NR SR, 1998-2002, 22. schůze, část 78/145 (10. 11. 1999)

Středa 10. listopadu 1999

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Upozorňujem vás, neopakujte sa.

Poslanec P. Baco:

... hovoril: "Treba úprimne povedať, že nebolo prečo štrajkovať. Makroekonomické výsledky boli skutočne priaznivé a reálna mzda sa z roka na rok zvyšovala o viac ako 5 %." To je citát predstaviteľa odborov. Ešte raz, chceli ste trikrát, tak trikrát: "Treba úprimne povedať, že ani nebolo prečo štrajkovať. Veď makroekonomické výsledky boli skutočne priaznivé a reálna mzda sa z roka na rok zvyšovala o viac ako 5 %." To nie je moje tvrdenie. To je citát predstaviteľa odborov, ako reagoval na otázku, prečo neštrajkovali aj počas Mečiarovej vlády a prečo si nevynucovali nátlakovými akciami svoje požiadavky.

Podobne ste sa snažili navodiť vo verejnosti dojem, že sme vám nechali väčšie dlhy, ako sme prevzali my. Nepochybujem o pamäti národa a obraciam sa aj na koaličných poslancov. Je mi ľúto, že si odskočil pán poslanec Kováč, aby som na faktoch, ktoré sú jemu blízke a on bol v tom osobne zaangažovaný, poukázal, že situácia na začiatku fungovania tohto štátu v roku 1993 pri nástupe Mečiarovej vlády bola mnohonásobne ťažšia oproti tomu, v akom stave ju prevzala Dzurindova vláda. Fakty jasne hovoria, že neporovnateľne ťažšia oproti tomu, o čom neprestajne vy nariekate už rok. Poukážem na tri prípady.

Devízové rezervy 1. januára 1993, pán kolega Kováč, ktoré sme skutočne zdedili z bývalej federácie, boli 75 miliónov USD, 75 miliónov USD devízových rezerv mal tento štát, keď sme začínali v januári 1993. Do marca 1993 klesli na 20 miliónov. Poznamenávam vám, že koncom roka 1998 sme vám odovzdali vládu s objemom 8,5 mld. USD devízových rezerv. Teda nie o percentá väčšie alebo násobky, ale nechali sme vám stonásobne väčšie devízové rezervy od 1. januára 1993 ku koncu roku 1998. To sú exaktné čísla. Opakujem 75 miliónov USD sme mali na začiatku a v marci 20 miliónov a odovzdali sme 8,5 miliardy.

Pán poslanec Kováč si tiež určite pamätá na situáciu, akú sme museli riešiť, keď skutočne hrozilo vo februári, marci, že Čalfa bude mať pravdu, že do polroka budeme platiť 4 slovenské koruny za jednu českú korunu. To sa malo vlastne odštartovať zavedením devízovej regulácie, ako sme ju poznali počas socializmu, k čomu smeroval pokles devízovej regulácie, o čo sa aj naši bratia pričinili pri delení štátu, aby to tak bolo. Určite si pamätáš, pán poslanec, ako sme s pánom Čubom zo Slušovíc a s pánom Karichom z Austrálie vo februári identifikovali možné devízové zdroje z Ázie a techniku, ako ich získať. Pracovali sme soboty, nedele, dni a noci. Vyriešili sme ten problém. Do mesiaca sme zabezpečili prvú maržu a do troch ďalších mesiacov pol miliardy USD.

Vážení, to bola zložitá situácia, a nie, o čom dnes vy hovoríte. Keby sme sa vtedy boli spoliehali na Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, ako to robíte dnes vy, pretože z iných zdrojov nechcete zobrať úvery, s inými nechcete rokovať, správate sa nezvrchovane, keby sme to boli robili aj my, už by bolo Slovensko stratilo svoju zvrchovanosť, pretože napríklad začiatkom roku 1993 nám boli ochotní požičať zo Svetovej banky iba 60 miliónov amerických dolárov, a to za také úroky a s takými politickými požiadavkami, že sa to nedalo prijať. V roku 1993 bola napríklad požiadavka jednorazového prechodu na dôchodkový vek 65 rokov, 30-percentnú devalváciu a podobne. Vaše dnešné problémy, vážená koalícia, s tými problémami, ktoré sme mali na začiatku štátu a ktoré sme museli riešiť a ktoré sme vyriešili, sú celkom komické. Vôbec nie je pravda, že Slovenská republika aj dnes nemôže získať výhodné úvery. Musela by však robiť zvrchovanú politiku a mať na čele zvrchovaných politikov. Okrem iného včera o tom hovoril aj pán poslanec Fico zo svojich praktických skúseností s tým, ako sa naši opoziční politici v minulom období správali na európskych fórach a ako zapredávali Slovensko.

S odvolaním sa tiež na pamäť pána poslanca Kováča vám chcem dať do pozornosti fakt, ktorý vyvoláva úžas a dnes tomu ani nikto nechce veriť, že sa takéto niečo mohlo stať. Pri nástupe Mečiarovej vlády v roku 1992 sme prevzali taký stav v rozpočtovom hospodárení, že len rezort, ktorý som riadil, mal takmer 9 mld., opakujem 9 mld. väčší rozpočtový deficit, ako bolo plánované v zákone na rok 1992. Keď sa dnes bavíme, že 1 - 2 mld. niekedy zachránili odvetvie, tak sa tu híka, že o čom to hovoríme. A v mojom rezorte sa za rok 1992, keď som nastúpil 1. júla, dosiahlo o 9 mld. za jeden rok horšie rozpočtové hospodárenie, ako bolo v zákone o rozpočte. Bolo to predovšetkým v tom, že výstavba Vodného diela Gabčíkovo, ktorá ako súčasť vodného hospodárenia patrí do rezortu ministerstva pôdohospodárstva, kde som bol vtedy ministrom, bola v tom roku rozbehnutá v objeme 6,6 mld., sa realizovala ako štátna investícia a, dámy a páni, počúvajte dobre, na túto štátnu investíciu nebola v rozpočte zabezpečená ani jedna koruna. Ďalšie takmer 3 mld. rozpočtových zdrojov bolo potrebné použiť na vyrovnanie daňových rozdielov poľnohospodárov vyplývajúcich zo zmien daňového systému, ktoré sa - teda tieto zmeny - realizovali. Odovzdali ste taký neuveriteľne zlý, nevybilancovaný štátny rozpočet a celú vládu Mečiarovi v roku 1992, že len v jednom rezorte bol o 9 mld. väčší rozpočtový schodok, ako bol plán.

Pýtam sa vás vážení politici súčasnej vládnej koalície, počuli ste niekedy jedno jediné slovo o tom, že by sme sa sťažovali na svojich predchodcov na túto omnoho horšiu, mnohonásobne horšiu a zložitejšiu situáciu, ako sme začínali my. Považovali sme za morálne a normálne a myslím si aj jediné, čo je povinnosťou každej vlády, že keď sme do toho išli, bolo našou povinnosťou vedieť, o čo ide, a že bolo našou povinnosťou vyčerpať všetky možnosti vrátane seba samých, aby sme problémy úspešne na požadovanej úrovni aj vyriešili. To vám asi dnes nič nehovorí. A práve toto Gabčíkovské dielo, ktoré som mimochodom spomenul, má byť váš najväčší argument o tom, ako sme sa údajne nezodpovedne správali v zadlžovaní štátu. Som v podstate rád, že ste si vybrali za príklad investíciu Vodné dielo Gabčíkovo, lebo toto verejnosť dobre pozná, a teda aj vie, ako úboho argumentujete a či vlastne kamufláž je z vašej strany alebo z našej strany.

Predmetom kritiky je, že bývalá vláda dala záruku na zahraničný úver pre Vodohospodársku výstavbu na vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo 9 mld. Sk a na Vodné dielo Žilina 6 mld. Sk, teda celkovo 15 mld. V cenách roku 1997 investícia do Vodného diela Gabčíkovo predstavovala spolu 34 mld., čo znamená, že úver 6 mld. nepredstavuje ani 20 % hodnoty celej investície. Som zvedavý, či niekto z vás vie ukázať za posledné desaťročie v Európe jednu, jedinú investíciu s objemom nad 100 mil. USD, ktorá by bola financovaná viac ako 50 % z hotových zdrojov, a nie z úverov. A my sme si na Vodné dielo Gabčíkovo požičali 20 %, na to dala vláda záruku. A okolo tohto neustále omieľate, robíte krik, že sme sa nezodpovedne správali. Investície sa bežne financujú na 70 až 80 %, aj viac predsa z úverov.

