Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážené kolegyne, kolegovia,
pán minister,
pán predsedajúci,
riešime veľmi závažnú úlohu, a síce zriadenie Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. Prv než vecne pristúpim k tomuto problému, chcem vysloviť svoj názor na veci, ktoré sa tu pravidelne opakujú, a síce, že vládna koalícia je nazývaná valcom a kde čím. Odporúčam tým, ktorí tak hovoria, aby si spravili analýzu mnohých hlasovaní a hovorili tak, ako to podľa tejto analýzy hlasovaní je pravdivé. A potom to bude vyzerať trošku inak.
Zriaďujeme novú vysokú školu. Ja otvorene hovorím, že tento návrh podporím, pretože vysokých škôl nie je nikdy dosť a v regióne Trenčíne obzvlášť. Tento región takúto školu alebo vysokú školu jednoducho potrebuje. Chcem však poukázať, že i pri zriaďovaní Trenčianskej univerzity, osobitne fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, sa argumentovalo takmer tými istými slovami, ako je to v časti A dôvodovej správy k tomuto zákonu - transformačný proces, štúdium v oblasti makroekonomiky, mikroekonomiky, účtovníctva, finančníctva a tak ďalej. Nebudem to opakovať. Samozrejme, že učebný program päťročného inžinierskeho univerzitného vzdelávania je oveľa širší a vyváženejší, ako sa to predpokladá na navrhovanej vysokej škole.
Zriadenie novej vysokej školy v Trenčíne sa najviac dotýka Trenčianskej univerzity, predovšetkým fakulty sociálne-ekonomických vzťahov. Musím však povedať, že táto škola a obyvatelia nie sú proti konštituovaniu novej školy. Ekonomicko-spoločenské podmienky doslova smerujú k návrhom na zakladanie takýchto štátom nefinancovaných vysokých škôl. Skúsenosti potvrdzujú, že je veľký záujem nadaných mladých ľudí o štúdium nielen z celého regiónu, ale dokonca i z celej Slovenskej republiky. Musím však povedať, že je plusom, že pri súčasnom štátnom financovaní univerzity študenti neplatia školné, čo na tejto univerzite zrejme pochopiteľne nebude. Teda mnohí mladí talentovaní ľudia na tejto škole študovať jednoducho nebudú. Chcem poukázať na to, že v predloženej dôvodovej správe vládneho návrhu zákona z pohľadu rozvoja vysokého školstva v Trenčíne, ale aj v regióne celého stredného Považia sú nasledujúce nevyjasnené otázky:
1. Či nebudú podobné problémy pri akreditácii tejto školy ako pri akreditácii Trenčianskej univerzity, fakulty sociálno-ekonomických vzťahov, či teda bude dostatok vlastných profesorov, docentov, a to príslušnej odbornosti.
2. Financovanie navrhovanej neštátnej vysokej školy je v dôvodovej správe nejasné, nakoľko z neho nevyplýva, či ide len o stav v etape jej vzniku alebo o stav trvalý. Deklarovaná dohoda so City Univerzity, ktorá by mala prípadný rozpočtový deficit pokrývať, nie je doposiaľ uzavretá. Zákon číslo 172 umožňuje aj financovanie neštátnej vysokej školy zo štátneho rozpočtu. V súčasnej ekonomickej situácii sú výrazné dosahy na financovanie štátnych vysokých škôl. Z toho dôvodu by vláda v prípade zriaďovania neštátnych vysokých škôl mala mať záruku, že tieto ani v budúcnosti nebudú zaťažovať štátny rozpočet. Teda ako v tomto konkrétnom prípade to teda je.
3. V neposlednom rade treba poukázať na skutočnosť, že súčasné štátne vysoké školy na ôsmich fakultách v Slovenskej republike zabezpečujú na vysokej odbornej úrovni štúdium podnikového manažmentu a ďalších ekonomických disciplín. Ide o etablované a personálne aj technicky zabezpečené fakulty, ktoré vychovávajú plnohodnotných absolventov. Či teda táto škola bude takto plnohodnotne vychovávať svojich absolventov.
Znova opakujem, že návrh zákona podporím. Moje vystúpenie malo za cieľ poukázať na problémy, ktoré by mohli v budúcnosti nastať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu sa hlásia šiesti páni poslanci. Posledný pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem súhlasiť a poďakovať pánu poslancovi Tuchyňovi za jeho výrok, že vysokých škôl nikdy nie je dosť. To je pravda a ja s tým plne súhlasím. A to by sme si mali uvedomiť všetci. Mali by sme si to uvedomiť práve pri postojoch k tým vysokým školám, ktoré založila Mečiarova vláda a ktoré vy dnes zhadzujete a vlastne už od vzniku ste napríklad Právnickú fakultu v Banskej Bystrici považovali za závodnú školu práce, a to je podľa mňa fakulta, ktorá má vysoký stupeň erudovanosti a práve je zameraná na aproximáciu práva, čo potrebuje naša republika.
Ďalej si pán poslanec Tuchyňa položil otázku, či pri akreditácii tejto fakulty, ktorá sa má zriadiť, nebudú problémy. Pán poslanec, buďte pokojný, nebudú problémy, pretože tie problémy, ktoré sú dnes, to sú čisto politické problémy smerujúce proti aktivite Mečiarovej vlády. Keby tie vysoké školy nebola Mečiarova vláda založila, nemajú tieto problémy. Je predsa nelogické od novovzniknutej školy žiadať, aby už v druhom alebo v treťom ročníku mala stopercentne vybudovaný profesorský zbor s plným úväzkom a externistov nepočítate. Opakujem svoju životnú skúsenosť. Košická právnická fakulta ešte prvé štátnice a ešte aj k druhým štátniciam skoro púšťala ľudí, keď niektoré katedry boli zabezpečované z bratislavskej právnickej fakulty. Čiže ste si našli takú výhovorku, cez ktorú realizujete politickú pomstu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Keďže obsahom mojej faktickej poznámky malo byť v podstate to, čo tu povedala pani poslankyňa Tóthová, naozaj svoj vstup obmedzím len na veľmi krátke tri vety. Ja skutočne oceňujem slová pána poslanca Tuchyňu, ktoré tu pred chvíľou citovala aj pani poslankyňa Tóthová, a rovnako, aj keď sa to nemá v súvislosti s rokovacím poriadkom, súhlasím aj s tým, čo tu povedala pani poslankyňa Dolníková, že naozaj každá vysoká škola je vlastne ďalšou šancou pre mladých ľudí na uplatnenie. Mali by sme na tieto veci pamätať nielen teraz, keď rokujeme o vytvorení novej vysokej školy v Trenčíne, ale rovnako by sme si mali na tieto slová spomenúť, aj keď budeme, zdá sa, v krátkom čase rozhodovať o osude niektorých vysokých škôl, ktoré vznikli za Mečiarovej vlády. A očakávam, že aj pri posudzovaní toho problému budete, páni poslanci z vládnej koalície, takí veľkorysí a potvrdíte svoje slová z dnešnej diskusie aj pri rozhodovaní o osude tých spomínaných vysokých škôl.
A dovoľte mi už len jednu krátku poznámku. Myslím si, že je naozaj paradoxom, keď v blížiacom sa desiatom výročí nežnej revolúcie, v ktorej dominujúcu úlohu zohrali študenti, pripravujeme pre našich slovenských študentov pekný darček v podobe plánovaného zrušenia niektorých vysokých škôl.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som doplniť pána poslanca Tuchyňu v tej časti, kde hovoril o akreditačných problémoch, možných akreditačných problémoch vysokej školy.
Chcem upozorniť a pripomenúť poslancom opozície, že nebolo to tak dávno, keď poslanci za HZDS, pán Matejka, ale aj pán minister Kučera veľmi intenzívne konali, aby prevalcovali Trnavskú univerzitu, ktorá vznikla, vymieňali kľúče a robili alternatívne prijímacie skúšky. A nakoniec sa ukázalo, že táto proste vysoká škola si našla svoje miesto, s problémami pracuje. Som rád, že poslanci za Stranu demokratickej ľavice vtedy hlasovali za zriadenie tejto školy - Trnavskej univerzity a takisto poslanci za SDĽ hlasovali aj za zriadenie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Chcem ale pripomenúť to a poďakovať pánu ministrovi, že veľmi korektne pristupuje k študentom aj pedagógom obidvoch vysokých škôl, pretože tam viackrát bol, rozprával s nimi. A chcem pripomenúť aj to, že Akreditačná komisia vlastne odporúča pánu ministrovi, ako by mal postupovať v týchto veciach. Ja verím, že pán minister a aj my, keď budeme rozhodovať, pretože tieto školy boli zriadené zákonom a iba zákonom môžu byť zrušené, že pri tej diskusii budeme pristupovať tak, aby vôbec neutrpeli študenti a aby tých vysokých škôl, ktoré tu na Slovensku potrebujeme, bolo dostatok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Asi pred štyrmi hodinami sme si vypočuli veľmi pozorne, myslím si, aspoň opozícia, prejav pána prezidenta, kde okrem iného hovoril o tom, že sa už netreba vracať k minulosti, ale treba hovoriť o prítomnosti a hlavne o budúcnosti. Vzápätí na to som počula od pána poslanca Tuchyňu, ako sa tu znova odvoláva, nepozerajte sa na to, ako my hlasujeme, ale pozrite sa na to, ako ste hlasovali vy. Takže možno, že tu nebol prítomný alebo nepovažoval tieto slová pána prezidenta za dôležité.
Ale na druhej strane som naozaj veľmi rada, že zase pristúpil k otázke vysokej školy v Trenčíne, tak ako pristúpil, teda že každá vysoká škola je potrebná. Zostáva mi len dúfať, keďže je z rovnakej strany ako pán minister, že presvedčí aj pána ministra, pretože odporúčania Akreditačnej komisie na zrušenie tých škôl ešte nič neznamenajú. Tu je dôležité rozhodnutie ministra, takže dúfam, že SDĽ pristúpi k tomu tak, že tieto vysoké školy sa nebudú rušiť. Ale zase na druhej strane teda neviem, či už náhodou rozhodnuté nie je, keď zase pán poslanec Bohunický povedal, že ak sa to tu už bude prerokúvať, čiže zrejme vie, že sa to tu bude prerokúvať. Ale domnievam sa, že aj túto školu v Trenčíne treba, tak ako treba všetky tie tri, o ktorých sa tu hovorí, že by sa mali zrušiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Súhlasím s pánom poslancom Tuchyňom, že deklarovaná dohoda o tom, že vysoká škola nebude požadovať dotácie zo štátneho rozpočtu, je skutočne nejasná. Podľa doteraz platného školského zákona toto môže požadovať hociktorá škola vrátane neštátnej a táto si môže o dotáciu v budúcnosti kedykoľvek požiadať. Ja viem, že pán minister si je toho určite vedomý a verím, že teda financovanie nemôže byť problém, pre ktorý by mali byť zrušené iné vysoké školy v budúcnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Je to problém, ktorý má aj odborné hľadiská nevyjasnené. Keď sme kedysi akreditovali City Univerzity, tak sme vytýkali City Univerzity to, že nemala zreteľné curriculum, nemala jasných garantov a bola to v podstate teaching univerzity, teda vyučovacia univerzita, ktorá nemala charakter klasických univerzít a fakúlt na európskom kontinente. Ide o to, že tie nemajú profesorov a docentov reálnych, ony majú všetko na médiách. Samozrejme je to isté pozitívum, pretože ony vedia nahustiť do poslucháčov obrovské množstvo vedomostí v krátkom čase. Len teraz ide o to, či majú dajakú komparabilitu s inými na európskom kontinente. Sú kompatibilné? To bola otázka pre Akreditačnú komisiu a my sme sa vtedy stavali veľmi negatívne voči City Univerzity. Nemáte garantov, ako budete robiť postgraduálne štúdium? Ako budete robiť PhD štúdium, doktorov vied, ako budete inaugurovať, habilitovať? Z médií, na nosičoch? Či ako to budete robiť? To boli otázky, ktoré nám dali pochybnosti o tom, že táto univerzita alebo fakulty budú prakticky konkurentom napríklad Fakulty manažmentu z Univerzity Komenského. To sú otázky, ktoré nechcem používať ako negatíva k tomu, čo tu predkladáte, ale to sú praktické a pragmatické otázky, čo s tým, ako to zaradiť u nás.
