Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem za vystúpenie pánu poslancovi Krajčimu.
S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Gašparovič. Nikto viac. Zároveň končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán podpredseda, chcem len potvrdiť slová pána poslanca Krajčiho, ktorý namieta niektoré ustanovenia tejto novely zákona. Táto novela zákona je skutočne v niektorých bodoch v rozpore s ústavou aj s rozhodnutím Ústavného súdu, tak ako to pán poslanec povedal. Táto novela dáva také právomoci týmto políciám, ktoré budú skoro konkurenčné k štátnej polícii a budú zdvojnásobovať niektoré opatrenia vo vzťahu k občanom. Zoberte si len takú situáciu, že budete prechádzať mestami, diaľnicou, obcami a každá obec, ak bude mať, alebo každé väčšie mesto, políciu, bude vás kontrolovať, bude vám pozerať do auta, bude pýtať doklady. Tú cestu budete absolvovať týždne, kým sa dostanete domov. Sú to skutočne nepremyslené návrhy a ja, páni poslanci, vás vyzývam, vráťme tento zákon alebo ho neschváľme. Nič iné nám neostáva, ak nechceme urobiť chyby.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Vavrík? Áno.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Vavrík:
Pán predsedajúci, veľmi, veľmi stručne.
Možno to nie je vhodné, ale začal by som pri pánu poslancovi Krajčimu, pri jeho vecných pripomienkach. Samozrejme aj k pani kolegyni Kollárikovej. Preto chcem začať pánom poslancom Krajčim, lebo on otvoril otázku, že zásadne si povedzme, či je existencia obecných polícií potrebná alebo nepotrebná. No dnešná vláda a dnešná koalícia sa domnieva, že krok pred ôsmimi rokmi, ktorým Slovenská národná rada schválila založenie obecných polícií, bol správny a všeobecný názor je taký, že treba posilňovať a rozširovať obecné polície. Má to mimochodom svoju odozvu alebo má to svojich partnerov aj v zahraničí. Napokon vo faktickej poznámke to spomínal poslanec Cuper, že pozná aj takéto systémy.
Samozrejme vláda, v ktorej ste, pán poslanec Krajči, boli ministrom, mala opačný názor, že treba jednotný Policajný zbor a že netreba trieštiť sily medzi štátnou, teda Policajný zbor, a medzi obecné polície. To je otázka názoru. Dnešný názor alebo teda náš názor, alebo môj osobný názor aj mojich kolegov je taký na tú zásadnú otázku, že treba postupne na obecné polície preniesť všetky právomoci, ktoré sa dotýkajú poriadkovej a dopravnej polície. Takže máme na to odlišný názor. Vo vládnej koalícii je vyjasnený a bol aj predmetom programového vyhlásenia vlády.
Teraz ku konkrétnym námietkam kolegyne Kollárikovej a pána poslanca Krajčiho. Obaja spomínali, že zastavovanie v takzvaných zákazových zónach sa javí, že je nevhodné, možno až protiústavné obmedzenie práv občanov. No v prvom rade si skúsme uvedomiť - navrhovatelia hovoria o tom, skúsim to laicky popísať - ak občan - vodič poruší zákazovú značku, dopravnú značku, to znamená, vojde povedzme do pešej zóny alebo do zákazu vjazdu, občan, podotýkam, porušil zákon, porušil dopravné predpisy, obecný policajt, ktorý, a to si všimnite vo všetkých väčších mestách, samozrejme, aj v obciach, starostovia a ich obecné zastupiteľstvá kladú dôraz práve na tie naj, naj, v najväčšom jadre obce, mestá, zóny, kde sa prikazuje svojim policajtom, aby dohliadali na verejný poriadok.
Teraz si predstavme situáciu, že v dnešnom čase policajti Policajného zboru sú nadmieru vyťažení a veľmi ťažko zvládajú zabezpečiť dynamickú dopravu, a nieto statickú. Keď sa pozriete po historických častiach miest väčších obcí, tu sa zvyčajne pohybujú obecní policajti a nemajú žiadne právomoci. My teda upozorňujeme alebo navrhujeme to, že pokiaľ občan spácha, respektíve poruší predpis, len vtedy má právo, a nie kedykoľvek, ako kolega Gašparovič hovoril vo faktickej poznámke, môžu zastaviť týchto občanov, ktorí spáchali priestupok. V žiadnom inom prípade.
Ďalšia veľmi, veľmi podobná problematika je nasadzovanie alebo používanie technických prostriedkov na zabránenie odjazdu, takzvaných papúč. To je to isté. Skutočne, keď sa prejdete po ktoromkoľvek meste, po ktoromkoľvek sídlisku, niektorí vodiči už dnes sú až takí prinajlepšom povedané agresívni, že zaparkujú svoje vozidlo na trávniku, hocikde. Samozrejme, že to súvisí s tým, že je nedostatok parkovacích miest, nemajú kde vozidlo zaparkovať, ale znepríjemňujú tým život, priechodnosť chodníkov, ničia mestský majetok. Taká zeleň, to je mestský majetok, na ktorý vynaložili obce značné finančné prostriedky, a obec nemá možnosť, ako sa právne brániť takýmto priestupcom alebo vyvodiť opatrenia voči občanom, ktorí porušujú takýmto spôsobom predpisy, alebo teda nivočia zeleň, stoja na chodníkoch, nemôžu prejsť úrazovky k chorým občanom, nemôžu mamičky s kočíkmi prejsť po chodníku, lebo tam stojí auto. Tá situácia je hrozná.
Skutočný stav je taký, že Policajný zbor práve, keďže nemá dostatok policajtov už pomaly, ako som hovoril, na riešenie dynamickej dopravy, nerieši túto statickú dopravu, lebo nemá na to kapacity. Obecní policajti v mestách a obciach sa nachádzajú, len dnes nemajú právomoci. Preto sme pristúpili k návrhu, aby sa tie právomoci zvýšili. Skutočne platí to, že sú platení z daní občanov aj obecní policajti, tak ako policajti Policajného zboru, a keď už teda sú k dispozícii v teréne na inkriminovanom mieste, kde sa povedzme páchajú priestupky, tak prečo by nemali mať právo zakročiť.