Na rôzne námietky ďalšej nevýhodnosti úverov na Gabčíkovo tvrdím, že nie sú pravdivé. Tieto úvery boli úplne adekvátne cieľu, aby sa vodné dielo úspešne dokončilo. Obidve ruky dávam, dámy a páni, dnes na nátoň, na obeť, ak nie je pravda to, že keby sme neboli v októbri 1994 prehradili Dunaj, tak dodnes sa tak nestalo. Dodnes by to nebolo a investície, ktoré tam boli vynaložené, by boli chátrali. Príroda by trpela mnohonásobne väčšmi ako dnes, ako sa snaží niekto nahovoriť. Alebo sme mali postupovať tak, ako vy postupujete dnes, že sa neviete rozhodnúť, že kľučkujete? A mali sme toto dielo nedostavať?

To, že sú dnes problémy so splácaním úveru, je v prvom rade chyba vás, ktorí ste dnes v koalícii a boli ste v Moravčíkovej vláde aj v roku 1994. Vy ste v roku 1994 vybrali z tohto vodného diela elektráreň. Odštátnili ste ju a zaradili do akciovej spoločnosti elektrárne. To znamená, to, čo prinášalo tržbu, ste odtiaľ zobrali a dnes hovoríte, čo je to za hlúpa investícia, keď sa nevie samofinancovať. Vy ste to pokazili svojimi privatizačnými ambíciami, pretože išlo o zámer privatizovať elektrárne tak ako dnes pre zahraničných partnerov. Vy si aj tento problém vyriešte. Nakoniec, viac ako rok ste vo vláde, a keď si myslíte, že treba Vodné dielo Gabčíkovo nejakým spôsobom riešiť, už ste to mohli za rok vyriešiť. Čo je pre nás najdôležitejšie, gabčíkovská elektráreň vyrobila doteraz 13 mld. kWh energie, čo je 15 mld. Sk, teda skoro dvojnásobok toho, ako sa požičalo, koľko bol celý úver. Ročne vyrobí za 3,12 mld. Sk elektrickej energie, teda v dnešných cenách elektrickú energiu v takej hodnote, že sa tento úver môže zaplatiť o necelé tri roky. Navyše, aj vodné dielo Žilina vyrobí ročne 200 mil. kWh elektrickej energie v špičkovom režime, čo je takisto 600 mil. Sk ročne. Pýtam sa vás vážená vládnuca koalícia, odkiaľ by zobrala Slovenská republika, jej občania 200 mld. Sk na krytie škôd, ktoré by boli vznikli z povodne roku 1997, ak by toto dielo nebolo bývalo dokončené. 200 mld. Sk je viac, ako sú všetky príjmy štátneho rozpočtu. To je odborníkmi kvantifikovaná škoda, ktorá by bola vznikla z povodne v roku 1997, keby vodné dielo nebolo dokončené. Prosím vás pekne, už prestaňte s touto argumentáciou. Prestaňte s tvrdením, že sme boli nejakí voluntaristi a nezodpovedne sme sa správali, keď sme si požičali na to, aby sme toto vodné dielo vybudovali.

Po tretie - chcel by som sa trošku obrátiť na tvoju pamäť, pán kolega, pán minister Koncoš. Iste sa pamätáš na to, ako to bolo v roku 1993. Vtedy sme boli na jednej lodi, vtedy naša ľavica ešte nekolaborovala s likvidátormi poľnohospodárskej veľkovýroby. Vtedy to bolo tak, že úvery vôbec neboli, a keď aj, tak za 30-percentné úroky. Úpadok a bieda boli také hrozné, že viacerí vedúci pracovníci v prvovýrobe spáchali zo zúfalstva samovraždu alebo sa o to pokúsili. V mnohých prípadoch, boli to stovky prípadov, pracovníci, zamestnanci v poľnohospodárstve dobrovoľne z domu priniesli peniaze na nákup nafty, aby sa mohlo vôbec poorať a zasiať. Pokles hospodárskeho výsledku bol zo zisku 2,2 mld. v roku 1989 na 14,5-miliardovú stratu za dva roky. Podpora poľnohospodárstva a trhu potravín sa v jednom roku znížila z 27 mld. na 8 mld., teda o dve tretiny. V tejto situácii sme v Mečiarovej vláde za jeden mesiac od nástupu vyriešili napríklad bezúročný úver na výkup obilia v roku 1992 od pestovateľov v objeme 3 mld. Kčs bezúročne, čím sa vykryli nevyhnutné zdroje na založenie úrody.

Pamätá sa niekto na to, že by sme boli čo len raz zaplakali, sťažovali sa, akú skutočne katastrofálnu situáciu nám vtedy zanechali naši predchodcovia a čo mimoriadne sme museli urobiť v týchto chvíľach a v týchto mesiacoch? A urobili sme to. Zato sa ale húževnato snažíte vzbudiť dnes dojem, že sme sa vlastne zaoberali len nejakou privatizáciou, a snažíte sa opätovne vytvoriť negatívny dojem aj z postupu privatizácie štátnych majetkov. Pritom fakty hovoria o úplnom opaku. Napriek tomu, že keď sme v roku 1992 vytvárali postup privatizácie, systém privatizácie štátnych majetkov, bol vtedy všeobecný smiech z toho, že len blázon by chcel privatizovať tieto podniky v skrachovanom poľnohospodárstve.

Napriek tomu, že bola taká situácia, systém, ktorý sme vypracovali, sa aj rozbehol a privatizácia majetkov koncom roku 1993 sa začala. Bolo reálne do dvoch rokov sprivatizovať najmenej tri štvrtiny štátnych majetkov. Keď nastúpila Moravčíkova dočasná vláda, samozrejme, ako všetko ostatné, ako to robíte aj dnes, aj tento postup privatizácie sa zrušil. Nahradil sa nejakou snahou o prenájom. Boli prenajaté, myslím si, tri majetky. Tie, samozrejme, skrachovali. A chcem povedať, že týmto pozastavením privatizácie na viac ako rok a zneistením manažmentov, pretože situácia bola rozbehnutá, sa tieto majetky dostali do existenčnej neistoty a, samozrejme, postupne do katastrofických ekonomických čísel.

Ešte jeden príklad z privatizácie. Chcem poukázať na príklade privatizácie Pivovaru Hurbanovo, aká je pravda. Išli ste sa div nie roztrhnúť pred voľbami od kriku, že počas našej vlády niekto doprivatizoval v tomto pivovare 33 % akcií. Práve pán Mikloš, terajší podpredseda vlády bol rozhodujúcim človekom ako minister privatizácie v roku 1992, keď sa privatizovalo 66 % akcií Pivovaru Hurbanovo. Privatizovalo sa týchto 66 % akcií istej švajčiarskej firme. Ako sme neskôr zistili, existovala len symbolicky na účel privatizácie tohto pivovaru. Je len samozrejmé, že taká firma nedokázala svoj finančný záväzok zaplatiť ani na viacnásobné odloženie termínu. Ale vy ste jej akcie vydali. Museli sme ich vymáhať súdnou cestou. Celý tento proces trval viac ako 5 rokov a vyžadoval si obrovské úsilie, aby sme ho úspešne vyriešili. Samozrejme, títo vaši švajčiarski svetopodnikatelia sa nám vtedy nielenže fyzicky vyhrážali, ale robili aj vážne politické problémy nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Obrovskou robotou sa podarilo túto fabriku nakoniec zachrániť od krachu.

