Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, pani Aibeková bola prihlásená spolu s pánom poslancom Zelníkom, ktorého som zabudol uviesť ako prihláseného za klub SNS. Takže po pani poslankyni Aibekovej vystúpi pán poslanec Zelník a po ňom ešte pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Drobný, ktorí sa prihlásili ústne do rozpravy.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Sárközy.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pripájam sa k pani poslankyni, že je veľmi zložité prerokúvať taký obsiahly predpis v skrátenom konaní. Ale už sme v tom, nedá sa nič robiť. Ja som sa však nádejala, pán minister, že dáte nejaké nové noty na budúci rok pre zdravotníctvo, hlavne noty na jeho financovanie. Veľmi ma zaráža bod 4 ods. 2 § 4 ods. 1 a 2, a to § 2, ktorý hovorí: "Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti upravuje osobitný predpis." Myslím si, že tie podmienky by mali byť v zákone, pretože ak sa upravia podmienky, vtedy má občan na to nárok a zdravotné zariadenie povinnosť. Čiže upraviť to v osobitnom predpise nie zákonom, podľa môjho názoru nie je náležité. Zvážte to prípadne vo svojom vystúpení. Povedzte, čo si asi predstavujete v tomto všeobecnom "zmocňováku", čo by mal ten osobitný predpis upraviť, pretože sú to predpisy nižšej právnej sily. Áno, máme ich tu sčasti predložené, ale keby ste odpovedali, či budú ešte aj ďalšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sárközy.
Poslankyňa K. Sárközy:
Ďakujem za slovo.
Musím reagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, čo sa týka časti stomatológie. Neviem, odkiaľ ste citovali stanovisko Komory zubných lekárov, pretože ja som pokladala za povinnosť ako členka Komory zubných lekárov, ako praktizujúca zubná lekárka zaslať celý materiál Komore zubných lekárov minulý týždeň vo štvrtok. Dnes o 10.42 hodine som od nich dostala faxovú správu, v ktorej zaujali k tomuto zákonu trošičku iné stanovisko. Nebudem ho čítať, pretože je to záležitosťou výboru a záležitosťou druhého čítania.
Vraveli ste, že nepokladáte za správne, keď je prevencia len do 18 rokov. Vážení, v šesťdesiatke prevenciu nemôžeme robiť. (Hlasy v sále.) Dovoľte mi, aby som skončila. Neskákala som vám do reči. Áno, treba jednoznačne povedať, že okrem práv majú pacienti aj svoju povinnosť. Keď budú rodičia, hlavne deti dbať o to, aby sa starali o chrup, a keď štát bude hradiť prevenciu, myslím si, že o pár rokov nemusíme mať obavu o to, ako bude vyzerať chrup našich detí. A keď si prečítate prílohu stomatológie, a nielen stomatológie, ale aj ostatných častí, prídete na to, že nielen do 18 rokov bude hradená napríklad starostlivosť, čo sa týka konzervačnej stomatológie alebo chirurgickej stomatológie, ale aj nad 18 rokov. Zubné náhrady nad 60 rokov sú plne hradené.
Žiaľbohu, treba povedať, že všade vo svete si pacienti priplácajú na stomatologickú starostlivosť, pretože je to najdrahšie. Buď tento štát povie, že vieme zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť, a keď nie, pacienti sa musia naučiť správať sa, dbať o zdravie svojho chrupu, ktoré je veľmi dôležité.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník, ale vy máte vystúpiť v rozprave.
Pán poslanec Drobný, už som uzatvoril možnosť prihlásiť sa. Máte sa prihlásiť včas.
Poslanec M. Drobný:
Bol som prihlásený, lenže...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Bola prihlásená pani poslankyňa Tóthová a pani poslankyňa Sárközy.
Poslanec M. Drobný:
Hlásil som sa, pán podpredseda, rukou. Ale keďže som bol na tabuli už prihlásený do rozpravy, tak ste to nepostrehli. Uznávam to.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec M. Drobný:
Dovoľte mi aspoň krátku poznámku k zneužívaniu zdravotnej starostlivosti, o ktorej hovorila pani kolegyňa Aibeková. Nadviazal by som na túto časť, pasáž v tom zmysle, že je to práve parketa, kde by mohol minister rezortu proste využiť naozaj rezervy občanov, ktorí zneužívajú zdravotnú starostlivosť. To je stále na dennom poriadku. Zneužívajú ju buď ľudia, ktorí sú závislí od nejakých látok, menovite od alkoholu a ktorí zneužívajú služby najmä vtedy, keď sú pohotovostné služby. Celá pohotovostná služba sa venuje agresívnemu alkoholikovi a zanedbáva starostlivosti o iných ľudí, ktorí si nezavinili vlastným nesprávnym životom žiadne poškodenie zdravia. A tu by sa mali asi riadne sprísniť sankcie a tí, ktorí si vlastným zavinením spôsobia škodu na zdraví, náležite ju vyúčtovať. Pretože stále vidím, že vyučtovávanie poskytovanej zdravotnej starostlivosti alkoholikom sa nerobí. Tí ľudia sú vytriezvovaní na účet zdravotných poisťovní a veľmi dobre sú ošetrení, a pritom sa nerobí refundácia týchto nákladov.
Na druhej strane to isté platí o duplicite výkonov. Tam sú rezervy, kde by sme sa mali obrátiť do vlastných radov zdravotníkov. Duplicitné výkony sú také výkony, ktoré vznikajú preto, že si niekto ordinuje pomocné vyšetrenie, potom si ho neprečíta a znovu ho opakuje, lebo naň zabudne. Takéto duplované vyšetrenie by sa malo dať refundovať na účet toho, kto ho zapríčinil. Páni, to je do vlastných radov, pretože takéto duplicity existujú a malo by sa s nimi počítať a tam by sa dalo istými finančnými opatreniami postihnúť človeka, ktorý žiada duplicitne vyšetrenie len preto, že to prvé neprečítal. Samozrejme, bolo by potrebné dobre diferencovať, čo je sledovanie pacienta, čiže tzv. follow up, a čo je duplicita, pretože si nepamätá, že žiadal vyšetrenie a v reálnom čase ho nevyužil na diagnostiku a liečbu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný, ospravedlňujem sa vám. Považoval som vaše meno na svetelnej tabuli za prihláseného do rozpravy, preto prišlo k tomu nedorozumeniu.
Odovzdávam vedenie schôdze pánu podpredsedovi Bugárovi.
Pán poslanec Zelník, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za udelenie slova.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem hneď na úvod povedať, pán minister, dobre som vás počúval, aj keď som nebol prítomný v miestnosti, ale počúval som vaše vyjadrenie 5. 11. potom, ako sa vyjadroval parlament alebo mal sa vyjadriť parlament k tomu, či zákon, novela zákona bude prerokúvaná v skrátenom legislatívnom konaní. A chcem len v krátkosti reagovať na to, čo ste hovorili, lebo ste sa istým spôsobom dotkli toho, že sme zriadili 1 200 lekární alebo vzniklo 1 200 lekární. Chcem len povedať, že problém nie je v tom, či bude lekární 100, 1 000 alebo 5 000, lebo to, či spotreba bude vyššia, neovplyvnia samotní lekárnici, v lekárni sa vydá liek pacientovi, ktorý je predpísaný na recept. Myslím si, že to bol úspech transformácie, že vzniklo toľko lekární, pretože pacient, ktorý je chorý, ktorý kašle, ktorý smrká, nemusí stáť v polhodinovom rade na liek, ale normálne kultúrne príde do lekárne, kde stoja 5 - 6 pacienti a vyzdvihne si svoj liek. Teda nebola chyba, že vzniklo toľko lekární. A keby sme lekárne zredukovali, nič by sme na tom neušetrili, pretože rovnako zostáva kontakt pacient, lekár a lekárnik.
(Reakcia ministra Šagáta z pléna: V oficiálnom dokumente z júla 1997 je zníženie počtu lekární.)
Tak sa to neurobilo, ale veď to bolo veľmi nešťastné, keby bolo k tomuto došlo, len ste napádali ako negatívum, že vzniklo toľko lekární. Takisto si nemyslím, že počet distributérov nevie u nás ovplyvniť spotrebu liekov. Zase je to len vecou vymedzenia zákona, koľko a akých liekov bude a aké budú podmienky na predpisovanie toho alebo onoho lieku.
Pán minister, nehovorili ste pravdu a zavádzali ste občana, keď ste povedali, že ministerstvo zdravotníctva predtým pripravovalo kategorizáciu liekov a nemalo databázu liekov. To nie je pravda. Databáza predsa bola a existuje, možno aj dnes sú materiály, ktoré sú v skrini, len, bohužiaľ, vy ste nastúpili na ministerstvo a vedúceho úradu, ktorý tam bol ešte dva týždne a dobýjal sa k vám, ste neprijali. Stačilo len zavolať, poviem napríklad Dr. Gajdoša, ktorý toto mal v náplni - bol by to iba jeden telefonát -, a presne by vám povedal, v ktorej skrini sú všetky tieto materiály zhromaždené, a nie hovoriť, že neexistovala žiadna databáza a ani neexistuje. Aj v počítači boli, pán minister, stačila len dobrá vôľa. Veď predsa je jasné, že v dnešných časoch, pán minister, nemôžete nikoho presvedčiť, že sa takýto materiál dá vytvoriť niekde na nejakých rukou písaných azda zdrapoch papiera. Muselo to byť v počítači.
Musím odpovedať na to, čo ste hovorili. Chcete nám vyčítať to, že kategorizáciu robili mimo ministerstva, že to bola chyba, pán minister? A kto ju mal robiť? Úradníci od zeleného stola? Veď áno, robili to odborníci, ktorí sa stretli, dokonca boli dve kategorizačné komisie, jednu viedol profesor Krčméry a druhú viedol pán docent Martinec. Tie sa nakoniec stretli a dali do súladu to, čo tieto dve komisie robili. Čiže robil to tím odborníkov a skutočne to nerobili pracovníci ministerstva.
Chcem sa ešte vrátiť k tomu, že ste sa pýtali, kde som bol štyri roky, keď nefungoval alebo zlyhával štátny dozor, pán minister, že sme údajne akosi pozabudli na tie roky a nesledovali sme poisťovne. A to zase nie je pravda, pán minister. Môžem vám požičať materiál, výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní za rok 1997, ktorý sme predkladali do zdravotného výboru. Možné je, že vy ste vtedy neboli práve na zasadnutí toho výboru, ale bolo vtedy dobrým zvykom a aj teraz je, že každý materiál, ktorý prichádza do výboru, si každý poslanec nájde vo svojej skrinke. A v materiáli, ktorý sme prerokúvali a ja som ho uvádzal v zdravotnom výbore, sa dokonca píše, že štátny dozor ministerstva zdravotníctva v priebehu roku 1997 vykonal kontroly vo všetkých zdravotných poisťovniach. Predmetom kontroly bolo hospodárenie zdravotných poisťovní podľa poistného rozpočtu od začatia činnosti jednotlivých zdravotných poisťovní, kontrola výberu vymáhania poistného a tak ďalej. Orgán štátneho dozoru upozornil na zistené nedostatky a určil opatrenia na ich okamžité odstránenie. Je možné vyčítať, že zrejme štátny dozor, ktorý na ministerstve zdravotníctva bol, nemal dostatok alebo poviem, ešte isté odborné zdatnosti, aby bol urobil hlbšiu kontrolu a možno aby bol objavil vtedy nejaké závažnejšie porušovania zákona.
Ale v októbri, keď ste nastúpili, pán minister, mali ste už jasné signály, mali ste jasne výsledky kontroly, dokonca sa vám núkal predseda Najvyššieho kontrolného úradu, aby ste predĺžili kontrolu, a neurobili ste to. Takže toľko na margo výčitky, čo sme robili my.
Ale vráťme sa teraz k tomuto zákonu. Toto som hovoril len preto, lebo skutočne dve novely zákona sme už v tomto parlamente absolvovali, novely zákona o Liečebnom poriadku v skrátenom legislatívnom konaní. A obidve tieto novely zákonov priniesli do zdravotníctva len zhoršenie finančnej situácie, zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo sa týka najmä dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Plne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková a všetky materiály, ktoré prečítala, mám takisto aj ja. Nebudem sa opakovať a myslím si, že stačí, keď ste to počuli raz. Mali ste obrovskú výhodu, pán minister, v tom, že už raz ste boli ministrom. Štyri roky ste boli ako poslanec v zdravotnom výbore, a teda ste mali možnosť byť účastníkom celého toho procesu, priebehu legislatívneho konania a podávania i schvaľovania všetkých návrhov, ktoré sme vtedy robili. Môže byť, samozrejme, kritika, beriem to, že niektoré veci nemuseli byť dobré a vy ste mali inú filozofiu, a teda mohli byť lepšie. Očakával som, keďže je už rok za nami, že taký zákon, ako je zákon o Liečebnom poriadku, ktorý sa dotýka bezprostredne každého jedného človeka, skôr alebo neskôr, každého občana, že prídete sem a ten zákon bude už jedna vyšperkovaná perla. Toľko pripomienok, s ktorými nás oslovili ako poslancov odborné spoločnosti, stavovské organizácie, poisťovne, to azda, hádam, ani nemôže byť pravda.
Pani kolegyňa síce hovorila, že teraz má nový fax, čo schválila Komora zubných lekárov, ja tu mám zo septembra stanovisko k novele zákona o Liečebnom poriadku, ktoré písali pani ministerke Schmögnerovej, kde žiadajú, aby stomatologická starostlivosť vrátane poskytovania stomatoprotetických pomôcok bola naďalej poskytovaná v znení a rozsahu zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 98 a hovoria aj o zdôvodnení, že rozsah poskytovania stomatoprotetických pomôcok je už výrazne redukovaný v zákone číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Sami píšu, že ďalšie zvyšovanie spoluúčasti pacientov na uhrádzaní stomatoprotetických pomôcok je v súčasnosti neúnosné a môže narušiť solidaritu riadnych platcov dávok v systéme všeobecného zdravotného poistenia. Narušenie tejto solidarity môže v konečnom dôsledku spôsobiť určitý kolaps systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tým spôsobiť vážne narušenie ústavných práv občanov Slovenskej republiky.
Rozširovanie spoluúčasti pacientov pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti by malo byť riešené až budúcou rozsiahlou novelou predmetných zákonov. Majú na mysli sociálne zákony. Rozšírenie spoluúčasti je uskutočniteľné až v čase, keď budú vytvorené fungujúce mechanizmy zdravotného pripoistenia pre zamestnancov a systém sociálnej pomoci v oblasti platnej zdravotnej starostlivosti pre ekonomicky najslabšie skupiny obyvateľstva. Navrhovaná novela v oblasti stomatologickej starostlivosti bola podaná do Národnej rady Slovenskej republiky bez dosiahnutia súhlasu, kompromisu so Slovenskou komorou zubných technikov združujúcou zubných technikov, ktorí sa v rozhodujúcej miere podieľajú na poskytovaní stomatoprotetických pomôcok.
Takisto systém, ktorý rieši novú kategorizáciu liekov, je nedobrý. Chcem upozorniť, že systém zoznamu liekov je prerokovaný, podporuje korupciu a umožňuje blokovať zaradenie lacnejších generík do úhrady, a tak znižovať náklady na lieky alebo bude vo zvýšenej miere zaťažovať pacienta spoluúčasťou.
Opakovane upozorňujem ctenú snemovňu, že by sme skutočne mali tento zákon prerokovať v normálnom legislatívnom konaní. Keď sa už tento zákon dostal do Národnej rady s takým množstvom pripomienok, teraz sa nechcem vyjadrovať k jednotlivým paragrafovým zneniam, je zrejmé, že zákon nie je dobrý. Ak urýchlime jeho prijatie, bude to veľká chyba, pretože ide skutočne o zdravie občana, o život našich občanov. Všetky politické strany pred voľbami si dávali ako jednu z priorít zdravotníctvo. Ak niekto považuje za prioritu to, že zákon sa schváli v takomto chvate, myslím si, že je to zámer, aby práve v chvate, keď sa prerokúva štátny rozpočet, keď bude množstvo pozmeňujúcich návrhov, keď bude množstvo diskusných pripomienok k iným rezortom vo vzťahu k navrhnutému štátnemu rozpočtu, je to len zámer, aby zanikli hlasy zdravotníckych pracovníkov a občana o tom, že sa výrazným spôsobom prijatím tohto zákona zníži poskytovanie alebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale nie tak, ako sa tu opakovane prezentuje, že je to iba zosúladenie.
Aj my sme boli za to, že treba zosúladiť zákon o Liečebnom poriadku a urobiť skutočne normu Liečebného poriadku so zdrojmi. Ale podľa toho, čo je navrhnuté, zdroje sa neznížia, práve naopak, zdroje sa buď zachovajú, alebo sa ešte zvýšia, a zvýši sa doplácanie, spoluúčasť pacienta za zníženia dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Nuž toto chceme? Asi nie. Zámerom novely zákona o Liečebnom poriadku malo byť jedno, že sa zekonomizuje chod zdravotníckych zariadení, dostupnosť zdravotnej starostlivosti bude lepšia, kvalitnejšia, a pritom sa dosiahne istá úspora financií. Preto prosím, aby poslanecká snemovňa skutočne zvážila takto predložený návrh zákona a aby skutočne každý hlasoval podľa vlastného svedomia a vedomia, aby sa nenechal istým spôsobom dotlačiť k tomu, že to tlačidlo musí zatlačiť.
Takýto zlý návr zákona o zdravotnej starostlivosti, zákon o Liečebnom poriadku ešte do parlamentu nebol predložený napriek tomu, že sme s tým nemali skúsenosť a po tomto období som si už skutočne myslel, že do tohto parlamentu príde zákon, ktorý môže mať, samozrejme, nejaké nedostatky, ale nie také vážne a zásadné nedostatky, aké má tento návrh zákona. Varujem vás pred jeho prijatím.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa hlásia: pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Zelníkovi, že znovu spresnil tie stanoviská, pretože jedno stanovisko je od zubných technikov, druhé od Slovenskej komory zubných lekárov. My môžeme čerpať z oficiálnych stanovísk, ktoré dostaneme ako materiál. Nemôžem, tak ako to hovorila pani poslankyňa Sárközy, kade-tade každý deň hľadať nové stanoviská. Z materiálu Komory zubných lekárov som prečítala len jednu, jedinú vetu a z materiálu zubných technikov viac pripomienok, pretože ten od stomatológov - lekárov je oveľa rozsiahlejší a nepatrí sa, aby som hovorila o bodovom ohodnotení. Nekritizovala som, že prevencia je do 18 rokov, ale to, že sa niektoré základné výkony, napríklad aj výplne, plomby budú robiť bezplatne iba do 18 rokov. Čítala som dôvodovú správu, pán poslanec. Dôvodová správa, strana 3, je to jasne napísané. Čerpala som z toho. Nech sa páči, predložím vám to.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Nadväzujem na stanovisko pána poslanca Zelníka, ktorý uviedol, že zámerom tejto novely malo byť zefektívnenie výkonu zdravotnej starostlivosti. Žiaľ, je niečo iné. Myslím si, že latka únosnosti, ekonomickej únosnosti prispievať na výkony zdravotníctva, na zdravotné pomôcky je vyššia, ako sú schopné určité skupiny obyvateľov uniesť. Pán minister, myslím si, že nad týmto by ste sa mali vážne, ale veľmi vážne zamyslieť, najmä o kategórii dôchodcov. Nebudem citovať, koľko dostávam listov od dôchodcov, kde ma informujú o výške, ktorú musia priplatiť na lieky, o výške svojho dôchodku, o poplatkoch a s otáznikom, ako majú žiť.
Dávame viaceré pripomienky. Je mi ľúto, že poslanci vládnej koalície sú ticho, že nediskutujú o tejto otázke, prípadne nedávajú argumenty, ktoré by vyvrátili to, čo hovoríme my. Veď je predsa neodškriepiteľné, že latka únosnosti je prekročená. Prečo sa nehľadajú také spôsoby, ktoré bude naše obyvateľstvo schopné uniesť? Pán minister, vás to vôbec nemrzí? Vy nedostávate také listy? Vám občania nepíšu? To pre vás nie je žiaden signál, že už toto v súčasnosti sa nedá uniesť, a nie to, čo predkladáte. To je veľmi veľký zásah do postavenia tisícov občanov a práve tých, ktorí by potrebovali zdravotnú starostlivosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Budem veľmi stručný, budem sa možno pýtať. Pravdepodobne, keď je toľko pripomienok - a nadväzujem na pána kolegu Zelníka - k návrhu novely, tak zrejme niet dosť peňazí, aby sme si zaplatili dostatočne veľký a dobre fundovaný tím legislatívcov. Pravdepodobne je to tak. Hovorím ako laik. Keď to nemáme, mali by sme to zvážiť. To je nakoniec aj pre budúcnosť. Tak máme tých legislatívcov, sú draho platení alebo je ich málo a nie sú dobre platení a utekajú zo služieb štátu? Alebo ako to je?
Ďalšia vec. Ide o návrh novely zákona, ktorá sa mi ako laikovi zdá nie malou, ale veľkou novelou, ktorá má zosúladiť niekoľko zákonných noriem. Novela by mala vychádzať z jedného tímu dobrých legislatívcov, ktorí by to navrhli. Mala by podstatne menej nedostatkov a bolo by aj podstatne menej pripomienok, možno, že by neboli vôbec, ale to neviem presne odhadnúť, pretože laická verejnosť má svoje predstavy. Videl som to pri zákone číslo 172, že laické predstavy verejnosti boli veľmi veľké, mali veľké oči, ale my sme neboli dobre pripravení na to, aby sme im povedali: "Nečakajte od nej také zázraky, môže urobiť len toto". Mnohé pripomienky sú dané aj tým, že laická verejnosť nevie, čo má očakávať. Ona chce dobre hlavne pre seba. Moja otázka pre pána ministra znie: Je skutočne koordinácia legislatívneho procesu v tomto prípade dobrá? Je dobrá spolupráca s podpredsedom vlády, ktorý je zodpovedný za legislatívu nášho štátu?
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
vychádzajúc z množstva pripomienok, stanovísk odbornej a laickej verejnosti a vychádzajúc zo súčasného kritického stavu v zdravotníctve, ale aj vážnych upozornení možno na korupciu, klientelizmus, lobizmus, usudzujem, že návrh vlády na zmenu a doplnenie zákona číslo 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku a zákona číslo 145/1995 Z. z. si vyžadujú zvýšenú pozornosť nás poslancov, ktorí budeme zodpovední za to, aký bude vývoj, pokiaľ tento návrh schválime. Zvýšenú pozornosť môžeme však zabezpečiť len vtedy, keď bude vytvorený dostatočný časový priestor na posúdenie predloženého návrhu. Musím, samozrejme, konštatovať ako diskutujúci predo mnou, že, žiaľbohu, skrátené legislatívne konanie nám tento priestor dostatočne nevytvára. Aj z toho dôvodu môžu byť stanoviská poslancov nekomplexné a riešiace niektoré čiastkové problémy.
V prvom čítaní chcem upozorniť na skutočnosť, že samotná filozofia návrhu podľa vyjadrení časti odbornej verejnosti, ale aj môjho pohľadu sa mi zdá nie celkom šťastná. Nepochopila sa filozofia kategorizácie, teda výška úhrady za dennú definovanú dávku liečiva, zdôrazňujem liečiva, teda nie lieku ako obchodného názvu.
Chcem dať aj do prvého čítania na zváženie myšlienku, že vidím správnejšiu cestu vypustenia termínu "zoznam liekov" zo zákona a nahradiť tento názov termínom "zoznam liečiv".
