Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Čo sa týka riešení osobitného financovania poľnohospodárstva, pokiaľ by pani kolegyňa poslankyňa Angelovičová nehovorila po slovensky, tak sa mi zdalo, že nie sme na Slovensku. Okrem toho ste sa dopustili vážnych profesionálnych chýb. Poľnohospodári nemajú v Národnej banke Slovenska veriteľa, ani nikdy nemali. A ak poľnohospodári majú svoje záväzky, tak majú voči Konsolidačnej banke a, naopak, Národná banka Slovenska na tieto záväzky bola nútená vytvoriť oprávky. A pokiaľ by naozaj bola dobrá vôľa riešiť tento problém, tak je to jednoduchá finančná operácia, ktorú, žiaľ, ja som už s guvernérom Národnej banky Slovenska nedokázal zrealizovať. Celý tento objem oprávok by mohol formálne prebehnúť cez rozpočet a tie úvery, ktoré sú v Konsolidačnej banke vo vzťahu k oprávkam Národnej banky Slovenska, by mohli byť, o to by mohli byť poľnohospodári odbremenení. Ja by som teda navrhoval, aby tí, ktorí to dnes dokážu riešiť, hľadali tento spôsob. Je to suma približne 12 mld. Sk, to znamená, že naozaj to nie je malý objem. A ešte raz opakujem, je to technicky realizovateľné. Ale opakujem, poľnohospodári nemajú záväzky voči Národnej banke Slovenska, majú voči Konsolidačnej banke. Takže minimálne by sme sa mali vyjadrovať v niektorých veciach presne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave vystúpi pán poslanec Slaný. Po ňom pán poslanec Farkaš.

Poslanec J. Slaný:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne, kolegovia,

na dnešnej schôdzi Národnej rady prerokúvame zelenú správu, v ktorej analyticky hodnotíme stav slovenského poľnohospodárstva a snažíme sa spoločne nájsť východiská do budúcnosti.

Samotný rezort pôdohospodárstva a minister pôdohospodárstva v transformujúcich sa krajinách je vždy v nezávidenia hodnej situácii, lebo musí vyhovieť dvom skupinám obyvateľstva. Na jednej strane sú obyvatelia, ktorí kupujú potraviny, tí sú v drvivej väčšine, a na druhej strane je skupina poľnohospodárov, ktorá má objektívny záujem, aby dosahovala čo najväčšie zisky pri výrobe týchto potravín. Čiže na prvý pohľad sú to dva nezlučiteľné záujmy a minister pôdohospodárstva musí zvoliť takú cestu, aby uspokojil tieto dve skupiny obyvateľstva. Môže pri realizácii tejto úlohy počítať s podpornými nástrojmi a do štátneho rozpočtu, ktoré môže racionálne využiť vo forme dotácií. Po ďalšie má tu možnosť cenovej politiky, ktorá umožňuje poľnohospodárom dosahovať príjmy cez ceny. Na druhej strane však má i rezervy vo vnútri rezortu a tu slovenské poľnohospodárstvo podľa mňa musí prejsť veľkými zmenami.

Musíme si objektívne zanalyzovať a v diskusii dôjsť k záveru, či Slovensko je schopné a či je v terajšom období potrebné, aby sme poľnohospodársku výrobu v tradičnej intenzívnej forme prevádzkovali na celom území Slovenskej republiky a nehľadali iné ekonomické formy využitia poľnohospodárskej pôdy, najmä v málo úrodných oblastiach, ktoré by vytvárali zo štátnych zdrojov, ktoré sú v terajšej forme dotované do poľnohospodárskej výroby, viac pracovných miest a väčší hrubý domáci produkt, ako je to dosiaľ. Čiže tu je základná dilema, v ktorej bude v budúcnosti podľa mňa zásadná diskusia, lebo keď si porovnáme výrobné náklady na jednotku v produkčných oblastiach a nízko produkčných oblastiach, zistíme, že výrobné náklady sú z objektívnych príčin vyššie o 70 - 80 %, to znamená, že tento rozdiel, ak chcú podniky prežiť v týchto málo výnosných oblastiach, musí štát vykrývať vo forme dotácií. Čiže tu je zásadný problém, ktorý musí v budúcnosti slovenské poľnohospodárstvo riešiť a dať na túto problematickú oblasť jasnú odpoveď.

