Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za odpoveď.
Pani poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na hodinu otázok uplynul.
Ďakujem pánovi premiérovi a ostatným členom vlády za odpovede na vyžrebované otázky.
Budeme pokračovať bodom programu, ktorým je prerokúvanie zelených správ.
Prosím pána ministra pôdohospodárstva a pani poslankyňu Kadlečíkovú, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a spravodajcov.
A prosím pána poslanca Andrassyho, aby ako posledný vystúpil v rozprave.
Pán poslanec, môžete hovoriť.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte ešte. Prosím poslancov, ktorí chcú diskutovať s členmi vlády, aby tak urobili mimo rokovacej sály, aby nerušili prerokúvanie tohto bodu programu.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem ešte raz veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
ctené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som aj ja v rozprave vystúpil k tej časti zelenej správy, ktorá hovorí o lesnom hospodárstve. Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 529/1993 a na základe zabezpečovania úloh vyplývajúcich z uznesenia Národnej rady číslo 251/1993 každoročne vypracúva pre Národnú radu Slovenskej republiky ku koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky s tým, že zelená správa o problémoch poľnohospodárstva a potravinárstva je plná aktuálnych výživových problémov a správa o lesnom hospodárstve je zúžená na sumarizáciou úzko špecializovaných problémov našich lesov, v ktorých dominuje zdravotný stav lesov a zlá platobná disciplína domácich spotrebiteľov a poľovníctva, i vo vláde i v parlamentných výboroch je skôr výsadou výboru pre životné prostredie.
Diskusie k tejto správe vo vláde i v parlamente končia prijatím uznesenia, že správa sa berie na vedomie. Chýba previazanosť produkcie lesného hospodárstva so spracovaním dreva v priemysle, ako je to medzi poľnohospodárstvom a potravinárstvom. Zužuje sa priestor na komplexnejšie národohospodárske posúdenie prírodného reťazca lesného spracovania dreva. Tam sa vlastne stráca národohospodárska podstata, že lesy Slovenska sú zdrojom našej najvýznamnejšej obnoviteľnej domácej suroviny, ktorej stupeň finalizácie rastúcim priemyselným spracovaním sa od roku 1992 významne znížil na úkor prudko rastúceho vývozu surového dreva. Vývozu vytvárala priestor dlhodobá absencia pravidelného hodnotenia niektorých opatrení z uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 9/1993, ktoré vytvorili súčasť schválených zásad štátnej lesníckej politiky.
Aj v tohtoročnej správe absentuje hodnotenie plnenia číslo 5 ekonomického charakteru, ktorým sa lesnému hospodárstvu Slovenska uložilo, citujem: "Presadzovať celospoločenský záujem komplexného spracovania dreva kapacitami na území Slovenska, vytváraním ekonomických a finančných výhod, pritom mať na zreteli znižovanie nezamestnanosti najmä v podhorských a horských regiónoch."
Dovoľte mi, aby som pri dnešnom bode programu k správe o stave lesného hospodárstva Slovenskej republiky porušil niekoľkoročnú tradíciu aj bývalého parlamentu a zvýraznil neúnosnosť obchádzania serióznej potreby hodnotenia väzby lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu patriaceho od volieb v roku 1992 do dvoch ústredných orgánov štátnej správy s nevyváženou inštančnou odbornou vybavenosťou z hľadiska prípravy vstupu aj Slovenskej republiky do Európskej únie a z národohospodárskeho hľadiska. Aj keď, ako sa uvádza na strane 4 súhrnu, že Slovensko svojou lesnatosťou 41 % je na štvrtom mieste v Európe, nemožno prehliadnuť, že rozloha našich lesov predstavuje 0,9 % európskych lesov a približne 1,5 % rozlohy lesov krajín Európskej únie. Toto zastúpenie rozlohy lesov nás v globalizácii neoprávňuje vytvárať osobitné prístupy lesného hospodárstva na Slovensku, teda iné, ako sú zavedené v Európe či odporúčané Európskym parlamentom, alebo Európskou komisiou pre Európsku úniu, s ktorou máme podpísanú Asociačnú dohodu a pripravujeme sa aj na rýchly vstup do Európskej únie.
Viacročným prehliadaním potreby spoločne s vládou a so spracovateľmi dreva hľadať optimálne prístupy k efektívnejšiemu speňaženiu dreva tuzemským spracovaním na významnejšiu tvorbu hrubého národného produktu nie je v súlade s praktikami Európskej únie či v jej krajinách. Európsky parlament v správe citovanom dokumente uložil v januári 1997 Európskej komisii vypracovať a predložiť legislatívny návrh európskej lesníckej politiky a stratégie. V 10. bode uvedeného dokumentu sa hovorí, že les a s ním spojené priemyselné odvetvia sa posudzujú ako dôležité faktory politiky regionálneho rozvoja. Komisia by mala podporiť konkurencieschopnosť lesného hospodárstva, okrem toho by mala podporiť využitie tenkého dreva na spracovanie s prihliadnutím na jeho význam pri viazaní oxidu uhlíka, i ako obnoviteľného energetického zdroja miesto neobnoviteľných zdrojov. V bode 11 Európskeho parlamentu sa takisto požaduje zefektívniť podporu lesného hospodárstva na európskej úrovni, kde by mali byť zahrnuté plány na podporu širšieho využitia dreva v stavebníctve a v ostatných priemyselných odvetviach.
Osobitnú pozornosť uložil Európsky parlament takisto sústrediť na rozvoj činnosti malého a stredného podnikania s využitím účelovo vedenej kampane na podporu využitia dreva a výrobkov z dreva. Ústredné orgány lesného hospodárstva sa v plnej miere venovali a aplikovali len voľný obeh tovarov cez zrušenie vývozných obmedzení. Predložená správa o lesnom hospodárstve na strane 7 konštatuje, že zohľadňuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, no aplikáciu zámerov Európskeho parlamentu citovaného v bode 10 prehliada. Neinformuje ani o tom, že k prijatiu správy Európskej komisie spolu s návrhom rezolúcie o lesnej stratégii Európskej únie došlo už 14. decembra 1998. Z nej vyplýva, že drevársky priemysel je pre Európsku úniu z ekonomického hľadiska veľmi dôležitým odborom. Hodnota produkcie drevárskeho priemyslu v Európskej únii dosahuje až 300 mld. euro, čo predstavuje 10 % celého spracovateľského priemyslu. Zamestnáva sa v ňom takisto 2,2 mil. osôb.
