Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami žiadny poslanec nechce vystúpiť. Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Topoli. Pripraví sa pán poslanec Šťastný.

Poslanec M. Topoli:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

rozprava, ktorá prebieha k tzv. zeleným správam, ktoré predložila vláda do parlamentu, sa dosiaľ zaoberala určite veľmi dôležitým odvetvím, a to bolo poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Všetci doteraz vystupujúci pertraktovali tento veľmi dôležitý rezort a dôležitú oblasť pre rozvoj spoločnosti ako takej. Mne dovoľte, aby som celé svoje vystúpenie venoval tej poslednej správe, a to je správa o vodnom hospodárstve, a opatreniam, ktoré z toho vyplývajú.

Správa o vodnom hospodárstve za rok 1999 je vo svojej skladbe, kvantifikácii spracovaná profesionálne, čo svedčí o odbornosti pracovníkov vodohospodárskej sekcie, ktorí ju spracúvali, a teda veľkého okruhu vodohospodárov. Ale ten, kto ju podrobnejšie preštudoval, má k tejto problematike veľmi blízko, rýchle zistí už pri tabuľke potreba finančných prostriedkov na zabezpečenie vybraných funkcií vodného hospodárstva na roky 1999 a 2000 s výhľadom do roku 2010, kde sa hovorí o potrebe investičných zdrojov 97 mld. korún, ja skromne dodávam, že je to veľmi skromná potreba. Ak si to prerátame, tak to vychádza cez 8 mld. korún za rok. Pokiaľ vieme, dnes prechádza 5 mld. korún do ďalšieho roku, čiže ak by sme mali toto brať ako vážne, ja to považujem, že zdrojovo je to postavené na vode. Nikde sa totižto nedá dočítať, akým spôsobom tieto zdroje budú zabezpečované.

Treba si uvedomiť jednu vec, že, samozrejme, v programovom vyhlásení vlády je veta a veľká snaha Slovenska vstúpiť do Európskej únie, čo je úplne jednoznačné a neoddiskutovateľné. Už druhá stránka veci je, že Európska únia má rozhodujúce podmienky aj v oblasti vodného hospodárstva. Jedna z podmienok je zásobovanie 92 % obyvateľov vodou z verejných vodovodov. V súčasnosti na Slovensku je zásobovaných vodou z verejných vodovodov 81,3 % obyvateľov. Tento rozdiel v investičných, v odhadnutých investičných potrebách robí 40 mld. Sk, samozrejme, v dnešných cenách.

Ďalšia, ešte vážnejšia podmienka je, že v sídlach, v obciach nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov musí byť kanalizácia a musí byť čistenie. Keď si uvedomíme, že v súčasnosti je napojených na kanalizáciu asi 54 % obyvateľov, a keď si zoberieme, koľko týchto sídel je, to sú ďalšie ešte väčšie miliardy na splnenie tej prvej podmienky.

A ďalšia vec, ktorú som v zelenej správe nenašiel, možno som to prehliadol, je, že v roku 2000 končí výnimka na hodnotenie fosforu a dusíka pri vypúšťaných odpadových vodách cez čistiarne odpadových vôd. V 197 čistiarňach, ktoré v súčasnosti pracujú na Slovensku, majú tri, a to sú tie posledné, majú tri čistiarne toto zabezpečené. Tam je ďalší objem peňazí, ktoré sú v miliardách.

Otázka zabezpečenia finančných prostriedkov na realizáciu rozvojových investícií, ako sa v správe uvádza, zostáva otvorená, pretože nie sú vyriešené principiálne ekonomické otázky súvisiace s uplatňovaním verejnoprospešných činností, cien povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej, ich vecnou reguláciou, a to najdôležitejšie, súvisiace s veľkou vodou, spoplatnenie hydroenergetického potenciálu vody pri výrobe elektrickej energie vo vodných elektrárňach.

Úsmevne znie konštatovanie v správe, že zabezpečenie finančných potrieb je toho času možné z vlastných zdrojov vodohospodárskych štátnych podnikov tvorených z odpisov, ale aj prevádzkových výkonov iných činností. Možnými zdrojmi sú aj štátny rozpočet, štátne fondy, pôžičky a úvery. Pýtam sa: Odkiaľ a ako? Z tejto podstatnej časti financovania rozvojových investícií je úplne zrejmé, že nie je možné a nikdy nebude možné, aby štát dokázal zabezpečovať pri ostatných veciach aj vodné hospodárstvo.

A teraz mi dovoľte sa chvíľu venovať transformácii Vodární a kanalizácií tak dlho diskutovanej. Na jednej strane v správe je povedané, koľko je potrebných prostriedkov na rozvojové investície do infraštruktúry a do vodného hospodárstva ako takého. A na druhej strane sa píše, že síce transformácia Vodární a kanalizácii je nutná, ale po skúsenostiach a po analýze ju treba na určitý čas pozastaviť. Tak poďme, čo a aké nedostatky sú v tejto oblasti z tej analýzy vyplývajúce.

Dosiaľ vlastne je ukončená transformácia len v regióne Trenčín, a tu z tejto analýzy vyplýva, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodov a kanalizácie. Prosím vás pekne, vôbec to nie je pravda a nemá to žiadne opodstatnenie, aby to bola pravda. Keď sa zriaďoval Štátny vodohospodársky fond, tak sa prvýkrát v histórii slovenského vodného hospodárstva spoplatňovala cena podzemnej vody, ktorá je rozhodujúcim zdrojom na tvorbu fondu vodného hospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva. Ale v štatúte je napísané, a to má súvislosť s transformáciou, že tieto prostriedky by mali byť venované na budovanie vodovodov práve v obciach, ktoré nemajú vodovod a nemajú ani vytvorené podmienky dostatku podzemnej vody v obecných studniach.