Ďalší problém podľa mňa, ktorý čaká na slovenské poľnohospodárstvo, je ten, že bude musieť nastať racionálna alokácia poľnohospodárskej výroby a veľmi výrazná špecializácia podľa regiónov. Svetovým trendom vyspelých agrárnych krajín je to, že sústreďujú vo veľkom rozsahu nosné poľnohospodárske komodity do jednotlivých oblastí, kde sú najlepšie poľnoklimatické oblasti, a zároveň s prvovýrobou sa dynamicky rozvíja potravinársky priemysel a výsledok je veľmi pozitívny, pretože reťazec od prvovýrobcu k spracovateľovi je veľmi efektívny a výrobné náklady na výrobu takto produkovaných potravín sú relatívne nízke. Čiže podľa môjho názoru táto cesta čaká i slovenské poľnohospodárstvo, a preto je veľmi dôležité, aby ministerstvo pôdohospodárstva zvolilo správne nástroje, ktoré by tento proces urýchlili, a nie ho spomaľovali, lebo spomaľovanie štrukturálnych zmien v slovenskom poľnohospodárstve podľa mňa bude na škodu samotným poľnohospodárom a občanom Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec, prosím vás o jednu vec, keby ste trochu ďalej išli od mikrofónu, tak, aby vás bolo počuť aj v televízii.

Poslanec J. Slaný:

Áno.

Čiže to sú zásadné problematické okruhy, ktoré treba riešiť. Podľa môjho názoru sa treba zamyslieť nad funkčnosťou a účinnosťou doterajšieho systému dotácií, ktorý podľa môjho názoru má veľké rezervy a má i možnosti zneužitia, lebo keď sú dotácie vyplácané na ha deklarovanej pôdy, je ten systém kontroly, ktorý doteraz je uplatňovaný, s vysokou mierou možné obísť a proste stáva sa bežnou praxou, že niektoré podniky berú dotácie i na pôdu, ktorú vôbec neobrábajú.

Ďalším problémovým okruhom, ktorý kvári slovenské poľnohospodárstvo, sú finančné toky. Na riešenie tejto problematiky sú dva názorové okruhy. Jeden názorový okruh tvrdí, že treba zvýšiť finančné prostriedky prostredníctvom komerčných bánk, ktoré by mali osobitné úverové programy do poľnohospodárskeho reťazca, a na druhej strane stojí teória, ktorá tvrdí, že sa musíme zamyslieť, kam unikajú finančné toky z poľnohospodárstva.

Môj názor je taký, že problematika platobnej neschopnosti v poľnohospodárstve vzniká dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je ten, že túto platobnú neschopnosť spôsobujú potravinárske podniky a ostatní odberatelia poľnohospodárskych komodít, ktorí za svoju produkciu neplatia, a ak platia, tak pozde. Ďalším prvkom, ktorý spôsobuje platobnú neschopnosť v poľnohospodárstve, sú samotní stratoví poľnohospodári, ktorí síce odberajú, poviem príklad, kŕmne zmesi, ale keďže ich výroba je stratová, nie sú schopní túto kŕmnu zmes zaplatiť, čiže tým sami spôsobujú druhotnú platobnú neschopnosť tých poľnohospodárov, ktorí vedia hospodáriť racionálne.

Čiže tu je otázka, ako vyriešiť tento problém. A môj názor je taký, že treba stvrdiť legislatívne mantinely, v ktorých budú upravené obchodno-dodávateľské vzťahy v tom smere, že bude tvrdo vyložiteľnou správa a stanovia sa veľmi krátke lehoty splatnosti so všetkými sankciami, ktoré k tomu patria. To znamená, celý výrobno-odbytový reťazec musí mať tvrdý hospodársky režim a to isté sa musí týkať i obchodníkov, ktorí dovážajú potraviny na slovenský trh zo zahraničia. Čiže ja vidím formu riešenia tejto problematiky v tom, že musia byť z výrobného reťazca vylúčené stratové podniky, ktoré, musíme si objektívne priznať, parazitujú na účet tých, ktoré vedia racionálne hospodáriť a vedia prežiť konkurenciu nielen v rámci slovenského agrárneho trhu, ale i v rámci trhu európskeho.

Čiže to je môj pohľad na riešenie dvoch základných problematických okruhov, ktoré musí slovenské poľnohospodárstvo čo najskôr uskutočniť, aby sa začalo dynamicky rozvíjať a rozvíjali sa aj so všetkým tie podniky a tie firmy, ktoré vedia svoje výrobné náklady racionalizovať a sú na vysokej európskej úrovni. Čiže z tohto pohľadu slovenské poľnohospodárstvo má pred sebou dobrú budúcnosť, lebo našou výhodou, v tom sa zhoduje aj ľavica, aj pravica, je ten fakt, že slovenské poľnohospodárstvo je vo veľkovýrobnej forme, to znamená, že má podobné parametre, ako je tu v americkom poľnohospodárstve. Čiže nemusíme prekonávať tú cestu, ktorú musí prekonať Európska únia, že proste musí nastať koncentrácia poľnohospodárskej výroby do väčších celkov, aby boli konkurencieschopné.

Na záver by som rád predniesol návrh uznesenia, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby v termíne do 31. 12. 1999 vypracovala nový dotačný systém, ktorý doterajší systém dotácií, ktoré boli vo veľkej miere prerozdeľované na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, aby boli uvoľnené na väzby na produkciu, ktorá bude prepočítaná podľa výrobných kvót na 1 ha poľnohospodárskej pôdy.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi Slanému za jeho vystúpenie.