Rezolúcia Európskej komisie na rozdiel od priorít stavaných v správach o lesoch Slovenskej republiky za najdôležitejšiu funkciu lesov, teda ich využívania ako obnoviteľného dreva a ďalších produktov, nepodceňuje ani aspekty životného prostredia so všetkými ochrannými funkciami. K hlavným úlohám lesníctva zaraďuje zabezpečenie konkurenčnej schopnosti drevárskeho priemyslu v Európskej únii, ďalší rozvoj lesníctva ako príspevok k rozvoju vidieka, aj slovenského vidieka, hlavne k vytváraniu a zachovávaniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Rozmanitými funkciami predstavujú lesy významnú zložku integrovanej politiky rozvoja vidieka z hľadiska tvorby príjmov a pracovných príležitostí.
Zosúladené vzťahy medzi lesným hospodárstvom a spracovateľmi dreva v Európskej únii sa prejavili vo významnom raste produkcie drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v rokoch 1993 - 1998 v priemere o 20 % a napríklad v Belgicku či v Luxembursku to bolo 98 %, v Portugalsku 80 % či v Dánsku sku 49 %. U nás síce došlo od roku 1992 do roku 1998 v drevárskom a nábytkárskom priemysle k zvýšeniu o 26 %, ak však zvážime zvýšenie cien guľatiny po celoplošnej cenovej liberalizácii o 60 % a po roku 1995 takmer stagnáciu v raste výroby, o reálnom raste nemôžeme hovoriť. Výnimkou je celulózový a papierenský priemysel so stabilnými cenami vlákniny. Od cenovej liberalizácie dosiahol nárast výroby za rovnaké obdobie približne o 55 %.
Ak sa Slovensko chce priblížiť ku konkurenčnej schopnosti krajinám Európskej únie v surovinových vstupoch, vo výrobných procesoch a v úrovni výrobkov, v kapitálovej primeranosti, bude potrebné zosúladiť a hlavne zjednotiť surovinovú, obchodnú a technickú politiku lesného a drevárskeho priemyslu. Vzor na jej zjednotenie je aj v krajinách Európskej únie.
Na rozpracovanie úloh vyplývajúcich zo stratégie lesného hospodárstva v Európskej únii na podmienky Slovenska vytvára priestor odpoveď Európskej komisie na iniciatívu Európskeho parlamentu legislatívnym akčným programom Agenda 2000, kde návrh je na nariadenie na podporu postupných opatrení zo strany Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoj vidieka pre žiadateľské krajiny strednej a východnej Európy. Program Agenda 2000 je komentovaný v predkladanej správe o lesnom hospodárstve v 6. bode, ktorý sa nazýva Lesníctvo a vidiek, na strane 58. Spomenutý je aj lokalizačný, no nešpecifikovaný overovací projekt pre lesníctvo. Nevyplýva z neho súčinnosť s ústredným orgánom štátnej správy pre drevársky priemysel, ktorým je ministerstvo hospodárstva, ani ozdravenie prirodzeného reťazca les - spracovanie dreva. V roku 1998 sa dosiahlo približne 0,9 mil. m3 vývozom dreva, štiepok a paliva devízové saldo 1 mld. korún. Vývoz výrobkov z dreva podľa colnej štatistiky dosiahol objem vo výške 28 mld. Sk. Výrobky z dreva sa radia medzi najvýznamnejšie komodity Slovenska. Výroba tovaru v podnikoch nad 20 pracovníkov dosiahla 33 mld. korún. S výrobou tovaru na pílach a v malopodnikateľskej sfére, ako aj spracovaním dreva v stavebníctve sa zvýši tento objem približne 15 %.
Stav ekonomiky rozhodne neposilňuje nečinné prizeranie sa na odstavené moderné drevo, kombináty v Polomke, na krachujúce drevárske firmy v Žarnovici, Pezinku, na rad zavretých píl na Horehroní. Východiská by sa mali hľadať spolu s veriteľskými bankami, možno aj v spolupráci so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky. Priestor na nápravu je vytváranie a prijatie programu drevosurovín 21. storočia a jeho vyhláseniu má predchádzať príprava programu, ktorý hovorí o vypracovaní koncepcie lesníckej a drevárskej politiky a produkcie dreva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlásia piati poslanci. Posledná pani poslankyňa Angelovičová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Prvý - pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Nepochybne vo vystúpení pána poslanca bolo veľa inšpirujúcich vecí, bolo tam asi dosť verifikovaných štatistických údajov, ale, vážený pán poslanec, ja by som sa rád niekedy s vami posadil a o týchto odborných problémoch hovoril, a to z jednoduchého dôvodu preto, že keď som tu vystúpil istého času, tak ste mali pocit, že sedíte na Kube a počúvate Castra. Tak ja vám teraz poviem, aký je rozdiel medzi Castrom, mnou a vami. Fidel Castro a Miroslav Maxon si svoje vystúpenia píšu sami na rozdiel od vás. A aspoň toľko ste si mali dať práce, aby ste sa vošli do stanoveného časového limitu. Ani toľko ste tomu neobetovali priestoru, aby ste si to zharmonizovali. Odrecitovali ste niečo, čo vám tu permanentne niekto nosí. A to nie je konštruktívna práca poslanca. Ja som rád, že sa tomu smejete, ja si myslím, že nebude dlho trvať a ten smiech vás prejde.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka, ktorý sa zaoberal problematikou rozvoja lesnícko-drevárskeho komplexu. Ja si myslím, že podpora a rozvoj tohto odvetvia môže byť jednou z najväčších spojív tejto koalície. Proste nemáme problém nájsť spoločnú reč medzi pravou a ľavou stranou tejto koalície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne.
Očakával som, pán poslanec Andrassy, keď ste podrobili takej zdrvujúcej kritike naše lesné hospodárstvo, hlavne tú správu, že dáte aj návrh, aby ju pán minister prepracoval. Bohužiaľ, to sa nestalo. Ja som tiež hovoril o lesníckej politike a o problémoch lesného hospodárstva, ale keďže v súčasnom volebnom období sa zmenila podstata riadenia lesníckej politiky na úrovni podnikovej sféry a na úrovni štátneho riadenia, tak bolo by už bývalo aj zahodno, keby ste boli uviedli nejaké pozitíva z toho, z týchto zmien, ktoré vzišli na úrovni rezortu a ktoré lesníci očakávajú. Zatiaľ nemáme až také pozitívne správy z tejto podnikovej sféry, takže dúfajme, že sa to v skutočnosti aj napraví.
