Trinásty deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. novembra 1999
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram trinásty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci: Bárdos, Engliš, Lexa, Malíková, Palacka, Sládeček, Slobodník. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Jozef Migaš a ďalší poslanci Národnej rady: Belohorská, Keltošová, Šebej a Osuský.
Budeme pokračovať v rozprave k zeleným správam. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková za klub SOP.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia považuje predkladanú zelenú správu za rozsiahly a reálny dokument o zložitej situácii v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesníctve a vo vodnom hospodárstve. Z analytického hľadiska ide o jednu z najlepších doteraz predložených správ, a to aj preto, lebo sa v nej otvorene poukazuje na slabé stránky rezortu. Nič sa v nej nezakrýva. V správe sa konštatuje, že rezort ako celok sa dostal do otvorenej krízy, a to nielen vlastnou vinou, ale dlhodobým prehliadaním jeho makroekonomických súvislostí, komplexností a komplikovaností. Negatívne do výsledkov rezortu zasiahli nepriaznivé klimatické podmienky a zdá sa, že efekt El Niňa sa pomaly, ale isto začína presúvať aj do strednej Európy.
Na druhej strane nie je možné zakrývať si oči pred 10-ročnou ignoráciou starostlivosti o udržiavanie vodných tokov a lesných porastov. Malé šetrenie v štátnom rozpočte vedie k vysokým stratám na majetku občanov, štátu, miest a obcí, ale najmä ohrozuje ľudské životy. A aj v agropotravinárskom sektore dochádza k veľkým škodám pod vplyvom zastavených finančných tokov, nedostupných úverov, ináč majúcich úroveň úrokovej miery na úrovni rozvojových krajín, ďalej sa otvárajúcich cenových nožníc, ako aj k nespravodlivým exekúciám a k nepriaznivému podnikateľskému prostrediu. Podvýživenosť rezortu sa odráža aj na jeho nízkej produkčnej výkonnosti a poddimenzovanej kapitálovej vybavenosti. Rezort má rozhodne na viac. Plnenie jeho úloh bolo vo veľkej miere sťažené aj nesplnením uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu rozpočtu na rok 1999 o prevode 716 mil. Sk z Fondu národného majetku do Podporného poľnohospodárskeho a potravinárskeho fondu.
Neadekvátne je aj 4-percentné viazanie už aj tak znížených dotačných prostriedkov určených na prevádzkové a investičné účely. Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o štátnych zárukách na zmenky potrebných na realizáciu nákupu obilnín sa v podstate nezrealizovalo. Všetky doteraz prijaté opatrenia voči rezortu sú voči jeho potrebám nepružné a plnia sa v minimálnej miere. Voči samotnému rezortu však treba kriticky uviesť, že v príprave legislatívnych návrhov značne zaostal za plánom. A aj s rokovaniami s finančnými inštitúciami. A treba povedať, aj ministerstvu financií chýbala intenzita a vytrvalosť.
Z jednotlivých správ vyplýva, že okrem už uvedených nedostatkov slovenského pôdohospodárstva slabými stránkami sú aj nízka úroveň integrity finančných operácií, nedostatočné impulzy trhu a jeho absentujúca medzinárodná integrácia, nízka cenová podpora agrárnych komodít a najmä zaostalý potravinársky priemysel. Analytická a návrhová časť sú tak čo do svojho obsahu a reálnych potrieb nevyvážené. Preto Strana občianskeho porozumenia podporuje tie návrhy opatrení, ktoré sa odvíjajú od programového vyhlásenia vlády a vyplývajú aj z jej rokovaní so samosprávnymi orgánmi rezortu pôdohospodárstva a...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení poslanci, žiadam vás o pokoj v rokovacej miestnosti.
Nech sa páči, môžete pokračovať.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
... ktoré si aj naliehavo vyžadujú časovú a vecnú konkretizáciu navrhovaných opatrení, ale najmä ktoré zabezpečujú naše približovanie sa k Európskej únii. Sme si veľmi vedomí zložitej finančnej situácie štátu, preto podporujeme všetky opatrenia, ktoré legislatívne a inštitucionálne môžu zachraňovať hodnoty a podporovať ďalší rozvoj. Zabezpečenie finančného toku si bude vyžadovať okamžitú novelizáciu Obchodného zákonníka a zabezpečenie platieb v maximálnej lehote 30 dní. Nemôže byť zdravý štát, v ktorom nefunguje kolobeh peňazí. Aj ľudský organizmus odumiera, ak krv prúdi len v hornej časti tela.
Okamžite treba zabezpečiť dostupné a lacné úvery, ako je to v krajinách Európskej únie. Ak ináč nie, tak potom ich dodatočnou bonifikáciou prostredníctvom dotácií. Urýchlene je potrebné znovu overiť potrebu nutnosti exekučného zákona. Komu vlastne vyhovuje? Určite nie ekonomickému rozvoju štátu. Podniky a podnikatelia padajú, banky, poisťovne a daňové úrady si budujú paláce. Dnes na to naozaj nemáme. Našou prvoradou povinnosťou je starať sa o udržovanie výroby, zdravotníctva, výstavby, vzdelávania a zamestnanosti. Potom sa jednoduchšie budú splácať aj tie úvery domáce, ale aj tie zahraničné.