O čo privatizérom v konečnom dôsledku išlo? Aby skrachovanú fabriku potom mohli za babku kúpiť. Neškandalizovali sme túto vašu privatizáciu, hoci bolo zrejmé, že ľudia, ktorí vyšli v ústrety takýmto zahraničným privatizérom, skrátka neprišli. Považovali sme za nedôstojné, aby sme sa hrabali v týchto minulých veciach a dnes sa len divíme, že si dovolíte mrhať svoje sily, aby ste aj z takýchto príkladov vašich do neba volajúcich prechmatov dnes obviňovali nás. Obviňovali ste nás, že sme vám doprivatizovali 33 %. Našťastie, čo ma teší a o čo nám v skutočnosti ide, že v tom pivovare dnes dominuje jeden svetový špičkový líder, fabrika sa dynamicky rozvíja a pred sebou má výbornú perspektívu. To je to, o čo nám išlo a myslím si, ak vy to dobre myslíte, o nič iné nemôže ísť ani vám.

Možno nie hodiny, ale dni by som mohol argumentovať, ako sme obrovským úsilím riešili a vyriešili ďalšie zdanlivo neriešiteľné situácie, ako sme ratovali dôsledky vašich privatizačných rabovačiek. Spomeniem len 600 pekární, malých pekární, na ktoré boli dané stovky miliónov dotácií a ktoré do dvoch rokov z väčšej polovice skrachovali a každý to vedel, že sa to stane. A nanútili ste Slovenskú sporiteľňu, aby im podávala úvery na tieto projekty, ktoré nemali žiadnu šancu. Pritom sme sa ani raz nesťažovali ani na predchodcov, ani na náročnosť úloh. Myslím si, že skutočne bolo už dosť demagógie a nikde sa nepohneme, ak nepostavíme, aby som trošku obrazne povedal, z našej brandže, ak nepostavíme koňa pred voz. Navrhujem, aby sme začali pri Zelenej správe.

Význam tejto Zelenej správy spočíva predovšetkým v tom, že jej prerokovanie vo vláde a v Národnej rade Slovenskej republiky bolo doteraz a malo by byť aj dnes tou najlepšou príležitosťou, ako riešiť problémy pôdohospodárstva, najmä tie, na ktoré nestačia len sily jedného ministerstva, ministerstva pôdohospodárstva, na riešenie tých problémov, na ktoré nestačí vláda, na ktoré potrebuje parlament. Ale tieto problémy, samozrejme, nám mala zrozumiteľne a jasne predstaviť aj s návrhom na prijatie uznesenia.

Dovoľte mi, aby som sa trošku vrátil k pôvodnému zmyslu a poslaniu Zelenej správy. Národná rada Slovenskej republiky v júli 1993 prijala uznesenie ku Koncepcii a zásadám pôdohospodárskej politiky, kde sa v bode B ukladá vláde Slovenskej republiky, citujem: "Každoročne predkladať Národnej rade situačnú správu, tzv. Zelenú správu o stave rezortu pôdohospodárstva a o ekonomických podmienkach na realizáciu koncepčných zámerov. Správa je neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtovej kapitoly 529, neoddeliteľnou súčasťou návrhu rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva."

Dovolím si pripomenúť, že táto koncepcia sa začala robiť hneď po nástupe do vlády v roku 1992, v čase vrcholiaceho rozkladu v pôdohospodárstve, o ktorom som už v predchádzajúcej časti hovoril. V čase, keď bolo potrebné hasiť nesčíselné množstvo operatívnych rizík a hrozieb. V týchto hektických podmienkach sme zmobilizovali celú štátnu, rezortnú, podnikovú verejnosť i teoretický front a ďalších odborníkov z iných rezortov. Zainteresovali sme do práce na tejto koncepcii aj všetky politické strany pôsobiace v tom čase na politickej scéne Slovenskej republiky. Osobne som viedol oponentúry, kde sme dospeli na úrovni všetkých politických strán ku konsenzu v podobe tejto koncepcie. Všeobecný súhlas s touto koncepciou bol potvrdený politickými silami aj v parlamente, pretože táto koncepcia bola v parlamente jednomyseľne prijatá.

Od toho času sa niekoľkokrát vyskytli politické názory, skoro by som povedal, vyhrážky, ako ktorá politická strana túto koncepciu ide zmeniť. Samozrejme nič nemám proti tomu, nová moc môže veci meniť. No ale rušiť to, čo je funkčné, sľubovať iné riešenie a nekonať, to je celkom iná vec. Na infláciu sľubov o zmenách sme si však už zvykli a akosi sa nikto zo súčasnej vládnej koalície nemá k tomu, aby v tejto koncepcii urobil zmeny podľa svojich volebných sľubov. Opäť sa vám nepodarilo potvrdiť, ako máte všetko pripravené na vládnutie, čo ste veľmi hlasne oznamovali pred voľbami. Žiaľ, nie dojem, ale fakt je, že túto koncepciu navyše dnes nerešpektujete. Po roku nekoncepčných či koncepčne protichodných vládnych aktov ste už veru mohli parlamentu predložiť aspoň inovovanú poľnohospodársku koncepciu. Neviem či, žiaľ, alebo chvalabohu, nezmenili ste ani koncepciu, ani zákony, ktoré ste sľubovali prijať ešte v tomto roku nadväzujúce na túto koncepciu.

Ale mojou povinnosťou ako opozičného poslanca je poukázať na to, že predložené správy nenapĺňajú ani ducha, ani literu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som tu citoval. Opätovne pripomínam, že správa má byť o stave rezortu a o ekonomických podmienkach na realizáciu koncepčných zámerov. A týmto koncepčným zámerom podľa tejto koncepcie je ekonomická stabilita, dôchodková primeranosť a regionálne vyvážený rozvoj, ako aj zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a ďalšie strategické ciele, tak je to v tejto platnej koncepcii zapísané.

Nech sa na mňa preto nikto nehnevá, ale v prerokúvaných správach nie sú na tento rok a budúci rok ani len zámery a ciele parametrizované. A už vôbec nie je identifikovaná úloha a pôsobenie jednotlivých ekonomických, legislatívnych a obchodných nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov v budúcom roku, čo je podstata vlastne toho, prečo sa tieto správy robia. Spomínané uznesenie Národnej rady z roku 1993 ku koncepcii a zásadám hospodárskej politiky hovorí o zásade udržať výrobné zdroje a objem výroby minimálne na 90 % predpokladanej úrovne reálnej spotreby pri základných komoditách domácej poľnohospodárskej produkcie, čo je prah potravinovej bezpečnosti. Z toho jednoznačne vyplýva povinnosť vlády v prípade, keď uplatňovanými nástrojmi agrárnej politiky je ohrozená potravinová bezpečnosť, že vláda musí prijať, resp. parlamentu navrhnúť také opatrenia, aby nedošlo k porušeniu prahu potravinovej bezpečnosti. Preto sme v Mečiarovej vláde prijímali opatrenia o zelenej nafte.

(Hlasy v sále.)

Pán predsedajúci, strany maďarskej koalície vždy stáli na strane ultraliberalizácie, čo bol jeden z kľúčových klincov do rakvy nášho poľnohospodárstva, takže by ste sa mohli trošku poučiť z toho, čo tu hovorím. Dobromyseľne vám vravím, aby ste tomu venovali pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, hovorte k veci.

Poslanec P. Baco:

Z tohto platného uznesenia Národnej rady vyplýva, že ak je ohrozená potravinová bezpečnosť, vláda musí prijímať také opatrenia sama alebo ich navrhnúť parlamentu, aby nedošlo k porušeniu prahu potravinovej bezpečnosti. Preto Mečiarova vláda prijala opatrenia napríklad o zelenej nafte, o podpornom fonde na zvyšovanie dotácie. Ako som už spomínal, za štyri roky to bolo na akumulovanie 10 miliárd korún, aby sa zachovala potravinová bezpečnosť. O to vlastne išlo, to bola idea. Možno ste to nepostrehli, možno sa vám to zdá zbytočné, ale takto sme si to naprojektovali, tak to parlament v roku 1993 schválil.