Súhlasím s tým, čo povedal kolega Cuper vo faktickej poznámke, že potom teda na takzvanej papuči, teda na tom technickom prostriedku, ktorým sa zabraňuje odjazdu, musí byť povinne vyznačené, kde sa môže dovolať a kde ako čo najrýchlejším spôsobom mu tento prostriedok odstránia. S tým sa teda stotožňujem, a tak je to aj myslené.
Možno na záver pán poslanec Krajči spomenul, že sa mu nepáči, že obecná polícia bude mať prístup do databáz. Navrhujeme, aby obecné polície mali prístup do databáz hľadaných osôb a hľadaných vozidiel. Ako jeden z argumentov, pokiaľ som si to dobre poznamenal, poslanec Krajči spomenul, že to bude okrem iného náročné aj na administratívu. Však predsa dnes každé okresné riaditeľstvo polície vedie, respektíve má k dispozícii dennodenne zvodku práve o hľadaných osobách a odcudzených vozidlách, no a tu sa práve ponúka spolupráca medzi mestami a štátom v tom zmysle, že pokiaľ policajt, ktorý dennodenne chodí v danej obci po uliciach, po chodníkoch a má k dispozícii takúto databázu, tak vie zakročiť, vie zaistiť povedzme hľadanú osobu alebo vie zadržať odcudzené, alebo hľadané vozidlo, ktoré je v pátraní. Iste viacerí z vás viete, že tieto oprávnenia aj kolegovia v Českej republike dali práve do právomoci obecných polícií a majú s tým vysoko hodnotné a štatisticky dokázateľné, pozitívne výsledky. Toľko len na malé objasnenie.
No a napokon moja posledná poznámka by smerovala tiež k poznámke alebo k vystúpeniu poslanca Krajčiho a k faktickej poznámke pána poslanca Gašparoviča. Argumentuje sa tým, že Ústavný súd už konal vo veciach nesúladu všeobecne záväzných nariadení obcí, ktorými niektoré mestá a obce splnomocnili svoje obecné polície používaním technických prostriedkov na zabránenie odjazdu, čiže ľudovo povedané papúč. No dovolím si poznamenať jedno. Jedno to rozhodnutie, ktoré sa týkalo hlavného mesta Bratislavy, sme si podrobne prečítali a v petite sa nič nehovorilo o tom, že toto všeobecne záväzné nariadenie je v rozpore s ústavou vecne. Právne síce je to v poriadku, lebo nebolo splnomocnenie, v odôvodnení sa píše, že niet splnomocnenia v zákone, preto používanie papúč je protiústavné. Ale práve týmto činom, keď do zákona by sa dostalo ustanovenie o možnosti dávať technické zariadenie na zabezpečenie proti odjazdu do právomocí obecných polícií, tým práve sa tieto všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré boli vydané, dostávajú do súladu so zákonom. Nebolo skutočne v petite povedané, že je iný problém ako tento, ktorý som spomenul.
Toľko za navrhovateľov k záverečnému slovu.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Vavríkovi za jeho vystúpenie.
Pýtam sa, či chce ešte vystúpiť pán spoločný spravodajca. Nie.
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Áno.
Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.
Prosím pána spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec D. Kovačič:
Gestorský výbor na základe aj pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Krajčiho, kde bol aj procedurálny návrh, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 11 a 32 a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých bodoch, odporúča, aby sa hlasovalo o bodoch, ktoré som uviedol a ktoré sú uvedené v správe 301a, spoločne a tieto schváliť, aby z nich boli vyňaté body 11 a 32 na osobitné hlasovanie. V druhej skupine aby sme hlasovali o bodoch, ktoré gestorský výbor neodporúča, a v tretej skupine aby sme hlasovali osobitne o bodoch 11 a 32. Odporúčam, pán predsedajúci, aby sme dali hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu. Nech sa páči, hlasujte.
(Ruch v sále.)
Prosím pána spravodajcu, aby uviedol, o čom budeme hlasovať ešte raz.
Poslanec D. Kovačič:
Gestorský výbor navrhuje, aby sa spoločne hlasovalo s odporúčaním schváliť o týchto bodoch uvedených v spoločnej správe: 1, 2, 3, 4, 7, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 26, 27, 29, 30, 31, 33, 35, 36, 37.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Takže budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý ste znova počuli. Prosím vás, aby ste hlasovali o predloženom návrhu.
Zrušte hlasovanie a budeme znova hlasovať. Prosím vás, hlasujte teraz o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Poslanec D. Kovačič:
V druhej skupine budeme hlasovať o bodoch 5, 6, 9, 22, 24, 25, 28, 34, 38 a 39 s odporúčaním gestorského výboru ne- schváliť ich.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Tieto návrhy sme neschválili.
Poslanec D. Kovačič:
V tretej skupine budeme hlasovať osobitne o bodoch 11 a 32, ktoré boli vybrané z prvej skupiny, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Teda boli vybrané na osobitné hlasovanie body číslo 11 a 32.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, pripravte sa na hlasovanie, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh bol schválený.
Boli to všetky návrhy, pán spravodajca?
Poslanec D. Kovačič:
Všetky návrhy boli odsúhlasené.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, nediskutujte. Hlasovali sme a odhlasovali, výsledok je platný.
Pán spravodajca, pýtam sa, aké máte návrhy na pokračovanie prerokúvania zákona v treťom čítaní, či podľa § 84 ods. 2 zákona máte splnomocnenie výboru na podanie návrhu do tretieho čítania.