Ďalej som očakával, že navrhnete lesníkom alebo lesníctvu aj trošku viacej finančných zdrojov, pretože na to sa najviac spoliehajú. Doteraz boli tak trošku zaznávaní a v tej rezortnej kapitole sa im toho veľa nedostávalo. Jedine cez Fond rozvoja lesov. A keďže vy po politickej línii ovládate aj ministerstvo financií a vy ako podpredseda takejto strany, tak som očakával, že pomôžete pánovi ministrovi Koncošovi v návrhu, ktorý by sa konkretizoval do opatrení smerom k lesníckej politike. Ale keďže sa tak nestalo, budem veľmi rád, keď podporíte moje návrhy, ktoré som dal do oblasti lesníctva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som v krátkosti reagovať na vystúpenie predrečníka asi v tom, že zrejme má informácie týkajúce sa oblasti drevospracujúceho priemyslu, pretože pochádza z mesta, kde padla jedna nábytkárska fabrika, ktorá naozaj je závislá aj od toho, aké budú vzťahy medzi lesníckou prvovýrobou a drevospracujúcim priemyslom. V každom prípade sme čakali, že v tejto správe, ktorá tu bude prednesená, sa naozaj nájdu aj východiská a riešenia v tejto oblasti, pretože drevo ako základná surovina na Slovensku má mnohostranné využitie a, žiaľbohu, otázka udržania drevospracujúceho priemyslu pri živote sa stala akousi podradnou otázkou.
Dnes nám krachujú Smrečina Banská Bystrica, Bukóza Vranov, Píloimpregna Košice, Nový domov Spišská Nová Ves a ďalšie a ďalšie drevospracujúce firmy, ktoré sú závislé od suroviny. A namiesto toho, aby sa spracúvala u nás, kde by sa vytvárali aj pracovné príležitosti, vyváža sa do zahraničia a týmto spôsobom dochádza k tomu, že strácame oveľa vyššie hodnoty. Preto by som aj sa prihlásil k tomu, že treba naozaj vypracovať určitú koncepciu lesného a drevospracujúceho priemyslu a toto by naozaj pomohlo Slovensku, ktoré lesnícku a drevospracujúcu výrobu má jednu ako zo svojich tradičných výrob.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Angelovičová.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V nadväznosti na vystúpenie pána poslanca Andrassyho chcem zvýrazniť ešte jeden problém vo vzťahu k lesnému hospodárstvu. Je to vlastne ochrana lesných porastov. Vo Výbore Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody sme rokovali nie jednu hodinu o problémoch nelegálneho výrubu lesných porastov zo strany rómskych občanov. Hľadali sme východiská na eliminovanie alebo aspoň na zníženie rizika tohto problému. Zo širokého okruhu návrhov na riešenie pre mňa reálne a možné by boli stráženie lokalít a lesných porastov. Financovanie vidíme z mimorozpočtových zdrojov. Ďalej pokračovať v plynofikácii aj rómskych osád tam, kde sú možnosti. Tam, kde nie sú možnosti plynofikácie, odporúčame časť sociálnych dávok vyplácať "drevom", a to cez osobitného príjemcu, ktorý môže byť napríklad aj starosta obce. Tento problém je veľmi vážny, má široké rozmery, ale vo vzťahu k riešeniu nelegálneho výrubu lesných porastov som považovala za potrebné vyjadriť aspoň čiastočne toto stanovisko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť minister pôdohospodárstva pán Koncoš. Áno.
Pán minister, máte slovo.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán podpredseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
v prvom rade mi dovoľte poďakovať vám za vystúpenia, analýzy, o ktoré ste doplnili predkladané správy, návrh na opatrenia, o ktorých ste sa zmieňovali. Verím, že každého diskutujúceho a vystupujúceho v rozprave viedol pri predkladaní návrhov a svojich poznatkov, pohľadov jediný cieľ - prosperita odvetví, o ktorých zelená správa hovorí.
Myslím si, že ste sa mali možnosť presvedčiť, že jednotlivé správy podávajú pravdivý obraz o stave jednotlivých odvetví, ktoré v našom rezorte sú. Nič v týchto správach nezakrývame, neprikrášľujeme. Hovoríme aj o odkrytých a o neriešených problémoch financovania poľnohospodárstva, ale osobitne aj lesníctva a vodného hospodárstva, a chcem zdôrazniť, o dlhodobo neriešených problémoch, najmä z pohľadu financovania verejnoprospešných prác, a prínosov lesníctva, vodného hospodárstva, ale nakoniec aj poľnohospodárstva ako takého. Myslím si tiež, že netreba osobitne zdôrazňovať, že v podstate všetky tieto tri odvetvia okrem hospodárskej funkcie, okrem ekonomických prínosov plnia multifunkčnú funkciu a takto je nakoniec ponímané aj poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka aj v Európskej únii.
Viacerí z vás vytýkali, že nie sú podobne rozpracované opatrenia pri jednotlivých častiach správy a že sú v niektorých prípadoch málo konkrétne.
Chcem informovať, že do vlády bol predložený program rozvoja jednotlivých odvetví. Vláda bude v najbližšom období o ňom rokovať. Tento program už prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody a následne sa predloží do vlády, samozrejme, aj do Národnej rady koncepcia rozvoja jednotlivých odvetví, tak ako je to nakoniec v súlade so zákonom číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve, ktorý ukladá každoročne vypracovať správu za poľnohospodárstvo, predložiť ju do Národnej rady, prerokovať ju v Národnej rade a raz za tri roky predložiť koncepciu rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva.
Z týchto dôvodov sa obávam, že nebude možné celkom súhlasiť s návrhom na zmenu uznesenia, pôvodného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 1993, ktoré podal pán poslanec Brocka a potom oficiálne pán poslanec Farkas, predseda výboru. Aj keď pripúšťam a chcem nadviazať aj na vystúpenie pána poslanca Oberhausera, že takéto prerokúvanie, takýto systém prerokúvania zelených správ je dosť nepružný a v podstate vždy len v druhej polovici roka v Národnej rade hovoríme o výsledkoch za predchádzajúci rok. Asi bude treba sa naozaj zamyslieť, aby sme správu za predchádzajúci rok prerokovali vo vláde alebo vo výbore a následne v závere roka pred predložením návrhu zákona o štátnom rozpočte do Národnej rady by snáď bolo vhodné, aby minister pôdohospodárstva podal správu o stave rezortu a odvetví v tomto rezorte, kde by už boli konkretizované očakávané výsledky daného roka aj, samozrejme, konkretizované opatrenia na budúci rok aj v súvislosti s pripravovaným rozpočtom. Veď nakoniec aj opatrenia, ktoré sú súčasťou zelených správ za jednotlivé odvetvia, boli vypracované niekedy v prvom polroku, v júni tohto roka a, pochopiteľne, že odvtedy už nejaký čas uplynul.
Vo svojom vystúpení, samozrejme, nechcem reagovať na všetky vystúpenia pánov poslancov, samozrejme, aj pani poslankyne, predsedníčky výboru Kadlečíkovej a pani poslankyne Angelovičovej. Myslím si, že boli len dve dámy, ktoré vystúpili v rozprave k zeleným správam. Predsa len by som rád na niektorých faktoch poukázal alebo pristavil sa pri niektorých vystúpeniach.
Domnievam sa, že vo svojom úvodnom slove hneď na začiatku som dosť otvorene poukázal na korene a príčiny pretrvávajúceho problému, najmä v poľnohospodárstve. Fakt je taký, že chceme, nechceme, od začiatku radikálnej ekonomickej reformy v poľnohospodárstve, a to je 1. 1. 1991, hrubá poľnohospodárska produkcia vyjadrená v stálych cenách neustále klesala, až na výnimky rokov 1994, 1995, 1996. Po prudkom poklese v rokoch 1991, 1992, 1993 po prvýkrát zaznamenala nárast v roku 1994 o takmer 3 mld. korún. Obdobne o sumy vyššie ako 2-miliardové vzrastala hrubá produkcia v rokoch 1995, 1996, mierne v roku 1997, ale už v roku 1998 poklesla opäť na úroveň necelých 53 mld. korún, teda na úroveň, kde sa ocitla niekedy v roku 1992.
A tak aj z týchto dôvodov, ale napríklad aj z tých dôvodov, že aj stavy hospodárskych zvierat klesali rovnako od začiatku radikálnej ekonomickej reformy, keď v roku 1989 sme mali na Slovensku celkom 1 623 tisíc kusov hovädzieho dobytka, ku koncu roka, v roku 1994 916 tisíc, ale v roku 1998 už len 705 tisíc. Obdobne pri kravách poklesli stavy od roku 1994 do roku 1998 z 355 tisíc na 284 tisíc kusov, pri ovciach zo 425 tisíc na 326 tisíc, z toho bahníc dokonca len 220 tisíc, a pri ošípaných z 2 076 tisíc v roku 1994 na 1 593 v roku 1998, teda takmer o pol milióna kusov. Aj z týchto dôvodov úžitkovosť, bohužiaľ, vzrástla jedine v chove kráv a veľmi málo prírastky hovädzieho dobytka, veľmi málo prírastky ošípaných. Problém je práve v tom, že pri všetkých ostatných druhoch a kategóriách hospodárskych zvierat úžitkovosť klesala alebo stagnovala.
Aj z týchto dôvodov ma, pán poslanec Baco, tvoje vystúpenie z veľkej časti prekvapilo. Veď nakoniec sám si to zdôraznil, že si bol vo funkcii ministra takmer šesť rokov. A opakujem, aj za tvojho pôsobenia, a od roku 1994 do roku 1998 to boli plné štyri roky, bol dosť vysoký pokles hrubej poľnohospodárskej produkcie o viac ako 7 mld. korún a vysoký pokles aj hospodárskych zvierat a teda aj produkcie v živočíšnej výrobe. Aj v týchto rokoch sústavne klesal hmotný investičný a neinvestičný majetok. (Hlasy v sále.) To snáď bol jediný rok - a skutočne, že roky 1996, 1997 treba hodnotiť aj z pohľadu nárastu výdavkov štátneho rozpočtu na poľnohospodárstvo samotné dosť kladne.
Samozrejme, že problém poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, aj keď je vo veľkej miere ovplyvňovaný väzbou na štátny rozpočet, nie je to jediný problém tohto odvetvia.
Od začiatku transformácie v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe, a to, bohužiaľ, už v procese malej privatizácie a následne v pokračujúcom procese veľkej privatizácie, a mne vonkoncom nejde o to, kto privatizoval obchody alebo v procese malej privatizácie, alebo veľkej privatizácie, ale sa rozpadli fungujúce systémy odbytovania zeleniny, ovocia, zemiakov, ale aj obilnín. Takže sú to kroky, ktoré bude treba naprávať opäť za určité časové obdobie, a obnovovať tieto systémy bude podstatne ťažšie a bude vyžadovať viac energie, ako sa to stalo pri ich rozpade. Aj z týchto dôvodov a nakoniec aj z dôvodov určitej cenovej stability pokladám za veľmi dôležité, aby súčasne opätovne prerokúvaný a vrátený zákon o hospodárskej súťaži pánom prezidentom na pôdu Národnej rady bol posúdený s mimoriadnou citlivosťou a zodpovednosťou. Priznávam, že vo vláde sa mi nepodarilo presadiť to, čo v podstate sa podarilo presadiť svojho času ako opozičnému poslancovi pri schvaľovaní zákona o poľnohospodárstve v Národnej rade. Je to paradox doby, ale aj paradox súčasnej politiky.
Zmienim sa ešte o možnostiach investovania v poľnohospodárstve a podpory investovania v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe. Faktom je, že výdavky štátneho rozpočtu na rok 1999 pre celú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva sa znížili o 1,3 mld. Sk oproti roku 1998, z toho pre poľnohospodárstvo takmer o 1 mld. Sk, osobitne v kapitálových výdavkoch. A navyše z kapitálových výdavkov sme museli následne požiadať vládu o schválenie rozpočtového opatrenia, o presun 500 mil. Sk na sanáciu fondu trhovej regulácie, ktorému jednoducho hrozil rozpad, likvidácia, bankrot.
Model štátnej intervenčnej agentúry, o ktorom hovoril pán poslanec Baco, nie je vôbec maďarským modelom, je modelom Európskej únie v súvislosti so štátnym fondom, to je regulácia so štátnou intervenčnou agentúrou, zmienil si sa, že je to maďarský model, je to skutočne model Európskej únie a celkom pokojne by po novele zákona mohol fungovať aj Štátny fond trhovej regulácie, až na to, že tento fond napriek zmene vo vedení, ktorá bola, musím zdôrazniť, mimoriadne prospešná, a fond dnes má trochu inú pozíciu, ako mal pred rokom. Nie je, nemá dôveru medzi podnikateľskými kruhmi, ale nemá dôveru ani v štátnych orgánoch, ani ministerstva financií.
Viacerí z pánov poslancov sa zmienili o obchodnej politike, o ochranných opatreniach a tak ďalej. Dovolím si tvrdiť, že ministerstvo pôdohospodárstva prijalo všetky zásadné opatrenia na ochranu domáceho trhu vrátane vyhlásenia zvýšeného cla na dovoz cukru, na dovoz jatočných ošípaných a bravčového mäsa. Opatrenie súvisiace s ochranou proti dovozom, nadmerným dovozom jatočných ošípaných a bravčového mäsa pracovníci ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva obhájili vo WTO (vo Svetovej obchodnej organizácii). Napriek tomu aj vzhľadom na celkový vývoj sme sa rozhodli, že ho nebudeme predlžovať, ale po skončení, alebo krátko pred skončením platnosti 200 dní toto opatrenie zrušíme. Nehrozí už teraz totiž nadmerný dovoz ošípaných ani z Českej republiky. Problémom možno zostane trochu dovoz jatočných ošípaných z Maďarska, kde je práve vývoz vysoko a silne preferovaný, ale tu vieme urobiť opatrenia cez veterinárnu správu, pretože v Maďarsku sa nedostatočne monitoruje situácia, nákazová situácia v more ošípaných.
To, čo sa týka, samozrejme, piva, keď tu už je otázka, pôvodná kvóta 532 tisíc hektolitrov sa od roku 1998 nenapĺňa. Nechcem tu hovoriť, akými krokmi sa to dosahuje, fakt je taký, že česká strana trvá na zrušení kvóty, prinajmenšom na potvrdení kvóty 532 tisíc hektolitrov aj na budúci rok. My aj na základe stanoviska Zväzu pivovarníkov požadujeme zníženie kvóty na 360 tisíc hektolitrov. Ako viete, Rada colnej únie na poslednom zasadnutí tento problém neuzatvorila, rovnako ako neuzatvorila problém stanovenej kvóty na dovoz izoglukózy do Českej republiky, ktorá je zavedená jednostranne. Treba povedať jednostranne tak, ako aj naša kvóta na pivo a Česká republika nechce súhlasiť so zvýšením z 5 tisíc aspoň na 8 tisíc ton tak, aby sa kryli aj dovozy izoglukózy do Českej republiky z Maďarskej republiky, pretože už teraz sa doviezlo do Českej republiky viac ako 2 000 ton izoglukózy práve z Maďarskej republiky s clom.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj rokovania so Svetovou obchodnou organizáciou, ktoré sú pred nami. Opäť prinajmenšom ma prekvapilo konštatovanie pána poslanca Baca, že v Marrákeši sa podpísala hanebná dohoda. Uruguajské kolo GATT trvalo najmenej 6 rokov. Viac ako 6 rokov. Dohoda bola pripravená dávno pred marcom 1994, kde sme sa spolu s Petrom Magvašim ako účastníci konferencie v Marrákeši zúčastnili a Peter Magvaši za vládu Slovenskej republiky túto dohodu podpísal. Pán poslanec Baco ešte mal možnosť vo svojom prvom pôsobení vo funkcii ministra zasiahnuť aj do výsledkov a záverov tejto dohody, aj keď sa skôr domnievam, že vonkoncom nie, pretože ešte v roku 1992 sa celá zmluva pripravovala pod gesciou federálnej vlády a federálnych ministerstiev a rovnako zle dopadla táto dohoda na Českú republiku aj na Slovenskú republiku, pretože zakotvila nízke ochranné clá, osobitne pri dovoze agrokomodít. Priemerné clo na Slovensku nie je ani 3 %. Bol by som teda radšej, keby pán poslanec Baco svoju energiu, a má jej dosť, venoval konštruktívnym návrhom, ako takýmto planým záverom.
Azda ešte niekoľko slov k cenovej politike, ale to možno až pri návrhoch na riešenie.
Čo sa týka lesov, lesníckej politiky a lesníctva, zmienim sa krátko k vystúpeniu pána poslanca Oberhausera, čo som nakoniec naznačil. Súhlasím s tým, že údaje v zelenej správe už viac-menej nie sú aktuálne, že by ich bolo treba aktualizovať. Súvisí to s tým, čo som povedal, že treba snáď zmeniť systém prerokúvania zelených správ v Národnej rade. Podotýkam, že v žiadnom prípade by som nesúhlasil a nemôžem súhlasiť, aby sa zelená správa, možno v pozmenenej podobe, prerokúvala v Národnej rade, pretože napríklad vo Francúzsku pri jej prerokúvaní sedí a veľmi pozorne počúva celý francúzsky parlament, ale aj celá vláda Francúzskej republiky. Takže aj toto porovnanie je určitým svedectvom pozornosti či skôr nepozornosti, ktoré sa našim odvetviam dostávajú.
Čo sa týka vývozov dreva, milión kubíkov sa vyviezlo, myslím, že len v roku 1996. Odvtedy podiel vývozu guľatiny a množstvo vývozu guľatiny sústavne klesá, rovnako ako podiel ihličnatej guľatiny, a napriek problémom v drevárskom priemysle, ktoré vonkoncom nie sú spôsobené zlými dodávkami dreva, ako to hovoril pán poslanec Krajči vo svojej faktickej poznámke, ale skôr neujasnenými vlastníckymi vzťahmi a platobnou neschopnosťou drevárskych podnikov, sa napríklad z Horehronia a z bývalého bystrického podniku nevyváža takmer žiadna ihličnatá guľatina. Nechcem hovoriť o tom, že skutočne kvôli neujasneným vlastníckym vzťahom stoja také fabriky ako Polomka alebo niektoré ďalšie.