S faktickými poznámkami sa hlási päť pánov poslancov, ako posledný pán poslanec Zlocha. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Gajdoš, dávam vám slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Pán poslanec Slaný, ak by sa mnohé z vašich názorov stali skutočnosťou, bolo by to veľkým nešťastím pre poľnohospodárov, zvlášť pre poľnohospodárov východoslovenského regiónu, v ktorom ešte, vďaka Bohu, dotačnej politike bývalej aj súčasnej vlády, aj keď nie prosperujú, aspoň prežívajú poľnohospodárske družstvá a zabezpečujú tak akú-takú zamestnanosť pre občanov tohto regiónu. Ak by sa v praxi naplnili vaše slová, bolo by to skutočne katastrofálne. Je treba sa zamýšľať nad inými metódami, formami oživenia poľnohospodárskej výroby. Bohužiaľ, aj pán minister Koncoš, ktorého ja považujem za odborníka a rozumného človeka, podľahol všeobecnej atmosfére dehonestácie všetkého pozitívneho, ktoré sa v minulosti za vlády premiéra Mečiara vo vzťahu k poľnohospodárstvu udialo. Tragickým omylom bolo, že aj táto poslanecká snemovňa podľahla politickému tlaku a zrušila zákon o revitalizácii podnikov, pretože cez tento zákon existovala reálna nádej pre mnohé pôdohospodárske podniky na ich prechod zo stratového hospodárenia na ziskové hospodárenie.

Ak sa usmievate, pripomeniem vám len pár čísiel. Keď v roku 1993 existovalo v tomto štáte 5 % ziskových pôdohospodárskych podnikov, tak na základe našich opatrení, reálnych opatrení na oživenie pôdohospodárskej výroby to bolo v roku 1998 už 60 % týchto podnikov.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Slaný, v našom poľnohospodárstve alokácia už dávno prebehla. Vinič nepestujú v Čadci, ani zeleninu, ani ovocie. Obilie pestujú na dolniakoch, ale na horniakoch pestujú zemiaky. Ale čo je problémom? Že po tejto alokácii sa im to nevyplatí pestovať, lebo náklady sú vysoké, a keď to aj vypestujú, nevedia to predať. Takže tam je hlavný problém. Správa to dobre vystihuje, že v tom je ten hlavný problém. Lenže ja som očakával od vás okamžité nápady, riešenia. Asi zrejme vám je najvlastnejšie riešenie presunom dotácií, to znamená peňazí, ktorými operuje štát. Ja som presvedčený, že dotácie sú len doplnkový nástroj, nie rozhodujúci nástroj. A pokiaľ poľnohospodári nebudú mať možnosť si riešiť produkčnosť a cenovú politiku, úhradu svojich nákladov, tak cez dotácie nikdy nebude vyriešené tak, aby to fungovalo. A preto tá citlivosť k dotáciám, najmä v hornatejšom teréne u nás, je veľmi dôležitá a myslím si, že tu nemôžeme zasievať takého semeno, aby sme postavili vlastne naše nerovinaté Slovensko do nejakej agrárnej vojny. Tak v tomto prípade ja mám ten názor, že sa to ťažko vyrieši s rokom 2000, pretože treba riešiť agrárny trh a treba riešiť vzťahy medzi producentmi, odberateľmi a obchodom. Tam je pes zakopaný.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Klemens.

Poslanec J. Klemens:

Ďakujem za slovo.

Nemôžem súhlasiť s kolegom Slaným. Nemôžeme dotáciami podporovať len poľnohospodárov v produkčných oblastiach Slovenskej republiky. Je potrebné udržať poľnohospodársku výrobu vo všetkých regiónoch a kútoch Slovenskej republiky, t. j. aj na Horehroní, v Terchovej, Dolnej a Hornej Súči, a nielen v Dunajskej Strede, Komárne či v Nových Zámkoch.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Maxon má slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán kolega, pán poslanec Slaný, chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tu neprezentovali agrárnu politiku, od ktorej sa dištancovali aj vaši politickí lídri a predstavitelia. Vy to veľmi dobre viete. Nie je to správna cesta. Dovoľte mi jedno osobné prirovnanie. Obaja tu môžeme v tejto snemovni rozprávať o skúsenostiach v agrárnej oblasti a napriek tomu, že vy ste o niečo mladší, ale o skúsenostiach môžeme rozprávať obaja. Ale, žiaľ, rozdiel medzi nami dvoma je ten, že ja môžem rozprávať aj o výsledkoch a vy nie. Okrem toho dnes ste tu vyzývali v snemovni, aby sa mnohé oblasti v agrárnej politike významným spôsobom liberalizovali, na druhej strane ste navrhovali absolútne manuálne spôsoby na riešenie tejto problematiky. Nechcem, samozrejme, spomínať tie nepresnosti, ktoré ste uvádzali, že minister pôdohospodárstva má v rukách cenové nástroje a cenovú politiku. Ak voláte po liberalizácii agrárneho trhu, tak spotrebiteľské ceny nie sú, samozrejme, nástrojom ministra pôdohospodárstva. Minister pôdohospodárstva len prostredníctvom pevných maximálnych alebo minimálnych cien môže čiastočne ovplyvňovať a regulovať trh.

