Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime k hlasovaniu o predložení návrhu. Žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli hlasovanie ešte po odsekoch v tých troch častiach.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
odporúčam, aby ste s bodmi spoločnej správy číslo 1, 4, 6, 7, 8, 10, 11 a 12 vyslovili súhlas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, páni poslanci, pripravte sa na hlasovanie. Hlasujeme o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh bol schválený.
Pôjdeme ďalej, pán spravodajca.
Poslanec J. Zlocha:
Pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe pod bodmi 2, 3, 5 a 9 gestorský výbor neodporúča schváliť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím, hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Tieto návrhy neprešli.
Nech sa páči.
Poslanec J. Zlocha:
Ďalej vám navrhujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste s dvoma pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Mesiarik, vyslovili súhlas.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Budeme hlasovať, páni poslanci. Nech sa páči, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že všetci poslanci hlasovali kladne, návrhy boli prijaté.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď teraz konalo aj tretie čítanie o tomto zákone.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor ma poveril, aby som vám navrhol, aby tento návrh zákona bol hneď prerokovaný v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pristúpime teda k hlasovaniu. Prezentujte sa.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že všetci poslanci hlasovali kladne.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či má niekto návrh na opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto z vás takéto návrhy, páni poslanci, panie poslankyne? Konštatujem, že nemá.
Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh zákona o geologických prácach a o štátnej geologickej správe.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.
Páni poslanci, panie poslankyne,
vrátime sa k hlasovaniu vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predsedajúci,
vážený parlament,
navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy v bodoch 1, 6, 7, 9, 10 a 11 s odporúčaním prijať ich.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme hlasovať. Prosím vás, hlasujte o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že všetci poslanci sú za.
Prosím ďalej.
Poslanec J. Kvarda:
Spoločne navrhujem neprijať body 2, 3, 4, 5, 8 a 12.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Hlasujeme, páni poslanci, panie poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tieto návrhy sme neprijali.
Prosím ďalej.
Poslanec J. Kvarda:
Pán predsedajúci, gestorský výbor ma poveril predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať tento návrh v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Dávam o tomto návrhu hlasovať. Prosím vás, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či niekto navrhuje opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, alebo či má 30 poslancov pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb, alebo návrh na opakovanie druhého čítania. Má niekto takéto návrhy? Konštatujem, že nie.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v tomto čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku.
Prosím vás, aby ste sa prezentovali a hlasovali o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 301 nové znenie a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 301a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Roman Vavrík.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec R. Vavrík:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Pôvodný zákon o obecnej polícii schválený pred ôsmimi rokmi stanovil v záujme zvýšenia istôt občanov, ktoré zabezpečuje samospráva, základné inštitúty, oprávnenia a povinnosti zamestnancov obecnej polície a taktiež vymedzil ich postavenie medzi zložkami štátnej správy a samosprávy. V priebehu realizácie tohto zákona prax ukázala, že niektoré oprávnenia dané obecnej polícii nebolo možné v praxi realizovať. Preto skupina poslancov sa rozhodla pristúpiť k návrhu novely, a teda k úprave tejto právnej normy.
Podstata predkladanej novely spočíva v rozšírení právomocí obecnej polície, ktoré by mali prispieť k jej efektívnejšiemu pôsobeniu. Celá problematika novely zákona o obecnej polícii bola pri svojom vzniku konzultovaná s legislatívnym odborom ministerstva vnútra, bola prerokovaná v Legislatívne rade vlády, neskôr vo vláde Slovenskej republiky, kde všade získala podporné stanoviská.
Touto novelou, pochopiteľne, sa zaoberali aj stavovské organizácie miest a obcí, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest a Združenie miest. Taktiež ju prerokovala a podporuje Asociácia náčelníkov obecných a mestských polícií.
Novela rozširuje základné úlohy obecnej polície o ochranu obyvateľov a iných osôb pred ohrozením života a zdravia a plnenia úloh na úseku prevencie. Rozširuje tiež všeobecné oprávnenia obecnej polície o možnosť zastavovať vozidlách v prípadoch, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti o plynulosti cestnej premávky neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami.
Ak vodič napríklad vojde so svojím motorovým vozidlom do pešej zóny alebo do ulice, kde je vjazd zakázaný, zamestnanec obecnej polície bude môcť takéto vozidlo zastaviť a okamžite zistiť páchateľa priestupku. Jednoznačne sa tým urýchli konanie o priestupku, odbúra sa možnosť ďalších administratívnych úkonov a v neposlednom rade sa znížia finančné náklady v štátnej správe. Taktiež sa spoločensky javí nevhodné, keď občan vidí páchanie takéhoto priestupku, prípadne aj ohrozenia ďalších účastníkov cestnej premávky rovno pred očami obecného policajta a ten nemôže adekvátne zakročiť.
Prax tiež ukázala, že hliadky obecnej polície sa v mnohých prípadoch počas výkonu služby stretávajú s vozidlami, o ktorých bezpečne vedia, že sú vozidlami v pátraní, napríklad odcudzené vozidlá. Úkony, ktoré je potrebné vykonať od zistenia takéhoto vozidla po konečnú realizáciu Policajným zborom za súčasne platnej právnej úpravy vyžaduje čas, ktorý je dostatočne dlhý na to, aby vozidlo nenávratne zmizlo. Namiesto možného zákroku a prekazeniu páchania protiprávneho konania hliadka obecnej polície iba vykoná opatrenia vo väčšine prípadov, bohužiaľ, už neefektívne.
Ďalej v predkladanej novele navrhujeme terajšie oprávnenia rozšíriť o oprávnenie používať technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla, takzvanej papuče. V súčasnosti dochádza najmä vo väčších obciach a mestách k značným problémom pri dodržiavaní pravidiel cestnej premávky, najmä pri parkovaní motorových vozidiel, keď vodiči ponechávajú svoje autá na ktoromkoľvek mieste i v rozpore s predpismi o premávke na pozemných komunikáciách, prípadne ich zaparkujú na verejnej zeleni, čím poškodzujú životné prostredie.
Zamestnanec obecnej polície môže takéhoto vodiča postihnúť len v prípade, keď sa nachádza pri svojom automobile. Oprávnenie použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla umožní postihnúť vodiča aj v prípade, ak sa vo vozidle nenachádza.
V novele ďalej navrhujeme umožniť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, čím by sa mala zaistiť bezpečnosť inej osoby, ako aj bezpečnosť zamestnancov obecnej polície.
Ďalej v novele navrhujeme upraviť spoluprácu obecnej polície s inými štátnymi orgánmi, zvýrazňuje sa najmä spolupráca obecnej polície s Policajným zborom Slovenskej republiky. Navrhuje sa ďalej založiť oprávnenie obecnej polície požadovať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie motorových vozidiel, najmä zoznam hľadaných osôb a vozidiel, ktoré sú v pátraní.
V novele tiež navrhujeme upraviť podmienky pre vyššiu odbornú spôsobilosť, ako je tomu doteraz, a taktiež navrhujeme, aby zamestnanci obecnej polície povinne spĺňali minimálne stredoškolské vzdelanie.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, toľko možno v stručnosti z obsahu predkladanej novely.
Na záver mi dovoľte dúfať, že táto novela nájde oporu v poslaneckých laviciach a týmto vás prosím o podporu tejto novely.
Pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, predsedovi výboru pre verejnú správu, poslancovi Dušanovi Kovačičovi, a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec D. Kovačič:
Vážený Národná rada Slovenskej republiky,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás v zmysle oprávnenia vyplývajúceho z rokovacieho poriadku oboznámil s podstatnými časťami spoločnej správy (tlač číslo 301a) k predkladanému návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z. (tlač číslo 301), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 443 zo 14. septembra 1999 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie uvedeného zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do dňa 15. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 250/1994 Z. z. (tlač 301), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 172 zo dňa 6. 10. 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 87 zo dňa 14. 10. 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením číslo 113 zo dňa 14. 10. 1999. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe (tlač 301a) a tieto dostal každý poslanec.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
1. O bodoch 1, 2, 3, 4, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 26, 27, 29, 30, 31, 32, 33, 35, 36 a 37 spoločne s odporúčaním schváliť ich.
