Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Topoliho: pán poslanec Maxon, Binder, Zlocha, Kužma. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Topoliho.
Ako prvý - pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Reagujem na pána poslanca Topoliho len v tom zmysle, že podporujem tie jeho dva návrhy, ktoré predniesol. Ale, vážený pán predsedajúci, je mi ľúto, že v tejto chvíli tu nie je pán predseda Národnej rady, lebo pokiaľ sa nemýlim, tak dnes je 11. novembra 1999. Dnes je toho 11. novembra 1999, keď pokračuje riadne rokovanie 22. schôdze Národnej rady a, vážený pán podpredseda, prosím, aby ste ma počúvali, pán podpredseda, prosím, aby ste ma počúvali. Ak by ste ma pozorne počúvali, tak sa obávam, že už by ste ma boli aj prerušili, pretože ja som reagoval v prvej časti na vystúpenie pána poslanca Topoliho, teraz ale reagujem na skutočnosti, ktoré sa tu v tejto snemovni dejú. Ešte raz opakujem. Je 11. novembra 1999, pokračuje 22. schôdza Národnej rady od 9.00 hodiny a bez akéhokoľvek prerušenia si predseda výboru pre financie, rozpočet a menu dovolí zvolať na ten istý termín, keď prebieha rokovanie pléna, výbor. Vážené dámy a páni, na tom výbore sa rozhodovalo o spotrebnej dani z liehu, o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív, o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, o spotrebnej dani z piva. Ako, prosím, si máme organizovať svoj čas, aby sme sa zúčastnili aj tohto dôležitého bodu, aj rokovania výboru? Ja dôrazne protestujem proti takémuto postupu rokovania Národnej rady.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Súhlasím, pán poslanec Maxon, s tým, že výbory Národnej rady nesmú zasadať počas rokovania schôdze Národnej rady, a žiadam pánov predsedov, aby tak nečinili, pretože je to aj výslovný príkaz predsedu Národnej rady.
Ďalej pán poslanec Binder - faktická poznámka.
Poslanec J. Binder:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som doplniť pána poslanca Topoliho o to, že podľa zelenej správy je alarmujúci pokles spotreby vody hlavne v obciach Slovenska, ktorý klesol na 81,5 litra na obyvateľa a za deň. Je to 1,5 litra nad hygienické minimum, ktoré priznáva Organizácia Spojených národov. Zdražovaním cien vody alebo úpravou vody pre odberateľov, hlavne pre domácnosti, tento pokles bude ešte nasledovať a predpokladá sa, že už v roku 1999 poklesne spotreba vody pre domácnosti v obciach pod hygienické minimum. Z toho dôvodu je potrebné urobiť určité opatrenia, aby k tomuto neprišlo, pretože je jednoduché zdražovať cenu vody, ale potom čo bude s prevenciou a čo bude so zdravím našich obyvateľov?
Je potrebné, aby výbor pre zdravotníctvo sa zaoberal touto problematikou. V Európskej únii je priemerná špecifická spotreba na obyvateľa 147 litrov na obyvateľa a na deň. V našich obciach je to už niečo nad 80 litrov. Treba sa tým zaoberať a treba vytvoriť také podmienky, aby k znižovaniu vody na hygienické minimum bolo zabezpečené, aby to hygienické minimum sme dosiahli, aby obyvatelia mohli zdravo žiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha má slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
tiež by som sa chcel vyjadriť k otázke privatizácie vodovodov a kanalizácií, o ktorej hovoril pán poslanec Topoli.
Určite to nie je jednoduchá otázka. Určite. Viem, že aj názor počas našej vlády na privatizáciu týchto podnikov sa menil od toho tretinového podielu až po bezodplatný prevod obciam. Podľa môjho názoru ťažko hovoriť o tom, že niekomu dáme zadarmo, teda obciam alebo skupine obcí, alebo nejakej súkromnej spoločnosti, zariadenia, ktoré sú staré viac ako 30, alebo dokonca viac ako 50 rokov. Ja som presvedčený, že ony budú mať oveľa väčšie problémy neskoršie ako tí, ktorí si ich vybudujú. Určite Slovensko zaostáva v budovaní vodovodov a kanalizácie. Veď len niečo viac ako 80 % zásobovaných obyvateľov vodou z vodovodov je trochu málo, ale priam katastrofálna situácia je v odkanalizovaní a v čistení odpadových vôd. Veď čistiarní máme len 305 a to je skutočne trochu málo.
