Středa 10. listopadu 1999

Poslanec M. Kujan:

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 429 zo 4. novembra 1999 prideliť tento návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne ihneď. Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali o mojom návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 78 poslancov.

Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nikto nezdržal.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Pokračujeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Spoločným spravodajcom je pán poslanec Pavol Prokopovič.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

Poslanec P. Prokopovič:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala k predloženému návrhu zákona toto uznesenie:

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto mojom návrhu hlasovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. novembra 1999 o návrhu pridelenia vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 409), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Zároveň navrhujem určiť k uvedenému vládnemu návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a navrhujem lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Prosím vás, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 80 poslancov.

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Nakoniec pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Sárközy.

Nech sa páči, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

Poslankyňa K. Sárközy:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 82 poslancov.

Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie.

Nech sa páči, uveďte návrh.

Poslankyňa K. Sárközy:

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 434 zo 4. novembra 1999 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Ako gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote s termínom ihneď.

Ďakujem. Môžete dať hlasovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 83 poslancov.

Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa nezdržal nikto.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

teraz budeme pokračovať v rokovaní o

takzvaných zelených správach.

To sú správy - tlač 363, 364, 365 a 366.

Nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto navrhovateľa a pán spoločný spravodajca miesto pre spravodajcu.

Procedurálny návrh - pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby k tejto rozprave písomne prihlásení vystúpili v rozsahu 20 minút a ústne prihlásení v rozsahu 10 minút.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Podľa rokovacieho poriadku tí, ktorí vystupujú v mene klubov majú 20 minút a ostatní 10 minút. To ste mali na mysli?

Poslanec R. Kováč:

Toto som mal na mysli.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, je tu procedurálny návrh pána poslanca Kováča. Prezentujme sa a zároveň hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Konštatujem, že návrh prešiel. To znamená, že poslanci, ktorí vystupujú v mene klubov, majú 20 minút, poslanci, ktorí nevystupujú v mene klubov, majú len 10 minút.

V mene klubov ešte vystúpi pán poslanec Baco a pani poslankyňa Kadlečíková.

Pán poslanec Baco, máte slovo.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

chápem to teda tak, že v priebehu vystúpenia poslanca sa mu nemôže skracovať čas, takže budem v mojom vystúpení pokračovať tak, ako ho mám pripravené. Už som hovoril 56 minút, a ak budete chvíľočku dávať pozor, dámy a páni, tak si myslím, že pochopíte, o čo ide.

Pán podpredseda Národnej rady Hrušovský pri začatí tejto schôdze povedal, že priamy televízny prenos z tejto schôdze nebude, lebo nie je to také dôležité, o čom bude Národná rada rokovať, aby to museli občania pozerať a počúvať v priamom prenose. Myslím si, dámy a páni, hlavne z vládnucej koalície, že váš minister, člen vlády, ktorý tu predkladá zelené správy, jasne povedal, že poľnohospodárstvo sa dostalo do krízy, na križovatku a treba povedať čo ďalej.

Vláda dnes jednoznačne nevie povedať, aké by mali byť tie kroky zajtra, o polroka, takže zrejme rokovanie v Národnej rade o agrárnych a pôdohospodárskych problémoch má byť kľúčové preto, aby vzišla z tohto rokovania nejaká politická objednávka, zadanie, aby vláda vedela tieto problémy pre nás pripraviť v nejakom reálnom návrhu.

Hnutie za demokratické Slovensko si situáciu, ktorú tu predznačuje aj vláda, túto veľmi vážnu situáciu uvedomuje, a preto pripravilo ucelené stanovisko k tomuto problému. Nemyslíme si, že toto stanovisko je stanovisko kritické, ktoré by kritizovalo. Je to stanovisko, ktoré sa v prvom rade snaží objektívne hodnotiť, parametrizovať situáciu, v ktorej sa nachádzame, poukázať na príčiny, súvislosti a predznačuje aj riešenia, za ktorými stojíme.

Dámy a páni, minulý týždeň som poukázal na to, že v celom rezorte, tak ako v celom národnom hospodárstve sa urobilo čelom vzad a sú tu tendencie úpadku, krízy vo všetkých odvetviach rezortu, osobitne v reprodukčnej oblasti, pretože nové stroje, technológie, nová investičná činnosť sa realizujú väčšinou iba v rozsahu 10 - 15 %, niekde aj menej. O niečo lepšie je to v lesnom a vodnom hospodárstve. Takisto sa zredukovali nevyhnutné opravy najmä vo vodnom hospodárstve na kritickú úroveň.

Myslím si, že najvýznamnejšie memento je to, že z ocenených takmer 20 mld. dlhu z toho titulu, že sa nevynaložili prostriedky v tomto roku nevyhnutné aspoň na jednoduchú reprodukciu a nevyhnutné opravy, že tento dlh sa, samozrejme, bude musieť nahradiť na budúci rok a v ďalších rokoch. Ale na budúci rok sa predpokladá, že tento dlh vzrastie o ďalších 5 až 10 mld. korún. Takže dovolil som si v prvej časti vystúpenia poukázať na aspekty trhového prostredia, ktoré ovplyvňujú túto situáciu.

Chcem poukázať aj na ďalšie aspekty, ak mi dovolíte, tak na také národné aspekty týchto problémov a javov, na aspekty všeobecnej agrárnej politiky, ale aj veľkej politiky v tomto procese a v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame. V parametroch a v aspektoch trhového prostredia som poukázal na to, že v legislatíve sa vlastne nekoná. To, čo sa sľubovalo a malo byť do roka, také významné legislatívne akty ako zákon o osobitnom úverovaní poľnohospodárstva, táto myšlienka sa dostala celkom do pary. Z tejto myšlienky sa teraz začalo hovoriť o nejakej inej myšlienke. Takisto ďalšie významné zákony ako zákon, podľa ktorého sa mali automaticky valorizovať dotácie do poľnohospodárstva, čo sa sľubovalo, čo je ináč zapísané aj v programovom vyhlásení vlády, takisto tento zákon nie je. A mohol by som menovať ďalšie. To je v legislatívnej oblasti, ktorá je jednou z kľúčových oblastí tvoriacich trhové prostredie.

Ďalšia oblasť, ekonomické nástroje, všetky, či už sú to dotácie, ktoré sa znížili oproti minulému roku o 20 % a sľubovalo sa, vo vládnom programe je zapísané, že sa budú valorizovať, že sa dotácie zvýšia. Nieže sa nezvýšili, ale o 20 % sa znížili, teda nielenže sa neplní programové vyhlásenie, ale povedal by som, celkom neokrôchane pri každej jednej príležitosti, ktorú sme mali aj v parlamente, ďalšie a ďalšie peniaze sa poľnohospodárom zobrali.

V ďalších ekonomických nástrojoch, ako sú dane, kde sa sľubovalo, že sa napríklad zredukuje daň za pôdu, to sa vôbec takisto nerealizuje, ani sa o tom nikomu nesníva. Ďalšie veci, ako je napríklad daň z uhľovodíkových palív sa navyšovala, nevalorizuje sa. Ďalej som poukázal na faktor, ktorý nemá vlastne obdobu v Európe v tomto, povedal by som, povojnovom stave, že sa zvýšila DPH za potraviny. To skutočne nie je len v Európe, ale ani vo svete. Desaťročia sledujem dianie a nepočul by som, že by sa to niekde urobilo. Naša vláda, parlament a vládnuca koalícia sa napríklad rozhodli aj k takému kroku.

Poukázal som na niektoré riziká aj v cenovej oblasti a v úverovej oblasti, kde tým, že vláda napríklad poľnohospodárstvo vyňala zo svojich priorít, nechce uznať tomuto prioritu. Banky sa začali správať oveľa tvrdšie k poľnohospodárskym prvovýrobcom. Jednak znížili o štvrtinu až o tretinu rámec úverov, úvery sa znižujú za jeden rok okolo 20 %, jednak sa sprísnili podmienky v poskytovaní úverov. Vyžadujú sa oveľa tvrdšie garancie pri poskytovaní úrokov. Z toho titulu sa zvýšili aj úrokové sadzby. Nerealizujú sa také sľuby, ktoré boli dané a ktoré negovali vlastne to, čo sa dialo v oblasti likvidácie alebo eliminácie takzvaného starého bloku úverov, čo bolo rozbehnuté v minulosti a čo táto vláda zrušila, ako bol napríklad revitalizačný zákon a vlastne postupná likvidácia starého bloku úverov.

Takisto som poukázal v obchodnej oblasti ako ďalšom elemente trhového prostredia, ako sa výrazne zhoršujú podmienky tým, že súčasná vláda, neviem, či v snahe priveľmi nadbiehať Európskej únii a zahraničným partnerom, vlastne nevyužila možnosti, ktoré poskytuje legislatíva na to, aby sme sa lepšie bránili pred dovozmi, a sú také tendencie, že aj to, čo je napríklad v zákone o poľnohospodárstve ako vyložená možnosť lepšej ochrany domácich producentov, tak sa uvažuje nie o tom, ako to využiť, ale ako to vlastne v zákone zmeniť a obnažiť našich podnikateľov. Z toho vyplýva záver, že pokiaľ ide o trhové prostredie, nie že naši podnikatelia nie sú konkurencieschopní, ale naša agrárna politika, ktorá sa tu robí za posledný rok, nie je konkurencieschopná. Treba na rovinu povedať, že z ťažkej polohy konkurencieschopnosti sa naši agropodnikatelia za jeden rok dostali do konkurencieneschopnosti, z ťažkej konkurencieschopnosti. Je to naozaj dôsledok, povedal by som, týchto pravo-ľavo-liberálno - a ako by sa to dalo ešte nazvať - tendencií vo vládnej koalícii, kde sa prakticky nie je možné dohodnúť o základných atribútoch politiky, agrárnej politiky, pretože táto oblasť je vrcholne politická.

Dovoľte mi, aby som pokračoval, že aspekty konkurencieschopnosti, o ktorých som hovoril, legislatívnoekonomické, obchodné, samozrejme, sú jednou stranou mince. Druhou stranou mince je ľudský potenciál, ľudský činiteľ, čiže agropodnikatelia, ako sa v tomto prostredí orientujú a ako dokážu vlastne reagovať. Chcel by som povedať, že Zelená správa sa len povrchne zmieňuje okrem faktorov trhového prostredia aj o tejto druhej stránke, teda o podnikateľskej sfére. Myslím si, že je to na škodu veci. Som toho názoru, že nedostatočná podpora dnešnej vládnucej moci poľnohospodárstvu vyplýva aj z nedostatočného pochopenia všetkých súvislostí a parametrov konkurencieschopnosti. Väčšinou, a je to jednoznačne cítiť aj z tejto Zelenej správy, keď sa hovorí o konkurencieschopnosti, myslí sa len na to, že podnikatelia majú produkovať lacnejšie a kvalitnejšie.

Ale ako som uviedol na celom širokom diapazóne elementov trhového prostredia v poľnohospodárstve je to celkom inak, čo sa týka podnikateľského prostredia ako v iných odvetviach národného hospodárstva a všeobecné hospodárske princípy súťaže tu absolútne neplatia, pretože celý svetový trh potravín je vlastne len simulovaný trh. Viac ako 50 % príjmov farmári majú nie z cien a tržieb, ale majú z rôznych foriem štátnych podpôr. Za týchto okolností skutočne sa nemôžeme hrať s myšlienkou, či podporovať alebo nepodporovať, ale jednoducho každý, kto by chcel ísť inou cestou, si, samozrejme, musí byť vedomý, že podnikateľov celkom vyraďuje z možnosti reálne súťažiť.

Za týchto okolností, dámy a páni, stojí naozaj otázka tak, čomu môžeme vďačiť za to, že poľnohospodári vôbec dokážu zasiať, vedia obrobiť polia a vedia vôbec produkovať. Myslím si, že táto otázka je zároveň veľmi dobrou príležitosťou na to, aby sme aj v tomto parlamente veľmi vysoko ocenili obrovskú snahu našich agropodnikateľov aj za týchto okolností a úsilie, ktoré vynaložili, aby sa vôbec nejakým spôsobom zabezpečovala výroba.

Chcel by som vám dať do pozornosti, že hoci pokusne, ale sú také štúdie - a nerobili sa u nás, robili sa v štátoch Európskej únie - pokusne sa implantovali naše trhové podmienky, trhové prostredie do poľnohospodárstva Európskej únie. Výsledky takéhoto modelovania boli také, že takmer 100 % farmárov Európskej únie by v trhovom prostredí Slovenskej republiky bolo v strate, z toho až 90 % by do troch rokov skrachovalo. Naopak, za podmienok, že naši poľnohospodári by hospodárili v trhových parametroch Európskej únie, v 80 % prípadov by v tomto trhovom prostredí do troch rokov profitovali. Myslím si, že to nepotrebuje žiaden komentár a je z toho jasná odpoveď, kto má v rukách riešenie situácie, ktorá je v poľnohospodárstve. V žiadnom prípade to nie sú agropodnikatelia, nie sú to potravinári, ale je to agrárna politika a parametre, faktory trhového prostredia, o ktorých rozhodujeme v parlamente a o ktorých rozhoduje vláda.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prepočty potvrdzujú, že ak sa nespamätáme a budeme pokračovať v tejto agrárnej politike, tak už koncom budúceho roka, ale najmä v roku 2001 sa radikálne začne zvyšovať dovoz potravín ako reakcia na potrebu dovozu potravín. A je celkom reálne v horizonte štyri, päť rokov očakávať obchodný deficit v agrokomoditách až okolo 50 mld. Sk. To znamená, že také potraviny, ktoré sme ešte pred jedným, dvoma rokmi viac vyvážali, ako dovážali, budeme dovážať v objemoch okolo jednej tretiny a niekde hrozí až viac ako polovica. Možno vy z vládnucej koalície viete, odkiaľ týchto 50 mld. Sk ročne na vykrytie deficitu salda z obchodu potravín Slovenská republika zoberie. Ja neviem. A keď si analyzujeme, aká je tu úroveň a potencia iných exportných odvetví národného hospodárstva, nijako nám nevychádza, že by mohli tento deficit pokryť iné odvetvia národného hospodárstva.

Takisto chcem povedať, dámy a páni, že ak za týchto okolností bude takáto agrárna politika pokračovať, treba si odpovedať aj na otázku, z čoho vykryjeme tých približne 20 mld. Sk na sanovanie škôd na vidieku vzniknutých zo znehodnoteného štátneho, obecného a súkromného osobného majetku. Chcem povedať, že sa vyľudňujú oblasti, vyľudňujú sa obce, také obce, kde sme pred niekoľkými rokmi vybudovali kanalizáciu, vodovod, kde sme postavili školy, kde sme postavili obchody, kde sme postavili kultúrne domy, kostoly. Tieto nebudú mať komu slúžiť. Jednoducho tento majetok sa znehodnotí, zostane bez hospodárov, zostane bez exploatátorov a jednoducho nijako inak to nemôžeme počítať a zahrnúť do našej štátnej a národnej bilancie len ako faktické straty.

Nie je, môžem vám povedať na konkrétnych príkladoch, vzácnosťou, že dedina, kde ešte pred piatimi rokmi sa dal dom predať za milión korún, dnes sa nepredá ani za 400 tisíc korún a o ďalších päť rokov možno za 100 - 200 tisíc korún, pretože prestal akýkoľvek záujem o to, aby sa tam žilo. Neverte tomu, prosím vás pekne, že programy ako SAPAR, DISPA a podobné - čo sú inak dobré myšlienky - to vyriešia. Tie môžu riešiť situáciu len tam, kde je fungujúce poľnohospodárstvo, môžu sa na to napojiť, môžu multiplikovať to snaženie, ktoré majú poľnohospodári, môže to mať celé väčší zmysel. Ale tam, kde nebude hospodára, efektívneho hospodára, tam proste všetky tieto myšlienky sú o ničom.

Ak mi dovolíte, dovolil by som si predniesť krátky pohľad aj z národného a civilizačného aspektu na hospodárenie na pôde. Dovoľte mi pripomenúť na tomto mieste, že hospodárenie na pôde nie je bežným odvetvím ekonomiky, povedzme, ako výroba zápaliek, čo, samozrejme, nepodceňujem. Ale keď sa prestanú vyrábať, dovezú sa alebo sa začnú, dajme tomu, rárábať znovu o päť rokov. Ak sa zrúti slovenské poľnohospodárstvo, zrúti sa i základňa. Dámy a páni, uvedomme si to, je to pravda. Základňa, na ktorej vyrástol náš slovenský národ. Slovenský národ sa nemôže zmeniť predsa na moderných kočovníkov vo vlastnej krajine, na vykorenené bytosti žijúce v akejsi virtuálnej realite, ktoré si budú myslieť, že mlieko sa vyrába v továrni tak ako coca cola. Kto pripravuje Slovensku takúto budúcnosť a takéto vykorenenie, je aj jeho likvidátorom. Ak je národ zakorenený vo svojej krajine, nie je to iba básnický obraz. Je zakorenený i celkom konkrétne vďaka koreňom stromov, rastlín, plodín, ktoré mu dávajú výživu, vďaka vode, ktorú pije, vďaka vzduchu, ktorý dýcha, vďaka energii, ktorú nakoniec získava tiež zo zeme prostredníctvom ohňa alebo vody. Zem, voda, vzduch a oheň sú živly, ktoré svojím spolupôsobením vytvárajú rovnováhu pre život. Práve slovenský národ prežil tisícročie nepriazne osudu vďaka magickej sile slovenskej zeme. A nielen pre slovenský národ, štátotvorný národ, ale práve takú magickosť má krajina i zem pre príslušníkov tu žijúcich národnostných menšín.

Dámy a páni, podľa kritérií organizácie OECD je v Európe len málo takých krajín, takých typických vidieckych podľa parametrov, ktoré sú exaktné, ako je práve Slovenská republika. Dámy a páni, celý svet sa chystá o necelé dva mesiace búrlivo osláviť začiatok roku 2000, čoby nástup do nového tisícročia. Je nanajvýš aktuálne a na prelome tisícročí si treba povedať, že práve odvetvia pôdohospodárstva majú jednoznačne prioritný a dominantný podiel na riešení najväčších základných problémov, ktoré bude musieť ľudstvo zvládnuť v novom tisícročí, a to čo najskôr. Organizácia Spojených národov definuje tieto svoje najväčšie problémy ako problém vody, problém výživy, problém ekológie a problém energetiky. Vytvárajú súvislý reťazec, od ktorého závisí existencia človeka.

Veľmi stručne k týmto problémom. Pri riešení problému dostatku a zásobovania pitnou vodou Slovensko má z globálneho hľadiska pri dobrom hospodárení aj významný nielen hydropotenciál, ale aj významný exportný potenciál vody. A voda je skutočne problém, ktorý OSN stavia na prvé miesto ako problém pre budúce tisícročie. Takže naše zdroje vody, náš potenciál nie je len naším slovenským vlastníctvom, je to celosvetový potenciál, a našou povinnosťou je starať sa oň. V rámci riešenia svetového hladu Svetová organizácia FAO, najväčšia organizácia OSN pre výživu, počíta s produkčným a exportným potenciálom stredoeurópskych krajín vrátane Slovenska. Takisto máme zapísané v týchto chlievikoch, ktoré uvažujú o tom, odkiaľ bude zabezpečovaná výživa v budúcom tisícročí, že Slovensko má takýto potenciál. A sme povinní tento potenciál kultivovať.

Je neuveriteľné a je aj hanbou dnešných čias na konci druhého tisícročia, ale je to fakt, že vlastne za posledné roky sa počet hladujúcich, dámy a páni, vo svete zvyšuje. Denne zomiera 11 tisíc detí v dôsledku nedostatočnej výživy. Preto nemôžeme ani my v Slovenskej republike, ak máme niesť svoj svätý podiel na riešení globálnych problémov seriózne, obchádzať tieto výzvy a potreby budúceho tisícročia a nemôžeme sa správať nesolidárne a decimovať si poľnohospodárstvo. Kľúčovú rolu musí zohrať rezort pôdohospodárstva aj pri riešení mnohých problémov v životnom prostredí ako plošne bezkonkurenčne najväčší hospodár a najväčší obhospodarovateľ prírody.

Takisto aj v oblasti energetiky má rezort pôdohospodárstva nezastupiteľnú úlohu pri obnoviteľných existujúcich zdrojoch a v ich novom potenciáli predovšetkým predznačenom možnosťami biotechnológií, ktoré majú bázu a najväčší priestor takisto práve v pôdohospodárstve. Práve biotechnológie, dámy, páni, všetci to určite viete, ale dovoľte mi, aby som to v tejto súvislosti znova aj pripomenul, sa stávajú tým hlavným motorom v budúcom tisícročí a v začiatkoch budúceho tisícročia sa stávajú hlavným motorom nového rastu svetového hospodárstva po fáze industriálnej a informačnej. Svetové spoločenstvo na prelome tisícročí jednoznačne uznáva prioritné postavenie odvetví pôdohospodárstva pri riešení svojich najväčších problémov. Tieto odvetvia sú pre ľudstvo nádejou a pre rozumných ľudí sú aj reálnou šancou. Iba naša súčasná vládna moc, žiaľ, realizuje úpadok týchto odvetví.

Môžem vám zodpovedne povedať, dámy a páni, že v zahraničí krútia nad tým hlavami. Mohol by som vám menovať konkrétnych predstaviteľov z Izraelu, s ktorými som bol v kontakte za posledný mesiac. Nehovorím o našich susedoch Česko, Poľsko aj preto, lebo si s týmito našimi postupmi, ktorými spôsobujeme úpadok, ktorými sa spôsobuje úpadok v odvetví pôdohospodárstva, inak významne aj zhoršujeme reálne možnosti vstupu do Európskej únie. Ak si niekto myslí, že pôdohospodárstvo je bezproblémové pri vstupe do Európskej únie, zodpovedne vám hovorím, že o tri roky pri tejto agrárnej politike situácia môže byť celkom opačná. Poľnohospodárstvo sa môže stať jedným z kľúčových problémov negociácie o vstupe do Európskej únie. Nepotrebujú zdevastovanú krajinu, nepotrebujú vidiek, ktorý sa nevie ekonomicky samofinancovať, nepotrebujú našich nezamestnaných, ktorí nemajú z vidieka kde inde utekať, iba vlastne do týchto európskych vyspelých krajín.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, práve povedané slová chcú vašu pozornosť orientovať na fakt, že problém pôdohospodárstva je širokospektrálny, mnohofaktorový a v žiadnom prípade to nie je iba problém poľnohospodárov, družstevníkov, jednotlivo hospodáriacich roľníkov, konateľov agrofiriem, mäsiarov, pekárov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších profesií rezortu. Naopak, je to problém celej spoločnosti a jeho nedostatočné riešenie bude mať katastrofálne národohospodárske, národnoštátne aj civilizačné následky.

Úprimne sa priznám a dodnes to veľmi ľutujem a so mnou aj viacerí kolegovia, ktorí tu sedia, že keď sme v roku 1991 takisto konštatovali takúto situáciu odštartovaného úpadku, keď sa prijímali zásadné kroky o úpadku poľnohospodárstva, viete, ako to dopadlo, že banujem, že sme nekričali oveľa viac, neharabušili, že sme nerozprúdili intenzívnejšiu celonárodnú diskusiu o týchto otázkach, že sme málo mobilizovali občanov, hlavne politikov na záchranu poľnohospodárstva. Títo politici, ktorí to spôsobili, si asi tieto otázky dnes nekladú a nepriznávajú sa k tomu, že ľutujú to, čo sa stalo. Ľutujem, že sme vtedy viac nekričali, a preto mám dnes toto vystúpenie, preto HZDS pripravilo takýto viacrozmerný pohľad na situáciu, lebo vidíme analógiu, nezvratnú analógiu roku 1991 a dnešnej situácie.

Dovoľte mi, aby som poukázal na ďalší aspekt, a to je agrárna politika v transformačnom období. Pred jeden a pol rokom experti zo štátov OECD, konkrétne zo Severnej Ameriky, keď si u nás naštudovali situáciu v teréne, jednoznačne vyhlásili, že slovenské poľnohospodárstvo sa vyrovnalo s transformáciou najracionálnejšie a má podľa nich lepšiu perspektívu ako poľnohospodárstvo v Česku, Poľsku a Maďarsku. Hovorili to najmä preto, že brali do úvahy technologickú, biologickú a organizačnú inováciu, ktorú sme v tomto odvetví začali za posledné štyri, päť rokov uplatňovať. Bola to inovácia, dá sa povedať, toho najprogresívnejšieho, čo sa v svetovom poľnohospodárstve uplatňuje, predovšetkým vo veľkovýrobných podmienkach Spojených štátov amerických a Kanady. Žiaľ, toto konštatovanie je minulosťou. To, že plano nestraším a nenadsadzujem, chcem opätovne potvrdiť faktami, ktoré som vám už pri prerokovaní vládneho návrhu koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v septembri v Národnej rade predložil, ale, bohužiaľ, neberiete, odmietate ich vziať do úvahy.

Opäť začnem konštatovaním, že na začiatku transformácie v roku 1990 bolo v našej poľnohospodárskej prvovýrobe hmotného a investičného majetku a zásob spolu za 190 mld. Kčs vtedy, za 190 mld. Vtedajšou, nie Mečiarovou vládou, podotýkam, sa tento majetok zdecimoval o 100 mld. korún, čiže viac než o polovicu. Ani druhá svetová vojna nespôsobila väčšie škody na národnom hospodárstve ani v tých najväčšmi postihnutých štátoch ako 40 %.

Vážená vládna koalícia, uvedomte si, že skutočne za prvé štyri roky likvidačnej transformácie poľnohospodárstva po roku 1989 sa terajšou pravicovou a liberálnou, povedal by som, ultraliberálnou agrárnou politikou spôsobili až o tretinu väčšie škody, ako spôsobila najstrašnejšia vojna v dejinách ľudstva. Hovorím tak dnes z toho dôvodu - nikdy som to nemal rád, obracať sa dozadu -, ale hovorím o tom teraz preto, že v tej istej agrárnej politike, s tými istými metódami, ale aj následkami ako v roku 1991 sa pokračuje aj po voľbách 1998. Upozorňujem na to, že všetky okolité štáty už postupne vo významnej miere zvyšujú podporu a ochranu poľnohospodárstva, hovoril o tom aj pán minister na príklade Maďarska, a robia to aj preto, lebo sa odvolávajú aj na naše kroky v tomto smere, ktoré sme robili v ostatných štyroch rokoch. Po roku 1993 sme spomalili a zastavili úpadok hmotného investičného majetku a po roku 1995 sme výrobnú základňu poľnohospodárstva a potravinárstva začali rozvíjať.

A čo sa deje dnes v Slovenskej republike? Len za prvý polrok tohto roku sa hmotný investičný majetok podľa parametrov, ktoré sú oficiálne k dispozícii, znehodnotil o ďalších 6,3 mld. Sk a za celý rok sa predpokladá, že sa tento hmotný investičný majetok znehodnotí, že sa zníži jeho hodnota o 9 mld. Sk. Kto by si myslel, že straším alebo si vymýšľam nejaké veci, ktoré sú nereálne, mimo reálií, chcem poukázať na konkrétnych príkladoch, ako to vlastne je.

Keď v posledných štyroch rokoch sme ročne obnovovali viac ako 150 kombajnov, v tomto roku sa ukazuje, že to bude asi 10 kombajnov. Desať, čo je asi 7 %. Pri tejto príležitosti by som si dovolil aj takú poznámku, že, áno, dovážali sme aj ruské kombajny, ktoré nedosahujú parametre svetovej špičky, ale chcem na tomto príklade poukázať, že sme využili napríklad aj možnosť pri deblokácii našich pohľadávok, ktoré máme v Rusku, že sme za tieto záväzky Rusov zobrali od nich napríklad aj kombajny a pluhy a inú techniku, pretože dnes sa hovorí o tom, že naša vláda deblokovala iba vojenskú techniku z Ruska, čo nie je pravda. Na tieto nenakúpené kombajny v tomto roku bude potrebné investovať až 1,5 mld. Sk na budúci rok alebo v ďalších dvoch, troch rokoch, pretože inak budeme musieť kosiť kosami alebo nebudeme asi siať a nebudeme ani vôbec kosiť. Podobne sa zadlžujeme a prerokujeme si budúcnosť aj v ďalších technológiách. Napríklad ročne by bolo treba obnoviť 400 až 500 traktorov, čo sa aj v posledných rokoch dialo. Tento rok sa predpokladá, že sa obnoví nejakých 60, čo je tiež zadlženie sa pre budúci rok, resp. budúce roky najmenej o 1 mld. Sk. Pritom naša slovenská výroba traktorov upadá, lebo nemá odbyt.