Ďalej sa tu hovorí, že je treba vynakladať veľké sumy na identifikáciu majetku a všetkých týchto náležitostí. Vážení, žiadny spôsob, ani žiadny potenciálny partner, či už zahraničný strategický partner, predsa nepôjde do spoločnosti, kde nie je identifikovaný majetok. A majetok a tie časti, ktoré sú nie zas veľmi veľké, miliónové sumy, ale tie boli vlastne na to, aby sa skutočne úplne jednoznačne určil objekt s majetkovoprávnym vyrovnaním. To znamená, aby boli listy vlastníctva. Toto sa tak či tak urobiť bude musieť.

Hovorí sa, aby štát mal, samozrejme, vplyv. Štát mal vždy a všade v Európe aj všade inde vplyv cez štátnu správu, pretože nakladanie s vodami a voda vždy zostáva podľa § 4 našej ústavy naším vlastníctvom, teda nás všetkých. Každý vlastníme nejakú 5-milióntinu toho, čo v podzemí je, nielen vody, ale aj nerastného bohatstva. Naschvál nepoužívam slovo "štátny". A nakladanie s touto vodou bez toho, aby sa štátna správa vyjadrila k tomuto, nie je možné nikým. To je jedno, kdekoľvek si urobí niekto akýsi vrt alebo niečo podobné. A druhá vec, je úplne prirodzené, že taký poklad, ktorý nám dnes ostal voľný, ako je podzemná voda na Žitnom ostrove, to je jednoducho, akoby sme mali nejaký zásobník ropy tu, ktorý sa v budúcnosti bude veľmi, ale naozaj veľmi lukratívne predávať do oblastí, kde jednoducho z geologických podmienok nie je možné mať pitnú vodu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šťastný.

Nech sa páči.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

panie poslankyne, páni poslanci,

nebudem hovoriť o ekonomických súvislostiach, pretože nie som ekonóm, ale dovoľte mi, aby som povedal čosi k zelenej správe z oblasti, o ktorej sa tu tak veľa nehovorilo, a to o úseku, ktorý tak ako celé poľnohospodárstvo nie je príliš atraktívny, ale myslím si, že živočíšna výroba je veľmi málo atraktívna predovšetkým z niektorých aspektov, aj keď je v tom reťazci predovšetkým zdroja obživy nenahraditeľným úsekom, ale s veľmi malou pozornosťou. A to sa, myslím, prejavilo tak trošku aj v tejto správe, s výnimkou tabuľkovej časti, a práve preto by som k tomu zaujal stanovisko, niekoľko postrehov.

Prečo je neatraktívne? Pretože si vyžaduje 24-hodinovú službu 365 dní v roku, a nie v parfumérii. No a z toho dôvodu, pochopiteľne, ten záujem o prácu na tomto úseku je s výnimkou skutočne zanietených ľudí veľmi nízky. Ak si uvedomíme, že živočíšna výroba je vlastne najstabilnejším prvkom z hľadiska pravidelnosti príjmov v poľnohospodárstve, pretože prvé peniaze v roku prichádzajú z mlieka, z mäsa, ak je zabezpečený pravidelný tok peňazí, pochopiteľne, vtedy dokáže podržať úseky, ktoré majú istú sezónnosť alebo istý sezónny charakter. No a myslím si, že tento zdroj financií potom podmieňuje aj rozvoj ostatných úsekov.

Ak sme si všimli čísel, ktoré sú uvádzané, ale aj za tie toky, čo dokážeme sledovať vývoj pôdohospodárstva alebo pokles úrovne pôdohospodárstva, tak vlastne reštrukturalizácia najviac postihla tento úsek. Došlo k takému zníženiu stavov hospodárskych zvierat, že napríklad na úseku chovov hovädzieho dobytka a špeciálne na úseku chovu dojníc-kráv máme nižšie stavy, ako bolo v predvojnovom období. Pritom ak to chceme posudzovať z hľadiska sebestačnosti v produkcii potravín, tak nás je o niečo viac, ako to bolo do roku 1940.

Čo však nesie so sebou takýto obrovský pokles? To nie je len otázka zabezpečenia produkcie, povedzme produkcie mlieka tým, že za ostatných 20 rokov sa výrazne zvýšila produkcia predovšetkým vďaka genetike, ale aj vďaka starostlivosti a systému, ktorý bol zabezpečený na tomto úseku. Ale je to aj otázka, pochopiteľne, produkcie mäsa. A už dnes vlastne sme nielen pri hovädzom dobytku, ale na celom úseku v produkcii potravín na hranici alebo v niektorých prípadoch pod hranicou sebestačnosti. Jednoducho generačný interval, ktorý u zvierat existuje, limituje nejaké skokové tendencie a tu sa nedá nič robiť. To, čo sa napríklad odohráva dnes na úseku chovu hovädzieho dobytka, bude mať ešte po piatich rokoch dozvuky, pretože ten generačný interval tu jednoducho päť rokov funguje.

S poklesom stavov súčasne súvisí aj druhá funkcia živočíšnej výroby, a to, že ju môžeme považovať za akýsi prekurzor účinnosti rastlinnej výroby nielen preto, že produkuje biomasu, organickú hmotu, ktorá je nepostrádateľná z hľadiska kvality pôdy, z hľadiska zvyšovania jej úrodnosti. Ak dôjde k poklesu stavov, tak je ohrozená úrodnosť, hlavne v súčasnom období, ako sme počuli, že sa dostáva anorganické hnojenie na úroveň 30 kg, čo je teda už pod únosnú hranicu. A mali by sme byť aspoň v jednom prípade hrdí, že sme sa vlastne dostali do ekologického poľnohospodárstva, že po piatich rokoch, dá sa povedať, používania takto nízkych dávok a takejto výživy pôdy môžeme označiť poľnohospodárstvo alebo pôdne hospodárstvo za ekologické. Ale neprejavuje sa to nikde. Neprejavuje sa to predovšetkým z hľadiska cenotvorby. V štátoch, kde sa produkuje taká potravina, ako je mlieko z hľadiska ekológie, povedal by som, v čistom stave, to znamená, že ako tzv. senné mlieko v podhorských, horských oblastiach, sa to aj výrazne cenovo prejaví. Ostatné mlieko je značne na nižšej cenovej hladine.