K organizačným zmenám v lesníctve a v Štátnych lesoch Slovenskej republiky. Štátne lesy predstavujú alebo sú na výmere 41 % celkovej výmery lesov a je ich takmer 2 milióny ha, chvalabohu, skutočne prešli v posledných rokoch viacerými organizačnými zmenami. Tohtoročná organizačná zmena, ktorá smerovala k vytvoreniu jedného podniku s celoslovenskou pôsobnosťou s posilnením a so zväčšením lesných závodov, s posilnením ich právomocí, nebola pripravovaná ani náhodne, ani zo dňa na deň. Sami lesníci hovoria o potrebe tejto zmeny už niekedy od roku 1993, keď sa začalo a keď sa intenzívnejšie pristúpilo aj k reprivatizácii lesov. Tejto zmene predchádzala dlhodobá príprava, vymenoval som komisiu odborníkov, lesníkov, myslím, 24 či 26 ich bolo, ktorí sa pravidelne v 1. polroku týždenne schádzali a posudzovali rôzne aspekty vytvorenia tohto podniku vrátane vytvorenia lesných závodov, ktoré prísne rešpektujú lesné územné celky a lesné správy a ich hranice. V žiadnom prípade nie sú tvorené politickými hranicami okresov, krajov alebo podobne.
K tomuto kroku nás viedlo predovšetkým účinnejšie uplatňovanie zásad štátnej lesníckej politiky, stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva, ale aj možnosť uplatnenia účinnejšieho prerozdeľovacieho procesu v rámci jedného subjektu v záujme vyrovnania ekonomických podmienok na obhospodarovanie lesov v rámci jednotlivých regiónov, ale snáď aj možnosť transparentnejšieho poskytovania štátnych dotácií na neštátne lesy, ktoré zatiaľ neboli reprivatizované a Lesy Slovenskej republiky ako štátny podnik ich má povinnosť obhospodarovať. Ale tiež aj uplatňovanie jednotnej poľovníckej politiky a tí riaditelia, ktorých som odvolal, riaditelia podnikov, ktorých som odvolal z funkcií, boli odvolaní predovšetkým v súvislosti s porušovaním poľovníckej etiky, poľovníckej politiky a s porušovaním či snáď vydávaním režijných poľovných revírov pre všelijaké poľovnícke kluby.
V reprivatizácii lesného hospodárstva je fakt, že v posledných rokoch sa zákonite proces spomalil a zbrzdil, pretože teraz sa vracajú už veľmi malé výmery, ktoré je ťažko dokladovať, to vracanie lesov pôvodným vlastníkom je veľmi prácne. Napriek tomu za 1. polrok 1999 sa vrátili lesy, lesný majetok pre 2 171 subjektov, ale na celkovej výmere len 2 159 hektárov. Teda priemerná výmera vrátených lesov nie je ani 1 hektár.
Niekoľko slov k vodnému hospodárstvu. A tak ako už niekoľkokrát tu, v Národnej rade, by som bol veľmi nerád, keby sa ublížilo Vodnému dielu Gabčíkovo a snáď aj keby sa znevažovali budovatelia tohto vodného diela. Jedna poznámka k tým predpokladaným škodám 200 mld. korún, ktorým údajne Vodné dielo Gabčíkovo zabránilo v roku 1997. Chcem zdôrazniť, že v roku 1997 nebola povodňová situácia na Dunaji, takže prietok cez Gabčíkovo a cez Dunaj nebol ani 10 tisíc litrov sekundových, teda 10 tisíc kubíkov. Chcem však zdôrazniť, že Vodné dielo Gabčíkovo bolo budované aj pre povodňovú ochranu a na úseku 50 km spolu so starou ramennou sústavou je schopné ochrániť územie pred povodňami, pred tisícročnou vodou. Teda tento prínos je, samozrejme, nespochybniteľný.
Faktom však je, že v súvislosti s výstavbou tohto vodného diela sa vo financovaní nakopili viaceré problémy. 80 % prác skutočne bolo prefinancovaných do začiatku deväťdesiatych rokov, no a odvtedy nevieme dofinancovať a prefinancovať zostávajúcich 20 % prác. Napriek tomu však úvery, ktoré boli čerpané na dokončenie tohto vodného diela, zaťažujú aj štátny rozpočet, pretože štát garantoval, vláda garantovala splátky týchto úverov, no a v budúcom roku bez splátok úrokov treba splatiť 9 mld. korún. Pochopiteľne, hľadajú sa možnosti prefinancovania týchto úverov, prípadne predaja štátnych dlhopisov tak, aby sa v jednom roku nezaťažil štátny rozpočet takouto sumou.
Trochu iná situácia je na Vodnom diele Žilina a vonkoncom nie je vysoko efektívne, tak ako hovoril pán poslanec Baco, pretože jeho prínosy vo výrobe elektrickej energie sú ročne len nejakých 200 mil. korún a vynaložené náklady už doteraz boli viac ako 6 mld., a nie je dokončené. Pri predpokladanom dokončení je potrebné ešte vynaložiť asi 1,5 mld. korún. Návratnosť investícií do Vodného diela Žilina vložená je za 65 rokov, takže ťažko hovoriť o veľkej efektívnosti. No a navyše boli tam zamontované do rozpočtových nákladov také diela, ktoré nemajú s vodným dielom takmer nič alebo vôbec nič spoločné.
Nebudem už reagovať na ďalšie problémy vodného hospodárstva, snáď na transformáciu vodovodov a kanalizácií, a dovolím si porovnať prístupy pôvodných zámerov transformácie a súčasných zámerov tejto transformácie, zásad transformácie, ktoré sú predložené, opäť zdôrazňujem, na rokovanie vlády, samozrejme, s rozporom medzi ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku a naším ministerstvom, ale s plným súhlasom Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest.
Pôvodne sa predpokladalo odovzdať obciam fyzický majetok na území katastra obce. V novej koncepcii navrhujeme odovzdať obciam podiel na majetku formou akcií. Aj toto je predpoklad, a myslím, že veľmi dôležitý predpoklad, toho, aby sa majetok vodovodov a kanalizácií zbytočne nedrobil, ale aby sa zachovala ich funkčnosť. Pôvodne sa skutočne uvažovalo len s obcami, ktoré majú vodovody a vodovodné siete vybudované, samozrejme, vrátane majetku ďalšej infraštruktúry. Teraz formou akcií navrhujeme akcie vydať pre všetky obce najmä preto, že na budovaní tohto majetku sa z väčšej časti podieľal štátny rozpočet. Návrhom na odovzdanie akcií a na vytvorenie akciových spoločností by sa skrátil čas na prípravu a schvaľovanie nákladných privatizačných projektov. Skúsenosti doteraz uplatňovanej transformácie nás nepresvedčujú o tom, že bola správne robená.
Poukazujem najmä na príklad Komárna a okresu Komárno, kde síce pôvodne bolo zahrnutých 38 obcí, ale v konečnom dôsledku zostalo tam len Komárno a ďalšie tri obce a ďalších 34 či 35 obcí má vážne problémy s financovaním dodávok vody, pretože, samozrejme, mesto Komárno, ktoré sa ujalo, myslím, že nie celkom korektným spôsobom prevádzkovania tohto vodovodu, neberie nejako ohľad na ostatné obce a vzniká takto obciam, ktoré sú mimo tejto spoločnosti, strata ročne 18 mil. korún. Sú to malé obce, okrem mesta Kolárovo, ktoré niet z čoho vykryť. Štátny rozpočet nemá prečo a obce nemajú z čoho.
Ak dovolíte, k legislatívnym opatreniam, pretože bolo viac pripomienok k meškaniu plánu legislatívnych úloh. Priznávam, že nedostali sa zákony, ktoré boli v pláne legislatívnych úloh, na rokovanie výboru alebo na rokovanie schôdze Národnej rady. Je to aj z toho dôvodu, že v podstate každú legislatívnu normu pripravujeme z časového hľadiska zdĺhavo kvôli skutočne rozdielnym názorom na ďalší postup, na ďalšie riešenie. Chcem však zdôrazniť, že návrh zákona o výžive rastlín je predložený do vlády Slovenskej republiky. Návrh novely zákona číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol prerokovaný vo vláde, je predložený na rokovanie Národnej rady. Legislatívny zámer návrhu zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo sa zmenil z dôvodu zmeny úlohy aj v zelenej správe. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu, bol prerokovaný vo vláde, je pripravený na predloženie do Národnej rady. Legislatívny zámer návrhu zákona o organizáciu trhu s niektorými poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami, tento zámer bol odmietnutý s tým, aby sa pripravil hneď samotný zákon. Myslím, že aj jeden z návrhov na doplnenie uznesenia hovorí o tom, aby sa zriadila intervenčná agentúra. V Národnej rade bol prerokovaný zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Legislatívny zámer návrhu zákona o označovaní a identifikácii druhov zvierat, táto úloha bola zrušená, pretože označovanie a identifikáciu druhov zvierat je možné riešiť aj na základe zákona o plemenitbe a plemenárstve, a nie je potrebný osobitný nový zákon. Problémom tam je skôr spoločný výkon, ak hovoríme o označovaní zvierat čipovaním, výkon najmä z hľadiska blúdenia čipov v tele zvierat. Návrh zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve je v súčasnosti predložený na rokovanie vlády. Návrh legislatívneho zámeru zákona o lesoch - na jeho príprave sa pracuje. Zastávam aj ja názor, že rok 2000 by mal byť hraničným rokom, keď treba nie zásady alebo legislatívny zámer, ale skutočne znenie zákona predložiť do Národnej rady. Nad rámec legislatívnych úloh sa tiež prijalo alebo doplnilo nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 95/1994 o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady číslo 122/1993 Z. z.
Chcel by som sa ešte aspoň v krátkosti pristaviť pri vystúpení pána poslanca Slaného. Ja súhlasím so špecializáciou, rajonizáciou výroby podľa regiónov a snáď s názorom, že treba podporovať prioritné programy. Ale pre oblasť južného Slovenska je prioritným programom pestovanie ovocia a zeleniny, pre oblasť Spiša alebo Liptova pestovanie zemiakov, pre trvalé trávne porasty a poľnohospodárov hospodáriacich na lúkach a pastvách sú prioritou chov hovädzieho dobytka a chov oviec. Ja teda nevidím na Slovensku oblasť, ktorá by pre niekoho - či pre skupinu ľudí, alebo pre celé odvetvie a pre celý štát - nemala byť prioritou. Skôr zastávam názor, že treba využiť rozdielnosti prírodných podmienok Slovenska v prospech rozvoja celého poľnohospodárstva. Niekoľkokrát som zdôrazňoval, že je škoda, že z horských oblastí vyvážame zástavový chovný dobytok do Talianska - a Taliani na týchto býčkoch dosahujú 1,50 kg, 1,60 kg prírastky na kŕmny deň - namiesto toho, aby sme to robili, samozrejme, v domácich podmienkach, kde takisto na južnom Slovensku alebo na trnavskej tabuli máme na to dobré podmienky. Pravda, chýbajú možno zdroje na zaplatenie týchto zvierat.
Nemôžem súhlasiť s návrhom pána poslanca Slaného na zmenu systému dotačnej politiky, aj keď, samozrejme, treba snáď permanentne diskutovať o prínose a využívaní aj systémových dotácií. Samozrejme, že považovali sme za potrebné sprísniť podmienky na ich výplatu. Tak sa aj stalo. Veľmi zásadnou podmienkou, keď sa znížili dotácie v horských oblastiach na ornú pôdu, a to je tiež v súvislosti s určitou rajonizáciou, podporili sa, zvýšili sa dotácie na jeden hektár na trvalé trávne porasty, ale s podmienkou chovať aspoň 30 dobytčích jednotiek na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. Túto podmienku na rok 2000 sprísňujeme o 5 dobytčích jednotiek. Samozrejme, že postupne treba podporovať a preorientovať dotácie aj na priamu podporu možno jednotlivých komodít. Rozhodne však Európska únia i svet s dotačnou podporou poľnohospodárstva a rozvoja vidieka počítajú a uvažujú predovšetkým v znevýhodnených oblastiach. U nás naopak, dotácie sa pokladajú za súčasť úhrady nákladov. V intenzívnych oblastiach by mal poľnohospodár vyžiť z toho, čo dostane zaplatené v cene. Cena by teda mala plniť svoju uhradzovaciu funkciu. U nás ju, bohužiaľ, neplní.
