Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Za kluby SMK je prihlásená pani Erzsébet Dolník a za klub Slovenskej národnej strany pani poslankyňa Slavkovská.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
v úvode svojho vystúpenia chcem vyjadriť spokojnosť nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky rokuje už v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ako i zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona, som o tom presvedčená, vítajú aj učitelia, žiaci, rodičia, samosprávy obcí i samotní riaditelia škôl. Dôvodom je očakávané posilnenie kompetencií samosprávnych orgánov škôl, vytvorenie priestoru na zapojenie týchto subjektov do práce, ktorá ovplyvní život školy či školského zariadenia. Očakávanie znásobuje fakt, že takéto kompetencie samosprávne orgány škôl už onoho času nadobudli práve vytvorením školských rád a oblastných školských rád.
Jednou z najdôležitejších kompetencií samosprávnych školských orgánov bola možnosť vplývať na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školskej správy. Zákon číslo 84/1995 Z. z. však ich oklieštil natoľko, že na mnohých miestach školské rady zanikli, respektíve sa ich činnosť stala formálnou. Väčšina z nás si určite pamätá, že verejnosť reagovala mimoriadne rozhorčene na prijatie tohto zákona. Svoju nespokojnosť vyjadrili učitelia, stavovské organizácie pedagógov, rodičia i žiaci a, samozrejme, aj v tom čase opozičné politické strany.
Žiaľ, na základe tohto zákona bolo možné bez udania dôvodu odvolať riaditeľov škôl, rovnako bez zdôvodnenia vymenovať iných. Takýmto spôsobom bolo možné zastrašovať pedagógov a odstraňovať v mnohých prípadoch politicky nepohodlných riaditeľov. Kvôli objektívnosti chcem zdôrazniť, že hoci sa viac medializovali prípady odvolania riaditeľov škôl národnostných menšín, napríklad v súvislosti s plánovaným zavedením dvojjazyčného vyučovania, takéto retorzie rovnako zasiahli aj školy s vyučovacím jazykom slovenským. Spomedzi príkladov pripomínam niekoľkodňové protesty rodičov a študentov proti odvolaniu riaditeľky slovenskej strednej školy v Bratislave.
Za dôležitý považujem fakt, že na základe teraz prerokúvaného návrhu zákona prakticky už nebude možné vymenovať riaditeľa školy bez súhlasu školskej rady a školská rada je tiež nútená zodpovedne navrhovať kandidátov na funkciu riaditeľa. Pripravovaný zákon umožní, aby sa do práce školských rád zapojili všetky subjekty, ktoré sa priamo zúčastňujú alebo sa podieľajú na výchove a vzdelávaní. Som presvedčená, že takto koncipované orgány školskej samosprávy budú garantom demokracie v školách a v školských zariadeniach.
Rovnako považujem za správny krok vrátiť školskej inšpekcii nezávislosť jej vyčlenením zo štruktúry okresných a krajských úradov vytvorením školských inšpekčných centier. Samozrejme okrem kladov má návrh zákona aj také časti, ktoré považujem za problematické a na ktoré máme rozdielne názory.
Dovoľte mi, aby som niektoré spomenula. Veľa sa diskutovalo tak vo výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ako i medzi kolegami pedagógmi o tej časti zákona, ktorá hovorí o vymenúvaní riaditeľa školy. V § 3 ods. 1 sa konštatuje: "Riaditeľa školy a školského zariadenia vymenúva a odvoláva zriaďovateľ podľa tohto zákona alebo zriaďovateľ podľa osobitného predpisu na návrh príslušnej rady školy, alebo na návrh rady školského zariadenia. Rada školy podáva návrh na vymenúvanie na základe výberového konania..." a tak ďalej. Som toho názoru, a to tlmočím aj mienku ďalších pedagógov, s ktorými som na túto tému diskutovala, že by bolo vhodné uviesť "na vopred určené funkčné obdobie", napríklad na štyri roky.
Kým o členoch orgánov školskej samosprávy jednoznačne hovorí ods. 6 § 7 návrhu zákona, o členoch okresnej a krajskej školskej rady takto podrobne sa zmieňuje pripravovaná vyhláška o školskej samospráve. V § 7a, ktorý sa venuje výberovému konaniu na vymenovanie riaditeľa školy, posledná veta ods. 4 konštatuje: "Zriaďovateľ môže na účely výberového konania vymenovať dvoch svojich zástupcov, ktorí sa zúčastňujú práce rady školy pri výberovom konaní s hlasom poradným." Možno som príliš úzkostlivá, ale osobne som o tom presvedčená, že ak rada školy je skutočne samosprávny orgán, nemali by jej činnosť ovplyvňovať ani takzvaným poradným hlasom napríklad úradníci štátnej správy. Zriaďovateľ môže svoj názor na vybraného kandidáta vyjadriť predsa tým, že akceptuje návrh školy, respektíve ho odmietne. Prepáčte, nie školy, ale školskej rady.
V tomto roku prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 5/1999 Z. z. v § 11a upravil vedenie pedagogickej dokumentácie v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky číslo 270/1995 Zb. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 3 zákona číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov tak, že v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii určuje následne vydaná vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o pedagogickej dokumentácii. § 2 vyhlášky definuje pedagogickú dokumentáciu ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, i súbor písomností, na základe ktorých vydáva škola verejné listiny a rozhodnutia. Do tohto súboru sa dostala i triedna kniha. Ak porovnáme funkciu triednej knihy s definíciou pedagogickej dokumentácie, je jasné, že denné zápisy do triednej knihy nie sú písomnosťou, na základe ktorej sa vydávajú verejné listiny, rozhodnutia ani sa nimi neriadi proces výchovy a vzdelávania. Denné zápisy sú iba informáciou pre riaditeľa školy, respektíve jeho zástupcu o práci učiteľa, o priebehu výchovného či vzdelávacieho procesu. Toto má na mysli navrhovateľ, keď navrhol, aby sa denné zápisy viedli vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia.
Žiaľ, následkom prijatia pozmeňujúcich návrhov v gestorskom výbore sa tento odsek zmenil. Ak zákon schváli Národná rada v takejto podobe, zafixujeme stav, ktorý iba zbytočne sťažuje prácu učiteľov a spôsobuje aj menší chaos. Na základe tohto návrhu zákona, pýtam sa, ako by mal napríklad učiteľ zapisovať učivo na hodine nemeckého, anglického, ruského jazyka? Prípadne trojjazyčne? Mená chýbajúcich žiakov, podpis učiteľa sa tiež nedá prekladať do štátneho jazyka.
Aby sa zjednodušila práca učiteľov, aby sa podporil pôvodný návrh zákona, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý už máte na stoloch a ktorý teraz s vaším dovolením prečítam.
Štrnásty bod návrhu sa upraví nasledovne - nečítam, samozrejme, celý návrh, to je názov, ktorý je obsiahnutý v názve samotného zákona.
V § 11a sa prvý odsek doplní vetou: "Denné zápisy do triednej knihy sa vedú v jazyku, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje." Ako odôvodnenie uvádzam: Úroveň výchovy a vzdelávania sleduje inšpekčný orgán priamo na vyučovacích hodinách, respektíve počas výchovného procesu. Denné zápisy v triednej knihe, teda prebrané učivo, forma výchovného pôsobenia na žiaka, mená neprítomných žiakov slúžia ako informácie pre riaditeľa školy alebo školského zariadenia, prípadne zástupcu riaditeľa. Zápisy sú integrálnou súčasťou výchovného procesu a vyučovacej hodiny, teda mali by sa viesť v jazyku, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Keďže som už počula námietky, ktoré sa týkajú školskej inšpekcie, dovoľte mi, aby som na ne stručne zareagovala. Bolo by, myslím si, úbohé, keby sa na základe denných zápisov konala inšpekcia v škole, a preto by sa mali tieto zápisy viesť dvojjazyčne, teda aj v štátnom jazyku. Prosím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili pri hlasovaní tento môj pozmeňujúci návrh.
Na záver chcem zdôrazniť, že Strana maďarskej koalície víta a podporuje návrh zákona, ktorým sa dopĺňa návrh zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a budeme zaň hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Slavkovská.
Ešte predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne dvaja páni poslanci, posledná pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Osuský ako prvý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Rád by som podporil návrh pani poslankyne Erszébet Dolník. A pokiaľ ide o ten obľúbený argument týkajúci sa pôsobenia inšpektora: zdravý rozum káže, že ak do školy s vyučovacím jazykom maďarským príde inšpektor, ktorý má zodpovedne hospitovať na hodine a hodnotiť priebeh a úroveň vzdelávacieho procesu, bude iste natoľko jazykovo erudovaný, aby dokázal, keď dokáže posúdiť priebeh vyučovacej hodiny, i vyhodnotiť dvoj- či trojslovný zápis v triednej knihe, v ktorej sa hovorí o tom, čo sa na tejto hodine preberalo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Táto novela umožní, aby sa nevyhadzovali riaditelia, tak ako to robila minulá vláda, povedala to pani poslankyňa. Ja chcem ubezpečiť pani poslankyňu, že odvolávanie riaditeľov v minulom volebnom období sa skutočne nedá porovnať s touto vládnou garnitúrou. Kým za celé minulé volebné obdobie bolo odvolaných spolu asi osem riaditeľov na celom Slovensku za celé štyri roky, tak teraz len v okrese Čadca boli odvolaní kompletne všetci riaditelia všetkých základných škôl okrem dvoch. Všetci ostatní boli odvolaní. A myslím si, pán poslanec Osuský, že vy vôbec neviete, o čom hovoríte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, ôsmi boli odvolaní len v Nitre.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ja by som chcela oponovať pani poslankyni, ktorá spomínala, že bývalá právna úprava bola s veľkou nevôľou prijatá v praxi. Nie je to pravda, pretože rezort školstva konzultoval túto otázku, v Legislatívnej rade sme mali odborníkov, ja som s viacerými riaditeľmi mala kontakty, stretnutia a bývalá právna úprava bola urobená na základe horizontálnej integrácie, ktorá ušetrila pracovné sily. Nebudem hovoriť ku kvalitám predneseného pozmeňujúceho legislatívneho návrhu, pretože chcem vystúpiť, prihlásiť sa na vystúpenie v rozprave a tam sa vyjadrím.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
predkladaná novela zákona číslo 542 o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve bola veľmi nepremyslene zaradená do legislatívneho plánu vlády na rok 1999, nakoľko nemá kontinuitu k programovému vyhláseniu vlády v oblasti školstva. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, že materské školy a základné školy prejdú pod obecnú samosprávu a stredné školy pod samosprávne orgány vyšších územných celkov. Dôležité je aj to, že vláda na svojom zasadnutí v auguste tohto roku prijala uznesenia a opatrenia, že pristúpi k reforme celej verejnej správy najneskôr v roku 2001. Práve preto by novela číslo 542 mala prebiehať v súčinnosti s novelami zákonov číslo 221/1996 Z. z. o územnom a správnom členení, ako aj čísla 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy.
Predkladateľ tvrdí, že pripravovanou novelou chce prinavrátiť stratené kompetencie samosprávnych orgánov škôl, radám školy, ako aj vytvoriť orgán štátnej správy, nezávislú školskú inšpekciu, teda štátnu školskú inšpekciu. Obidva zámery sú do určitej miery spochybniteľné, o tom budem hovoriť ďalej, ale to, čo by sa teda odstrániť malo, a to možnosť personálnych čistiek, ktoré sa robili nielen v okrese Čadca, ale napríklad v celom kraji, nie v okrese, ale v kraji Nitra boli vymenení všetci riaditelia škôl, sa týmto vlastne vôbec neodstraňuje. Rady školy sa síce budú vyjadrovať k personálnym otázkam, ale konečné rozhodnutie znovu zostáva na prednostoch krajských úradov a okresných úradov, o ktorých jasne vieme, pretože pán premiér to povedal, že ide o politické funkcie.
V súvislosti s týmto je legislatívne, teda v súvislosti s návrhom školských rád je legislatívne nečistý § 7 ods. 6, v ktorom sa konštatuje: "Členmi orgánov školskej samosprávy sú zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov školy, zvolení zástupcovia rodičov, delegovaní zástupcovia obecného zastupiteľstva a zástupcovia ďalších orgánov a organizácií, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní vrátane odborovej organizácie zamestnancov. Na stredných školách sú členmi orgánov školskej samosprávy aj žiaci." Z tejto dikcie paragrafu nie je zrejmé, či musia byť zastúpení všetci, teda zástupca každej tejto skupiny, alebo iba niektoré skupiny a v akom pomere. Je možné, že to bude jednostranne zameraný orgán. O tom napríklad svedčí aj to, že už v médiách odznela informácia, že rada rodičovských združení si bude nárokovať mať v týchto radách školy 50-percentné zastúpenie. Čiže ak rada školy bude mať 50-percentné zastúpenie, príslušníci tých ostatných orgánov, o ktorých sa v tejto dikcii paragrafu hovorí, potom aké budú mať zastúpenie.
Zaujímavý je aj § 7 ods. 14, ktorý hovorí o finančných nákladoch na činnosť rady školy, ktoré sa budú uhrádzať z rozpočtu školy alebo z rozpočtu zriaďovateľa školy. Ale ani v dôvodovej správe sa nedozvedáme, o akú sumu pôjde v jednotlivých prípadoch, čiže koľko bude stáť jedna rada školy alebo činnosť jednej rady školy a hlavne, o akú sumu potom pri zriadení rady škôl pôjde v rámci celého Slovenska.
Predkladaná novela teda zvyšuje nároky na štátny rozpočet aj pri zriaďovaní rád škôl, hoci v dôvodovej správe sa to nespomína, ale zvyšuje nároky na štátny rozpočet nie iba v tomto bode, ale aj pri zriaďovaní školskej inšpekcie, o čom sa už teraz v dôvodovej správe hovorí. Je zarážajúce, že v kritickej finančnej situácii, keď vláda hľadá tvrdé reštrikčné opatrenia, sa plytvá finančnými prostriedkami, pozri kvantifikáciu v dôvodovej správe strana 4, 5, 6. Možno niekto môže namietať, že 23 mil. nie je taký veľký peniaz, ale môžem vám povedať, že za 23 mil. sa môže rekonštruovať asi 10 až 12 padajúcich alebo zatekajúcich striech, ktorých máme na Slovensku neúrekom. A myslím si, že tam by potom dane týchto finančných prostriedkov boli omnoho účelnejšie.
Taktiež sa v dôvodovej správe hovorí o zámere zvýšiť počet nepedagogických pracovníkov o 40, je to na strane 4, čo je znovu v rozpore s proklamovanou snahou vlády znížiť ich počet. Zaujímavé je však to, že vo všeobecnej časti časť A sa hovorí, že preložený návrh nezakladá nárok na pracovné sily, čiže na jednej strane sa hovorí o zvýšení počtu, na druhej sa hovorí, že nezakladá návrh na pracovné, na zvýšenie pracovných síl.
S nemalými finančnými nákladmi sa počíta aj na materiálno-technické vybavenie inšpekčných centier, čo je úplne samozrejmé, pretože ak budú vznikať inšpekčné centrá, tak musia mať určité materiálno-technické vybavenie. S tým, že by toto materiálno-technické vybavenie získali z dnešných krajských úradov, vôbec netreba počítať, pretože mnohé školské odbory na krajských alebo okresných úradoch vôbec nemajú žiadne materiálno-technické vybavenie, takže nebude ho možné preniesť kdesi na inšpekčné centrá. Domnievam sa, že toto všetko svedčí o veľmi nepremyslených krokoch pri predkladaní tejto novely zákona.
Rada by som upozornila ešte na jednu závažnú vec, a to je ten nešťastný § 11 ods. 1, ktorý nesúvisí ani so školskou inšpekciou, ani s radami škôl, ale hovorí o pedagogickej dokumentácii. Domnievam sa, že práve v tomto § 11 ministerstvo školstva sa veľmi nenápadným spôsobom pokúsilo znovu ustúpiť maďarskej koalícii, a to v neprospech štátneho jazyka. Tento paragraf totiž stanovoval v návrhu ministerstva školstva, že denná dokumentácia, čiže triedne knihy sa vedú iba vo vyučovacom jazyku, teda nie dvojjazyčne. V dôvodovej správe sa píše, že triedna kniha slúži iba pre riaditeľa školy ako informácia, čo je úplne zavádzajúce, pretože v skutočnosti je triedna kniha jedným z najzávažnejších podkladov pre inšpekciu, a nie sedieť na vyučovacej hodine a pozerať si priebeh vyučovacej hodiny, tak ako to povedal pán poslanec Osuský. Najmä zápisy v predmetoch vzadu, čiže nejde iba o denné zápisy, ale zápisy v triednych knihách vzadu, vychádzajú z časovo tematických plánov, ktoré predpisujú osnovy, a toto je veľmi dôležitá činnosť pri kontrole školskej inšpekcie, pretože tieto sú záväzné.
Podľa navrhovaného znenia, ktoré tu predložilo ministerstvo školstva, by inšpektori museli ovládnuť jazyk menšín alebo si vziať prekladateľa, aby mohol skontrolovať prebraté učivo. Nemôžem sa stotožniť s tým, čo tu navrhla pani poslankyňa Dolníková, že teda treba tieto denné zápisy viesť iba v jazyku, v ktorom sa vyučuje, teda v jej prípade ona lobuje za maďarský jazyk, pretože dvojjazyčné zápisy zbytočne sťažujú prácu učiteľov. Áno, zbytočne ju sťažujú, ja by som bola za to, aby sa viedli iba jednojazyčne v štátnom jazyku, ale ak by sme pristúpili na jej návrh, aby sa teda viedli jednojazyčne iba vo vyučovacom jazyku, teda v jazyku maďarskom, tak pomaly by sme skončili tam, že celá pedagogická dokumentácia, nielen denné záznamy by sa viedli v maďarskom jazyku.
Na záver by som chcela predniesť určité pozmeňujúce návrhy, a to prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, je to paragraf, ktorý hovorí o úlohách školskej inšpekcie. Pôvodné znenie paragrafu je: "Školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a v školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach."
Môj pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby sa táto dikcia doplnila ešte o pracoviská praktického vyučovania a strediská odbornej praxe. Zdôvodňujem to tým, že aj tieto ustanovizne, čiže pracoviská praktického vyučovania a strediská odbornej praxe nevyhnutne musia spadať pod školskú inšpekciu, pretože, tak ako sa hovorí, školská inšpekcia nemá kontrolovať iba vzdelávací proces, ale aj výchovný proces a aj praktické vyučovanie a toto sa neuskutočňuje iba v strediskách praktického vyučovania, ale aj na pracoviskách praktického vyučovania a v strediskách odbornej praxe. Myslím si, že je to na prospech veci, aby sme školskú inšpekciu dostali aj do týchto stredísk.
Ďalej by som chcela predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, a to sa práve týka bodu číslo 14, teda § 11, kde navrhujem, aby sa tento bod vypustil, pretože nemôžem súhlasiť ani s tým, čo bolo ustanovené v školskom výbore, kde by sa tá dikcia mala zmeniť v tom zmysle, že sa doplní dvojjazyčné vedenie dokumentácie okrem škôl aj do školských zariadení. Čiže v každom prípade je to rozšírenie používania maďarského jazyka pri pedagogickej dokumentácii. Obidva pozmeňujúce návrhy sú predložené, máte ich na laviciach.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej sú dve panie poslankyne - pani poslankyňa Kolláriková a pani poslankyňa Dolníková. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Nadväzujem na kolegyňu Slavkovskú. Podľa zákona číslo 542/1990 Zb. sa viedla všetka pedagogická dokumentácia v štátnom jazyku. V januári tohto roku sa naplnili požiadavky poslancov za Stranu maďarskej koalície a zákon číslo 542/1990 Zb. sa novelizoval. Zaviedlo sa vydávanie dvojjazyčných vysvedčení a vedenie pedagogickej dokumentácie dvojjazyčne, a to v jazyku štátnom a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. Prešlo len pár mesiacov a v júli svetlo sveta uzrel zákon o používaní jazykov národnostných menšín. A teraz pri prerokúvaní tohto zákona už ma ani neprekvapuje znenie § 11 ods. 1, ktorý znie: "V školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa denné zápisy vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia." Samozrejme, myslia sa tým triedne knihy.
Ja sa pýtam, ak do týchto škôl príde inšpekcia. Ak do týchto škôl prídete vy pán minister alebo my poslanci, to si máme brať so sebou tlmočníkov?
Prepáčte mi, pán minister, ale keď to pôjde takýmto tempom, tak ja som skutočne presvedčená, že rok 2000 začneme dvoma štátnymi jazykmi. Ja som preto presvedčená, že tento § 11, ale takisto aj pozmeňujúci návrh kolegyne pani poslankyne Dolníkovej neprijmeme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Dolníková.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo.
Mám dve krátke poznámky k pani poslankyni Slavkovskej.
Prvá poznámka sa týka denných zápisov. Chcela by som pripomenúť, že kto učí v škole, určite každý vie, že denný zápis je aj učivo "vzadu", ako to ona hovorila, lebo to sa na každej hodine zapisuje. Prvá strana triednej knihy, samozrejme, by sa mala viesť dvojjazyčne, pretože to je úradná časť triednej knihy, ktorú som ani nenavrhovala viesť jednojazyčne.
Druhá poznámka: Ja nelobujem za maďarský jazyk, ale za všetky jazyky, pretože som navrhovala, aby sa denné zápisy zapisovali v jazyku, v ktorom sa výchova a vyučovanie uskutočňuje. To znamená na hodine slovenčiny po slovensky a neprekladať do maďarčiny, keď je to hodina nemčiny, tak po nemecky, keď je to hodina francúzštiny, tak po francúzsky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Hlásim sa do rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, rozpravu som vyhlásil za skončenú.
(Hlasy z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa. Zatiaľ vystúpili v rozprave iba tí poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
dovoľte mi, aby som obrátila vašu pozornosť na bod 14 predkladanej novely, ktorý je do tejto právnej úpravy vložený nesystémovo a aj proti platným právnym normám. Znie takto: "Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku. V školách a školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia s výnimkou denných zápisov vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
A teraz pozor, denné zápisy sa vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia. To je ten bod, o ktorom sme sa tu bavili. V tomto paragrafe nielenže zavádzate dvojjazyčné vedenie pedagogickej dokumentácie do ďalšej školskej ustanovizne, a to do školských zariadení, no poslednou vetou chcete ustanoviť, aby sa denné zápisy v pedagogickej dokumentácii, to znamená zápisy v triednych knihách, písali iba v jazyku menšín. Teda do tých dokumentov, kde sa zaznamenáva, aké učivo sa na hodinách prebralo, a vlastne jediného dokumentu, podľa ktorého možno zistiť stav plnenia učebných plánov a učebných osnov.
Predchádzajúcou novelou, ktorú ste hneď po voľbách prijali, ste zaviedli dvojjazyčné vedenie všetkých školských dokumentov, čím ste porušili jazykový zákon. No schválením tejto novely porušíte už aj ďalší, vami prijatý zákon o jazyku menšín, lebo dokumenty písané iba v jazyku menšiny budú platné i v mestách a obciach, kde žije menej ako 20 percent menšiny.
V tejto novele sa obnovuje aj predchádzajúci systém školskej inšpekcie, a ak schválite spomínaný § 14, inšpektor nebude vedieť po maďarsky, po rusínsky, hádam aj po rómsky, tak nebude mať čas zistiť, ako sa v školách s týmito vyučovacími jazykmi plnia učebné plány a osnovy. Alebo v školách s vyučovacím jazykom menšiny nie je potrebné vykonávať inšpekciu, alebo ju smie vykonávať iba ten, kto ovláda jazyk menšín?
V minulosti bolo už tiež zvykom, že ak inšpektor nebol odborník v predmete, ktorý chcel kontrolovať, požiadal o pomoc učiteľa z inej školy s touto aprobáciou a s vynikajúcimi vyučovacími výsledkami. Teraz bude potrebné, aby takýto učiteľ ovládal aj jazyk menšiny alebo aby mal tlmočníka. Dokonca aj za inšpektora bude môcť byť prijatý iba človek, ktorý tieto jazyky ovláda a neviem, či nechcete tvrdiť, že toto nie je diskriminácia príslušníkov štátotvorného národa.
Ak sa prijme táto novela, tento paragraf, tak sa z tohto štátu urobí babylon. Pomaly a isto sa vytvárajú predpoklady na to, aby sa určité skupiny občanov nedokázali dorozumieť. A strata možnosti dorozumenia znamená aj stratu možnosti budovať spoločné dielo, a tým najväčším dielom, ktoré treba neustále zveľaďovať v prospech každého občana, je štát. A preto si dovolím predložiť svoj pozmeňujúci návrh, ktorý všetci máte pred sebou. Tento § 14 kontroverzný, dúfam, že uznáte všetci, aby sa vypustil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Rád by som doplnil pani poslankyňu jedinou krátkou poznámkou. Celej základnej myšlienke o uplatňovaní princípu štátneho jazyka v Slovenskej republike, tak ako je to bežnou normou vo všetkých normálnych štátoch Európy a sveta, už obstrihali krídla, dolámali nohy. Teraz touto novelou zákona pán minister Ftáčnik, už to dobre známy "priam iredentista", chce polámať ruky, vypichnúť oči a možnože aj prepichnúť ušné bubienky tomuto zákonu.
To je pravda a nič iné táto novela nesleduje. Jednoducho ide o také oklieštenie zákona o štátnom jazyku, že zákon je už úplne zbytočný. Podarilo sa vám to, pán minister Ftáčnik! Nepochybujem o tom, že v takomto zložení tento parlament prijme takýto absurdný návrh novely zákona. Bude to hanba a dúfam, že raz to história veľmi dobre zaregistruje a zapíše čiernymi písmenami vaše meno do našej slovenskej histórie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia posledná v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Veľavážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán minister,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som urobila niekoľko poznámok k vládnemu návrhu zákona jednak vecného charakteru a aj legislatívnoprávneho charakteru, čo mi ako bývalej podpredsedníčke vlády pre legislatívu nemôže ujsť a nemôžem nepovedať.
Predložený návrh novely zákona sa snaží, zdôrazňujem slovo snaží, navodiť atmosféru, že sa niečo dáva do samosprávy. Pokiaľ som sledovala vysielania rozhlasu a vyjadrenia príslušných pracovníkov ministerstva, hovorilo sa o posilnení samosprávy, hovorilo sa o prenesení úloh na samosprávu, hovorilo sa o tom, že rady budú ako orgány samosprávy. Tomu, čo sa hovorilo v médiách, zodpovedá aj § 7, ktorý hovorí o orgánoch školskej samosprávy.
Dovoľte mi niekoľko všeobecno-teoretických úvah, ktoré sú nutné a ich rešpektovanie preto, aby z nášho právneho poriadku nebol guláš, respektíve niečo, v čom sa nikto nevyzná a pojmy si budeme naplňovať rôznymi obsahmi a potom si už vôbec nebudeme rozumieť.
Máme orgány štátnej správy a samosprávy. Dúfam, že to nemusím vysvetľovať tomuto plénu. Samozrejme každý orgán, ak má mať charakter, tak orgán štátnej správy musí mať prevažnú svoju činnosť rozhodovaciu aktivitu v mene štátu, ktorý má charakter štátnej správy. Pokiaľ máme mať orgán samosprávy, musí mať tento orgán vlastnú rozhodovaciu kompetenciu, teda v oblasti správy, to znamená, sám má niečo spravovať. V tom prípade, ak má takúto rozhodovaciu kompetenciu, môžeme o ňom hovoriť, že je orgánom samosprávy.
A pozrime sa v § 7, akú rozhodovaciu kompetenciu majú rady školy, okresné školské rady, krajské školské rady. No žiadnu. Preto aj v § 7 ods. 2 sa použila veľmi guľatá charakteristika týchto orgánov, že sú to iniciatívne a poradné samosprávne orgány. Vážení, ja nič takého nepoznám a ani keď prejdeme teóriu správneho práva na Slovensku, v Česku a v západoeurópsku, nič také nepoznám. Máme orgány a tieto orgány si môžu vytvoriť svoje iniciatívne a poradné orgány. To znamená, ak som orgán štátnej správy, vytvorím si svoj iniciatívny a poradný orgán, a ak som orgán samosprávy, vytvorím si svoj iniciatívny a poradný orgán. Ale koho sú tieto rady iniciatívnymi a poradnými orgánmi? Ktorého samosprávneho orgánu? To sa, pán minister, z tohto zákona nedozviete, pretože nie sú navesené organizačne na žiaden samosprávny orgán, ale sú navesené na orgán štátnej správy. Pretože neskôr sa dozvedáme a, čuduj sa, svete, že rady školy, teda tie školské rady niekto zriaďuje, to je odsek 7, v odseku 6 sa dozviem, že títo členovia sú volení a v odseku 10 sa hovorí o ustanovení tejto rady.
Tak prosím vás, tieto rady, ktoré ste takto podľa môjho názoru kulantne povedané guľato charakterizovali, ďalej o nich hovoríte, že sú zriadené, ďalej ustanovené a členovia sú volení. Tak prosím vás, sú to orgány zriaďované, ustanovované alebo volené? Totiž každý tento pojem má svoj vlastný význam a právny predpis nie je beletria, aby sme používali obmenu čo aj približných pojmov na kvetnatenie. Pán minister, mňa veľmi bude zaujímať, ak tieto rady sú zriaďované, tak kto ich zriaďuje. Sú ustanovované, čo je trošku inak, iný proces, tak kto ich ustanovuje, a keď sú členmi volené, tak by to mal byť volený orgán, ale kto ich volí. Predsa medzi voleným orgánom, zriaďovaným orgánom a ustanoveným orgánom sú veľké rozdiely a ja som v oblasti správneho práva za neznalosť týchto pojmov a ich rozlíšenia znižovala známku pri hodnotení na skúškach.
Máme skúsenosti a vidíte takúto legislatívu. Som zhrozená, do akej nízkej kvality padá tvorba legislatívy. Predsa to nie je možné, v zákone každý pojem musí mať svoj význam. To nie je možné, aby ste to takto miatli. A keďže sa dozviem ďalej v § 7 ods. 3, že výberové konanie, v rámci ktorého môžu robiť návrhy tieto rady, vyhlasuje zriaďovateľ, tak potom sa dozvedám, že tieto orgány nemôžu urobiť nič a že sú to orgány, ktoré visia na neurčitom základe.
Preto, pán minister, veľmi sa vás vážne pýtam, ak nadpíšete, že sú to orgány školskej samosprávy, tak tieto orgány, t. j. rada školy alebo rada školského zariadenia, okresná školská rada, krajská školská rada, ak to majú byť samosprávne orgány, musia niečo samy spravovať, to znamená musia o niečom rozhodovať. Nerozhodujú, nemôže byť nadpis orgány školskej samosprávy. A ak ten nadpis chcete, tak potom týmto orgánom treba dať nejakú rozhodovaciu kompetenciu alebo potom ísť nie podľa nadpisu, ale podľa § 7 ods. 2, že sú iniciatívne orgány a poradné orgány samosprávnych orgánov, ale potom treba povedať ktorých, a potom nemôže byť v § 7 ods. 10, že za ustanovenie okresnej školskej rady zodpovedá okresný úrad, a nemôže byť ods. 7, kde sa hovorí, že rada školy v školských zariadeniach sa zriaďuje, pretože to všetko sú veci, ktoré sú akosi v kontradikcii. Je mi veľmi ľúto, ale nemôžem inak len upozorniť na legislatívnu nečistotu § 7, kde sa niečo ustanovuje, ale tak zmätkovo, že vlastne nie je zrejmé, o aké orgány ide.
