Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Kalmana má pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán generálny prokurátor,
dovoľte mi, aby som nadviazala na vystúpenie pána poslanca Kalmana a akosi ešte spresnila jeho vystúpenie. On hovoril, že Mečiarova vláda pripravovala tento zákon. Ja by som uviedla, že pripravovala a predložila nielen do legislatívnej rady, ale aj do vlády, ktorá sa týmto legislatívnym návrhom zaoberala. Členovia vlády vrátili legislatívny návrh na doplnenie v tom zmysle, že by sa okruh oprávnených osôb rozšíril o osoby postihnuté v zajateckých táboroch na území Slovenska vrátane osôb, ktoré na území Slovenska položili svoj život v boji proti nacizmu. Toto bolo už v období, keď opätovne tento návrh vláda Slovenskej republiky nestihla schváliť a postúpiť ho do parlamentu. Preto sa prihováram za návrh pána poslanca Kalmana v otázke rozšírenia okruhu týchto osôb aj na osoby, ktoré boli v zajateckých táboroch, pričom by som rada na území Slovenska, samozrejme, videla ešte aj odškodnenie osôb, ktoré položili život na území, samozrejme, slovenskí občania, ktorí položili život v boji proti nacizmu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
pán minister,
hostia,
niet takých peňazí, ktorými by sa dalo úplne odškodniť to, čo sa udialo v rámci nacistických projektov a programov, v rámci zločinov, ktoré sa nezmazateľne zapísali nielen do histórie Slovenska, ale do histórie celej Európy a celého sveta. Hovorím to preto, aby som hneď vyjadril svoj názor, že podporím všetky návrhy, ktoré sa budú snažiť aspoň symbolicky aj finančne naznačiť to, že si všímame tieto skutočnosti a že nie sú nám ľahostajné. Keď však hovoríme o symbolike, treba povedať aj čosi iné. Žiaľbohu, mnohí štatistici najmä z okolitých krajín veľmi radi prišívajú Slovenskej republike, Slovensku, slovenskej histórii to, čo spáchali oni sami. Týka sa to najmä južného územia Slovenskej republiky a, žiaľbohu, aj v dnešných publikovaných štatistikách častokrát nájdeme deportácie, ktoré vykonalo fašistické horthyovské Maďarsko z územia okupovaného nášho kraja na účet prvej Slovenskej republiky. Aj preto je také nesmierne dôležité (nie kvôli peniazom, hľadajme iné spôsoby, ako sa pripojiť k odškodneniu týchto ľudí, ale práve kvôli týmto skutočnostiam), aby sme nevynechávali z textu, tak ako to navrhuje skupina poslancov v pozmeňujúcom návrhu, z územia Slovenskej republiky a neviem, či z tohto pohľadu je vhodné akceptovať návrh, ktorý by rozšíril počet oprávnených osôb aj na územie bývalého Protektorátu Čiech a Moravy.
Pripomeniem ešte jednu skutočnosť. Je veľmi dobré, že sa objavilo v návrhu to, že by sa mali odškodňovať osoby, ktoré boli deportované z územia Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945, ale upozorňujem, že toto územie nemalo stále hranice, tie sa menili. Aj z pohľadu toho, ako budeme hodnotiť udalosti ku vzťahom či už k občanom, ak takí boli, ktorí žili na území severného Spiša a severnej Oravy, ktorá teraz patrí Poľskej republike. A čo s územím Podkarpatia alebo Zakarpatia - záleží na tom, kto ho ako definuje? Preto si myslím, že musíme trvať a spresniť tento návrh v tom zmysle, že by išlo len o tie osoby, ktoré boli deportované z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Teda v tom okamihu, ak to bolo územie prvej Slovenskej republiky. Taký občan by mal nárok a bol by oprávnený v týchto veciach konať.
Ak ide o osoby, ako už spomínal pán minister, ide o 12 osôb, ktorých by sa týkala navrhovaná klauzula Protektorátu Čiech a Moravy, treba rokovať s Českou republikou a dohodnúť toto odškodnenie. Upozorňujem, že nejde o peniaze, v nijakom prípade o peniaze, pretože potom by sme museli hovoriť o oveľa vyšších sumách, možno by to boli miliardy korún, aby to zodpovedalo aspoň hrubým kritériám na odškodnenie týchto osôb. Ide väčšmi o historickú pravdu a spravodlivosť.
A preto, ak dovolíte, dávam pozmeňujúci návrh, ktorý do § 2 ods. 3 písm. a) vloží medzi slová "z územia" a slová "Slovenskej republiky" slovo "vtedajšej". Hovorím, že územie Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945 nemalo rovnaké hranice a mohlo by sa stať, že ublížime niektorej osobe len preto, že jednoducho vypadne z nejakých špekulatívnych dôvodov z tejto právnej úpravy.
Mrzí ma, že pán poslanec, ktorý vystúpil za Stranu demokratickej ľavice, trošku, by som povedal, nie celkom presne informoval nielen poslanecký zbor, ale aj verejnosť o tom, že bývalá vláda nepripravila návrh a podobne. Upozorňujem, že vláda ho práve preto dala na prepracovanie, aby rešpektovala rozšírenie okruhu osôb a upozorňujem vás, že v diskusii, to sa napokon dá ľahko zistiť z magnetofónového pásu z rokovania vlády, hovorila aj o zvýšení finančných prostriedkov. Aj hľadala a našla, kde by sa dali získať. Tak prosím, aby sa takto nedeformovali informácie. Chcem zdôrazniť, že som veľmi rád, ak aspoň takáto čiastková právna úprava je tu, že aspoň touto čiastkovou úpravou sa čosi napraví. Určite podporím všetky návrhy, ktoré smerujú k odškodneniu aspoň časti tých, ktorým bolo veľmi tvrdo a kruto ublížené.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktickú poznámku k vystúpeniu pána poslanca Hudeca má pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok pre faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem podporiť stanovisko pána poslanca Hudeca práve v tom, že treba v zákone jasne vymedziť, že išlo o vtedajšiu oklieštenú podobu štátu, teda prvej Slovenskej republiky, ktorej časti územia boli okupované a bolo by nielen neprirodzené, ale bolo by absurdné, aby sme niesli zodpovednosť za okupačné úrady, ktoré vykonávali na tomto území zločiny proti ľudskosti. Teda z týchto dôvodov jednoznačne podporujem stanovisko pána poslanca Hudeca, aby sme zahrnuli do textu vyjadrenie, že išlo o vtedajšiu Slovenskú republiku a zároveň tým nepriamo naznačujeme, že zodpovednosť okupačných úradov na územiach odtrhnutých od Slovenska nesú okupanti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Mikloško sa prihlásil ako prvý, pani poslankyňa Rusnáková, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na ústne vystúpenia v rozprave.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
pán generálny prokurátor,
vystupujem s jedným pozmeňujúcim návrhom. V spoločnej správe v bode IV sa prakticky všade zavádza rozšírenie tohto zákona o slovo "zajatecké tábory". Ilustrujem to len na príklade hneď v bode 1, kde v názve zákona sa za slovo "táborov" vkladajú slová "a zajateckých táborov", čiže sa rozširuje platnosť tohto zákona o zajatecké tábory. V tomto smere podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.
V § 2 sa za odsek 4 dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie: "(5) Právo žiadať o odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do zajateckých táborov."
Samozrejme, tento môj pozmeňujúci návrh má zmysel vtedy, ak v prvotnom hlasovaní, ktoré bude o spoločnej správe, prejde aj návrh na rozšírenie o zajatecké tábory. To znamená § 2 ods. 4 hovorí, ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie a tak ďalej ide na rodinných príslušníkov, ktorí sú tam vymenovaní. Toto právo žiadať na osoby, ktoré boli v zajateckých táboroch, teda môj pozmeňujúci návrh by obmedzil. Veľmi stručne chcem povedať, je to do určitej miery aj reakcia na pána poslanca Kalmana, áno, utrpenie všetkých ľudí je zlé, každé utrpenie je zlé. Ale myslím si, že nemožno porovnávať koncentračné tábory so zajateckými tábormi. Zajatecké tábory sú ustanovené medzinárodnými konvenciami, má do nich prístup Medzinárodný Červený kríž, sú tam ľudia, ktorí boli proste zapojení do bojov, samozrejme, nie vlastnou vinou, čiže v tomto smere vidím rozdiel medzi týmito dvoma skupinami a z tohto dôvodu žiadam aj toto vyčlenenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Benkovský ako jediný prihlásený.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Chcel by som vyjadriť nesúhlas tentoraz s pánom poslancom Mikloškom, ktorý navrhuje upraviť práve ten § 2 a doplniť tam vetu, ako spomínal, "právo žiadať odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do zajateckých táborov". Ja si myslím, že ide o jasné diferencovaný a v určitom smere a slova zmysle aj diskriminačný návrh, keď v prípade usmrtených väzňov v koncentračných táboroch sa odškodnenie týka i pozostalých a v prípade zajateckých táborov nie. Pýtam sa, či sú to iní ľudia, či neprežívali rovnakú bolesť, rovnaké ťažkosti, rovnaké problémy. Myslím si, že áno. Preto nepodporím tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Po nej pani poslankyňa Tóthová ako posledná prihlásená.
Nech sa páči.
Prosím vás, vypnite mobilné telefóny alebo telefonujte mimo rokovacej sály.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán minister,
vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi predložiť dve skupiny návrhov, ktoré sú doplňujúcimi návrhmi k vládnej novele.
Prvý návrh sa týka rozšírenia návrhu zákona o územie bývalého Protektorátu Čiech a Moravy. Navrhujem, aby bol text doplnený nasledovne: v § 2 ods. 3 sa za slovo "republiky" vkladajú slová "alebo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava".
Druhý návrh - v § 2 sa za ods. 4 dopĺňa nový ods. 5, ktorý znie: "Právo žiadať odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do zajateckých táborov alebo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava."
Zdôvodnenie týchto návrhov, o ktorých potom prosím hlasovať osobitne, je nasledovné. V prvom návrhu sa rozširujú oprávnenené osoby o osoby, ktorým patrí odškodnenie, o tie osoby, ktoré boli odvlečené do koncentračných táborov nielen z územia Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, ale aj z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava, pretože ide o osoby, ktoré dnes majú slovenské štátne občianstvo, ale v danom čase odvlečenia do koncentračného tábora sa zdržiavali v Protektoráte Čechy a Morava napríklad z rodinných dôvodov. Dnes, podčiarkujem, sú to občania Slovenskej republiky.
Druhý návrh obmedzuje oprávnené osoby o rodinných príslušníkov v tých prípadoch, ktoré som uviedla. Upozorňujem, že v tomto druhom návrhu je prvá polovica textu totožná s návrhom pána Mikloška, takže ak prejde jeho návrh, potom navrhujem, aby schválený text bol rozšírený len o druhú polovicu mojej vety.
Druhý návrh je obdobný, ale je pripravený ako alternatíva k prvému návrhu, ktorý som predložila. O obidvoch bodoch prosím tiež hlasovať osobitne. V § 2 ods. 3 sa za slovo "republiky" vkladajú slová "alebo z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava". Druhý návrh v § 2 sa za ods. 4 dopĺňa nový ods. 5, ktorý znie: "Právo žiadať odškodnenie podľa odseku 4 neprechádza, ak oprávnenou osobou bola osoba deportovaná do koncentračných táborov z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava". Rozdiel medzi týmito dvoma návrhmi je ten, že tento návrh je ako alternatívny pre tých, ktorí by chceli ponechať medzi oprávnenými osobami aj rodinných príslušníkov v zajateckých táboroch, predchádzajúca alternatíva ich vypúšťa.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktickú poznámku k vystúpeniu pani poslankyne Rusnákovej má pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pani poslankyňa Rusnáková, prečo ste nerozšírili svojím návrhom na celú Európu, prečo by sme mali platiť iba za protektorát, veď môžeme zaplatiť za celú Európu. Sme predsa celkom bohatý štát, nie? Vaša politická ohavnosť je len o niečo menšia ako pána Kötelesa, ale vás ospravedlňuje zasa to, že ste iba učiteľkou materskej školy a vy tomu ani z hľadiska historického, ani právneho, ani ekonomického absolútne nerozumiete.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán minister,
dovoľte mi niekoľko myšlienok k predloženému zákonu, ktorý je dlhé roky očakávaný, viac rokov sa na ňom pracovalo, a ako som už vo faktickej poznámke uviedla, návrh zákona bol prerokúvaný aj vo vláde Vladimíra Mečiara a vrátil sa s požiadavkou na dopracovanie, ktorá, žiaľ, ani v tomto legislatívnom návrhu nie je zapracovaná.
Plne treba súhlasiť s pánom poslancom Hudecom, ktorý bol mojím predrečníkom a ktorý uviedol, že to, čo sa v histórii stalo, peniazmi sa nedá nahradiť. Dá sa však zmierniť, a to gestom, ktoré vlastne tento legislatívny návrh akosi sa snaží urobiť. V každom prípade problémom nie je legislatívna úprava, ale finančné zabezpečenie toho, čo prijmeme. V tejto súvislosti chcem uviesť, že viaceré štáty v Európe dostali z Nemeckej republiky určitú finančnú sumu na pokrytie týchto náhrad, žiaľ, Slovensko je krajina, ktorá finančné náhrady nedostala. Keď som bola v Nemecku, túto otázku som otvárala, nebola doriešená, nepodarilo sa. Je mi len smutno, že súčasná vláda, ktorá hovorí o zlepšenom imidži a väčšej ústretovosti zahraničia, túto otázku nepostavila, nepoložila na stôl pri rokovaní s nemeckými partnermi. Nevidím, prečo Slovensko má byť krajinou, ktorá nedostane príspevok na toto odškodnenie a jedine Slovenská republika zo svojho rozpočtu má toto pokryť. Slovensko je predsa krajina, ktorá v národnom povstaní preukázala, že je to národ, ktorý sa nestotožnil s myšlienkami nacizmu, ktorý otvorene proti myšlienkam nacizmu vystúpil. Preto neposkytnutie príspevku na náhradu je pre mňa nepochopiteľné, ako je mi nepochopiteľné, že súčasná vláda v tomto smere nenadviazala na naše aktivity, ktoré sme uviedli.
Pokiaľ tu boli pochybnosti, či vláda Slovenskej republiky prerokúvala tento legislatívny návrh, môžem príslušným pochybovačom ponúknuť výstrižky z novín o prerokúvaní v Legislatívnej rade ako teda informácie, ktoré odzneli, ako aj moje vystúpenie po rokovaní vo vláde Slovenskej republiky, kde som dala stanovisko pre Slovenskú televíziu.
Ak mi dovolíte, ešte niekoľko myšlienok, a to k návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Osobne s jej návrhom nemôžem súhlasiť, pokiaľ sa bude prerokúvať, nebudem ho podporovať, pretože našou povinnosťou z tých takých skromných zdrojov, ktoré pre toto máme, je odškodniť predovšetkým občanov Slovenskej republiky, ktorí boli postihnutí a ktorí žijú na našom území. Som zvedavá, aké stanovisko zaujme táto snemovňa, ale myslím si, pokiaľ tieto osoby žijú v zahraničí, mali možnosť si svoje nároky uplatniť.
Vzhľadom na to, že už od udalosti, ktorá je základom na odškodnenie, uplynul veľmi dlhý čas, vzhľadom na to, že väčšina osôb, ktorá bola v koncentračných táboroch, ktorá bola v zajateckých táboroch už nežije, čo je veľmi pravdepodobné vzhľadom na situáciu, ktorú prežili a ktorá nesporne podlomila ich zdravie, je prevažný okruh z detí týchto osôb a ja si dovolím tvrdiť, že v mnohých prípadoch už ani tieto deti nežijú.
Preto si dovolím navrhnúť, aby § 2 ods. 4 bol doplnený o ďalšie znenie. Toto znenie bolo prerokované aj vo výbore pre ľudské práva a národnosti a poslanci sa prevažne stotožnili s takouto myšlienkou. Môj pozmeňujúci návrh znie: v § 2 ods. 4 doplniť nasledujúce znenie: "Ak niet oprávnenej osoby uvedenej pod písm. a) a b), oprávnenou osobou sú vnuci oprávnenej osoby." To znamená, že pokiaľ už nežijú ani nežije oprávnená osoba, nežijú rodičia tejto oprávnenej osoby, nežijú deti tejto oprávnenej osoby, aby tieto oprávnenia prešli na vnukov.
Ja si myslím, že pokiaľ by sme prijali zákon v takom úzkom znení, ako je predložený, je to vlastne už potom len gesto, ktoré prichádza neskoro s podtónom, teda vyzerá to, akoby sme čakali, než najväčší okruh oprávnených osôb vymrie, a tým, ktorým sa ešte podarilo prežiť, poskytneme odškodnenie.
Dávam aj písomne s pätnástimi podpismi poslancov tento môj pozmeňujúci návrh k dispozícii.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k pani poslankyni Tóthovej - pani poslankyňa Rusnáková, poslanci Moric, Benkovský, Oberhauser. Pán poslanec Oberhauser ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pani poslankyňa Tóthová, bola by som nerada, aby kvôli nepochopeniu bola táto snemovňa zavádzaná. Nenavrhujem, aby sme odškodnili občanov Českej republiky, ja navrhujem, aby boli odškodnení občania Slovenskej republiky, ktorí sa v čase zadržania nachádzali z rodinných dôvodov na území bývalého Protektorátu Čechy a Morava. Títo občania žijú dnes na Slovensku, sú to starší ľudia, ktorým sa podarilo prežiť koncentračný tábor, a bola by to len ich smola, že ich "zobrali" nie z územia Slovenskej republiky, ale Čiech. Keby ste neodsúhlasili tento návrh, dostali by ste ich do situácie, že by nemohli dostať odškodnenie ani zo Slovenskej republiky, ale ani z Českej republiky, pretože k tomu, aby dostali odškodnenie z Českej republiky, by museli byť občanmi Českej republiky. A keďže sú občanmi Slovenskej republiky, nemôžu si podať žiadosť v tomto susednom štáte, ale nemôžu si podať žiadosť ani v Slovenskej republike, pretože by sme ich nezahrnuli do tejto novely zákona.
Bola by som veľmi nerada, keby došlo k situácii, že na Slovensku budú občania, ktorí budú diskriminovaní, pretože v čase zadržania sa nachádzali na území Protektorátu, a nie Slovenska. Podčiarkujem, sú to občania Slovenskej republiky a od skončenia vojny žijú na území Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Moric, nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja súhlasím s vami, pani kolegyňa Tóthová, keď ste povedali, že sa treba postarať o slovenských občanov, lebo pani kolegyňa Rusnáková zabúda, že vtedajší slovenskí občania mohli byť zadržaní aj inde, nielen v Čechách, a pani kolegyňa Rusnáková zabudla, že súčasťou vtedajšieho Československa bola aj vtedajšia Podkarpatská Rus, dnes Zakarpatská Ukrajina alebo tak nejako sa to volá. Teda aj toto bola súčasť bývalého Československa. A čo, keď boli slovenskí občania zadržaní v Podkarpatskej Ukrajine a čo keď boli zadržaní rovno na Kamčatke? Čo s takýmito občanmi? Samozrejme, to Kamčatka myslím trošku nadnesene. Ale čo keď boli niekde inde, kto im to dnes dokáže? Preto súhlasím s vami, s tým vaším názorom, že sa treba naozaj postarať o našich spoluobčanov, ktorí teraz sú tu.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský - faktická poznámka.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Tóthová, tak ako predtým pán poslanec Hudec mi podsúvajú niečo, čo som vôbec nepovedal. Ak by pozornejšie počúvali, potom by postrehli, že som konštatoval, citujem: "Vládny návrh zákona bol pripravený ešte predchádzajúcou vládou, avšak vtedajšia koalícia ho nebola schopná prijať." K tomu by som hádam len doplnil, že sa opakuje tu ochota Mečiarovej vlády prijať zákon o odškodnení, dokonca rozšíriť tento zákon o ďalšie oprávnené osoby a ešte navyše, ako sa tu vo vystúpeniach opakovalo, bola údajne pripravená pol miliarda korún na odškodnenie.
Páni opoziční poslanci, aj na prijatie tohto zákona ste mali štyri roky, mohli ste teda urobiť to, čo dnes len deklarujete. Ja by som preto odporučil, aby ste aspoň teraz podporili vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Každý návrh, ktorý má riešiť odškodnenie a nápravu krívd, ktoré boli spáchané akoukoľvek totalitou, či už komunistickou alebo nacistickou, treba podporiť a privítať a určite aj z našich radov bude táto podpora. Ale treba v tejto súvislosti vidieť, že sú tu dve roviny, ktoré treba riešiť.
Na jednej strane sú dnešné hranice Slovenska, občania Slovenskej republiky, ktorí tu žijú a ktorým boli spôsobené krivdy, sú hranice z rokov 1939 - 1945, keď Slovenská republika mala iné hranice, bol tu dokonca spomenutý príklad zadržaných ľudí v Protektoráte Čechy a Morava, čiže tieto dve hranice, tieto dve roviny treba od seba oddeliť a potom myslím si, že by sme našli porozumenie a vzájomnú dohodu.
My môžeme naozaj riešiť veci len v hraniciach 1939 - 1945 s plnou zodpovednosťou zákonom, ktorý je predložený. Ale to, čo bolo spôsobené občanom Slovenskej republiky, ktorí sú dnes občanmi v terajších hraniciach, ktoré právom Slovensku patria, treba riešiť prostredníctvom vlády Slovenskej republiky a dôsledne vymáhať od štátov, ktoré spôsobili týmto občanom škodu v tom čase, ktorá sa jednoducho historicky stala. A keď to takto od seba oddelíme, na jednej strane zákon, ktorý by riešil územie z rokov 1939 - 1945, riešenie v zákone, riešenie prostredníctvom vlády za všetkých občanov Slovenskej republiky, ale na okupovaných územiach, na iných územiach, ktorých sa dnes stali našimi občanmi, v tej chvíli nájdeme komplexné riešenie a prekonáme aj toto nedorozumenie, ktoré tu je.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
chcel by som stručne vlastne zhrnúť diskusiu k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Všeobecne na úvod k tejto časti by som chcel povedať toľko, že každé ustanovenie tohto zákona bolo dôkladne zvažované, a preto už aj len z nejakej takej profesionálnej skúsenosti sa staviam apriórne rezervovane k návrhom, ktoré teraz v poslednej chvíli smerujú k zmene ustanovení tohto zákona, pretože takéto, v poslednej chvíli vznesené návrhy nesú so sebou silné riziko, že zákon znehodnotia, prípadne, že vnesú do neho také ustanovenia, ktoré by potom mali povedzme veľký finančný dosah. Neboli by dostatočne premyslené. Podobne máme konkrétne príklady už z tohto parlamentu, nie s týmto zákonom, ale s inými zákonmi, ktoré potom veľmi ťažko napravovať. Prosím preto, aby ste aj z tohto zorného uhla hodnotili moje konkrétne odporúčanie k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.
Druhá všeobecná poznámka, ktorú chce povedať, je, že nemali by zaznievať v súvislosti s týmto zákonom nejaké stranícke alebo iné prekáračky, minulá vláda, táto vláda a podobne a ani z hľadiska odškodnenia nie je tu prvoradé hľadisko a prvoradé kritérium, či to bolo v takých hraniciach, v onakých hraniciach a z toho hľadiska, či za to zodpovedáme takpovediac "my" alebo za to zodpovedá Maďarsko alebo Česká republika, alebo niektorý iný štát. Prvoradé hľadisko je tu to, že pokiaľ naši občania boli väzňami koncentračných táborov alebo nakoniec v tejto rozšírenej verzii aj zajateckých táborov, tak týmto občanom patrí odškodnenie a tieto ďalšie hľadiská sú už iba podružné.
Dovoľte mi preto, aby som potom už len sumarizoval stanovisko, postoj k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Najskôr k spoločnej správe, a to, keďže sú vlastne dve verzie, tak tej poslednej, obe majú dátum 19. októbra, ale tú poslednú.
Pozmeňujúci návrh číslo 1 k názvu zákona - áno. Pozmeňujúci návrh číslo 2 k názvu zákona - nie. Bod číslo 3 spoločnej správy - áno. Bod číslo 4 - áno, bod číslo 5 - nie, a to preto, že je to už v inom bode. Bod číslo 6 - áno. Bod číslo 7 - nie, a to preto, že to rozširuje tak neurčito na všetkých, ktorí boli dotknutí diskriminačnými zákonmi Slovenskej republiky v rokoch a tak ďalej, je to príliš všeobecné rozšírenie, ktoré by zákon ako taký poškodilo. Bod číslo 8 - nie, to je vymedzenie vlastne hraníc, podobne sa to týka bodu číslo 10. Čiže bod 8 a bod 10 - nie, a to najmä v tej súvislosti, že tieto osoby boli odškodňované maďarským zákonom. Bod číslo 9 - áno. Bod číslo 10 - nie, ako som povedal. Bod číslo 11 - nie, a to opäť preto, že je to riešené iným bodom, ale taktiež gestorský výbor to neodporúča schváliť. Bod číslo 12 - áno. Bod číslo 13 - áno. Bod číslo 14 - nie, je to riešené iným bodom. Bod číslo 15 - nie. Bod číslo 16 - áno. Bod číslo 17 - nie, to je zvýšenie z 2 500 na 3 000 korún z dôvodov, ktoré som povedal, vláda schválila 2 500, nemám oprávnenie túto sumu meniť. Bod číslo 18 - nie, je to riešené už v bode číslo 13. Bod číslo 19 - áno. Bod číslo 20 - áno. Bod číslo 21 - áno.
K pozmeňujúcim návrhom predloženým v diskusii, v debate. Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Lászlóa Kötelesa a ďalších - nie. Pozmeňujúci návrh Evy Rusnákovej a skupiny poslancov - áno. Pozmeňujúci návrh Františka Mikloška a skupiny poslancov - áno. Pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Hudeca a skupiny poslancov - nie. A taktiež pozmeňujúci návrh Jozefa Kalmana a skupiny poslancov - nie.
Toľko k pozmeňujúcim návrhom. Navrhujem, aby ste v znení tých schválených pozmeňujúcich návrhov zákon ako taký schválili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi.
Chce vystúpiť spoločný spravodajca na záver diskusie?
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpilo celkom 7 poslancov, z toho 6 predložili pozmeňujúce návrhy v zmysle § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, to znamená podporené najmenej 15 podpismi. Z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené týmto spôsobom, chcem upozorniť, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej je obsiahnutý v dodatku k tlači číslo 315a s návrhom gestorského výboru neschváliť ho. Vzhľadom na túto skutočnosť a na skutočnosť, že pani poslankyňa žiada o samostatné hlasovanie, odporúčam, aby sme hlasovali o tomto bode samostatne v rámci hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe. Tak sme sa aj s pani poslankyňou dohodli. Niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili poslanci, ide o pána poslanca Kalmana v bodoch 1 a 2, sú tiež obsiahnuté v spoločnej správe, hlasovali by sme o nich len vtedy, keby to malo ešte zmysel po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.
Okrem pozmeňujúcich návrhov podľa § 82 ods. 2 boli predložené aj procedurálne návrhy týkajúce sa vyňatia jednotlivých bodov spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Ide o body 8, 10, 2, 5, 18 a ten spomínaný bod 16a. Okrem toho ešte pán poslanec Köteles navrhol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z príležitosti prijatia tohto zákona. Odporúčam, aby sme o ňom hlasovali v prípade, ak návrh zákona schválime. Zatiaľ toľko, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pán poslanec Benkovský, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov na 15-minútovú prestávku pred hlasovaním z dôvodu množstva pozmeňujúcich návrhov, aby sme si ich ujasnili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku pred hlasovaním o tomto návrhu zákona.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 22. schôdzi.
Ešte raz, prosil by som všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, pretože budeme hlasovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov, ktorý sme doobeda prerokovali a skončili rozpravou.
Pán spravodajca, sme pripravení pristúpiť k hlasovaniu?
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme najprv hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov.
Najprv odporúčam, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 3, 4, 6, 9, 12, 13, 16, 19, 20 a 21. Gestorský výbor odporúča tieto návrhy schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa. Budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tieto body zo spoločnej správy schválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Orosz:
Teraz by sme mali hlasovať o bodoch 8 a 10 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúčal schváliť. Upozorňujem na slová, ktoré uviedol pán minister spravodlivosti ako predkladateľ. Teda o bodoch 8 a 10 budeme hlasovať spoločne, lebo priamo súvisia.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o uvedenom návrhu, o bodoch 8 a 10. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať samostatne o bode 7. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Chcem ešte upozorniť na to, že môžeme hlasovať aj len o časti C tohto návrhu, pretože časti A a B už boli schválené pod bodom 6.
Hlasujeme o časti C bodu 7 s tým, že gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 7 časť C. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec L. Orosz:
Teraz by sme mali hlasovať o bode 15 spoločnej správy. Gestorský výbor ho neodporúča schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Budeme hlasovať o bode 15 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť. Hlasujeme o bode 15.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať o bode 17 spoločnej správy, ku ktorému gestorský výbor neprijal žiadne stanovisko. Chcem upozorniť, že tento pozmeňujúci návrh je obsiahnutý aj v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kalmana pod bodom 2.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 17. Nech sa páči.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďalej by sme mali hlasovať spoločne o bodoch 11 a 14 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru návrhy neschváliť.