Strana občianskeho porozumenia nestavia otázku tak, či má štát záujem na potravinovej bezpečnosti, alebo či sa poľnohospodári majú v produkčných oblastiach uživiť sami totálnou liberalizáciou cien výstupov a exportom celej produkcie do zahraničia a potom nech vláda nech preberie v plnom rozsahu zodpovednosť za dovážané potraviny, ktorých ceny po takomto zvrate vzrastú minimálne o 100 %. Neverte, že takéto riešenia sú nereálne. Naša odpoveď je však jasná. Najväčšou obeťou tejto importno-exportnej rošády by sa opäť stal radový občan Slovenskej republiky a to my predsa dopustiť nemôžeme. Domáca strava chutí vždy najlepšie.
Aký je teda stav pôdohospodárskeho rezortu, aké sú jeho rozvojové dimenzie a medzinárodné súvislosti? Slovensko má komparatívnu výhodu pri pestovaní komodít rastlinnej výroby mierneho pásma, chovu hovädzieho dobytka, oviec a hydiny, a to vďaka prírodným podmienkam, ekonomickej štruktúre, pracovnej a technickej efektívnosti. Výrobné náklady znesú porovnanie so svetovými. Veľkosť aj štruktúra slovenských poľnohospodárskych podnikov je porovnateľná s krajinami Európskej únie. Podiel pôdy na jednu pracovnú silu dosahuje 20 ha, kým v krajinách Európskej únie má tento podiel hodnotu 19,2. Podiel rezortu na hrubom domácom produkte je 3,9 % a celkovej zamestnanosti 4,9 %. Tieto ukazovatele potvrdzujú lepšiu vybilancovanosť ako v krajinách Európskej únie. Toto svedčí o tom, že ekonomika agrárneho rezortu Slovenskej republiky je diverzifikovaná a že jeho produktivita v porovnaní s ekonomikou krajiny zodpovedá progresívnym ukazovateľom.
Slovenské poľnohospodárstvo si nevyžaduje výraznejšiu reštrukturalizáciu. Má všetky predpoklady stať sa čistým exportérom v obilninách, olejninách, živých zvieratách, hydinovom a jahňacom mäse. Vyžaduje si to len technické zmeny, vytvorenie efektívnej infraštruktúry trhu, zaistenie finančných tokov a dostupnosti výhodných úverov, ako aj odstránenie systému exportných a importných licencií, ktoré spôsobujú izoláciu od medzinárodných trhov a bránia dosiahnutiu svetových cien.
Nie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, to nie sú moje slová. Prednesené slová sú citáciou z práve vydanej správy Svetovej banky k stavu agrárneho rezortu v Slovenskej republike a jeho dispozícii k vstupu do Európskej únie.
Dovoľte mi podeliť sa s vami aj o závery expertov OECD k cenovej podpore vybraných agrárnych komodít. Podľa nich v rokoch 1995 až 1996, keď bol dopyt po pšenici najvyšší, slovenskí agropodnikatelia prišli o 2,5 mld. korún kvôli nízkej cenovej podpore. Každoročne podľa expertov OECD sa platy našich agropotravinárov v porovnaní s farmármi krajín OECD pohybujú na úrovni 8 %. V poľnohospodárskom spravodajstve Európskej komisie sa zase uvádza, že podpora trhových cien na Slovensku je 40,7 %, v Európskej únii 61,9 %, teda viac ako o 20 %, v Českej republike až 67,9 %, v Poľsku 86,8 %. Tieto údaje môžeme nájsť aj v práve prerokúvanej zelenej správe.
Z hľadiska štátnej podpory je naše poľnohospodárstvo v porovnaní s krajinami Európskej únie a CEFTY okrem Slovinska na tom najslabšie. Pritom naše prírodné, ekonomické podmienky sú z krajín CEFTA lepšie len od Poľska. Objektívne by to mohlo vysvetľovať aj tú skutočnosť, že v prepočte na 1 ha má Slovenská republika po Poľsku vraj jednu z najvyšších dotácií. Ubezpečujem vás, že nevysvetľuje, lebo to nezodpovedá skutočnosti. Napríklad v Maďarskej republike v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 dotácie predstavujú celkovú sumu až 19 mld. Sk. Zaujímavým spôsobom sa kopírujú metódy Európskej únie tzv. cieľovými podporami napríklad na podporu poľnohospodárskych investícií, na rozvoj živočíšnej výroby, na výsadbu lesov, meliorácií a na rozvoj závlah, a to v celkovej hodnote ďalších 9 mld. Sk. Exportné dotácie sú pritom vyčíslené osobitne. Takže za predpokladu, že by Slovenská republika disponovala rovnako kvalitným pôdnym potenciálom ako Maďarsko, by naše dotácie mali celkove dosahovať hodnotu 14,5 mld. Sk, a nie 8,5 mld. Sk. Všetko bolo prepočítané z forintov na slovenské koruny. Takto šikovne to dnes už riešia aj Rumuni, Česi a Poliaci. Každý múdry štát zaradený do prvej skupiny na vstup do Európskej únie si chráni svoje poľnohospodárstvo. Prečo? Lebo politici a experti vedia, že práve agrárny rezort je tým najzamínovanejším poľom pri vstupe do Európskej únie.
V jednej rozprave k stavu našej armády tu odzneli slová, že cesta do Európskej únie vedie cez NATO. Súhlasím. K tomu však pridávam, že rozhodujúcim kritickým faktorom na vstup do Európskej únie je práve naše poľnohospodárstvo, potravinárstvo, vodné a lesné hospodárstvo. S poľnohospodárstvom opierajúcim sa o žobrácku palicu a armádou nezamestnaných nás do Európskej únie veru nikto nebude chcieť, najmä ak už predtým Európska únia bude mať svoje skúsenosti s poľskými agrárnikmi.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, deň pred konaním stretnutia poľnohospodárskych ministrov asociovaných krajín s európskym komisárom Fischlerom vám s potešením môžem oznámiť, že podľa expertov Európskej únie aj diplomatov OECD a Svetovej banky bude slovenský agrárny rezort na rozdiel od ostatných stredoeurópskych krajín pri rokovaniach zbraňou ľahšieho kalibru. Pre nás budú podstatne zložitejšie rokovania o životnom prostredí, o stave finančnej kontroly a o regionálnom rozvoji. Je len samozrejmosťou, že Slovenská republika ešte nie je pripravená na ekonomickú konkurenciu voči veľkému celku a obstáť v procese globalizácie. Ukazuje sa, že rizikovým miestom vstupných rokovaní bude legislatíva, a to v dôsledku nedostatočného počtu kvalifikovaných pôdohospodárskych právnikov, ďalej súčasná nízka integrita finančných operácií a likvidity a nedostatočná medzinárodná integrácia v trhu s agrárnymi komoditami.
Kritickým faktorom je už dnes potreba zásadnej modernizácie potravinárskeho priemyslu.
Pripojenie je zložitou operáciou, ktorá má viac obsahových problémov. Aj slovenská agrárna diplomacia bude musieť byť preto vynikajúco pripravená na tieto rokovania a to si bude vyžadovať obojstranné úsilie o ochranárske opatrenia v agrárnom trhu. Totižto sú to rokovania a sú o ústupkoch, resp. o úspechoch. Netreba ani zlyhávať a ani sa vzdávať. Okrem agrárnych negociácií musia byť agrárni odborníci všade prítomní, aby kvôli odbornej absencii nedochádzalo k mylnej interpretácii všeobecných záverov, ako sa to stalo napríklad aj pri hospodárskej súťaži.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, často tu na pôde parlamentu vo vzťahu k pôdohospodárstvu hovoríme o tom, kto je vinný, kto zodpovedá za to, že síce ešte dnes experti zo zahraničia veria nášmu pôdohospodárstvu viac, ako mu veríme my, ale stav je taký, že pôdohospodárstvo je v ohrození a naozaj nemusí prežiť rok 2000. A kto je vinný? Kto to má na svedomí, že slovenský vidiek schudobnel, že to v mnohých poľnohospodárskych podnikoch vyzerá ako po skončení vojny, opustené maštale, neobrobené, zaburinené polia? Musíme s tým prestať, s tými výčitkami, pretože vinní sme všetci. Ak by sme si trochu upravili ono biblické "kto si bez viny, hoď kameňom", v tej chvíli by sme sa museli v tomto parlamente ukameňovať, a to všetci. Na svedomí to má každý politický subjekt sediaci v tejto rokovacej sále, bez ohľadu na to, aký názov predtým niesol.
Politické subjekty vo vláde v rokoch 1990 - 1992 prišli s myšlienkou rozkladať veľkovýrobné formy v poľnohospodárstve, hoci vtedy svet už kráčal ku koncentrácii. Z riadiacich funkcií odišlo veľa vynikajúcich odborníkov. Objem dotácií sa znížil z 18 mld. na 9 mld. a zrušili sa aj diferenciálne príplatky poskytované na tržby. Každý má právo na svoj vývoj. Lenže svet aj my sme medzitým už inde. V Agende 2000 sa hovorí, že štátna dotačná politika bude už opúšťať tých, ktorí si dokážu sami na seba zarobiť, a uprednostňuje tých, ktorí sa nachádzajú v znevýhodnených oblastiach, ale tento prístup musí byť vyvážený. Od júla 1993 síce útoky voči agrárnemu rezortu načas prestali. Slovenský agrárny rezort v Marrákeši stihne získať nevýhodné východiskové podmienky z hľadiska zahraničného obchodu, ale nikdy neboli naplnené dotačné tituly na export, ktoré boli dovolené, a dotačné tituly, limity na investičné a prevádzkové dotácie.