Očakával som, že bude aspoň nejaký perspektívny náznak, že by aj v tejto oblasti sa mohol prejaviť, teda v správe nejaký náčrt, ako by to v budúcnosti mohlo byť alebo ako by sa mohla legislatíva v tomto smere orientovať, pretože počúvame tu také dva smery, čo treba podporovať z hľadiska dotačnej politiky, či podporovať produkčné, či podporovať neprodukčné oblasti. No a myslím si, že ak nechceme splniť tú teóriu pána Klausa o golfových ihriskách, bude potrebné v podhorských oblastiach z hľadiska zabezpečenia produkcie a myslím si, že omnoho efektívnejšej produkcie cez živočíšnu výrobu urobiť podstatne viac.

Trochu výraznejšie malo zaznieť v správe, ako nasmerovať trebárs chov tzv. neprodukčných kráv predovšetkým v tejto oblasti, extenzívny výkrm hovädzieho dobytka, čo by zefektívnilo v konečnom dôsledku aj krajinotvorbu, pretože živočíšna výroba z hľadiska krajinotvorby má skutočne nezastupiteľné miesto. Súvisí to v podstate aj s tendenciou, ktorá sa objavuje vo všetkých krajinách Európskej únie, ale v podstate na celom svete to je produkcia bioproduktov. To sú tzv. ekologické potraviny. Na to, aby sa nielen vytvorila, ale aby sme mohli posúdiť, či sú, alebo nie sú takýmito bioproduktmi, musíme vytvoriť celú sieť nejakých kontrolných útvarov, kontrolných mechanizmov a to sa dostáva vlastne tak trošku na úroveň kontroly hygieny stavu v živočíšnej výrobe, kde sa v uznesení len sucho konštatuje, že finančne zabezpečíme a sfunkčníme referenčné laboratórium, národné referenčné laboratórium. Ja si myslím, že tu treba vytvoriť nielen laboratórium alebo sfunkčniť a finančne zabezpečiť pre surové kravské mlieko, resp. produkty z neho, alebo mliečne produkty, ale treba zabezpečiť celú sieť laboratórií s medzinárodnou akreditáciou. Pretože ak chceme posudzovať naše vyrobené potraviny pre domáci trh, pre export, ale aj tie importované, musia tieto naše laboratória spĺňať takéto požiadavky. Ak to jednoducho nedokážeme, finančne nezabezpečíme, potom nebudeme plniť ani podmienky, ktoré Európska únia a náš vstup do Európskej únie vyžaduje.

Chcel som ešte hovoriť k tomu, čo mi je najbližšie, a to o vede, vzdelávaní a poradenstve, ale vzhľadom na to, že čas uplynul, prihlásim sa do ústnej rozpravy a túto časť by som dokončil.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi poslancovi Šťastnému za jeho vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že všetci písomne prihlásení poslanci už v rozprave vystúpili. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť ústne. Prosím, aby ste sa hlásili na svetelnej tabuli. Takže pán poslanec Delinga ako prvý, ďalej pán poslanec Oberhauser, pani poslankyňa Angelovičová, pán poslanec Slaný, pán poslanec Farkas. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlášok do rozpravy k zelenej správe.

Prosím pána poslanca Delingu ako prvého, po ňom sa pripraví pán poslanec Oberhauser.

Nech sa páči, pán poslanec.

Ďalej pán poslanec Šťastný, ktorý avizoval, že sa chce prihlásiť už vo svojom vystúpení, aj pán poslanec Topoli. Prečítam znova prihlásených a uzatvorím to definitívne. Pán poslanec Delinga, Oberhauser, Angelovičová, Slaný, Farkas, Topoli, Šťastný.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne.

Takže budem pokračovať. Správa, ktorú prerokúvame, odhaľuje medziročný pokles dynamiky hrubého domáceho produktu, ktorý korešponduje v poľnohospodárstve s poklesom hrubého domáceho produktu v roku 1998 ako celku. Treba však v tomto kontexte hlbšie posúdiť faktor vzťahu poľnohospodárskej prvovýroby k potravinárskemu priemyslu. Lebo práve potravinárstvo si zachovalo svoju výkonnosť, keď jeho podiel na hrubom domácom produkte zostal na úrovni 4,09 % a teda minimálne o 5 stotín sa ešte zvýšil. V tomto vzťahu sa odzrkadľuje jeden veľmi zaujímavý prvok, a tým je podľa údajov, ktoré sú uvedené v správe, že kým podiel poľnohospodárstva na celkových obstaraných investíciách sa oproti roku 1997 znížil z 3,31 % na 2,89 %, tak v potravinárskom priemysle sa zvýšil o 23,8 %. A čo je zaujímavé, na spôsobe investovania poklesli zahraničné zdroje zo 6,4 % na 0,7 % a stúpli vlastné zdroje.

Keď si to dáme do logického súvisu, vidíme, že vo vnútri rezortu v nás evokuje úvaha, že kým poľnohospodári na pôde nemajú financie, tak naši potravinári predsa len nejaké financie majú a bude potrebné asi ten vzťah medzi potravinárskymi podnikmi a poľnohospodárskymi podnikmi dať do normálneho zmluvného vzťahu tak, aby nevznikal dojem, že potravinári zadržiavajú finančné zdroje na to, aby poľnohospodári tieto finančné zdroje nemali okamžite.