Ešte snáď k využitiu pôdy, pretože som zachytil, že pán poslanec Slaný navrhuje zalesniť 500 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Tých 500 000 ha znamená najmenej 150 000 kusov hovädzieho dobytka. Ak už teraz na Slovensku jeho stavy nedosahujú, alebo sú len málo nad 600 000 kusov, asi ťažko si môžeme, bolo by to úplne nezmyselné, aby sme sa snažili chov dobytka a chov oviec preniesť na ornú pôdu. Na ornej pôde je naším zámerom pestovať intenzívne plodiny, olejniny, kukuricu, ktoré sú predajné, o ktoré je vo svete záujem, sú predajné bez exportných dotácií, a dokonca kukurica je veľmi vzácnou plodinou na výrobu už spomínanej izoglukózy. Niet dôvodu teda ornú pôdu zaťažovať chovom hovädzieho dobytka viac, ako je to únosné z pohľadu zásobovania mestských oblastí mliekom. Chceme podporiť aj v budúcom roku dotačnou politikou rozvoj chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka diferencovane podľa oblastí, podľa ceny pôdy, s najvyššou dotáciou 8 000 Sk na kravu, od ktorej sa narodí teľa. To je podmienka 8 000 korún v horských oblastiach, teda kde je najnižšia cena pôdy a s najnižšou dotáciou 4 000 korún v oblastiach intenzívnych, kde cena pôdy je najvyššia.
Samozrejme, chceme realizovať a sú pripravené ďalšie opatrenia tak v organizácii obchodu, ako aj v organizácii zahraničného obchodu. Od nového roka sa zriaďuje Slovenská agrárna marketingová organizácia ako organizácia podporujúca vnútorný trh. Sú rozpracované opatrenia v legislatíve, opatrenia k cenám vrátane pripravenosti schváliť do konca novembra minimálne ceny za spomínaných 5 komodít, ktoré sú uvedené v opatreniach k zelenej správe.
Nemôžem súhlasiť s tvrdením pána poslanca Baca, že sa nebilancujú tieto ceny, nebilancuje sa dosah na vývoj cien potravín v budúcom roku, v roku 2000. Zvýšenie ceny mlieka, ktoré sme prijali, na 8,45 od 1. 1. 2000 bude znamenať zvýšenie výdavkov obyvateľstva na mlieko a mliečne výrobky ročne o 69 korún. Obdobne sú vybilancované návrhy na zavedenie minimálnych cien pri ostatných komoditách. Samozrejme, že netreba hovoriť o krytí finančných zdrojov.
Dnes vláda rokovala, bohužiaľ, v mojej neprítomnosti, o štátnom rozpočte, ale myslím, že môžem tu povedať, že na rok 2000 sa uvažuje so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na program SAPARD do 280 mil. korún, na úpravu pozemkov záujme urýchlenia riešenia vlastníckych vzťahov 100 mil. korún, na zelenú naftu 200 mil. korún, a keď k tomu pripočítame 800 mil. korún z Európskej únie na program SAPARD, je to dohromady 1,3 mld. korún. Z mimorozpočtových zdrojov vláda odsúhlasila 1 mld. korún do Štátneho fondu trhovej regulácie, 160 mil. korún do Štátneho fondu zveľaďovania lesa. A neviem, ako dopadlo rokovanie vlády o našej požiadavke na 500 mil. korún, ktoré by sme chceli využiť na podporu podnikateľov, ktorí sa ujmú pôdy úpadcov a výrobných prostriedkov úpadcov. V budúcom roku, v roku 2000 hrozí, že užívatelia pôdy odstúpia od nájomných zmlúv. A dotýka sa to takmer 100 000 ha len vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu. Aj to poukazuje na to, že problém ekonomiky poľnohospodárstva, problém podnikania v poľnohospodárstve je veľmi, veľmi zložitý. Prostredníctvom cien, ktoré by mali predovšetkým znamenať podnikateľskú istotu a stabilitu poľnohospodárskych prvovýrobcov, predpokladáme, že sa bude eliminovať negatívny dôsledok doterajšieho cenového vývoja v sume 2,4 mld. korún. Zostáva na pokrytie približne 4,5 mld. korún, na pokrytie celkovej potreby pre poľnohospodárstvo vo výške 9,7 až 10 mld. korún. Samozrejme, tieto prostriedky treba posunúť na zabezpečenie technickej a technologickej prestavby poľnohospodárstva.
Bolo by na čase, aby Fond národného majetku splatil svoje podĺžnosti z privatizácie voči Štátnemu podpornému fondu poľnohospodárstva a potravinárstva, ktoré predstavujú 1,6 mld. korún. Verím, že sa tak, keď nie v tomto, v budúcom roku stane. S vratkami úverov takto môžeme poskytnúť z tohto fondu 2 mld. korún. Približne s 1 mld. korún uvažujeme s dodávateľskými úvermi najmä od dodávateľov, výrobcov či obchodníkov s poľnohospodárskou technikou. Sme pripravení takéto dodávateľské úvery garantovať práve zo Štátneho podporného fondu. A aby sme zlepšili pozíciu tohto fondu, v zákone je opäť možnosť štátnej garancie vo výške 2 mld. korún alebo do výšky 2 mld. pre Štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva, ale za podmienky, že štát nebude musieť platiť spomínaných 9 mld. korún záruky, teda splátku úveru čerpaného svojho času na Vodné dielo Gabčíkovo.
Verím, že aj vzhľadom na zlepšujúci sa rating Slovenskej republiky v zahraničných agentúrach a zahraničných bankách sa podarí tento úver refinancovať, reštrukturalizovať.
To sú len niektoré pripravené opatrenia, ktoré sa v rezorte uvedú do života, opatrenia, ktoré dotvárajú celkový obraz tých opatrení, ktoré sú predložené k zeleným správam. Budem veľmi rád, ak budeme o nich diskutovať na pôde Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Budem veľmi rád, ak osobitne páni poslanci z tohto výboru budú aj osobne konzultovať svoje návrhy k zlepšeniu aj využitiu dotačných prostriedkov, aj k celkovému zlepšeniu postavenia jednotlivých odvetví. Je to vždy lepšie, ako vykrikovať na seba cez médiá, ale snáď aj to patrí k politike.
Ďakujem za vašu ochotu venovať čas a pozornosť tejto problematike. Ďakujem za vašu trpezlivosť pri vypočutí môjho vystúpenia. (Potlesk.)