Ďalej k § 11, ktorý tu bol viackrát diskutovaný, k zneniu, ktoré je predložené, osobne si myslím, že aj denné zápisy, pokiaľ by ste tento paragraf prijali, čo je skutočne nekoncepčné v tomto zákone, ale prežili sme už aj iné nekoncepčné zahrnutia, tak potom posledná veta § 11 ods. 1 denné zápisy sa vedú vo vyučovacom jazyku školy a školského zariadenia, je skutočne v rozpore so zákonom o štátnom jazyku. My môžeme, a to som aj s komisárom Van der Stoelom rokovala, my môžeme dať ďalší, áno, dvojjazyčne, ale štátny jazyk nemôžeme vylúčiť. A denné zápisy sú často predmetom školskej inšpekcie a vážení, veď my máme aj bulharské školy, my máme aj rusínske školy, hádam nechcete povedať, že budeme mať inšpektorov so špecifickými jazykovými kvalifikáciami a variabilita inšpekcie vyžaduje, aby do tej istej školy nechodil ten istý inšpektor. Pán minister, nemusím vysvetľovať, prečo sa inšpektori majú striedať, a to je jedna z garancií objektivity. Takže navrhujem, pokiaľ by ste ponechali § 11, poslednú vetu z neho vynechať, pretože aj denné zápisy majú byť dvojjazyčné.
Pokiaľ ide o návrh pani poslankyne Dolníkovej, chcem povedať jedine niekoľko poznámok. Vážená pani poslankyňa, keď sme prerokúvali zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku, tak poslanci za SMK neboli spokojní. Poslanci za SMK si stanovili stratégiu, že to, čo nedosiahli v zákone o používaní jazykov národnostných menšín, budú v osobitných zákonoch pretláčať nenápadne ako pozmeňujúce návrhy, čím vlastne budú význam zákona o štátnom jazyku nihilizovať a znižovať. Váš legislatívny návrh je jednoznačne útokom proti zákonu o štátnom jazyku a je v rozpore so zákonom o štátnom jazyku. Preto verím, že poslanci vládnej koalície, ktorí v tomto parlamente rozhodujú o všetkom, rozhodujú, žiaľ, politicky, tentoraz sa spamätajú a váš pozmeňujúci návrh nepodporia, pretože hlavne v školstve je to návrh nezmyselný a podľa môjho názoru neprijateľný.
Na záver môjho vystúpenia chcem uviesť nasledovné. Pán minister, v záujme dobrého legislatívneho podkladu pre to, čo chcete urobiť, navrhujem, aby v druhom čítaní toto bolo napravené, prípadne aby sa zákon vrátil na prepracovanie, pretože tie pripomienky, ktoré som mala, sú skutočne pripomienky, ktoré sú legislatívneho charakteru a v tejto podobe predložený legislatívny návrh úplne výrazne znižuje kvalitu našej legislatívy. Ja sa čudujem, že toto mohlo prejsť legislatívnym konaním, pretože viacerých ľudí, ktorí sedia v Legislatívnej rade, poznám a viem, že tieto elementárne veci ovládajú. Ja takýto legislatívny návrh do ďalšieho legislatívneho konania nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa hlásia dve pani poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa ďalším poslancom s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som nadviazať na pani poslankyňu Tóthovú, keď hovorila o porušovaní zákonov. Všetci vieme, že podľa všetkých legislatívnych pravidiel nemôže jeden zákon byť v kontradikcii s iným zákonom a v tomto prípade sa to naozaj deje. Zákon o štátnom jazyku stanovuje po úprave ministerstva školstva, samozrejme, že pedagogická dokumentácia sa vedie dvojjazyčne. Predtým sa viedla jednojazyčne, teraz dvojjazyčne. Nikto nemôže spochybniť, že triedna kniha je súčasťou pedagogickej dokumentácie. Čiže ak zákon o štátnom jazyku hovorí o dvojjazyčnom vedení, tak nemôže tu byť zase jednojazyčné vedenie triednej knihy v jazyku národnostnej menšiny. Je mi skutočne smutno, že práve ministerstvo školstva sa dostáva do pozícií, kde sa sústavne snaží oslabovať pozície štátneho jazyka, pretože som presvedčená, že práve ministerstvo kultúry a na druhom mieste ministerstvo školstva by malo strážiť štátny jazyk a skôr sa pričiňovať o jeho rozvíjanie ako o jeho zdeptávanie.
Ďakujem.