A ešte jedna poznámka. Vyzývali ste, aby v oblasti poľnohospodárskej produkcie boli vylúčené stratové podniky. Uvedomujete si, že by ste vylúčili viac ako 52 % podnikateľov na pôde z tohto procesu? Jednoducho treba hľadať nástroje, aby sa tieto stratové podniky stali efektívnymi alebo aspoň hospodársky vyrovnanými. Nevyzývajte, prosím, k takýmto riešeniam.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ako posledný - pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

ja si nemyslím, že naša dotačná politika poľnohospodárstvu je najlepšia, ale v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Slaný. Veď predsa v krajinách Európskej únie, ktoré majú oveľa lepšie podmienky v poľnohospodárstve, dotujú poľnohospodársku výrobu a som presvedčený o tom, že každý štát by mal robiť všetko pre to, aby využíval pôdu, ktorú má. Pretože po prvé dáva pracovné príležitosti svojím ľuďom a po druhé mal by sa postarať o sebestačnosť aspoň v základných potravinách. Je predsa trošku smutné a smiešne, keď na Slovensko sa za stovky miliónov korún dováža zelenina, napríklad rajčiny, papriky, uhorky, hlávkový šalát, a nehovorím vôbec o ovocí, a pritom naša úroda často hnije na poli. Samozrejme, že je to vecou štátu, ktorý musí vytvárať také podmienky, aby sa využili domáce možnosti a aby sa ochránil domáci trh. Veď je napríklad smiešne napríklad aj to, že naše pivovary robia na necelý výkon, na 50 %, a pritom veľké množstvo piva dovážame zo zahraničia, a to aj napriek tomu, že predseda českej vlády sa hrubo a znevažujúcu vyjadril o našom pive. Každý rozumný človek, a teda malo by so to týkať aj poslancov, by mal podporovať politiku - a je v podstate jedno, či opozičný politik, alebo koaličný - vlády, ktorá sa snaží zabezpečiť sebestačnosť základných potravín.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Farkaš nie je v rokovacej sále. Stráca poradie. Takže za ním vystúpi pán poslanec Topoli, pripraví sa pán poslanec Šťastný. Pán poslanec Topoli nie je v sále.

Vystúpi pán poslanec Šťastný.

Nech sa páči.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vrátil by som sa ešte aj v súvislosti s vystúpením pána poslanca Slaného k tej prvej mojej časti, a to k problémom súvisiacim so živočíšnou výrobou. Ak si uvedomíme všetko to, čo bolo teraz povedané aj vo faktických poznámkach a vo vystúpení, tak musím jednoznačne konštatovať, že špeciálne tento úsek je na úrovni konkurencie v rámci Európskej únie veľmi málo zvýhodnený alebo nemá absolútne žiadne výhody. A ak si uvedomíme na druhej strane existenciu rôznych lobistických skupín, ktoré v rámci štátov Európskej únie existujú a ktoré lobujú veľmi tvrdo za poľnohospodárstvo, viete dobre, že najväčšie problémy v Európskej únii sú práve so stanovením rôznych pôd a poľnohospodárskym bojom, ak by sa to tak dalo povedať medzištátnym, tak potom je skutočne veľmi otázne aj s perspektívou prijatia do takzvaného európskeho štandardu, že kde sa ocitne naša poľnohospodárska výroba, špeciálne produkcia potravín. Pri prijatí takéhoto úzu sa nakopí obrovské množstvo vlastne nadprodukcie, no a napriek tomu, že máme pomerne relatívne nižšie náklady na jednotku výroby, ako sú v štátoch Európskej únie, nebudeme jednoducho konkurencieschopní.

Myslím si, že aj tu je potrebné hľadať akýsi scenár a načrtnúť cesty postupu, čo s týmto robiť, pretože by sa mohlo stať to, čo mi niekedy v roku 1990 alebo 1991 jeden kolega z Francúzska povedal, že prečo sa vlastne snažíte udržiavať poľnohospodárstvo v takejto forme, družstevnej forme. Načo budete produkovať potraviny, veď my vám ich vyrobíme toľko, koľko budete chcieť, môžete si ich doviesť. Nepovedal, že za čo. To už je druhý problém.

A pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, ešte čo mi v správe akosi chýbalo. Ak som hovoril o znižovaní stavov, tak, samozrejme, som mal na mysli ešte jeden veľmi vážny úsek, a to je otázka profylaxie zdravia, čo súvisí aj so zdravím ľudí. Nemalým podielom sa na znižovaní stavov podieľali nákazy, ktoré v uplynulom období prebehli, také vážne endémie alebo pandémie, ako bol napríklad mor ošípaných.

