministerstvo spravodlivosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, bola v katastri napísaná na ministerstvo spravodlivosti a je napísaná na ministerstvo spravodlivosti. V zápise do katastra nehnuteľností pri nových budovách, a v prípade budovy ministerstva ide o novú budovu, tieto zápisy sa uskutočňujú na základe predchádzajúcich právnych aktov, právnych rozhodnutí, predovšetkým stavebnoprávnych, čiže stavebného rozhodnutia a kolaudačného rozhodnutia. Stavebné rozhodnutie na našu budovu bolo vydané v osemdesiatych rokoch, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v roku 1992, v každom prípade dávno predtým, než vznikol problém okolo Dr. Štefanka, aj dávno predtým, než vy ste podali interpeláciu, či túto, ako aj predchádzajúcu, pred niekoľkými mesiacmi. A v oboch týchto stavebnoprávnych rozhodnutiach, čiže v stavebnom rozhodnutí, aj kolaudačnom, je ako stavebník, čiže majiteľ budovy, zapísané Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Na základe tohto zapísal kataster nehnuteľností ministerstvo spravodlivosti ako vlastníka budovy.
Na základe spochybňovania tohto zápisu my sme si preverovali vtedy, v júni t. r. okolnosti týkajúce sa zápisu. A v súvislosti s tým nás kataster nehnuteľností vyzval na doplnenie údajov, predovšetkým o potvrdenie orientačného a súpisného čísla stavby. To bolo podkladom k doplneniu listu vlastníctva. Toto sme dodali katastru nehnuteľností. Na podstate zápisu a podstate vlastníckeho titulu to však nemení.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán minister.
Na právnika máte veľmi nepresnú interpretáciu svojich myšlienok. Po prvé majiteľom budovy je Slovenská republika, ministerstvo spravodlivosti je len užívateľ alebo správca budovy v zmysle zákona o spravovaní štátneho majetku. Po druhé váš list od pána Nozdrovického má nápis: Žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností. Nie to, čo ste povedali pred chvíľou. Žiadne upresnenie, žiadne doplnenie údajov, ale žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností, lebo budova zapísaná v katastri nebola. A takto sa dá stavať aj k vašim ostatným tvrdeniam v návrhu na odvolanie pána Štefanka. Žiadna sekera, žiaden pán Štefanko, ktorý by vylamoval dvere, lebo to robil údržbár a tak ďalej.
Toto sú všetko nepresnosti, ktorými ste zaviedli túto snemovňu pri návrhu na odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu pána Dr. Štefanka. Dosiaľ nerozhodol Ústavný súd, nerozhodol žiaden súd Slovenskej republiky, nerozhodla Generálna prokuratúra, nerozhodol kárny senát v tejto veci. Ale vy svoje tvrdenia povyšujete na absolútnu pravdu a tvrdíte, že váš návrh bol právoplatný bez rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré sú zo zákona kompetentné. Ako potom občan Slovenskej republiky sa môže spoliehať na toto ministerstvo spravodlivosti, ktorému stačia jeho tvrdenia a nečaká na rozhodnutie príslušných orgánov, ktoré sú kompetentné zo zákona vyniesť rozhodnutie?
Takýto stav nie je právny a zakladá, že tento štát pod vedením takéto ministerstva nie je právnym štátom. Toto musíte vysvetliť občanom Slovenskej republiky, skôr ako dôjde k vymenovaniu podpredsedu Najvyššieho súdu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, môžete odpovedať.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, najskôr k úvodnej časti tejto vašej doplňujúcej otázky. Ja som sa v predchádzajúcej alebo v tejto odpovedi vyjadroval, snažil vyjadrovať jednoducho, aby to bolo pre vás zrozumiteľnejšie.
Pokiaľ ide o môj list, ktorý ste citovali, tak aj doplnenie údajov do katastra nehnuteľností je zápisom do katastra nehnuteľností, a preto je tento list označený vecne ako zápis do katastra nehnuteľností. Nazdávam sa, že nič viacej nie je potrebné uviesť k vašej doplňujúcej otázke.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pána poslanca Morica znovu pánovi podpredsedovi vlády, ktorý sa vás pýta: "Kedy sa vláda Slovenskej republiky zaoberala mojím činom v Necpaloch?"
Pán podpredseda, môžete odpovedať.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec, na vašu otázku, kedy sa vláda zaoberala vaším činom v Necpaloch, mi dovoľte oznámiť, že vláda Slovenskej republiky pracuje podľa vlastného harmonogramu a zaoberá sa len zmysluplnými témami.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec V. Moric:
V prvom rade ste natoľko nechápavý, že ste mi neodpovedali na moju otázku. To je po prvé. V druhom rade pravdepodobne táto vláda sa zaoberá predajom banánov niekomu. A v treťom rade prečo vy hovoríte za vládu Slovenskej republiky tak, ako je to v agentúrnej správe, kde sa píše, že vláda Slovenskej republiky spolu s vicepremiérom odsudzuje tento nediplomatický, neospravedlniteľný a ľudsky urážlivý čin.