Správa ďalej odhaľuje medzinárodné postavenie nášho poľnohospodárstva, a to nielen voči krajinám Európskej únie, ale aj oproti krajinám posttransformačným, čiže krajinám CEFTY. Veľmi často sa dáva do súvisu vysoká dotačná politika slovenského poľnohospodárstva voči krajinám CEFTY. To napríklad pán podpredseda vlády Mikloš neustále opakuje a ďalší poslanci napríklad z Demokratickej strany, ale už aj z SDK. Slovenská republika má v porovnaní s Európskou úniou, ale aj s Maďarskom, Poľskom najnižšiu podporu trhových cien. Dotácie v prepočte na ha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku dosahujú len 22,6 % podpory priemeru Európskej únie. Pritom Poľsko má takýto pomer 23,4, ČR 19,8, Maďarsko 12,6, ale treba povedať, že tieto krajiny, ktoré majú nižší podiel, majú o 16 % lepšie zornenie pôdy, to znamená, že majú oveľa lepšie výrobno-klimatické podmienky. A potom teda ich miera nižšieho dotovania o 10 % je logická a vychádza z toho, že my musíme poľnohospodárstvo viac dotovať. Ale nie je namieste vysoká proexportná miera, teda exportných dotácií v týchto krajinách, pretože až o 50 až 200 % vyššie dotujú svoje agrárne produkty, čím vlastne znevýhodňujú našu produkciu, alebo zdevastovávajú našu konkurencieschopnosť na zahraničných agrárnych trhoch. Tu budeme musieť hľadať nástroje, ktorými štát musí pomôcť poľnohospodárom presadiť sa v zahraničí.

Chcem poukázať na to, že v správe je aj niekoľko jasne pomenovaných problémov, to, samozrejme, doteraz vždy zelené správy v sebe obsahovali. Ale táto správa, ktorá už je rozdelená na konkrétne opatrenia, práve v tých konkrétnych opatreniach chýba časový jasný a vecný harmonogram. Pretože bez toho sa asi ťažko bude môcť preniesť konkretizácia týchto opatrení, či už do konkrétnych úloh vlády, ale najmä do programu, ktoré pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva.

V hodnotení vládneho programu si treba uvedomiť, že to, čo si vytýčila vláda vo svojom programe, ale najmä harmonograme, sa v podstate doteraz nič nesplnilo. Aj keď pán minister vo svojom úvodnom vystúpení poukázal na to, že z rezortu už pripravujú nejaké zákony, tak chcem povedať, že v roku 1999 už v máji mala vláda rokovať o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 307 o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ďalej v júni si vytýčila dať do Legislatívnej rady vlády zámer o návrhu zákona o osobitných úverových podmienkach pre poľnohospodárstvo a v opatreniach sa to navrhuje na budúci rok. V júni tohto roku mala vláda na návrh rezortu prerokovať návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 289 o výrobe a obehu liehu. Nie je známe, či o tom rokovala. Vo februári si dali úlohu, že budú rokovať o zákone o výžive rastlín. V júni si dali úlohu do vlády predložiť návrh na riešenie tzv. bloku starých úverov pre pôdohospodárstvo. Čiže všetko to boli úlohy, ktoré už dnes mali byť v podstate cieľového charakteru a mali už naznačovať na budúci rok, ako sa bude vlastne v tomto spôsobe ďalej pokračovať. Ale vidíme, že oneskorenosť je tu vysoká.

Pýtam sa teda pána ministra, ako tieto veci na budúci rok budú dokončené a či teda vôbec dôjde k ich realizácii.

V konkretizácii úloh na rok 2000 sa žiada ďalej spresnenie napríklad termínov, ktoré sme navrhli, samozrejme, aj vo výbore a plne si za nimi stojíme, aby program, ktorý vláda pripravila, alebo konkrétne opatrenia prešli do vecného a časového harmonogramu. A treba ich vo výbore pre pôdohospodárstvo aj kontrolovať.

Chcel by som teraz ešte povedať niekoľko slov k lesníckej politike. Pretože vieme veľmi dobre, že lesnícka politika v našom parlamente nemá veľké pôsobenie, alebo nevenuje sa jej patričná pozornosť. Vieme veľmi dobre, že lesné hospodárstvo sa podieľa na hrubom domácom produkte 0,9 %, ale jeho verejnoprospešná funkcia je oveľa vyššia. Ďalej na domácej drevnej surovine je založený spracovateľský priemysel a ten sa na hrubom domácom produkte podieľa viac ako 8 %. Lesné hospodárstvo Slovenskej republiky nie je priamo napojené na štátny rozpočet, a preto s jeho financovaním boli vždy problémy. Keďže nie je docenená jeho verejnoprospešná funkcia, nedávajú sa do neho ani adekvátne prostriedky z verejných fondov a zdrojov, ako napríklad z Fondu životného prostredia. To sa nepodarilo ani v uplynulom volebnom období. Lesné hospodárstvo nemá ani zvlášť veľké verejné zastanie, ako keby nemalo svoje verejnoprávne inštitúcie. Ale z hľadiska vlastníctva oplýva nemalými problémami, najmä výrobami drevnej hmoty, klimatickými kalamitami a, samozrejme, neustálou nespokojnosťou súkromných vlastníkov lesov. Podľa vlastníctva je 43,6 % lesov štátnych, ale štátny sektor užíva 62,1 %, kým 56,4 % lesov je neštátnych, ale tento sektor užíva 37,9 %. V roku 1998 sa vyťažilo 5 532 tisíc m3, pritom náhodná ťažba predstavovala 42 %.

Chcel by som ešte podotknúť, že zo súčasnej vekovej štruktúry lesov vyplýva, že nadnormálne ťažobné možnosti, ktoré začínajú zhruba rokom 2000, budú trvať okolo 50 rokov. Nedostatočná výmera dnešných porastov mladších ako 40 rokov môže mať nepriaznivé dôsledky na výšku a vyrovnanosť ťažieb po roku 2050. Celkový využiteľný ročný potenciál lesnej palivovej biomasy je 9 413 terajoulov, z ktorého sa v súčasnosti využíva sortiment, kde sa teraz využíva len sortiment ako palivové drevo a čiastočne ostatné druhy biomasy s energetickou hodnotou okolo 4 tisíc terajoulov. Organizácie lesného hospodárstva spotrebovali na vlastné použitie biomasu s energetickou hodnotou len 109 terajoulov, čiže vo využití a stupni využitia lesnej biomasy je u nás veľká rezerva.

Výnosy v lesnom hospodárstve bez dotácií sú vždy trvale nižšie ako náklady, a preto je potrebné naše lesy dotovať.

Dôchodkový deficit finančných prostriedkov lesného hospodárstva je vykvantifikovaný na 789 mil. korún. Minimálne potrebné finančné zdroje zo štátneho rozpočtu pre lesného hospodárstvo na budúci rok sú vo výške 500 mil. korún, pritom ešte ďalšia suma 200 mil. korún sa požaduje na opravy a údržby drobných vodných tokov s dôrazom na nevyhnutné preventívne opatrenia na obmedzenie možných škôd v budúcom období. Budem v tomto smere aj podávať návrhy.

Chcel by som ešte dať do pozornosti, že treba predovšetkým dopracovať v správe časové údaje aj vo vzťahu k lesníctvu. Ďalej sa treba zamerať na znižovanie plochy holorubov, zlepšiť súčasnú nepriaznivú vekovú štruktúru lesa, dbať na dostatočne intenzívnu obnovu ďalších lesných porastov, riešiť problematiku diaľkového znečisťovania ovzdušia a následného poškodzovania lesa na medzinárodnej úrovni v rámci medzinárodnej dohody. Zvážiť možnosť vypracovania koncepcie na vrátenie aspoň časti pokút a poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a do lesného hospodárstva.

Záverom chcem povedať, že ak máme teda reálne zhodnotiť stav v pôdohospodárstve, tak musíme jasne a bez politického trička definovať, že pôdohospodárstvo nemá možnosti svojej vlastnej revitalizácie. Bude jednou z rozhodujúcich až limitujúcich prekážok nášho vstupu do Európskej únie. Preto slová o našej pripravenosti na vstup do európskych štruktúr vyznievajú buď z neznalosti, alebo úplne paradoxne. Nie je možné si mýliť alebo zamieňať podružné alebo sprievodné podmienky za limitujúce faktory. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, tak nepôjde v stratégii tohto prispôsobovania, čiže o pripravenosť v takom rozsahu, ako predpokladáme.

Dovoľte mi, aby som záverom predniesol svoj návrh do uznesenia tohto nášho rokovania. Navrhujem, aby v návrhu opatrení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve, teda k tlači číslo 363a, Národná rada žiadala od vlády Slovenskej republiky

1. aby do rozpočtových výdavkov pre agropotravinársky sektor na rok 2000 zvýšila prísun zo štátneho rozpočtu o 5 mld. Sk, z toho na zvýšenie exportných dotácií 2,5 mld., 1,5 mld. na riešenie investičných a technologických zámerov a 1 mld. na elimináciu cenového vývoja v agrárnom trhu;

2. aby vyhlásila pevné ceny pri potravinárskej pšenici, zemiakoch, cukrovej repe, jatočnom hovädzom dobytku, jatočných ošípaných na rok 2000 v nadväznosti na množstevnú trhovú kvotáciu na dosiahnutie zmiernenia dôchodkového deficitu poľnohospodárskej výroby;

3. aby do 30. 6. 2000 novelizovala zákon číslo 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste na zvýšenie účinnosti financovania poľnohospodárskych výrobkov zvýšením zálohy na 75 %;

Vieme, že teraz je 50 % záloha.

4. aby vyčlenila zo štátneho rozpočtu na rok 2000 na potreby financovania lesného hospodárstva 600 mil. Sk na lesnícku činnosť a 200 mil. Sk na opravy a údržby drobných vodných tokov, na vykonávanie opráv po škodách spôsobených povodňami;

5. aby zapracovala do zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov a palív aj sumu na vrátenie časti spotrebnej dane pre subjekty v lesnom hospodárstve, a to v objeme 160 mil. Sk s možnosťou realizácie od 1. 1. 2000.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej vystúpi pán poslanec Oberhauser.

Prosím pána poslanca aj ďalších, aby dodržali 10-minútový limit vrátane návrhov. Korektne sa snažím viesť schôdzu, tak prosím vás, aby ste to rešpektovali.

Ešte predtým pán poslanec Zlocha má faktickú poznámku. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená Národná rada,

chcel by som sa vyjadriť k otázke príspevkov zo Štátneho fondu životného prostredia na revitalizáciu lesa, ktorú spomenul pán poslanec Delinga. Ministerstvo životného prostredia uplatňovalo zásadu, že znečisťovanie treba odstraňovať pri zdroji. Ináč je to zásada, ktorá sa uplatňuje aj v krajinách Európskej únie. Ročne zo štátneho fondu poskytovalo na plynofikáciu a odstraňovanie znečisťovania okolo 400 mil. Sk. Ono sa to aj výrazne prejavilo, pretože napríklad v pomere k roku 1989 sa znížilo množstvo oxidov síry o viac ako 60 %, prachu o viac ako 80 %, oxidov dusíka skoro o 40 % a oxidu uhoľnatého skoro o 30 %. Určite to bolo lepšie, ako náhradné opatrenia v lesoch, pretože práškovania, ktoré sa napríklad robili v severných Čechách, nepriniesli úžitok. Teda urobili sme oveľa lepšiu prácu tým, že sme likvidovali znečisťovanie pri zdroji.

Pán poslanec hovoril aj o tom, že bude potrebné nejako spoplatniť diaľkové prenosy. To sa v rámci Európskej únie nerobí a mám obavy, že Slovenská republika by na spoplatňovanie prenosu emisií doplatila, pretože sme producenti oveľa väčšieho množstvo škodlivín, ktoré sa prenášajú do okolitých krajín. Okrem toho by som pripomenul, že Štátny fond životného prostredia dostával prostriedky z rozpočtu republiky v množstve menej ako 300 tis. Sk, v roku 1998 to bolo len 150 tis. Sk, ale zo štátneho rozpočtu do fondu ochrany a rozvoja lesa sa ročne poskytovalo 500 mil. Sk a tieto peniaze, samozrejme, bolo treba dôsledne využiť na ochranu lesa.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser, po ňom pani poslankyňa Angelovičová.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážená snemovňa

aj spoluobčania,

predkladaná správa o poľnohospodárstve a potravinárstve, správy o lesnom a vodnom hospodárstve, ako aj správa, ktorá prináša návrh opatrení, sú veľmi dôležité a práve ide o odvetvia, ktoré sú fundamentom každej ekonomiky, a preto myslím si, že týmto odvetviam je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť a treba urobiť všetko pre to, aby tieto odvetvia sa stali skutočným aj pilierom slovenskej ekonomiky. Na Slovensku táto skutočnosť je o to závažnejšia alebo o to dôležitejšia, že skoro polovica obyvateľstva žije na vidieku a je úzko zviazaná s týmito odvetviami. V lesnatosti sme na 4. mieste v Európe a takisto aj vo bohatstve vôd a kvalitou vodného hospodárstva patríme k európskej špičke. Plne podporujem návrhy, ktoré predniesol pána poslanec Delinga, ktoré konkrétne by mali aspoň na rok 2000 priniesť určité pozitívne zmeny pri tvorbe rozpočtu. Lebo naozaj tieto odvetvia si zaslúžia mimoriadnu pozornosť a je potrebné, aby štát vyčlenil špeciálne prostriedky na podporu týchto odvetví a urobil všetko pre to, aby tieto odvetvia, ako som už povedal, boli pilierom ekonomiky, aby ich zveľadil.

Na začiatku by som chcel ešte doplniť návrh uznesení v tom smere, že žiadam, aby vláda Slovenskej republiky predložila správu o aktuálnej situácii v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky s určením konkrétnych úloh na rok 2000 aj s termínmi ich splnenia. Budem sa teda viac venovať lesnému hospodárstvu, lebo myslím si, že fundovaní odborníci, ktorí tu hovorili k poľnohospodárstvu, vyčerpali všetky problémy a okolnosti, ktoré súvisia s rozvojom týchto odvetví, a aj za vodné hospodárstvo v tomto parlamente je dosť odborníkov, ktorí kvalitne vedia byť nápomocní vláde a priniesť rozvoj tohto odvetvia.

O lesnom hospodárstve sa teda hovorilo podstatne menej a predložená správa, ktorá je tu medzi nami a ktorú ktovie, či si prečítalo a preštudovalo veľa ľudí, je naozaj na vysokej úrovni a je svedectvom toho, že naše vedecké a odborné kapacity sú veľmi kvalitné a že tento rezort s nimi disponuje a veľmi dobre narába. Problém je však v tom, aké vlastne bolo zadanie. Na obálke týchto materiálov čítame, že ide o správu za rok 1999, ale obsah je za rok 1998, o roku 1999 sa v správe nehovorí. Takisto je otázka, či správa veľmi kvalitne urobená, ktorá popisuje jednotlivé odvetvia, nemala byť v tomto období, keď sa pripravuje rozpočet, skôr zameraná na jednotlivé okruhy problémov, ktoré sú v týchto odvetviach a konkrétne v lesnom hospodárstve, rozanalyzovať tie oblasti, ktoré sa týchto problémov týkajú, a potom vo vzťahu k nim priniesť návrh opatrení, ktoré majú stav zlepšiť. Žiaľ, treba povedať, že táto správa nie je takto koncipovaná, a preto v tomto období, keď sa pripravujeme na rozpočet, nie je pomôckou, ktorá by aktuálne na súčasný stav prinášala aj adekvátne opatrenia.

Na dôvažok chcem upozorniť, že v správe o lesnom hospodárstve, keď si ju otvoríte, tie úlohy, priatelia, sú staré, ktoré sa stále opakujú a majú byť dávno splnené. Zákon o lesoch je z roku 1977 v súčasnosti v platnosti a zase niekde do nekonečna, do neznáma zatláčame termín, kedy by mal byť tento zákon predložený, lebo sa hovorí, že prípravy treba do konca roka 2000 a začiatkom roka 2001 predložiť niečo na legislatívne konanie. A tak sa môžeme pozerať na ďalšie a ďalšie úlohy, ktoré sú uvedené. Ani pri jednom nie je uvedený termín, ani pri jednom z nich. Hovorím, viaceré z nich sú také staré a opakujúce sa, že je trápne oslovovať s tým verejnosť. Napríklad problém lesných ciest, ktoré z vlastníctva štátu majú prejsť do vlastníctva majiteľov lesných pozemkov. To je stará úloha, ktorá sa jednoducho stále posúva, zase nemá vlastne povedaný presný termín, kedy by mala byť táto vec uzavretá. A takto by som mohol opakovať aj ďalšie veci.

Slovensko disponuje teda obrovským lesným bohatstvom, okolo 2 mil. ha lesov na Slovensku predstavuje stámiliardovú hodnotu. Ich verejnoprospešná a iná efektívnosť má tiež rozsiahle vlastnosti, ktoré jednoducho sa nedajú ani vyčísliť. Vážení, tieto odvetvia boli pričlenené k poľnohospodárstvu z hľadiska toho vrcholového riadenia, došlo k akémusi rozdrobeniu kompetencií. Keď sa pozriete na lesné hospodárstvo, tak vlastne efekty sa prenášajú cez drevo. Drevospracujúci priemysel bol v minulosti pričlenený pod ministerstvo hospodárstva. Tu stále chýba akási koordinácia týchto vecí tak, aby boli efektívne a aby boli pre celú ekonomiku prospešné. Predsa nie je možné, že zo Slovenska sa vyviezlo 1 mil. m³ dreva, pritom okolo 240 tisíc m³ sa vyviezlo ihličnatého, ktorý je absolútne úzkoprofilový. A drevospracujúci priemysel je v krachu a potáca sa v rozvalinách. Takisto nie je možné, aby sa tu vyčísľovalo, že dlh 464 mil., ktorý dlží drevospracujúci priemysel, je takým vážnym problémom, pričom 105 mil. z toho dlží stále Bukóza Vranov nekonečne dávno, a táto vec sa stále neriešila. Priekupníci, ktorí dlžia 160 mil. Sk, o tých sa vôbec nehovorí, že sú problémom lesného hospodárstva a že sa nerobí dostatočne aktívna hospodárska a obchodná politika, ktorá by mohla spieť naozaj k vyššiemu efektu pre lesné hospodárstvo.

Transformácia podľa môjho názoru jednoducho v tomto odvetví zastala. Súkromným vlastníkom lesov sa lesy vrátili, nie je pravdou, že sa im dalo niečo cudzie, vrátilo sa im to, o čo boli okradnutí, ale neboli vyzbrojení strojnou technikou, platia vysoké dane, nie je stále doriešené, ako sa má k nim správať štátna regionálna správa. Mnohokrát sa správa ako macocha. Namiesto toho, aby ich viedla k niečomu dobrému, tak stojí nad nimi s bičom. A je mnoho problémov. Napríklad nedávno, keď sme boli v Lučenci, sme videli, že sú tam aj doslova porušovania zákonov štátnej správy voči súkromným vlastníkom lesov. Toto sú veci, ktoré naozaj neboli doriešené. A tak ako v poľnohospodárstve, kde bola vytvorená komora poľnohospodárov a potravinárov, kde si tieto veci môže vo vzťahu k ministerstvu riešiť, súkromní vlastníci lesov nemajú takúto komoru a ministerstvo im nevyšlo v ústrety, aby im pomohlo legislatívne takýto návrh pripraviť.

Komora, tá, ktorá existuje, lesnícka, to je profesná komora, ako komora advokátov alebo komora proste iných, lekárska komora. O tomto nehovorí. Takisto štátny sektor. Pripravil sa nejaký návrh na zmenu. Vytvárať sa má jeden štátny podnik. Nie je tu predložený rozklad, čo to prinesie, nie sú urobené komparácie, ako to bolo v Českej republike, ako sa tam transformovala celá táto oblasť štátneho sektoru lesného hospodárstva. Nie sú porovnané skúsenosti z iných krajín, aby sme mohli povedať, že áno, tento vývoj je povedzme dobrý, alebo je zlý. Nevieme ho vôbec posúdiť. Neviem, či vláda podceňuje odbornosť parlamentu, aby mohol k takýmto veciam zaujať stanovisko. Alebo prečo v tejto správe tento návrh aj s rozanalyzovaním, prečo k tejto zmene dochádza, nie je predložený. Čiže toto sú zase tie tienisté stránky pripravenej správy.

Ja by som preto, ako som navrhol do uznesenia, chcel poprosiť pána ministra, aby v mene vlády predložil správu, ako som povedal, o aktuálnej situácii v lesnom hospodárstve s prijatím konkrétnych opatrení na zlepšenie stavu a aby túto správu sme mohli prerokovať so všetkými dotknutými - s odbornými zväzmi, s úniami a organizáciami neštátnych lesov, ako aj so štátnymi lesmi, s drevospracujúcim priemyslom - a potom sa vyjadriť, či tento smer, ktorý má obrovské potenciálne možnosti pre rozvoj Slovenska, vieme dynamizovať. A urobíme pre to všetko, aby naozaj dynamickým aj bol.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Žiadne faktické poznámky nie sú k vášmu vystúpeniu.

Prosím pánov poslancov, aby vypli mobilné telefóny.

Dávam slovo pani poslankyni Angelovičovej.

Pripraví sa pán poslanec Slaný.

Poslankyňa M. Angelovičová:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

ctená snemovňa,

vo svojom vystúpení by som nadviazala na návrhy opatrení k správam, a to v oblasti nástrojov a opatrení v roku 2000. Zaujala ma kapitola legislatívy koncepčnej a normotvornej činnosti, bod 4, ktorý obsahuje vypracovanie a predloženie vláde Slovenskej republiky návrh systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ide o vypracovanie úverovania, ktoré bude riešiť predovšetkým harmonizáciu finančných tokov s reprodukčným biologickým cyklom, ako je okruh zakladania úrody, ale aj výroby, ďalej rýchly predaj a inkaso likvidačno-finančných zdrojov. Systém musí špecifikovať zdroje úverov, podmienky získavania a ich použitie. Ide o celý cyklus, uzavretý komplex, ktorý zahŕňa aj ochranu hospodárskej súťaže, ale aj dodržiavanie princípov súťažnej politiky štátu.

Vysoko pozitívne hodnotím na tomto osobitnom úverovom systéme pre pôdohospodárstvo, že uvedený súbor mechanizmov musí pôsobiť na znižovanie rizikovosti poľnohospodárskych klientov v komerčných bankách. Z uvedeného vyplýva, že pôdohospodári sú postavení za rovná sa k systému ich osobitných úverových podmienok. Je to vyjadrenie, ktoré hovorí z duše našich pôdohospodárov. Potešujúce je, že vypracovanie systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo nezostáva iba na pleciach ministerstva pôdohospodárstva, ale tento systém bude rozpracovaný v spolupráci aj s ministerstvom financií, Národnou bankou Slovenska a Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

Prečo ma zaujal práve systém osobitných úverových podmienok pre pôdohospodárov? Mám na to viac dôvodov. Opriem sa iba o dva, ktoré z môjho pohľadu sú dôležité a vypracovaním spomínaného systému úverovania môžu byť eliminované.

Po prvé, je to starý blok úverov, ku ktorému som sa už na tejto pôde vyjadrila. Tieto úvery boli úročené 3 %, ktoré pri prechode do plne liberalizovaného prostredia v roku 1991 zdraželi na 13,5 %. Súčasná vláda v roku 1998 prevzala naše pôdohospodárstvo s úvermi úročené 24 plus 1 %. V tom je tá podstata, pre ktorú sa naši pôdohospodári dožadujú úľav. Tak ako predchádzajúce, tak aj súčasná vláda deklarovala odbremenenie pôdohospodárov od starého bloku úverov. Vzhľadom na to, aká je dnes ekonomická situácia v našom štáte, a vychádzajúc aj z programového vyhlásenia terajšej vlády, tento problém sa rieši najmä cez splátkové kalendáre, prihliadajúc na reálne možnosti splácania týchto záväzkov podnikateľmi na pôde. Tak ako pôdohospodári, tak aj my sami cítime, že je to málo efektívne a problém bloku starých úverov naďalej ťaží našich pôdohospodárov.

A ja som si položila otázku, tak ako mnohí z vás, či za súčasnej situácie možno použiť na utlmenie bloku starých úverov priame zdroje z rozpočtu alebo cudzie zo zahraničných úverov. Sú tu pôdohospodári, ktorí sa dožadujú útlmu bloku starých úverov a ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré chce tento problém riešiť, a na druhej strane stoja banky so súčasnými rozpočtovými obmedzeniami, kurzovými rizikami a cenou zahraničných zdrojov. Preto v prvej etape, t. j. v súčasnosti, sa plošne umožňuje bankám reštrukturalizácia. Potom je tu ministerstvo financií so svojimi príjmami štátneho rozpočtu. Situáciu príjmov štátneho rozpočtu všetci poznáme. Až v druhej etape možno uvažovať s prostriedkami zahraničného úveru typu vyrovnávacej pôžičky pre podnikateľský a finančný sektor so zárukou štátu na harmonizáciu splátkových kalendárov veriteľských bánk, prípadne na vyčistenie úverového portfólia bánk, až úplne oddlženie podnikateľskej sféry. Ja by som si dovolila pri tejto príležitosti upozorniť vo vzťahu k starému bloku úverov pôdohospodárov u hlavného veriteľa Národnej banky Slovenska ešte na jednu možnosť, zníženie dodatkového odvodu zo zisku, ktorý sa každoročne rozpočtuje ako príjem do štátneho rozpočtu. Sú tu reálne aj ďalšie možnosti na riešenie starého bloku úverov, ale až pre druhú etapu.

Druhým dôvodom, pre ktorý som uvítala vypracovanie systému osobitných úverových podmienok pre pôdohospodárov, je obilninárstvo deväťdesiatych rokov, ktoré je poznačené poklesom úrod a stagnáciou. Je to zapríčinené viacerými faktormi. Ide o používanie opotrebovaného strojového parku. Aj tohto roku počas žatvy sme na našich poliach videli kombajny E 512, ktoré zožali za jednu smenu asi 6 ha. Klamala by som, keby som povedala, že na týchto poliach neboli aj najmodernejšie stroje, ktorých hodinový výkon je 5 ha. Ale treba vedieť aj tú skutočnosť, že mnoho podnikov je odkázaných na využívanie služieb za 1 500 - 1 800 Sk za zožatie jedného ha obilnín.

Ďalším faktorom tzv. úpadku obilninárstva u nás je znížená kvalita vysievaných osív. Oproti minulému roku klesla cena osiva o 300 Sk za tonu. Mnohé podniky počas tohtoročnej žatvy mali na sklade minuloročné osivá, pretože minuloročné jesenné počasie im nedovolilo zasiať pšenicu. Čo sa týka kŕmnych obilnín, pokles ich pestovania je spôsobený zníženými stavmi hospodárskych zvierat. Tak napríklad stavy ošípaných, ktorých kŕmne zmesi sa vyrábajú predovšetkým na báze obilnín, poklesli v období rokov 1990 - 1998 z 2,52 mil. na 1,6 mil. kusov, t. j. za 8 rokov mínus 920 000 kusov, čo znamená podľa mojich prepočtov zníženie spotreby kŕmnych obilnín o 230 000 ton, a to len pre ošípané. Takto by sme mohli získavať údaje aj o ďalších druhoch hospodárskych zvierat. Aj z tohto dôvodu vítam návrh systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktoré v mnohom môže pomôcť našim pôdohospodárom.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.