Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. K jeho vystúpeniu sú štyri faktické poznámky. Ako posledný pán poslanec Zelník. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Dávam slovo pánovi poslancovi Rakúsovi, nech sa páči.
Poslanec A. Rakús:
Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som mal k tomuto vystúpeniu len takú krátku poznámku. Zdá sa mi, že takéto hodnotenia, ako sme si tu vypočuli, je trošku zaujaté a nezodpovedá celkom realite. Napríklad to, že neurochirurgovia vyrastajú na báze všeobecnej chirurgie, vôbec nesúvisí so SPAM (alebo s inštitútom pre ďalšie vzdelávanie), ale súvisí s vyhláškou ministerstva zdravotníctva, ako určilo základné a nadstavbové odbory v medicíne, a teda nemožno to zvaľovať, že na vine je SPAM. Nechcem sa púšťať do nejakých detailných polemík, pretože to asi presahuje rámec tejto diskusie, ale chcel by som povedať, že mnohé z tvrdení sú tak trošku voluntaristické, asi tak, ako keď sa namieta proti tomu, že čo je to za poriadok, že nemožno pomocou jedného zákona novelizovať iný zákon.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Ja by som si dovolil nadviazať na predrečníka pána kolegu Drobného a na ostatných, ktorí tu k tejto téme diskutujú.
Dámy a páni, z diskusie je zrejmé, že nič neriešime, že tu bol pôvodný úmysel predložiť kompromis, ktorý by nemal nikoho uspokojiť, nikoho uraziť a stáva sa z neho nekompromis. Tak ja už potom tomu vôbec nerozumiem. Stále mi tu prichádza jeden dôvod, o ktorom sa tu tak pošuškáva, tu po chodbách, že prečo vôbec sa o tom bavíme v takejto podobe dnes, o probléme, ktorý treba riešiť naozaj komplexne, a nie takto útržkovito. A to je ambícia predkladateľa pána Osuského na dekana. Pán Osuský sa chce stať dekanom a má tam isté problémy a chce si ich touto novelou vyriešiť. Prosím vás pekne, veď kto verí tomu, že toľkoto múdrych ľudí by sa nechalo naviesť na to, aby sa podpísal pod takúto novelu problému, ktorý treba ucelene riešiť, aby sa pustilo do nejakého parcionálneho riešenia problému, ktorý naozaj treba riešiť ucelene?
Pán poslanec Osuský, nehrajte sa s nami ďalej takýmto spôsobom, jednoducho vaša ambícia je dajme tomu opodstatnená, riešte si to naozaj buď v rámci existujúceho zákona, alebo sa pričiňte o to, aby sa zákon ucelene novelizoval, alebo sa prijal nový zákon.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Táto novela zákona nie je v podstate ani novelou a nevyzerá ani na zákon, je to skôr nepodarok. Prečo? Jednotlivé body, ku ktorým by som sa chcel pozastaviť v nadväznosti na vystúpenie predrečníka. Spolurozhodovanie študentov a zvýšenie ich právomoci, to je také nadbiehanie študentom, ako bolo za čínskej kultúrnej revolúcie alebo v päťdesiatych rokoch v socialistickom tábore, alebo v rokoch normalizácie v Česko-Slovensku. To je smiešne.
Druhá vec, obavy z toho, že hmotná zainteresovanosť pedagógov sa bude odvíjať od opakovania skúšok, nie je vôbec vymyslená, toto v zahraničí funguje úplne bezchybne a nech predkladatelia sa skúsia pozrieť do ktorejkoľvek krajiny západnej Európy, ako vyzerajú tam rigorózne skúšky imigrantov. Je to zlatá baňa pre pedagógov, ktorí ich skúšajú.
A do tretice. Veľmi nesúrodo sa ocitá v tejto novele pozícia Slovenskej akadémie vied, ktorá balansuje medzi vedeckou inštitúciou a medzi pedagogickým pracoviskom, aj tu čosi, aj tam čosi, ale v podstate si povedzme, že je to relikt predchádzajúceho komunistického obdobia, kde akademici, vedúci pracovníci a vedúci ústavov boli v prvom rade vymenovaní na báze politickej servilnej príslušnosti a tak to ostalo aj dosiaľ. Takže toto je nesúrodý, nekompatibilný prvok v celej štruktúre takzvanej vedy a takzvanej pedagogiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Chcem doplniť pána profesora Drobného v tom, že to, čo hovoril z histórie, že kto bol vedúcim katedry na "doškoľováku", zrejme to boli roky päťdesiate a možno šesťdesiate. Len aby nevznikol taký dojem, že doteraz to tak funguje, ja som robil atestáciu v rokoch 1984, 1990 a 1997 tretiu atestáciu a musím povedať, že "doškoľovák" skutočne disponuje vysoko kvalitnými a fundovanými odborníkmi, ktorí sa môžu kedykoľvek porovnať s medicínskymi špičkami vo svete. Na margo toho, čo hovoril pán profesor Drobný, že iste, ja som si toho vedomý, že vo svete sú vynikajúce doškoľovacie pracoviská, máme sa čo od nich učiť, ale zrejme by nebol dostačujúci iba ten fakt, aby sme hociktorého lekára zatvorili do miestnosti s najmodernejšou a najperfektnejšou výpočtovou technikou a informáciami, jednoducho lekár musí byť aj v styku s pacientom a priamo mu musí ten starší kolega odovzdať svoje skúsenosti, teda je to otázka naozaj toho praktického výkonu pri posteli, pri operačnom stole, pri tom pacientovi. Len toľko na doplnenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Ako posledný prihlásený vystúpi pán poslanec Kandráč. Dávam mu slovo.
Poslanec P. Kandráč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
prv než prednesiem svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dovolím si uviesť jeden príklad zo športového prostredia, futbalu. Každé dobré vedenie futbalového mužstva za účelom zvýšenia kvality hry, za účelom dosiahnutia lepšieho postavenia v tabuľke alebo v súťaži si zaobstaráva posily. Tieto posily musia byť lepšie ako tí základní hráči, pretože naopak nemá význam sa potom posilňovať. Túto pragmatickú logickú zásadu prenesiem do nášho zákonodarného zboru, s vaším dovolením, do legislatívneho procesu, do tvorby zákonov. Ja si myslím, že pri prijímaní právnych noriem, najmä ich čiastočných úprav, noviel, by sme mali skúmať, či novela ako nová právna úprava prinesie viac ako tá stará. Pretože ináč je to ničotný proces. A ak to má byť horšie, je to na škodu veci, že takto tu tratíme čas.
K predmetnému návrhu novely. Myslím si, že aj on by mal spĺňať tieto skutočnosti, že mal by byť takým návrhom, ktorý niečo pre vysoké školy prinesie.
Po vypustení bodu tri, ktorý sa dotýka § 6 návrhu zákona o vysokých školách, je vlastne táto novela neefektívna, pretože nerieši vzhľadom na súčasnú situáciu na vysokých školách tú základnú ťažkosť vysokých škôl, ktorá momentálne je, ich financovanie. A to sme chceli novelou dosiahnuť. Pri prvom čítaní som bol nadšený a podporoval som prijatie návrhu. Teraz tiež neodmietam všetko, pretože je tu veľa dobrých myšlienok. Pri prvom čítaní viacerí poslanci konštatovali, že ide o novelu, ktorá nie je systémová. Samozrejme, sám som zastával takýto názor. A čo mi dáva za pravdu, že je to tak? Dáva mi za pravdu množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, vystúpenia predrečníkov i vystúpenie samotného pána ministra. Je jasné, že nejde o systémové zmeny.
Dávam si otázku: Čo nový návrh prináša, čo rieši? Moja odpoveď je, že rieši otázky, ktoré pre súčasný chod vysokých škôl nie sú podstatné, nie sú prioritné. Otázka tvorby senátov, otázka voľby ich predsedov, otázka zastúpenia vo vedeckých radách nie je momentálne taká prioritná ako financovanie. Všetci to veľmi dobre vieme. Od deväťdesiateho roku existujeme so starým zákonom a vyriešili sme si uvedené problémy. V tejto súvislosti súhlasím s pánom profesorom Švecom, a povedal som to vo faktickej poznámke, že práve tieto praktické skúsenosti vysokých škôl by sme mali do právnej normy zakotviť. Ony nám môžu pomôcť v riadnom chode, v riadnej činnosti vysokej školy.
Dovolím si vás upozorniť - urobil som si štatistický prehľad -, že pôvodný návrh, ktorý sme podporili do druhého čítania, mal 32 bodov. Po pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené, po spoločnej správe zmeny sa prejavujú takto: V desiatich prípadoch sa vynecháva pôvodný text návrhu, v dvoch prípadoch ide o legislatívnotechnické úpravy a v sedemnástich ide o nové znenie v návrhu zákona. Čiže z toho mi vychádza, že vlastne to, čo v prvom čítaní bolo predmetom nášho rokovania, už v druhom nie je, pretože ide o úplne novú podobu. Teda zákonodarný zbor by sa mal zamyslieť nad touto skutočnosťou a zaujať k tomu stanovisko. Ide predsa v podstate o nový návrh. Ba dokonca v niektorých prípadoch ide nad rámec pôvodného návrhu.
Moje vystúpenie vyúsťuje do návrhu, ktorý je v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme ďalej o tomto návrhu zákona nerokovali. Keďže som reálny človek, tak som si pripravil aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby som, samozrejme, po neprijatí môjho pôvodného návrhu mohol určitým spôsobom ako-tak ovplyvniť kvalitu predkladaného zákona. Vyjadrím sa len k samotnému návrhu zákona, nebudem sa vyjadrovať k spoločnej správe. Pre mňa je prioritou návrh zákona, a nie spoločná správa.
Nedá mi, aby som sa nedotkol bodu 1 návrhu novely, ktorý navrhujem vynechať. Myslím si, že základná úloha lekárskych fakúlt, farmaceutických fakúlt je vychovať nových odborníkov v lekárskych a farmaceutických vedách.
Teraz ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom. K bodu 11 návrhu novely. Navrhujem ho nevynechať. Znamená to, že navrhujem, aby zostalo pôvodné znenie zákona číslo 172/1990. Prečo? Som zásadne za to, že vysoké školy musia spolupracovať s akadémiou, musia spolupracovať s praxou. Musíme mať vo vedeckých radách zastúpenie významných odborníkov. Veď predsa pre vysoké školy sú ony nevyhnutnou potrebnosťou, či už pre prácu v odborných komisiách, či už ako recenzenti, oponenti, ba dokonca aj z hľadiska akreditácie je zloženie vedeckej rady veľmi významným kritériom.
(Hlas z pléna.)
Som za pôvodný návrh, to som už povedal.
K bodu 13 návrhu novely. Navrhujem vynechať. Prečo? Pretože si myslím, že terajšia právna úprava toto dostatočne vystihuje a postačuje. Ja nechápem, prečo sa bojíme toho, že sa tam nakladanie s finančnými prostriedkami určitým spôsobom smeruje. Veď predsa sú to štátne školy, štát musí mať právo určitým spôsobom regulovať finančný tok svojich prostriedkov. Takže ja by som bol za pôvodný návrh.