V súčasnosti - a čo bezprostredne súvisí s ohrozením zdravia ľudí - je to prebiehajúca paratuberkulóza. Máme na Slovensku v súčasnosti okolo 10 tisíc zvierat, pritom nerobíme žiadny plošný surveillance, to sú len tie, ktoré boli klinicky dokázateľné, diagnostikované, choré. A treba povedať, že toto ochorenie je horšie ako tuberkulóza.

Čiže bude sa treba veľmi vážne týmto zaoberať. Ale z hľadiska zverozdravotnej starostlivosti a ochrany nemáme v tomto smere v správe žiadne perspektívne alebo aj v súčasnosti načrtnuté uznesenie. Ja si myslím, že by to bolo treba doplniť, že by sa mala správa zapodievať aj týmto.

Ak sme hovorili o minulej úrovni pôdohospodárstva alebo poľnohospodárstva, možno povedať, že mnohí závideli predovšetkým z možného hľadiska konkurencieschopnosti. Treba povedať, že na tomto sa bezo sporu podieľalo vzdelávanie a veda na Slovensku. Veď len Slovenská poľnohospodárska univerzita za 50 rokov existencie vychovala cez 30 tisíc absolventov, ktorí bezprostredne pôsobili v poľnohospodárstve. A vychováva ich aj, samozrejme, dnes. Je otázne, do akej miery sa už dokážu priamo v rezorte uplatniť. Pochopiteľne, ja ohromne oceňujem všetko doterajšie úsilie od roku 1991 v rezorte pôdohospodárstva, ktoré zachovalo ako snáď jediný rezort v takom rozmere a na takej úrovni vedeckovýskumnú základňu.

Dnes, žiaľ, je situácia taká, že výskumné ústavy už prenajímajú svoje priestory pre rôzne firmy, aby mohli nejakým spôsobom dopĺňať si chýbajúce financie. Veľmi sa znížilo dotovanie do vedeckovýskumnej základne a, samozrejme, aj vzdelávania. A v správe nakoniec sa to objavilo, že nevenuje sa tomu nejaká zvlášť veľká pozornosť, lebo je tam jedno jediné uznesenie o tom, že zabezpečíme protidrogový program. To sa týka predovšetkým, pochopiteľne, učňovských škôl, ktoré do rezortu tiež patria. Ale nič sa nehovorí o spolupráci vedeckovýskumnej základne univerzít, ktoré tu v tomto smere na úseku pôdohospodárstva existujú.

Dovoľte mi, aby som vzhľadom na vedu citoval aspoň jednu maličkú časť, pretože je to pomerne rozsiahly materiál, z memoranda účastníkov konferencie o vede a technike na Slovensku "Desať rokov po novembri 1999".

Citujem: "Nepriaznivá ekonomická situácia sa začína veľmi negatívne odrážať na primeranom zabezpečovaní ďalšieho rozvoja vedy a výskumu, výchovno-vzdelávacieho procesu a vedeckej výchovy mladých a talentovaných študentov. Vedeckovýskumná základňa už vyčerpala všetky rezervy aj na zachovanie súčasného stavu vedeckého bádania. Ústavy prepustili prakticky viac už ako polovicu zamestnancov, dnes už dochádza v podstate na prepúšťanie vedeckovýskumných pracovníkov, ak bude teda pokračovať ďalšie prepúšťanie.

Uvedená skutočnosť ohrozuje nielen kvalitu výučby na základných, stredných a vysokých školách, ale primerane zapájanie sa vedy na Slovensku do medzinárodných vedeckých projektov. Negatívne vplýva na poznávací proces v disciplínach, ktoré majú z regionálneho, kultúrneho, historického hľadiska nezastupiteľný význam v oblasti kultivovania ľudskej osobnosti, v oblasti zdravotníctva, zabezpečovania zdravej výživy a sebestačnosti v produkcii potravinových zdrojov, pri ochrane životného prostredia a rozvíjaní niektorých inovačných procesov v oblasti hospodárstva.

Uvedený stav považujeme za mimoriadne kritický, v podstate hrozí nezvratným kolapsom vedy a vzdelávania v Slovenskej republike.

Upozorňujeme, že bez adekvátnej vlastnej kvality a výkonnej vedeckovýskumnej a vysokoškolskej základne nemôže sa naša ekonomika a spoločnosť začleniť medzi vyspelé krajiny Európskej únie."

Ak som mal a mám nejaké informácie z hľadiska zabezpečenia budúcoročného rozpočtu alebo kapitoly pre vedu, vyčlenenia prostriedkov aj pre rezortné ústavy, tak sa mi zdá, že to je nielen numericky menej minimálne o 7 desatín percenta, ale že aj vzhľadom k inflácii, ktorá tu bude, to bude možno o jednu tretinu menej prostriedkov, ktoré do tohto rezortu prídu.

Ja si myslím, že by bolo vhodné, aby sa prezentovalo, čo ďalej s rezortnou vedeckovýskumnou základňou. Bude sa podporovať, bude zostávať na grantovej úrovni? To znamená, že bude môcť čerpať len z toho, čo získa či z domácich, alebo medzinárodných grantov, alebo skutočne bude tu aj nejaká štátna objednávka pre vedeckovýskumnú základňu.

Pochopiteľne, nie je formálna, ale taká, ktorá by požadovala od vedeckovýskumnej základne postupy riešenia na zlepšenie stavu trebárs v rezorte vodného, lesného hospodárstva alebo poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. Ak tieto veci striktne nepomenujeme, bude len veľmi ťažko sa orientovať v celej vedeckovýskumnej základni, čo v ďalšom období robiť. A obávam sa, aby sa nie tak ako teraz prenajímala časť týchto priestorov, ale aby sa neprenajímali celé ústavy, pretože ak by k tomu došlo, tak vlastne to bude skutočne tak, ako je v memorande napísané, bude koniec vedeckovýskumnej základne. Ale obávam sa, že aj naša ekonomika v tomto smere na to veľmi významne doplatí.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Sú štyria páni poslanci s faktickými poznámkami. Ako posledný pán poslanec Zlocha. Uzatváram možnosť ďalších podaní faktických poznámok.

Prvý - pán poslanec Maxon, prosím.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Môj kolega, pán poslanec Šťastný, uviedol niekoľko vecí, ktoré v zelenej správe podľa jeho názoru chýbajú a ktoré teda aj z hľadiska jeho odbornej profilácie by mali byť v zelenej správe obsiahnuté.

Dámy a páni, mne v zelenej správe chýba jedna veľmi významná a vážna skutočnosť. Je to skutočnosť, ktorou bolo oblepené celé Slovensko. V zelenej správe sa nikde nepíše o základných potravinách za základné ceny. Takže ak zelená správa má byť aj politickým konsenzuálnym dokumentom, tak asi by bolo potrebné niečo o tých základných potravinách za základné ceny v tej zelenej správe popísať. Prirodzene, odborníci vedia, že čo je možné na tú tému napísať a čo je možné na tú tému uviesť.

Ja by som teda chcel zdôrazniť len niekoľko alebo dve vážne skutočnosti, ktoré sa v súvislosti s týmto konštatovaním udiali. Aby táto téza nebola uskutočniteľná, tak sme zvýšili spodnú sadzbu DPH. A, vážené dámy, vážení páni, dnes máme na stole štyri novely zákonov, ktoré opäť posúvajú základné potraviny za základné ceny do neuskutočniteľných parametrov - a skôr by som povedal - do "Alenky v ríši divov".

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pani poslankyňa Angelovičová, nech sa páči.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ak dovolíte, nadviažem na vystúpenie pána poslanca Šťastného, kde spomenul Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Je tu priestor na spomenutie tejto významnej inštitúcie. Z tejto inštitúcie opúšťajú brány poľnohospodárski odborníci pripravení nielen pre prvovýrobu, ako sú zootechnici, agronómovia, ekonómovia a mechanizátori. V súčasnom období na tejto univerzite sú možnosti získavať vedomosti a schopnosti pre oblasť širokého zamerania v pôdohospodárstve, či je to hodnotenie poľnohospodárskych produktov, či je to klasické záhradníctvo, záhradná architektúra, agroturistika, používanie rôznych poľnohospodárskych strojov, ale aj ochrana životného prostredia z aspektu poľnohospodárskej výroby. Ďalej sú to odbory v teoretickej rovine, ako je aplikovaná biológia, vedecká výživa ľudí. Z lukratívneho hľadiska záujmu o štúdium zostáva naďalej ekonomika poľnohospodárstva, manažment, marketing, poľnohospodárske právo a zahraničný obchod. Takže je tu záruka na stabilizáciu a rozvoj pôdohospodárstva aj z aspektu prípravy odborníkov.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Števček.

Poslanec P. Števček:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

samozrejme, necítim sa povolaným odborníkom na poľné hospodárstvo a meritórne k tomu nechcem hovoriť. Zarazil, alebo zaujal ma fakt, ktorý spomína pán kolega Šťastný, keď vraví o vede a výskume, o vedeckovýskumnej báze v poľnohospodárstve. Je to, samozrejme, alarmujúce. Chcem iba dodať na margo toho, že vzťah súčasnej vládnej moci k vede, k vedeckovýskumným základniam v každom rezorte je ešte horší ako laxný. A to je signál, by som povedal, celospoločenský, nielen úzko odborný, ktorý sa týka pôdohospodárstva. Ak štátny rozpočet, ak vláda, ak štát si nevybudujú vzťah k vede ako k prioritnému záujmu rozvoja spoločnosti, potom, isteže, nemožno sa čudovať, že bude krachovať nielen poľnohospodárstvo a jeho výrobné podniky, ale bude krachovať aj vzdelanostná úroveň a celý náš kultúrny profil.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená Národná rada,

pri počúvaní alebo pri čítaní týchto správ môžem povedať, že sa človek často začudoval nad vcelku prijateľnými výsledkami v poľnohospodárstve, a to aj napriek tomu, že vieme, že poľnohospodári závisia od tých tam hore. Teda od vlády, či dá dostatok peňazí, aby bolo možné poskytovať dotácie alebo nakoniec aby bolo možné vytvoriť základné predpoklady na tvorbu úrody a na zber. No a potom, samozrejme, aj od Pána Boha, ktorý ani tejto vláde, ale ani nám veľmi neprial, pretože práve vtedy, keď malo pršať, bolo sucho a zasa naopak, keď sa mala vyberať repa alebo kukurica, bolo mokro a niekedy sa stalo, že to zrejme zostalo na poli. Určite nemali sme ani my, ani táto vláda najlepšie podmienky, pretože často v obilí bolo príliš veľa buriny, a ak napriek tomu bola zabezpečená sebestačnosť potravín, aj keď nie za základné ceny v základných potravinách, ako to sľuboval usmievajúci sa pán poslanec Mesiarik z billboardov, ale napriek tomu potraviny sú a myslím si, že ich je aj dostatok. Určite treba lepšie využiť vedeckovýskumnú základňu. Slovenská poľnohospdárska univerzita v Nitre naozaj vychováva veľmi kvalitných odborníkov. No a potom treba využiť aj naše prírodné podmienky a danosti, ktoré máme. Ako príklad by som chcel uviesť to, sú to, myslím, podnikatelia v Bešeňovej, ktorí v skleníkoch využívajú geotermálnu energiu, teda horúce vody, a dopestujú 1 300 ton rajčín za rok, ktoré voňajú, tak to je najlepší príklad na to, ako treba využívať dané možnosti a ako v ďalšom postupovať...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Topoli, nech sa páči.

Poslanec M. Topoli:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dovoľte mi, aby som pokračoval v mojom vystúpení a venoval sa naozaj len transformácii, pretože je to oblasť, ktorú ja považujem, vzhľadom na to, čo som tu už povedal, na potreby investičných prostriedkov do vodného hospodárstva za rozhodujúcu. Najskôr sa pokúsim odpovedať, prečo transformovať a podľa môjho názoru veľmi rýchlo. Neodkladne veľmi rýchlo. V prvom rade je to povinnosť zo zákona pre obce, ktoré sú zodpovedné za zásobovanie, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd a nemajú na to žiadne, ale absolútne žiadne možnosti, aby do tohto procesu zasahovali. To je jeden podľa môjho názoru veľmi vážny fakt, pretože od roku 1991 je tento stav taký. Aby mohli obce do tohto procesu zasahovať a tým naplňovať literu zákona, musia mať na to niektoré nástroje a prostriedky. V prvom rade musia vlastniť infraštruktúrny majetok, regionálne skupinové vodovody a mať dostatočný vplyv na prevádzkovateľa. Štát si ponecháva vlastníctvo zdrojov vody, to vyplýva z § 4 ústavy, a hlavne štát vykonáva štátnu správu vo vodnom hospodárstve.

Spôsoby transformácie môžu byť vlastne len dva. A to jeden spôsob je živelný a druhý spôsob je s politickým cieľom. Pre štát je najjednoduchšie previesť infraštruktúrny a prevádzkový majetok a majetok skupinových vodovodov na obce v pôsobnosti súčasných odštepných závodov alebo vo väč ších celkoch. Všetko ostatné je potom v moci zastupiteľov obcí a miest. Čiže tu je jeden zavádzajúci faktor, že vlastne obce a mestá strácajú vplyv a štát stráca vplyv nad prirodzeným monopolom v zásobovaní vodou, odkanalizovaní, čistení. Ten živelný spôsob, ktorý môže nastať, keď sa okolo tohto bude dlho špekulovať, že mestá a obce nemajú žiadnu skúsenosť so správou majetku a prevádzkou vodovodu a kanalizácií. Mestá a obce nevedia stabilizovať infraštruktúrny majetok, dôjde k atomizácii a následne k neekonomickému prevádzkovaniu a k sťaženým podmienkam zabezpečenia investovania do rozvoja infraštruktúry a k naplneniu kvalitatívnych zákonných noriem. Výsledok - vysoká cena pre spotrebiteľa.

Obce nevedia prevádzkovať majetok, nevedia zverený majetok prevádzkovať, vytvoria sa rôzne typy obecných socialistických komunálnych podnikov a prevádzkarní, ktoré budú následne nestabilné. Pri obmene politikov v samosprávach dochádza k absolútnej stagnácii a dochádza k obmene vedúcich, to je skúsenosť zo Spolkovej republiky Nemecko. Nebudú schopné zaisťovať, znižovať prevádzkové náklady, nebudú schopné zabezpečiť investovanie rozvoja infraštruktúry. Výsledok - vysoká cena pre spotrebiteľa, zlá pozícia na získavanie finančných zdrojov, veľmi zlá, resp. žiadna pozícia na získanie strategického partnera. V prípade neskoršieho vstupu strategického partnera, resp. investora, dochádza buď k odkúpeniu infraštruktúrneho majetku a výsledok je veľká investícia pri vstupe infraštruktúry majetku a prejaví sa dramatickým nárastom ceny vodného a stočného. Takéto prípady sa stali v Čechách, kde vlastne obce a mestá, ktoré boli vlastníkmi tohto zo zákona číslo 138 o majetku obcí od roku 1992, napríklad na severnej Morave a v západných Čechách predávali akcie strategickým, teda veľkým korporáciám, ktoré sa zaoberali prevádzkou vodovodov a kanalizácií a cena išla rapídne hore, pretože to nie sú lacné veci.

Politicky cielená koncepcia, programový cieľ vlády je vstup do Európskej únie. Treba, samozrejme, k tomu aj ten legislatívny rámec prispôsobiť. Vláda posúdi, či bude schopná spoločne s obcami financovať rozvoj infraštruktúry v nadväznosti na politický cieľ. Štátny rozpočet, fondy, úvery a tak ďalej a samofinancovanie obcí. Podľa potrieb, ktoré sú kvantifikované v správe o vodnom hospodárstve, je to utópia. Vláda pripustí možnosť vstupu strategických partnerov, zahraničných investorov na financovanie rozvoja infraštruktúry a podľa toho zvolí postup transformácie a privatizácie prevádzkového majetku. Ministerstvo financií formuluje jasné pravidlá pre cenový vzorec. To je tá vecne regulovaná cena.

Zachovanie politického vplyvu vlastníctva infraštruktúry - obec. Obce by si mali vždy zachovať politický vplyv na veci im dané zákonom. Možnosti výberu prevádzkovateľa, stanovenie ceny vodného a stočného. A toto je veľmi dôležité. Ak obec zodpovedá za to, tak musí mať ona rozhodujúci vplyv na stanovovanie ceny vodného a stočného. Pretože je vlastníkom celej infraštruktúry a ona zabezpečuje dodávku vody cez prevádzkovateľa svojim obyvateľom. Lebo dnešná stropovaná cena, ktorá dnes funguje vo vodnom hospodárstve pre domácnosti, je vlastne len iným obráteným spôsobom, že títo občania pri voľnej tvorbe ceny alebo ostatných, platia to v rožkoch, mlieku, v tom, čo musia denne spotrebúvať. Ďalší vplyv môžu mať svojou účasťou ako akcionári v tých prevádzkových spoločnostiach. A najväčšie garancie získavajú obce prostredníctvom prevádzkovej zmluvy. To nebezpečenstvo tu však je, pokiaľ bude prevádzkový majetok začlenený do spoločnosti vlastniacej majetok infraštruktúry, existuje reálne nebezpečenstvo, že niektorí akcionári neskôr svoj podiel predajú, aby získali finančné prostriedky do svojich obecných rozpočtov. Pokiaľ predaj prevýši 51 % majetku spoločnosti, zvýši sa, akcionári politický vplyv strácajú úplne. To sa stalo v mnohých oblastiach v Čechách.

Niečo o legislatíve. To je vážny a dlhotrvajúci problém vo vodnom hospodárstve. Chýba nám v prvom rade zákon o vodách, najvyššia právna norma. Darmo bude tak, ako je v opatreniach určené, si stavať ministerstvo pôdohospodárstva ako zodpovedný rezort za vodné hospodárstvo, že spracuje zákon o vodách a kanalizáciách, nemôže ho spracovať skôr, ako bude schválený Národnou radou zákon o vodách. Ale je tu a nakoniec je to aj v návrhu, v spoločnej správe možnosť veľmi rýchlo novelizovať zákon číslo 138/1973 Zb. a potom sa zapodievať aj dlhšie tak, ako to urobili v Čechách, zapodievať sa definitívnym zákonom o vodách.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení prijala ešte transformáciu podnikov vodovodov a kanalizácií. A opäť sme v legislatíve. Chýba zákon o vodovodoch a kanalizáciách. Neexistencia tohto právneho predpisu ohrozuje zdravie obyvateľstva. Je 81,3 % obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov. A pritom dnes sa prevádzkujú vodovody jednak štátnymi podnikmi, v mnohých prípadoch v obciach nekvalifikovanými ľuďmi, pretože asi 5 % vodovodov je v správe obcí a naozaj nie je to v poriadku.

Naozaj vážnym problémom je legislatívne upraviť protipovodňové opatrenia. Mali sme to tu prednedávnom, a nie je to legislatívne upravené.

Na záver mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy, a to je prijať zákon o využívaní hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike, termín rok 2000, a stanoviť vecnú reguláciu cien pitnej úžitkovej odkanalizovanej vody pre domácnosti 30 dní po schválení štátneho rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť.