Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pánovi ministrovi pôdohospodárstva za uvedenie týchto správ a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov, predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pani poslankyňu Máriu Kadlečíkovú, aby podala informáciu o výsledkoch prerokovania uvedených správ vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa, máte slovo.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

vážený pán minister,

vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o zlúčení úvodného slova a rozpravy k tzv. zeleným správam, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov určená gestorským výborom, t. j. Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, predniesla spoločne aj spoločné správy.

Všetky štyri predložené správy, ktoré pracovne nazývame zelenými správami a dostali ste ich ako tlač 363, 364, 365 a 366, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím 378 z 30. septembra 1999 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor. Všetky uvedené výbory predložené správy prerokovali, vzali ich na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky tiež ich vziať na vedomie.

Navyše Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody navrhol k správe o lesnom hospodárstve a k správe o vodnom hospodárstve prijať odporúčania pre vládu Slovenskej republiky, ktoré sú premietnuté do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k týmto správam a sú priložené k spoločným správam.

Osobitne chcem upriamiť vašu pozornosť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na spoločnú správu 366a, to znamená k návrhu opatrení k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1999, k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 a k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov tentoraz vláda Slovenskej republiky vyčlenila z jednotlivých zelených správ návrhy opatrení a predložila ich ako samostatný materiál. Preto je v tejto spoločnej správe najviac pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňujúce návrhy odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a náš gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

Uvedené návrhy máte uvedené v spoločnej správe a sú premietnuté do návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou spoločnej správy 366a. Tieto návrhy sa týkajú najmä tých bodov, ktoré boli schválené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a ktoré v pôvodných návrhoch opatrení predložených ministerstvom pôdohospodárstva chýbali a ktoré vyžadovali aj samosprávne orgány v rezorte pôdohospodárstva. Celkove možno konštatovať, že všetky tri výbory, ktoré zelené správy prerokovali, ich vzali na vedomie a odporučili rovnako Národnej rade Slovenskej republiky zobrať ich na vedomie. Návrh opatrení sa navrhuje vziať so súhlasom na vedomie. Priebeh rokovaní výborov spolu s návrhmi na uznesenia máte v spoločných správach číslo 363a, 364a, 365a a 366a.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom mi dovoľte požiadať vás, aby ste všetky vaše pripomienky, námety alebo pozmeňujúce návrhy odovzdali písomne s označením, ku ktorej správe sú smerované, pretože budeme hovoriť o troch správach a návrhoch opatrení.

Ďakujem vám za pozornosť.

Pán predsedajúci, skončila som, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem pani poslankyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

Zároveň otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Konštatujem, že písomne sa prihlásili za klub HZDS pán poslanec Baco, za klub SOP pani poslankyňa Kadlečíková, ďalej písomne do rozpravy ešte sú prihlásení pán poslanec Klemens, Delinga, Topoli, Šťastný.

Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi Andelovi na základe § 28.

Pripraví sa pán poslanec Baco.

Pán podpredseda, nech sa páči, máte slovo.

Podpredseda NR SR M. Andel:

Vážené dámy a páni,

pri mojom vystúpení správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike na rok 1999 (tlač 363) rozdelím na dve časti, na časť analytickú a na časť navrhovaných opatrení a rizík jej realizácie.

Analytická časť je spracovaná tradične na veľmi dobrej úrovni, je primerane štruktúrovaná a prehľadná. Navyše k rýchlej orientácii prispieva aj súhrn. Z tohto hľadiska by som mohol konštatovať, že je všetko v poriadku. Predchádzajúce vlády prijali koncepciu potravinovej bezpečnosti v základnom sortimente, to jest v mäse, mlieku, vajciach a obilninách. Po reforme v roku 1993 sa znížili dotácie o dve tretiny a fondy na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti boli naplnené len 20 %. Postupne sa situácia zlepšovala a v roku 1997 sme dosiahli 100 %. Keď bolo zle a hrozilo narušenie tejto potravinovej bezpečnosti, tak vláda prijala dostatočné diverzifikované opatrenia, aby situáciu riešila. V predchádzajúcom roku však nastal opäť prepad, sme zhruba tam, kde sme boli pred 6 rokmi.

Správa konštatuje, že podiel poľnohospodárstva na tvorbe hrubého domáceho produktu naďalej medziročne poklesol zo 4,41 na 3,99 %, a to z dôvodu poklesu podielu na pridanej hodnote. Tento pokles je pritom spôsobený nižšími investíciami s poklesom medziročne z 3,31 na 2,89 %. Pokles investícií je ovplyvnený hlavne cenovú disparitou. Rastú ceny vstupov, na druhej strane však ceny poľnohospodárskej produkcie sú stabilizované alebo sa dokonca znižujú.

V časti Východiská pre rozpočet na rok 2000 sa predpokladá zvýšenie poľnohospodárskej produkcie na 4,8 mld., a to jednak cenovým rastom a jednak zvýšením produkcie v dôsledku zlepšenia parametrov úžitkovosti a hektárových úrod. Toto konštatovanie však je v príkrom rozpore s konštatovaním, že sa stále znižujú investície do poľnohospodárstva, ako aj dávky hnojív na hektár. Nie je mi jasné, ako sa príslušný nárast zabezpečí. Na dlh sa to predsa robiť nedá. Navyše modelové komoditné kvalifikácie na rok 1999 ukazujú pokles čistého príjmu odvetvia o 3,15 mld. a v ďalšom roku o ďalších 835 mil.

Správa predpokladá potrebu zdrojov v budúcom roku vo výške 9,7 mld. korún. Na ich zabezpečenie sú dve riešenia, cenové úpravy a dotácie, pričom hovorí o prednostnom umiestnení dotácií do výroby mlieka, hovädzieho mäsa, ostatných zvierat, ovocia a zeleniny, ale tiež o vylúčení úpadkových podnikov z dotačnej podpory. Správa však nehovorí nič o tom, čo sa stane, ak sa tieto prostriedky v rozpočte nenájdu a ak sa nenájde dosť odvahy na cenové úpravy. Vyriešime to potom dovozom lacných potravín, ktorých je vo svete skutočne dostatok? Povedzme našim voličom otvorene, že sme toto nechali osudu a aj naďalej podliehame tlaku Európskej únie, ktorá si stále viac uvedomuje, že jej agrárna politika je zo všetkých politík najdrahšia a uvažuje o jej pričlenení k regionálnej politike za predpokladu, že agropotravinársky komplex bude chápať ako ktorékoľvek iné priemyselné odvetvie a členské štáty Európskej únie ustúpia z koncepcie národnej potravinovej bezpečnosti.