K bodu 15 návrhu novely. Navrhujem vynechať. Ide o uplatnenie predpisov správneho konania. Myslím si, že prostredníctvom správneho konania je oveľa operatívnejšie, účelnejšie dosiahnuť nápravu, ako keby som sa práva domáhal súdnou cestou. Vy dobre viete, že pri súčasnom stave súdnictva je to cesta zdĺhavá a k rozhodnutiu príde v čase, keď už ono bude neaktuálne, neefektívne. Možno, a to teraz poviem pomerne surovo, človek, o ktorého pôjde, už nemusí byť medzi nami.
K bodu 19 návrhu novely. Navrhujem vynechať. Je potrebné, aby sme špecifikovali, o aké vzdelávanie ide. Ak by išlo o vzdelávanie atestačné, tak je to jednoznačne rozpor so zákonom číslo 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
K bodu 21 návrhu novely. Navrhujem znenie upraviť nasledovne: "§ 3 - Na lekárskych a na farmaceutických fakultách vysokej školy ich zamestnanci môžu vykonávať aj primárnu zdravotnú starostlivosť." Prečo? Pretože sa hovorí o priamej zdravotnej starostlivosti a zákon o zdravotnej starostlivosti nepozná takúto. Pozná len primárnu, sekundárnu, následnú starostlivosť. Čiže treba to dať do súladu s existujúcimi právnymi normami.
(Hlas z pléna.)
To je v zákone explicitne vyjadrené.
V terajšej podobe vlastne imperatívne prikazujeme každému, že by mal vykonávať aj takúto činnosť. Preto som za to, aby bol text doplnený o slovo "môže" a ponechať na vôľu príslušného zamestnanca, či takú činnosť bude vykonávať, alebo nie.
K bodu 28 návrhu novely. Navrhujem úpravu textu takto: "Bohoslovecké fakulty a konfesijné vysoké školy." Prečo? Bohoslovecké vysoké školy nepoznáme, katolícke môžem subsumovať pod názov konfesívne vysoké školy.
Na záver by som prosil, aby sa predkladatelia na mňa nehnevali, že nie som ústretový, nechcem znižovať prácu, ktorú vykonali, ale som za to, aby sme počkali na novú komplexnú právnu úpravu, pretože problémov ohľadne vysokých škôl je veľmi veľa, ktorej predloženie minister školstva avizoval na rok 2000. Ja nevidím, prečo by sme ten krátky čas už nepočkali. Myslím si, že niektoré ustanovenia vyvolajú veľkú nevôľu v akademickej obci a môžu spôsobiť, ak by boli prijaté, aj nie dobré vzťahy medzi akadémiou, vysokými školami, medzi učiteľmi navzájom, medzi učiteľmi a študentmi. Myslím si, že revolučný rok už dávno, dávno pominul a že by mal nastať čas tvorivosti, čas efektívnosti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi Kandráčovi za jeho vystúpenie.
S faktickými poznámkami vystúpia šiesti páni poslanci a poslankyne, ako posledný pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Kandráča.
Ako prvá - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Vážení kolegovia, ja som si s pozornosťou vypočula vystúpenie pána poslanca Kandráča. Je to dlhoročný učiteľ, dlhoročný funkcionár, dnes dekan jednej z vysokých škôl. Toto uvádzam preto, lebo pán poslanec Kresák uviedol, že názory, ktoré počúva, akoby ľudia neprišli do styku s pedagogickým procesom. Čiže tuto je poslanec, ktorý nielenže prišiel do styku s pedagogickým procesom, ale ho dlhé roky aj riadil. Má skúsenosti a jeho stanovisko sa nelíšilo od tých, ktorí tieto pedagogické skúsenosti nemajú. Musím konštatovať, že pán poslanec Kandráč veľmi kulantne a citlivo povedal, že predložený legislatívny návrh je vlastne o ničom. Ja s tým súhlasím a vo svojom vystúpení, keď sa prihlásim do rozpravy, možno poviem otvorenejšie, ako to povedal on.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Ja by som k pánu profesorovi Kandráčovi mal len jednu krátku pripomienku, že súhlasím s tým, že študentov netreba podceňovať. My vidíme napríklad už aj to, že sa mení záujem študentov o štúdium na jednotlivých fakultách a štúdium o jednotlivé odbory, a to z toho dôvodu, že študenti si veľmi dobre uvedomujú, aká je ich budúcnosť a akým spôsobom sa môžu uplatniť na trhu práce. Preto si myslím, že študenti by mali spolurozhodovať o veciach, ktoré sa týkajú bezprostredne ich budúcnosti. Ale študenti vedia aj to, že ich učitelia na vysokých školách chcú pre nich len to najlepšie. A preto si nemyslím, že treba do dikcie zákona vkladať také paragrafy, ktoré by uprednostňovali akýmsi spôsobom počet študentov v akademických senátoch. Veď predsa vzájomná dôvera je to, čo vlastne tvorí akademické prostredie na vysokých školách. A ja som veľmi presvedčený, takisto ako pán profesor Kandráč, že študenti toto pochopia a uznajú, že ich tretinové zastúpenie v akademickom senáte je vyvážené.
Ďalej by som chcel povedať, že nesúhlasím s pánom profesorom Kandráčom, nech mi odpustí, že túto novelu treba stiahnuť, pretože je tam minimálne 5 vecí, ktoré je treba urgentne prijať. Tých 5 bodov návrhu sú podľa môjho názoru 3, 21, 24, 32 a 34. Týchto 5 bodov by som prosil prijať buď v pôvodnej forme, alebo v úpravách, ktoré som navrhoval ja, alebo ktoré sú navrhované v spoločnej správe. Ale týchto 5 bodov, prosím, aby sme prijali.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
V kontexte vystúpenia pána poslanca Kandráča chcem aj ja poukázať na ten hlavný rozpor, ktorý tento návrh zákona z hľadiska právneho jednoducho má.
Chcem povedať, že je veľmi dôsledné zo strany predsedajúceho dbať na to, aby pri konečnom hlasovaní bolo hlasované v súlade s rokovacím poriadkom, pokiaľ ide o návrhy predložené nad rámec. A dávam skutočne do pozornosti tohto pléna aj tú skutočnosť, že bod 18 spoločnej správy, ktorý neústavným spôsobom podľa môjho názoru diskriminuje jednotlivé formy vysokoškolského štúdia, je tiež potrebné náležitým spôsobom zvážiť.
Neodpustím si ešte jednu poznámku, ktorá môže byť do istej miery necitlivá, tak ako bola necitlivá pripomienka jedného z predkladateľov vo vzťahu k svojmu vysokoškolskému kolegovi, keď chladne, ironicky a posmešne kritizoval tohto vysokoškolského kolegu. Chcem povedať, že pán poslanec Kresák, ktorý je jedným z autorov pôvodného textu návrhu zákona, návrhu zákona, ktorý podľa môjho názoru je hanbou právneho profesionála. V legislatívnom procese bol pôvodný návrh pre právne nečistoty tento návrh odmietnutý a je tu úplne nový návrh. Namiesto toho, aby si pán poslanec Kresák nasypal popol na vlastnú hlavu, a keďže bude aj sudcom Ústavného súdu, zrejme v budúcnosti, aby poukázal aj na to, aký právny paškvil bol pôvodne predložený, namiesto toho ironicky kritizuje svojho profesionálneho kolegu. Je to jednoducho neúctivé. A už ak chcete napomôcť veci vysokoškolského štúdia, tak to riešte základným a zásadným spôsobom v rámci chystanej zmeny ústavy a tam jasne povedzte, čo chcete, či má byť vysokoškolské štúdium bezplatné, či sa má zaň platiť, či má byť podnikateľská činnosť, alebo nie. Ale nie takýmto spôsobom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Domnievam sa, že veľmi plodná diskusia, ktorá sa tu už druhý deň rozvíja okolo novely vysokoškolského zákona, jednoznačne ukazuje, že táto novela nie je systémovým krokom. Je to taký nesúrodý materiál, že skutočne už nikto sa v tom nemôže vyznať, a som presvedčená, že ani jedna zmena, ktorá v tej novele je, nie je taká, ktorá by nemohla počkať. Nie je akútna. Práve naopak, ak sa niektoré tie zmeny prijmú, tak sa naozaj zhorší vzťah napríklad medzi vysokými školami a externými vzdelávacími inštitúciami. A domnievam sa, že žiadny zákon by nemal mať takúto prioritu.
O tom, že tento materiál nie je ani potrebný, ani veľmi vítaný, svedčia aj včerajšie slová pána ministra školstva, ktorý tiež jednoznačne povedal, že treba počkať na zákon, ktorý pripravuje ministerstvo školstva, a nie sa tu už druhý deň zaoberať touto novelou. Koniec koncov ja som to už tiež povedala, takto sa vyjadrila aj Rada vysokých škôl, aj Konferencia rektorov, všetci sú za to, aby bola predložená komplexná právna úprava, a nie aby tu bola prijatá novela, ktorá naozaj nevyrieši nič, iba nejaký miniproblémik lekárskej fakulty.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Táto plynúca debata o predkladanej novele zákona predloženej skupinou poslancov v podstate iba dokumentuje, že nie je podstatnou časťou text novely zákona týchto poslancov, ale predovšetkým dôvodová správa predkladateľov, pretože tá v podstate dokumentuje predovšetkým sebaúctu predkladateľov, a to usilujúcu o sebapozdvihnutie na piedestál, a to prostredníctvom študentov, ktorým sa tu nadbieha.
Plne súhlasím s tým, čo už tu odznelo a čo som aj ja zopakoval, že o úrovni vysokých škôl majú rozhodovať predovšetkým odborníci a pedagógovia, a nie poslanecké zbory študentov, pretože tým sa ideme vrátiť iba do čias čínskej kultúrnej revolúcie alebo do boľševických metód päťdesiatych rokov, či normalizácie, keď študenti rozhodovali o tom, nielen kto na vysokých školách bude učiť, ale aj to, čo sa tam učiť bude. Ja preto iba opakujem to, čo tu už odznelo veľa ráz a o čom som presvedčený, že na tejto novele vysoké školy ani nestoja, ani nepadajú.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Oceňujem vnútornú vyargumentovanosť vystúpenia pána poslanca Kandráča. Myslím si, že je osobitne dôležité brať vážne do ohľadu námietku, aby sme neprichádzali s ponukami, ktorými zdanlivo sme veľmi populárni voči študentom, ale nejdeme v smere toho, o čo nám predovšetkým ide - poskytnúť študentom vysokohodnotné vzdelanie, poskytnúť im možnosť vyprofilovať sa na vzdelaných ľudí. To je totiž to najdôležitejšie, čo máme urobiť so študentmi. A tam každé zľahčovanie je cesta, ktorá nevedie k dobrému cieľu. Z týchto dôvodov naozaj nie sú teraz aktuálne témy, ktoré by mali prehlbovať ešte samosprávne funkcie vo vnútri vysokých škôl, pretože to najdôležitejšie, o čo nám teraz ide, je uchovať štandard vysokých škôl tam, kde majú sklon upadať a, naopak, pomáhať rýchlo vysokým školám dostať sa na európsky a svetový štandard. Všade tam, kde nám to už okolnosti aj naše možnosti dovoľujú.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne. Pýtam sa, ktorí poslanci sa hlásia ústne. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Benčat, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Halmeš, pán poslanec Húska, pán poslanec Cuper, pani poslankyňa Slavkovská. Končím možnosť uplatnenia ústnych prihlásení.