Poslanec D. Kovačič:
Áno, gestorský výbor ma svojím uznesením poveril predložiť návrh, aby som návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obecnej polícii odporučil do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, budeme hlasovať o tomto návrhu.
Prosím vás, hlasujte o tomto návrhu o zaradení do tretieho čítania.
(Ruch v sále.)
Prosím, zrušíme toto hlasovanie.
Pán spravodajca, žiadam vás, aby ste vystúpili a vysvetlili hlasovanie, pretože mám dojem, že tým, že sme schválili návrhy v správe, tak v podstate sme nemali o čom ďalej hlasovať.
Poslanec D. Kovačič:
Vysvetlím, ako som dal hlasovať, tak ako je tu pozmeňujúci návrh pána poslanca Krajčiho. Daný je písomne. Neviem, či vám bol rozdaný. Je podpísaných 16 poslancov. Chcel osobitne hlasovať o bodoch 11 a 32, teda bral som ich, že boli vyňaté z tej druhej skupiny a dal som o nich osobitne hlasovať, spoločne, tak ako spoločne sme hlasovali o prvej skupine, druhej skupine aj tretej skupine, čiže hlasovali sme o tretej skupine spoločne o bodoch 11 a 32.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, takže vrátime sa k hlasovaniu.
Všetko, pán spravodajca?
Poslanec D. Kovačič:
Áno, ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vrátime sa k hlasovaniu o postupe tohto materiálu do tretieho čítania, tak ako ho predložil pán spravodajca. Budeme hlasovať, nech sa páči.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol schválený.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Nie.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku dávam hlasovať...
(Ruch v sále.)
Páni poslanci, panie poslankyne, predtým, ako budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku, ešte s legislatívnym odborom treba posúdiť niektoré otázky.
Pristúpime k ďalšiemu bodu, budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 309 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 309a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Peter Osuský.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec P. Osuský:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, je prvým krokom na ceste, ktorá, verme tomu, v tomto funkčnom období parlamentu povedie k novému zákonu o vysokých školách, respektíve ku komplexu zákonov týkajúcich sa školstva a vedy a ich financovania. Táto novela má viaceré ciele a treba povedať, že sa v základných črtách opiera o vôľu akademickej obce vysokých škôl Slovenska, ktorú prejavil jej vrcholný orgán, Rada vysokých škôl, opiera sa o názory a postoje, ktoré sa vytvárali v ostatných rokoch v súvislosti s prijatím predchádzajúcej novely vysokoškolského zákona, ktorá zmenila niektoré body zákona číslo 172.
Významnú časť vkladu tejto novely tvoria tie ustanovenia, ktoré vracajú v duchu pôvodného vysokoškolského zákona viaceré právomoci samosprávnym štruktúram akademickej obce. Akademická obec vysokých škôl, tak ako je chápaná, vytvára svoje štruktúry, ktoré sa, samozrejme, v rámcoch zákona profilujú vo fungovaní ako samosprávne štruktúry. Predchádzajúca novela obmedzila viaceré ustanovenia, ktoré túto samosprávnosť napĺňali. Snahou predkladateľov bolo teda upraviť dotknuté úpravy návratom k pôvodnému duchu zákona. Ďalej sa predkladatelia snažili zrealizovať do čo i len najjednoduchšej formulácie dlhé desaťročia existujúcu, ale v žiadnom zákone nezmienenú reálnu skutočnosť, že niektorí pracovníci lekárskych a farmaceutických fakúlt v súlade so svojím odborným vzdelaním vykonávajú i zdravotnú starostlivosť.
Ďalším bodom, ktorého sa táto novela dotkla, bol jav, ktorý sa na niektorých vysokých školách a niektorých ich fakultách rozmohol v ostatných rokoch, o ktorom sa všeobecne vedelo, na ktorý sa tu a tam poukazovalo, ale ktorý nikto za roky neriešil. Išlo o ničím nepodložené, o žiadnu zákonnú normu neopreté vyberanie školného od poslucháčov denného štúdia občanov Slovenskej republiky. Považovali sme preto za potrebné v tomto zákone urobiť aspoň prvú výhybku v tom zmysle, že jasne konštatujeme, že štúdium v dennom štúdiu v riadnom študijnom čase, teda v predpísanom čase, je pre občanov Slovenskej republiky bezplatné.
Je nám jasné, že natrvalo nebude udržateľné bezplatné vysokoškolské štúdium. Trváme ale na tom a vetu, ktorú sme v tomto smere do novely vložili, opierame jednoducho o fakt dodržiavania ústavy s tým, že ak sa zákonodarný zbor po zrelej úvahe a nepochybne i po komplexnom posúdení problému financovania vysokého školstva rozhodne, že zavedie platenie školného na vysokých školách akýmkoľvek spôsobom, urobí to tento zákonodarný zbor zákonom. Pokiaľ takýto zákon neexistuje, považujeme za nevyhnutné minimálne v podmienkach riadneho denného štúdia občanov Slovenskej republiky ctiť si ústavu v tom zmysle, že ich štúdium je bezplatné.
Cesta tohto zákona, tejto novely zákona výbormi nebola jednoduchá, ale dovolím si už z tohto miesta poďakovať kolegom poslancom koalície i opozície za vklad, ktorý vložili do návrhov predložených v spoločnej správe gestorského výboru. Chcel by som poďakovať poslancom koalície i opozície z výboru pre zdravotníctvo, kde sme po neľahkej, vyše dvojhodinovej diskusii dospeli k spoločnému riešeniu bodu 23 tejto predlohy, kde sme sa za prítomnosti ministra zdravotníctva i vďaka iniciatíve obidvoch politických brehov v tomto výbore dospeli k riešeniu, ktoré potom výbor prijal jednomyseľne. Eešte raz mu z tohto miesta ďakujem. I ostatné výbory, ústavnoprávny výbor a školský výbor, prerokovali túto možno malú novelu, ale týkajúcu sa mnohých háklivých problémov, a zaujal jednoznačne kladné stanovisko k jej prijatiu.
Verím preto, že ak sa tento parlament bude držať stanoviska výborov, ktoré návrh prerokovali, a podporí to, čo vyšlo v spoločnej správe gestorského výboru, urobíme ešte raz, hovorím, len prvý, ale nepochybne potrebný krok na ceste k novému modernému zákonu o vysokých školách a preklenieme obdobie, ktoré nás zrejme ešte delí od jeho prijatia.
Rád by som sa v krátkej druhej časti tohto úvodného vystúpenia dotkol pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte pred sebou. Chcel by som povedať, že doplňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý vedie poslankyňa Eva Rusnáková ako prvá podpísaná, je návrhom, ktorý vracia bývalé oprávnené právomoci akademickým senátom s tým, že sú fórom, kde za účasti nielen členov vedeckej rady, ale i ostatných pedagógov, ktorí často nesú nosnú časť výučby, a tiež i študentov, majú akademické senáty právomoc schváliť študijné programy. Študijný program je dôležitou súčasťou života fakulty, zároveň to ale nie je program vedeckého výskumu alebo vedeckého rozvoja, je to proste program toho, čo má fakulta dať ako profil svojmu absolventovi. Myslím si, že v tomto smere, tak ako o tom hovoril vysokoškolský zákon číslo 172/1990 Zb., má akademický senát vzhľadom na svoje zloženie najlepšiu kvalifikáciu posúdiť a odobriť to, čo pred ním, napríklad na lekárskej fakulte, spracuje pedagogická komisia a vedecká rada fakulty. Odporúčam preto návrh pani poslankyne Rusnákovej podporiť.
Pokiaľ ide o ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré vám už boli rozdané, vyskytuje sa medzi nimi dvakrát rovnaký návrh na vypustenie bodu 11. Chcem k tomu povedať pár slov. Bod 11 hovorí o tom, že vo vedeckých radách vysokých škôl má tretinové zastúpenie, najviac jednu tretinu členov aj iná inštitúcia, než je samotná fakulta, o ktorej vedeckú radu ide. Považujeme za veľmi dobrú a potrebnú vec, aby vedecká rada príslušnej fakulty využila zákonnú možnosť do jednej tretiny svojich členov nominovať a pozvať medzi seba zástupcov iných často vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa podieľali na doktorandskom štúdiu, ale aj iných vedeckovýskumných inštitúcií blízkych jej odboru a jej náplni.
Myslíme si, a je to nepochybne stanovisko akademickej obce, že je zase súčasťou samosprávnosti vedeckej rady ako vrcholného vedeckého orgánu fakulty zvážiť, koho, v akom počte a z ktorých inštitúcií do tej jednej tretiny pozve. Treba povedať, že návrh, ktorý predkladajú dve skupiny poslancov, hovorí o tom, aby bola najmenej jedna tretina zafixovaná ako povinnosť vedeckej rady. Chcel by som povedať, že je jednoducho v záujme vedeckej rady, aby obohatila svoje zloženie o odborníkov z iných inštitúcií, ale ak si o nej oprávnene myslíme, že je vrcholným vedeckým orgánom fakulty, bolo by primerané, aby tak urobila o svojej ujme a svojím rozhodnutím, aby sme jej my ako zákonodarcovia toto povinne nepredpisovali. Som teda presvedčený, že tá vedecká rada, ktorá sa nebojí a ktorá vie o svojej kvalite, rada pozve odborníkov vysoko uznávaných a všeobecne akceptovaných. Ak niekto namietne, že tá vedecká rada, ktorá je slabá v "kramflekoch", si toto netrúfne, myslím si, že Akreditačná komisia, hoc je i poradný orgán ministra školstva, veľmi rýchlo ocení toto bojazlivé pristupovanie k pozývaniu odborníkov a nízku úroveň nielen sebavedomia, ale i vedeckej úrovne príslušnej vedeckej rady, ktorá sa k takémuto kroku neodhodlá. Nemyslím si teda ale, že by mal zákonodarca prevziať na svoje ramená nariadením zodpovednosť vedeckej rady splniť to, čo sa v jej vlastnom záujme od nej očakáva, a niečo jej v zákone predpisovať. Pretože ťažko môžem akceptovať myšlienku, že vrcholný vedecký potenciál fakulty by nemal mať dosť vnútornej sily, aby rozhodol o svojom zložení, tak ako treba, a potreboval by na to náš zákon, naše nariadenie a našu vôľu.
Ďalšou tlačou, ktorú máte ako pozmeňujúci návrh, a to je vlastne posledná tlač, je súbor pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Šveca. Rád by som povedal, že ak sa im budete venovať a budete ich porovnávať so spoločnou správou gestorského výboru, zistíte, že viaceré ustanovenia, ktoré navrhuje upraviť, už nie sú v tej dikcii, akej sa on venuje, vôbec súčasťou novely zákona, pretože, a to je i vlastnosť jeho návrhu v odsekoch 1, 2 a 3. Tieto návrhy znamenali nepriamu novelizáciu iných zákonov, čo bolo z legislatívneho hľadiska neprípustné, a preto sme boli nútení tieto vypustiť.
Niektoré ďalšie návrhy, ktoré tam predkladá, napríklad ďalší hneď k bodu 4, ten už má dnes úplne iné znenie v spoločnej správe, ergo novelizácia v bode 4 sa netýka už ničoho, čo v súčasnej verzii novely je. V bode 6 sa pán poslanec Švec prihovára za zachovanie obsahu vysokoškolského zákona, tak ako ho zmenila predchádzajúca novela prijatá v roku 1996. Musím povedať, že práve tento bod bol terčom veľkého odporu akademickej obce, a osobne ma mrzí, že sa pán profesor Švec vlastne v tomto bode stavia proti akademickej obci a proti jej názoru, ktorý prezentovala už v roku 1996, keď bola dikcia, ktorú zastáva, do pôvodného zákona vložená. V bode 7, ktorý sa týka úpravy predchádzajúceho bodu, sa v prípade prijatia či neprijatia uplatní alebo neuplatní, je to len formálna úprava.
V bode 8 pán poslanec Švec opäť navrhuje ponechať pôvodný text z novely zákona, proti ktorej sa akademická obec postavila a ktorej naša novela čelí. Je to teda konzervácia pre akademickú obec neprijateľného stavu, ktorý vznikol novelou v roku 1996, a musím povedať, aby som to presnejšie komentoval, že ide o návrh, aby na čele akademického senátu bol vedecko-pedagogický pracovník s hodnosťou profesora, docenta alebo vedeckou hodnosťou a s primeranými skúsenosťami v riadiacom procese.
Viem, že väčšina z vás nikdy nenavštívila zasadanie žiadneho akademického senátu. Verte mi, ktorý som v senáte na lekárskej fakulte deviaty rok a na univerzite asi piaty, že predseda senátu podobne ako predseda či podpredsedovia parlamentu je človek, ktorého nosnou náplňou je dobré vedenie schôdzí tohto senátu, istý cit pre právnu stránku veci, niekedy i dobrý hlas, proste istý spôsob, ako viesť kolektív niekedy tridsiatich, niekedy štyridsiatich, niekedy i stovky ľudí.
Chcel by som na tomto mieste povedať skromnú skúsenosť. Nášmu senátu predsedal hádam s najväčším úspechom niekoľko rokov až do novely, ktorá práve toto znemožnila a zaviedla hodnosť ako kritérium pre predsedu akademického senátu, ešte raz zdôrazňujem, že nejde o žiadnu vedeckú inštitúciu, ide o senát, ktorý hlasuje o veciach fakulty, a jeho predseda je organizátorom priebehu tých schôdzí, 33-ročný odborný asistent na klinike geriatrie, v tom čase ešte nie kandidát vied. Senát viedol výborne, pretože mal všetky potrebné vlastnosti pre dobrého manažéra schôdzí senátu. Poznám na lekárskej fakulte ľudí, pred ktorými dávam klobúk dole, sú to profesori, doktori vied, ktorými vedené schôdze by sa po desiatich minútach zmenili na materskú školu jednoducho preto, lebo nemajú niečo, čo im umožňuje dobre viesť často skupinu márnomyseľných, schopných i samoľúbych ľudí, ktorí, ak nemajú nad sebou pevný spôsob vedenia, dovedú tú schôdzu do stratena. Ešte raz si dovoľujem z hlbokých skúseností upozorniť na to, že predseda senátu je skutočne vtedy dobrý, ak dobre vedie schôdze senátu. Jeho úloha ako úloha senátu nie je v nijakom smere vedecká a nevyžaduje žiadnu inú kvalifikáciu, ako rozumieť problematike manažovania akademického senátu v súlade s jeho právomocami vo vysokoškolskom zákone a istú autoritu v tom grémiu.
V § 18 v poslednom bode svojho návrhu pán poslanec Švec navrhuje vynechať práve tú vetu, o ktorej som hovoril, ktorá jednoducho pre nás predkladateľov znamená dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky v tom zmysle, že riadny študent denného štúdia, ktorý študuje v riadnom študijnom čase, to znamená toľko, na koľko je štúdium plánované, a nefláka sa, neprepadáva, neopakuje ročníky, má toho času podľa ústavy a existujúcich zákonov právo na bezplatné štúdium. Ak vynecháme túto vetu, legalizujeme tým stav, ktorý zďaleka nie na všetkých fakultách, ba na veľkej väčšine nie, ale na niektorých predsa viedol k tomu, že sa pod rúškom rôznych spoločností s ručením obmedzeným, iných inštitúcií, často pochybných, ktoré sa na pečiatku hanbia uviesť kompletný titul, napríklad na Kaskádach na južnom Slovensku, vyučuje právo. Samozrejme tento stav je neudržateľný a veta, ktorú navrhuje, žiaľ, pán poslanec Švec vyhodiť z tejto novely, tomuto svojou dikciou jasne čelí. Ešte raz hovorím a v tom sa s pánom poslancom Švecom plne zhodneme, že do budúcnosti bude nevyhnutná zložitá diskusia i vysvetľovacia kampaň, ktorá musí občanom tohto štátu vysvetliť, že bezplatné vysoké školstvo zrejme natrvalo nebude udržateľné. Ale ešte raz hovorím, ak tak rozhodne tento zákonodarný zbor väčšinovým hlasovaním v budúcnosti, bude tým musieť schváliť zákon a neponechať to na ľubovôli niekoľkých jedincov, ktorí, a ja im nechcem nič podsúvať, už niekoľko rokov pred tvárou verejnosti podľa mňa zrejme porušujú Ústavu Slovenskej republiky.
Dovolil by som si týmto ukončiť svoje úvodné predkladacie vystúpenie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Štefanovi Šlachtovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Máte slovo, pán spoločný spravodajca.
Poslanec Š. Šlachta:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
kolegovia,
dovoľte mi informovať vás, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie vedu, mládež a šport prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, schválil spoločnú správu výborov uvedenú v bode a) tohto uznesenia a určil ma za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 436 zo 14. septembra 1999 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (tlač 309), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v rôznych termínoch v období od 7. do 21. októbra 1999 okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý návrh zákona neprerokoval. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona prišli štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré spomenul vo svojom úvodnom vystúpení kolega, pán doktor Osuský. K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali stanoviská, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10 až 18, vynechaný je bod 19, ďalej o bodoch 21, 23 až 27, opäť je vynechaný bod 28, a o bodoch 29 až 32 a tieto schváliť. O spomenutých vynechaných bodoch 9, 19, 22 a 28 gestorský výbor navrhuje, aby sa hlasovalo spoločne a navrhuje tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Táto spoločná správa, ako som už spomenul, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport dňa 27. októbra 1999.
Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa za klub SNS prihlásila pani poslankyňa Slavkovská, za klub SDK pán poslanec Zajac a ďalej sa písomne prihlásili poslanci Švec, Šťastný, Drobný, Kandráč.
Za klub SNS teraz vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
v úvodnom príhovore predkladateľa sme sa dozvedeli, že predkladaná novela vysokoškolského zákona má viaceré ciele. Žiaľ, nebolo povedané aké. Predložená novela v tom prvom pôvodnom znení si kládla za ambíciu riešiť finančné problémy vysokých škôl aspoň tým, že prostriedky získané podnikateľskou činnosťou alebo získané formou zahraničných darov mali byť oslobodené od daní z príjmov, od cla a colnej prirážky. Samozrejme, keby sa niečo takéto bolo presadilo, tak by som povedala, že fajn, že táto novela uzrela svetlo sveta. Bolo úplne jasné hneď od začiatku, že práve táto zmena musí z tejto novely vypadnúť, pretože tam nebol súhlas ministerstva vnútra a práve tento paragraf sa dostal do rozporu s iným zákonom, so zákonom o daniach, ktorý je nadrezortný zákon a u nás predsa neexistuje také legislatívne pravidlo, aby sa nepriamo mohli novelizovať iné zákony. Takže len čo vypadla táto zmena, ja si dovolím tvrdiť, že táto novela už nemá veľké opodstatnenie, pretože nerieši bytostné problémy vysokých škôl.
Myslím si, že o tom svedčí aj to, že s predkladanou novelou ako celkom sa úplne nestotožnila ani Konferencia rektorov, s niektorými jej bodmi, a ani Rada vysokých škôl. Aj Konferencia rektorov, aj Rada vysokých škôl mala rad výhrad voči predkladanej novele. Samozrejme, že niektoré z tých výhrad sú tam zapracované, niektoré ešte dosiaľ zapracované nie sú.
Už pri prvom čítaní som sa vyjadrila k tejto novele asi v tom zmysle, že novela je legislatívne i obsahovo na neprijateľnej úrovni. Aj po prerokúvaní a po zmene predkladanej novely vo výbore si dovolím tvrdiť to isté. Ukázalo sa totiž na prerokúvaní vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde sa vlastne táto novela od základu prepracúvala, že moje slová pri prvom čítaní boli pravdivé. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že pôvodná novela, ktorú sme dostali, má 32 zmien a vo výbore sa prijalo 28 pozmeňujúcich návrhov, takže ide vlastne o prepracovanie novely, o novelu novely. Myslím si, že viac už o tej úrovni novely ani netreba hovoriť.
A teraz by som sa rada vyjadrila k určitým konkrétnym zneniam predloženej novely. Pôjdem po niektorých bodoch. Bod 6, ktorý mení § 9 ods. 6, ide tam o takú zmenu, že študenti majú tvoriť v akademickom senáte vysokej školy najmenej jednu štvrtinu členov senátu. Oproti pôvodnému zneniu vypadla horná hranica, horná hranica bola stanovená na jednu tretinu členov senátu. Táto nová dikcia je legislatívne podľa mňa veľmi vágna, pretože ak sa neustanoví horná hranica, teoreticky môžu študenti tvoriť aj polovičku členov senátu. Nie že by som mala niečo proti študentom, proti mladej krvi, ale napriek tomu si myslím, že akademický senát sa zaoberá mnohými veľmi dôležitými finančnými, organizačnými vecami, čo sa týka fakulty alebo vysokej školy, a domnievam sa, že účasť študentov by mala byť iba odtiaľ potiaľ.
Keď si zoberieme dôvodovú správu k tomuto bodu 6, tak tá je absolútne zavádzajúca. Tvrdí totiž, že stanovenie hornej hranice je v rozpore s právom slobodne voliť akademické samosprávne orgány a byť do nich voleným. Ak by sme sa odvolávali na slobodnú voľbu, tak si potom dovolím tvrdiť, že takisto je v rozpore so slobodnou voľbou aj stanovenie spodnej hranice. V rozpore so slobodnou voľbou je potom stanovenie akejkoľvek hranice. Nikoho totiž potom nemôžeme v súvislosti so slobodnou voľbou nútiť, aby mal vôbec nejaké zastúpenie v príslušnom orgáne. Vtedy iba môžeme hovoriť o slobodnej voľbe. Za nesprávne považujem i to, že z dikcie vypadla aj prvá časť vety, a to, že profesori, docenti, doktori vied tvoria v akademickom senáte nadpolovičnú väčšinu členov senátu. Podľa môjho názoru sa týmto zníži pedagogická i vedecká úroveň členov akademického senátu. Ak sa obmedzuje pri voľbe rektora a dekana to, že rektor alebo dekan, a je to podľa mňa správne, sa môže voliť iba z profesorov alebo docentov, tak sa to hovorí v § 10, a nenarúša sa tým slobodná voľba, tak ja neviem, prečo sa tá slobodná voľba narúša tým, že by bolo stanovené, koľko percent profesorov, doktorov vied, docentov má byť v akademickom senáte.
Predkladatelia novely pri obhajovaní slobodnej voľby sa opierajú, ako je to znovu uvedené v dôvodovej správe, o § 2 ods. 1 zákona. Citujem: "Na vysokých školách sa členom akademickej obce zaručuje sloboda vedeckého bádania a uverejňovania jeho výsledkov, sloboda umeleckej tvorby, právo vyučovať a učiť sa, právo voliť samosprávne akademické orgány, právo na rôzne filozofické názory a náboženské vyznania a právo šíriť ich, právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady." Ak sa zamyslíme nad týmto paragrafom, ktorý teda hovorí niečo, tak z toho jednoznačne vidíme, že na slobodnú voľbu sa to rozhodne nevzťahuje. A znenie zákona, tak ako bolo v predchádzajúcej novele, ničím vlastne tento § 2 nenarúšalo. Ja si myslím, že tak ako je táto zmena teraz navrhnutá, skutočne povedie k zníženiu vážnosti akademického senátu.
Ďalší bod, bod 8 mení § 9 ods. 7. Nové znenie je: Predseda senátu sa volí z členov akademického senátu. Staré znenie bolo také, že predseda senátu sa volí z profesorov, docentov, vedeckých pracovníkov alebo umeleckých pracovníkov. Podľa môjho názoru toto pôvodné znenie je legislatívne čistejšie, pretože podľa nového znenia by mohol byť predsedom senátu aj študent. Už som počula aj v médiách, že na tom vlastne nie je nič zlé a že keď je študent dobrý, že prečo by nemohol byť členom akademického senátu. Dôvodová správa znovu veľmi demagogicky uvádza, že taxatívne vymedzenie prípustnosti voľby je v rozpore s princípom slobodnej voľby. Na slobodnú voľbu sa tu odvoláva predkladateľ veľmi často. Ak však máme ísť do takýchto absurdností, že zo zákona pripustíme možnosť, aby predsedom senátu bol aj študent, treba si položiť otázku, komu má takáto úprava slúžiť. Je to nejaký prioritný záujem vysokých škôl? Vyriešia sa tým nejaké problémy vysokých škôl? Myslím si, že tento problém je v dnešnej situácii pre vysoké školy úplne nepodstatný. Poskytuje iba jedinú možnosť, a to posilnenie kompetencie študentov. Ja sa pamätám na rok 1990 a pamätám sa na senát Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý vlastne v čase revolúcie, "revolúcie" cez študentov, ktorí boli v akademickom senáte, dosiahol všetko to, čo "zdravé jadro" senátu chcelo. Dnes sa blíži k voľbám, tak sa zamýšľam nad tým, či sa treba študentom znovu nejako zavďačiť. Znovu zdôrazňujem, že nijako nepodceňujem študentov, ale nemyslím si, že študenti majú také organizačné schopnosti, také riadiace schopnosti ako asistenti, docenti alebo profesori na vysokých školách, a som presvedčená, že keby sme sa opýtali študentov, takže aj v tejto otázke by mali normálnejší názor ako predkladateľ novely.
Ďalší bod, bod 11 upravuje § 12 ods. 1, a to jeho druhú vetu, ktorá znie: "Počet ďalších významných odborníkov nesmie presahovať jednu tretinu z celkového počtu vedeckej rady fakulty." Podčiarkujem to slovo nesmie. Zmena je teda v tom, že doteraz bolo dané, že významní odborníci tvoria jednu tretinu, dnes nesmú presiahnuť. Čiže nová dikcia dáva priestor na to, že vlastne tí významní odborníci, ktorí sú mimo školy, nemusia tam byť zastúpení jednou tretinou, ba dokonca podľa tejto dikcie nemusí tam byť ani jeden odborník z mimoškolského prostredia. Proti tejto novej dikcii sa dôrazne postavili aj členovia grémia predsedu Slovenskej akadémie vied, postavil sa proti tomu aj výbor rady vedcov Slovenskej akadémie vied, ako i niektorí členovia Akreditačnej komisie. Všetky tieto listy sme mali aj vo výbore pre školstvo a vzdelávanie, možno že ich majú aj ostatní poslanci. Externí členovia vedeckej rady prinášajú predsa nové myšlienky, najmä v oblasti hodnotenia, smerovania vedy, ale i v modernizácii študijných plánov. Nie sú zaťažení lokálnymi záujmami. Pre univerzity má byť typická otvorenosť, a nie aby zákon podporoval izolacionizmus. Ja verím, že vysoké školy, tak ako to bolo vysvetľované vo výbore, nemajú takú snahu, aby sa úplne uzatvorili do seba a budú tam prijímať tých externých pracovníkov, ale nevidím dôvod, aby to nebolo explicitne zakotvené v zákone. Pretože ak to nie je zakotvené v zákone, potom ľahko môžeme skĺznuť na vysokých školách k výhovorkám, že zákon mi to neustanovuje, tak prečo by som si vlastne sťažoval situáciu, pretože niekedy sú sťažnosti na to, že externí pracovníci majú zlú dochádzku na zasadania vedeckých rád. Ale to, myslím si, nie je dôvod na to, aby sme takto menili novelu zákona. Ja tu znovu vidím revanš určitých fakúlt, ktoré, pamätám sa na to, do absurdnosti bojovali proti zavedeniu pojmu externých vzdelávacích inštitúcií v zákone číslo 172/1996 Z. z. a iba vďaka tomuto pojmu externých vzdelávacích inštitúcií sa dosiahol vtedy konsenzus medzi vysokými školami a medzi Slovenskou akadémiou vied a všetci, ktorí ste to sledovali, mi dáte za pravdu, že ten konsenzus sa dosahoval veľmi ťažko a myslím si, že by sme mohli byť radi, že ten konsenzus je, a nie znovu vnášať tu vášne medzi Slovenskú akadémiu vied a medzi vysoké školy. Ja si myslím, že takýto dôvod tu žiadny nie je.
Ďalej idem hovoriť o bode 12. Je to § 13 ods. 1, kde sa navrhuje v druhej vete vypustiť písmeno i). To znamená, že rektor vo veciach dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské štúdium nebude už zodpovedať ministrovi. V dôvodovej správe sa zdôrazňuje, že ide o posilnenie právomoci rektora. Ja som presvedčená, že v tomto prípade by nemalo nikomu ísť o to, aby sa zdôrazňovalo posilňovanie práv rektora, ale malo by ísť tak ako vždy o zdôrazňovanie posilňovania práv občana. Štátna správa by mala slúžiť občanovi, a nie naopak, aby občan slúžil štátnej správe. Ak sa občan cíti ukrivdený, mal by možnosť na promptné vyriešenie svojej sťažnosti, a nie iba cestou súdu, čo, ako vieme, je dnes nekonečná dlhá záležitosť a máloktorý občan sa práve na takúto zdĺhavú cestu dá.
Ďalej ide o bod 13. Je to § 15 ods. 1 písm. c). Tu sa hovorí o rozdeľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu jednotlivým vysokým školám. Čiže rozdeľovanie zo strany ministerstva školstva. Podľa nového znenia sa pri rozdeľovaní prihliada iba na hodnotenie práce vysokých škôl Akreditačnou komisiou a na vyjadrenie Rady vysokých škôl. S týmto treba plne súhlasiť, ja si myslím, že toto hodnotenie aj Akreditačnej komisie, aj Rady vysokých škôl je veľmi dôležité. Ale nevidím dôvod, že odtiaľ vypadol text, že sa finančné prostriedky rozdeľujú aj v súlade so štátnou politikou zamestnanosti. Domnievam sa, že práve v dnešnej situácii, keď sa tu aj nedávno pri schvaľovaní sociálnych zákonov hovorilo o tom, že sa zvyšuje počet nezamestnaných aj z radov absolventov buď stredných, alebo aj vysokých škôl, tak je pre mňa nepochopiteľné, prečo pri rozdeľovaní finančných prostriedkov by sa nemalo prihliadať aj na štátnu politiku zamestnanosti. Štát predsa musí mať nástroje na to, aby prednostne podporoval tie vysoké školy, ktorých absolventi sú hľadaní na trhu práce, a nie tie, ktoré vychovávajú nezamestnaných. S tým sa predsa podľa mňa dá súhlasiť.
Ďalej ide o bod 17 k § 18, ktorý sa dopĺňa odsekom 9. Tento odsek 9 hovorí: "Na štátnych vysokých školách sa občanom v dennej forme štúdia poskytuje bezplatné vzdelávanie počas vysokoškolského štúdia v ustanovenej dĺžke." Koniec odseku 9. To znamená, ako sa hovorí aj v dôvodovej správe, že tí študenti, ktorí pre nedostatočné plnenie si študijných povinností opakujú ročník, už budú musieť za štúdium zaplatiť. Ja si však dovolím tvrdiť, že tu nemusí ísť iba o študentov, ktorí si neplnia študijné povinnosti z nejakej lajdáckosti, môže tu ísť napríklad o študentov, ktorí si neboli schopní splniť študijné povinnosti pre chorobu alebo aj z nejakých rodinných problémov, a nemyslím si, že takýto študenti by mali byť diskriminovaní.
Skôr by sme sa mali hádam zamerať iným smerom. Z ústavy predsa vyplýva právo bezplatného vysokoškolského štúdia podľa možností spoločnosti. Dnes teda dávame to bezplatné právo pre všetkých študentov vysokých škôl, ale sú také prípady, nemám to, samozrejme, percentuálne vyčíslené, že študenti absolvujú nie jedno vysokoškolské štúdium, ale absolvujú aj dve. Ja dokonca poznám aj študenta, ktorý absolvoval tri vysokoškolské štúdiá. A aj to druhé vysokoškolské štúdium absolvoval zadarmo. Nemôžeme sa zamyslieť nad tým, že keď už sme v takej ťažkej finančnej situácii, že treba potom zaviesť to, aby sa už za druhé vysokoškolské štúdium platilo? Ja si myslím, že toto by bola tá schodnejšia cesta, keď už chceme proste robiť nejaké reštrikcie, aby štát nejaké finančné prostriedky ušetril. Ale nemyslím si, že by bolo potrebné postihovať tých študentov, ako sa to hovorí v tom odseku 9.
Ďalej bod 18 k § 20. Je to taká malá zmena, že označenie "študijný program" sa nahrádza slovami "skúšobný poriadok". Ja si myslím, že na to tiež nie je žiadny dôvod, pretože úplný študijný poriadok obsahuje aj skúšobný poriadok. Podľa mojich zistení to tak platí asi na 90 percentách vysokých škôl. Možno, že niektoré fakulty alebo vysoké školy sú výnimkou, ale je ich menšin. A ja si nemyslím, že práve menšina sa musí prispôsobovať väčšine. Čiže študijný poriadok obsahuje skúšobný poriadok, nevidím dôvod, prečo by sa to tam malo vymieňať.
Na záver by som chcela povedať iba toľko: Z 32 zmien predkladanej novely pri prerokúvaní vo výbore nám úplne vypadlo 9 bodov. Museli vypadnúť, pretože nebol tam súhlas ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií. Takže nám zostalo 23 bodov. Z tých zostávajúcich 23 bodov 13 bodov je iba štylistickým alebo pravopisným doladením, z ktorých 6 osobne považujem, samozrejme, za kontraproduktívne a dovolím si tvrdiť, že dokonca zhoršujú doteraz existujúci zákon. Takže existuje tam hádam 4 alebo 5 bodov, ktoré sú dajme tomu opodstatnené alebo sú opodstatnené, aby som to povedala takto, ale znovu si dovolím tvrdiť, že v žiadnom prípade nie sú prioritou pre vysoké školy. Takže celú novelu považujem za úplne zbytočnú, a keď si k tomu zoberiem aj vyjadrenie Konferencie rektorov, ktorá sa vyjadrila k tomu, že je lepšie pracovať na novom vysokoškolskom zákone, ktorý aj ministerstvo školstva má vo svojom legislatívnom pláne, nie, samozrejme, v tomto roku alebo v budúcom, a Rada vysokých škôl sa taktiež vyjadrila asi v tom zmysle, že nevidí potrebu v tomto čase novelizovať zákon, tak ja si dovolím za Slovenskú národnú stranu povedať, že túto novelu nepodporíme.
Ďakujem.