A ak to chcete robiť inak, ak chcete prevažnú väčšinu potravín dovážať, čo je technicky a obchodne možné, chcem vás iba upozorniť, že nemáte na to mandát, aj keď máte ústavnú väčšinu. O potravinovej bezpečnosti je v tomto parlamente prijatý konsenzus, celá politická scéna s tým súhlasila. Hovorím to aj preto, že ak to chcete robiť inak, tak si to schváľte inak. A hovorím to aj preto, že HZDS sa dištancuje od tohto vášho postupu vytvárania potravinovo závislého Slovenska, Slovenska so zdevastovaným vidiekom. O tom ste predsa vašich voličov neinformovali. Hoci rozhodujúci krok k tomu ste už urobili. Je to téma, o ktorej treba hovoriť. Pán minister priamo vyzval, povedal stanovisko vlády, že poľnohospodárstvo je v kríze. Otázka je, čo ďalej s poľnohospodárstvom. Potravinová bezpečnosť je nielen ohrozená, ale je definitívne po tomto pojme, tento pojem definitívne pre Slovensko prestal platiť. Nemáme zabezpečenú potravinovú bezpečnosť, najmä na budúci rok a ďalšie roky.

My politici HZDS budeme občanov informovať o tom, že to tu takto robíte a budeme chcieť aj od vašich voličov, aby o tom s vami skutočne diskutovali. Ak to má byť ďalšia cesta pre Slovensko, chcem len to, aby ste si to nechali od občanov odsúhlasiť, pretože nemáte na to mandát.

Je tragédiou národa a spoločnosti, keď sa ženy a muži, ktorí sa postavili do ich čela, otáčajú chrbtom k svojim chlebodarcom, ale i k poslom mieru, sociálneho mieru. Áno, predovšetkým našim poľnohospodárom, dámy a páni, môže spoločnosť ďakovať za to, že bol doteraz sociálny mier, že bola na Slovensku únosná sociálna situácia. Pozrime sa, za akú cenu. Ceny poľnohospodárskych produktov vzrástli od roku 1989 len o niečo viac ako 1,5-krát, ale ceny vstupov do poľnohospodárstva až 3-krát. Pritom tu bola taká obrovská reštrikcia dotácií z 27 miliárd na 8 miliárd, ako som už hovoril. Bolo to preto, lebo poľnohospodárstvo od roku 1989 až do roku 1999 ako jediné odvetvie národného hospodárstva každoročne výrazne zvyšovalo produktivitu práce.

Keď hovorím o medzinárodnej úrovni, teraz pred týždňom som bol na prednáške v Česku a Poľsku, keď hovorím, že v našom poľnohospodárstve pracovalo pred deviatimi rokmi trikrát toľko pracovníkov ako dnes, musím tieto čísla niekoľkokrát opakovať, pretože tomu nikto nechce veriť. Áno, transformácia Slovenskej republiky dopadla na poľnohospodárstvo najťažšie zo všetkých odvetví, ale poľnohospodárstvo sa zachovalo aj vo fáze transformácie najracionálnejšie. Poľnohospodári zvládli transformáciu najracionálnejšie spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín za cenu, o ktorej dnes hovoríme, za cenu, že za posledný rok sa tak zhoršilo podnikateľské prostredie, že nie sú schopní vlastne podnikať.

V našom poľnohospodárstve máme produktivitu práce na špičkovej európskej úrovni. Nech ukáže každé jedno odvetvie národného hospodárstva, na akom stupni rebríčka svetových a európskych ekonomík sa nachádza jeho produktivita práce. Na Slovensku dnes zabezpečuje poľnohospodársku výrobu 4,7 % občanov. V Európskej únii je priemer 5,5 %. V Poľsku je to 28 %. Keby sme mali takú produktivitu práce ako v Poľsku, tak by na Slovensku pracovalo viac ako milión občanov v poľnohospodárskej prvovýrobe, keď si zoberiete, že máme pol milióna nezamestnaných a že by sme museli každý deň voziť pol milióna Poliakov na Slovensko, aby nám zabezpečili poľnohospodársku výrobu.

Chcem povedať, že tlak transformácie poľnohospodári prijali ako prirodzenú, spontánnu, nevyhnutnú potrebu vo fáze prechodu na demokratické, pluralitné podmienky. Ale nemôže to tak byť, že jednoducho keď došli nadoraz a keď už viac nevládzu, keď už nemajú ďalší priestor, aby sa k nim spoločnosť postavila chrbtom, keď všetci občania profitujú z toho, čo doteraz poľnohospodári na margo transformácie urobili.

Chcel by som tiež poukázať, že táto správa vlastne nemá zmysel, keď sa má stať takýmto zosumarizovaním minulých faktov pre archív. Bežne v minulosti sme v nej uvádzali nielen parametre za minulý rok, ale aj skutočnosť za prvý polrok bežného roka, výhľad vo všetkých parametroch za bežný rok a prognózu na budúci rok. Veď sme na konci októbra a celoročné výsledky vieme predpokladať s vysokou presnosťou už dnes. Skutočne ťažko mi nájsť logickú odpoveď na otázku, prečo sa správa zaoberá tak obšírne výsledkami minulého roku na konci jedného roku, a nie výsledkami plynúceho roka a predpokladanými parametrami budúceho roka.

Keď som už pri minulom roku, tak možno predkladatelia správy, teda vláda Slovenskej republiky vychádza z minuloročnej skúsenosti, že predpokladané výsledky za minulý rok, ktoré boli deklarované na Mikuláša v minulom roku Výskumným ústavom na verejnom zhromaždení v Nitre, tieto výsledky sa o niekoľko týždňov začali meniť a o niekoľko mesiacov sa zmenili celkom. Ako vyzerá tento problém, by som chcel potvrdiť alebo na tomto probléme by som chcel potvrdiť, že výsledky roku 1998 sa skladajú z dvoch častí, a to z výsledkov za prvé trištvrte roky, ktoré boli podstatne lepšie ako v roku 1997, a výsledky za posledný štvrťrok, teda výsledky, ktoré ovplyvnili celý rok ako výsledky podstatne horšie než rok predtým. Posledný štvrťrok roku 1989 teda zásadne zhoršili celoročné výsledky. Posúďte na faktoch.

Spomínané predpoklady Výskumného ústavu ekonomiky hovorili o tom, že hospodársky výsledok za rok 1998 sa dá očakávať v rozpätí 400 mil. zisku po stratu 700 mil. Teda približne o pol miliardy lepšie ako v roku 1997. V konečnom zúčtovaní však organizácie vykázali stratu viac ako 1,5, myslím, dokonca 1,8 mld. Chcem potvrdiť, že tieto odhady prednesené na Mikuláša minulého roku, ako aj konečné uzatvorenie hospodárskeho výsledku, i keď vyznieva rozporne, je správne. Pôvodným odhadom zo začiatku decembra 1998 Výskumný ústav totiž vychádzal z agrárnej politiky minulej vlády. Nemohol počítať s tým, že Dzurindova vláda nebude akceptovať pri zmene rozpočtu na rok 1998 potrebu rozpočtových zdrojov na vykrytie katastrofálnych nepredvídateľných, nezavinených škôd aspoň vo výške 600 mil. korún, čo naša vláda avizovala. Takisto výskumný ústav predsa nemohol predpokladať, že za mesiace november a december sa zhorší vývozno-dovozné saldo za agropotravinárske tovary o 2 mld. Sk, pretože za 1. polrok bolo toto saldo oproti minulému roku o 1,5 mld. lepšie. Takisto vo svojich odhadoch nemohol predpokladať, že nová vláda ešte v minulom roku zruší revitalizačný zákon, ktorým sa malo ešte v minulom roku dostať do organizácie rezortu viac ako 700 mil. korún a v ďalších rokoch 4 mld. korún. Takisto nemohol vedieť o mnohých rýchlych krokoch, keď napríklad pani ministerka financií zamietla úverovú linku z Európskej banky pre rekonštrukciu a rozvoj na financovanie skladiskových listov, skadiaľ ešte minulého roku mohli poľnohospodári dostať okolo 800 mil. korún výhodných úverov a v tomto roku viac ako 2,5 mld. Mimochodom, hoci pani ministerka túto chybu išla napraviť v lete tohto roku, táto úverová linka už ušla ako veľa vašich vecí, ktoré ste mali v hrsti ako šťastie, ktoré vám ušlo, pretože ste reagovali neskoro.