Vystúpia teda 7 páni poslanci a panie poslankyne ešte k tomuto návrhu zákona.
Prosím, ako prvá - pani poslankyňa Tóthová. Po nej pán poslanec Benčat.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
predkladaný legislatívny návrh sa predkladá s vytváraním atmosféry, že novela rieši aktuálne a naliehavé problémy vysokých škôl na Slovensku. Takýto imidž predkladanej novele sa vytvoril aj v tlači a v mäkkých médiách, kde vlastne sa rozvinula určitá taká propagačná kampaň pre tento legislatívny návrh. Vážení, toto vôbec nie je pravda. Nič mimoriadne akútne sa nerieši, aj keď nehovorím, že nie aktuálne, ale akútne nie, a čo je smutné, neriešia sa ani základné problémy školstva na Slovensku. Základné problémy sú finančné otázky financovania vysokého školstva a toto otvorene alebo menej otvorenie, alebo zaobalenie naznačili viacerí poslanci, ktorí vystúpili v tejto rozprave, a to hlavne vysokoškolskí učitelia.
Z legislatívneho hľadiska zopakujem to, čo tu už bolo povedané či už zástupcom vlády, alebo viacerými poslancami. Je to nesystémové riešenie a po viacerých návrhoch na zrušenie toho, čo je v predlohe, nám viaceré doplnky toho, čo je v predloženom legislatívnom návrhu. Vzhľadom na viaceré legislatívne návrhy poslancov, ktorí vystúpili k tejto nie veľmi obsažnej novele, môžem jednoznačne uviesť, a prepáčte mi za výrazy, ktoré použijem, je to guláš, v ktorom sa ťažko vyznať. Ja si myslím, že toto nesystémové a neprehľadné legislatívne ponúknutie novely treba stiahnuť z rokovania a pripraviť systémovú úpravu.
Totiž chystá sa zmena ústavy. Ak chceme tomu veriť, tak potom musíme veriť aj tomu, že otázka financovania školstva bude dotknutá touto legislatívnou zmenou. A potom treba doriešiť, ktoré štúdium a pre koho bude bezplatné, aká bude funkcia štátu v spoločenskej objednávke výchovy vysokoškolských učiteľov, aká bude možnosť solventných záujemcov napriek určitým naplneným kvótam študovať, aké budú možnosti vysokých škôl prijímať zahraničných študentov, aké budú možnosti Slovenskej republiky vyvážať vysokoškolské štúdium, čo by sme si mali uvedomiť pri doterajšej kvalite nášho vysokoškolského štúdia a aj záujmu zahraničia študovať u nás, napríklad Izraelu, pokiaľ som sedela vo vláde, viem, že bol veľký záujem študovať na slovenskej vysokej škole farmáciu, medicínu a podobne. Takže toto treba všetko komplexne doriešiť, a nie teraz sa zaoberať takýmto, ja som to nazvala, nesystémovým a gulášovým legislatívnym návrhom.
Chcem poukázať na jednu skutočnosť. Mňa veľmi mrzí, že o tomto legislatívnom návrhu, ktorý si nezaslúži takú pozornosť, musíme toľko diskutovať. Musíme preto, lebo nemáme istotu, či poslanci vládnej koalície nebudú politicky hlasovať a toto prejde. Preto sa zamýšľame, dávame návrhy. Ale, vážení, čo to v tomto parlamente robíme? Nedávno som vystúpila, keď sa tu takmer celý deň rokovalo o tom, či jeden deň má byť pamätný, alebo nie. Dnes už druhý deň, a myslím, že bude ešte dosť dlhá diskusia, rokujeme o takejto novele, všetko poslanecké návrhy, pritom nám tu trčí 15 vládnych návrhov, ktoré treba do rozpočtu prerokovať, pretože prijatie rozpočtu je termínované a determinované stanoviskom tejto ctenej snemovne k týmto predloženým legislatívnym návrhom.
Prečo sa tu dostávajú poslanecké návrhy, ktoré sú časovo náročné a o ktorých možno dôvodne predpokladať a každý, kto trochu pozná situáciu, musí predpokladať, že o tom budú dlhé diskusie? Ja skutočne mám pocit, že tu niekto chce predĺžiť a skrátiť čas na rokovanie o podstatných veciach. Preboha, čo je dôležitejšie ako zostavenie rozpočtu? A to hovorím v prospech vládnej koalície, ktorá musí mať záujem na tom, aby bol včas zostavený rozpočet, aby bol kvalitný. Tak o čo tu vlastne ide? Preto opakujem, tento návrh by sa mal stiahnuť, dopracovať a predložiť jeden kompletný, ktorým niečo vyriešime.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že je už v behu toto rokovanie, s ktorým ja nesúhlasím, že sa teraz o tom rokuje, musím mať niektoré stanoviská a pripomienky k predloženému návrhu, lebo, ako som uviedla, nemám istotu, že sa nebude o tomto hlasovať a že to neprejde. Chcela by som sa vyjadriť k bodom 3, 6, 8, 9, 11 a 34 predloženého návrhu. Predovšetkým všeobecne chcem uviesť, že názory, že novely deformovali samosprávu vysokých škôl a tvárenie sa, ako táto novela by zachránila demokraciu na Slovensku v oblasti školstva, nie je pravdivé. Všetky samosprávne orgány vysokých škôl sú zachované aj po tejto novele tak, ako boli v roku 1990 a aj po novelách 1996 a aj 1997. Deformácia samosprávy nie je pravda. To je ondulovanie vzduchu, na ktorom sa chcú predkladatelia dostať do pozornosti a robiť si pozitívny imidž. Keď budem hovoriť o jednotlivých bodoch, budem podrobnejšie zdôvodňovať. Ako som uviedla, pôjdem po jednotlivých bodoch.
Predovšetkým sa vyjadrím k bodu 3, ktorý osobne som považovala za jeden z pozitívnych predloženého legislatívneho návrhu a o ktorom, žiaľ, sa spoločná správa vyjadruje, a aj predkladateľ povedal, že ho treba vypustiť. Vážení, toto jediné malo nejaké ratio, toto jediné vysoké školy očakávali, a vy to vypúšťate. Tu sa totiž hovorilo, v bode 3, že prostriedky získané podnikateľskou činnosťou vysokých škôl a fakúlt a iných pracovísk vysokých škôl, ako aj prostriedky získané formou zahraničných darov, dedičstva sú oslobodené od daní z príjmov, od cla, od colnej prirážky, ak sa použijú na zabezpečenie činnosti a úloh vysokých škôl, fakúlt, iných pracovísk vysokej školy a na ich rozvoj.
Vážení, toto by pomohlo vysokým školám, toto je to, čo by zlepšilo a podržalo ich fungovanie v doterajšej kvalite, o ktorej ja stále tvrdím, že je vysokou kvalitou. Neviem, prečo to má vypadnúť. Neviem, prečo by to fakultám nemalo ostať. Totiž aj za súčasného právneho stavu, pokiaľ som sedela vo vláde, vláda vždy odsúhlasila, aby napríklad niektoré z týchto financií ostali vysokým školám, minister v rámci financií, v rámci svojej kompetencie dal súhlas, aby aj napríklad príjmy z prijímacích pohovorov a podobne vysokým školám ostali. Čiže to bol smer, ktorý sme my proklamovali, sľúbili vysokým školám a vzhľadom na to, že sme čakali, že spravíme komplexnejšiu novelu, sme to už aj realizovali. Čiže vysokým školám mnohé financie zostali. Vy to dneska navrhujete vypustiť.
Ďalej k bodu 6. Znenie: "Študenti tvoria v akademickom senáte vysokej školy najmenej jednu štvrtinu členov senátu." Vážení, nie je mi známy ani pochopiteľný dôvod, prečo súčasné znenie meníte, ktoré je presné a jasne hovorí, že tvoria jednu tretinu senátu. Prečo dávate nepresný pojem "najmenej"? No ja som o tom dlho uvažovala a skutočne nejakú takú odpoveď som získala na základe kuloárnych pletiek, ktoré sa hovoria, že predložený legislatívny návrh pána poslanca Osuského a Kresáka je motivovaný určitými ambíciami pri voľbách pána poslanca Osuského. Či je to pravda, či nie, neviem, ale skutočne logické zdôvodnenie návrhu tohto bodu legislatívnej predlohy som nevedela nájsť. Prečo sa presné znenie nahrádza nepresným, kde bude rôzny výklad, kde v praxi na vysokých školách môžu vzniknúť konflikty o tom, aký má byť počet, pretože táto formulácia najmenej jedna štvrtina vytvára priestor skutočne veľmi široký na určenie početnosti študentov ako členov senátu.
Ďalej k bodu 8. "Akademický senát vysokej školy volí predsedu senátu z členov senátu." Ja sa pýtam: Prečo sa vynechalo, že z profesorov, docentov a vedeckých pracovníkov? Prečo predseda senátu nemá byť z okruhu ľudí, ktorí majú najdlhšie a možno najerudovanejšie skúsenosti na vysokých školách, nehovoriac o autorite týchto ľudí? Predsa nikto ma nepresvedčí, že jeden profesor a jeden docent, ktorý je zvolený ako predseda, nebude mať zabezpečenú vzhľadom na svoju erudovanosť a vzhľadom na veľký počet hlasov, ktorý musí dostať, aby bol zvolený, autoritu. Ja si myslím, že netreba znižovať latku na predsedu akademického senátu. Predsa akademický senát je vážny orgán. Ak toto vynecháme, tak potom môžeme dôjsť k rôznym prekvapeniam, ktoré nemusia byť na prospech vysokého školstva. Opätovne mám tu otáznik a opätovne sa mi núka tá odpoveď, ktorá pri nejasnej formulácii počtu študentov, teda počtu študentov v akademickom senáte, čo veľmi rukolapne už tu uviedol pán poslanec Baco.
K bodu 9. Tento navrhuje, aby voľba kandidáta na rektora z profesorov alebo docentov vysokej školy sa uskutočnila spravidla najmenej 2 mesiace pred skončením jeho funkčného obdobia a navrhuje odvolanie rektora tiež v tejto lehote. Ďalej ustanovuje, že návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora sa predkladá ministrovi. Toto je znenie, ktoré je platné aj dnes. Mne je však nejasné, prečo sa dodatok o poverení určitého učiteľa na výkon tejto funkcie do vymenovania nového rektora z platného zákona vypúšťa. Predsa uplynutie lehoty rektora alebo od jeho odvolania do vymenovania môže byť aj dlhší časový úsek, ako aj prorektora. Áno? No ale to treba stanoviť. Áno? Musí byť niekto, lebo prorektori sú traja, niekde štyria. Opätovne na vysokej škole môže byť situácia, že viacerí sa budú cítiť povolaní, alebo môže nastať situácia, že ani jeden sa nebude chcieť zmocniť tohto výkonu. Môže vzniknúť negatívny kompetenčný konflikt. Nemôžeme vedieť, v akej situácii bude rektor odvolaný a všetci prorektori sa budú odťahovať od výkonu funkcie. Predsa je len logické, že niekto poverí jedného z nich, je to racionálne ustanovenie, vôbec to neznižuje samosprávnu funkciu vysokej školy, vôbec to neohrozí demokraciu vysokej školy, zabezpečí to len poriadok a bezporuchový chod vysokej školy. Prečo sa to vynecháva? No ja mám dojem, len preto, aby sa niečo dalo do toho návrhu, čo obalí tie základné ustanovenia, ktoré motivovali predkladateľov na túto novelu. A že to neboli tie základné problémy vysokých škôl, o tom som hlboko presvedčená.
Ďalej sa vyjadrím, ako som uviedla, k bodu 17.
(Ruch v sále.)
Samozrejme, požiadam svojich kolegov, aby trošku menej rušili, pretože ma to odvádza od myšlienok a je mi veľmi ľúto, že to robia práve kolegovia, ktorí sú so mnou v tom poslaneckom klube, v ktorom som ja. Takže prosím ich, keby už prestali.
A teraz sa vyjadrím k bodu 17. Teraz v tomto bode sa uvádza: "Na štátnych vysokých školách sa od študentov denného štúdia, ktorí sú občania Slovenskej republiky, počas vysokoškolského štúdia v ustanovenej dĺžke nesmie požadovať úhrada nákladov na vysoké školské štúdium, pokiaľ inak neustanoví tento alebo iný zákon." Tohto sa dotkol už pán poslanec Švec, ktorý má dlhoročné skúsenosti so situáciou na vysokých školách. Vážení, čo sa týmto chce dosiahnuť? Prečo sa robí zákaz? Prečo sa robí zákaz, keď strategicky cieľ prispôsobenia nášho vysokoškolského štúdia smeruje na situáciu európskych vysokých škôl a situáciu v Európe, kde nikde takýto striktný zákaz v predpise nie je. Predsa toto je otázka, ktorú treba riešiť, to finančné zabezpečenie, ale nie komplexne a nie takto insitne, ako je to urobené v tomto predpise.
Navyše je to legislatívne zle urobené, pretože je formulácia, ktorá hovorí, na štátnych vysokých školách za štúdium denného štúdia sa počas vysokoškolského štúdia nesmie požadovať úhrada nákladov. Ja sa pýtam: A po ukončení vysokoškolského štúdia? Keď ste to chceli formulovať, a to sa pripájam k názoru, ktorý povedal pán poslanec Brňák, náš expert na legislatívu, pán poslanec Kresák sa na tom podieľal, je to legislatívne nie dobre spravené, pretože sa dalo povedať v tom znení, ako je druhá časť, ktorá hovorí: "Študenti, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, neuhrádzajú náklady na vysokoškolské štúdium, len ak to ustanoví zákon", tak sa mala prvá časť povedať, neuhrádzajú na vysokoškolské štúdium okrem prípadov, keď to zákon výslovne ustanoví. A potom by ste mali legislatívne priehľadné a legislatívne aj dopracované. Nie, máte to inak v tomto predloženom návrhu a zdôraznenie slova v texte "počas vysokoškolského štúdia" vytvára nebezpečenstvo a neistotu, či po ukončení štúdia možno. Čiže tento bod je zle formulovaný, považujem ho nie za funkčný. A keď ste už do tej problematiky zašli, mala byť upravená kompletne.
Ďalej som predznačila, že sa vyjadrím k bodu 29 k § 34. Tento je nosnou myšlienkou prehĺbenia samosprávy na vysokých školách, odstránenia udusenia samosprávy v novele predchádzajúcej. Vážení, predchádzajúca novela vôbec nedusila samosprávu tým, že zaviedla možnosť, teda zaviedla postup vybavovania určitých vecí podľa zákona číslo 71 a že stanovila, že pre habilitačné a profesorské niektoré ustanovenia zákona číslo 71 platia. Je to z toho dôvodu, že zákon číslo 71/1967 Zb. je zákon, ktorý vlastne je na ochranu práv a právom chránených záujmov. Takmer totožný zákon je v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Poľsku a všade tento zákon sa považuje za progres na ochranu práv tých ľudí, ktorých námietky sa podľa tohto zákona vybavujú.
Nie je mi jasné, prečo ste vylúčili pôsobenie zákona o správnom konaní, ktoré ste nechali na rozhodovanie o poskytnutí štipendií a na rozhodovanie o vylúčení zo štúdia na vysokej škole, prečo tento zákon bol ponechaný, teda vylúčený použiť na disciplinárne konanie. Veď tam sa taktiež rokuje a rozhoduje o určitom práve alebo povinnosti študenta vysokej školy. Prečo toto konanie nemá mať úpravu rozhodovania podľa zákona číslo 71? Veď disciplinárne konanie je veľmi závažné konanie, na základe ktorého môže byť študent aj vylúčený zo štúdia. Prečo nemá mať právo sa odvolať? Toto je v prospech študentov? Toto je prehĺbenie demokracie alebo prehĺbenie právneho štátu? Ja si myslím, že nie. Nevylučujem, že sa môže obrátiť na súd. Ale už aj pán poslanec Pavol Kandráč, vystupujúci predo mnou, upozornil, že súdne konanie je nesmierne zdĺhavé, finančne náročné pre študenta, aj keď získa pravdu, prerušuje štúdium, odďaľuje realizáciu, ak je v práve, jeho postavenie. Nechápem, prečo teda by sa nemohol odvolať. Ja si myslím, že by mal mať možnosť sa odvolať a mal by zákon platiť aj na disciplinárne konanie.
Ďalej by som chcela uviesť ešte jednu myšlienku, a to, že tým, že sa neriešia finančné otázky vysokých škôl, financovanie vysokých škôl, nepriamo financovanie, teda ustanovením, ktoré štúdium je kedy platené, ktoré je platené záujemcom, ktoré môže byť platené inštitúciami, že sa nerieši otázka, či si môže vysoká škola získať financie aj z inej činnosti, akým spôsobom, že sa nedáva právny podklad určitému daňovému zvýhodneniu vysokých škôl, ak získava niektoré prístroje a podobne zo zahraničia na skvalitnenie vysokoškolského štúdia. Tým vlastne neotvárame, ako tu bola požiadavka, neotvárame vysoké školy verejnosti, pretože nevytvárame finančné možnosti, aby na naše vysoké školy prišli pôsobiť na určitý čas v plnom úväzku aj vynikajúci odborníci z praxe, čo by len prispelo našim vysokým školám, lebo nedávame možnosť vysokým školám, aby mali určité financie, ktoré by mohli použiť na zaplatenie týchto odborníkov, aby mohli zvýšiť svoje portfólio, ak to takto môžem uviesť, pre akreditáciu, ktorá vyžaduje plný úväzok určitých docentov a profesorov, ktorí tu dostali tieto tituly ako vynikajúci odborníci v praxi.
Vážení, záverom zhrniem to, že vlastne sa stotožňujem už s viacerými predrečníkmi v tom, že tento legislatívny návrh nie je prínosom, nerieši aktuálne problémy vysokých škôl. Je to vlastne nesystémové a legislatívne už veľmi v tomto štádiu zamotané riešenie, teda zamotaný legislatívny návrh.
Ja by som chcela z tohto miesta oponovať pánu poslancovi Kresákovi, ktorý povedal, že tu vystúpili viacerí, ktorí ani nepoznajú činnosť na vysokých školách. Chcem povedať, že v Hnutí za demokratické Slovensko máme viacerých vysokoškolských profesorov a učiteľov vysokých škôl. Aby to nevyznelo ako nejaké propagandistické vyhlásenie, ja vám ich uvediem:
V klube Hnutia za demokratické Slovensko je prof. Ing. Ján Benčat, CSc., vysokoškolský učiteľ; doc. Ing. Július Binder, Dr. h. c., taktiež so skúsenosťami na vysokých školách; doc. JUDr. Ján Cuper, CSc., taktiež vysokoškolský učiteľ; prof. MUDr. Michal Drobný, DrSc., taktiež vysokoškolský učiteľ; doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., vysokoškolský učiteľ; prof. Ing. Augustín Marián Húska, DrSc., vysokoškolský učiteľ; doc. Ing. Ján Jasovský, CSc., vysokoškolský učiteľ taktiež; doc. JUDr. Pavol Kandráč, CSc., vysokoškolský učiteľ; prof. MUDr. Pavol Šťastný, CSc., vysokoškolský učiteľ; doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc., vysokoškolský učiteľ; prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc., vysokoškolský učiteľ; ďalej externý vysokoškolský učiteľ PhDr. Pavol Števček, CSc.
Vážení, viacerí z nich vystúpili a vystúpia. Máte pocit, pán poslanec Kresák, že tí, ktorí tu vystupujú a hovoria, že nemajú poňatia o problémoch vysokých škôl? Títo všetci, ktorých som prečítala, sa stretli, my sme o tomto legislatívnom návrhu rokovali, a nie krátko, a jednoznačne sme dospeli k záveru, čo všetci aj podpísali, a to, že:
"Vysokoškolskí učitelia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko, v súvislosti s prerokovaním novely vysokoškolského zákona konštatujú, že predložený legislatívny návrh nerieši základné problémy vysokého školstva na Slovensku. Vychádzali sme z toho, že vysoké školstvo má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ale i vysokú odbornú úroveň, ktorú treba zachovať. A preto protestujeme, aby takéto legislatívne návrhy boli predkladané ako riešenie problémov vysokých škôl, protestujeme proti tomu, aby bolo 10-percentné zníženie odborného obslužného aparátu na vysokých školách, 4-percentné viazanie finančných prostriedkov, likvidácia fakúlt, zmrazovanie miezd vysokoškolských učiteľov, čo ohrozuje nielen ďalší vývoj, ale i samotnú existenciu slovenských vysokých škôl."
Toto stanovisko podpísali všetci vysokoškolskí učitelia, ktorých je v klube poslancov Hnutia za demokratické Slovensko 12.
Vážení, my skutočne máme vážny záujem na tom, aby táto snemovňa prijala legislatívny návrh, ktorý bude prínosom pre vysoké školy. Tento nie je. Vzhľadom na to, a teraz sa opakujem, že máme 15 legislatívnych návrhov, ktoré sú dôležité pre rozpočet a čas je krátky, prosím vás pekne, prosím predkladateľov, aby tento návrh stiahli.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)