2. O bodoch 5, 6, 9, 22, 24, 25, 28, 34, 38 a 39 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený predložený návrh skupiny poslancov schváliť.
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán spravodajca.
Prosím vás, aby ste zaujali miesto, ktoré je určené pre spravodajcov výborov.
Zároveň otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil do rozpravy jeden poslanec, pán poslanec Sopko, ktorému dávam slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia poslanci,
právny štát si nemožno predstaviť bez efektívne fungujúcej polície a bez demokratických právnych noriem upravujúcich jej postavenie, úlohy, právomoc a kompetencie. Po zániku národných výborov sa uzákonilo postavenie obcí ako právnických osôb vykonávajúcich samosprávu. Jednou z veľmi významných zmien bola aj skutočnosť, že zákon o obecnom zriadení schválený Slovenskou národnou radou v roku 1990 ustanovil obciam možnosť zriadiť si obecnú políciu ako poriadkový útvar na zabezpečovanie verejného poriadku, ochrany životného prostredia, na vykonávanie nariadení a uznesení orgánov obce, ale aj na plnenie iných úloh obce.
Keď zalistujeme vo svojej pamäti, zriaďovanie a konštituovanie obecných polícií v roku 1991 prebiehalo veľmi spontánne, ale nekoordinovane. Organizácia, financovanie a materiálne zabezpečovanie činnosti obecnej polície boli zákonom zverené do kompetencie obce, ale ustanovenia boli len rámcové a nekomplexné a ich naplňovanie v praktickej činnosti obcí umožňovalo rôzny postup, často odlišný výklad a neposkytovanie dostatočnej právnej záruky na fungovanie obecných polícií.
Dovolím si povedať, že z pohľadu plnenia úloh obce na úseku verejného poriadku ustanovenia zákona o obecnom zriadení v podstate neprekračovali v oblasti zriaďovania vlastného poriadkového útvaru postavenie inšpekcií verejného poriadku národných výborov a ani zďaleka nezodpovedalo postaveniu obecných polícií za prvej Československej republiky. Bol to ale začiatok, bol to dobrý krok a dnes postavenie a činnosť obecných polícií si zaslúži ocenenie aj uznanie.
Potom nasledovali ďalšie legislatívne zmeny, ktoré zakotvili nové oprávnenia obecných polícií, napríklad novela zákona o Policajnom zbore Slovenskej republiky z roku 1991, kde bolo stanovené, ktoré oprávnenia a povinnosti sa vzťahujú aj na pracovníkov obecnej polície. Jedným slovom, všetko smerovalo k posilňovaniu právnej istoty občanov, k zvýrazneniu postavenia miest a obcí, a preto sme vysoko oceňovali každú ďalšiu čiastkovú úpravu postavenia obecných polícií.
Už záver roka 1991 vývoj v tejto oblasti dozrel tak ďaleko, že po jednom roku existencie obecných samospráv bolo priam nevyhnutné a veľmi potrebné prijať osobitnú zákonnú úpravu, ktorá by vymedzila všetky inštitúty súvisiace s činnosťou obecnej polície. To sa naplnilo 3. decembra 1991, keď Slovenská národná rada schválila dlho očakávaný zákon o obecnej polícii.
S odstupom času po deviatich rokoch treba oceniť prístup Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aj Policajného zboru Slovenskej republiky k požiadavkám samospráv obcí a k obecným políciám. Bez ohľadu na to, v ktorom vývojovom období zo spomínaných deviatich rokov, Policajný zbor sa správal vždy ako dobrý krstný otec vo všetkých okresoch. Dnes je už všetko iné, zabehnuté, fungujúce, vyprofilované, ale začiatky boli naozaj zložité aj komplikované.
Za úspešným pôsobením obecných samospráv v oblasti fungovania obecných polícií musíme vidieť predovšetkým dobrý zámer, zanietenosť ľudí, ale aj spoločenskú a politickú klímu a potrebu zdokonaliť činnosť obecnej polície. V tomto úsilí k zlepšeniu stavu prispievalo Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Slovenská asociácia náčelníkov obecných polícií a iné inštitúcie.
Ak chceme niečo zdokonaliť a zlepšiť na fungovaní obecných polícií, musíme poznať každodennú praktickú skúsenosť, nedostatky a medzery vo výkone, ale aj v legislatíve. Takto chápme úsilie skupiny poslancov, ktorí pripravili poslanecký návrh novely zákona, čím naplňujú viacročnú snahu o ďalšiu právnu úpravu, ktorú podporujú aj mestá, obce, aj štátne orgány Slovenskej republiky.
Obdobie prvej polovice roku 1991, keď mestá a obce zriaďovali obecné polície, som spomínal len preto, že nekomplexnosť ustanovení a nedostatočná koordinovanosť v počiatočnom období priniesla aj niektoré nedostatky. Tie sa preniesli až do dnešného obdobia. Tým, že financovanie a materiálne zabezpečovanie činnosti obecných polícií patrilo a patrí obciam, sme dnes svedkami rozdielneho ošatenia príslušníkov obecných polícií. Občan, ktorý je návštevníkom iného mesta či obce má problémy hlavne pri znížení viditeľnosti rozpoznať mestského policajta. Ich rovnošaty sa niekedy podobajú cintorínskej službe, civilnobezpečnostným službám, rôznym iným hrdinom v kožených odevoch z filmov, oblečenia alebo rovnošaty sú rôznej farby a rôzneho prevedenia pokrývok hlavy. Iste sú aj príklady veľmi vkusných oblečení. Ale ja nechcem rovnošaty zosmiešňovať, ale poukázať na nutnosť unifikácie vrchného ošatenia obecných polícií, aj keď som si vedomý toho, čo stojí vystrojenie jedného policajta, a poznám aj nepriaznivý stav rozpočtov obecných samospráv. Je preto dobré, že novela zákona v § 22 aspoň sčasti rieši aj tento problém. Ak nie dnes, raz v budúcnosti sa aj k tomuto problému rovnošiat budeme musieť vrátiť, ale súhlasím s predkladateľmi, že dôležitejšie sú kompetencie, oprávnenia a iné nedostatky, s ktorými sa obecné polície stretávajú v praktickej činnosti.
Na to, aby obecná polícia mohla dobre plniť svoje postavenie a zabezpečovať plnenie úloh, musia mať jej pracovníci, podľa novely sú to už zamestnanci, dostatočné oprávnenia. Tieto oprávnenia sú veľmi významné, pretože ich realizácia umožňuje zamestnancom obecnej polície zasahovať predovšetkým do ústavou chránených práv a slobôd občanov. Pri uplatňovaní oprávnení pracovníkov obecných polícií dochádza konkrétnymi úkonmi a zákrokmi. A preto ich okruh musí byť taxatívny a presne určený v časti všeobecných oprávnení aj v časti špeciálnych oprávnení zamestnancov obecných polícií.
Správne bolo poukázané, že polemiku určite vyvolá používanie technických prostriedkov na zabránenie odjazdu motorových vozidiel, ktoré zle parkujú, prostriedkami, ktoré nazývame ľudovo papuče. Je to v § 16a. Preto pri príprave tejto novely zákona tvorcovia museli veľmi úzko spolupracovať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Charakter a rozsah úloh obecnej polície podľa tejto novely bude taký, že si vynucuje zdokonaľovať podmienky na rozvoj spolupráce obecnej polície s príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti podieľajú na zabezpečovaní verejného poriadku, životného prostredia, ochrany životov, zdravia aj ochrany majetku osôb. Sú to nielen útvary Policajného zboru, ale aj zbory Požiarnej ochrany, orgány štátneho dozoru v životnom prostredí a ďalšie inštitúcie. To znamená, že by nemalo ísť len o súčinnosť, ale o dobrú spoluprácu pri zabezpečovaní verejného poriadku.
Ide o závažné zmeny zákona, ktorému predchádzali mnohé rokovania. Veľmi rád podporím túto novelu, pretože jej zmyslom a cieľom je odstrániť nedostatky v činnosti obecných polícií. Rozšírenie základných úloh obecnej polície je v záujme občanov a v súlade s miestnymi potrebami pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku. Prosím o podporu tejto novely aj vás vážené kolegyne, kolegovia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou k jeho vystúpeniu sa hlási pán poslanec Cuper ako jediný prihlásený. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec Cuper, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
veľmi sa nedalo pochopiť, čo chcel autor tohto vystúpenia povedať tomuto plénu alebo verejnosti, ale v každom prípade sa treba zamyslieť nad tým, či sa prostriedky donútenia, lebo istým spôsobom sa siaha na osobnú slobodu a majetok jednotlivca, môžu dať alebo zveriť aj niekomu inému ako štátnej polícii, či sa toto právo obmedzovať pohyb, slobodu občana, a tu ide zjavne o obmedzenie slobody občana tohto štátu, dá zveriť aj niekomu inému ako štátnej polícii. Ja viem, že môže byť o tom polemika. Ja nemám výhrady voči obecnej polícii všeobecne, ale poznám aj štáty, kde nie je obecná polícia a funguje to dobre aj za asistencie štátnej polície. Ale jedno si myslím, že v každom prípade, ak aj obecná polícia postupuje pri obmedzovaní osobnej slobody občana takým spôsobom, ako sa to prihodilo aj mne v Banskej Bystrici, že jednoducho vám dajú papuču na auto a zmiznú a odídu od auta a vy si máte zohnať nejakým spôsobom, aby ste sa dopátrali, kto vám príde odomknúť tú papuču. Tak takto si výkon spravodlivosti v demokratickom a právnom štáte vôbec nepredstavujem. To znamená, prinajlepšom by bolo slušné, aby sa do zákona dala povinnosť polície oznámiť občanovi, že boli na jeho osobný majetok alebo požičaný majetok dané nejaké donucovacie prostriedky, ktoré mu obmedzujú osobnú slobodu. V opačnom prípade toto právo má patriť len štátnej polícii, lebo tá je vytrhnutá z anonymity.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Krajči. Nikto viac, takže uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vymedzenie postavenia obecnej polície a stanovenie jej základných úloh je významnou súčasťou transformácie správy vecí verejných a nepochybne aj koncepcie verejnej správy v Slovenskej republike.
Na budovanie právneho štátu má nemalý význam jednotné uplatňovanie moci na celom území, stanovenie výlučných kompetencií štátu a kompetencie samosprávy a určenie spôsobov ich vzájomnej spolupráce. Medzi výlučné kompetencie štátu má patriť vydržiavanie ozbrojených síl a zabezpečovanie vnútroštátneho poriadku. K úlohám samosprávy má predovšetkým patriť zabezpečovanie hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho rozvoja a zabezpečovanie širokého spektra služieb obyvateľstvu.
Predložený poslanecký návrh sa práve zaoberá problematikou samosprávy, obecnou políciou. Zmyslom predloženého návrhu zákona, ako uvádzajú navrhovatelia, je odstránenie nedostatkov v praktickej činnosti obecných polícií pri plnení úloh, ktoré im vyplývajú zo zákona o obecnej polícii. Významne sa rozširujú všeobecné oprávnenia obecnej polície s možnosťou zastavovať vozidlá, ak vodič spáchal priestupok proti bezpečnosti cestnej premávky, oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti. Zamestnanec obecnej polície môže pri predvedení na útvar obecnej polície použiť aj donucovacie prostriedky. Rozširujú sa aj donucovacie prostriedky obecnej polície o technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Umožňuje sa oprávnenie použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, ak osoba kladie odpor. Novo sa upravuje spolupráca obecnej polície s inými štátnymi orgánmi, keď sa požadujú údaje z evidencie obyvateľov, z evidencie motorových vozidiel, zoznamy hľadaných osôb.
Pretože právomoci, ktoré pri odsúhlasení navrhovaného zákona prejdú na zamestnancov obecnej polície, sú podstatne náročnejšie, musí tomu zodpovedať aj ich vzdelanie. Každý zamestnanec obecnej polície by mal mať úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou a požadovanú odbornú spôsobilosť. Ak sa nezabezpečia tieto dve požiadavky, zamestnanci obecnej polície nebudú kompetentní realizovať novonavrhované právomoci.
Ďalej chcem upozorniť na riziko subjektívnych rozhodnutí a konaní, pretože obecnej alebo mestskej polícii ukladajú úlohy obecné alebo mestské zastupiteľstvá, ako aj starostovia a primátori. Pritom existujúci mechanizmus nápravy protiprávnych rozhodnutí a konaní na rozšírenie právomoci obecnej polície pri obmedzovaní osobnej slobody nie je dostačujúci. Chýba prokurátorský dozor, nie je stanovené časové obmedzenie osobnej slobody a zároveň aj pravidelný výcvik obecnej polície.
Chcem ešte upozorniť na výrazné rozdiely medzi charakterom mestských polícií vo veľkých mestách s nadštandardnými požiadavkami na rozšírenie kompetencií a prevažnej väčšiny útvarov obecnej polície v menších mestách či obciach s obmedzenými finančnými možnosťami, ako i s dispozíciami v personálnej sfére.
Som presvedčená, že prijatím tohto návrhu zákona sa zvýšia požiadavky na rozpočty obcí, čo pocítia hlavne i menšie mestá a obce a nie, ako je uvedené v návrhu, že predložený návrh zákona nie je spojený s požiadavkami na rozpočet obcí.
Vychádzajúc z podstaty samosprávy základom na činnosť obecnej polície by nemalo byť rozširovanie represívnej zložky jej činnosti a represie ako základnej metódy pri jej činnosti, ale naopak, rozširovanie jej občianskeho charakteru so zabezpečovaním osobitných miestnych potrieb pri ochrane verejného poriadku. Pokusy podstatne postupne prebudovať obecnú políciu ako poriadkový útvar na štandardnú políciu nemajú koncepčný charakter. Vychádzajú skôr zo snahy odstraňovať potenciálne problémy, ktoré sa prejavujú v praxi, ktoré sa ani nedajú riešiť jednoduchým rozširovaním právomocí.
Mnohé problémy je možné odstrániť riadnym dodržiavaním existujúcich právnych predpisov a zlepšením spolupráce a a koordinácie s Policajným zborom.
Neodporúčam rozšíriť všeobecné oprávnenie obecnej polície s možnosťou zastavovať vozidlá, ak vodič spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - § 16a. Podľa zákona číslo 315/1998 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách táto kompetencia je doménou štátnej polície. Nie je predsa možné, aby motorové vozidlá zastavovali rôzne uniformovaní príslušníci polície.
Neodporúčam tiež, aby obecní policajti mali právo vstupovať do evidencie občanov a získavať o nich informácie, teda lustrovať ich. Išlo by o porušenie ľudských práv. Túto kompetenciu má na starosti špeciálny útvar Policajného zboru. Zvažujme veľmi zodpovedne, o ktoré kompetencie rozšírime činnosť obecnej polície.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Krajči.
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
do parlamentu sa dostáva zákon o obecnej polícii. Myslím si, že chvíľku sme mali s týmto zákonom počkať a vysvetliť si dva základné systémové prvky, ktoré potom riešia aj ďalšie postavenie obecných polícií. Po prvé, mali by sme si povedať, že z hľadiska systémového, čo obecná polícia znamená v rámci ozbrojených zborov Slovenskej republiky, a teda či ideme formou rozširovania kompetencií obecných polícií alebo ideme formou likvidácie obecných polícií, tak ako sa to stalo na základe skúseností s obecnými políciami v Nemeckej spolkovej republike alebo v poslednom období aj v Českej republike, kde z obecných polícií sa stala súčasť štátnej polície v rámci poriadkovej polície. Myslím si, že finančné prostriedky, ktoré sa čerpajú tak v štátnej polícii, ako aj v obecných políciách, sú z jedného vrecka, sú z vrecka daňových poplatníkov, a teda bolo by dobré nájsť spoločné riešenie. To je prvá vec, ktorú by sme si mali povedať prv, než začneme rozširovať kompetencie obecných polícií.
Druhá vec, ktorú by bolo potrebné riešiť, je otázka kontrolného systému výkonu obecných polícií, pretože neexistuje v súčasnosti legislatíva, ktorá by umožňovala vykonávať kontrolu a starosta, respektíve primátor obce je vrchným veliteľom obecnej polície a nie je tu zabezpečené, že môže dôjsť k zneužitiu tohto ozbrojeného zboru. Práve preto bolo potrebné riešiť skôr tieto dve veci a potom hádam pristúpiť k novele zákona o obecnej polícii.
Keďže moji predrečníci už niečo povedali, ja budem stručný. Stotožňujem sa s predrečníčkou pani Kollárikovou, ktorá niektoré veci už rozviedla. Chcem povedať, že v tejto novele podporujem bod 5, v ktorom sa hovorí o tom, že obecná polícia bude plniť aj úlohy na úseku prevencie kriminality, čo je veľmi podstatné. Myslím si, že tu je parketa obecnej polície veľmi významná. Ide o miestnu znalosť, takže toto veľmi podporujem. A takisto podporujem aj v bode 32 body 5 a 6, kde sa hovorí o tom, že obecná polícia na základe požiadania súdu, prokuratúry a exekútora, ako aj orgánu obce doručí osobe zásielku do vlastných rúk. Je to významný krok z hľadiska toho, že by sa odbremenila aj časť úloh, ktoré v súčasnosti plní Policajný zbor Slovenskej republiky, a ide aj o miestnu znalosť týchto policajtov, ktorí vedia veľmi rýchlo reagovať na tieto miestne podmienky.
Dovoľte mi teda, aby som predniesol niektoré pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, s čím teda nesúhlasím a čo by bolo dobré, aby sa prípadne neobjavilo v tejto novele zákona.
V bode 11 § 8 ods. 1 písm. f) - odporúčam tento bod celkom vypustiť. Zdôvodnenie: Takéto znenie bodu je v rozpore so zákonom číslo 315 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Nie je vhodné, aby obecná polícia riešila mobilnú premávku. Okrem toho je neprehľadné hlavne pre zahraničných návštevníkov Slovenskej republiky, ak právo zastavovať motorové vozidlá budú mať rôzne uniformovaní policajti. Rozšíri sa týmto priestor na zneužitie právomoci alebo možnosť zneužitia uniformy. Ide predovšetkým o veľké mestá, nejde tak o malé obce a mestečká, ako o veľké mestá, napríklad Bratislava, Košice, Žilina, Banská Bystrica, kde tých miestnych komunikácií je veľké množstvo, a teda obecná polícia tam dostáva právo zastavovať motorové vozidlá.
Ďalej v bode 13 § 9 ods. 2 nechať pôvodné znenie, ktoré tam bolo, to znamená Policajného zboru. Zdôvodnenie by bolo takéto: Bolo by zbytočné osobu podľa § 9 ods. 1 písm. c) predvádzať na útvar obecnej polície na zistenie totožnosti a potom odvádzať na útvar Policajného zboru, keď je možné ju odovzdať priamo na útvar Policajného zboru, tak ako to bolo doposiaľ.
V bode 28 § 19 navrhujem vypustiť ods. 4. Zdôvodnenie: Aj keď sa tento prebral zo zákona o Policajnom zbore, navrhujem ho vypustiť, pretože úder zbraňou je z hľadiska nutnej obrany nebezpečný tým, že môže dôjsť k samovoľnému výstrelu a k zraneniu tak páchateľa, ako aj policajta. Policajt má zo zákona možnosť použiť iné donucovacie prostriedky a pomôcky.
V bode 32 v § 24 navrhujem vypustiť body 2, 3, 4 a prečíslovať body 5 a 6 na body 2 a 3. V prípade, že bude bod 32 schválený v navrhovanom znení, odporúčam doplniť v ods. 2 vetu: "Obecná polícia je oprávnená požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie pobytu občanov" a tak ďalej pokračuje sa v texte, a v ods. 2 písm. c) spresniť termín "adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu". Totiž tieto údaje sú vedené v registri obyvateľstva ako pobyt, nie ako bydlisko, a je to aj v súlade so zákonom o pobyte občanov. V ods. 3 vetu "Obecná polícia je oprávnená znovu požadovať v odôvodnených prípadoch z evidencie motorových vozidiel" a veta pokračuje ďalej. V ods. 3 písm. c) spresniť znovu ten istý termín "adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu majiteľa motorového vozidla".
Čo sa týka toho, prečo navrhujem vypustiť body 2, 3, 4, tak chcem povedať, že poskytovanie takýchto údajov obecnej polícii, ide predovšetkým o pátranie po osobách a motorových vozidlách, je dosť náročné a zaťaží administratívnu činnosť Policajného zboru, pretože bude potrebné tieto informácie obecným políciám poskytovať, čo povedie k zvýšeniu nákladov tak na zvýšenie počtu administratívnych pracovníkov, ako aj finančných nákladov pracovníkov Policajného zboru.
Takisto nie je zabezpečený systém kontroly proti úniku informácií z týchto policajných evidencií. Už dnes má Policajný zbor problémy s tým, ako tieto údaje udržať proste v litere zákona o ochrane osobných údajov, a tým, že rozšírime počet osôb, ktoré budú mať možnosť vstupovať do týchto evidencií, rozšíri sa aj možnosť úniku týchto informácií.
V bode 35 v § 27 druhá veta znie - navrhujeme, aby znela: "Zamestnanec obecnej polície, ktorý v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemá odbornú spôsobilosť podľa § 25, môže plniť úlohy obecnej polície podľa tohto zákona do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona." Takto bola textácia aj v starom zákone. Zdôvodnenie je asi takéto: Je dosť nezmyselné, aby obmedzenie o nesplnení požiadaviek úplného stredného vzdelania malo odklad do 30. júna 2003 a nesplnenie odbornej spôsobilosti až do 30. decembra 2003. Je oveľa dôležitejšie, aby bol zamestnanec obecnej polície odborne spôsobilý na plnenie úloh, než aby mal úplné stredné vzdelanie. Doplnenie tohto odborného vzdelania by preto malo byť doplnené podstatne rýchlejšie, ako sa uvádza v tomto zákone.
No a zaznela tu aj otázka o používaní technických prostriedkov na zabránenie pre motorové vozidlá. Treba povedať, že Ústavný súd v tejto veci už raz konal, a keďže je tu nález Ústavného súdu, máme dojem, že by sa to nemalo meniť, a preto navrhujem, aby v bode 27 § 16 a) ods. 1 a 2 bol vypustený z tohto zákona. Zdôvodnenie je vlastne zdôvodnenie Ústavného súdu o obmedzení osobnej slobody občanov.
Čo sa týka hlasovania, odporúčam, aby sa osobitne hlasovalo o bodoch 11 a 32. Ostatné hlasovania tak, ako bolo navrhnuté.
Ďakujem za pozornosť.