Za pomerne rozporuplné a závažné považujem zmeny uvádzané v § 38a a § 38b. Ak je totiž vydaný zoznam účinných látok s výškou úhrady za dennú definovanú dávku, automaticky má právo byť zaradený každý registrovaný liek do úhrady odvodenej z výšky úhrady za dennú definovanú dávku. K nemu sa vzťahujúci zoznam liekov by mal byť potom vydávaný ministerstvom zdravotníctva ako praktická pomôcka pre lekárov, lekárnikov, pre poisťovne. Tento spôsob by mohol viac brániť podozreniu z korupcie, pretože tu rozhoduje cena, samozrejme, adekvátna cena takého lieku, ktorý je adekvátny drahšiemu lieku a má rovnaký účinok na liečenie choroby.
Návrh predložený v § 38b, podľa ktorého sa dáva právomoc zaraďovať liek do zoznamu liekov ministerstvu zdravotníctva, je skutočne cestou k podozrievaniu z lobizmu, podozrievaniu z korupcie, a to aj napriek tomu, že v tomto návrhu sa hovorí, že minister zdravotníctva si zriaďuje v súlade s týmto návrhom kategorizačnú komisiu a na odvolanie jej rozhodnutí si môže alebo zriaďuje kategorizačnú radu.
Pripájam sa už k dnes odznenému vystúpeniu poslankyne, že by bolo v návrhu potrebné jasne definovať, aké bude zloženie tejto komisie, aby sme skutočne zabránili podozrievaniu, myslím si, že by mali byť v tejto komisii i v rade subjekty jednak výrobcovia, asociácie, poisťovne, odborníci, ministerstvo a predídeme potom špekuláciám a možným chybám, ktoré by sa kopili pri zaraďovaní liekov do zoznamu liekov.
Chcel by som preto požiadať, a tým aj skončím svoje krátke vystúpenie, vzhľadom na závažnosť tejto zmeny, že by sa tento návrh zaradil na koniec tejto schôdze. Keď je už skrátené konanie, nech máme ešte 7 alebo 8 dní, pokiaľ bude ešte schôdza trvať, veci premyslieť, dohodnúť sa a kompletné návrhy predložím v druhom čítaní vo výbore.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia s faktickými poznámkami: pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem.
Iba sa chcem poďakovať pánu poslancovi Mesiarikovi, že naozaj uznal mnohé moje pripomienky za opodstatnené, pretože nemali politický charakter. Z toho vidno, že aj opozícia, aj koalícia sa na mnohé body tohto návrhu zákona pozerá rovnakými očami a vidí nedostatky tohto zákona. Myslím si, že takto by sme sa mali zjednotiť pri zdravotníckych zákonoch a hľadať spoločnú reč, aby bol zákon lepší pre tých, ktorých sa bude najviac týkať, to znamená pre pacientov. Naozaj ešte raz prosím pána ministra, aby sa zase nevyhol, lebo on to vie veľmi šikovne urobiť, že odpovedá na to, v čom sa cíti silný, a neodpovie na otázky, ktoré mu častokrát kladieme, ale ich šikovne obíde.
Naozaj vás prosím, pán minister, uveďte zloženie kategorizačnej rady, kategorizačnej komisie, ako sa bude kreovať, koľko má členov a tak ďalej, tie náležitosti a hlavne ekonomický rozbor, pretože keď nebudú poslanci vedieť, koľkých občanov sa to dotkne, o koľko financií viac bude musieť občan zaplatiť, tak budú síce hlasovať stranícky, ale predsa len dúfam, že v kútiku duše budú mať výčitky, čo to zase odhlasovali.
A ešte na záver dvoch minút - viac už hovoriť nebudem k prvému čítaniu - chcem poprosiť aj tlač, aby objektívne informovala o rokovaní. V minulosti totiž vždy povedali, že koaliční poslanci si odhlasovali takéto a takéto znenie, a tým sme u občanov boli takto hodnotení. Prosím ich aj teraz, aby uviedli, kto ako hlasuje, ako hlasuje opozícia, ako hlasuje koalícia.
Vopred im ďakujem za objektívne informovanie o zákone.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, to nepatrí do faktickej poznámky.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem len reagovať na pána poslanca Mesiarika, že to nebolo nepochopenie zákona. Práve toto je zámer. Ministerstvo zdravotníctva alebo pracovníci si to odskúšali po prvýkrát, ako sa to dá urobiť pri krízovej kategorizácii liekov. Vtedy nás pán minister presviedčal, že je to prepotrebné, pretože treba pre občana zabezpečiť aspoň dostupné vitálne lieky. To si môžete urobiť z dostupnej štatistiky, ak hodnotíme 2. polrok 1998 a 1. polrok 1999. Krízová kategorizácia nás stála o trištvrte miliardy viac, nehovoriac o tom, že okolo 10 až 30 % pacientov lieky neužívalo, niektorí nemali na doplatenie týchto liekov, a napriek tomu nás to stále viac. To nie je nepochopenie.