Takže bez akýchkoľvek emócií, falošných dojmov fakty hovoria, dámy a páni, jednoznačne, že odvetvia pôdohospodárstva po desiatich rokoch mohli vyviaznuť zo straty, ale zmenou vlády a zmenenými prístupmi, zmenenou agrárnou politikou len za posledné mesiace minulého roku sa opäť poľnohospodárstvo uvrhlo na úpadkovú trajektóriu. Práve nešťastie tejto zmeny nie je však v zhoršených výsledkoch roku 1998, ale v tom, že sa odštartovali tieto nenapraviteľné procesy úpadku v roku 1999 a na rok 2000 a ďalšiu budúcnosť, o ktorých som hovoril. O bezzubosti a neochote riešiť poľnohospodárske problémy, ba priamo o likvidačnom zámere svedčí aj formálna dikcia opatrení, ktoré sú štvrtou časťou týchto zelených správ. Napríklad úloha číslo 4 hovorí, citujem: "Vypracovanie a predloženie vláde," teda že sa má vypracovať návrh, ale to by predsa malo znieť meritórne, napríklad nie že predložiť vláde návrh, ale prijať, rozhodnúť, uplatniť. Ešte lepší je príklad z dikcie úlohy číslo 9, citujem: "V spolupráci s ministerstvom financií a vládou pristúpiť k riešeniu tzv. starého bloku úverov." Teda čo sa už niekoľkonásobne naisto sľubovalo, že sa vyrieši, sa malo vyriešiť a vyrieši, doteraz sa nevyriešilo, ale dokonca sa ani už nemá vyriešiť ako meritórna úloha, ale má sa pristúpiť k riešeniu tejto úlohy.

Verte mi, už ani nevládzem tieto veci komentovať. Verím však, že samy hovoria za všetko každému, kto sa aspoň trošku chce na veci seriózne pozrieť. Vrcholom je opatrenie v úlohe číslo 5 o prijatí koncepcie do roku 2005, nadväzne na program do roku 2010. Teda, dámy a páni, koncepcia sa má prijať na základe existujúceho programu. Ale veď koncepcia je širší pojem. V koncepcii ide o zásadné zjednotenie názorov na vec, na princípy, na alternatívy a program má byť z koncepcie vlastne pokračovateľom, konkrétnym rozpracovaním predstáv, cieľov, parametrov a ciest, kto, kedy, čo a ako urobí. Skôr si myslím, že ide zo strany vlády o žart podobný žartu z minulého režimu, keď istý súdruh napísal do správy pre ministerstvo takúto vetu: "Kto túto správu prečíta, nech si príde ku mne po pečenú kačicu a liter vína." Neprišiel nikto.

Možno aj naša vláda si myslí, že nikto túto Zelenú správu nebude čítať a že nemáme záujem o riešenie problémov v poľnohospodárstve. Ale to je omyl. Aj preto nemôže byť správa o poľnohospodárstve a potravinárstve prijatá v tejto podobe, ale ju treba vrátiť a musia sa v nej dopracovať všetky otvorené problémy a opatrenia, o ktorých som hovoril, a musím povedať, že vo väčšine prípadov o nich hovorí aj táto správa.

Lesné hospodárstvo - nemienim sa podrobne zaoberať v končiacom roku 1999 ukazovateľmi v lesnom hospodárstve za minulý rok. Z hľadiska budúceho roku a blízkej budúcnosti je ale významné, že v tomto roku sa zhoršujú produkčné, hlavne reprodukčné a finančné parametre. Chcel by som poukázať na kľúčové príčiny takéhoto negatívneho vývoja v lesnom hospodárstve. Ďalej by som chcel poukázať na hroziace finančné riziká v roku 2000 vyplývajúce z prerokovanej správy, tak ako ich správa identifikuje, a na nedostatky v opatreniach pripravovaných na riešenie tejto negatívnej situácie.

Na nepriaznivý tohtoročný vývoj v lesnom hospodárstve vplývajú najmä tri faktory. Po prvé je to dvojnásobné zníženie úrovne štátnej podpory, ktorá v predchádzajúcich štyroch rokoch dosahovala ročne až 700 mil. Sk v lesnom hospodárstve. Bola teda viac než dvojnásobne vyššia oproti tomuto roku. To je prirodzene takisto v rozpore s vaším programovým vyhlásením. V tomto parlamente ste vyjadrili spoločnú vôľu, že budete valorizovať dotácie do odvetví ministerstva pôdohospodárstva. O polovicu boli vyššie podpory v minulom roku a predchádzajúcich ako dnes, ako v tomto roku. Na budúci rok to má byť, ako informoval pán minister vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalšie radikálne zníženie tejto podpory. Samozrejme s tým zásadne nesúhlasíme.

Druhým dôvodom bola mimoriadna nepriazeň počasia a následkom toho spôsobené škody a potrebné operatívne opatrenia. Aj tu však musíme poukázať na to, že nie je to tak dávno, keď sme sa s takmer dvojnásobne rozsiahlejšou kalamitou úspešne vyrovnali. Vtedy sa, samozrejme, situáciou okamžite zaoberala aj vláda, lesníkov v tom nenechala a poskytla pomoc lesnému hospodárstvu vo výške 50 mil. Sk na nakúpenie najmodernejšej techniky zo sveta na zvládnutie tejto kalamity. Na zvládnutie tejto kalamity sa urobili aj ďalšie organizačné a finančné kroky. Výsledkom bolo úspešné zvládnutie tejto kalamity v polovičnom časovom rozsahu oproti tomu, čo bolo dovtedy zvykom.

No a tretím, azda najvýznamnejším dôvodom zhoršujúceho sa stavu je chaos v štátnych lesoch vyvolaný absolútne nezvládnutou reorganizáciou podnikov Štátnych lesov. Táto reorganizácia sa začala odvolávaním rozhodujúcich podnikových riaditeľov hneď po nástupe novej moci, hoci títo páni po desaťročia preukázali vysokou lesníckou a riadiacou kvalifikovanosťou nielen oddanosť, ale aj efektívnosť svojej práce v lesnom hospodárstve. K ich odvolaniu došlo podľa dobrých tradícií z minulých desaťročí v mnohých prípadoch telefónom, a to aj napriek tomu, že sa o niekoľko mesiacov vedelo, že ich podniky sa idú rušiť. Namiesto nich boli poverení noví ľudia, ktorí vedeli, že podnikoví riaditelia nebudú. Hoci o zrušení doterajších podnikov a zriadení nového podniku ministerstvo rozhodlo k 1. júlu 1999, príslušné akty sa uzatvárajú, resp. sa uzatvorili až v týchto dňoch, čím vznikol niekoľko mesiacov bezprizorný stav.

Čo je však ešte horšie, je skutočnosť, že do dnešného dňa nie je uzatvorené rozhodnutie o vnútornej organizácii nového podniku. Presne sa nevie, koľko bude nižších organizačných jednotiek, kto budú ich riaditelia, aké budú mať tieto organizačné jednotky právomoci a zodpovednosť. Samozrejme, že v takejto situácii riadiaci pracovníci nielenže sa vyhýbajú rizikovým rozhodnutiam, ale predovšetkým sa vyčerpáva energia na boje o osobné pozície, na boje a nekonečné sváry o teritoriálne členenie nových závodov. Výsledkom má byť údajne 24 závodov Štátnych lesov, čo je inak z hľadiska riadenia skutočne unikátne riešenie, pretože aj základné kurzy riadenia zhrnujúce svetové poznanie o riadení tvrdia tzv. zásadu piatich prstov, čo neznamená inak nič iné len to, že vyšší stupeň riadenia by nemal riadiť oveľa viac ako 5 podriadených jednotiek. Náš nový slovenský Štátny podnik lesov chce však asi toto svetové poznanie rozbiť a ukázať, že pod vedením novej koalície dokážeme aj to, že budeme pracovať päťkrát efektívnejšie v štruktúrach, ktoré inde vo svete takto nepracujú.

Keď sa robia takéto ťažko napraviteľné chyby, treba pripomenúť, že vlastne nejde o nič nové, pretože aj za dočasnej Moravčíkovej vlády v roku 1994 jeden štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva vlastne nerobil nič iné, len mal na starosti plynulú, kontinuálnu reorganizáciu Štátnych lesov. Aký je rozdiel medzi vašou a našou politikou, chcem zvýrazniť tiež na tejto situácii. Keď sme sa v decembri roku 1994 vrátili do vlády aj napriek tomu, že sme mali veľké výhrady voči tomuto novému organizačnému usporiadaniu, ktorému ste vtedy venovali takisto kľúčové sily, neopakovali sme vaše zmätky a nerušili sme to, ale snažili sme sa nadviazať a urobiť všetko potrebné, aby sa aj v tejto novej organizačnej štruktúre, ktorú ste nepremyslene urobili, mohla sfunkčniť činnosť Štátnych lesov. Bohužiaľ, lesnícka verejnosť je dnes presvedčená, že dnešný organizačný neporiadok bude potrebné čím skôr napraviť. Ale o to možno aj týmto reformátorom ide, kontinuálnou reorganizáciou navodiť stav, že nikto nevie, na čom je, za čo zodpovedá, čo môže a čo nemôže, ale hlavne za toto obdobie organizačnej neistoty zastrieť neochotu a neschopnosť riešiť základné problémy aj tohto odvetvia pôdohospodárstva, a to sú reprodukčné finančné otázky a hlavne rozpočtové zdecimovanie lesného hospodárstva. Pritom si súčasní reorganizátori skutočne vyhradzujú právo jediného neomylného reorganizátora. Veď v časopise Les sa môžeme dočítať koncom minulého roku, že Štátne lesy postihla v roku 1997 nekoncepčná politicky a mocensky motivovaná reorganizácia, ktorá zrútila ich finančnú a sociálnu stabilitu. Realita však, samozrejme, potvrdila, že to tak nie je a takéto tvrdenia sú demagógiou a minulé reorganizačné problémy boli úplnou selankou oproti tohtoročnej chaotickej reorganizácii.

A teraz to najpodstatnejšie na rok 2000 v lesnom hospodárstve. Práve z prerokovanej Zelenej správy vláda deklaruje, že nie sú zabezpečené finančné prostriedky, že chýba napríklad najmenej 200 mil. korún na riešenie nevyhnutných opatrení na lesných tokoch, akoby nám nestačilo memento potoku Svinka. Na zabezpečenie bežných lesohospodárskych opatrení podľa zákona chýba najmenej 780 mil. korún a deficit financií na obnovu hmotného a investičného majetku a ozdravné opatrenia schválených vládou je viac ako 2 mld. Sk. Teda v budúcom roku ideme vedome vytvoriť 3,5 mld. Sk dlh v lesnom hospodárstve, ktorý sa bude musieť v ďalších rokoch predsa len vyrovnať. V správe sa sucho konštatuje, že: V budúcom roku sa ešte prehĺbi, po prvé, obmedzenie prác v pestovnej činnosti a ochrane lesov, čo sa už v tomto roku veľmi obmedzovalo, po druhé, prehĺbi sa obmedzenie plnenia programu ekologického obhospodarovania, prehĺbi sa zhoršenie zdravotného stavu lesov, len citujem zo správy, že sa prehĺbi obmedzenie verejnoprospešných funkcií lesov, že sa prehĺbi opotrebovanosť hmotného investičného majetku - hneď to bude celé - s negatívnymi dôsledkami na riadne obhospodarovanie lesného pôdneho fondu a objektov hradenia bystrín. V správe sa konštatuje, že na to chýba 3,5 mld. a bude chýbať 3,5 mld. Sk.

Vážení, to je celé, to je celé, to je o všetkom. Toto nám jednoducho vláda predkladá do parlamentu, oznamuje nám, že sa nebude schopná postarať v lesnom hospodárstve o majetok a že tento v roku 2000 bude chátrať ešte viac ako v roku 1999. Týmto spôsobom, dámy a páni, ale vznikajú na lesnom hospodárstve stámiliónové škody v tomto a budúcom roku. A o tomto by mala byť prerokúvaná správa, čo a ako sa urobí, aby tieto finančné prostriedky predsa boli.

Ešte jednu poznámku k obchodnej oblasti v lesoch. Keďže štát dáva ruky preč od dostatočnej podpory lesnému hospodárstvu, nemá právo, aby obchodnými opatreniami akokoľvek obmedzoval export produktov lesa Slovenskej republiky. V správe sa jednoznačne konštatuje, takisto čítam zo správy, že ceny nášho dreva sú na zahraničných trhoch výrazne nižšie ako ceny domácich producentov v týchto štátoch a aj ako dosahujú pri exporte do týchto štátov Česi. Je nespochybniteľné, že hlavnou príčinou nižších cien je obmedzenie a zlé regulovanie exportu cez licencie ministerstva hospodárstva. Dobrý obchod sa predsa nemôže robiť na základe toho, že si úradník zmyslí, že dá licenciu alebo nedá licenciu, ale len na základe dlhodobých väzieb. Za tejto situácie nielenže je nevyhnutné zrušiť akékoľvek obmedzenie vrátane automatických licencií, ale je aj nevyhnutné a opodstatnené administratívne zamedziť akýmkoľvek dovozom dreva do Slovenskej republiky. Odporúčam, aby takéto opatrenie bolo prijaté aj pri dopracúvaní tejto správy.

Okrem toho, že v návrhu opatrení všade chýbajú termíny, považujem za nedostatočné úlohy 2, 3 dotácie takéhoto znenia, citujem: V návrhu rozpočtu na rok 2000 vykvantifikovať a uplatniť odôvodnenú požiadavku na dotácie, resp. podporu z verejných zdrojov na podporu lesníctva. Vychádzať pritom z porovnateľných zásad používaných VU. Čiže táto správa nám hovorí, že sa má vykvantifikovať na rok 2000 a uplatniť odôvodnená požiadavka na dotácie. Nuž ale komu je takéto volanie adresované, na čo sa táto správa vypracovala, keď práve v správe nie je táto kvantifikácia potrieb a finančného krytia? Veď to je hlavné poslanie celého prerokovania Zelenej správy, aby vláda presvedčila parlament a verejnosť o tom, ako je schopná zabezpečiť všetky základné a osobitne nevyhnutné funkcie v odvetví lesného hospodárstva a aby prípadne tam, kde na to nestačia kompetencie vlády, navrhla parlamentu, čo má parlament robiť a ako jej pomôcť. Vláda by mala predsa poukázať na riziká a náhradné či dočasné opatrenia, ktoré chce prijať na elimináciu rizík, ktoré vznikajú v takejto nevybilancovanej situácii.

Príkladom takéhoto nepochopenia, o čo vlastne v procese prerokúvania týchto správ ide, je inak veľmi správne opatrenie na strane 5, ktoré znie, citujem: Realizovať program energetického a ďalšieho využívania biomasy v lesnom hospodárstve podľa pripravenej koncepcie. Zabezpečí ministerstvo pôdohospodárstva. No a presne o to ide. Takúto úlohu nemôže zabezpečiť ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je predsa v kompetencii jedného ministerstva, aby mohlo zabezpečiť takýto strategický zámer. Je to mnohosektorová záležitosť, ktorú musí koordinovať vláda ako spoločnú úlohu všetkých rezortov, a pritom musí pomôcť aj Národná rada a Národná rada musí mať v tomto definované úlohy.

V tomto štýle práce predsa Národná rada Slovenskej republiky už rozhodla v roku 1993, že toto je v Zelených správach a takto to má byť. Nikto to dodnes nezmenil. V konečnom dôsledku išlo o to, že zelené správy za lesné hospodárstvo a celé pôdohospodárstvo sa budú prerokúvať v Národnej rade preto, lebo dosahy a riešenia v pôdohospodárstve sú naozaj mnohosektorové, majú dosah na všetky sektory, na celú krajinu, a preto musia byť definované úlohy jednotlivých zložiek spoločnosti na plnenie funkcie lesného hospodárstva. Nie je možné, aby správa konštatovala bez ďalších krokov, že nie je reálne získanie finančných prostriedkov na realizáciu ozdravných opatrení v lesoch poškodených imisiami.

Nie je tiež možné mlčky obísť taký fakt, ako je napríklad fakticky zastavenie procesu vracania neštátnych lesov, čo sa v roku 1999 odštartovalo. Koľko ste sa nám nanadávali za ostatné roky, že sme vrátili len 87 % lesov, a teraz sa ten proces vlastne celkom zastavuje. Zneistenie podnikateľského prostredia pre lesníkov vláda spôsobila vo významnej miere aj tým, že zastavila legislatívny proces v lesnom hospodárstve. Celkom vypadol z plánu zákon o poľovníctve, hoci počas Mečiarovej vlády bol už vypracovaný a vo vláde aj schválený jeho legislatívny zámer. V Mečiarovej vláde bol tiež schválený legislatívny zámer zákona o lesoch, ale nová moc urobila takú zmenu, že ho po roku ide znovu predložiť. Prečítal som si ho, dámy a páni, nie je tam žiadna zmena oproti tomu, čo sme už mali vo vláde schválené my v roku 1998. Už ste mohli v roku 1999 schváliť a mohol byť pre podnikateľov ako významný stabilizujúci faktor tento, povedal by som, lesnícky kódex, zákon o lesoch. Závažným nedostatkom tejto správy je tiež to, že nebola prerokovaná s legitímnymi predstaviteľmi lesníckej verejnosti vrátane lesníckej komory. Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebné správu a opatrenia za lesné hospodárstvo vrátiť na prepracovanie a opätovné prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky a v Národnej rade Slovenskej republiky.

Vodné hospodárstvo. Aspoň stručne mi dovoľte, prosím, povedať niekoľko poznámok k reprodukcii a taktiež financovaniu vodného hospodárstva, ako aj k transformácii vodovodov a kanalizácií. Zo správy a opatrení vo vodnom hospodárstve, ktoré nám vláda Slovenskej republiky predkladá, prepáčte mi, ale poviem, že najvýraznejšie trčí z tejto správy vlastne bezradnosť vlády nad riešením problémov, ktoré vo vodnom hospodárstve reálne existujú. Je až príliš očividný disidentský prístup autorov týchto dokumentov. Ľahko sa kritizuje, ľahko sa likviduje, ľahko sa ruší, ale ťažko sa niečo pozitívne vytvorí. S nápadnou chuťou sa púšťajú do kritiky toho, čo sa urobilo doteraz, ale všetky riešenia otvorených problémov predstavujú ako naďalej otvorené a ešte viac zakomplikované v polohe, čo by bolo, keby bolo.

Posúďte sami. Konštatuje sa, že na zabezpečenie verejnoprospešných činností je potrebných 8 mld. Sk ročne, ale nikde sa nerozvádza zdrojové krytie týchto finančných potrieb. Potreba na realizáciu odkanalizovania a čistenia odpadových vôd sa kvantifikuje na 2,7 mld. ako jedna z podmienok na vstup do Európskej únie. Ale okrem vodohospodárskeho fondu žiadne ďalšie zdroje na krytie tejto oprávnenej potreby v správe neexistujú. Na 1,3 mld. Sk sú kvantifikované náklady verejnoprospešných činností, ako je napríklad udržiavanie plavebnej čiary na Dunaji a tak, na ktoré by mal podľa tohto dokumentu dať objednávku štát. Tento dokument hovorí, že by mal dať na 1,3 mld. Sk objednávku štát, ale žiadnu objednávku štát nedal a ani sa nehovorí, kto to zariadi, ako to zariadi, aby objednávku dal. Z toho mi je jasné, že ju nikto nedá ani tento rok, ani na budúci rok. V opatreniach mali byť prijaté predsa adekvátne úlohy.

Na odstránenie povodňových škôd sa kvantifikuje nevyhnutná potreba 831 mil. Sk, ktoré ako z ďalšieho vyplýva, nie sú a nebudú. Pretože ak by mali byť, tak by to už všetko skutočne muselo byť k dnešnému dňu premyslené. V prerokúvanej správe mala vláda Slovenskej republiky prípadne Národnú rada zaviazať, aj Národnú radu, aj jednotlivé zložky exekutívy k plneniu konkrétnych úloh voči vodnému hospodárstvu. Otvorene povedané, situácia v roku 2000 bude ešte výrazne horšia vo financovaní vodného hospodárstva, ako je to v tomto roku. Nielenže nie je zabezpečené, ale nie je ani premyslené financovanie ani tých základných verejnoprospešných činností. Na čo nám vláda predkladá takýto dokument a, samozrejme, logická je otázka, načo nám je taká vláda, ktorá sa priznala k tomu, že nedokáže zabezpečiť funkčnosť ani takých základných opatrení a krokov, ako je napríklad udržiavanie plavebnej čiary a protipovodňové opatrenia, kde sú priamo ohrozené ľudské životy. Veď ekonomické opatrenia, napríklad číslo 2 pod názvom Návrh postupného zbližovania cien pitnej a úžitkovej vody a odkanalizovanej vody pre domácnosti a pre ostatných odberateľov je v tejto správe termínované do roku 2005. Nuž podľa tejto správy tento rozhodujúci inštrument, tak ho tu predstavujú, že je to rozhodujúci inštrument na úhradu základných prevádzkových nákladov organizácií vodného hospodárstva sa má riešiť ďalších 6 rokov. Pýtam sa a, samozrejme, každý, kto sa s touto správou zoznámi, si musí položiť otázku, čo bude dovtedy. Voda tu 6 rokov nepotečie alebo čo sa tu bude diať, keď budú na to peniaze až o 6 rokov?

Väčšina z opatrení, ktoré sú, ich vecnú opodstatnenosť teraz nekomentujem ani nekritizujem, ale väčšina opatrení sa posúva, že sa majú prijať až po roku 2002. Bolo by potrebné, keby sa správa doplnila o predstavu vlády, čo sa bude diať do roku 2002, niektoré opatrenia až v roku 2005. Predovšetkým treba zrozumiteľne identifikovať, čo sa bude v budúcom roku financovať, na čo je koľko peňazí, na čo sa použijú, čo sa nefinancuje a čo zostáva ako obnažené problémy a aké riziká z toho vyplývajú. Nemôžeme sa predsa uspokojiť s tým, že keď v tomto roku sa minimálne normatívne opravy a údržba vodohospodárskych zariadení vykonávajú v nedostatočnom rozsahu podľa mojich informácií, ospravedlňujem sa, možno nie je celkom presná, ale mám takú informáciu, že nevyhnutné normatívne opatrenia na zabezpečenie priamej prevádzky sa vykonávajú v rozsahu 55 %, nie je predsa možné, aby sa zmierili s tým, že na rok 2000 sa rozsah týchto opatrení má ešte znížiť asi o jednu tretinu. Takže navrhujem, aby úlohy, ktoré sú napríklad časované na rok 2005, boli prečasované na piaty mesiac roku 2000 a úlohy, ktoré sú časované na rok 2002, aby boli termínované na druhý mesiac roku 2000. To by skutočne zodpovedalo reálnej situácii a potrebe, ktorú táto správa jednoznačne naliehavo predkladá.

V žiadnom prípade nemôže správa obísť povinnosť vlády Slovenskej republiky predložiť na schválenie Národnej rade zákon o vodnom hospodárstve, ktorý spracúva ministerstvo životného prostredia. Predsa nemáme pred sebou správu ministerstva pôdohospodárstva, ale správu vlády Slovenskej republiky, a v tomto dokumente sa viackrát konštatuje, že zásadné legislatívne opatrenia v gescii rezortu pôdohospodárstva sa môžu prijímať až po schválení tohto zákona, ako sú napríklad zákon o vodárňach, kanalizáciách, zákon o rybách, zákon o hydroenergetickom potenciáli a podobne, čiže tieto zákony nie je možné prijať v rezorte pôdohospodárstva, pokiaľ nie je prijatý zákon. Takže si myslím, že sa to nemôže v tejto správe obísť, je tu Národná rada. Keby sa vláda jednoducho chcela tejto úlohy zmocniť, tak využije Národnú radu na to, aby sa uložila táto úloha tak, aby skutočne jej splnenie bolo funkčné aj pre legislatívu vo vodnom hospodárstve v gescii ministerstva pôdohospodárstva.