V reprodukcii technológií v živočíšnej výrobe, najmä v chove hovädzieho dobytka, ako sú mliečnice, dojacie zariadenia, ale aj v technológiách pre ošípané musím smutne konštatovať, že táto reprodukcia sa takisto v priebehu roka dostala pod 20 % úrovne za ostatné roky, čo predstavuje inak ročný dlh v živočíšnej výrobe na technológiách taktiež približne 2 mld. Sk.

Ďalším veľavravným, ale, žiaľ, veľmi nebezpečným príkladom devastácie výrobnej základne poľnohospodárstva sú napríklad trvalé sady a vinice. Keď na konci likvidačnej fázy transformácie pôdohospodárstva v roku 1993 sa ich obnova dostala prakticky na nulu, postupne sa pomerne veľmi zložitým a ťažkým inštrumentáriom podpôr, stimulácie rozbehla ich výsadba až na úroveň 1800 ha za minulý rok. Na tento rok aj v tejto oblasti sa činnosť zastavuje. Z minulého roku ešte niekoľko sto hektárov výsadby dobieha, ale na budúci rok sa takisto reálne nepripravuje vysadiť viac ako 20 % tejto úrovne. Vzniká tak ďalšie investičné zadlženie asi 1,5 mld. Sk.

I keď to mnohí z vás, vážené kolegyne, kolegovia, poznáte, predsa si len dovolím v súvislosti s týmito vinohradmi jednu civilizačnú a nielen symbolickú poznámku. Totiž každé obdobie vývoja ľudskej civilizácie, keď sa rúbali, neobnovovali vinohrady, nekultivovala sa kultúra vína, bolo obdobím úpadku, obdobím barbarstva. Naopak, rozvoj vinohradníctva a vinárstva bol vždy spájaný nielen s civilizačnou fázou rozkvetu múz a ducha, ale aj hospodárstva. Za Mečiarových vlád sa vinice a sady sadili, za Čarnogurského, Moravčíkovej a Dzurindovej vlády chátrajú. Z tohto hľadiska sa, vážená vládna koalícia, nevyhnete hanbe.

Podobne zadlžujete poľnohospodárstvo do budúcnosti aj v neinvestičnej oblasti v objeme niekoľkých miliárd korún ročne. Podľa predbežných výsledkov v predaji umelých hnojív v tomto roku sa ukazuje, že množstvo predaných, a teda aj aplikovaných hnojív nedosiahne ani 40 % úrovne z rokov 1997 a 1998. Čiže, dámy a páni, pôda sa drancuje, čo sa, samozrejme, nedá donekonečna a odčerpané živiny bude treba doplniť o rok, o dva roky. Zároveň to znamená, že úroveň výživy rastlín sa takto dostáva pod kritickú úroveň najväčšieho úpadku z rokov 1992 - 1993. Chcel by som vás upozorniť, že Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch vypracoval takú progresívnu tabuľku, podľa ktorej keď budeme aplikovať 43 kg čistých živín na hektár ornej pôdy, dostaneme sa pod hranicu 3 tony úrod obilia z hektára. V tomto roku sa táto hranica nedosiahne, inak avizujú toto riziko aj tohtoročné úrody obilia, ktoré sa dostali, samozrejme, nechcem to bagatelizovať aj vplyvom zlého počasia, na úroveň päťdesiatych rokov, ale nám sa môže stať, že za jeden, dva roky, nie môže sa stať, ale určite sa stane, pretože v biológii, tak ako v iných exaktných oblastiach, sa zázraky nedejú, sa nám určite stane, že sa dostaneme na úroveň spred druhej svetovej vojny, čo bola úroveň hladu, všetci vieme, ako sa vtedy žilo a o čom to vlastne bolo.

Ukážem vám na tejto tabuľke - možno to vidieť - tendencie sú také radikálne, že je to zrozumiteľné. Pozrite sa, v päťdesiatych rokoch sme mali takúto úroveň výživy pôdy v umelých hnojivách. Tu sme sa dostali na hranicu 250, 260 kg a mali sme úrody blízko 5 ton. V prvých dvoch rokoch transformácie do roku 1993 sme padli na úroveň päťdesiatych rokov, postupne sa to zdvihlo zo 40 kg na 60 kg a v tomto roku predpokladáme, že to môže byť nejakých 35 kg. Zázraky sa skutočne nedejú. To, čo hovorím, že môžeme očakávať, nehovorím ako nejaký môj politický názor, je to exaktné, sú to exaktné tabuľky, ktoré nám predložil Výskumný ústav rastlinnej výroby, kde a s čím treba počítať.

Myslím si, že tohtoročná úroda obilia už môže byť pre nás naozaj určitým mementom a chcem povedať, že obilie už v tomto roku aj dovážame skrytou formou, napríklad v živočíšnych produktoch ide asi o 100 tis. ton dovozu. Vlastne keď dovezieme živé ošípané alebo mäso, môžeme povedať, že je to už dovoz obilia. Chcel by som poukázať na to, že treba počítať aj s určitou zotrvačnosťou. Keď sa zobudíme v tomto roku a začneme na budúci rok riadne živiť pôdu, efekt nebude o rok. Procesy v pôde prebiehajú totiž zložitejšie. Sú naviazané na mikroflóru a jednoducho stabilizovať vyššiu úroveň úrodnosti pôdy je otázka viacerých rokov. Takže sme sa dostali skutočne do situácie, keď sa hráme hru s ohňom.

Ak to zosumarizujeme, dámy a páni, samozrejme, nechcem zachádzať do všetkých detailov, spolu s očakávaným znížením hodnoty majetku na úkor zvýšenia straty z hospodárenia v tomto roku možno za súčasnej agrárnej politiky očakávať dlh na rok 2000 v poľnohospodárstve v objeme 12 mld. Sk, a keď pripočítame lesné a vodné hospodárstvo, tak ako budem o tom ďalej hovoriť, čo vlastne zelené správy o lesoch a o vode hovoria, to bude až 20 mld. Sk.

Prosím vás, aby ste vzali do úvahy fakt, že finančná situácia sa prakticky zo dňa na deň, dá sa povedať, radikálne zhoršuje, je reálne ohrozených 50 % firiem v poľnohospodárskej prvovýrobe buď krachom, alebo exekúciami, nielen ohrozených, ale vlastne sú reálne v tejto polohe. Z toho dôvodu naše predpoklady, naše analýzy ukazujú, že toto zadlženie z roku 1999 do budúcnosti 20 mld. sa na budúci rok zvýši o 10 mld.

Dovoľte mi trošku poukázať na súvislosti vývoja agrárnej politiky z transformačného obdobia, prečo sme tu, kde sme, prečo po voľbách v minulom roku nová vládnuca moc vlastne agrárnu politiku principiálne v tomto štáte zmenila, a na väzby na celú transformačnú fázu od roku 1990. Chcel by som v prvom rade poukázať na paralelu za dočasnej Moravčíkovej vlády v roku 1994. Vtedy dočasná vláda tiež poukazovala na to, že sme nechali nejakú hrôzu, a preto bezprostredne hneď po nástupe v apríli 1994 dočasná vláda zobrala poľnohospodárom 650 mil. korún dotačných prostriedkov, ktoré boli inak riadne zákonom schválené. Ako cynicky, dámy a páni, vyznieva dnešné nepravdivé konštatovanie, že za celých 10 rokov transformácie sa nenašli prostriedky na to, aby sa zmiernila cenová disparita u poľnohospodárskych výrobcov. Chcem povedať, že my sme ich našli. Vy súčasná koalícia vtedy v podobnom zložení za Moravčíkovej vlády ste nielen že nenašli tieto prostriedky, ale ste si vždy našli dôvod na to, aby ste aj z toho mála, čo bolo pre poľnohospodárov, ešte aj zobrali.

Poľnohospodári sa ma často pýtajú na stretnutiach, ako je možné, že napríklad v roku 1994 ich takto vtedajšia vláda klamala o tom, ako je nevyhnutné znížiť dotácie do poľnohospodárstva a ako sa to tvrdí aj teraz, keď sa v tomto roku vlastne zníži o 20 % oproti minulému roku, a ako je to možné, že v roku 1994, keď sme prišli v decembri do vlády, tak sme týchto 650 mil. hneď vrátili a nikde vlastne nechýbali. Neviem, že by tu niekto bol za štyri roky konštatoval, že keď sa poľnohospodárom vrátili prostriedky, ktoré sa im zobrali, že by sa bolo niečo dialo v rámci rozmerov celej našej ekonomiky.

Nielen to, dámy a páni. V nasledujúcich štyroch rokoch prostredníctvom daní, ako napríklad nielen prostredníctvom tzv. zelenej nafty a zápornej dane z uhľovodíkových palív, ale prostredníctvom fondov a zvýšením priamych dotácií sa naakumulovala sumárne v minulom volebnom období vyššia podpora poľnohospodárom o viac ako 10 mld. Sk. To je fakt. Chcem tiež poukázať na taký príklad, že keď sme nastupovali v roku 1994 do vlády, nechali sme vám na stole pripravenú napríklad novelu zákona o transformácii družstiev, ktorú ste za celé obdobie 10 mesiacov, čo ste boli v dočasnej vláde, vlastne nedokázali ani len dostať na stôl do vlády na prerokovanie. Aj vtedy, podobne ako dnes ste boli vnútorne politicky ideovo natoľko rozpoltení a protichodní, že ste sa vlastne tiež nevedeli na ničom dohodnúť tak ako dnes.

Keď sme po návrate Mečiarovej vlády koncom roku 1994 túto novelu predložili a doplnili o ustanovenie, ktorým sme družstvám zabezpečili existenčnú istotu v objeme viac ako 15 mld. Sk - iste sa na to pamätajú tí, ktorí boli zainteresovaní, o čo vtedy išlo, predstavitelia ZPD vyhlásili, že neveria, že politika HZDS je taká silná, aby takúto novelu v parlamente presadila, a že ak sa nám to podarí, postavia mi sochu. Naša koalícia, dámy a páni, konštatujem, tento zákon schválila, tak ako sľúbila, v nasledujúcom štvrťroku.

Zaoberáme sa v Hnutí za demokratické Slovensko krízovými tendenciami a parametrami v rezorte pôdohospodárstva, dámy a páni, ako súčasťou celkovej upadajúcej situácie v celej ekonomike Slovenskej republiky, pretože odtrhnuto sa ani nemôžeme na problémy ekonomiky pôdohospodárstva pozerať. Často si kladieme otázku, prečo takto vládnete, vážená koalícia. Nemáte azda dostatok informácií, analytikov, expertov, ktorí by vás vierohodne informovali o realite a ktorí by vám plynule navrhovali riešenia? Aj my si to ťažko priznávame, ale taký veľký úpadok, o ktorý tu ide, nemôže byť len výsledkom nešikovného, nekvalifikovaného, nekoncepčného hrania sa na vládnutie. Zo dňa na deň, bohužiaľ, nás viac a viac presviedčate, že dnešný stav je výsledkom cieleného zámeru, tak ako to bolo v roku 1991. Inak si to nevieme vysvetliť.

Možno som mnohých z vás pobúril, ale chcem naozaj poukázať na koncepciu do roku 2010, ktorá bola prerokovaná. Je to oficiálny dokument ministerstva pôdohospodárstva. Keď sa pozriete na údaje, parametre, ktoré sa plánujú ešte na budúci rok a na ďalšie dva roky, tak vlastne zisťujete, že zhoršovanie trhového prostredia a zhoršovanie konkurencieschopnosti našich agropodnikateľov je programovaná záležitosť. To znamená, že sa im bude zhoršovať trhové prostredie, budú menej konkurencieschopní a výroba bude upadať. Nás ste kritizovali za to, že sme si brali úvery na rozvoj, na to, čo produkuje nové hodnoty. No vy sa vlastne zadlžujete na úpadok, pretože si takisto beriete úvery a ekonomika vrátane pôdohospodárstva upadá.

Je najvyšší čas, aby ste si identifikovali skutočné zámery a ciele, vážená koalícia, niektorých vašich národohospodárov, ktorí nám znova naordinovali ďalšiu šokovú terapiu. Tých národohospodárov, ktorí sa netaja názorom, že sa na Slovensku môže hospodárska situácia začať zlepšovať až vtedy, ak Slováci budú kolenačky prinútení pásť sa. Áno, zachytil som vyjadrenia niektorých našich národohospodárov. Mimochodom, dovolím si poznamenať, že autor federálnej šokovej terapie pán Klaus dnes postup, ktorý vtedy presadil v takej miere, ako ho robil a proti čomu sme vtedy vo federácii bojovali, označil za chybný a otvorene poukazuje, že aj také renomované inštitúcie ako Medzinárodný menový fond a svetové banky sa mýlia a jemu zle radili, keď mu radili šokovú terapiu takých rozmerov, ako ju presadil.

Nakoniec ste dnes chytili informáciu, pán Candesis odchádza z Medzinárodného menového fondu a bol jedným z autorov tejto šokovej terapie pre Slovensko a Slovensko sa po osamostatnení vlastne preorientovalo aj v týchto ich naordinovaných postupoch. On sám sa v roku 1994 - 1995 vyjadril, že sme mali pravdu a urobili sme dobre, keď sme nepodľahli tlakom, ktoré na nás Medzinárodný menový fond a Svetová banka vyvíjali. Samozrejme, takéto likvidačné zámery poľnohospodárstva, o ktorých hovorí koncepcia do roku 2010, dámy a páni, ktoré sú politicky pripravené dlhodobo, bolo potrebné nebývalo rozvinúť najmä na predvolebnú demagógiu o takzvaných katastrofických východiskách a o kríze celého národného hospodárstva. Snažili ste sa vytvoriť úplné mýty o zlom dedičstve, o kamufláži výsledkov, ktoré sa tu dosahovali, o zadlženosti, o privatizácii, rozbehli ste kriminalizáciu svojich politických protivníkov, ale hneď na začiatku úplne na celej čiare treba povedať, že vám vybuchol mýtus čiernych kníh a ostatné mýty vybuchujú postupne za nimi. Nehovoril by som o tom, keby tieto mýty a vaše politické pochybenia nemali dosah aj na agrárnu politiku.

Takže mi dovoľte pohľad na aspekty vo veľkej politike v agrárnej oblasti. Podarilo sa vám implantovať do verejnosti dojem, že ste zdedili Slovenskú republiku v zlom stave, čo je však neopodstatnené. Vy ste vážená vládna koalícia predovšetkým túto republiku nezdedili, vy ju ani nemáte v prenájme, vy ju nemáte ani v prokúre, vy ste najatí občanmi Slovenskej republiky, aby ste jej slúžili, aby ste pre občanov zabezpečovali správu a zveľaďovanie tejto republiky. Bohužiaľ, nesprávate sa ako správca, ktorý má za úlohu dobre gazdovať, zveľaďovať hospodárstvo a starať sa o zlepšovanie života členov spoločnosti. Správate sa naozaj, ako keby ste sa boli stali dedičnými majiteľmi tejto republiky. Tak ste si to vymysleli a tak to neprestajne, samozrejme, že nesprávne, aj interpretujete. Nekonečné, stále nové a nové škandály nehoráznych rozmerov vás usvedčujú z toho, že riešenie skutočných problémov občanov Slovenskej republiky vám môže byť ukradnuté a venujete sa svojim partajným skupinovým, ale najmä individuálnym mamonárskym a mocenským záujmom.

Mylne sa domnievate, že keď budete pred verejnosťou nepretržite šermovať údajnými prechmatmi a chybami, ktoré sa za našej vlády vo fáze búrlivej transformácie aj objektívne museli vyskytnúť, že vás to oprávňuje k tomu, čo dnes robíte. Snažíte sa znova a znovu znevážiť prácu predchádzajúcich Mečiarových vlád tým, že dobré hospodárske výsledky označujete za kamufláž. Nie je to tak. Kamuflovať sa totižto, páni, dá len niekoľko týždňov alebo mesiacov, ale nie roky. A my sme boli vo vláde 6 rokov. Predsa ak by sme boli kamuflovali, skresľovali či zatajovali akýmkoľvek spôsobom skutočné parametre hospodárstva i pôdohospodárstva, bolo by sa to najneskôr o rok dostalo na povrch ako konkrétne zhoršenie postavenia našich občanov. Nakoniec vy ste toho najlepším dôkazom. Vaše predvolebné a povolebné podvody o dvojnásobných platoch a podobne sú dnes navrchu ako skutočná kamufláž a občania to pociťujú do jedného roka ako celkom konkrétnu, neúnosne zhoršenú sociálnu situáciu.

Teda nie my sme kamuflovali, pretože 6 rokov sa kamuflovať nedá, ale vy ste kamuflovali a do jedného roka sa to dostalo na povrch. Najlepšie to vystihuje postoj predákov odborov, ktoré na otázky médií, prečo neštrajkovali a nevynucovali si svoje požiadavky za Mečiara, majú jedinú odpoveď: "Prečo by sme boli štrajkovali, veď neboli na to dôvody, veď makroekonomické výsledky boli skutočne priaznivé a reálna mzda sa z roka na rok zvyšovala o viac ako 5 %."

Vážené dámy a páni, pretože sa vám tento citát predstaviteľov odborov tak veľmi páčil, ja vám ho ešte dvakrát prečítam. Predstaviteľ odborov...


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP