Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem.
Chcel by som zdôrazniť to, že napriek tomu, že štátny rozpočet je v takej situácii, v akej je, na budúci rok uvažuje ministerstvo financií v štátnom rozpočte poskytnúť na podporu výstavby bytov 6,3 mld. korún. Táto suma je od roku 1997, mám tu časový rad, v realite by mala byť najvyššia, pretože o niečo vyššia bola v roku 1998, ale treba povedať, že tam zdroje síce v štátnom rozpočte boli rozpočtované, ale v skutočnosti sme ich nedostali. Napríklad na technickú infraštruktúru chýbalo vyše 0,5 mld. korún. V roku 1999 sa vlastne financovala podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania za rok 1997. A to je vlastne náš hendikep, pretože v tomto roku sme z tých mála zdrojov, ktoré sme mali skutočne vyčlenené v štátnom rozpočte na podporu bývania zo štátneho fondu, financujeme ešte stále žiadosti, ktoré boli prijaté v roku 1998, čiže sme tam mali sekeru 4,3 mld. korún. To splácame v súčasnosti.
V záujme splnenia programového vyhlásenia vlády sme vypracovali koncepciu rozvoja bytovej výstavby a v tejto je aj harmonogram výstavby sľúbených 56 tisíc bytov. Samozrejme, že z jedného roka na druhý sa nedá skočiť, trebárs z 8 tisíc na 14 tisíc bytov, preto ten harmonogram, ktorý bol schválený vo výbore pre sociálne otázky a bývanie, je fázovaný tak, že v tomto roku by malo byť dokončených 10 tisíc bytov, v budúcom roku 12,5, ďalší rok 15,5 tisíc a posledný rok mandátu vlády 18 tisíc bytov. To je spolu tých 56 tisíc. A keď sa pamätáte, tak vo vládnom programe bolo 14 tisíc priemerne, čiže tých 14 tisíc bytov priemerne vychádza.
Máte pravdu, že dopyt po bytoch je podstatne väčší a asi taký, ako je v tom materiáli, o ktorom ste hovorili. Slovenské stavebníctvo, samozrejme, technicky vie postaviť podstatne viac bytov, problém je vo finančných zdrojoch. V tom, že pri súčasnej reštriktívnej politike nie je možné dať toľko prostriedkov na podporu bytovej výstavby, ako by si to prax vyžadovala. Ale v takej situácii sme aj v iných oblastiach, v zdravotníctve, v školstve a podobne. Teraz sa finišuje na štátnom rozpočte a ukazuje sa, že ministerstvo výstavby a verejných prác dostane žiadané zvýšenie predpokladanej sumy o ďalšie 3 mld. korún. Sme si vedomí toho, že nesmieme prekročiť deficit štátneho rozpočtu, 2-percentnú hranicu HDP. Takže ministerstvo výstavby a verejných prác navrhuje túto sumu z mimorozpočtových zdrojov. Ukazuje sa, že vo vláde je ochota, aby tieto zdroje boli na podporu výstavby bytov uvoľnené. A ja dúfam, že ten sklz, ktorý vo výstavbe bytov vzniká, v budúcom roku, pokiaľ tento objem prostriedkov dostaneme, je možné do konca volebného obdobia dobehnúť a že programové vyhlásenie vlády v počte postavených bytov bude splnené.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pánu ministrovi Pittnerovi. Otázka znie: "Ako je možné, že v Slovenskej republike žije osoba, ktorej bolo v roku 1993 udelené štátne občianstvo, dodnes však nie je evidovaná v centrálnej evidencii obyvateľstva v Banskej Bystrici a ktorá okrem listiny o udelení občianstva Slovenskej republiky nemá občiansky preukaz ani iný doklad o svojej existencii?"
Odpovedať bude pán minister Čarnogurský.
Nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec Rusnák,
vaša otázka je veľmi všeobecná a nekonkrétna, preto aj moja odpoveď bude zodpovedať jej obsahu.
V zmysle ustanovenia § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov jednou z podmienok na vydanie občianskeho preukazuje aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Občan, ktorý žiada o vydanie občianskeho preukazu po ukončení trvalého pobytu v zahraničí, je povinný v zmysle ustanovenia 8 ods. 4 uvedeného zákona okrem ustanovených dokladov (rodný list, potvrdenie o hlásení pobytu, dve fotografie) doložiť aj čestné vyhlásenie o ukončení trvalého pobytu v zahraničí napísané na policajnom útvare. Povinnosť hlásiť pobyt majú štátni občania Slovenskej republiky v zmysle zákona číslo 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov. Ohlasovaciu povinnosť plnia občania na ohlasovniach obecných a mestský úradov a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave na príslušných okresných riaditeľstvách Policajného zboru. Pri hlásení trvalého pobytu je občan v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 citovaného zákona povinný predložiť občiansky preukaz a doklad o oprávnení užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo písomné potvrdenie ubytovateľa.
V zmysle ustanovenia § 2 ods. 7 vyhlášky číslo 146/1982 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o hlásení a evidencii pobytu občanov, prvé miesto a začiatok trvalého pobytu hlási občan starší ako 15 rokov, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky inak ako narodením alebo mal dosiaľ trvaný pobyt v cudzine. Takýto občan vyplní ohlasovacie tlačivá prihlasovací lístok na trvalý pobyt pre Centrálny register občanov a oznámenie zmeny trvalého pobytu pre Centrálny register občanov. Ako miesto doterajšieho pobytu uvedie štát, z ktorého sa prisťahoval.
Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici vedie údaje o štátnych občanoch Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území, o občanoch trvale žijúcich v cudzine, ktorým bol vydaný cestovný doklad, o cudzincoch, ktorým bolo vydané povolenie na pobyt pre cudzinca v zmysle zákona číslo 73/1995 Zb. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky. Poznamenávam, že štátnemu občanovi Slovenskej republiky, ktorý nemá pobyt na území Slovenskej republiky, možno vydať cestovný pas v zmysle zákona číslo 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch.
V prípade, že, pán poslanec, máte konkrétne údaje o osobe, resp. štátnom občanovi Slovenskej republiky, ktorý nie je vedený v registri obyvateľov a nemá vydaný občiansky preukaz, privíta minister vnútra, ak skonkretizujete obsah svojej otázky, len tak bude možné nechať preveriť si, či štátne orgány v danom prípade postupovali správne. Zároveň poznamenávam, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov a zákon číslo 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov neumožňujú udeliť výnimky a úľavy z jednotlivých ustanovení a neobsahujú ani ustanovenie na odstránenie tvrdosti zákona.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Využijem túto možnosť, pán minister. Samozrejme, súhlasím s vami, že je to vo všeobecnej rovine postavená otázka. Ja tu mám konkrétne údaje, takže vám to poskytnem, tak ako ste žiadali. Len touto problematikou od roku 1993 už sa zaoberajú všetky naše inštitúcie počnúc prezidentskou kanceláriou, ministerstvom vnútra, ministerstvom spravodlivosti, najnovšie kancelária predsedu Národnej rady. Skutočne sa to veľmi dlho ťahá. Ja by som bol rád, keby sa tento problém nejakým spôsobom už doriešil. Takže vopred vám ďakujem za vašu ochotu. A podkladový materiál písomne vám dám osobne.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Dobre, ja ho potom podstúpim ministrovi vnútra.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Benčat pre pána ministra Macejka a otázka znie: "Aké sú vaše predstavy o dobudovaní diaľničnej siete Slovenskej republiky a v akom časovom horizonte sa táto môže uskutočniť? Pretože pri negociačnom procese prijímania Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude tiež posudzovať stav dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky, ako i plnenie vládnych záväzkov pri dobudovaní európskych multikoridorov idúcich cez územie Slovenskej republiky."
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že považuje za nevyhnutné zladiť tempo výstavby diaľnic a modernizáciu železničných koridorov v záujme proporcionálneho rozvoja dopravných odvetví a efektívneho využívania reálne dostupných finančných zdrojov. Základnou prioritou sa stáva výstavba a modernizácia infraštruktúry v trasách európskych multimodálnych dopravných koridorov IV, V a VI. Na týchto princípoch bola vládou schválená Koncepcia rozvoja diaľničnej infraštruktúry už v marci 1999 a v rámci nej podrobný harmonogram postupu prác v období rokov 1999 - 2002 a očakávané rozvojové tendencie po roku 2002. Citovaná koncepcia kvantifikuje reálne ročné zdroje v objeme 7 až 8,7 mld. Sk a mierny nárast výdavkov po roku 2002. Treba si uvedomiť, že tieto zdroje sú v rozhodujúcej výške obstarávané z úverov a z emitovania dlhopisov na zahraničnom kapitálovom trhu. V menšej miere ide o príspevok v rámci programu Phare, v súčasnosti je to asi 600 mil. Sk a od roku 2001 počítam aj so zdrojmi zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Rámec týchto zdrojov musí byť v súlade s celkovým rozpočtovým hospodárením štátu a logicky sa spresňuje v ročných krokoch.
Môžem vás informovať, že v rozpočtovom roku 1999 výdavky na výstavbu diaľnic dosiahnu 7,2 mld. Sk, to znamená, že v koncepcii kvantifikované výdavky sa plnia a sú zohľadnené aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Pri zabezpečení uvedených výdavkov na výstavbu diaľnic počítame s tým, že do roku 2004 bude v prevádzke 340 kilometrov diaľnic v plnom profile a 15 v tzv. polovičnom profile. Ide vlastne o celkový plánovaný prírastok diaľnic v dĺžke 100 kilometrov. V tejto dĺžke nie sú zahrnuté úseky diaľnice D 65, je to spolu 68 kilometrov, ktoré toho času nespĺňajú úplný diaľničný štandard.
V problematike celkového plánovaného prírastku v dĺžke diaľnic do roku 2004 a v ďalšom výhľadovom období je otvorenou otázkou miera možného zapojenia, resp. čerpania zdrojov zo štrukturálnych zdrojov Európskej únie. Počítame s tým, že miera zapojenia týchto zdrojov môže byť vyššia vo funkcii postupnej integrácie Slovenska do Európskej únie. V tomto zmysle ročné výdavky na výstavbu diaľnic môžu byť vyššie o 40 až 60 % oproti súčasnému plánovanému trendu do roku 2002. Pri týchto optimálnych úvahách nám vychádza časový horizont dobudovania základnej diaľničnej siete okolo roku 2015. Myslím si však, že dôležitejšia je tá okolnosť, že diaľničná infraštrukturálna vybavenosť Slovenska je a bude porovnateľná s podmienkami v Maďarskej a Českej republike.
Čo sa týka plnenia záverov konferencií z Kréty a Helsínk v otázke európskych multimodálnych dopravných koridorov, treba konštatovať, že Slovenská republika jednoznačne rešpektuje a uplatňuje v praxi všetky dohodnuté koncepcie pre jednotlivé druhy dopravnej infraštruktúry. V ich realizácii je však dôležité posúdenie ekonomickej efektívnosti výstavby jednotlivých úsekov koridorov v konkrétnych časových horizontoch. Túto veľmi významnú a rozhodujúcu okolnosť pre financovanie zdôrazňujú aj všetky relevantné dokumenty z citovaných konferencií. Preto sa hovorí o dokončení dopravných koridorov v rôznych časových obdobiach, ktoré sú definovateľné vo väzbe na efektívnosť financovania. V tomto smere doterajší postup výstavby diaľničnej siete na Slovensku je možné hodnotiť pozitívne na základe tých skutočností, že diaľnica v koridore číslo IV je až na trojkilometrový úsek v Bratislave dokončená, koridor číslo V bude v reálnom časovom horizonte dobudovaný z Bratislavy po Žilinu. Očakávam, že koncepcia a konkrétne rozvojové zámery v oblasti cestnej infraštruktúry budú zo strany Európskej únie posudzované kladne a zároveň pre ich realizáciu získame výraznejšiu podporu zo štrukturálnych fondov Európskej únie, než to bolo doteraz.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benčat, nech sa páči, doplňujúca otázka.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za vysvetlenie.
Trošku sa mi nezdá to číslo 7,4 mld. na tento rok. Hovoríte, že ste dali alebo dáte ešte do výstavby. Ja si myslím, že sme stratili rok, ak to, čo hovoríte, že bude v budúcnosti, prosím, to môžeme brať s určitou rezervou, ale rok je za nami. Tak neviem. 7. 10. som sa dočítal, že boli uhradené pohľadávky stavebných firiem za rok 1998. Dvakrát to bolo odkladané, bol to máj, potom to mal byť august, bol to október. Október, november, december v podstate pre stavebné firmy býva už obdobím pracovného pokoja. Našťastie máme počasie ešte aké-také, možno, že týždeň, možno dva a koniec. Takže neviem, kedy sa tých 7,4 mld. minie a načo sa minie, čo sa prestavia. Už sme mnoho stratili, pretože veľkým tempom naštartovala Maďarská republika, dokonca používajú niektoré drahé strojné zariadenia našich firiem na výstavbu maďarských diaľnic. Veľkým tempom napreduje Česká republika. Ak nás budú obchádzať koridory, resp. diaľnice, a nedokončíme koridory, tak potom ťažko my môžeme hovoriť o vstupe do Európskej únie, kde očakávame skorší vstup, ako je rok 2015. A tam v agende 2000 sa hovorí, že má byť vybudovaných 70 % infraštruktúry zo zábezpek vlády. Oni sú ochotní potom dofinancúvať iba tých 30 %, ktoré tam zvyšujú. Teda podľa toho predpokladáte vstup do Európskej únie asi v roku 2015.
Takže nezdá sa mi to, rok sme stratili a som veľmi rád, že hovoríte, ako to financujete. Veľká kritika tu bola na vládu pána Mečiara, vlastne ste urobili to isté čo my. Tak akým spôsobom mi odpoviete na otázku, že až tak neskoro to bude dobudované. Moja otázka: Prečo tak neskoro?
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister?
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán poslanec,
tak najsamprv k tým 7,2 mld. korún, ktoré vy tvrdíte, že nebudú prestavané. Nemajte obavu, budú, rok sme nestratili. Diaľnice sa neprestali budovať počas celého roku.
Čo sa týka úhrady, z týchto 7,2 mld. korún vám môžem presne povedať, že 1,950 mil. boli úhrady za práce vykonané v minulom roku, na ktoré zdroje v minulom roku vaša vláda nenašla a nemala. Čiže zostáva 5,2. Z týchto 5,2 boli 0,6 mld. úhrady za trvalé vyňatie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sme vykonali, a na samotnú výstavbu potom zostalo niečo viac ako 4,5 mld. korún, ktoré boli aj vykonané.
Čo sa týka úhrad, nehovoríte pravdu, keď ste sa niekde dočítali, v neviem akých novinách, že až v októbri sme uhradili záväzky za rok 1998. To nebola pravda! Za rok 1998 sme záväzky uhradili už v máji z pôžičky, ktorú sme dostali z nemeckej banky KFW. V októbri sme uhradili všetky dovtedajšie pohľadávky stavebných firiem, pretože, ako som už povedal predtým, výstavba pokračovala aj počas roku 1999, len financovaná bola dovtedy nedostatočne. Čiže všetky záväzky firmám boli uhradené v tom októbri, ktorý ste spomínali. Momentálne výstavba pokračuje a je financovaná plynule a je zabezpečené financovanie do konca roka v týchto sumách, ktoré som povedal, čiže spolu 7,2 mld. korún.
Keď hovoríte o tom, že do roku 2015, áno, jednoznačne, keď posudzujeme momentálnu zadlženosť štátu a že už v budúcom roku zo štátneho rozpočtu na výdavky, na splácanie dlhov a úrokov je v štátnom rozpočte navrhovaných alebo proste rozpočtovaných 40 mld. korún, ďalšie zadlžovanie štátu musí túto skutočnosť zohľadňovať, a preto aj celá koncepcia financovania diaľnic je postavená na tom, že ročné úvery budú v takej výške, aby v ďalšom období ich mohol štát z rozpočtových zdrojov splácať. Lebo či chceme, či nechceme, nakoniec všetky prostriedky skončia v rozpočte, aj keď teraz sú mimorozpočtové, ale v budúcnosti sa stávajú rozpočtovými. Peniaze sa ináč vyrábať nedajú. Nakoniec skončia tam.
Čiže aj v ďalších rokoch budeme postupovať tak, že budeme ročne na tento účel vynakladať tých 7 až 8 mld. korún, čo je zárukou, že tento štát bude v budúcnosti aj vedieť splatiť. Z tohto nám vychádza ten termín skončenia 2015. Ak sa úroveň slovenskej ekonomiky pozdvihne, v čo všetci veríme, a bude možnosť využiť viac prostriedkov, určite táto vláda aj každá nasledujúca, ktorá bude nasledovať, bude pokračovať rýchlejšie vo výstavbe, než to umožňuje terajšia ekonomická situácia štátu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ištván pre ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Ako hodnotíte doterajšie vybavenie stredných škôl výpočtovou technikou a úroveň ich napojenia na internet?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážený pán poslanec,
dovoľte mi, aby som vám stručne odpovedal. Zareagujem úvodným konštatovaním, že úroveň výpočtovej techniky na stredných školách nie je dobrá. Toto konštatovanie vás iste neprekvapí, objektivizovať sa to dá asi takým konštatovaním, že na jeden počítač pripadá na školách zhruba 33 detí. To znamená, sme ďaleko od toho, aby sme boli schopní poskytnúť našim žiakom a študentom možnosť využívať výpočtovú techniku ako bežnú súčasť vyučovacieho procesu. Z hľadiska kvantity stredných škôl zhruba na 100 školách máme vybavenie, ktoré možno nazvať vybavením na úrovni počítačovej učebne, prípadne pripojenia na internet. Uvádzam, že stredných škôl máme rádovo 1 000, takže dá sa z toho urobiť obraz, v akom stave je problematika výpočtovej techniky na stredných školách.
Odpoveďou na túto situáciu je projekt INFOVEK, ktorý bol predložený v tomto roku a ktorý dostal vďaka podpore Národnej rady - teda 20 mil., ktoré ste vyčlenili v rozpočte - reálne kontúry a ministerstvo školstva tieto prostriedky použije na zvýšenie pripojenia škôl a ich vybavenia výpočtovou technikou. Reálne sme na základe zhruba 500 žiadostí vybrali 80 škôl zo všetkých regiónov Slovenska, ktoré dostanú výpočtovú techniku, resp. zlepšia svoju existujúcu výpočtovú techniku a budú pripojené na internet. Tam, kde doteraz pripojení na internet boli, napríklad vďaka Nadácii občianskej spoločnosti, budeme pokračovať v platení tohto pripojenia, pretože nadácia s touto podporou končí. Sme presvedčení, že projekt INFOVEK by mal získať podporu vlády a parlamentu v roku 2000 a v ďalších rokoch, pretože vybaviť len 80 škôl by bolo málo, nepokročili by sme dostatočne ďaleko a tak, ako chceme riešiť problém zatekajúcich striech, plynofikácie, chceme riešiť i vybavenie škôl výpočtovou technikou a ich pripojenie na internet. To je moja odpoveď na vašu otázku, pán poslanec.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ištván, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ za odpoveď.
Ja by som mal možno takú síce zložitú otázku, ale prosím aspoň stručnú odpoveď. Aké sú teda asi vyhliadky alebo trendy do budúcnosti? Podľa tabuľky v dnešných Hospodárskych novinách to všeobecné pripojenie na internet napríklad v Rakúsku je 5-násobne vyššie, že či povedzme vláda, resp. ministerstvo školstva, alebo kompetentná rada vlády sa zaoberala touto problematikou a že či dokážeme povedzme zhodnotiť tú časovú hranicu, ten časový limit, dokedy by sme sa my dostali na úroveň, ktorá je dnes bežná povedzme v krajinách Európskej únie. A možno taká odľahčená otázka, že u koho z členov vlády by sme vám mali pomôcť lobovať, aby povedzme pri príprave štátneho rozpočtu situácia pre túto problematiku bola ružovejšia.
Ďakujem.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán poslanec,
ja sa budem držať faktov. Tabuľka, ktorú spomínate, hovorí, že všeobecné pripojenie na internet, teda nielen na školách, ale z hľadiska užívateľov aj zo súkromnej a komerčnej sféry je v Rakúsku 167 tisíc pripojených počítačov, v Českej republike 88 tisíc a na Slovensku 23 tisíc. Čiže ani princíp 2:1 tu celkom neplatí, je vidieť, že máme ešte čo doháňať.
Ja sa budem držať len oblasti školstva. Máme dva projekty, teda pokračovanie v projekte INFOVEK, ktorý je adresovaný základným a stredným školám. A po druhé máme ambíciu zrýchlenia akademickej informačnej siete, teda v oblasti vysokých škôl zlepšiť komunikáciu, ktorá bola a ktorá dnes vlastne stále beží na úrovni roku 1993 či 1994 prostredníctvom projektu SANET. Máme rozpracovaný projekt SANET II a vyzerá to tak, že vláda je pripravená vyčleniť na to isté prostriedky, ktoré sa získajú z privatizácie. Zatiaľ v pracovnom návrhu priorít, ktorý dnes prerokúva vláda a ktorý sme prerušili práve kvôli hodine otázok, je navrhovaných 200 mil. Sk na informačné technológie na základných, stredných a vysokých školách. Čiže ten lobing vyzerá, že vláda si vlastne osvojila a je pripravená o tomto návrhu, zatiaľ návrhu, ktorý bol predložený, rokovať. Vy ho dostanete v takej podobe, aby ste o ňom mohli kvalifikovane rozhodnúť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Krajči, pána poslanca nevidím, nebude sa odpovedať na tú otázku.
Ďalšiu otázku v poradí položila pani poslankyňa Aibeková pre pána ministra Šagáta. Otázka znie: "Reálne mzdy zdravotníckych pracovníkov v roku 1999 poklesli v porovnaní s rokom 1998. Máte pripravený návrh na úpravu ich miezd v roku 2000?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za otázku, pani poslankyňa, ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážená snemovňa,
v porovnaní 1. polroka 1998 s 1. polrokom 1999 nominálna mzda zdravotníckych pracovníkov stúpla o približne 100 korún. Samozrejme, vyjadrenia reálnej hodnoty závisí od miery inflácie a tá určite prekonáva toto nominálne zvýšenie. Takže čo sa týka miezd, máte určite pravdu. Na riešenie tejto situácie, samozrejme, nestačí ministerstvo zdravotníctva, a preto som napísal list 9. augusta 1999 ministerstvu financií a ministerstvu práce, pretože na zmenu mzdových taríf treba zmeniť nariadenie vlády číslo 249/1992 tak, aby sme vedeli naplniť tú tretiu etapu dlhodobej stratégie. Dostal som odpoveď na tieto listy, stručne môžem to zosumarizovať asi tak, že v roku 1999 neboli prostriedky na zvýšenie, pretože to vyžaduje iné prostriedky, ktoré sú v zdravotných poisťovniach, pretože zvyšovanie týchto platov je limitované možnosťami poisťovní. Ak sa vytvorí priestor v roku 2000, samozrejme, závisí od štátneho rozpočtu, nerád by som predbiehal, ale veľkou ambíciou samozrejme je, od roku 1997 neboli valorizované platy, aby sme v tomto niečo pre zdravotníckych pracovníkov urobili. Myslím si, že bude tu priestor pri štátnom rozpočte, aby sme to dokončili, túto diskusiu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Áno, pán minister, vychádzam zo štatistických údajov, ktoré nám pravidelne každý mesiac chodia do parlamentu, tak tam je jasne napísané, že reálna mzda zdravotníckych pracovníkov poklesla a ide popri školských pracovníkoch o jeden z najvyšších poklesov mzdy, postihuje práve zdravotníctvo. Túto otázku som vám položila práve preto, že o pár dní príde rozpočet a viete, že aj v minulých obdobiach som vždy lobovala za zdravotníckych pracovníkov a vy ste tu dali práve prísľub pri prerokúvaní rozpočtu na tento rok, že na rok 1999 sa nemohla zrealizovať úprava platov, pretože prvý štvrťrok išiel v rozpočtovom provizóriu, tak dúfam, že sa to zrealizuje. A som rada, že túto otázku počul aj pán predseda vlády, pretože jeho sľuby i o 100-násobnom zvýšení platov sa ťažko budú môcť za tri roky realizovať, keď za prvý rok došlo k poklesu mzdy.
Tak vás chcem znovu požiadať, pán minister, aby ste vyvinuli maximálne úsilie, aby ste sa nedali odradiť odpoveďami ministerky financií, že nie sú na to prostriedky, pretože si myslím, že naozaj, keď sa dva roky nerealizovala úprava a dochádza k poklesu mzdy, že je povinnosťou ministra a celej vlády urobiť všetko, čo je v ich silách, na to, aby títo ľudia, ktorí ochraňujú to najcennejšie, život a zdravie, boli kvalitne zaplatení.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister?
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Áno. Ja len krátko by som si dovolil zareagovať. Úplne ja s vami súhlasím, že treba riešiť odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v štátnej sfére. Tí nemali valorizovanú mzdu a skutočne tá valorizácia, ktorá prebehla nariadením vlády, ale vy ste objektívny poslanec, objektívny človek, viete, že v minulosti, v posledných štyroch rokov tie zmeny, ktoré boli urobené na navŕšení miezd, čo patrí tým zdravotníckym pracovníkom, sa udiali bez súčasného zvýšenia rozpočtu v poisťovniach a to prispelo tiež k tomu, že rezort má dnes také problémy s financiami, aké má. Takže by bolo nezodpovedné, a zato sme ani v roku 1999 neurobili valorizáciu, pretože zdroje to neumožnili. Existujú, samozrejme, dve cesty na zvýšenie miezd pracovníkov v zdravotníctve. Jedna je, to je tá veľmi elegantná, zvýšiť poistné a urobiť to cez nariadenie vlády. A je druhá cesta, ktorá vyžaduje veľmi racionálne zhodnotenie počtu pracovníkov v jednotlivých zariadeniach. A určite budete so mnou súhlasiť, že sú aj zariadenia, kde je prezamestnanosť. Neplatí to pre všetky zariadenia.
To znamená, my ponúkame a viac-menej stimulujeme našich vedúcich pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach, aby nezabudli na túto možnosť, pretože zdravotnícke zariadenia nie sú sociálne ústavy, ktoré by mali zabezpečovať zamestnanosť, ale sú to ústavy, ktoré majú veľmi racionálne používať prostriedky a zamestnávať taký počet ľudí v takej kvalifikačnej štruktúre, aby fungovali čo najlepšie. A vidím tam rezervy, a preto by som povedal, nechávať tento problém len na vládu, len na ministerstvo financií a na snemovňu, ktorá v konečnej fáze bude schvaľovať rozpočet, nie je celkom opodstatnené, tie veci treba využiť na všetkých úrovniach, to znamená, samozrejme, aj rozpočet, ale aj zdravotnícke zariadenie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Rusnák pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Pripravujete podniky SAD na privatizáciu?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážený pán poslanec,
ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravuje koncepciu transformácie a následnej privatizácie štátnych podnikov SAD, ktorú predloží do vlády Slovenskej republiky začiatkom budúceho roku. Privatizácia týchto podnikov sa bude zabezpečovať aj tak, aby bola transparentná a aby zabezpečila zachovanie obslužnosti územia. Preto v súlade s programovým vyhlásením vlády štát bude garantovať privatizovaným subjektom úhradu strát za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme a vytvárať podmienky na elimináciu dlhodobého nedostatku investícií na obnovu vozidlového parku.
Po skončení procesu zlúčenia štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy na 17 subjektov sa v prvom kroku budú transformovať tieto podniky na akciové spoločnosti a v ďalšom kroku privatizovať s tým, že štát si ponechá majetkovú účasť v jednotlivých subjektoch. Pri privatizácii navrhujeme priamy predaj časti akcií vopred vybranému záujemcovi na základe výberového konania.
V súvislosti s pripravovanou reformou vo verejnej správe a zriadením samosprávy vyšších územných celkov nevylučujeme ich účasť na privatizácii. Rovnako bude daný priestor na privatizáciu aj zamestnancom. Štátne podniky SAD sa budú privatizovať ako celok, pričom ak sa vytvoria v niektorých väčších mestách podmienky na osamostatnenie mestskej hromadnej dopravy, bude možné privatizovať tento majetok samostatne. Predpokladám, že transformácia a privatizácia podnikov SAD sa začne v druhom polroku 2000 a skončí v roku 2001.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Rusnák, máte doplňujúcu otázku?
Poslanec Š. Rusnák:
Chcem sa spýtať pána ministra, pretože na predchádzajúcej schôdzi som dal podobnú otázku, čo sa týka personálnej prípravy, resp. personálnych zmien, ktoré sa udiali v SAD, či je to súčasť prípravy na tento krok, o ktorom ste teraz hovorili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Personálne zmeny v SAD boli v súvislosti s tým, že vzniklo 17 nových štátnych podnikov. Na obsadenie riaditeľov boli vypísané výberové konania a následne vyhodnotené. Všade nastúpili riaditelia, s ktorými je niekde väčšia, niekde menšia spokojnosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Čas vymedzený na hodinu otázok bol vyčerpaný, končím bod programu - hodina otázok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz zvolávam poslanecké grémium a vyhlasujem polhodinovú prestávku. Prosil by som členov poslaneckého grémia do zasadačky predsedu Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne,
budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady.
Pýtam sa pána poslanca Osuského ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
v záverečnom slove, týkajúcom sa novely zákona číslo 172/1990 o vysokých školách, by som chcel na úvod poďakovať veľkej väčšine vystupujúcich v tejto dlhej, sedem hodín trvajúcej rozprave, ktorá ukázala nepochybne to, že je to téma, ktorá, či by sme o nej rokovali dnes, o pol roka, či o rok alebo o dva, by bola témou nie jednoduchou, ale zložitou, v ktorej by sa pretínali názory členov akademickej obce, lekárov, zástancov Slovenskej akadémie vied a jej pracovníkov, bez ohľadu na stranícke tričko.
Musím poďakovať za viaceré úvahy, ktoré tu predniesli i zástupcovia opozície a ktoré nepochybne naznačili smerovanie, ktorým sa bude musieť uberať budúca tvorba dobrého vysokoškolského zákona. Znova podčiarkujem, že, ako hovoril Tomáš Garrique Masaryk, "demokrace, toť diskuse" a pre mňa, akokoľvek to tu bolo spochybňované a bolo navrhované, aby sa táto novela stiahla, bolo napríklad veľmi poučné to, čo som zažil počas neľahkého rokovania v zdravotnom výbore, kde sa spoločnou snahou zástupcov opozície i koalície docielil historický prelom v riešení dovtedy nikde v zákone nepodchyteného postavenia pedagogických pracovníkov lekárskych fakúlt, ktorí na klinikách poskytujú zdravotnú starostlivosť. Čo je síce neoddiskutovateľné, ale o čom desiatky rokov zákony mlčali. A výsledok hlasovania o tomto bode, ktoré dopadlo sedem nula za, bolo pre mňa akýmsi vkladom do nádeje, že sa i v tomto zákone nachádzajú napriek obvineniam, že je vykastrovaný a jalový, viaceré body, za ktoré, ak sa prijmú, nám bude vďačná nielen akademická obec všeobecne, ale napríklad i lekárski pracovníci troch slovenských lekárskych fakúlt a verím tomu, že aj študenti, verím, že aj dekani a rektori.
Dostalo sa mi obvinení, že tento zákon ide proti Rade vysokých škôl. Rád by som povedal, že jesenné zasadanie Rady vysokých škôl v minulom roku o tomto čase v Púchove jednoznačne podporilo duch toho, čo my predkladáme ako novelu. Nie je proste pravda, že ide proti Rade vysokých škôl. Naopak, jedným z hlavných zdrojov inšpirácie tejto novely boli práve podklady, ktoré vypracovala Rada vysokých škôl, za ktoré sa celou svojou váhou postavil akademický senát Univerzity Komenského v Bratislave ako najväčšej pedagogickej inštitúcie na Slovensku, že teda nie je ničím voluntaristickým, ale za čím nepochybne stojí významná časť akademickej obce.
Dostalo sa mi obvinenia, a skutočne to beriem s úsmevom, že túto iniciatívu sme rozvinuli preto, už neviem prečo poslanec Kresák, ale ja vraj preto, aby som sa stal dekanom lekárskej fakulty. Ubezpečujem vás, že to nie je pravda. V týchto chvíľach zasadá druhá komora senátu Lekárskej fakulty v Bratislave, ktorej som voleným členom od samého počiatku nepretržite a ktorá práve navrhuje kandidáta na dekana.
Základným prvkom tohto procesu, ktorý sa nedeje teraz prvýkrát, ale deje sa už mnohýkrát od návratu demokracie na vysoké školy v rokoch 1989 - 1990, je písomný súhlas kandidáta. Musím povedať, že som nikdy nie že nedal písomný súhlas, ale ani neuvažoval a nemohol uvažovať o funkcii dekana lekárskej fakulty. Je to proste nepravda a chcel by som ubezpečiť toto grémium, že na svete existujú, a nemyslím si, že sa tým mám chváliť, i ľudia, ktorí niečo prebojúvajú nie preto, že budú dekanmi, nie preto, že z toho niečo budú mať, ale že v týchto veciach pre nich platí staré sokolské heslo: "Ni zisk, ni slávu."
Dostalo sa mi teda rôznych obvinení, ale musím povedať, že to nie je pravda a že to nerobím pre nič iné ako preto, aby som splnil svoj záväzok akademickej obci. Verím, že i jej hlasmi som sa dostal do parlamentu a plním záväzok, ktorý som na seba prevzal ako člen akademického senátu Univerzity Komenského. Toľko teda k dôvodom, prečo som tak urobil.
V mnohých vystúpeniach zaznel, a to musím podčiarknuť, znova a znova osteň výčitky, že tento zákon systémovo nerieši financovanie vysokých škôl. Prosím vás, to si táto novela ani nemôže dať za svoj cieľ. Som dokonca presvedčený, že pred vznikom dobrého nového vysokoškolského zákona bude musieť vzniknúť osobitný zákon o financovaní školstva a vedy na Slovensku. To bude neľahká práca, ktorá bude čakať tím odborníkov, práca na dlhé mesiace. Preto sme si nikdy túto úlohu nedali. A ak sme chceli v príslušnom § 6 obnoviť stav, že prostriedky získané činnosťou vysokých škôl sú oslobodené od dane, chceli sme sa vrátiť k zákonu z roku 1990. A nedá mi a nechcem byť k opozícii v ničom osobný, ale čo poviem, vám prečítam zo zákona:
V roku 1990 hovoril zákon v paragrafe, ktorého nepresadenie nazývate kastráciou tejto novely a dôvodom jej jalovosti je toto: "Vysoké školy, fakulty môžu pre svoju činnosť získavať prostriedky aj z iných zdrojov, tuzemských i zahraničných, alebo hospodárskou činnosťou. Tieto prostriedky sú oslobodené od dane." Toľko zákon z roku 1990.
Dovolím si zacitovať novelu toho zákona: "Vysoké školy, fakulty a iné pracoviská vysokej školy môžu na svoju činnosť získavať finančné prostriedky aj z iných zdrojov, najmä z podnikateľskej činnosti, od iných subjektov, z domácich a zahraničných darov a z dedičstva." Veľkorysá ponuka. Ale chýba tam tá rozhodujúca veta, že sú oslobodené od dane. A to je novela z roku 1996. To sa stalo novelou z roku 1996, keď sa po šiestich rokoch platnosti oslobodenia od dane táto možnosť vysokým školám vzala. A ja som dnes údajne vinný za to, že som sa sklonil pred legislatívnymi požiadavkami nenovelizovať nepriamo iné zákony. Je to vraj moja chyba. Nuž prosím, beriem to. Ale nie je to pravda.
Vo veľmi plodnej a podnetnej diskusii by som chcel poďakovať za viaceré veľmi pozitívne úvahy poslancovi Benčatovi, Drobnému, Šťastnému, Kandráčovi. Napriek tomu, že viacerí z nich navrhli o tejto novele ďalej nerokovať. Chcem však obecne povedať, že cieľom tejto novely bolo i niečo iné, ako vyriešenie problému oslobodenia od daní.
Povedzme si otvorene, a to som si na ministerstve školstva zložito zistil, že suma, ktorú odvádzali vysoké školy z tohto titulu, sa v rôznych rokoch pohybovala medzi dvoma, štyrmi, šiestimi až štrnástimi miliónmi korún. Prosím, všetky fakulty všetkých vysokých škôl na Slovensku 6 miliónov ročne! To nie sú peniaze, ktorými by sme mohli sanovať stav vysokého školstva, keď desiatky fakúlt spolu odvedú 6 miliónov. Každopádne by som to bol považoval za pozitívny vklad, keby sa toto gesto podarilo. Ale skláňam sa pred legislatívnymi normami a žiadam preto v budúcnosti všetkých, ktorí majú dobrý úmysel, aby podporili novelizáciu daňových zákonov v tom zmysle, aby sa tam objavilo, aby boli vysoké školy v skutočnosti oslobodené od daní, colných poplatkov, dovoznej prirážky a iných vecí. Ale musíme to teda urobiť týmto spôsobom.
Nechcem podrobne reagovať na všetko. Len zopár vecí. Opätovne tu zaznieva obava zo študentov a napríklad ich zasahovania do študijných poriadkov, či z akejsi imaginárnej sily, ktorou by mohli ovládnuť fakulty. Od roku 1990 do roku 1996 neboli limitované podiely o účasti jednotlivých zložiek akademickej obce. Dnes všetky voľby, i tá, ktorá nastáva o chvíľu na našej lekárskej fakulte, prebiehajú v súlade so štatútmi a organizačnými poriadkami fakúlt. V každom z nich sú zafixované spôsoby voľby a je teda matematicky nemožné, aby 25 až 33 % členov senátu ktorejkoľvek fakulty mohlo z vlastnej sily "matematicky" zvoliť čokoľvek proti vôli 66 až 75 % členov.
A pokiaľ ide o vyjadrenie sa o tom, či študenti majú, alebo nemajú schopnosť hovoriť k modernizácii štúdia, modernizácii študijných poriadkov a programov, chcem povedať jednu vec. Bol som jedno funkčné obdobie prodekanom lekárskej fakulty pre štúdium. V tom čase sme i z iniciatívy študentov zaviedli výučbu rodinného lekárstva, čím sme sa vrátili k tradícii lekára, ktorý sa stará o celú rodinu, napríklad v teréne, kde nie je výber špecialistov, pediatrov, tých a tých a tých. Boli to študenti, ktorí, samozrejme, so súhlasom rozhľadených členov akademického senátu - pedagógov, iniciovali začatie výučby tzv. intenzívnej medicíny. Teda to, čo sa chápe pod pojmom "ARO". Musím povedať, ak sa to tu spochybňuje, že priemerný študent možno čiastočne spĺňa opis pána poslanca Húsku o tom, že je to také "zariadenie", ktoré má snahu minimalizovať námahu, ale musím vám povedať, že študentská obec na lekárskej fakulte si do senátu volila elitu zo svojich radov. Volila si ľudí, ktorí videli svet, ktorí počas môjho pôsobenia prodekanstva navštívili Spojené štáty i západnú Európu a boli tam jeden semester a vrátili sa s vynikajúcimi hodnoteniami. A títo mladí ľudia, zažijúc výučbu v Bostone, vo Philadelphii či v Montreale, dokázali pohnúť veľmi pozitívne dobrým smerom i niektoré zásadné materiály fakulty.
Možno hovorím viac zo svojej skúsenosti. Inde je to možno inak. Ale o tých študentoch, ktorí majú skutočne záujem o dobrú prácu v senáte, nemám pocit, že by mali kedykoľvek tendenciu minimalizovať námahu a ísť ľahšou cestou. Nie je to tak a beriem ich teda pod ochranu bez ohľadu na to, či sa blíži, alebo neblíži 10. výročie študentskej revolúcie.
K tým ostatným veciam len toľko, že pokiaľ sa tu hovorí o tom, že chceme posilniť tie či oné právomoci samospráv, samozrejme, a ťažko môže niekto obviniť mňa, či poslanca prorektora Kresáka, že chceme posilňovať či neposilňovať právomoci rektora. Ale ideme v jednej línii ctenia samosprávnosti. A musím vám povedať, že jednoducho ak sa tu hovorí o zloženiach akademických samosprávnych telies, napríklad senátu, tak verte akademickej obci, že si zo svojich radov má možnosť a právo a hádam aj kvalifikáciu zvoliť dobrých reprezentantov.
Nemyslím si teda, že predkladaná novela je "jalová a vykastrovaná", nemyslím si, že tie vklady, ktorými vracia niektoré zmenené veci na pôvodné miesto, a tie, ktorými začína riešiť problémy, ktoré sa, povedzme si otvorene, roky konštatovali, možno kuloárovo, ale s ktorými sa roky nič nerobilo, začína aspoň vo svojich možnostiach riešiť. Ak sa my vyslovujeme za to, aby sa vyberanie školného na vysokých školách riešilo zákonom, tak tým predsa nikde nekladieme medze tomu, aby sa tak raz stalo. My si len myslíme, že musí existovať rovnosť šancí všetkých vysokých škôl a všetkých fakúlt a tiež všetkých študentov, aby túto možnosť využili alebo nevyužili a aby to nebolo na nedôstojnej úrovni eseročiek a odborárskych organizácií, ktoré poza chrbát univerzitnej samosprávy nechávajú študovať študentov a potom im má univerzita udeľovať tituly. Nemyslíme si teda, že tým podväzujeme snahu univerzít vyhovieť záujmu verejnosti o ďalšie vzdelávanie.
Ale rád by som tu povedal druhýkrát jednu vec. Tu sa hovorí o tom, že je veľký záujem o nejaké štúdium, ale že iné fakulty vychovávajú pre nezamestnanosť. Skutočne si musíme raz a navždy vo vlastných hlavách rozmyslieť, či chceme, aby sa študenti vzdelávali na vysokej škole preto, aby sme mali vzdelanú mladú generáciu a potom ozaj musíme pripustiť, že právo na život a vzdelanie má i ten, kto chce byť egyptológom, asyrológom alebo kto sa chce venovať histórii Etruskov, ale nemôžeme mu zaručiť to, že sa od zajtra okamžite so zákazkou múzea alebo s grantom navždy uplatní. Ale nemôžeme predsa rozhodovať na základe úvahy, že môžeme nechať vyštudovať len tých, pre ktorých máme zajtra prichystané pracovné miesta. Nie!
Ak sa rozhodneme zvýšiť vzdelanosť mladej generácie a chceme dať šancu čím ďalej väčšiemu počtu mladých ľudí, aby sme neboli na 49. mieste na svete, tak musíme ísť aj do toho, že mladí ľudia vyštudujú a budú musieť hľadieť v budúcom trhovom hospodárstve dokázať predať to, čo naštudovali. A nie že ich za ruku dovedieme umiestnenkou k pracovnému miestu.
Nechcem viacej zdržiavať. Chcem povedať ešte raz na záver toľko, že diskusia, ktorá tu na túto tému zaznela a otvorila mnohé pálčivé problémy, by sa mala nepochybne prejaviť i v budúcom novom vysokoškolskom zákone. Budem veľmi rád, ak sa splní sľub, ktorý nám pán minister včera dal, že sa tak stane v 1. polroku budúceho roku, najneskôr na začiatku 2. polroku budúceho roku. Urobím všetko pre to, aby som podporil toto snaženie ministerstva školstva ako skromný poslanec. Ale napriek tomu si myslím, že táto novela znamená vykročenie dobrým smerom a budem veľmi rád, ak ju podporíte.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)