Poslanec D. Kovačič:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som za skupinu 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podali návrh na opakovanie druhého čítania k uvedenému zákonu, požiadal vás, aby sme mohli pokračovať v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by sme prerokovali, ktoré podal pán poslanec Gustáv Krajči a ktoré som v odôvodnení všetky nedal na prerokovanie a tým aj na hlasovanie. Dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby sme o tomto návrhu hlasovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz opakoval, vzhľadom na to, že prišli ďalší poslanci, o čom budeme hlasovať.
Poslanec D. Kovačič:
Budeme hlasovať o tom, aby sme mohli prerokovať pozmeňujúce návrhy pána poslanca Krajčiho, ktoré v poslednom hlasovaní neboli všetky predložené, prerokované a tým neboli odhlasované.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o tomto prvom návrhu pána spoločného spravodajcu. Prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasy zo sály.)
Poslanec D. Kovačič:
Hlasujeme o tom, že budeme po jednom tieto návrhy prerokúvať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prítomných je 70 poslancov. Konštatujem, že je to nedostatočný počet.
(Hlasy zo sály.)
Prosím pokoj v poslaneckej snemovni.
Pán poslanec, predkladajte postupne jednotlivé návrhy.
Žiadam pánov poslancov, aby prišli na hlasovanie o jednotlivých návrhoch.
Poslanec D. Kovačič:
Pozmeňujúce návrhy boli rozdané. Máte ich v lavici. Budem ich čítať.
Prvý návrh. V bode 2 § 3 ods. 1 doplniť o písmeno b). Chcem povedať, že o tomto návrhu nie je potrebné hlasovať, toto sme riešili v bode 2 spoločnej správy. O tomto sa hlasovalo a hlasovalo sa schváliť.
Druhý pozmeňujúci návrh. V bode 11 § 8 ods. 1 písm. f) vypustiť. Bolo to riešené v bode 9 spoločnej správy. Hlasovali sme, výsledok hlasovania je: hlasovali sme ponechať.
Nehlasovalo sa o návrhu, o ktorom dám hlasovať, kde pán poslanec Krajči vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhuje v bode 13 § 9 ods. 2 nechať pôvodné znenie "Policajného zboru".
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, páni poslanci, budeme hlasovať. Sústreďte sa teraz na toto hlasovanie.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Ďalej.
Poslanec D. Kovačič:
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka bodu 28, v § 19 vypustiť odsek 4.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme, páni poslanci. Pripravte sa na hlasovanie. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.
Ďalej.
Poslanec D. Kovačič:
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka alternatívne bodu 32. V prípade, že bod 32 bude schválený, a bol schválený, sú navrhnuté tieto pozmeňujúce návrhy: V ods. 2 vetu "Obecná polícia je oprávnená požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie pobytu občanov" a tak ďalej. Dávam hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Návrh nebol schválený.
Ďalej.
Poslanec D. Kovačič:
Ďalší pozmeňujúci návrh k uvedenému paragrafu: V odseku 2 písm. c) spresniť termín: "adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu".
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Nemusíte to čítať, však to majú všetci v laviciach.
Poslanec D. Kovačič:
Tieto údaje sú uvedené v registri obyvateľstva ako pobyt, nie ako bydlisko, zákon o pobyte občanov. O uvedenom návrhu odporúčam hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, budeme hlasovať. Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh neprešiel.
Ďalej.
Poslanec D. Kovačič:
Ďalej k uvedenému paragrafu ods. 3 vetu: "Obecná polícia je oprávnená požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie motorových vozidiel..." Koniec. Odporúčam hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať. Prosím, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh nebol schválený.
Poslanec D. Kovačič:
Ďalší pozmeňujúci návrh k uvedenému paragrafu znie: "V odseku 3 písm. c) spresniť termín: "adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu majiteľa motorového vozidla".
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujte, hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh nebol schválený.
Ďalej, pán spoločný spravodajca.
Poslanec D. Kovačič:
Ďalší pozmeňujúci návrh navrhnutý k bodu 35, § 27 bol riešený v bode 37 spoločnej správy, teda nie je potrebné o ňom hlasovať.
Požiadavka na osobitné hlasovanie v bodoch 11 a 32 spoločnej správy - bolo odhlasované.
Bod 27 - požiadavka v § 16a ods. 1 a 2 vypustiť bola vyriešená v spoločnej správe v bode 21 spoločnej správy.
Vážený pán predsedajúci, o všetkých pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Krajčiho sme hlasovali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pýtam sa, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní.
Poslanec D. Kovačič:
Mám splnomocnenie výboru na odporúčanie pokračovať v treťom čítaní o uvedenom návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam hlasovať o tomto návrhu, aby sme prešli do tretieho čítania. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh bol schválený.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto zákone.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nemá. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali. Hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.
Ďakujem pánovi poslancovi Vavríkovi aj pánovi poslancovi Kovačičovi.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Orosz.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dávam v mene troch poslaneckých klubov procedurálny návrh na zmenu poradia prerokovania jednotlivých bodov programu. Odporúčam a žiadam, aby sa teraz hneď začalo rokovať o tlačiach číslo 363, 364, 365 a 366.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Počuli ste procedurálny návrh. Páni poslanci, budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
Poslanec L. Orosz:
Mám ešte jeden pozmeňujúci návrh.
Navrhujem, aby do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky boli zaradené tlače číslo 428, 401, 418, 419, 421, 422, 423, 424, 408, 409, 427, 413, 429 a 430 v poradí, ako máte uvedené v materiáli, ktorý bol rozdaný do lavíc, s tým, aby sa o nich začalo rokovať hneď zajtra o deviatej hodine.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Najprv budeme hlasovať o prvom procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Orosz k tlačiam 363, 364, 365, 366, tak, aby sme rokovali hneď teraz. Takže dávam hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Ide o tzv. zelenú správu.
Prosím, pripravte sa na hlasovanie a hlasujte, páni poslanci, panie poslankyne.
Hlasujeme, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Prosím, prejdeme k hlasovaniu o druhom návrhu pána poslanca Orosza na doplnenie programu tejto schôdze o jednotlivé tlače, ktoré postupne uvádzal, ako aj termíne ich rokovania, to znamená hneď zajtra na začiatku ako prvé body rokovania zajtrajšieho dňa.
Prosím, pripravte sa na hlasovanie a hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Je súhlas s týmto návrhom.
Pani poslankyňa Kadlečíková - procedurálny návrh.
Prosím.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
predkladám procedurálny návrh, aby bolo zlúčené úvodné slovo k tzv. zeleným správam, to znamená k tlači 363, 364, 365 a 366. Ide o návrh pôdohospodárskeho výboru. Aj rozprava, samozrejme, aby bola zlúčená.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Dávam hlasovať o predloženom návrhu. Prosím, hlasujte o návrhu pani poslankyne Kadlečíkovej.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Návrh bol schválený.
Myslím, že tam bol ešte procedurálny návrh pána poslanca Farkasa.
Dávam mu slovo.
Poslanec P. Farkas:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ide o to, že pri predchádzajúcom hlasovaní sme prijali rozšírenie bodov programu. Vychádzajúc z toho sa bude konať dnes po skončení dnešného rokovania zasadnutie výboru pre financie, rozpočet a menu. Musíme v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať všetky návrhy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať prerokúvaním bloku správ, ktoré pracovne označujeme ako zelená správa.
Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1999 ste dostali ako tlač 363,
Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 ako tlač 364,
Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 ako tlač číslo 365a,
Návrh opatrení k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 1999, k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 a k Správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 ako tlač 366.
Máte rozdané aj spoločné správy ku všetkým štyrom materiálom ako tlače 363a, 364a, 365a, 366a. K spoločným správam máte pripojené aj návrhy uznesení Národnej rady, ktoré predkladá výbor pre pôdohospodárstvo.
Hlasovaním bol daný súhlas, aby sa zlúčili úvodné slová aj rozprava k týmto bodom programu.
Pristúpime teda k rokovaniu a prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Pavla Koncoša, aby správy uviedol.
Ďalej bude rokovanie schôdze Národnej rady viesť pán podpredseda Bugár.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike i správa o lesníctve, o lesnom hospodárstve, o vodnom hospodárstve sa predkladajú každoročne na základe zákona o poľnohospodárstve a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 251/1993. Cieľom je podať vláde a parlamentu informáciu o súčasnom vývoji agropotravinového sektora, ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov v agropotravinárskom priemysle či komplexe Slovenskej republiky, vývoji agropotravinového trhu, ale aj o realizácii cieľov a zámerov agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky, programového vyhlásenia vlády a plnení zámerov a opatrení prijatých v predchádzajúcich zelených správach. V kontexte medzinárodnej spolupráce hodnotíme tu tiež doterajší postup pri príprave rezortu na vstup do Európskej únie.
Hodnotenie výsledkov hospodárenia ukázalo, že pretrváva celý rad problémov, ktoré majú pôvod v nezvládnutí ekonomickej reformy ešte v roku 1990 a ktoré sprevádzajú celý transformačný proces poľnohospodárstva. Okrem poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie spôsobeného liberalizáciou cien a poklesom reálnych príjmov obyvateľstva ide najmä o vplyv pretrvávajúcej cenovej disparity, ktorá napríklad len v roku 1998 odčerpala z poľnohospodárstva 1,5 mld. Sk a nebude to inak ani v roku 1999. Sú to však aj dosahy ďalších negatívnych vplyvov zaťažujúcich celú našu poľnohospodársku i potravinársku ekonomiku, ako je ťažká dostupnosť a vysoká cena úverov...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení poslanci, pokoj v rokovacej sále, hovorí pán minister Koncoš.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
... málo funkčné tovarovo-peňažné toky, záťaž starého bloku úverov, málo účinná ochrana domáceho agropotravinového trhu a nedostatočná úroveň jeho organizácie, nedostatočný marketing, nízka pestovateľská a chovateľská úroveň predovšetkým v najviac zaostávajúcich podnikoch.
Uvedené spolu okrem iného sa podieľa na nízkej konkurenčnej schopnosti našich producentov na domácom trhu, ale aj na málo výhodnom zahraničnom obchode, v ktorom prevažuje dovoz nad exportom, pričom úplne zbytočne dovážame aj také potraviny, ktoré sme schopní vyrobiť v rovnakej kvalite i množstve na základe vlastnej poľnohospodárskej produkcie. Celkove sa v poľnohospodárstve v roku 1998 zvýšila strata oproti roku 1997 o 284 Sk na hektár poľnohospodárskej pôdy a dosiahla celkom 711 Sk na hektár poľnohospodárskej pôdy. V celom objeme je to zvýšenie straty o takmer miliardu korún a táto dosiahla za rok 1998 objem 1,5 mld. Sk.
Okrem nežiaducej redukcie základných vstupov do výroby to má za následok aj neustále sa zhoršujúcu úroveň odmeňovania v tomto odvetví. Úrovňou 7 826 Sk dosahuje priemerný zárobok v poľnohospodárskej prvovýrobe len 76,6 % priemernej úrovne ostatných odvetví ekonomickej činnosti Slovenskej republiky, oproti ktorej je nižší o 2 386 Sk.
Uvedené sa podieľa aj na nízkom investovaní v poľnohospodárstve, keď v roku 1998 oproti roku 1997 poklesol objem investícií o 1,4 mld. Sk. Podiel poľnohospodárstva na investíciách v celom hospodárstve Slovenskej republiky sa tiež znížil z 3,31 % v roku 1997 na 2,89 % v roku 1998. V potravinárskom priemysle v roku 1998 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila strata o 1,3 mld. Sk a dosiahla celkom 1,8 mld. Sk. Hlavnou príčinou je nevyužívaniem kapacít v dôsledku stagnácie poľnohospodárskej výroby, ale tiež aj zdražovanie vstupov do potravinárskeho priemyslu. V priebehu roku 1999 reagoval rezort na túto situáciu prijatím celého radu opatrení a úloh. Vzhľadom na dlhodobejší charakter týchto opatrení sa však tieto výraznejšie neprejavili vo výsledkoch v roku 1999. Očakávame, že za tento rok dôjde ešte k prehĺbeniu straty v poľnohospodárskej prvovýrobe približne na 2,6 mld. Sk, čo bude o 1,1 mld. viac ako v roku 1998.
Zníženie výnosov z titulu poklesu výroby a následne tržieb sa snažia podniky do určitej miery kompenzovať tržbami z predaja hmotného a nehmotného investičného majetku, čo sa odrazí v jeho výraznom poklese, kde počítame takmer so 6-miliardovým znížením.
Nepriaznivo sa táto situácia prejavuje aj v oblasti pracovných síl, keď ich počet v roku 1999 predpokladáme, že poklesne o ďalších 10 000 osôb. Jednou z prvoradých úloh vyplývajúcich z rozpracovania programového vyhlásenia vlády bolo vypracovanie podrobnej analýzy súčasného stavu rezortu, na ktorú nadviazalo vypracovanie dlhodobého programu rozvoja jednotlivých odvetví do roku 2010. Program je v súčasnosti prerokúvaný v orgánoch vlády Slovenskej republiky. Na tento dokument bude nadväzovať vypracovanie odvetvových koncepcií. Konkretizácia priorít, legislatívnych, inštituciálnych a administratívnych opatrení sa bude každoročne spresňovať v zelených správach jednotlivých odvetví rezortu.
Nadväzne na uvedený program rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva v Slovenskej republike sa pripravuje inovácia rozvojových programov pestovania obilnín, olejnín, cukrovej repy a zemiakov. Obdobne sa inovujú rozvojové koncepcie chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec.
V súlade s rozpracovaním programového vyhlásenia vlády vypracoval rezort v roku 1999 niektoré významné legislatívne úpravy: návrh zákona o výžive rastlín; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu; návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu a o zmene a doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov; zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti; návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre potravinársku výrobu a poľnohospodárstvo, a konečne návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Väčšina z týchto noviel zákonov je predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Nad rámec plánu legislatívnych úloh bol vypracovaný návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky číslo 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122/1993 Z. z. týkajúceho sa dlžníkov hospodáriacich na pôde. Zároveň sa pripravuje novelizácia zásad na zabezpečenie podmienok na dlhodobý prenájom poľnohospodárskej pôdy pri rešpektovaní oprávnených záujmov obcí.
Jednou z mimoriadne dôležitých úloh z hľadiska budúceho agropotravinového obchodu je príprava na ďalšie kolo liberalizácie svetového obchodu v rámci svetovej obchodnej organizácie. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa podieľa na príprave podkladov za sektor agropotravinárskeho obchodu. Na liberalizáciu vývozov zo Slovenskej republiky ministerstvo pôdohospodárstva prijalo liberalizačné kroky už v 1. polroku 1999. Na realizáciu zámerov štrukturálnych a regionálnych opatrení v rámci predvstupovej pomoci Európskej únie bol vypracovaný návrh plánu rozvoja vidieka, v ktorom sú definované základné priority štrukturálneho rozvoja a rozvoja vidieka, na ktoré by sa mal zamerať program predvstupovej pomoci SAPARD. V nadväznosti na novelu zákona o poľnohospodárstve bude v decembri založená špeciálna platobná agentúra na realizáciu transferu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Súčasne sa rezort podieľa na príprave integrovaného plánu regionálneho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Za veľmi dôležitú úlohu pokladáme vypracovanie návrhu transformácie Štátneho fondu trhovej regulácie na intervenčnú agentúru potravinárskeho trhu. Návrh bol takisto predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Súčasťou intervenčnej agentúry okrem organizovania agrárneho trhu v zmysle trhových poriadkov bude Slovenská agrárna marketingová agentúra na podporu domáceho i zahraničného agropotravinového trhu. V rámci podpory reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu s cieľom zvýšenia efektívnosti spracovania poľnohospodárskej produkcie sa vo väzbe na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 90/1999 pripravuje analýza konkurenčnej schopnosti domácej agropotravinárskej produkcie s návrhom koncepcie a spôsobu reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu.
Na zlepšovanie financovania prevádzky poľnohospodárskych podnikov bolo v roku 1999 s Národnou bankou dohodnuté zvýšenie objemu zmenkových obchodov a zmenkových zdrojov na 3 mld. Sk. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v záujme napomôcť k zvýšeniu bonít poľnohospodárskej klientely dohodlo s rozhodujúcimi komerčnými bankami spôsob ručenia zmeniek prostredníctvom zdrojov Štátneho fondu trhovej regulácie.
Významné opatrenia sa prijali v oblasti dotačnej politiky, ktoré sledujú aj postupnú harmonizáciu so systémom Európskej únie. Je to zavedenie nových dotačných titulov, ako sú podpora poistného rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj podpora úhrady časti katastrofálnych škôd v rastlinnej výrobe, a to v zmysle zákona číslo 240 o poľnohospodárstve. Podpora zakladania výrobno-odbytových združení, podpora výroby a spotreby školského mlieka a sušeného mlieka pre kŕmne účely, podpora uplatňovania vedecko-technických poznatkov vo výrobe, resp. zmien kritérií a podmienok poskytovania dotácií, ako aj foriem a výšky poskytovania dotácií. Ide napríklad pri dotačnom titule o podporu hospodárenia v horších prírodných podmienkach, kde sa zvýšilo kritérium zaťaženosti dobytčími jednotkami, či vôbec zaviedlo sa takéto kritérium na 100 ha trvalých trávnych porastov a dotačná sadzba je tvorená na základe druhu pozemkov, ktoré sa obrábajú, stanovenie rozvojových programov, v ktorých dominuje podpora rastlinnej výroby a podpora živočíšnej výroby so zvýraznením podpory hovädzieho dobytka. Pri dotačnej podpore kravského mlieka sa prešlo od podpory mlieka podľa kvalitatívnych tried sadzbou za 1 liter mlieka k podpore vo forme výplaty príspevku na jednu dojnicu, ktorá dosahuje minimálne 4 000 litrov mlieka ročne, teda úžitkovosť. Zároveň sa zvyšuje podpora kráv pestovanej produkcie mlieka, podpora nákupu vysokoteľných jalovíc pre horské a podhorské oblasti, ako aj podpora chovu oviec a produkcia ovčieho a kozieho syra.
V investičnej výstavbe bola daná prednosť podpore dokončovania rozostavaných investícií najmä v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Zároveň sa pokračovalo v podpore zakladania ovocných sadov, viníc a chmeľníc a v rekonštrukcii skladov na zeleninu, ovocie a zemiaky. Naďalej sa pokračuje - a predpokladáme, že tohto roku to bude väčší objem - v poskytovaní dotácií na záložné skladiskové a tovarové listy a na trvalo obracajúce sa zásoby.
V nadväznosti na realizáciu týchto opatrení je analytická časť správy doplnená o kapitolu Východiská pre rozpočet roku 2000 v poľnohospodárstve a potravinárstve. Na základe výsledkov analýz a modelovej simulácie scenára vývoja v oblasti agrárnych cien a produkcie sa v roku 2000 očakáva ďalší pokles dôchodku odvetvia, kumulatívna potreba finančných zdrojov na stabilizáciu poľnohospodárstva v oblasti prevádzkových a investičných potrieb, tak predstava je takmer 10 mld. korún. Čiastočné riešenie tohto problému možno dosiahnuť cestou lepšej organizovanosti trhu s hlavnými komoditami, zavedením minimálnych cien a kvót, zlepšenia finančných tokov i racionálnejšieho využitia súčasných dotačných podpôr úpravou dotačných titulov a sprísnením kritérií. Komplexnejší prístup si však vyžaduje aj účasť celospoločenských zdrojov.
Panie poslankyne, páni poslanci, z toho, čo som uviedol, ste mohli poznať, že situácia odvetvia je zložitá a vyžaduje si neodkladné riešenia. Zdá sa, že stojíme na kritickom bode. Možnosti sanovania pretrvávajúceho úbytku zdrojov spôsobeného najmä trvalým roztváraním cenových nožníc pri súčasnom obmedzovaní dotačných zdrojov sa vyčerpali. Je treba prijať zásadné rozhodnutia, čo s naším poľnohospodárstvom v ďalšom období. Momentálne síce môžeme doviezť niektoré druhy potravín lacnejšie, ako ich vieme dorobiť doma. Ide však v prevažnej miere o výrobky, ktoré sú v krajine ich pôvodu dotované oveľa vyššou sumou, ako je to u nás. Súčasná koncepcia, a predpokladáme, že v tomto smere nedôjde k podstatnejšej zmene ani v pripravovanej novej koncepcii, ráta s otvorenou sebestačnosťou potravín mierneho pásma. To znamená, že počítame s dovozom niektorých druhov potravín na spestrenie domáceho trhu v maximálnom objeme 5 až 10 % ročnej spotreby. Zároveň však máme ambície minimálne rovnaké množstvo asi agropotravinových výrobkov vyviezť.
Treba si ďalej uvedomiť, že poľnohospodárstvo okrem nezastupiteľnej funkcie pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva plní ďalšie funkcie pri udržiavaní a dotváraní vzhľadu krajiny i pri udržiavaní vidieckej zamestnanosti a celkového rozvoja vidieka. Sme si vedomí určitých vnútorných nedostatkov a nevyhnutnosti naďalej mobilizovať aj existujúce vnútorné rezervy cestou vyššej náročnosti na prácu a aktivity manažmentu poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov i pracovníkov ministerstva, vedecko-výrobnej základne a spolupracujúcich odvetví. Ide nám najmä o dotiahnutie účinných štrukturálnych zmien v podnikateľských vzťahoch, vo výrobných programoch v závislosti od možností predaja a pôdno-
klimatických podmienok a pochopiteľne pri zvyšovaní úrovne pestovateľskej a chovateľskej práce so zameraním na využitie úrodového a úžitkového potenciálu v rastlinnej i živočíšnej výrobe, na kvalitu a efektívnosť produkcie a celkovú konkurenčnú schopnosť.
Poľnohospodári však nie sú schopní vlastnými silami komplexne riešiť súčasnú poľnohospodármi nezavinenú krízu odvetvia. Očakávame väčšiu podporu celej spoločnosti, a to i v záujme úspešnej integrácie odvetvia do Európskej únie, kde problematika poľnohospodárstva bude zrejme jednou z kľúčových otázok.
Základným cieľom správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 je podať čo najobjektívnejší obraz o stave lesného hospodárstva, plnení zámerov štátnej lesníckej politiky a stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku. Správa analyzuje stav lesného hospodárstva ako jedného z významných odvetví slovenského hospodárstva, ktoré má v súlade so záujmami štátu zabezpečiť zachovanie a zveľaďovanie lesov a účelne využiť ich mnohostranný funkčný potenciál. Dôraz sa kladie na hodnotenie realizácie cieľov lesníckej politiky. Posudzujú sa otázky produkčných a výrobných činiteľov pri obhospodarovaní lesov, ich ochrane a využívaní, problémy ekonomiky a dôchodkovosti lesného hospodárstva v kontexte s vývojom makroekonomiky národného hospodárstva.
Pozornosť sa venuje aj porovnaniu vývoja lesného hospodárstva Slovenskej republiky so štátmi Európskej únie a CEFTA, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce a obchodu. Správa informuje o problémoch zachovania a zveľaďovania lesov v sťažených ekologických a ekonomických podmienkach, ako aj o problémoch transformácie vlastníckych a užívacích vzťahov k lesom. Hodnotí realizáciu stratégie rozvoja lesníctva na Slovensku i plnenie zásad štátnej lesníckej politiky v procese ekonomickej reformy.
Proces reprivatizácie sa neuskutočňuje podľa pôvodného zámeru, pretože vo väčšine prípadov ide o rozdrobené vlastníctvo, často podielovo v katastrálnych územiach s nedostatočnými popisnými a geodetickými informáciami. To je len jeden z problémov, na ktoré správa upozorňuje. Dosiaľ sa taktiež nevyriešilo vlastnícke a užívateľské usporiadanie lesných ciest postavených štátnymi organizáciami na neštátnych pozemkoch. Nenaplňuje sa program zalesňovania poľnohospodársky nevyužiteľných pôd napriek tomu, že ide o program s preukázateľným ekologickým i ekonomickým prínosom.
Vážnym problémom lesného hospodárstva je zhoršený zdravotný stav a relatívne vysoký podiel náhodných ťažieb v lesoch, ktorý ohrozuje základný strategický cieľ štátnej lesníckej politiky, ktorým je zachovanie lesov, ich ochrana a zveľaďovanie. Realizácia ozdravných opatrení je výrazne obmedzená nedostatkom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a zo Štátneho fondu životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý na ozdravovanie lesov neprispieva vôbec. Oslabenie lesných porastov má za následok rozsiahle lesné kalamity. Veternej kalamite z 22. a 23. júna tohto roku padlo za obeť približne milión m3 najmä listnatého dreva, osobitne na strednom a severozápadnom Slovensku, s predpokladanými stratami na produkcii dreva v hodnote 520 miliónov korún. Je to najväčšia kalamita v listnatých porastoch v histórii lesného hospodárstva Slovenskej republiky.
Realizácia úloh a cieľov štátnej lesníckej politiky a stratégie rozvoja lesníctva na Slovensku je podmienená primeranou finančnou podporou štátu na riadne obhospodarovanie lesov, nevyhnutné ozdravné opatrenia a rozvojové programy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že finančná podpora štátu pre lesné hospodárstvo výrazne poklesla a medziročne sa nezohľadňuje ani vplyv inflácie. Kým v roku 1990 finančná podpora štátu dosiahla 1,2 mld. vtedy korún československých, transfer do Štátneho fondu zveľaďovania lesov Slovenskej republiky na rok 1999 bol stanovený len vo výške 360 mil. korún. Pre lesné hospodárstvo to vytvára mimoriadne nepriaznivú a obtažnú situáciu, ktorá nesie so sebou vážne riziká ďalšieho vývoja. Celkový pokles ekonomickej výkonnosti lesného hospodárstva je spôsobený aj zákonnými obmedzeniami pri obhospodarovaní lesov bez ich finančnej kompenzácie a pretrvávajúcimi problémami na trhu s drevom.
Prehlbuje sa disparita cien vstupov a výstupov aj v lesnom hospodárstve. Nevytvára sa dostatok vlastných finančných zdrojov pri obhospodarovaní lesov a lesného hospodárstva. V Slovenskej republike sa podobne ako v ostatných európskych štátoch nezaobíde, ako som už tu zdôrazňoval, bez primeranej podpory štátu. Považujem za potrebné so všetkou vážnosťou upozorniť ctené pani poslankyne a pánov poslancov na skutočnosť, že pokiaľ sa nezabezpečí aspoň vykvantifikovaná najnutnejšia podpora pre lesné hospodárstvo Slovenskej republiky, nebude možné zabrániť ďalšiemu poklesu prác v pestovnej činnosti a ochrane lesov a zhoršovaniu zdravotného stavu lesov s negatívnym dosahom na reprodukčný proces a plnenie mnohostrannej funkcie lesov. Hrozí aj ďalšie zhoršovanie už v súčasnosti nepriaznivej ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov.
Predložená správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1999 svojím obsahom vytvára ucelený obraz o vodnom hospodárstve. Podáva prehľad o dosiahnutých výsledkoch v širokom spektre pôdohospodárskych činností. Hodnotí stav vodného hospodárstva v roku 1998 a poukazuje na ekonomické faktory ovplyvňujúce činnosť štátnych podnikov vodného hospodárstva. Z obsahovej stránky je správa členená na dve základné časti. Prvá časť charakterizuje vodné hospodárstvo a jeho postavenie v rámci ekonomiky Slovenskej republiky i medzinárodné postavenie, ako aj organizačnoprávnu a podnikateľskú štruktúru odvetvia. Zaoberá sa okrem iného vedeckovýskumnou základňou rezortu a charakteristikou samosprávnej organizácie a podobne.
Dôležitou kapitolou tejto časti je problematika transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky po prehodnotení poznatkov získaných z doterajšieho procesu transformácie rozhodlo tento proces pozastaviť a pozmeniť spôsob transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Nová koncepcia transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií je v súčasnosti predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce prezentuje aktívna činnosť v rôznych medzinárodných organizáciách, komisiách, výboroch, zväzoch a tak ďalej.
Druhá časť správy hodnotí realizáciu cieľov koncepcie a zásad vodohospodárskej politiky. Okrem hodnotenia materiálnych a ľudských zdrojov sa zameriava na produkciu vo vodnom hospodárstve, na výsledky dosiahnuté pri zásobovaní obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou. Z výrobných ukazovateľov možno uviesť skutočnosť, že celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol oproti roku 1997, pričom podiel zásobovaných obyvateľov je 81,3 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Taktiež sa zvýšil aj počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu na 53,6 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Napriek uvedeným nárastom však možno konštatovať zaostávanie Slovenska za vyspelými európskymi štátmi.
V súvislosti s vodnými tokmi nemožno nespomenúť významnú funkciu vodných nádrží, ktorých ochranné účinky sa prejavili pri povodňových udalostiach v roku 1997 a 1998. Ministerstvo pôdohospodárstva a ním riadené vodohospodárske organizácie v spolupráci s ďalšími orgánmi organizovali protipovodňovú ochranu, vykonávali záchranné a zabezpečovacie práce v teréne a následne sa podieľali na odstraňovaní povodňových škôd.
K správe bolo medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého sa zúčastnilo 16 subjektov. Pripomienky zásadného charakteru boli akceptované a sú zapracované v predkladanom materiáli.
Aj hospodárske výsledky štátnych podnikov vodného hospodárstva sa z roka na rok zhoršujú. Podniky uhrádzajú náklady za svoju činnosť zväčša z príjmov získaných zo svojej podnikateľskej činnosti. Podiel cudzích zdrojov má neustále klesajúcu tendenciu. Hlavným dôvodom tohto javu je znižovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a nedostupnosť úverov z komerčných bánk a na druhej strane aj nezáujem pôdohospodárskych podnikov o ich čerpanie kvôli vysokému úročeniu. Väčšina úloh zabezpečených štátnymi podnikmi vodného hospodárstva má charakter verejnoprospešných činností a zabezpečovanie finančných prostriedkov na ich fungovanie by malo byť aj úlohou štátu. Finančné prostriedky, ktoré plynú do štátnych podnikov vodného hospodárstva z tržieb za dodávku úžitkovej a pitnej vody a jej odkanalizovanie však nepokrývajú finančné potreby na prevádzku v celom rozsahu. V tejto súvislosti preto nadobúda na aktuálnosti problematika spoplatnenia verejnoprospešných činností vykonávaných vodným hospodárstvom a vyššieho podielu štátneho rozpočtu na financovaní štátnych podnikov vodného hospodárstva.
Na rok 1999 bola vyčíslená potreba finančných prostriedkov na zabezpečenie funkcií vodného hospodárstva v objeme 4,9 mld. korún, z toho pre úsek vodných tokov približne 3 mld. korún a pre úsek vodovodov a kanalizácií 1,8 mld. Finančné prostriedky vyčleňované zo štátneho rozpočtu sú však každoročne hlboko pod hranicou, ktorá umožňuje vodnému hospodárstvu plniť základné zámery štátu prijaté v koncepcii vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na úseku zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a v ochrane tokov a vodných zdrojov pred znečistením, ako aj protipovodňovej ochrany v záujme minimalizovania, resp. predchádzania škodám spôsobeným mimoriadnymi povodňovými situáciami. Aj preto bude treba zvýšiť napríklad ceny za dodávky pitnej a odkanalizovanej vody a postupne do roku 2005 zaviesť tzv. vecnú reguláciu cien dodávanej vody.
Z týchto dôvodov tiež ministerstvo pôdohospodárstva spoločne s vodohospodárskymi podnikmi hľadá možnosti čerpania zahraničných úverových zdrojov, samozrejme, za prijateľne výhodných úrokových podmienok.
Predkladaný návrh opatrení k jednotlivým správam si kladie za cieľ predovšetkým prispieť ku konsolidácii odvetví, riešiť dôchodkovosť podnikateľských subjektov tak v poľnohospodárskej prvovýrobe, ako aj v iných odvetviach, ktoré pod ministerstvo spadajú, či ministerstvo riadi. Pri príprave opatrení pri poľnohospodárstve a potravinárstve sme vychádzali z plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 1999, plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999 a výhľadového plánu legislatívnych úloh na rok 2000 až 2002 i z rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Nakoniec o tieto dokumenty sme sa opierali pri vypracovaní opatrení aj pre lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo.
Opatrenia za poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú zaradené do 6 blokov a k ťažiskovým opatreniam patrí najmä vypracovanie návrhu systému osobitných úverových podmienok pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ďalej nadväzne na dlhodobý program rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý je v súčasnosti predložený na rokovanie vlády, vypracovať koncepciu agrárnej a potravinovej politiky Slovenskej republiky do roku 2005. Po tretie, uplatniť úradne určené minimálne ceny na kvótované množstvo nákupu vybraných komodít potravinárska pšenica, zemiaky, cukor, jatočný dobytok a jatočné ošípané v intenciách príslušných komoditných opatrení Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na podporu a organizovanie agrárneho trhu. Po štvrté, v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a vládou pristúpiť k riešeniu starého bloku úverov poľnohospodárskych podnikov. Možno je vám známe, že vláda schválila návrh reštrukturalizácie bánk a podnikateľskej sféry. Postupne sa dopracúvajú jednotlivé opatrenia a návrhy legislatívnych noriem s tým súvisiacich. Po piate, v súvislosti s novelizáciou daňového systému pripraviť komplexný systém zdaňovania a spoplatnenia prírodného bohatstva štátu, a to tak v poľnohospodárstve, lesnej pôde i vodných zdrojoch.
Podotýkam, že v opatreniach, ako sú v návrhu systému osobitných úverových podmienok a riešenia tzv. starého bloku úverov, ide vlastne o založenie systému riešenia bez akejkoľvek predbežnej kvantifikácie, preto bude dosť možností konečné riešenie ovplyvniť najmä v prípravnom procese týchto opatrení. A očakávam najmä spoluprácu poslancov vo Výbore pre pôdohospodárstvo Národnej rady Slovenskej republiky.
V lesnom hospodárstve sa navrhované opatrenia týkajú najmä legislatívnej a normotvornej činnosti ekonomických nástrojov, obchodu s drevom a koncepčných otázok odvetvia. Významnejšími sú opatrenia na zabezpečenie prípravy komplexnej právnej normy o lesoch na úpravu niektorých ustanovení zákona o pôde, na riešenie vlastníctva lesných ciest v lesoch neštátnych vlastníkov a na doriešenie a uplatnenie podmienok a spôsobov úhrady majetkovej ujmy z titulu obmedzenia zákazov pri hospodárení v lesoch, v záujme ochrany prírody a krajiny. Potrebnými sú tiež opatrenia na aktualizáciu zásad štátnej lesníckej politiky a koncepcia odvetvia na harmonizáciu s legislatívou Európskej únie, na riešenie otázok podpory hospodárenia o lesoch, poradenstva pre neštátny lesnícky sektor, informatiky a iné.
Vo vodnom hospodárstve sa navrhované opatrenia v prvej časti dotýkajú legislatívnej, koncepčnej a normotvornej činnosti. Druhú časť návrhu opatrení na roky 2000 - 2002 tvoria ekonomické nástroje riadenia vo vodnom hospodárstve. Významnejšími sú opatrenia, ktorými je potrebné legislatívne upraviť vzťahy vznikajúce pri zásobovaní pitnou vodou a pri odvádzaní a čistení odpadových vôd, obdobne upraviť podmienky ďalšieho rozvoja využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov v Slovenskej republike s ohľadom na vodohospodársku stránku problematiky hospodárenia a správy hydroenergetického potenciálu vytvárajúceho podmienky na jeho využívanie, ktorá priamo súvisí so správou vodných tokov.
Potrebnými sú tiež opatrenia týkajúce sa vecnej regulácie ceny povrchovej vody, zmena koncepcie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií, návrh zásad na správu hlavných melioračných zariadení, ale i návrh paragrafového znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rybárstve a iné.
Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v úvodnom slove je to všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)