V prvom rade sa nikomu nechcem ospravedlňovať, nemám sa totiž za čo ospravedlňovať. V druhom rade by som vám chcel povedať, pokračujeme v tom, čo sme začali minule, hnusila sa mi servilita našej minulej politickej špičky, ktorá za podanie rúk niekomu z východu sa prehýbala vo tri konce. A takisto nesúhlasím s tým, aby som si ja tri dni nemusel umývať ruky, ak niekomu podám, ako ste vy mne hovorili, že keď sa podá ruka niekomu. Iste pre každého človeka, každému prezidentovi, keď podá ruku, tak určite je to určité vyznamenanie a je to určitá udalosť v živote, ale že by som mal byť nejako trikrát za to vďačný a prehýbať sa oddanosťou a neviem čím podobným, ako to robíte vy, tak to je katastrofa.
A chcel by som sa vás ešte opýtať, čo bolo diplomatické na tom, keď ste vy v Rade Európy poza chrbát predsedu Národnej rady dávali hanobné listy na Slovenskú republiku. Viete, diplomaticky sa dá aj človekovi pichnúť nožík do chrbta, presne tak, ako to vy robíte v Slovenskej republike. Veľvyslanec, maďarský veľvyslanec v Necpaloch nemal čo hľadať a neskresľovať ešte to, čo sa stalo v roku 1948.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán poslanec,
nikomu nikdy nikde som neodovzdával žiadne také dokumenty, o ktorých ste hovorili, za chrbtom iných. A domnievam sa, že v súvislosti s vaším vystúpením by som mal reagovať ešte na jednu vec, k tomu, ako som ja reagoval v utorok na váš čin. Vážený pán poslanec, ja som sa vyjadril na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, vláda má záujem realizovať korektnú politiku aj k susedným krajinám a domnievame sa, že môžeme považovať za výrazný úspech znovuakceptovanie Slovenskej republiky v skupine Vyšegradskej štvorky. Nemyslíme si, že tento úspech by sme mali nechať spochybňovať kvôli nevhodnému správaniu sa niektorých jednotlivcov.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je znovu otázka pána poslanca Morica vám, pán podpredseda vlády Csáky, tohto znenia: "Čím som slovne atakoval účastníkov pietneho zhromaždenia v Necpaloch?" Pýta sa vás pán poslanec.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
milý pán poslanec,
podľa svedectva masmédií - neartikulovanými výkrikmi.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Samozrejme, že chcem odpovedať. Neartikulované výkriky predvádzali naši spoluobčania v maďarskom jazyku...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vy ste sa mali pýtať, pán poslanec.
Poslanec V. Moric:
Ja odpovedám a budem sa pýtať.
Neartikulované výkriky predvádzali naši spoluobčania v maďarskom jazyku. Máte v tom problém, že ja mám z toho dve kazety a ešte aj videokazetu, takže vám môžem ukázať, kto sa správal ako zver, doslova. Chcel by som ešte povedať, aby občania Slovenskej republiky počuli, že generál Lahner nebol Maďar. Nenarodil sa v Necpaloch. Slovenský encyklopedický slovník jasne uvádza, že sa narodil v Bratislave 6. októbra 1795 a bol hlavným zodpovedným za zbrojársku výrobu v Uhorsku. Znovu opakujem, že nebol dôvod na to, aby maďarský veľvyslanec kládol nejaké vence...
(Reakcia z pléna.)
Áno, bol to môj kolega.
... aby maďarský veľvyslanec kládol vence k pomníku generála Lahnera v parku v Necpaloch.
Pán podpredseda, pán premiér, vy tu hovoríte o slušnosti. Ja som bol natoľko slušný, že som si vás vypočul, ale vás tá návšteva u prezidenta Clintona úplne, ale úplne pomiatla. Máte asi časový posun. Takže nebol vôbec dôvod, aby maďarský veľvyslanec tam kládol vence. Pre mňa to bola len demonštrácia maďarstva na Slovensku s jasným zámerom, aby bol juh Slovenska postupne úplne pomaďarčený a odtrhnutý od Slovenska. A môj postoj jasne svedčil, dal znak ostatným slovenským občanom, aby sa nebáli takýchto demonštrácií a ostro proti nim vystúpili, proti všetkým prejavom maďarstva.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
ak v ktorejkoľvek slovenskej obci sa narodil pred 200 rokmi človek, ktorý žil takým spôsobom, že veľvyslanec iného štátu považuje za vhodné po 200 rokoch mu vzdať hold, je to uznanie pre tú obec, uznanie pre Slovensko a nie nevhodný čin, ako to charakterizujete vy. A, vážený pán poslanec, na záver tohto "zmysluplného" dialógu mi dovoľte jeden citát. Prosím, neberte to osobne. Včera som si dal tú námahu, že som našiel jednu vetu od Oscara Wilda, o ktorom je známe, že nemal veľmi dobrú mienku o politikoch. Predsa len prečítam tú vetu, možno, že bude predsa len osožné. Oscar Wilde píše: "Pán Boh keď stvoril pána poslanca x a chcel z neho urobiť chápavého a rozumného človeka, zrejme precenil svoje schopnosti."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka na pána podpredsedu vlády Fogaša, položila ju pani poslankyňa Tóthová. A je tohto znenia: "Môžete potvrdiť, že všetky návrhy na skrátené legislatívne konanie spĺňajú požiadavky § 89 rokovacieho poriadku?"
Pán podpredseda vlády, prosím o odpoveď.
(Ruch v sále.)
Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Moric, pán poslanec!
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážená pani poslankyňa Tóthová,
keďže o tom, či návrhy na skrátené legislatívne konanie spĺňajú požiadavky podľa § 89 rokovacieho poriadku, rozhodujete vy a vo väčšine ste ich prijali, tak aj ja chcem povedať, že zrejme vo väčšine spĺňajú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán podpredseda, za odpoveď.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno. Ďakujem.
Pán podpredseda vlády,
ja už od čias fakulty som vás považovala za veľmi šikovného a schopného právnika, čo ste teraz dokumentovali, pretože ste sa veľmi diplomaticky vyhli konkrétnej otázke, ktorú som vám položila, či vy ako podpredseda vlády a predseda Legislatívnej rady, ktorý má na starosti legislatívu, stojíte za návrhmi, resp. vládnymi návrhmi, ktoré prišli do parlamentu, že spĺňajú § 89. Čakám odpoveď jedine áno alebo nie. Dúfam, že nebudete nasledovať trápne expozé pána podpredsedu Mikloša.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ja si myslím, pani poslankyňa, že pán podpredseda Mikloš odpovedal veľmi vecne, aj keď to bol jeho názor, samozrejme, že moja odpoveď vo vzťahu k vám nie je test, ktorý by som mal vyplniť a odpovedať áno alebo nie. Lebo vy iste dobre viete aj zo svojej minulej praxe, že Legislatívna rada vlády nie je ten orgán, ktorý rozhoduje o skrátených konaniach, ale o nich rozhoduje vláda Slovenskej republiky. To po prvé.
Po druhé treba celkom úprimne povedať, že ani ja nie som zástancom šturmovania, dokonca v akejkoľvek práci a tobôž nie v oblasti legislatívy. Myslím si, že treba celkom úprimne povedať, že úlohou tejto vlády bolo splniť niekoľko cieľov. Jedným z nich bolo stabilizovať krajinu. Aj preto musel byť novelizovaný rozpočet na rok 1998, keď v podstate sa tam predpokladal deficit okolo 8 mld., ale v novembri či v októbri bol už reálny deficit viac ako 11 mld. Chcem len pripomenúť, že prijatie dvoch rozsiahlych rozhodnutí vlády k ekonomickým otázkam, čo bolo vlastne vynútené, si vyžiadalo viac ako 30 právnych predpisov, ktoré vláda sama neplánovala predtým, než sa musela takto rozhodnúť.
Chcem tiež pripomenúť, že úlohou vlády v uplynulom období bolo harmonizovať náš právny poriadok, znamená to splniť zámery z akceptácie acquis communautaire, z národného programu aproximácie. A mohol by som ich teraz vymenovať, ale nebudem to robiť, lebo vy ste dosť bystrá na to, aby ste vedeli, o ktoré zákony ide.
Rovnako treba povedať, že vláda musela napraviť aj určité nedostatky v demokracii, ktoré boli vyvolané predchádzajúcimi rozhodnutiami. Mám na mysli predovšetkým novelu zákona o voľbách, dokonca to bol ústavný zákon, ktorý sme museli v uplynulom období prijímať. Chcem byť úprimný aj vo vzťahu k vám a povedať, že to inak nešlo, ak mali byť voľby ešte koncom predchádzajúceho roku len v zákonom skrátenom konaní, a tam skutočne išlo o plnenie základných práv a slobôd.
Chcem vás tiež ubezpečiť, že Legislatívna rada vlády v tomto období prerokovala celkom 207 návrhov, posúdila 207 právnych predpisov. To svedčí o určitej hektike a vypätí, v ktorom pracujeme. Vláda Slovenskej republiky vám niektoré z právnych predpisov ponúka na skrátené konanie a je na vás, na poslancoch, aby ste posúdili, či naozaj dôvody, ktoré sú uvedené v návrhoch, sú takého charakteru, aby sme mohli povedať, že ide o značné škody alebo základné ľudské práva a slobody. V každom tomto návrhu práve týmto bol odôvodnený i názor vlády, prečo je potrebné uskutočniť skrátené legislatívne konanie. Keďže ste vždy rozhodli alebo vo väčšine prípadov, musím povedať, rozhodli, že zrejme ide o dôvodné návrhy, uskutočnili sa aj skrátené legislatívne konania. Chcem povedať úprimne, že ma mrzí, že ich bolo toľko, a chcem vyjadriť verejne presvedčenie, že v budúcom roku ich bude podstatne menej a že už konečne sa dostaneme do práce, ktorá bude znamenať systematiku i pre vás.
Ďakujem.