Treba si uvedomiť, že Slovensko je krajina s vidieckym osídlením a obcí nad 2 tisíc obyvateľov máme len 366. Ale obcí do 500 obyvateľov máme 1 300, a to sú hlavne obce, ktoré nemajú prostriedky, nemajú vodovody, nemajú kanalizácie, nemajú plynofikáciu. A to bude najväčší problém. Doteraz to robili podniky vodární a kanalizácií. Nemali dostatok peňazí za posledné roky, tak sa táto zodpovednosť dávala na obce a určite viem, že obce, starostovia, obecné zastupiteľstvá sa už aj teraz spájali a robili spoločné projekty a že to je jediná možnosť, ako riešiť v budúcnosti otázku zásobovania vodou z vodovodov. Samozrejme, je to zasa otázka nákladov a aj otázka vodného a stočného, a preto by sa podľa môjho názoru tieto dve ceny mali...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Chcem povedať, že s predrečníkom pánom Topolim sa dá v zásade súhlasiť o potrebnosti zákona o vodách a zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Chcem však poukázať na inú stránku toho, čo hovoril. Tá kombinácia vlastníckych vzťahov, ktoré očakávame, že sa udejú v tomto hospodárstve, zrejme na štáte ostanú zdroje a hlavné rozvodné rady a na základe požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest a obcí siete po obciach prejdú do vlastníctva. Myslím si, že je to zo strany Združenia miest a obcí Slovenska trošku aj nepochopenie tých problémov, o ktorých hovoríme, s tým, že si uvedomujú, že dajaký majetok dostanú zadarmo a ešte sa nezaoberajú tým, ako ho budú spravovať. Je to možné. Ja však nevylučujem absolútne, aby tento majetok takto prešiel do obcí a ani aby sa potom dostal do súkromného vlastníctva.
Veď si zoberme, že také mesto New York je zásobované asi piatimi súkromnými firmami, ktoré ho zásobujú vodou. Čiže ja si myslím, že nie je problém vo vlastníckych vzťahoch rozvodných sietí, ale je v kvalite prevádzkovania týchto sietí, v ich technickom stave a, žiaľbohu, investície zo štátneho či obecného rozpočtu do týchto sietí nebudú možné, ak neprídu nové peniaze z vonkajších zdrojov, čiže zo súkromnej sféry alebo zo zahraničia. A absolútne sa stotožňujem, že spotreba vody by sa mala do roku 2000 dostať na plánovanú, na 150 litrov na obyvateľa na deň.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Brocka - procedurálny návrh.
Poslanec J. Brocka:
Pán podpredseda Národnej rady,
chcem využiť túto formu procedurálneho návrhu na podanie návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada ruší jeden bod z pätnásťbodového uznesenia číslo 251/1993 zo dňa 12. 7. 1993, to je bod 2 v časti B bod I., v ktorom Národná rada zaviazala vládu každoročne predkladať túto zelenú správu o stave rezortu pôdohospodárstva. Týmto návrhom sledujem to, aby sme vypustili túto povinnosť a úlohu pre vládu. Tento svoj návrh som konzultoval s viacerými poslancami z viacerých poslaneckých klubov a z úcty k rezortu pôdohospodárstva aj k pôdohospodárom predkladám tento pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že forma, spôsob, akým sa rokuje o situácii v pôdohospodárstve, skôr plytvá jej zdrojmi.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Procedurálny návrh - pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, v súlade s rokovacím poriadkom je potrebné, aby to, ak teda naozaj si myslíte, že je správne takéto riešenie, voči ktorému ja zásadne protestujem, tak ak chcete dosiahnuť vaše riešenie, prosím, musíte to navrhnúť ako osobitný bod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike je z roka na rok obsiahlejšia, akoby predkladateľ aj touto formou chcel nám vyslať signál o tom, že stav rezortu je čoraz zložitejší. Správa obsahuje veľa údajov a konštatácií, z ktorých je sčasti možné určiť miesto súčasného poľnohospodárstva u nás. Obsahuje aj niektoré opatrenia na riešenie niektorých existujúcich problémov, ale navrhnuté opatrenia podľa nášho názoru sú svojím obsahom, smerovaním a účinkom na poľnohospodársku výrobu nedostatočné na zvládnutie nahromadených problémov. Na elimináciu najvážnejších negatívnych vplyvov a vzťahov na poľnohospodárstvo sú málo účinné a efektívne.