Typickou sľubovanou zmenou tejto vlády sú problémy, ak mi dovolíte, nemôžem to nazvať inak, zmätky v transformačnom procese Vodární a kanalizácií, ktoré ste navodili po voľbách v minulom roku, vážené dámy a páni z koalície. Hoci väčšina obcí požiadala o vydanie vodovodov a kanalizácií do obecného vlastníctva, tento proces sa aj v minulom roku úspešne rozbehol, zastavili ste ho. Ako hlavný dôvod uvádzate nedostatok, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodu a kanalizácie. No tak to je asi ten zásadný rozdiel medzi našou a súčasnou vládou, podstata tej vami sľubovanej zmeny, že vy zastavujete rozbehnuté procesy preto, lebo chcete vydávať obciam to, čo neexistuje. Hovoríte, že nemôžete pokračovať v transformácii, lebo chcete vydať obciam, ktoré nemajú vodovody, tie vodovody, ktoré neexistujú. Riešenie problému obcí bez vodovodov a kanalizácie sme predsa domysleli legislatívne a organizačne aj zabezpečili a sfunkčnili linku financovania prostredníctvom Vodohospodárskeho fondu. Tu sa ročne koncentruje asi 400 mil. Sk od obcí, ktoré majú vodovod a kanalizáciu vybudované, a tieto peniaze sú určené predovšetkým na pomoc pri výstavbe vodovodov a kanalizácie tým obciam, ktoré sú bez vodovodov a kanalizácie. A to predsa nemá nič spoločné s transformáciou.

Na jednej strane kritizujete, že tento proces je založený na princípe dobrovoľnosti, na inom mieste zasa konštatujete, že princíp dobrovoľnosti je nutné rešpektovať a nikoho nie je možné donútiť privatizovať alebo prevziať majetok štátu, čo, myslím si, že je oprávnené. Ale skutočne ťažko pochopiť to, čo vlastne chcete, o čo vám vlastne ide. Takisto kritizujete, že niektoré obce nechcú vstupovať s týmto majetkom do spoločnosti. Nerozumiem takejto kritike, pretože obec je zvrchovaná, zo zákona je zodpovedná za zásobovanie vodou. Opakujem, obec je zodpovedná za zásobovanie vodou, a nie štát. Akým právom jej teda chceme diktovať, s kým sa má či nemá združovať alebo nie. Je to jej právo, aby sa rozhodovala.

Na stimulovanie správania sa obcí máme inak k dispozícii aj viacero inštrumentov, legitímnych inštrumentov, ako je napríklad pružná, regionálna cenová politika, ako je podporná politika z Vodohospodárskeho fondu a podobne. Čiže transformácia vodovodov a kanalizácií sa na dva roky zastavila a čo je horšie, vážená vládnuca koalícia, že o majetok, ktorý ste zadržali, nechcete ho vydávať, sa riadne nestaráte, chátra, spôsobujú sa na ňom škody a ďalší postup z oneskorenia, ktorý ste takto navodili, je v nedohľadne.

Posledná poznámka. Predložená správa a opatrenia nielenže obchádzajú vecnú podstatu problémov a sú nedostatočné, ale aj z formálnej stránky je potvrdením beznádeje vo vodnom hospodárstve navodenej súčasnou vládnucou koalíciou, tak ako to z tejto správy je možné vyčítať. Celkový dlh z potrebných finančných prostriedkov vo vodnom hospodárstve v roku 2000, ktoré bude potrebné v ďalších rokoch prefinancovať, teda v správe oceňujete najmenej na 6 mld. Sk.

Na záver, dámy a páni, mi dovoľte povedať alebo zhrnúť stručne, že je to práve rok, čo sa na Slovensku vymenila vláda. Sľubovaná zmena novou vládnou garnitúrou v poľnohospodárstve sa prejavuje už nie úpadkom, ale v druhej polovici roku 1999 plošným krachom poľnohospodárstva, výrobných, servisných aj nadstavbových štruktúr poľnohospodárstva. V potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve táto zmena znamená prepad - je tam lepšia situácia, ale aj tam je zreteľný prepad do krízy s takisto sa prejavujúcimi znakmi úpadku. Prerokúvané správy neviem či z nedbanlivosti alebo úmyselne nepriznávajú hĺbku tohto úpadku v celom rozsahu. Veľmi ťažké podmienky v rodiacom sa trhovom prostredí po roku 1989 nová politická moc natoľko zhoršila, že za jeden rok domáci podnikatelia sa stávajú nie z vlastnej viny neschopnými konkurencie. Napriek enormnému vypätiu pracovníkov rezortu sa stráca potravinová bezpečnosť Slovenska.

Radikálne sa zdecimovala hodnota hmotného investičného majetku, reprodukcia výrobnej základne vo väčšine prípadov nedosiahne ani jednu pätinu jednoduchej reprodukcie. Úrody obilia už tento rok avizujú reálne riziko tým, že sa dosiahli na úrovni päťdesiatych rokov a smerujú k predvojnovému stavu. Vnútorná zadlženosť, ktorú treba v ďalších rokoch doplniť v odvetví rezortu, v roku 1999 dosiahne takmer 20 mld. Sk. Pritom prerokúvané správy ani nenaznačujú, ako a z akých zdrojov sa zabezpečí financovanie života v týchto odvetviach. Problém zložitej revitalizovateľnosti poľnohospodárstva sa takto v priebehu jedného roka stal problémom nerevitalizovateľnosti slovenského vidieka.

Aj pre rok 2000 možno reálne očakávať ďalšie zhoršenie situácie. Teda z doteraz kritizovaných dlhov na rozvoj sa vláda preorientovala na nezmyselné zadlžovanie sa na úkor úpadku v rezorte ministerstva pôdohospodárstva.

Slovenská republika takto dosiahne o 4 až 5 rokov záporné saldo zahraničného obchodu v potravinách približne 50 mld. Sk. Zo správy vyplýva, že tento smer je vlastne programovaným zámerom súčasnej vládnej koalície. Toto je celkom nová situácia, o ktorej občania Slovenskej republiky doteraz neboli informovaní, pretože predložené správy nedostatočne situáciu analyzujú, a teda ani nemôžu dostatočne razantne riešiť aspoň tie najkritickejšie uzly. Jediným východiskom ako sa dopracovať k nevyhnutným opatreniam aspoň na čiastočné zmiernenie mnou identifikovaných a kvantifikovaných negatívnych trendov, je vrátiť správu na dopracovanie. Pri dopracovaní týchto správ treba využiť diskusiu vo výboroch, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, stanoviská samosprávnych orgánov a organizácií, treba rešpektovať názory odborných kruhov z praxe a teórie a hlavne treba vziať do úvahy už dnes reálne predpokladané parametre v roku 1999 a očakávania v roku 2000.

Správa nemôže problémy povrchne naznačovať, ako je to vo finančnej a ekonomickej oblasti, kde sa odôvodnené vybilancované finančné potreby jednoducho zdrojovo nekryjú ani sa nenaznačuje možnosť takéhoto vybilancovaného krytia. Je celkom nepochopiteľné, že riziká a obrovské straty, ktoré nutne z takejto nevybilancovanej situácie vyplývajú, sa vôbec neidentifikujú a neprijímajú sa aspoň náhradné, dočasné, havarijné opatrenia na zmiernenie týchto dosahov. Odvetvia poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva, o ktorých sú tieto správy, sú odvetviami najvyššej politickej citlivosti. Ukazuje sa, že koalícia 11 antagonistických a vnútorne vzájomne kolaborujúcich strán nie je schopná tieto problémy riešiť. Ak sa vám, vážená vládnuca koalícia, problémy, ktoré ste si inak narobili sami, zdajú nezvládnuteľné, chcem vás informovať, že máme proti vašej deštrukcii aj alternatívu postupov, aj ľudí, alternatívu obnovy a rozvoja odvetví pôdohospodárstva.

Moje konkrétne pozmeňujúce návrhy k správe, k tlači 363, znejú takto: