Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktická poznámka - pán poslanec Drobný. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem zaujať stanovisko k tej časti vystúpenia pána kolegu, v ktorej sa zaoberal tým, ako máme pristupovať k študentskej časti akademických obcí vzhľadom na to, aké im máme prideľovať práva alebo povinnosti v oblasti študijných nárokov. Áno, tam, kde sú akreditačné protokoly na amerických univerzitách s nízkymi platbami za štúdium, tuition 18 tisíc dolárov na 10 mesiacov, tam majú študenti obrovské práva. Tam majú študenti dokonca samosprávu, ktorá ich viedla k tomu, že základom štúdia je samostatné štúdium a samostatne naštudované veci si potom študenti odpraktikujú na praktikách, tie si aj vedú, síce pod gesciou asistenta, docenta alebo profesora, ale má to podľa mojej mienky, lebo som sa ich zúčastnil, veľmi nízku úroveň. Ale tam, kde je tuition 40 tisíc dolárov na 10 mesiacov, Mayo Clinic, tam študenti nemajú žiadne, by som povedal, práva. Naopak, škola ich tak oklame, že im nainštaluje v akademickom senáte študentskú komoru, ktorá dáva latku vysoko, vyššie ako komora profesorov a docentov. A ja mám taký dojem, že to sú podplatení študenti, a dobre podplatení, lebo oni vedia, že krv na cvičisku znamená efekt potom v boji praktického života.
Takže ja si myslím, že americký systém je v tomto smere dobre prepracovaný. Oni majú plné ústa demokratickosti na akademickej pôde, ale od prísnosti neupustia a tam sú nemilosrdní. A my si mnoho ráz myslíme, že keď dáme študentom práva v akademickom senáte, tak že sme urobili veľa. Nie, urobili sme to, že sme benevolentní voči nim a potom v konfrontácii so svetom im chýbajú isté poznatky, návyky, zručnosť a iné veci, ktoré zahraniční absolventi majú. Hlavne to možno konštatovať o tých, ktorí absolvovali povedzme Mayo Clinic.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
americký politológ Alvin Topler vo svojom diele "Tretia vlna" hovorí, že spoločnosti, ide o tie najvyspelejšie spoločnosti, vstúpili do tretej fázy vývoja, teda nachádzajú sa v štádiu technotropných spoločností. Ale zároveň hovorí, že ich zákonodarné orgány pracujú na úrovni druhej vlny, to znamená na úrovni priemyselnej revolúcie. Ak by sme mali toto aplikovať na tento návrh zákona, tak by sme povedali, že je spracovaný na úrovni, keď sa zavádzali manufaktúry. V demokratických spoločnostiach spravidla býva pravidlom, že až 95 % zákonodarných návrhov predkladá výkonný orgán alebo teda ministerstvá cez vládu, teda vláda. Zákonodarné návrhy poslancov sú skôr výnimkou a tie výnimky sa spravidla dávajú vtedy, ak ide o naplnenie nejakého účelu, ktorým sa chce presadiť úmysel zákonodarcu.
Boli sme tu svedkami, v tomto parlamente, niekoľkých návrhov pána poslanca Fica, ktorými sa chce zviditeľniť ako budúci šéf novej politickej strany. Toto je iný prípad tohto návrhu zákona, ktorý ste dostali ako návrh číslo 309. Tu sa objavuje problém, ktorý tlačí niektoré vysoké školy, najmä lekársku fakultu, a zrejme pán doc. Kresák v dobrej viere zabezpečiť si pokoj od silného akademického senátu lekárskej fakulty podľahol tlakom politickej účelovosti a pripravil novelu zrejme podľa predstáv pána Osuského. A snažia sa presvedčiť tento zákonostroj, ktorý funguje na úrovni druhej vlny, teda priemyselnej revolúcie, že výsledným produktom by mal byť zákon, ktorý by mal zovšeobecniť pravidlá na fungovanie všetkých vysokých škôl v Slovenskej republike. Lenže problémy lekárskych fakúlt nie sú problémami iných vysokých škôl.
A naše skúsenosti, a bolo už tu povedané, že v našom poslaneckom klube sme z rôznych fakúlt, z rôznych odvetví spoločenského života, a preto si myslíme, že teda tá vstupná surovina, teda ten návrh 309 nie je dobrý. Úmysel zákonodarcu v prvom rade bol posilniť ekonomickú samostatnosť alebo, lepšie povedané, vyriešiť súčasné ekonomické problémy vysokých škôl. To bol zámer ušľachtilý, podotýkam, že trápi všetky vysoké školy na Slovensku, ale potom bol vypustený vzhľadom na to, že bol nepriamou novelizáciou niekoľkých ďalších predpisov, daňových, finančných, colných a iných, aj musel byť vypustený, pretože bol nielen nepriamou novelizáciou, ale nesystémovo zapadal do systému platného právneho poriadku.
Ďalej zákonodarca si kládol za úlohu demokratizovať vysokoškolský zákon, súčasne platný, pretože vraj predchádzajúca Mečiarova vláda, ako tu už bolo zvykom, lebo tuším na ministerstve školstva sa urobila veľmi krátka kniha, teda čierna, či biela, o pôsobení predchádzajúcej ministerky, takže zrejme sa chcelo doplniť túto knihu o to, že sa demokratizuje zákon o vysokých školách, ale väčšina aj tejto snemovne je presvedčená, že zákon je dostatočne demokratický.
Ďalej sa mala zvýšiť účasť študentov na riadení vysokých škôl a mali sa zaviesť niektoré systémové spresnenia a tiež podriadiť odvolací proces, rozhodovací, vyňať ho spod právomoci všeobecných súdov a podriadiť ho orgánom vysokých škôl, teda samosprávnym orgánom vysokých škôl, čo v konečnom dôsledku je tiež vlastne "demokratizácia vysokoškolského zákona". Ja si myslím, že slovenské vysoké školy potrebujú predovšetkým zásadnú systémovú zmenu, pretože Slovensko ako štát, slovenská spoločnosť prechádza zásadným nielen demokratizačným, ale aj transformačným procesom. My sme síce dali vysokým školám akademickú slobodu, osamostatnili sme ich od štátneho dirigizmu, ale neoslobodili sme ich od štátneho ekonomického dirigizmu. A toto nemôže vyriešiť novela, ktorú predkladajú poslanci. Túto novelu by musel predložiť súčasný minister školstva Slovenskej republiky. Ale vzhľadom na jeho rétoriku, ktorú tu prednášal počas štvorročného predchádzajúceho funkčného obdobia, zrejme sa dá usúdiť aj vzhľadom na politickú ľavicovú orientáciu, že nie je schopný pochopiť potreby transformácie a najmä ekonomickej transformácie vysokého školstva.
Nie je možné, aby vysoké školy boli ako doteraz napojené na štátny rozpočet a argumentovalo sa tým, že vysoké školy alebo že vzdelanie a štúdium na vysokých školách v zmysle článku 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí byť bezplatné za každých okolností. Lebo aj samotný článok, druhá veta hovorí jasne, že podľa schopností občana a možností spoločnosti. Ja si myslím, že teda ak občan chce prispieť na fungovanie vysokej školy, na ktorej chce študovať, ani súčasná právna úprava, teda aj ústavnoprávna úprava nezamedzuje vysokým školám, aby prijímali alebo poskytovali isté oplatné služby uchádzačom o vysoké školy aj študentom vysokých škôl.
Ale zásadná systémová zmena sa musí udiať tým, že z vysokých škôl je potrebné urobiť samostatné ekonomicky hospodariace inštitúcie, trebárs formou nadačných inštitúcií, na ktoré štát bude prispievať z rozpočtu istou základnou sumou a kde sa umožní vysokým školám získavať finančné zdroje aj z iných prostriedkov. V tom sme zajedno aj s pánom profesorom Švecom, že táto zásadná systémová zmena musí prísť. A nie je mysliteľné, aby bola riešená takýmto spôsobom nejakými daňovými úľavami, colnými zvýhodneniami alebo inými. To môže byť, samozrejme, ale v iných zákonoch, ale okrem toho musí prísť zákon, zákonná úprava, ktorá bude v súlade s článkom 42 konštatovať, že vysoké školy nie sú priamo napojené na štátny rozpočet, ale že sú inštitúciami, ktoré sú ekonomicky oslobodené od štátneho ekonomického dirigizmu. Toto je zásadný problém a ten musí riešiť zrejme aj novela, ktorú by mal pán minister predložiť.
Ale pán minister zatiaľ si zabezpečuje iba pokoj od strán maďarskej koalície, aby mohol vládnuť, takže zatiaľ sme sa zaoberali iba vysvedčeniami a pedagogickou dokumentáciou, ktorá sa vedie na základných školách a, žiaľ, nevyhoveli sme ani tam celkom maďarským politickým subjektom, lebo bude sa musieť viesť aj v štátnom jazyku, čo ich veľmi trápi. To je prvý problém, ktorým je teda ekonomická samostatnosť. Ten zo zákona vypadol a v tomto zmysle je potom novela bezpredmetná.
Ďalší problém je problém bezodplatnosti štúdia. Bolo už tu povedané, vysoké školy nemôžu poskytovať bezplatné štúdium všetkým študentom, ktorí sa hlásia, pretože na našich fakultách sa vzdelávajú študenti, ktorých rodičia zarábajú možno ročne päť, desať miliónov, ale aj takí, ktorí zarábajú 50 tisíc. Samotná táto idea hovorí toľko, že ten, kto má na štúdium, nech si naň zaplatí, možno aj keď nemá až také veľké schopnosti. Na to sú učitelia vysokých škôl, aby potom posúdili, či spĺňa kritériá, alebo nie. Ak chce, nech prispeje, trebárs stotisícami. Ja uvediem príklad, na právnických fakultách v Čechách študuje možno vyše 500 študentov zo Slovenska. Každý z nich ročne zaplatí 100 tisíc českých korún, okolo 100, teda od 95 do 110 Čk. Vynásobte si to, koľko je to miliónov len na právnických fakultách. Vzniká otázka, ak by tieto milióny prišli na tie štyri právnické fakulty na Slovensko, sme schopní poskytnúť takú istú úroveň vzdelania týmto študentom, ba dokonca zabezpečiť vyššie vzdelanie všetkým študentom, ktorých by sme prijali na vysoké školy a nemuseli by chodiť do Čiech, pretože tam nemusia robiť prijímacie pohovory, tam ich za tých 100 tisíc korún prijmú aj zadarmo, teda bez prijímacích pohovorov. To je problém, ktorý sa musí riešiť aj v tomto parlamente. A ja som presvedčený, že sa bude riešiť.
Pokiaľ ide o účasť študentov na uplatňovaní akademických práv a slobôd, prosím vás, ja si pamätám, svojho času ešte profesor Švec bol, a nech mi odpustí, že už druhýkrát beriem jeho meno do úst, ale vtedy som písal istých pár strán aj pre neho na nejakú vedeckú konferenciu o akademických právach a slobodách a vtedy som načrel trochu aj do histórie. Ja musím konštatovať, že problém účasti študentov na riadení vysokých škôl nie je nový, je starý 9 storočí, aj na bolonskej univerzite už v 11. storočí si študenti vynucovali rozhodovať o všetkom, aj o tom, čo sa bude učiť, aj o tom, ako dlho sa bude učiť. Nakoniec, ak neboli vypočutí, odišli z tej vysokej školy, prvej v Európe. Nakoniec sa tam vrátili a právo, čo sa bude učiť, sa nakoniec len predsa rozumne nechalo na učiteľov.
Samozrejme, nič tomu nebráni, aby študenti to prekonzultovali v akademickom senáte. Ale dať študentom právo veta v akademickom senáte, ja si myslím, že to je nie správne a že to je istý politický avanturizmus, ktorý by viedol k tomu, že vysoké školy by stratili zo svojej úrovne. Študent bude mať vždy tendenciu zľahčiť si, čo je celkom prirodzené, a učiteľ nemôže byť tlačený do kúta, byť populárnejší tým, že bude zľavovať zo študentských požiadaviek. Na to si musíme zvyknúť, to sa nedá dať do zákona. Preto nesúhlasím s tými návrhmi, ktoré toto zjednodušujú.
Pokiaľ ide o to, či učitelia alebo študenti vysokých škôl majú podliehať len disciplinárnej právomoci akademických senátov, alebo sa môžu odvolávať aj na správne súdnictvo, prosím vás, aj tento problém v histórii bol riešený. Boli tendencie a to aj na Trnavskej univerzite už v 17. storočí, že študenti sa nechceli podriaďovať všeobecnému súdnictvu, teda mestskému súdnictvu vtedy, že oni patria len pod disciplinárnu právomoc dekana alebo akademických senátov. Toto všetko tu už tiež bolo. Ja si myslím, že to tiež nie je kardinálny problém demokratizácie vysokého školstva. Naša predstava v predchádzajúcom parlamente bola taká, že bude demokratickejšie, ak sa aj učiteľ vysokej školy bude mať možnosť odvolať na všeobecný súd. A ja si myslím, že nič tomu nebráni, aby táto právna úprava bola v zákone. Podľa mňa nie je porušením akademických práv a slobôd, ale ak zákonodarca si myslí, že to zlepší alebo demokratizuje vysoké školy, nič tomu nebráni, aby ste si tu to všetko nechali.
Celkovo na záver chcem povedať, že ak chceme zvýšiť úroveň vysokého školstva, aby sme sa dostali z toho 49. miesta vo svete aspoň do tej prvej tridsiatky, pretože v počte vzdelávajúcich sa ľudí na vysokých školách sme dokonca až niekde za niektorými rozvojovými krajinami na tom naozaj 49. mieste, že je predovšetkým potrebné urobiť systémové opatrenia v ekonomickom osamostatnení a v ekonomickom zabezpečení vysokých škôl. Toto táto novela nerieši, zavádza ďalšie systémové zmätky do súčasného platného systému slovenského práva. A ja odporúčam pánovi predkladateľovi, aj jednému, aj druhému, ale najmä pánovi Kresákovi, aby túto novelu z rokovania stiahol. Chcem upozorniť vládnu koalíciu na to, že toto nie je prvá nesystémová novela.
Včera tu pán Vavrík obhajoval zákon o obecnej polícii. Bola to novela, ktorá hrubým spôsobom porušuje článok 71 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozširuje právomoc orgánu miestnej samosprávy, teda obecnej polície a dáva jej celoštátnu pôsobnosť, i keď jednoznačne článok 71 ústavy hovorí o tom, že môžu mať tieto orgány iba miestnu pôsobnosť. A mohol by som pokračovať novelou Trestného zákona, Trestného poriadku, novelou, ktorá sa tu dotýkala Exekučného poriadku a ďalších noviel, že sa vládna koalícia dala nie celkom správnym smerom a výsledné produkty tohto zákonostroja Slovenskej republiky sú skôr retardačne pôsobiace, ako efektívne. A nedivme sa, že potom prestíž tohto parlamentu je niekde na konci inštitúcií Slovenskej republiky. A musím povedať, že predovšetkým hodnotenie toho parlamentu závisí od zákonodarnej činnosti a tá je výsledkom predovšetkým pôsobenia vládnej koalície, pretože naše návrhy, naše názory sa v tomto parlamente zohľadňujú tak asi z troch percent.
Ja vám ďakujem za pozornosť a k obedu vám prajem dobrú chuť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper bol posledným prihláseným v rozprave. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Teraz ešte chce dať niektoré pokyny pán predseda Národnej rady. Po hodine otázok a odpovedí by sme sa vrátili k niektorým hlasovaniam, ktoré sme prerokovali včera. Ak to bude možné, aj k tomuto návrhu zákona, pokiaľ príslušný výbor k nim stihne zaujať stanovisko.
Nech sa páči, pán predseda, máš slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosil by som tých poslancov a poslankyne, ktorí sú členovia výkonného výboru slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, to znamená poslanci Cuper, Ferkó, Gašparovič, Kadlečíková, Osuský, Paška, Weiss a Záborská, keby sme sa zišli o 13.30 hodine v zasadačke predsedu Národnej rady na krátke stretnutie výkonného výboru. O 13.30 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím panie poslankyne a pánov poslancov i členov vlády, aby zaujali svoje miesta v rokovacej miestnosti, aby sme mohli otvoriť bod - hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorými sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať sám.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
za neprítomného Pavla Hamžíka bude odpovedať Ivan Mikloš, namiesto pani ministerky Schmögnerovej takisto pán Ivan Mikloš, namiesto ministra zahraničných vecí Kukana pán minister Kňažko, namiesto ministra Kanisa minister Čarnogurský, namiesto ministra Pittnera opäť minister Čarnogurský a namiesto ministra Magvašiho minister Šagát.
Predseda NR SR J. Migaš:
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Zlochu. Otázka znie: "V rámci deblokácií s Ruskou federáciou by sa podľa iniciatív predsedu Národnej rady malo doviesť 1 milión ton čierneho uhlia. Čo budeme s ním robiť?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
deblokačný plán vypracovaný na podklade návrhov jednotlivých rezortov Ministerstvom financií Slovenskej republiky uvažoval na rok 1999 s dovozom energonosičov vo výške 150 mil. dolárov, v tom dodávky čierneho energetického uhlia predstavujú sumu 40 mil. USD. Pri trhovej cene to skutočne predstavuje približne 1 milión ton uhlia, ako uvádzate v otázke, čo je približne 50 % dovozu pre Slovenskú republiku z Ruskej federácie. Keďže ste sa v otázke pýtali, čo s tým budeme robiť, tak chcem uviesť, že v tepelnej elektrárni Vojany spália ročne na produkciu elektrickej energie a tepla približne 1 200 tisíc ton čierneho energetického uhlia, konkrétne presne v roku 1998 to bolo 1 158 tisíc ton čierneho energetického uhlia. Vo Východoslovenských železiarňach spália 500 tisíc ton čierneho energetického uhlia a napríklad aj v Chemes Humenné 200 tisíc ton uhlia. Keďže ruská strana do dnešného dňa nepotvrdila ešte návrh rozpisu deblokačného plánu na roky 1999 - 2002, je už november 1999, je predpoklad, že z tohtoročného kontingentu nakoniec to bude dovoz v objeme možno 10 mil. USD. To, čo sa nedovezie v roku 1999, potom predpokladáme kumulovať a doviezť v rámci kontingentu na rok 2000.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Ja by som chcel opraviť otázku, pretože ste ju, pán predseda, neprečítali dobre, ja som tam hovoril, že sa uvažuje s dovozom čierneho uhlia za 60 mil. dolárov, tak ako to bolo publikované v tlači, a to predstavuje asi 1 600 tisíc ton uhlia. A preto som sa pýtal, čo s toľkým uhlím. Samozrejme, ak by v Slovenských elektrárňach čakali na deblokáciu, tak by sa mohlo stať, že vo vojanskej jednotke by nemali ani kilo uhlia, ale oni sú trošku predvídavejší, oni sa predzásobia a pokiaľ viem, majú zmluvne zabezpečené dodávky z Donbasu. Takže tých 1 600 tisíc ton uhlia by nám v zimných mesiacoch narobilo určite obrovské problémy, pretože vo Vojanoch sú problémy s rozmrazovaním, sú problémy so skladovaním a, samozrejme, by to výrazne zvýšilo náklady na dopravu. Veď dopravovať uhlie až niekde zo Sibíri určite nie je také jednoduché. Okrem toho Slovensko v podstate je sebestačné vo výrobe elektrickej energie, alebo bude od budúceho roku. Kam by sme tú elektrickú energiu vyvážali?
Vaši ministri, dokonca aj podpredseda vlády, sa vyjadrovali, pán podpredseda Hamžík, sa vyjadrovali tak, že tá energia sa vyvezie na západ. No a z toho vyplýva moja doplňujúca otázka, či, ak by bolo toho uhlia u nás tak veľa, tak či by ste, pán predseda, nemali obavy z toho, že prebytky uhlia by v predpokladanej tuhej zime využila súčasná opozícia na podkurovanie terajšej vláde za neplnenie volebných sľubov a za výrazné zhoršenie životnej úrovne väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec,
vzhľadom na schopnosti a vitalitu súčasnej slovenskej opozície vaša činorodosť vôbec nezávisí od toho, či bude prebytok, alebo nedostatok uhlia. Nemám obavy. A ak si môžeme byť niečím istý, tak je to vaša kontinuálna energia, čo však koniec koncov patrí ku kultúrnej výbave ktorejkoľvek kultúrnej opozície. Čísla, ktoré som uviedol a koniec koncov plus-mínus aj vy, pán poslanec, hovoria, že nemusíme mať obavy z toho, že by sme nevedeli, čo s uhlím. Možno podčiarknem zo svojej predchádzajúcej odpovede tú pasáž, keď som hovoril, že za tých 40 mil. USD, ktoré sú v deblokačnom kontingente, dovezieme uhlie, ktorého objem predstavuje približne polovicu toho, čo vieme spotrebovať. Teda obavy z toho nemusia byť, rovnako ako vám môžem oznámiť, že Slovenské elektrárne sa nespoliehajú len na uhlie, ktoré získame z deblokácie, ale, samozrejme, sú si vedomí aj dátumu, aký je, sú si vedomí celého toho procesu, takže podľa toho sa zariaďujú. Viem, že sa zariaďujú a bude zabezpečené kontinuálne zásobovanie našich elektrární.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády položil pán poslanec Suchár. Otázka znie: "Vážený pán premiér, každoročne pribúdajú živelné katastrofy na Slovensku. Bude rezerva vlády Slovenskej republiky na odstraňovanie následkov živelných pohrôm v rozpočte roku 2000 zvýšená?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
je zrejmé, že v roku 1999 postihli Slovensko viaceré živelné pohromy. Náklady na záchranné a zabezpečovacie práce boli v plnom rozsahu pokryté z prostriedkov štátneho rozpočtu. Rovnako sa štát podieľal aj na čiastočnej náhrade škôd spôsobených na majetku občanov a obcí. Škody na majetku štátu boli riešené v rámci možností rozpočtových kapitol, celkové výdavky v tomto roku na uvedený účel dosiahli bezmála 0,5 mld. Sk. Aj napriek želaniu, aby sa živelné pohromy neopakovali, v budúcom roku vláda reálne počíta v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2000 s vytvorením náležitej rezervy na tento účel, samozrejme, v rámci svojich možností. Konkrétne dnes rokujeme už takpovediac v záverečnej fáze nad konkrétnou podobou štátneho rozpočtu a teda ja nad konkrétnou výškou sumy, o ktorej sa rozprávame. Ale azda vám môžem prezradiť, že ten základný východiskový návrh v kapitole Všeobecná pokladničná správa na budúci rok v príslušnej položke sa navrhuje rezerva na riešenie ďalších dosahov nových zákonných úprav na živelné pohromy, ich prevenciu a iné vplyvy v celkovej výške 1 237 367 tisíc Sk. Ale upozorňujem, že toto číslo ešte nie je definitívne, môže sa v priebehu diskusie dnes, prípadne v najbližších dňoch ešte zmeniť.
Okrem tejto rezervy, ktorú som uviedol, sa však navrhujú aj nové riešenia, nové, ktoré doteraz sme nepoužívali na financovanie odstraňovania škôd. Pre rezort pôdohospodárstva sa v návrhu štátneho rozpočtu počíta s poskytnutím 74 mil. Sk. Tieto prostriedky budú príspevkom Slovenskej republiky na spolufinancovanie dôsledkov živelných pohrôm zo Sociálneho fondu Európskej únie. Keď sa chceme uchádzať o prostriedky z tohto fondu, musíme istú sumu zložiť aj my sami, je to známy model kofinancovania alebo spoločného financovania takýchto fondov. Okrem toho počítame s poskytnutím štátnej záruky na úver v objeme 1 300 mil. Sk pre Vodohospodársky podnik, š. p., Banská Bystrica, ktorý bude slúžiť na financovanie odstraňovania následkov živelných pohrôm.
Myslím, že z toho, čo som uviedol, vyplýva, že v roku 2000 sa počíta s vyššou účasťou štátu na prevencii a zmierňovaní dôsledkov živelných pohrôm ako v roku 1999.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Suchár, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Suchár:
Vážený pán predseda vlády,
mesto Krupina si píše svoju mestskú kroniku už viac ako 700 rokov a počas týchto storočí ani raz nebola taká katastrofálna povodeň v Krupine ako v tomto roku. Chcem vám osobne i vláde Slovenskej republiky poďakovať za finančnú pomoc mestu i postihnutým rodinám a chcem sa predsa len spýtať, či by ju nebolo možné poskytovať o niečo skôr. Lebo kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
Ďakujem.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Aj mne je ľúto toho, čo sa dialo v Krupine, nielen vy, ale aj poslanec zo Strany demokratickej ľavice pán Ištván mi písal listy a píše mi listy, som informovaný o tom, že jedna vec je vyčleniť peniaze, druhá vec je ich dostať na konkrétny účel. Budem sa informovať, prečo to technicky trvá povedzme dlhší čas. Potom vám poviem.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok pre predsedu vlády položil pán poslanec Zlocha. Otázka znie: "Aké hospodárske škody vznikli na Slovensku v dôsledku vojny v Juhoslávii? Prispeje Európska únia či NATO na zníženie nepriaznivých dosahov?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
slovenským subjektom vznikli v dôsledku krízovej situácie v Juhoslovanskej zväzovej republike vskutku škody, ktoré boli spôsobené predovšetkým v dvoch oblastiach alebo dvomi príčinami:
1. samotnou vojnovou situáciou v Juhoslovanskej zväzovej republike, najmä zničením hospodárskej infraštruktúry, a
2. ropným embargom uvaleným na Juhoslovanskú zväzovú republiku, ku ktorému sa Slovenská republika pripojila na základe spoločnej pozície Európskej únie 23. apríla 1999 príslušným uznesením vlády Slovenskej republiky.
Výška strát slovenských subjektov je priebežne monitorovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, evidenciou nahlasovaných údajov, bez ich selekcie, prípadne ďalšieho overovania alebo spresňovania. Nepochybne, keď bude úhrada reálna, dôjde ku konkrétnemu overeniu, verifikácii a spresneniu týchto škôd. Ja môžem dnes povedať teda len isté evidenčné čísla. Celkové straty nahlásené ku dnešnému dňu viacerými subjektmi dosahujú hodnotu takmer 2 mld. Sk. Reálne však odborníci ministerstva hospodárstva odhadujú tieto straty na 400 mil. Sk, pričom v tejto sume drvivú väčšinu vykazuje podnik Slovenské lodenice Komárno, a. s., pretože sú blokované niektoré lode už vyhotovené touto lodenicou.
Zároveň vás chcem informovať, že Slovenské lodenice Komárno majú dobré zákazky, majú veľmi atraktívny výrobný program, chýbajú však peniaze na prefinancovanie tejto výroby, asi 11 konkrétnych objednaných lodí, aj preto ministerstvo hospodárstva pripravuje materiál na rokovanie vlády Is the letter of comfort, kde chceme nájsť prostriedky predovšetkým na prevádzkový materiál, aby Slovenské lodenice mohli prekonať tieto ťažkosti, mohli tie objednané lode vyrobiť a potom aj predať.
Zo strany Európskej únie ani zo strany Severoatlantickej aliancie neboli dosiaľ z titulu vojnového konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike poskytnuté žiadnej krajine dosiaľ žiadne kompenzácie. A budem otvorený, veľmi ťažko je očakávať najmä v kratšom časovom horizonte poskytnutie nejakých kompenzácií.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a s inými relevantnými subjektmi sa snaží o zapojenie sa slovenských subjektov do obnovy Kosova a Juhoslovanskej zväzovej republiky. Predpokladá sa účasť slovenských subjektov na obnove a rekonštrukcii Balkánu prostredníctvom novovytvoreného ekonomického okrúhleho stola v rámci Paktu stability účasťou na projektoch v rámci Task for reconstruction of Kosovo, Európskej agentúry pre obnovu Kosova v rámci Európskej komisie, ako účasťou v tendroch Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Európskej investičnej banky a iných medzinárodných finančných inštitúcií. Rozpracúvané sú možnosti spolupráce s renomovanými firmami susedných krajín, ako aj v krajinách Európskej únie, kde by slovenské firmy participovali na projektoch aj ako subdodávatelia.
Ešte podotknem, že Slovenská republika vysiela do Kosova v rámci UNDOF dvoch dobrovoľníkov, regionálnych koordinátorov na vlastné náklady. Títo budú pôsobiť v oblasti identifikácie možnosti obnovy najmä voči Svetovej banke. Takto chceme byť konkrétne pri stoloch, kde sa bude o tejto hospodárskej obnove rozhodovať. Podobne ako v Českej republike, Poľskej republike, Maďarsku, Bulharsku, ale aj v iných krajinách, v ktorých boli podnikateľské subjekty ekonomicky dotknuté vojnovým konfliktom v Juhoslovanskej zväzovej republike, nemožno predpokladať ani v Slovenskej republike zatiaľ priamu účasť štátneho rozpočtu na riešení strát slovenských podnikateľských subjektov. To, čo chceme urobiť, oblasť, v ktorej chceme byť aktívni, je práve tá, že nadväzujeme politické, ekonomické a iné kontakty s krajinami nielen Balkánu, ale aj blízkeho okolia, kde je vysoký predpoklad, že budú najviac zapojené do ekonomickej obnovy Balkánu, a snažíme sa o to, aby aj slovenské firmy v tejto obnove potom mali náležitú príležitosť.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Chcem využiť príležitosť.
Viacerí odborníci tvrdia, že Slovensko v dôsledku vojny v Juhoslávii viac stratilo, ako získalo. Tam sa odhadujú škody na 150 mil. dolárov. To je trošku väčšia suma. Viacerí politológovia, domáci i zahraniční, považujú podporu Slovenska NATO v konflikte s Juhosláviou za nezmyselnú a chybnú, ktorou viac stratilo, ako získalo. Okrem morálnych strát, ktoré sa budú len veľmi ťažko naprávať, sú významné aj straty ekonomické. Našu účasť budú v Juhoslávii aj v budúcnosti zrejme patrične oceňovať aj politickí predstavitelia bez ohľadu na to, či bude prezidentom Miloševič, alebo nie. Koniec koncov už sa to prejavuje v odstúpení od pripravovaného spoločného projektu v leteckej preprave a neúčasti našich firiem pri obnove rozbombardovaných fabrík, miest a obcí a vo výraznom znížení vzájomného obchodu.
Ďalšie škody našim podnikom vznikajú v dôsledku zastavenej prepravy tovarov a surovín po Dunaji pre rozbombardované mosty a železnice. V lodeniciach Komárno, tak ako ste hovorili, sa znižuje výroba, prepúšťajú zamestnancov, ale problémy majú v Dusle Šaľa, Matadore Púchov, v našich drevárskych a nábytkárskych podnikoch, Východoslovenských železiarňach a ďalších. Zdá sa, že zisky mali len firmy zbrojárske, ktoré bombardovali a ktoré vyrábali pre túto nezmyselnú vojnu. Teda na nezmyselné rozhodnutie vašej vlády opäť dopláca občan.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, čas určený aj na otázku, aj na odpovede pre predsedu vlády uplynul.
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Pristúpime k odpovediam na otázky poslancov členom vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benčat ministrovi Harnovi. Otázka znie: "Aký je stav rozbehu investícií pre vami proklamovanú výstavbu 14 000 bytov ročne na rok 1999 a na ďalšie roky takmer už po roku nevládnutia vlády Mikuláša Dzurindu? Aká je technická a finančná pripravenosť výstavby inžinierskych sietí na budúcu výstavbu bytov, keďže tieto sa musia budovať v dostatočnom časovom predstihu pred výstavbou samotných bytov?"
Nech sa páči, pán minister Harna, máte slovo.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
dámy a páni,
za prvý rok nevládnutia vlády Mikuláša Dzurindu, ako tvrdíte, pán poslanec, sa rozbeh investícií štátu v oblasti bývania prednostne sústredil na vysporiadanie oprávnených nárokov občanov a zhotoviteľov stavieb, ktoré nám zanechala predchádzajúca vláda. V 1. polroku 1999 sme vyrovnali sklz v oblasti financovania infraštruktúry a nájomných bytov, v lete tohto roku v oblasti základných škôl a so žiadateľmi o pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa vysporiadame v 1. polroku budúceho roku.
Na vyrovnanie sklzov uvoľnila vláda len cez kapitolu nášho ministerstva 2,03 mld. Sk. Aj pri tejto sťaženej situácii výsledky tohto roku potvrdzujú, že sa dokončí celkove vyšší počet bytov, než to bolo v roku 1998. Žiaľ, na Slovensku máme viaceré lokality, na ktorých je dokončená infraštruktúra, ale sa nestavajú byty, napríklad v Starej Turej, v Nových Zámkoch i Banskej Bystrici. A, naopak, miesta, kde sú postavené byty, ale chýba infraštruktúra, napríklad Poprad, Považská Bystrica, Stupava, Zohor, Trenčín, Terchová, Ružomberok, Topoľčany, Čadca, Rimavská Seč, Stropkov, Ľubica, Šahy. Len vďaka koncentrovanému úsiliu vyrovnať staré záväzky a usmernením nových investícií štátu na rozostavané akcie v objeme 100 miliónov korún sa stanú tieto stavby funkčné. Tento postup sa prejaví v počtoch dokončených bytov tak v tomto roku, ako i v roku 2000. Na rok 2000 je investorská príprava stavieb technickej infraštruktúry zabezpečená. Ministerstvo má pripravené pravidlá a postupy na pridelenie dotácií a nadväzuje na schválenie štátneho rozpočtu, stanoví limity štátnych príspevkov pre jednotlivé kraje, aby výstavba infraštruktúry plynulo pokračovala.
Verím, vážený pán poslanec, že pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000 podporíte moje úsilie zabezpečiť prostriedky pre oblasť rozvoja bývania, špeciálne na výstavbu infraštruktúry a obnovu bytového fondu, ktorú navrhujeme v objeme 1,5 mld. korún.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benčat, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za vysvetlenie, s ktorým som čiastočne spokojný.
Ja mám tu správu, resp. odporúčania Výboru pre ľudské sídla Európskej hospodárskej komisie OSN, ktorú vám zrejme vaše ministerstvo spracovalo. Tam sa medziiným konštatuje, ja by som citoval, pretože tie názory sú trošku iné: "Hlavnými činiteľmi rozbehnutej nedostatočnej výstavby je nedostatok pripravených pozemkov na bytovú výstavbu v mestách a obciach, nedostatok stavebných pozemkov s jasným majetkovým statusom v dôsledku komputerizácie, spracovania a registrácie majetkových vzťahov k pôde a nehnuteľnostiam, absencia strategickej politiky zainvestovania pozemkov na miestnej úrovni. Navyše nedostatok vhodných finančných nástrojov a vysoké náklady na bývanie v mestský oblastiach, vyplývajúce z nedostatku bytov, robia nové bývanie finančne nedostupným pre väčšinu slovenských domácností." To je konštatovanie, to nie sú moje slová.
Chcem len poukázať na jednu vec. Ďalej sa v správe uvádza, že je potreba výstavby 24 tisíc bytových jednotiek ročne, priemerne to bolo vo vlaňajšom roku okolo 6 tisíc, to viete dobre, pán minister. Čiže Slovensku sa odhaduje deficit asi 180 tisíc bytových jednotiek. Vy ste navrhovali vo vašom programe 14 tisíc. Zatiaľ teda dokončíte byty, ktoré sme rozbehli my, naša vláda.
Teda sa pýtam, akým spôsobom to chcete zabezpečiť, lebo toho roku by bolo potrebné 11,4 mld., zatiaľ ste uvoľnili, hovoríte 2,04 mld. Však ste mali ekonomických expertov, ktorí analyzovali pred voľbami, aký je stav a nemohli ste predsa sľubovať, keď to bolo také zlé, že budete stavať 14 tisíc bytov. To ste potom prestrelili, buď ste klamali, pretože ste nevedeli čísla, alebo ste vedeli a zámerne ste klamali. Teda myslím na celý vládny program. Teda vlastne nedá sa tomu veriť. A tých pár miliárd, čo ste tam dali toho roku, je neuspokojivý.