Doteraz sa také niečo ešte nestalo, aby bol do parlamentu predložený takýto zákon, lebo tu je podozrenie z korupcie. Ak bolo dopredu oznámené, že sa dostane do toho zoznamu okolo 900 liekov, ktoré budú plne hradené, tak si asi viete predstaviť, že keď je registrovaných okolo 12 000 liekov, čo to asi spôsobí. Dá sa to, samozrejme, urobiť veľmi jednoducho, tak ako to bolo urobené v starom zákone, ale toto neponechávajú teraz v takomto znení, ako to bolo kedysi, keď nemohlo dôjsť ku korupcii. Len čo bolo povedané, že účinná látka bude stáť, vymyslím si, 50 korún, tak všetky lieky, ktoré túto látku obsahujú, sa dostanú do tohto zoznamu. Teraz sa jednoducho bude vyberať, ktorý liek tam pôjde a ktorý nie. Môžete trikrát hádať, prečo je takýto zámer. Čudujem sa, že k takémuto niečomu sa pristúpi v čase, keď sa bubnuje na poplach, keď sa hovorí o tom, že situácia v zdravotníctve je katastrofálna.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Drobný.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Drobný:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
budem sa naozaj venovať len strategickým a všeobecným zámerom toho, čo prerokúvame. Od roku 1983 v podstate sledujem a koordinujem epidemiologickú analýzu sedem ochorení mozgu a pri tejto vedeckej práci som narazil už od roku 1983 na to, aké sú filozofické koncepcie našej medicíny. A došiel som pri konfrontácii so zahraničím k názoru, že sú to mnohokrát filozofické koncepcie, ktoré sú neživotné. Neživotné hlavne teraz, keď sa uplatňuje farmakoekonomika a diskrepancia medzi finančnými zdrojmi a požiadavkami, povedal by som, odberateľov zdravotníckej služby enormne narastá.
Vo vyspelých krajinách sú väčšinou stabilné zdroje, ale požiadavky na diagnostické a liečebné technológie narastajú. A u nás, samozrejme, je situácia ešte horšia, lebo u nás zdroje klesajú a požiadavky zostávajú podľa zákonnej normy, ústavy na vysokej úrovni, tak sa diskrepancia stala katastrofálnou. Ale pritom si zoberme, ako sme boli učení vo filozofii, etike, vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti ako poskytovatelia voči pacientovi. Väčšinou sme kráčali podľa primitívnej linearity, čím ťažší pacient, tým väčšia starostlivosť. To platilo v celej republike, v celej federácii. A mnohí sme bili na poplach, že sa takto nesmieme a nemáme správať. To sa tak vžilo, že sme prakticky vytvárali vo všetkých odboroch intenzívne jednotky na tento účel. Najťažším pacientom najúčinnejšia, najlepšia a najdrahšia starostlivosť.
Tak sa nám stávalo, že sme liečili pacienta - keby som ho bol prognosticky ohodnotil, bol infaustný, - za 250 tisíc federatívnych korún a on po troch týždňoch zomrel, a vedľa neho sme liečili pacientku za 19 tisíc korún a ona prognosticky od počiatku vyzerala veľmi dobre a možno sme jej nevenovali všetku liekovú, rehabilitačnú a inú pozornosť. S touto filozofiou sme prišli do života aj po revolúcii a sme s ňou stále. A väčšina lekárov to odôvodňuje tým, že eticko-citové normy sú také, že sa musím takto stavať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ale, priatelia, bohaté zahraničie už dávno podľa tejto filozofie nejde. Bohaté zahraničie si vytvorilo právo na uplatnenie prognostickej diagnózy. A dokonale roztriedilo pacientov približne na tri skupiny: na pacientov infaustných, ktorí sú určení na paliatívnu liečbu, málo finančne náročnú, na pacientov prechodných, ktorí možno vyžijú, to uvidíme v priebehu intenzívnej starostlivosti, tam je už vyššia náročnosť na liečbu, a potom pacientov, ktorí majú lepšie, by som povedal, prognosticky nádejné vyhliadky.
Teda v zahraničí si vytvorili priority na základe prognózy a, prosím, paliatívnu liečbu tam človek často videl a mohol ju napadnúť, povedať, priatelia, veď vy ste z hľadiska finančných možností jednotka a nedávate týmto cievnym príhodám takú starostlivosť ako u nás. Povedali, nie, to je paliatívna liečba. Neviem, do akej miery sa budete s tým stotožňovať, ale iste je to vec, ktorá im ušetrila prostriedky na skutočné veci, ktoré majú vyhliadky na dobré prežitie a dobré funkčné reedukovanie stavu. Tak toto je filozofia, s ktorou sa musíme, pán minister, v budúcnosti asi vyrovnať, nie v zákone, možno aj v zákone, ale predovšetkým v zákone, ktorý bude smerovať na odborné lekárske spoločnosti. A tie budú musieť nejakým spôsobom vplývať na ľudí, čo s tým urobiť ďalej. Nemožno to urobiť až takým brutálnym spôsobom, ako som povedal, alebo zjemniť to a istým spôsobom vytvoriť priority, lebo keď nebudeme mať priority a budeme všetko brať rovnako, priatelia, príde mi 1. januára pacient a ja na neho miniem veľké množstvo peňazí, a potom ten, kto príde 31. decembra, nebude mať peniaze na základnú zdravotnú starostlivosť?
Takže, povedal by som, mal by sa brať do úvahy tento filozoficko-prístupový princíp. Nedá sa nič robiť. Keď si robia priority v USA, ktoré sú bohaté, a my si priority nerobíme a neuplatňujeme dokonale prognostickú diagnózu, tak potom sa nečudujme, že nám diskrepancia medzi zdrojmi a požiadavkami terénu narastá a bude narastať ďalej. To by sme mali zohľadniť pri tomto schvaľovaní zákona.
Ďalej, čo by sme mohli v súvislosti s prerokúvaním tohto spomenúť, je, myslím si, že skrátené konanie, ktoré tu robíme, nám naozaj nedáva možnosť dosť dobre prežuť všetky aspekty novely zákona číslo 98, a to je istý hendikep. Pretože keď sa pozerám na niektoré protestné listy, nechcem ich konkrétne komentovať, ale môžem vám niektoré veci z nich povedať. Minule pred dvoma rokmi sme napríklad naskočili a nabehli sme okolo 120 pacientov na imunomodulačnú liečbu v neurológii. Ak je to číslo iné, tak sa ospravedlňujem, ale okolo 120 pacientov je nastavených na Avonex a Betaferón, enormne drahú liečbu, a teraz podľa novej kategorizácie nie sú tieto lieky hradené. Priatelia, ale farmakodynamika tých liekov je taká, že musia pokračovať v imunomodulácii ďalšie tri roky. A teraz túto možnosť nemajú. Čiže je to obrovská chyba, ktorá sa nemôže stotožňovať s naším lekárskym svedomím. Keď sme to už raz prijali, tak Avonex by mal byť skutočne v kategorizácii hradených liekov. To platí pre roztrúsenú sklerózu, ale je tu napríklad Intronal, Iterferon alfa, ktorý je na chronické zápaly pečene, na leukémie. To je môj názor, také sú, prosím vás, námietky niektorých ľudí, čo teraz s týmito liekmi, keď nebudú hradené. Ak ten účelový fond bude dostatočný, prosím, ospravedlňujem sa. Lenže je tu isté riziko, že fond nebude dostatočný. A potom čo s tým?
Priatelia, problémov, ktoré sú tu a ktoré by sme mohli zohľadniť pri prerokúvaní tohto zákona a novely tohto zákona, je tu viac a potrebovali by sme väčší časový priestor. Ale nebudem sa ďalej zmieňovať o ďalších veciach, o ďalších aspektoch tejto novely zákona, len by som poprosil pána ministra, akým spôsobom pôjdeme v tomto smere v stratégii a filozofii na odborné spoločnosti? Či to necháme tak voľne sa vyvíjať, ako to robia predsedovia jednotlivých špeciálnych lekárskych odborných spoločností alebo istým spôsobom tam necháme vplývať aj štát a istým spôsobom, nie násilne, ale predsa sa len stotožniť so svetom. Svet kráča ďalej a má iné, povedal by som, filozofické názory na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a inak hľadá zdroje a inak rieši diskrepancie medzi zdrojmi a potrebami.
Takže chcel by som vedieť, či v tomto zákone alebo v iných zákonoch, v zákonných normách, pán minister, budeme dakedy, povedzme, pôsobiť na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny, aby aj v tomto smere urobila dajaké kroky vo výchove manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tom sme veľmi dlžní praxi, pretože manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti je záležitosť Fakulty manažmentu v Trnave. A lekárske fakulty túto výučbu nerobia ani robiť akosi nebudú, pretože na to nemajú odborníkov. Ale máme na to fakultu, ktorá by to mohla. Robíme to v rámci ošetrovateľstva, ale sú to zase nižšie kategórie vzdelaných ľudí. Musia to dostať do krvi aj lekári, pretože oni robia a poskytujú manažment a rozhodujú o ňom. Lenže ako to tam dostať?
Novela vysokoškolského zákona alebo vplyvy na výučbové programy lekárskych fakúlt sú, povedal by som, istým spôsobom obmedzované inými zákonnými normami a neprinútia lekárske fakulty prispôsobiť sa svetovým trendom. Je to tam dosť spontánne, živelné, a dokonca istá časť legislatívy hovorí, že na vysokej škole môžeme hlásať relatívne voľne isté názory na veci, ktoré sú mojím presvedčením.
Myslím si, že v tejto novelizácii by sme mohli naďabiť aj na iné konkrétne veci. Ale ako ste povedali, pán minister, na pôde zdravotného výboru budem hovoriť o konkrétnych liekoch a o konkrétnych pripomienkach, ktoré mi dali niektorí členovia kategorizačných komisií. Chcel by som len odpoveď na to, ako si predstavujete v budúcnosti ovplyvniť filozofiu myslenia ľudí, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)