No ale treba povedať, že ani najväčšie politické subjekty, ktoré prebrali vládu v decembri 1994, si nedajú ako pierka do klobúkov privatizáciu štátnych majetkov, ktorá viedla k hromadnému odchodu pracovných síl, k neobrobeným poliam, k prázdnym maštaliam, doteraz najväčšiemu otvoreniu cenových nožníc, k zastaveným finančným tokom a k prijatiu nespravodlivého a pre agrárnikov postupujúceho exekučného zákona, ktorý umožňuje exekútorom, aby tam, kde bol ešte včera fungujúci podnik, ostala iba spúšť a zúfalstvo ďalších nezamestnaných.
A čo my? Čo urobila naša koalícia, aby tento desaťročný atak voči poľnohospodárstvu zmiernila aspoň legislatívnymi podmienkami, už keď nie sú peniaze? Veľa sa toho nevyriešilo. Vláda doteraz nevyriešila starý blok úverov, hovorí síce o reštrukturalizácii bánk, ale ak tento proces nebude súčasne a okamžite prebiehať s reštrukturalizáciou podnikov, a to nie len tých agrárnych, ale aj priemyselných, tak potom o rok nebude čo reštrukturalizovať. Najväčšou starosťou bude hľadať príjmy do štátneho rozpočtu na podporu nezamestnanosti. Ako sme sa zachovali pri zvýšení DPH pri potravinách? Dnes sa nám dostávajú prvé výsledky. Spotreba potravín klesá a s ňou aj príjmy do štátneho rozpočtu. Potraviny sa predávajú pod rukou alebo čo je ľahšie a hlavne lacnejšie, zoberú sa bezplatne priamo z poľa. A čo exekučný zákon, dnes legislatívny inštrument, ako dokončiť to, čo sa nestihlo v prvých dvoch rokoch z transformácie, aj v ďalších?
Požiadavka, aby poľnohospodárska prvovýroba bola vyňatá počas vegetačného obdobia z exekúcií, vyvolala na niektorých tvárach úsmevy, a to aj napriek tomu, že to nebol úplný únik od zodpovednosti, mal umožniť tvorbu hodnôt a dať ľudom na vidieku prácu. Obraz biedy slovenského vidieka bol premietnutý aj v dvoch večeroch či podvečeroch, keď sa rokovalo o zelených správach. Ale všetkým sa chcem poďakovať, ktorí tu sedeli aj vo štvrtok večer, aj včera večer a ktorí sú dnes prítomní v tejto sále, lebo tým vyjadrujú úctu tým mužom a ženám, ktorí sú ešte ochotní pracovať v tomto odvetví, ktoré každý ignoruje. Prečo? Lebo cez tento rezort sa už len výnimočne niekto stane novozbohatlíkom. Veď práve tými podvodmi sa dá dostať k majetku lesnému aj pôdnemu, napríklad Slanské lesy, ale aj k pôde.
No a dovoľte mi, aby som ukončila tým, že prichádza za nami samospráva, žiada nás, verí, bojuje. Provízie síce nenúka, lebo už v podstate sú všetci chudobní. Aj družstevníci, aj roľníci, aj tí sprava politického spektra, aj tí zľava. Dovoľte mi preto skončiť slovami predsedu Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska pána...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Prosím, aby som mohla dokončiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Môžete dokončiť myšlienku.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
... Pavla Botku, ináč člena, ako to povedal, sympatizujúceho člena Demokratickej strany. Tým chcem vyjadriť, že ako predsedníčka pôdohospodárskeho výboru, ale v tomto prípade členka SOP hovorím za všetkých: Chlieb jeme všetci, ale pri jeho výrobe je len pár nešťastníkov či skôr hrdinov, ktorí sú ochotní aj za týchto ťažkých podmienok robiť v poľnohospodárstve. Nie je predsa normálne, aby vyše 90 % subjektov podnikajúcich na pôde bolo na kolenách. Vláda a parlament by sa mali konečne nad tým vážne zamyslieť a najmä v tom aj niečo urobiť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásil len pán poslanec Delinga. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani predsedníčka výboru sa postavila do úlohy vážneho kritika súčasnej činnosti vlády a nejednotnosti vo vládnej koalícii, za to, ako vyviesť súčasné poľnohospodárstvo z toho problému, ktorý tu je najvážnejší, čiže z toho druhého úpadku. Očakával som, pani predsedníčka, že poviete aj svoj názor na zjednotenie niektorých hlavných rozporov, ako je povedzme systém dotácií, s ktorým poslanci SDK nesúhlasia, aby sa uskutočňoval tak, ako ho uskutočňuje súčasný rezort. Očakával som, že odpoviete aj na to, kedy Strana občianskeho porozumenia skutočne zabezpečí v tejto vláde, aby boli mäkké úvery, aby bolo oddlženie.
Na druhej strane ste poukázali na to, že vysoké orgány Európskej únie a Svetovej banky ešte hodnotia naše poľnohospodárstvo ako vynikajúce. Treba sa nad tým zamyslieť, či to nie je ďalší cieľ rozkladu zvonku do toho nášho poľnohospodárstva, lebo my vieme a vy ste to tiež uviedli a aj správa, ktorú prerokúvame, jasne analyzuje, v akom stave sa nachádza poľnohospodárstvo. Čiže ak niekto hovorí o tomto stave zvonku, že to máme ešte výborné, tak to treba považovať za jasný zámer a cieľ, že sleduje niečo celkom iné.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpenia za kluby sme skončili. Teraz nasledujú ďalší poslanci.
Pán poslanec Klemens, nech sa páči.
Pripraví sa pán poslanec Delinga.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
ako poľnohospodár dovoľujem si zaujať stanovisko k prerokúvanej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike, ktorá má tradičný názov zelená správa. Predložená správa analytickou konštatačnou formou podáva informáciu o medziročnom vývoji technickej a technologickej, ekonomickej a finančnej úrovni súčasného agropotravinárskeho komplexu, jeho domáceho i zahraničného postavenia, včítane cieľov a zámerov agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky na ďalšie roky, počnúc rokom 2000. Správa deklaruje, že v agropotravinárskom sektore stále pretrváva celý rad problémov spôsobených nezvládnutím scenára ekonomickej reformy a trhového mechanizmu. Ide predovšetkým o pretrvávajúcu cenovú disparitu, nedostupnosť a vysokú mieru úrokov, takmer zastavené a tým nefunkčné tovarovo-peňažné toky, nesmiernu záťaž starého bloku úverov, málo účinnú ochranu domáceho agropotravinárskeho trhu, ako i nízkej agronomickej a zootechnickej úrovne na väčšine poľnohospodárskych podnikov, a to nie z neznalosti riešenia odbornej problematiky, ale z nedostatku financií. Výživa rastlín na súčasnej úrovni 30 kg čistých živín na hektár, ako i ročný nákup strojového parku len v minimálnych kusoch hovorí za všetko.
Nemusím nikoho presviedčať, že rezort pôdohospodárstva tým, že zabezpečuje výživu národa, musí patriť medzi prioritné rezorty národného hospodárstva. Veď sebestačnosť vo výrobe potravín, ktorá už poklesla na 82 %, je jedným z meradiel kultúry, technickej a ekonomickej vyspelosti národa a jeho štátu. Úroveň sebestačnosti sa nedosahuje hlavne pri zemiakoch, ovocí, hydinovom a bravčovom mäse. To však neznamená, že poľnohospodári nedokážu potrebnú produkciu vyrobiť. Problém je v tom, že uvedené komodity našej výroby nie sú dostatočne konkurenčné voči dovozu, ktorý ich vytláča z domáceho trhu. Potešiteľné je, že po prvýkrát od roku 1991 sa zvýšila spotreba mlieka a mliečnych výrokov, a to o 0,7 kg na obyvateľa a rok. Agropotravinársky rezort je tu na to, aby zabezpečil potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky. Musí mať však na to vytvorené podmienky.
Je pravdou, že občania Slovenskej republiky dnes nehladujú, aj keď, ako uvádza zelená správa, podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny je 37 % a pri nedávnom zvýšení dolnej hranice DPH sa dá očakávať až 41 %. V obchodoch je potravín stále dosť a v širšom sortimente ako v roku 1990. Je však potrebné povedať jednu veľmi podstatnú skutočnosť, a to, že viac ako 20 % potravín je z dovozu, ktoré však bez problémov dokážu naši poľnohospodári a potravinári vyrobiť. Pritom garantujú kvalitu, čo o zahraničí povedať nemožno. Vláda, ale i my tu v parlamente preto dobre zvažujme každé navrhované opatrenie, ktoré v prospech či neprospech poľnohospodárskeho rezortu prijmeme. Zatiaľ musím konštatovať, že doteraz prijaté opatrenia vo vláde, ale i tu v parlamente, ktoré sa bytostne dotýkajú tohto rezortu, sú preukázateľné nie v prospech poľnohospodárov, ale proti nim. Spomeniem štátny rozpočet na rok 1999, ďalej nezvýšenú vratku spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a, naopak, zvýšenú DPH pri základných potravinách, ako i posledne schválený Exekučný poriadok. Žijem v tomto štáte a som si plne vedomý zdedenej nie práve najpriaznivejšej situácie v národnom hospodárstve, čo však neznamená, že východiskové riešenie má spočívať len v reštrikčných opatreniach proti poľnohospodárom.
Je smutné konštatovať, a zelená správa to i uvádza, že priemerná mzda pracovníkov poľnohospodárstva má úroveň 7 826 korún, čo predstavuje len 2,6-násobok minimálnej mzdy, ako i to, že za posledných 10 rokov sa z poľnohospodárstva uvoľnilo viac ako štvrť milióna ľudí, ktorí v prevažnej väčšine si sadli na lavicu nezamestnaných. Štát sa nemôže v danom prípade tváriť, že sa nič nedeje. V prepočte na 100 ha pôdy už zamestnáva rezort menej ako 5 ľudí, čo je síce porovnateľný štandard s Európskou úniou, ale problém je v tom, že naša intenzita výroby, produktivita na rozdiel od členov Európskej únii klesá. Podľa predloženej správy produkčné parametre väčšiny hodnotených komodít, hlavne rastlinného charakteru, v slovenskom poľnohospodárstve sa pohybuje v rozpätí 50 až 80 % úrovne Európskej únie. Treba otvorene povedať, že možnosti na podnikanie v slovenskom poľnohospodársko-potravinárskom rezorte sú obmedzené a limitované nedostatkom vlastných i zahraničných finančných zdrojov.
Hlavnou príčinou chýbajúcich vlastných finančných zdrojov je neekvivalentná výmena medzi poľnohospodárskymi a ostatnými odvetviami výroby, čo sa prejavuje v roztváraní cenových nožníc. Zelená správa uvádza, že za rok 1998 z poľnohospodárstva vplyvom cenových nožníc sa odčerpala suma 1,5 mld. korún a súhrnne za roky 1991 až 1998 11 mld. Ceny vstupov do poľnohospodárstva sa v roku 1998 oproti roku 1990 zvýšili o 293 %, ceny potravinárskych výrobkov o 281 %, poľnohospodárskych výrobkov o 161 % a spotrebiteľské ceny potravín o 319 %. Kým v Európskej únii je rovnovážny vývoj cien vstupov poľnohospodárskych výrobkov a spotrebiteľských cien potravín, u nás prevláda tendencia roztvárania cenových nožníc, teda je rýchlejší rast cien vstupov ako cien poľnohospodárskych výrobkov a spotrebiteľských cien potravín. Netreba podceniť skutočnosť, že poľnohospodári žijú z podstaty. Nemajú finančné zdroje ani na povinnú jednoduchú reprodukciu, nieto na reprodukciu rozšírenú, ktorá by mala byť vo fungujúcom hospodárení podniku úplnou samozrejmosťou. Finančné toky boli a sú utlmené. Poklesla finančná hotovosť, chýbajú tzv. živé peniaze. Pretrváva vysoká zadlženosť a platobná neschopnosť, ktorá vyúsťuje do neuhrádzania záväzkov v obchodnom styku a finančným inštitúciám. Alarmujúca je celková platobná neschopnosť poľnohospodárskych podnikov, ktorá dosiahla za rok 1998 hrozivý objem 7,8 mld. korún a týkala sa takmer 61 % podnikov. Obrovskou záťažou zostal nedoriešený starý blok úverov v objeme 6,3 mld. korún.
Treba povedať, že riešeniu situácie vo finančných tokoch nepomohol ani prijatý zákon o poľnohospodárstve číslo 240/1998 Z. z., ktorý deklaroval 14-dňovú lehotu splatnosti záväzkov obchodných vzťahov medzi poľnohospodárskou prvovýrobou a spracovateľmi, pretože neuzatvára celý kolobeh platieb, nepostihuje sféru obchodu.
Podľa vykonaných analýz sa v zelenej správe uvádza, že na stabilizáciu poľnohospodárstva Slovenskej republiky chýba 9,7 mld. dodatočných finančných zdrojov, a preto požiadavka na zvýšenie doterajšej úrovne rozpočtových transferov do poľnohospodárstva a potravinárstva už na rok 2000 s dotáciou 2,4 mld. korún je nielen opodstatnená, ale pre agropotravinársky rezort i životne potrebný presne tak, ako je potrebné i doriešenie systému osobitného úverovania poľnohospodárstva s platnosťou najneskoršie od polroka 2000. Keď som pri tom, čo je pre agrorezort potrebné, tak okrem osobitného úverovania, v ktorom by mala byť zakotvená dostupnosť úverov za prijateľnú úrokovú mieru nepresahujúcu 10 % pre všetky agropodnikateľské subjekty, je to i opätovné posúdenie nedávno schváleného, ale pre poľnohospodárov doslova likvidačného Exekučného poriadku, ako i prehodnotenie sadzby DPH pri základných potravinách s návrhom jej zníženia na úroveň 6 %, resp. 0. Potrebné je i vydanie trhových poriadkov pre komodity pšenica, jačmeň, cukrová repa, zemiaky, ošípané a jatočný dobytok formou zákona o organizovaní trhu, ako i novelizácia zákona číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve tak, aby sa uzatváral celý kolobeh platieb včítane sféry obchodu. Potrebná je i valorizácia vratky spotrebnej dane z uhľovodíkových palív, ale v prvom rade je potrebné, aby rezort pôdohospodárstva bol uznaný vládou, ale i parlamentom, ako jeden z prioritných rezortov národného hospodárstva a podľa toho sa k nemu i pristupovalo.
Na záver chcem pripomenúť, že za výživu národa bola, je a vždy bude zodpovedná vláda. Poľnohospodári sú zodpovední len za dorobenie dostatočného množstva kvalitných poľnohospodárskych produktov, ale na to musia mať vytvorené primerané podmienky. Ak sú však poľnohospodári pokladaní za príťaž našej spoločnosti, potom je im to treba otvorene povedať. Dúfam, že to tak nie, a preto verím, že zelená správa, ktorú prerokúvame, a hlavne návrh opatrení nezostanú len v polohe zobratia na vedomie, ale budú premietnuté už do rozpočtu na rok 2000.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Konštatujem, že s faktickou poznámkou sa prihlásil len jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Keby som sedel na mieste pána ministra Koncoša, tak by som bol nadšený obsahom vystúpení, ktoré tu zo strany koaličných poslancov odznievajú. Bude však potrebné, pán minister, konfrontovať obsah týchto vystúpení potom s reálnym hlasovaním o rozpočte, zvlášť pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva.
Pán poslanec Klemens tu konštatoval, že občania Slovenskej republiky dnes nehladujú, že obchody sú plné tovarov. Ja by som vás chcel upozorniť na to, že až sa prijmú v tomto parlamente zákony, ktoré v súčasnom období vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, budú občania Slovenskej republiky hladovať. Nebudú mať na základné životné potreby. Preto je treba aj debatu, rozpravu o zelených správach využiť na prevenciu alebo, lepšie povedané, na psychickú podporu pre koaličných poslancov v tom smere, že pri hlasovaní pri rozpočte treba hlasovať na základe svojho svedomia, nie na základe direktívy, ktorú pred hlasovaním dostanete.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga. Pripraví sa pán poslanec Topoli.
Zároveň odovzdávam vedenie schôdze pánovi podpredsedovi.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vystúpil k takému závažnému programu, akým je prerokúvanie stavu poľnohospodárstva v našom štáte po 24 mesiacoch v tomto parlamente. V úvode sa ospravedlňujem za svoju indispozíciu hlasu, a ak by som nestihol povedať všetko, čo mám v úmysle, budem sa musieť prihlásiť dodatočne, lebo vidím, že čas sa sleduje.
K úvodnému slovu pána ministra, ktoré predniesol tu ku všetkým trom materiálom a kde jednoznačne povedal, že stojíme na kritickom bode a zároveň si položil otázku, čo s naším poľnohospodárstvom v ďalšom období, by som súhlasil vtedy, keď by to povedal ako opozičný poslanec. Ale keďže predniesol úvodné slovo ako minister tohto rezortu, ktoré vedie viac ako 365 dní, tak si myslím, že pán minister mal nám povedať, ako teda s naším poľnohospodárstvom prinajmenšom v roku 2000, ak nie aspoň do konca volebného obdobia, v ktorom počíta byť ministrom.
Zelená správa je v podstate zrkadlo o našom poľnohospodárstve, obraz, kde vidíme, čo sa v ňom udialo. A hlavne poľnohospodári očakávajú, ako sa budú aktualizovať či už ekonomické podmienky, podmienky agrárneho trhu, jeho postavenie v národnom hospodárstve, spolupráca a požiadavky na iné rezorty v rámci národného hospodárstva a celej spoločnosti. Takto to bolo v podstate tu v tomto parlamente vždy prednášané, takto sa to schvaľovalo od roku 1994. Vieme, že poľnohospodárstvo v roku 1999 je v najhoršom stave, do akého sa mohlo dostať za posledných päť rokov. Tí, ktorí hovorili a upozorňovali nás v minulom volebnom období, že sa poľnohospodárstvo ešte nevymanilo z problémov, že ešte je v podstate v úpadku, zrejme nevideli a zrejme nemali šajn o tom, ako vyzerá úpadok, ktorý vlastne je až dnes. A teda aj správa, ktorá je predložená sem, do parlamentu, hodnotí a porovnáva rok 1997 a 1998, keď ešte to vyzerá celkom slušne, aj keď tie parametre sú oveľa nižšie, ako boli v roku 1997.
Poďme si teda zopakovať niektoré historické skutočnosti, ktoré naše poľnohospodárstvo stretli za posledných desať rokov. V roku 1989 poľnohospodárstvo ako stabilizujúci prvok národného hospodárstva na Slovensku malo 5,6 mld. Sk zisku. Dotácie predstavovali 17,9 mld. Sk. Produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy dosahoval v tomto roku 24,8 gigajoulov na jeden hektár. Pritom, samozrejme, bol nižší ako v Českej republike takmer o 30 %. Ktovie, keby ministerstvo vypočítalo, aký je dnes tento potenciál a hlavne ako je využívaný v našom slovenskom poľnohospodárstve, aby sme si vedeli porovnať aj taký základný produkčný ukazovateľ. Podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte vtedy predstavoval 6,4 %. Slovensko malo 1,5 mil. kusov hovädzieho dobytka, 2,4 mil. kusov ošípaných, 536 000 kusov kráv, 480 000 kusov oviec. Bol to teda potenciál nanajvýš pozoruhodný a pre strednú Európu veľmi nebezpečný.
V roku 1992 poľnohospodárstvo padlo na prvé dno. Dosiahla sa strata 14,1 mld. Sk, cenová disparita odčerpala z poľnohospodárstva 17 mld. Sk, dotácie sa znížili na 8,1 mld. Sk, úverová zaťaženosť predstavovala 34 mld. Sk, základné prostriedky poklesli takmer o 45 %, ale aj tak podiel, čo je produkčnosť poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte, predstavoval 7,5 %, ale hlavne v dôsledku toho, že bol nízky hrubý domáci produkt, ktorý vtedy predstavoval niečo cez 300 mld. korún. Čiže celé národné hospodárstvo nebolo produkčné, a preto ten vysoký podiel poľnohospodárstva. Stavy hovädzieho dobytka poklesli na 1,1 mil., kravy na 397 tis. kusov, ošípané na 2 mil., ovce na 300 tis. kusov.
Tento prepad, čiže úpadok, sa dal riešiť jedine razantnou koncepčnou, systémovou agrárnou politikou. A tá bola prijatá v Národnej rade, v tomto parlamente v roku 1993 v osobitnom dokumente. A predstavovala zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu, zdravej výživy a výživovej dostatočnosti obyvateľstva, ekonomickú stabilitu, dôchodkovú primeranosť poľnohospodárstva a jeho regionálne vyvážený rozvoj, zveľaďovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ekologické hospodárenie v krajine, zamedzovanie vstupu cudzorodých látok do potravinového reťazca, zachovanie poľnohospodárstva v nekonkurenčných výrobných podmienkach, najmä v horských oblastiach, ako základnej podmienky rozvoja krajinotvorných a ekologických a sociálnych funkcií a zachovanie vidieckeho osídlenia. Čím boli parametrizované príčiny toho stavu a že bolo nutné prijať takúto razantnú systémovú koncepciu? Bola to predovšetkým reštrikčná fiškálna politika, keď sa radikálne obmedzili dotácie, obmedzil sa dopyt obyvateľstva po našich potravinách, pretože reálne klesli jeho príjmy, prudko sa roztvárali cenové nožnice ako dôsledok cenovej liberalizácie a menovej devalvácie, ktorú spôsobila ešte bývalá federácia. No a, samozrejme, zachovanie a vznik nového monopolu vo sfére spracovania a odbytu.
Samozrejme, že v tej koncepcii sa všetko nepodarilo až do dnešného dňa naplniť. Zostali tam určité medzery a azda pri novej koncepcii, ktorú bude rezort spracúvať, ako tlmočil pán minister, sa dozvieme, čo sa neplnilo a čo sa splnilo. Napĺňanie koncepcie agrárnej politiky z roku 1993, s ktorou súhlasili aj opoziční poslanci, znamenalo za štyri až päť rokov tieto zmeny: Potravinová bezpečnosť štátu bola v plnom rozsahu zabezpečená, pretože domáca výroba pri definovanom 90-percentnom prahu potravinovej bezpečnosti pokrývala viacej ako 100-percentnú spotrebu základných potravín. Aj pán poslanec Klemens na niektoré veci poukázal. Ja len doplním, že pri mäse to bolo viac ako od 4,5 až do 17 % navyše, pri mlieku nad 20 %, pri chlebe a pečive nad 11 až 22,6 %. Dokonca v roku 1996 sme dosiahli sebestačnosť aj vo výrobe cukru. Ak zelená správa za rok 1999 hodnotí pomer výsledkov a plnenia opatrení za roky 1998 a 1997 ako negatívne, treba si ukázať aj pomer roku 1993 a 1997. Kým napríklad v roku 1993 bolo saldo medzi rezortom voči štátnemu rozpočtu plusové o 232,2 mil. korún v prospech štátneho rozpočtu, čiže štátny rozpočet viacej z neho odčerpával ako dával, tak v roku 1997 toto saldo bolo už záporné vo výške 668 miliónov, lebo pôdohospodárstvo viacej získalo, ako vydávalo. Podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte sa znížil na 4,84 %, lebo sa zvyšoval vlastne hrubý domáci produkt v celom národnom hospodárstve a blížil sa k hranici 700 mld. korún. V roku 1997 sa zvýšili dotácie o 1,5 mld. a prostriedky pre štátne fondy o ďalších 571 mil. korún, čím sa čiastočne eliminoval negatívny dosah inflácie z predchádzajúcich rokov. Nevyrovnal sa tento spôsob inflácie alebo tento dosah. A vieme veľmi dobre, že tu v tejto snemovni sa prednášali neustále opodstatnené požiadavky, aby sa prepad inflácie z tých rokov 1990 - 1992 vyrovnal. Bohužiaľ, štátny rozpočet v tých rokoch na to ešte nemal. Zvýšilo sa dotovanie investícií a zvýšila sa aj vratka časti spotrebnej dane z motorovej nafty. Poľnohospodárstvo sa teda oživovalo, viacej sa investovalo, stúpala produkčnosť, jeho výkonnosť, a tým aj jeho konkurencieschopnosť. Naše poľnohospodárstvo začalo opäť nadobúdať európske dimenzie a stavalo sa do pozície reálneho napĺňania parametru na vstup do Európskej únie. Taký bol vývoj, dá sa povedať, do polovice roku 1998. Jediné, s čím sa kvárilo v našom poľnohospodárstve alebo čo ho kvárilo, bola finančná zadlženosť, predstih rastu záväzkov pred pohľadávkami a nedostatok peňazí, ktorý najmä v roku 1998 ešte viacej kulminoval ako dnes.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, váš čas uplynul.
Poslanec P. Delinga:
Keď je to tak, bohužiaľ, musím skončiť, pretože mám aj určité návrhy a prednesiem ich teda v ďalšom vystúpení.