Pýtam sa, či to má byť naša cesta. O tom správa mlčí, a preto jej druhú časť Návrh na riešenie považujem za nedostatočnú a v rozpore s doteraz prijatým princípom potravinovej bezpečnosti v základnom sortimente.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa nikto nehlási.

Nech sa páči, pán poslanec Baco, máte slovo.

Pripraví sa pani poslankyňa Kadlečíková.

Poslanec P. Baco:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister,

dámy a páni,

kolegyne, kolegovia,

v zelenej správe má Hnutie za demokratické Slovensko vypracované kompletné stanovisko v piatich častiach. V prvej časti poukazujem na neúnosnosť súčasnej deštrukčnej vládnej politiky v poľnohospodárstve a v celom pôdohospodárstve v kontraste národných a civilizačných aspektov pôdohospodárstva. V druhej časti rozoberiem podstatu zmien agrárnej politiky od volieb 1998, dôsledky a príčiny týchto zmien. Veď boli to voľby o zmenách. Poukazujem na súvislosti súčasnej pôdohospodárskej politiky s tzv. veľkou politikou. Ďalej porovnávam ducha predkladaných správ s pôvodným poslaním zelenej správy. Najviac priestoru v agrárnej politike venujem opisu faktorov konkurencieschopnosti poľnohospodárstva Slovenskej republiky. V tretej časti poukazujem na negatívne dôsledky zmien v lesnom hospodárstve po voľbách 1998. Vo štvrtej časti podobne sa venujem vodnému hospodárstvu a v piatej časti zhrniem dôvody na vrátenie týchto správ na dopracovanie a predložím konkrétne návrhy na zmenu uznesení.

Dámy a páni, na Slovensku sa hovorí: "Dlhé reči, krátke klobásy." Ale aj naopak funguje toto slovenské ľudové príslovie. Počuli sme od predkladateľa, zástupcu vlády Slovenskej republiky, od ministra pôdohospodárstva pána Koncoša, že naše poľnohospodárstvo stojí na rázcestí a jeho slovami nám vláda predkladá zelenú správu v podobe otázky, čo ďalej s naším poľnohospodárstvom. Neodpovedá na túto otázku vláda a kladie túto otázku nám. Od príchodu Dzurindovej vlády je jeden rok, čo si teraz práve pripomíname, sa veru nielenže tieto klobásy poriadne poskracovali, ale v rezorte pôdohospodárstva sa azda najviac spomedzi všetkých rezortov národného hospodárstva rozbehla mašinéria ich ďalšieho skracovania. Musela a veru bude musieť súčasná vláda použiť ešte veľa ďalších slov, aby presvedčila občanov Slovenska, že to je tá zmena, ktorú si priali. Nám, opozícii, nezostáva nič iné, keď súčasná moc odmieta akceptovať naše konkrétne návrhy, ktoré sme predkladali za rok k poľnohospodárstvu, naše odporúčanie, často i prosby v hospodárskej i sociálnej oblasti, aby sa neprijímali kroky, ktoré zastavujú alebo spomaľujú hospodársky rozvoj a neopodstatnenými reštrikciami ho tlačia do úpadku. Musíme teda využiť aj toto prerokúvanie zelených správ, aby sme sa znova snažili poukázať predovšetkým vám z vládnúcej koalície na nesprávnosť vašich krokov a aby sme vám opätovne predstavili naše návrhy na riešenie problémov.

Chcem tým, dámy a páni, upozorniť aj na to, že moje vystúpenie bude trochu dlhšie ako zvyčajne, úmerne tomuto prebiehajúcemu tomu skracovaniu klobás, úmerne súčasnej veľmi ťažkej situácii predovšetkým v poľnohospodárstve. Verím však, že vás zaujme a že sa v ňom dozviete o poľnohospodárstve aj to, čo ste doteraz nevedeli, panie poslankyne a páni poslanci. Preto keď budem oslovovať toto plénum vo svojom vystúpení, chápte to, prosím, tak, že sa chcem prihovoriť, osloviť predovšetkým vás z vládnucej koalície.

Na začiatku s ľútosťou, ale rád by som dôrazne povedal, že pôdohospodárska politika po voľbách v roku 1998 znamená opätovné odštartovanie úpadku celého rezortu, a to spôsobom a rozsahom ešte hlbším, ako to bolo v rokoch 1990 až 1993. Analógia roku 1999 s rokom 1991 v prijímaní likvidačných rozhodnutí, ako aj v persónach dokonca je neodškriepiteľná. Bohužiaľ, východisková základňa je dnes omnoho horšia, pretože dnes chýbajú rezervy. Najhoršie je, že táto likvidačná politika pôsobí najhoršie a najťažšie práve v poľnohospodárskej prvovýrobe. Pred našimi očami sa, dámy a páni, v poľnohospodárstve odohráva už nie úpadok, ale plošný krach slovenského poľnohospodárstva. Ako sa to mohlo stať? Ak si preštudujete dokument, o ktorom tu hovoril aj pán minister, tzv. program do roku 2010, ktorý ináč nadväzuje na strednodobú koncepciu, ktorú sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvali, o ktorej sme sa tu aj dobre pohádali a myslím si, že sme sa mohli ešte viacej, keď si preštudujete tento program, zistíte, prečo to tak je, a zistíte teda, že reštrikcie a rozsiahly úpadok poľnohospodárstva bol súčasnou vládou a je vopred a cielene naplánovaný.

Výsledky ročného pôsobenia Dzurindovej vlády sa už v rezorte pôdohospodárstva aj prejavujú, ako - ak dovolíte, že použijem taký výraz, ale obhájim ho -, ako úplná katastrofa v reprodukčnej oblasti. V poľnohospodárstve a potravinárstve sa nákup a obnova strojov, ako sú traktory, kombajny, rezačky, technológie v živočíšnej výrobe, v potravinárskom priemysle, ale aj opravy, údržba, nová výsadba sadov a vinohradov v tomto roku realizujú vo väčšine prípadov len v rozsahu 5 až 20 % oproti predchádzajúcim rokom, ktoré tak veľmi kritizujete, že jednoducho poľnohospodárstvo sa slabo zotavovalo. Ešte raz opakujem, proti tomu, čo ste doteraz veľmi kritizovali v tomto roku, rozsah reprodukcie nie je ani na úrovni, vo väčšine prípadov, jednej pätiny, niekde dokonca menej ako 10 %. Vo vodnom hospodárstve a v lesnom hospodárstve je tento stav o niečo lepší, ale o veľa nie. Ak budeme v tejto politike, dámy a páni, pokračovať ďalej, teda ak budete v nej pokračovať, tak o rok budeme nielen konštatovať rozpad efektívnych organizačných štruktúr, pretože tie efektívne štruktúry sa, dá sa povedať, predsa len ako-tak zachovali, a ich rozpad zo dňa na deň naberá na obrátkach. Som presvedčený, že po roku ako dôsledok politiky bude musieť byť odštartovaná nová reštrukturalizácia nášho doteraz ešte stále moderného svetového poľnohospodárstva na individuálne samozásobovanie občanov, čo už aj prebieha v niektorých regiónoch až príliš dynamicky.

Dámy a páni, áno, aj napríklad v Bulharsku, a v niektorých iných krajinách, ktoré boli predtým inak veľkými vývozcami potravín, je dnes reálny hlad a tam sa už táto reštrukturalizácia stala. Taká reštrukturalizácia vyzerá asi takto: motyka, kôš, batoh, prípadne kára. A čo rodina, to na retiazke krava alebo koza. Ja nestraším, navrhnem v návrhu uznesení aj poznávací zájazd do Bulharska, to bude jeden z mojich návrhov, aby naozaj ten, kto tomu neverí, sa mohol o tom presvedčiť. Chcem vám povedať, že som o tom diskutoval s viacerými Bulharmi a vždy mali slzy v očiach z toho, čo sa v ich poľnohospodárstve stalo.

Áno, aj v Slovenskej republike je možno poľnohospodárstvo a potravinárstvo takto úplne zdecimovať. Ak by si niekto myslel, že sa nás to netýka, je skutočne na veľkom omyle. Kroky sú na to už urobené. Veď ináč pán premiér Dzurinda sa verejne prezentuje s názorom, že v Hongkongu nemajú žiadne poľnohospodárstvo, a pritom majú lacné potraviny. No ale potom treba občanom Slovenskej republiky jasne a nahlas povedať, že ak by takáto likvidačná agrárna politika súčasnej vlády mala trvať jedno celé volebné obdobie, potom už nielenže poľnohospodárstvo stratí schopnosť revitalizácie na desaťročia, ale, dámy a páni, dovolím si povedať, naveky sa stane nerevitalizovateľný slovenský vidiek ako nielen jedinečný, ale v dejinách neraz ako jediný slovenskotvorný a slovákotvorný historický fenomén. Stratí sa tak základňa, bez ktorej nie je možné pre budúcnosť štruktúrovať zámery predznačované spoločne s Európskou úniou. Sú to len fatamorgány, keď nebudeme mať dobrú poľnohospodársku prvovýrobu, tieto programy obnovy dediny, vidieka, ako je SAPARD, environmentálne, sociálne či štrukturálne programy.

Dámy a páni, vzhľadom na časové reálie, dovoľte mi, aby som, neviem, kedy budeme pokračovať, pretože zajtra ráno ideme s iným programom, možnože sa ani nedostaneme zajtra vôbec k pokračovaniu tohto bodu programu. V ďalšej časti som chcel hovoriť o národne civilizačných aspektoch, o politických aspektoch, o zelenej správe principiálne, ale preskočím poradie a pokúsim sa v časti, ktorá sa mi zdá taká najhustejšia, vám priblížiť niektoré informácie, ktoré budú možnože mať pre vás veľký význam alebo kľúčový význam. Čiže budem hovoriť o konkurencieschopnosti.

Vyslovil som názor v predchádzajúcej časti, že toto likvidačné dianie v poľnohospodárstve nemôže byť náhodné. Chcel by som predovšetkým povedať, ako to vlastne je so základným pojmom, s konkurencieschopnosťou nášho poľnohospodárstva a s príslušným nadväzným pojmovým, ale najmä obsahovým aparátom.

V poslednom čase sa predovšetkým zo strany oficiálnych štátnych predstaviteľov stále viac ozýva názor, že najmä s ohľadom na náš vstup do Európskej únie sa musíme stať viac konkurencieschopní. Keď dnes počujem túto podľa mňa už frázu, vždy si kladiem otázku, ako asi tento autor takejto myšlienky alebo ten, kto ju hovorí, definuje konkurencieschopnosť nášho poľnohospodárstva. Pravdepodobne vo väčšine prípadov by sme dostali odpoveď, akože ide o to, byť schopní ponúkať lepšie výrobky, lepšiu kvalitu za nižšiu cenu. To, samozrejme, je v poriadku. Ale v poľnohospodárstve je viac a úplne inak ako v iných odvetviach konkurencieschopnosť určená nielen pôdno-klimatickými prírodnými podmienkami, zdatnosťou podnikateľov, ale, dámy a páni, to je to, na čo chcem poukázať obzvlášť, konkurencieschopnosť v poľnohospodárstve je predovšetkým určená vládou a parlamentom tým, že vláda a parlament stanovujú ekonomické podmienky, ceny, dane, dotácie, úverovú a úrokovú politiku, obchodné nástroje, ako sú napríklad clá, exportné podpory, legislatívne podmienky, čiže súhrnne povedané, komponenty trhového prostredia. O tom nerozhodujú podnikatelia ani agropodnikatelia, ale o tom rozhoduje vláda a parlament.

Poďme si tieto zložky trhového prostredia rozobrať podrobne. Pokiaľ ide o cenu, dámy a páni, chcem vám povedať o cene našich výrobkov, a to s potešením, že skoro všetky naše farmárske ceny sú nižšie ako ceny v Európskej únii, pretože naše výrobné náklady sú nižšie až o 50 % oproti dosahovaným nákladom v Európskej únii. Je to možno pre vás nová informácia a veľmi významná.

Pokiaľ ide o kvalitu našej potravinárskej a poľnohospodárskej produkcie, takisto vás informujem, že najmä v tomto základnom parametri, to znamená, z hľadiska zdravotnej neškodlivosti dosahujeme prinajmenej takú úroveň ako v Európskej únii. Myslím, že o logike tohto môjho tvrdenia vás presvedčí aj fakt, že na Slovensku aplikujeme, počúvajte dobre, prosím, až desaťkrát menej umelých hnojív a ďalších agrochemikálií na jeden hektár pôdy, ako je to v štátoch Európskej únie. Z tohto hľadiska môžeme povedať, samozrejme, s určitou nadsádzkou, že prakticky celé naše poľnohospodárstvo je ekologické.

Pokiaľ ide o marketingovú stránku kvality našej ponuky, tu je pravda, že zaostávame oproti Európskej únii v komplexnosti ponuky, v atraktívnosti trhovej úpravy a podobne. Cenová ponuka a kvalita ponuky teda sú len jednou stránkou konkurencieschopnosti. Základným determinujúcim kritériom sú klimaticko-pôdne podmienky. V tomto smere, dámy a páni, by ste mali tiež vedieť, že podľa viacerých medzinárodne uznávaných kritérií máme v Slovenskej republike horšie prírodné podmienky pre poľnohospodárstvo oproti Česku o 8 až 13 % a oproti Maďarsku o 17 až 23 %. Trochu hrubo povedané to znamená, že na jednu korunu produkcie na Slovensku musíme vynaložiť o desať halierov väčšie náklady ako Česi a o dvadsať halierov viac ako Maďari. S tým sa, samozrejme, dá len málo robiť. Predovšetkým čo môžeme robiť, to je optimalizácia alokácie jednotlivých výrob do konkrétnych podmienok. To na Slovensku sa aj tvrdo deje a dá sa povedať, že tento proces vo veľkej miere už prebehol. V každom prípade ide o mimoriadne závažnú skutočnosť, dámy a páni, zhoršujúcu konkurencieschopnosť našich agropodnikateľov, z ktorej vyplýva povinnosť spoločnosti, vlád, strán, politikov, parlamentu osobitne citlivo podporne na tento objektívny fakt reagovať.

Ďalším kritériom konkurencieschopnosti je i stabilita vlastníckych pomerov k pôde a stabilita organizačných výrobných štruktúr. Chcem poukázať na fakt, dámy a páni, že na Slovensku sme mali na začiatku transformácie najhoršiu situáciu, čo sa týka rozdrobenosti vlastníctva pôdy, a najhoršiu situáciu v evidencii pôdy spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín. Ako viete, prijali sme i osobitný zákon na podporu vyriešenia tohto problému. Aj za našej vlády, to je pravda, sa táto úloha plnila pomalšie, ako sme si predstavovali a ako by bolo potrebné. Napriek tomu však takmer jedna tretina katastrov tieto práce do roku 1999 vykonala, alebo mala krátko pred ich ukončením. Je preto na škodu, na veľkú škodu, že v tomto roku sa tieto práce spomalili. I keď ministerstvo pôdohospodárstva si tu svoje úlohy plní, aj tak v opatreniach, ktoré tu máme, mal byť striktný záväzok pre Úrad geodézie a kartografie na zásadné zrýchlenie ich postupu, kde je hniezdo, ak to tak môžem povedať, doterajšieho nedostatočného postupu.

Vykonať tieto práce na identifikácii vlastníctva a potrebné následné pozemkové úpravy či komasácie je absolútna podmienka na to, aby sa mohol rozvinúť trh s pôdou na Slovensku, aby sa napríklad mohli realizovať hypotekárne poľnohospodárske úvery. Bez rozvinutého trhu s pôdou nebude možné koncentrovať individuálne vlastníctvo pôdy rozdrobené do takej miery, že to nemá v Európe páru. A bez koncentrovania vlastníctva pôdy nebude možné stabilizovať hospodárske štruktúry na pôde. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči, aké máme dnes hospodárske štruktúry, sú odrazom stavu v evidencii pôdy a sú fixované a pri tomto tempe prác na usporiadanie pozemkového vlastníctva, aké sa navodilo v tomto roku, sa môže trh s pôdou, dámy a páni, rozvinúť na primeranú úroveň za dvadsať, tridsať rokov. Na druhej strane to znamená, že aj budúce podnikateľské formy v poľnohospodárskej prvovýrobe budú založené na rentierskom neistom princípe a že sa budú niekedy pomalšie, niekedy dynamickejšie meniť.

Toto stavia našich podnikateľov takisto do významnej konkurenčnej nevýhody. Nechcem, vážené dámy, páni, urobiť z toho prednášku. Čo som však doteraz povedal o konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva, bolo len antrée pre komplexnosť vášho pohľadu na tú stránku konkurencieschopnosti, ktorú máte v rukách vy politici, alebo teda my politici a ktorou my v rozhodujúcej miere rozhodujeme o tom, či naši poľnohospodári budú konkurencieschopní, alebo nebudú, či náš vidiek bude žiť, alebo bude chradnúť.

Už som povedal, že tento balík podmienok konkurencieschopnosti sa nazýva celkové trhové prostredie. Áno, vláda a parlament, my rozhodujeme o tom, aká bude úverová, úroková politika, aká bude daňová, odvodová politika, aká bude cenová, menová politika, aká bude dotačná politika. A budeme rozhodovať už zajtra o tom, aká bude ochrana domácej produkcie pred dovozmi, aké budú technické, legislatívne normy a ako budú napríklad fungovať inštitúcie, ktoré zabezpečujú realizáciu týchto aktov. V tejto súvislosti vás informujem, vážená koalícia, že ste našich agropodnikateľov za jeden jediný rok postavili z ťažko konkurovateľnej polohy do nekonkurenčnej polohy. Vysvetlím to na jednotlivých segmentoch trhového prostredia v oblasti legislatívnej, ekonomickej i obchodnej.

Tak v legislatívnej oblasti, ktorá je podstatou trhového prostredia, ste za jeden rok Dzurindovej vlády predložili do Národnej rady len jeden návrh malej novely zákona. Je to v protiklade nielen s vašimi predvolebnými sľubmi a s programovým vyhlásením vlády, ale aj s plánom legislatívnych úloh. Vláda si takto neplní svoje povinnosti pri plnení avizovaných zmien cez legislatívu, predovšetkým v oblasti úverovania, dotácií a daní v poľnohospodárstve a podobne.

Poľnohospodárska verejnosť si kladie otázku: Kde sú tie časy, keď parlament prijímal ročne päť i viac zákonov a práve toľko i viac noviel zákonov či iných významných dokumentov z rezortu ministerstva pôdohospodárstva za jeden rok? Kde sú časy, keď Mečiarova vláda bola schopná predkladať také návrhy zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorých sa zhodla celá spoločnosť? Veď väčšina týchto zákonov bola prijatá tak, že ani z opozície, ani jeden hlas nebol proti. To nie je, dámy a páni, propaganda, to sú fakty, ktoré väčšina z vás pozná a môžete si ich nakoniec overiť. A dnes nielenže neexistujú konsenzuálne riešenia vami identifikovaných, väčšinou umelo vyrábaných problémov, ale nepredkladáte do parlamentu žiadne návrhy na legislatívne zdokonaľovanie podnikateľského prostredia.

Hovorím o tom aj preto, že nielen pred voľbami, ale aj po voľbách ste ešte niekoľko mesiacov s obdivuhodnou razanciou zdôrazňovali, že problémy, ktoré stoja pred vami, sú také zásadné, že ich musíte riešiť len novými zákonmi. Samozrejme, že problémy sú riešiteľné aj v súčasnom legislatívnom rámci a, samozrejme, že nielenže ste nič nevyriešili v legislatíve, ale keď ste problém išli riešiť, tak ste zistili, že je to vlastne problém o inom, ako ste pred voľbami rozprávali, a začali ste pôvodné zadanie legislatívnych úloh úplne prekrúcať.

Rezort a verejnosť sa cíti najviac podvedená neplnením legislatívnej úlohy z programového vyhlásenia vlády o prijatí zákona, ktorým sa má zafixovať valorizácia dotácií zo zdrojov štátneho rozpočtu. Veď už ste schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 1998, dvakrát ste schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 1999, vo vláde je schválený návrh zákona o rozpočte na rok 2000 a ďalšie súvisiace zákony, ktoré sa tu schvaľujú so štátnym rozpočtom, ale sľubovaný mechanizmus, automatizmus valorizácie dotácií stále nám vláda nepredkladá, a pokiaľ viem, ani sa s ním doteraz nezaoberala. Ak áno, tak informácie o konštruktívnom postupe neexistujú. Neviete urobiť tento zákon, ktorý ste sľubovali, a preto ste dostali hlasy od voličov? Rezortná verejnosť si však myslí, že ho nechcete urobiť. A dnes je jasné, že práve v tejto najvýznamnejšej oblasti ste oklamali nielen vašich voličov. Z tohto hľadiska ani nemožno súhlasiť s odkladaním a prekrúcaním tejto úlohy, ako sa o to pokúšate v návrhu opatrení.

Podobne je to s vašimi neplnenými sľubmi v takých dôležitých oblastiach, ako malo byť zákonné riešenie osobitného úverovania alebo riešenie dane z pôdy. Áno, to je typická tvár vašej zmeny. Spochybnili ste, zrušili zákon o revitalizácii, "rozviklali" ste ďalšie zákony, celý legislatívny rámec, v ktorom sa nielen podnikatelia v rezorte poľnohospodárstva pohybovali, nasľubovali ste zákonnými aktmi zlepšenie podmienok podnikania, ale tým, že nekonáte, že sa neviete dohodnúť v koalícii, ako ste sa nevedeli dohodnúť ani v roku 1994, tým, že ste vnútorne antagonistickí, ste zásadne konkurencieschopnosť podnikov v poľnohospodárstve v legislatívnych podmienkach zhoršili.

Nie naši poľnohospodári a potravinári, dámy a páni, sú nekonkurencieschopní, to vy politici a politika súčasnej vládnej koalície ste nekonkurencieschopní. A nie ste konkurencieschopní ani s vyspelým, ale ani s normálnym svetom. To vy predikciou predovšetkým ekonomických nástrojov v trhovom prostredí ste spôsobili, že naši agropodnikatelia vlastne nie sú schopní dnes podnikať. Veď už tým, že súčasný premiér najmenej rok pred voľbami svetu oznamoval, že bude potrebné o viac ako 30 % devalvovať, tým, že podpredseda vlády pre ekonomiku na medzinárodnom fóre vo Švajčiarsku informoval, že prepad slovenskej koruny sa dá očakávať väčší ako 70 Sk voči americkému doláru, tým sa vyvolala následná devalvácia a inflácia, čo malo taký konečný dosah, že zdraželi vstupy do poľnohospodárstva v objeme najmenej 5 mld. Sk za jeden rok.

Samozrejme, že sa to v roku 1999 priamo naplno neprejavuje, pretože poľnohospodári peniaze nemajú, zastavili sa finančné toky, banky im nepožičiavajú, úvery do poľnohospodárstva sa zredukovali o tretinu, ale de facto týmto dochádza k vnútornému zadlžovaniu, o ktorom teda, ak budem mať možnosť, vo svojom vystúpení budem ešte hovoriť. Samozrejme, že táto devalvácia ešte zhoršila aj konkurencieschopnosť našich podnikateľov voči farmárom a potravinárom Európskej únie. Tým automaticky, kým do roku 1998 v Európskej únii poskytovali na 1 ha 4-krát viac dotácií ako na Slovensku, len touto spôsobenou devalváciou sa konkurencieschopnosť nášho trhového prostredia znížila na 5-násobne nižšiu úroveň. Pri tejto príležitosti vám, vážená koalícia, len pripomínam nielen váš predvolebný, ale aj programový podvod na poľnohospodároch, keď ste sa v programovom vyhlásení zaviazali dotácie do poľnohospodárstva valorizovať.

Ako som už spomenul, z prijatého programu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2010 je zrejmý váš úmysel urobiť úplný opak, čo, samozrejme, aj robíte. Čiže ešte raz, keď pred rokom poberali farmári Európskej únie 4-krát toľko dotácií na ha pôdy, ako to bolo na Slovensku, dnes je to 6-násobný rozdiel, čo je o polovicu zhoršenie nášho trhového prostredia v oblasti štátnych podpôr oproti trhovému prostrediu Európskej únie za jeden rok ako výsledok vašej agrárnej politiky v tejto oblasti. Je úplne namieste, keď v oblasti dotácií opozícia žiada od vlády, aby sa aj v takomto významnom dokumente, ako je zelená správa, vláda zaviazala aspoň k tomu, k čomu ju zaviazal parlament všetkými koaličnými poslancami. Agrárna verejnosť záväzky koalície - valorizovať dotácie - chápe ako doteraz nespochybnenú politickú vôľu parlamentu, takže od tejto požiadavky nemôžu poľnohospodári za žiadnu cenu ustúpiť.

Dámy a páni, všetci ste za to hlasovali v programovom vyhlásení. Všetci to chápeme tak, že tá politická vôľa tu bola. Podľa toho, keď ste už v roku 1998 nevalorizovali pre kapitolu rezortu poľnohospodárstva dotácie, tak ste aspoň v objeme 0,6 mld. mali pomôcť poľnohospodárstvu, lesnému a vodnému hospodárstvu pri katastrofických, skutočne nepredvídateľných prírodných škodách. Týchto 0,6 mld. treba vrátiť do rezortu v rozpočte 2000. V roku 1999 podľa programového vyhlásenia vlády, teda záväzky vlády a parlamentu ste mali valorizovať dotácie na rok 1999 vo výške 1,3 mld., ktoré tiež treba vrátiť. Samozrejme, že v rozpore s týmto programovým vyhlásením ste znížili plánovite dotácie o 1,1 mld. na rok 1999, ktoré tiež treba vrátiť. A v priebehu roku ste najviac zo všetkých rezortov znížili dotácie práve pre poľnohospodárov o ďalšiu pol miliardu, čo taktiež treba vrátiť. Mimochodom ešte raz opakujem, nie že len ste znížili najviac v priebehu roku dotácie do poľnohospodárstva, ale pri každom jednom jedinom kroku vo vláde a v tomto parlamente, keď sa rozhodovalo o dvoch alternatívach riešenia, vždycky ste pre poľnohospodárov prijali alternatívu, ktorá ich obrala o ďalšie peniaze.

Podľa programového vyhlásenia vlády ste zaviazaní valorizovať dotácie do rezortu ministerstva pôdohospodárstva na rok 2000 o ďalších 1,3 mld. Spolu teda ide o 4,8 mld. navŕšenia. To som naozaj veľmi mierny, pretože keby som to narátal tak pritvrdo, dostanem sa na úroveň 7 mld. Spolu ide o 4,8 mld. navŕšenia rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, teda na celkovú sumu 16,5 mld. na rok 2000. Každé nižšie číslo, dámy a páni, znamená porušenie programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si vy sami v tejto Národnej rade schválili. Alebo zrušte ho, povedzte poľnohospodárom, že ste to mysleli inak alebo že vám to nevyšlo, ale nemôžete predsa robiť tak, že ohlupujete, pokúšate sa ohlupovať ľudí tým, že im nasľubujete, dokonca to schválite v Národnej rade a hneď na druhý deň robíte inak.

Rovnako významným faktorom konkurencieschopnosti je úverová a úroková oblasť. Ak sú banky krvným obehom a peniaze krvou živého organizmu ekonomiky, tak aj s ohľadom na skúsenosti, ktoré som uviedol na začiatku, už chorému pacientovi, chorému poľnohospodárstvu, priznávam, že chorému, ste vy namiesto infúzií nasadili transfúziu, a to ešte inej krvnej skupiny, dámy a páni. Už som spomenul, ako ste zlikvidovali niektoré špecifické formy úverovania v poľnohospodárstve, ktoré v iných trhových ekonomikách štát rozvíja a garantuje. Je tiež reálnym faktom, že v Českej republike, Maďarsku a Poľsku do slova a niekde aj do písmena podľa skúseností, ktoré tu boli na Slovensku v minulých rokoch, oni navyšujú podporu poľnohospodárstva.

Zmeny Slovenskej republiky podľa súčasnej vlády od volieb 1998 sú úplne opačné. Prakticky to znamená, že poľnohospodári a potravinári nielen v Európskej únii, ale aj v okolitých krajinách budú môcť oveľa účinnejšie konkurovať našim podnikateľom. Bude to práve rok, čo sme sa v tomto parlamente začali prudko dohadovať s vami o tom, aby ste nezrušili revitalizačný zákon, že týmto zákonom riešime prakticky starý blok úverov pre poľnohospodárov. Samozrejme, nie že sme vás nepresvedčili, pričom ste nás "nejapne" osočovali z protekcionizmu, ale hlavne ste poľnohospodárom a svojim voličom z týchto lavíc nasľubovali, že to je problém, ktorý jednoducho vyriešite do konca roku 1998, potom do konca prvého štvrťroku, potom do žatvy, potom do jesene. Nič ste nevyriešili. Bagatelizovali ste argumenty, ktorými sme dôvodili, aby ste tak nerobili, ale vy ste veľkohubo vyhlasovali, že je iks iných a spravodlivých riešení starého bloku úverov.

Nehnevajte sa, ale toľko nekvalifikovaných rečí, čo sme tu počuli na túto tému, to sa ťažko dá prijať človekovi, ktorý o tom niečo vie. Žiaľ, až teraz sa potvrdilo to, na čo sme upozorňovali, teda že ste vtedy ani nevedeli, o čom hovoríte. Ale zlé rozhodnutia ste už, žiaľ, prijali. Keď ste po roku mali túto úlohu splniť, premenovali ste túto úlohu prípravy zákona o osobitnom úverovaní poľnohospodárstva na prípravu špecifického systému úverovania poľnohospodárstva. Čomu všetci rozumieme podľa doterajších skúseností tak, že komisie budú mať subkomisie, pracovné skupiny budú mať podskupiny v nádeji, že sa na tento váš záväzok postupne zabudne. Prepáčte, ale na to sa nespoliehajte. Nezabudneme na tieto sľuby nielen preto, že sa nič nedeje, ale preto, že denný život v agrárnom sektore jednoducho potvrdzuje, že tieto rozhodnutia, ktoré ste neurobili, sľubované, chýbajú. Tým, že ste sa obrátili chrbtom poľnohospodárom, dámy a páni, nevalorizovali ste, ale zhoršili ste, významne ste zhoršili až o pätinu rozpočtové vzťahy. Toto bolo zároveň signálom pre banky, keďže štát osobitne nedbá o poľnohospodárstvo, že ho nepovažuje za prioritu, a následne banky nielenže znížili objem úverov pre poľnohospodárov asi o štvrtinu, až o tretinu, ale pritvrdili, významne pritvrdili aj v oblasti záruk a ceny úverov.

Pán minister už o tom hovoril, tým, že vláda a parlament jasne odmietli participáciu štátu na revitalizácii starého bloku úverov, Konsolidačná banka a nadväzne na to komerčné banky začali vyžadovať vrátenie týchto starých úverov. Keďže prakticky nikto nie je schopný to vrátiť, tak na tých solventnejších banky posielajú exekútorov, aby tým zostávajúcim jednookým spomedzi slepých hodili piesku aj do toho jedného oka. Takto ste možno o polovicu zhoršili konkurencieschopnosť trhového prostredia v úverovej oblasti pre našich agropodnikateľov, ako to mali dajme tomu pred rokom a pol.

Podobne je to aj s daňami. Namiesto sľubovaného zrušenia či zníženia dane z pôdy ste odmietli valorizovať vratku dane na zelenú naftu vo výške 300 mil. navŕšenej dane z uhľovodíkových palív. História "ocení" váš krok, ktorý som si, dámy a páni, nikdy nemyslel, že si niekto dovolí urobiť - ale vám akoby už bolo všetko jedno -, týmto krokom je zvýšenie DPH za potraviny zo 6 na 10 %, pričom ste zároveň z 23 na 10 % znížili DPH za služby verejného stravovania. Nepoznám takú vládu ani taký štát, kde by sa dane za potraviny zvyšovali. Pozrite sa na štatistiky za posledné mesiace, dámy a páni z koalície. Ceny vo verejnom stravovaní, kde ste znížili daň z 23 % na 10 %, majú najväčšiu dynamiku rastu, pričom poľnohospodárske ceny sú naďalej pod priemerom rastu cien a dlhodobo sú kľúčovým faktorom stabilizujúcej sociálnu situáciu na Slovensku. Takto sa vy, vážená vládna koalícia, správate k svojim chlebodarcom, že ste im namiesto postupného zlepšovania ich konkurencieschopnosti cez približovanie sa k trhovému prostrediu Európskej únie ich podmienky zmenili na bezkonkurenčné.

Súčasná cenová politika ako ďalší kľúčový faktor trhového prostredia, žiaľ, taktiež potvrdzuje nekompetentnosť vládneho návrhu zelenej správy. Na jednej strane je správne rozhodnutie o zvýšení ceny mlieka, pevnej ceny. Vôbec nie je však identifikované ako praktický krok na zastavenie znižovania stavov kráv, prípadne ich zvyšovanie. Zastavenie po- klesu stavu kráv sa totiž v správe deklaruje ako jeden z dôvodov na zvýšenie pevnej ceny za mlieko. Na dosiahnutie tohto cieľa sa však ukazujú efektívnejšie iné nástroje a kombinácia s touto pevnou cenou. Ale odhliadnuc od toho, správa neidentifikuje riziká zo zvýšenia nákupnej ceny. Ide napríklad o vyvolané zvýšenie cien mlieka a mliečnych výrobkov až o 15 % pre konečného spotrebiteľa. A následne teda zníženie odbytu a maloobchodného obratu z predaja mlieka a mliečnych výrobkov. A zároveň o následné riziko z následného zvýšenia dovozov na jednej strane a zároveň musíme teda počítať, že touto stimuláciou sa dosiahne podstatne vyššia produkcia mlieka. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že na vývoz nadprodukcie mlieka sa dnes vynakladá ročne až 300 mil. Sk, že o rok to môže byť 600 mil. Sk ako potrebná exportná podpora. Čo sa obávam, že nebudeme mať. Potom ako to bude fungovať? Nielen teda to, že sa neidentifikujú, neriešia potrebné zdroje navŕšiť nejaké tie exportné potreby, ale sa ani neidentifikujú obchodné či iné opatrenia na zamedzenie zvýšených dovozov, respektíve na reklamu podporujúcu odbyt mlieka, mliečnych výrobkov a podobne.

Preskočím, dámy a páni, vzhľadom na to, že už mám len desať minút, tú časť o minimálnych cenách. Potom sa k nej neskoršie vrátim. A chcel by som najmä ešte v tejto súvislosti povedať, upozorniť pri cenách na takú skúsenosť, ktorú máme v tejto súvislosti, teda že podobne vágne to bolo aj v roku 1991, aj v roku 1994, že nejakými administratívnymi zásahmi do cenotvorby sa mali týmito administratívnymi zásahmi údajne zvýšiť o 2,5 mld. tržby pre poľnohospodárov. To predsa nie je pravda! To nie je možné s ohľadom na kúpyschopnosť obyvateľstva a na konkurencieschopnosť, ktorá sa znižuje tak, ako som dokladoval. Má to byť len ďalší ohlupovací trik na poľnohospodárov.

Je to podobné, ako boli tvrdenia KDH, pán poslanec Slaný, že nižšie dotácie možno nahradiť ich lepším využitím. Nemožno! Je to demagógia, ktorú tu už v roku 1991 hlásal expert KDH, istý pán Habovštiak. Je to, povedal by som, nechutný pokus o ohlupovanie. Podobný ako vaše dnešné vyhlásenie, že sa treba vrátiť k dotáciám za tržby, teda k diferenciálnym príplatkom. Ale veď práve KDH presadilo v roku 1990 násilne, mocensky, zrušenie tohto nástroja napriek tomu, že, tak ako dnes, sme tu pred vami stáli, argumentovali, prosili sme vás, že dosah, efekt bude úplne opačný, ako je potreba.

Pre súčasnú vládu to však asi nie je naozaj dôležité. Hlavná vec, že na niekoľko mesiacov sľubmi sa navodzuje zdanie, znovu zdanie, ako keby sa niečo zásadné, principiálne riešilo. Možnože pri týchto sľuboch poľnohospodári aj na chvíľu zabudnú, alebo majú zabudnúť na ten fakt, že len v tomto roku budú mať z titulu nižších odbytových cien oproti minulému roku nižší príjem z predaja, približne o 3, najmenej o 3 mld. korún. Podobná situácia ako v ekonomických nástrojoch je aj v nástrojoch obchodnej politiky. Európska únia uplatňuje voči našim dovážaným potravinám niekoľkonásobne vyššie clá, ako uplatňuje Slovenská republika voči dovozom potravín. Nekonkurenčné trhové prostredie pre našich agropodnikateľov je aj pri exportných podporách, keď napríklad za každú jednu nemeckú marku utŕženú za vyvezené maslo z Európskej únie dostáva exportér 60 fenigov exportnú dotáciu. Je preto nepochopiteľné, prečo sa neprijímajú opatrenia na dôsledné využitie dobrej legislatívy, ktorú máme v Slovenskej republike na ochranu domácich výrobcov, veď všetky politické sily pred necelými dvoma rokmi sa v tomto parlamente zhodli aj na zákone na ochranu pred nežiaducimi dovozmi, aj na zákone o poľnohospodárstve, aj na zákone o antidumpingu a podobne. A dnes vláda začína spochybňovať legitímnosť ochranných opatrení v zákone o poľnohospodárstve. Ale ten zákon je tu. A je to zákon zvrchovaného štátu, takže ho treba aj uplatňovať. Analýzy ukazujú, že jeho dôsledným uplatnením by sa mohol vytvoriť priestor na slovenskom trhu pre slovenských producentov najmenej v objeme 3 až 4 mld. Sk ročne.

Nemôžem si v oblasti zahraničného obchodu odpustiť poznámku k narážkam, že za našej vlády sme v rámci CEFTA zhoršili podmienky pre našich producentov, pričom sa poukazuje najmä na zhoršujúce sa saldo s Českou republikou. Je to neopodstatnené. Veď s Českou republikou máme dohodu o colnej únii. Teda bez akýchkoľvek ciel a zábran. Naopak, požadovali sme za rezort, a bolo by v tom treba pokračovať, vyňatie agrárnych komodít z režimu colnej únie s Českou republikou. Takéto opatrenie by malo skutočne niekoľkomiliardovú hodnotu pre našich producentov. Existujú predsa jasné signály z Českej republiky, že dnešná dohoda o colnej únii prestane platiť, keď sa to Českej republike hodí. Naopak, v rámci CEFTA sa zlepšili podmienky pre nás. Napríklad s Poľskom sme dvojnásobne zlepšili naše saldo pri trojnásobnom zvýšení našich vývozov.

V čom je skutočne zásadný problém, dámy a páni, v obchodnej oblasti, to je ešte za dočasnej Moravčíkovej vlády v roku 1994 v Marrákeši podpísaná zmluva s WTO na záver takzvaného uruguajského kola, podľa ktorej sme sa vlastne dostali medzi krajiny s najnižším clom na svete. Túto chybu bude treba napraviť. A príležitosť na to bude už v tomto roku v americkom Seattli pri otvorení nového kola WTO v rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Tu bude treba opäť jednoznačne otvoriť, znova otvoriť uruguajské kolo rokovaní, kde nielen Slovenská republika, ale aj Česká republika, ale aj iné postsocialistické krajiny mali vzhľadom na eliminovaný význam cla za socializmu veľmi zlú východiskovú základňu a v prvej fáze revolučnej transformácie ani objektívne nemohli zachytiť všetky riziká a eliminovať negatívny dosah procesov globálnej liberalizácie. Bude sa treba pritom opierať o podporu a spoluprácu Európskej únie, čo pán komisár Fischer aj prisľúbil. Veď takzvané dvojnulové riešenie, o ktorom Európska únia uvažuje vo vzťahu k pridruženým krajinám, by malo byť dostatočne silným argumentom na to, aby sme mali aj my v pridružených krajinách Európskej únie zhodný colný režim nielen navzájom s Európskou úniou, ale aj k inému svetu. Je to jedinečná príležitosť, na ktorú musí vláda sústrediť všetky sily. Túto šancu, dámy a páni, pre budúcnosť nesmieme premrhať za žiadnu cenu. Na tomto by sme sa mali aspoň zjednotiť. Je to náš spoločný záujem.

Treba však poukázať v súvislosti s myšlienkou takzvaného dvojnulového riešenia vývozno-dovozných vzťahov s Európskou úniou aj na riziko, ktoré môže byť pre nás až príliš veľkou cenou. Ide o to, že ak by súčasťou takéhoto riešenia mala byť aj agrárna, duálna agrárna politika, teda iná agrárna politika pre 15 členov Európskej únie, spoločná poľnohospodárska politika, a iná pre nové pridružené krajiny, efekty, o ktorých tu hovorím, vysoko sa ukazuje, že by prevýšili naše poškodenie. Ťažko rozumiem za týchto okolností zmene, ktorá sa urobila na ministerstve pôdohospodárstva, podľa ktorej sa zrušila sekcia obchodu a tento kľúčový problém - vývozno-dovozná politika - sa dnes bezprízorne pohadzuje po ministerstve ako neriešený, alebo teda nedostatočne riešený.

Na margo obchodu chcem kriticky poukázať tiež na nečinnosť vlády pri plnení sľubovaných zmien v Štátnom fonde trhovej regulácie. Pán minister ich tu predznačil ako nejaké prísľuby pre budúcnosť, ale takisto sme to tu už počuli vlastne pred rokom, že sa to už malo stať. V prvom rade je to aj asi aj príčinou nerealizácie. Autori týchto zmien, ktorí to podsunuli aj do programového vyhlásenia, si začali uvedomovať nami kritizované presuny rozpočtových prostriedkov z oblasti reprodukcie do oblasti prejedania. Je to maďarský model, ktorý niektorí páni v horlivosti k našim maďarským susedom odpisujú, ale čo sa pre Slovensko vôbec nehodí, pretože Maďarsko bolo vždy veľkým exportérom, až 50 % v istom období svojich potravín vyvážalo. Pre nich je, samozrejme, otázka exportných podpôr oveľa významnejšia ako pre nás. V podstate, ak sa na Slovensku výroba znižuje pod potravinovú bezpečnosť a rastú dovozy potravín, je tu logická otázka, čo vlastne chceme vyvážať. Z doterajšieho prístupu reformátorov Štátneho fondu trhovej regulácie vychádza jediný záver, že to budú vývozy nie z titulu domácej nadprodukcie, ale z titulu nadmerných dovozov. Rovno, jednoducho povedané, štátna podpora určená pre našich výrobcov sa vyplatí na export výrobkov zahraničných výrobcov. Veď ak napríklad vyprodukujeme v Slovenskej republike toľko ošípaných, koľko potrebujeme, alebo menej, a pritom Štátny fond trhovej regulácie vynakladá financie na riešenie prebytkov ošípaných, potom je to naozaj mrhanie finančných zdrojov rezortu pre cudzích zahraničných producentov.

Treba ustúpiť konečne aj z cesty likvidácie všetkého, čo tu už bolo. Nakoniec doterajšia nečinnosť v sľubovaných zmenách jasne potvrdila, že negovať sa dá všetko aj veľmi rýchlo, ale na vytvorenie niečoho nového, na kreativitu treba viac ako politickú zlobu. V prvom rade na to musia byť ľudia.

Takže, vážená Národná rada, nie horšie prírodné podmienky ani povodne či sucho, dokonca ani vojna, ako budem hovoriť neskôr, nie sú pre našich poľnohospodárov tou najväčšou pohromou. O konkurencieschopnosti poľnohospodárstva rozhodujú v prvom rade ľudia, politici, konkrétna vládnuca politická moc cez nástroje hospodárskej a špecificky agrárnej politiky. Vy ste túto možnosť využili tak, že ste našich poľnohospodárov dostali za jeden rok z ťažko konkurenčnej pozície do pozície straty konkurencie. Potom tu znie opodstatnene položená otázka, čo ďalej s naším poľnohospodárstvom. Ide len o to, či takúto otázku má vláda položiť parlamentu, alebo vláda má prísť do parlamentu s návrhmi na riešenie, na odpovede tejto otázky. Urobili ste to, čomu by vo Francúzsku, alebo podľa francúzskeho príslovia hovoria: "Existuje najmenej sto spôsobov, ako spraviť z chytrého hlupáka." Ale druhá časť toho príslovia hovorí: "Ani jeden spôsob však neexistuje na to, ako dosiahnuť opak."

Na záver časti o konkurencieschopnosti, dámy a páni, chcem povedať jednu takúto skúsenosť.

Koľko mám času, pán predsedajúci?