Teraz vo svojom vystúpení by som chcel upriamiť vašu ctenú pozornosť na niektoré otázky súvisiace s poľnohospodárskou výrobou z makroekonomického hľadiska a prostredníctvom niektorých makroekonomických ukazovateľov poukázať na niektoré existujúce a zatiaľ nevyriešené problémy.
Stav nášho poľnohospodárstva podľa nášho hodnotenia je zlý, ba v niektorých ukazovateľoch z roka na rok horší. Neustále a postupne sa oslabuje jeho postavenie v rámci národného hospodárstva. Podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu má neustále klesajúcu tendenciu. Naďalej pokračuje pokles podielu poľnohospodárstva na celkovej pridanej hodnote. Tento podiel v súčasnosti je už na veľmi nízkej úrovni, oproti predchádzajúcemu roku klesol zo 4,65 na 4,2 %. Samozrejme, na takýto vývoj vplývajú rôzne objektívne, ale aj subjektívne faktory. Najväčší podiel na takomto nepriaznivom stave majú neustále sa roztvárajúce cenové nožnice v poľnohospodárstve, keď na jednej strane ceny vstupov sa neustále a rapídne predražujú, sú na úrovni svetových cien, ale na strane druhej ceny poľnohospodárskych výrobkov klesajú a sú iba na cenovej úrovni sedemdesiatych rokov, keď ceny vstupov boli minimálne o dve tretiny nižšie než teraz.
Ale sú problémy aj v práci niektorých manažmentov poľnohospodárskych podnikov. Takzvaná družstevná demokracia v súčasných poľnohospodárskych družstvách, česť výnimkám, väčšinou neexistuje. Členovia družstiev nemôžu alebo nechcú uplatniť svoje práva a povinnosti vo vzťahu k družstvám, nemôžu alebo nechcú zobrať niektorých členov manažmentov na zodpovednosť, v niektorých prípadoch ani za úmyselné poškodzovanie záujmov družstva. Ale stretávame sa aj s takými prípadmi, že ak niektorý člen družstva si uplatnil takéto stanovami družstva poskytnuté právo a chcel zobrať člena manažmentu na zodpovednosť, bol vo výkone ďalšej pracovnej činnosti výrazne znevýhodnený zo strany samotného dotknutého manažmentu družstva.
Ďalším problémom makroekonomického charakteru je, že podiel poľnohospodárstva na celkových obstaraných investíciách je veľmi nízky. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k ďalšiemu výraznemu znižovaniu a v súčasnosti nedosahuje ani 2,9 % z celkového podielu národného hospodárstva. Podiel modernej vysokovýkonnej poľnohospodárkej techniky a technológie je veľmi nízky a ďalší pokles by znamenal stratu možnosti konkurovať v procese tvorby lacných a kvalitných potravín. Vývoj ukazovateľa zamestnanosti je naďalej negatívny. Od roku 1989 poklesla zamestnanosť v poľnohospodárstve zhruba o 255 000 osôb. To znamená, že odišlo z poľnohospodárstva v tomto období viac ako 70 % pracovníkov. Žiaľ, medzi týmito, ktorí odišli z poľnohospodárstva, boli v relatívne vyššom počte kvalifikované pracovné sily, ktorých je teraz akurát nedostatok v tomto dôležitom odvetví. Je výrazný nedostatok vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí svojimi schopnosťami, svojou poctivo odvedenou prácou a odvahou by dokázali zmeniť už dávno prežité neefektívne, neproduktívne výrobné vzťahy a metódy v poľnohospodárskej prvovýrobe, a tým aj vyvíjať určitý tlak na opodstatnené a praxou podložené zmeny v správe celého rezortu.
Podiel pasívneho salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami na celkovom pasívnom salde zahraničného obchodu sa síce znížil, ale nedostatočne. Oproti predchádzajúcemu roku zhruba asi o 1 % a dosahuje skoro 19 % z celkového negatívneho zahraničného obchodného sadla. Vychádzame z toho, že celkové negatívne sadlo zahraničného obchodu s ostatnými produktmi a službami, teda bez agropotravinárskych komodít, sa znížilo ku koncu septembra v priemere o 30 %, tak 1-percentné zníženie dovozu agroproduktov je veľmi nízke a neuspokojivé. Aj tento ukazovateľ nám jasne poukazuje na klesajúcu tendenciu podielu poľnohospodárstva na celkovej pridanej hodnote a v neposlednom rade nám našepká aj odpoveď na otázku, či vie naše poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel vykryť neustále narastajúce požiadavky domáceho dopytu.
Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k otázke podpory nášho poľnohospodárstva. Súčasná podpora v porovnaní s krajinami Európskej únie je, samozrejme, nedostatočná, ale v porovnaní s krajinami Vyšegradskej štvorky je na prijateľnej úrovni. Máme najvyššiu úroveň podpory z uvedených krajín, keď dotujeme poľnohospodársku výrobu na úrovni 23 % úrovne podpory priemeru Európskej únie. Súčasný systém a spôsob rozdeľovania je však neefektívny, neúčinný, nespravodlivý a praxou už dávno prežitý. Podporuje väčšinou neschopných a neefektívnych producentov poľnohospodárskych výrobkov a veľká časť prostriedkov na podporu poľnohospodárskej výroby je iba rozosievaná plošne na hektár poľnohospodárskej pôdy bez vyžiadania splnenia tzv. vážnejších a opodstatnených kritérií. Je najvyšší čas tento neefektívny spôsob rozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu zmeniť, aby prostriedky určené na podporu poľnohospodárskej výroby začali pôsobiť motivačne na producentov. Pri takejto zmene bude potrebné vychádzať z požiadaviek domáceho trhu poľnohospodárskych výrobkov a potravín a takisto z požiadaviek nanovo rajonizovanej poľnohospodárskej výroby. Pri tejto rajonizácii bude potrebné vychádzať z geografických ukazovateľov, ako aj z daností a produkčnej schopnosti jednotlivých regiónov Slovenska. Bude potrebné zabezpečiť podporu poľnohospodárskej výroby na základe pevne stanovených a dohodnutých výrobných kvót, ktoré odzrkadľujú celkovú potrebu domáceho trhu. Ďalšiu produkciu nad dohodnutú kvótu bude potrebné hodnotiť už na základe iných kritérií a záujmov. Každý v tomto smere vykonaný krok zabezpečuje posilnenie postavenia poľnohospodárstva u nás.
Vari najvážnejším problémom ekonomického charakteru je, že záväzky poľnohospodárskych podnikateľských subjektov, hlavne poľnohospodárskych družstiev, už dvakrát prevyšujú ich pohľadávky voči odberateľom. Sú to, žiaľ, väčšinou záväzky po lehote platnosti, čo znamená, že môže dôjsť k ďalšiemu zadlženie poľnohospodárskej výroby formou sankcií za neuhradené záväzky. Takýto stav je už ďaleko za hranicou ekonomickej únosnosti.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
stav nášho poľnohospodárstva je vážny. Je najvyšší čas pracovať na novej koncepcii, ktorá musí vychádzať z danosti nášho poľnohospodárstva a takisto z potrieb domáceho trhu. Je čas zaoberať sa otázkou poľnohospodárstva aj z iného zorného uhla pohľadu. Je najvyšší čas zmeniť zaužívané, ale neefektívne, neperspektívne formy, metódy a spôsoby postupov v otázke riešenia nahromadených a ťažko zvládnuteľných problémov.
Ešte na záver mi dovoľte, aby z legislatívneho dôvodu bolo všetko čisté, osvojujem si návrh pána poslanca Brocku a žiadam potom o tom hlasovať. Môžem to aj prečítať, že Národná rada Slovenskej republiky ruší uznesenie 251 z 12. 7. 1993, bod 2 v časti B bod I.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Farkasovi za jeho vystúpenie.
Pán poslanec Delinga je prihlásený s faktickou poznámkou. A ešte pán poslanec Gajdoš. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Delinga, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo.
Pozorne som si vypočul obzvláštnu kritiku pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu na rezort pôdohospodárstva. Tá kritika je aj obsahom správ, ktoré sa prerokúvajú. Len som darmo čakal na to, že sa dozviem, akým spôsobom Strana maďarskej koalície chce vyriešiť a pomôcť tomuto rezortu, kde má aj svojho štátneho tajomníka, zlepšiť túto situáciu, lebo na polceste zostať je trošku málo. Myslím si, pán poslanec Farkas, že ste kritizovali aj v minulom volebnom období, ale teraz ste už vládnuci poslanec a predseda finančného výboru, takže poľnohospodári očakávajú najmä v súvislosti s blížiacim sa prerokúvaním návrhu štátneho rozpočtu, ako im pomôžete. Ak to bude len to, že budete chcieť vymeniť ministra, tak to bude pre nich málo. Oni potrebujú skutočne tie systémové zmeny, ktoré vy ste síce povedali, že ste za systémové zmeny, len ste nepovedali aké. Čo chcete meniť, to ste nepovedali. Tak to je skutočne chudobné, veľmi chudobné vysvedčenie, lebo kritika, to je pre opozíciu jasná parketa. Kritika je aj v správe, ale vy máte tvoriť, vy máte stavať, vy máte nanášať systém a riešiť problémy, či už legislatívou, alebo vo vláde, v parlamente. A, bohužiaľ, tam sa poľnohospodári od vás nič nedozvedeli.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Chcel by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Farkasa a povedať, že v rastlinnej a živočíšnej výrobe je jedno, či je pri moci červený alebo modrý predseda vlády. Dobytok potrebuje nakŕmiť, pôda potrebuje živiny. Ak chce vláda nakŕmiť tento národ, musí robiť rozumnú dotačnú, ale aj ochranársku politiku. Dosť sa tu hovorilo o dotačnej politike. Menej sa hovorilo o ochranárskej politike. Vláda musí robiť účinne ochranné opatrenia smerom k spotrebiteľovi, ale aj účinné ochranné opatrenia smerom k trhu. Myslím si, že táto vláda je práve v tejto ochranárskej činnosti benevolentná. Na trhu je dostatok kvalitných potravín z produkcie slovenských výrobcov, ale trh je v súčasnosti presýtený nekvalitnými výrobkami zahraničných dovozcov. Myslím si, že aj slovenský poľnohospodár by mal viacej vládu nútiť do toho, aby sa na Slovensko nedovážalo veľké kvantum výrobkov, ktoré sú schopní vo vysokej kvalite slovenskí výrobcovia produkovať na slovenský trh. V tomto smere by mali byť pôdohospodári razantnejší a trebárs si zobrať i príklad od francúzskych poľnohospodárov, ktorí vyvíjajú výrazný tlak na vládu a vláda vo väčšine prípadov tento tlak akceptuje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť všetkým, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Pán predseda vlády, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
namiesto pani ministerky Schmögnerovej bude odpovedať podpredseda vlády Mikloš, namiesto ministra Kňažka pán minister Kukan a namiesto ministra Ftáčnika pán minister Magvaši.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Prosím pána predsedu, aby teraz na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá z položených otázok pánovi predsedovi vlády je otázka pána poslanca Zlochu, ktorý sa pýta: "Podľa programového vyhlásenia vláda má zverejniť register všetkého privatizovaného majetku." Pán poslanec sa vás pýta: "Kedy sa ho dočkáme?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
v marci 1999 vláda svojím uznesením číslo 238/1999 uložila ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku zverejniť register privatizovaného majetku na internetovskej stránke ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Prvýkrát bola databáza privatizovaného majetku, ktorý bol sprivatizovaný v zmysle zákona číslo 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, uverejnená na internetovskej stránke ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku v apríli tohto roku. V databáze je uvedená evidencia sprivatizovaného majetku vrátane akcií. Register obsahuje menný prehľad transformovaného majetku, jeho účtovnú hodnotu, názov a sídlo kupujúceho, kúpnu cenu, dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy. Do budúcnosti sa predpokladá, že podkladom databázy verejného registra budú rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, katastrálnych úradov, obchodných registrov, daňových úradov, údaje poskytnuté Strediskom cenných papierov, pričom sa na základe týchto údajov budú môcť uverejniť aj informácie napríklad pri kupujúcom, ako dátum založenia spoločnosti, mená členov predstavenstva a dozornej rady, mená konateľov, spolumajiteľov a podobne.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán premiér.
Pýtam sa, či si pán poslanec Zlocha želá položiť doplňujúcu otázku. Áno.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predseda vlády, ja by som sa veľmi rád zoznámil s týmito privatizovanými podnikmi, ale keď uverejnenie, ja som predpokladal, že to bude materiál, ktorý bude predložený poslancom Národnej rady, aby sme ho mohli príležitostne využiť. O čo mi vlastne ide? Vy často zdôrazňujete, že za všetko zlé, za všetky problémy v hospodárstve môže privatizácia, ktorá bola robená za vlády premiéra Mečiara. Podľa môjho názoru to ani zďaleka nie je pravda, pretože ja osobne vidím najväčšie problémy v kupónovej privatizácii, v malej privatizácii, a potom by sme si chyby mohli rozdeliť. Každá vláda, či Mečiarova, Moravčíkova, alebo ktorákoľvek iná vláda, pretože by bolo možné uviesť množstvo príkladov zlej privatizácie v Mečiarovej vláde, ale aj veľmi zlej privatizácie v tých druhých vládach. Preto by som bol skutočne veľmi rád, ak si vláda urobila takú prácu a zverejnila zoznam sprivatizovaných podnikov na internete, aby predložila takýto materiál poslancom Národnej rady.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Tri poznámky sa mi žiadajú, pán poslanec, povedať v reakcii na vašu doplňujúcu otázku. Tá prvá znie, že z internetu sa to dá kedykoľvek stiahnuť a ten prehľad získať.
Po druhé, čo sa mi žiada k tomu povedať, nastáva čas, keď budeme stále menej hovoriť o minulosti a stále viacej o prítomnosti a budúcnosti. V rámci tohto sa teším na to, že budeme privatizovať tak, že budú známi, adresní, konkrétni vlastníci, že budete o tom podrobne informovaní, najmä občania Slovenskej republiky, a že ani vy ako súčasná slovenská opozícia nebudete musieť mať také starosti, ako sme mali my.
A napokon, ak poslanecká snemovňa prijme uznesenie, budeme toto uznesenie rešpektovať v zmysle toho, že ak si niečo budete želať predložiť, predložíme, ale dnes naozaj pomaly na prahu tretieho tisícročia s internetom už narába každý a od apríla tohto roku môžete si robiť prehľady a môžete získavať informácie, ktoré sme sprístupnili.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Druhá v poradí z položených otázok pánovi predsedovi vlády je otázka, ktorú položil pán poslanec Štefan Rusnák, ktorý sa vás pýta, či "sa situácia v IMUNE Šarišské Michaľany zmenila po vašej návšteve v auguste tohto roku".
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
myslím, že áno, že sa zmenila. Toto svoje konštatovanie teraz podopriem, ak dovolíte, niekoľkými argumentmi. Na zlepšenie situácie v štátnom podniku IMUNA Šarišské Michaľany ministerstvo zdravotníctva vykonalo viaceré intervencie, ktoré odvrátili hrozbu exekúcie Daňovým úradom v Sabinove, úradom práce, colným úradom. Doriešili sa vzťahy s dodávateľmi elektrickej energie a plynu. Dovozná prirážka bola vyriešená všeobecným predpisom. To znamená, že bola zrušená na dovoz komodít pre výrobný program IMUNY, čím sme vytvárali priestor na jeho obnovu. Vzájomnými zápočtami medzi zdravotníckymi zariadeniami, zdravotnými poisťovňami a IMUNOU sa podarilo znížiť zadlženosť až o 40 mil. Sk. Ak mám na mysli dohromady istinu aj penále. Výsledkom uvedených opatrení je skutočnosť, že očakávaná strata k 31. decembru t. r. nebude 100 mil. Sk, ale iba 35 mil.
Hlavným prínosom týchto opatrení je, že sa obnovila výroba, a myslím si, že najmä o to išlo v IMUNE, že sa obnovila výroba v štátnom podniku IMUNA a zachovala sa zamestnanosť pre 520 pracovníkov daného regiónu. Okrem toho po mojej návšteve sa doriešila aj perspektíva výrobného programu IMUNY tak, že investičná akcia v časti krvné deriváty je vyriešená a finančne zabezpečená v prvom kvartáli na budúci rok, keď je predpoklad reálny, že vládny úver pre celú investičnú akciu ďalšieho rozvoja IMUNY bude schválený.
Po druhé chcem uviesť, že z finančnej výpomoci, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením číslo 688 z 11. augusta 1999, boli uvoľňované zdroje na základe zmluvy medzi ministerstvom financií a zdravotnými poisťovňami, kde boli určené podmienky na poukazovanie finančných prostriedkov v zmysle článku 2, bod 3 tohto opatrenia, kde zdravotnícke zariadenia mohli uhrádzať záväzky voči IMUNE, ale až po vyrovnaní záväzkov za dodávky vody, elektrickej energie, plynu a tepelnej energie. Vzhľadom na túto formuláciu a takto stanovené priority mohli iba niektoré zdravotnícke zariadenia dosiaľ splniť svoje záväzky voči IMUNE. Do októbra to bolo vo výške 4,8 mil. korún. K ďalšiemu plneniu zo strany zdravotníckych zariadení bude dochádzať a dochádza aj v mesiaci november a bude dochádzať aj v mesiaci december 1999.
Myslím si, že to sú argumenty, ktoré ma oprávňovali odpovedať na vašu otázku, že áno, došlo k zmenám pozitívnym, samozrejme, nie konečným, definitívnym, ale máme nádej, že v prvom polroku na budúci rok ich doriešime.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Pán poslanec Rusnák, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Poslanec Š. Rusnák:
Ja oceňujem prístup vlády k riešeniu problému v IMUNE Šarišské Michaľany. Skutočne mám informácie tie najčerstvejšie, že situácia je taká, aká je. Bola obnovená výroba, zamestnanosť sa tam zachovala. O to nám vtedy išlo, pretože je to región, ktorý má vážne problémy. Troška myslím si, že tam došlo k tým problémom, čo sa týka sumy, ktorá bola vtedy vyčlenená pre zdravotníctvo vo výške 1,9 mld., takže IMUNA predsa sa len dostala skoro na koniec, ale myslím si, že tie problémy sa čiastočne vyriešili a je tu aj perspektíva do budúceho roku, že situácia sa iba zlepší. Chcem zatiaľ poďakovať vláde za to, čo urobila a hlavne, že skutočne zachránila ľudí, ktorým hrozilo prepustenie z práce.
Ďakujem.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Minister zdravotníctva môže potvrdiť, že minimálne 10-krát som ho urgoval, žiadal, tlačil som na neho, aby z toho viazania, ako ste správne uviedli 1,9, sme mohli dať čo najviac. Robili sme, čo bolo dosiaľ v našich silách aj vzhľadom na priority, ktoré som už uviedol, ale, tak ako vy, aj ja si myslím, že dnes je najdôležitejšie udržať tú kontinuitu, nedovoliť, aby sa výroba, ktorá má svoje špecifiká, svoju históriu a ľudia ju vedia robiť, aby sa uchovala a vrátane toho, že sa postaráme alebo uľahčíme vstup investora tak, že nakoniec bude mať IMUNA dobré šance a perspektívy. Budem sa o to aj ďalej zaujímať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Tretia v poradí položených otázok pánovi premiérovi je otázka, ktorú položil pán poslanec Zlocha tohto znenia: "Podľa programového vyhlásenia vlády naša vláda chce očistiť štátny aparát od osôb spojených s organizovaným zločinom. Čo sa vám podarilo za rok vládnutia očistiť?"
Pýta sa vás pán poslanec Zlocha, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa o nevyhnutnosti dôslednej očisty štátneho aparátu od osôb spojených s organizovaným zločinom hovorí v časti Vnútorná bezpečnosť a verejná správa. Je to tak preto, že tieto dve veci, vnútorná bezpečnosť a verejná správa, spolu úzko navzájom súvisia, a nie je možné dosahovať výsledky v jednej oblasti bez zmien v druhej. Hovorím to jednak preto, aby bolo jasnejšie, čo tvorí rámec problému, a tiež preto, lebo vyčerpávajúca odpoveď na vašu otázku by musela zahŕňať i akýsi odpočet plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v týchto oblastiach, čo by iste trvalo dlhý čas. Ako je vám však známe, svoje hodnotenie plnenia programu vlády Slovenskej republiky v prvom roku jej mandátu som už predložil na oboznámenie sa členom vlády s tým, že ho na budúci týždeň, vzhľadom na to, že tento týždeň sme sa venovali štátnemu rozpočtu a zákonom, ktoré ho lemujú, budeme prerokúvať. Preto ešte nebudem zverejňovať všetky podrobnosti z tohto hodnotenia, ale predsa len sa patrí ponúknuť aspoň niekoľko údajov alebo argumentov.
1. Vláda prijala stratégiu prevencie kriminality Slovenskej republiky, ktorá bude rozpracovaná do rezortných koncepcií a programov.
2. Za deväť mesiacov roku 1999 inšpekčná služba Policajného zboru predložila úradom vyšetrovania návrhy na začatie trestného stíhania voči 207 policajtom.
3. Bola vypracovaná stratégia reformy verejnej správy s konkrétnym harmonogramom ďalších prác. Táto reforma je orientovaná na to, aby boli veci verejné priblížené čo najviac občanom. Čo znamená nielen efektívnejšie spravovanie peňazí, ale aj výkon efektívnejšej kontroly.
Zároveň mi dovoľte uviesť, že poslednou novelou Trestného zákona, schváleného 6. júla 1999, boli do Trestného zákona doplnené viaceré ustanovenia, ktoré vytvárajú predpoklad účinnejšieho boja s neduhmi, na ktoré ste poukázali alebo ktorých ste sa dotkli aj vy vo svojej otázke. Dôležitým legislatívnym opatrením vytvárajúcim predpoklady na účinnejší postih páchateľov organizovanej trestnej činnosti je v § 89 Trestného zákona nové konkrétne vymedzenie pojmov organizovanej skupiny a zločineckej skupiny. So snahou účinnejšie postihovať organizovaný zločin aj v tých súvislostiach, ktorých ste sa vy dotkli vo svojej otázke alebo ktoré ako téza je uvedená v programovom vyhlásení vlády, je v § 89 Trestného zákona nové konkrétne vymedzenie pojmov organizovanej skupiny a zločineckej skupiny.
So snahou účinnejšie postihovať organizovaný zločin súvisí aj nová hmotnoprávna úprava agenta v Trestnom zákone, kde sa plnenie úlohy agenta za splnenia podmienok uvedených v Trestnom zákone zaradilo medzi okolnosti vylučujúce trestnosť činu. Tým sa zvyšujú možnosti odhaľovania a usvedčovania páchateľov organizovanej kriminality prostredníctvom tohto inštitútu.
Môžem ešte uviesť, že do Trestného zákona bol doplnený nový trestný čin - založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, podľa ktorého je trestné už členstvo v zločineckej skupine. Tiež sa zavádzajú skutkové podstaty nového trestného činu hrubého nátlaku, ktorým sa má postihovať tzv. raketing alebo výpalníctvo. S potláčaním organizovaného zločinu súvisí aj novo upravovaná korupcia, keď sa novým spôsobom upravujú jednotlivé formy pasívnej, aktívnej a nepriamej korupcie.
Tento výpočet by som ešte azda mohol doplniť tým, že prijímame stále viacej noriem, ktoré sú kompatibilné s právom Európskej únie, ktoré niekde viacej priamo, niekde viacej nepriamo vytvárajú podmienky na to, aby sa nevedela alebo minimalizovala šanca zneužívať postavenie verejného činiteľa. Napríklad v procese verejného obstarávania sme celkom nedávno prijali zákon o verejnom obstarávaní, ktorý spĺňa európske kritériá a v ktorom je viacero nástrojov a pák na to, aby k takémuto zneužívaniu nemohlo dochádzať alebo aby bolo minimalizované takéto nebezpečenstvo.
A na záver ešte by som azda povedal, že v snahe razantnejšie potierať korupciu, klientelizmus a všetky neduhy podobného charakteru v spolupráci s Transparency International sme sa dohodli, že do konca tohto roku pripravíme spoločný Národný program boja proti korupcii, ktorý bude mať európske parametre, ktorý bude mapovať všetky oblasti, kde ku korupcii na štátnych úradoch, či už ústrednej štátnej správy, alebo miestnej štátnej správy, môže dochádzať, a bude ponúkať nástroje, ako takýmto nebezpečenstvám predchádzať tak, aby sme v boji s týmto neduhom boli aj na Slovensku stále úspešnejší.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán predseda. Váš čas vyhradený na odpovede na vyžrebované otázky poslancov uplynul.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Moric pánovi podpredsedovi Csákymu a je tohto znenia: "Prečo hodnotí vláda Slovenskej republiky rozhovor môj a veľvyslanca Maďarskej republiky v Necpaloch ako nediplomatický?"
Môžete odpovedať, pán podpredseda.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán poslanec,
v Necpaloch dňa 8. 11. tohto roku sa konalo verejné stretnutie za účasti veľvyslanca susednej krajiny, táto udalosť bola vopred riadne oznámená v zmysle zákonov Slovenskej republiky a na tejto udalosti sa zúčastnili starosta obce, miestni občania, žiaci základnej školy, ako aj iní hostia. Na tomto podujatí ste sa objavili vy s niektorými inými osobami. Správali ste sa nie civilizovaným spôsobom a pán veľvyslanec nemohol predniesť svoj prejav z toho dôvodu, že bol vami stále vyrušovaný. Mám informácie aj od miestnych občanov, podľa ktorých vaše správanie nebolo vhodné poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Domnievam sa, pán poslanec, že v súvislosti s vaším činom použiť termín nediplomatický je veľmi jemná formulácia.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.