Na americkom kontinente sú research fakulty a research univerzity - výskumné a vyučujúce - teaching, ale u nás nie je táto tradícia. Tak čo s tým potom spravíte? Ako sa títo poslucháči budú umiestňovať na trhu práce, a keď budú chcieť postgraduálne štúdium, kto ich zoberie? Ja ako garant by som ho nezobral, pretože nemá svoj vzor v existujúcom profesorovi, docentovi, a ja by som ho nezobral za študenta PhD, pretože to je pre mňa netradičné. Nevie pracovať mnoho ráz s klasickými knihami. Oni už pracujú len na médiách. Prosím vás pekne, ja si myslím, že kniha nevymizne v budúcom storočí a bude stále médiom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán minister.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci,
rozprava bola krátka, ale obsahovo veľmi bohatá. Dovoľte mi, aby som zareagoval na tie vecné otázky, ktoré tu naniesli niektorí páni poslanci a pani poslankyne.
Najprv začnem pani poslankyňou Muškovou a dovolím si ju opraviť v jednej veci, že Akreditačná komisia je poradný orgán vlády Slovenskej republiky, nie ministra. Ale to len faktická poznámka a nemení obsah jej vystúpenia. Ja som presvedčený, že pán predsedajúci jej neodobral slovo, pretože nehovorila k veci len preto, že je dostatočne galantný, a nechal ju dohovoriť, keď hovorila o problémoch Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktoré vecne nesúvisia s predkladaným návrhom zákona, ale skôr či neskôr sa na pôdu tohto parlamentu zrejme dostanú.
Akreditačná komisia, ak niečo odporúčala alebo neodporúčala, je to jej odporúčanie a návrhy do Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k zriadeniu, zrušeniu, zlúčeniu vysokých škôl môže predkladať len vláda, pretože musia mať podľa našej súčasnej legislatívy podobu zákona. Nechcem sa vyjadrovať k tým stanoviskám, ktoré čítala pani poslankyňa, ktoré sú z pracovnej skupiny Akreditačnej komisie, pretože pre mňa je záväzné stanovisko Akreditačnej komisie ako celku. To, čo tu bolo prečítané, pripomínalo možno skôr ideologický postoj a ja som priateľom vecných argumentov. Ak pani poslankyňa hovorí o barbarskom zrušení škôl, tak straší pred niečím, čo ešte nie je pravda, čo nie je skutkom, a ja by som ju i všetkých pánov poslancov, ktorým toto leží na srdci, chcel informovať, že v piatok 29. októbra som dostal oficiálnu zápisnicu z Akreditačnej komisie. Neoficiálne som bol o jej záveroch informovaný už skôr a oznámil som, že do polovice novembra ministerstvo školstva predloží návrh, aké závery vyvodí zo stanoviska Akreditačnej komisie, akými rozhodnutiami sa obráti či na vládu, respektíve na Národnú radu Slovenskej republiky a na príslušné vysoké školy. Pretože ak by prišlo napríklad k zrušeniu niektorej z vysokých škôl, je nutné zabezpečiť, aby sa tento proces nedotkol študentov alebo keď, tak len v minimálnej miere.
Hovorím z tohto miesta veľmi zodpovedne, že naším zámerom je nepoškodiť študentov, ale všetky riešenia budeme podrobne diskutovať. Čiže tie veľmi silné slová hovoriace o barbarskom zrušení škôl si nechajte, pani poslankyňa, na neskôr v čase, keď sem predložíme návrh na zrušenie niektorej školy, pretože zatiaľ sa nič také nechystáme urobiť. 15. novembra najprv oznámime dotknutým vysokým školám, chceme to prerokovať s nimi, chceme hovoriť so študentmi, teda s celkou akademickou obcou, a potom vyjdeme verejne s návrhom, ako si predstavujeme ďalej existenciu týchto nových vysokých škôl. Zodpovedne ešte raz hovorím, že nedoplatia alebo nemali by na to doplatiť študenti. O to sa budeme usilovať.
Vážim si vecné poznámky, ktoré predniesol pán poslanec Šťastný, pretože ten išiel na podstatu veci. Stanovisko Akreditačnej komisie, vážený pán poslanec, existuje. Spracovala ho ešte Akreditačná komisia vymenovaná vládou Slovenskej republiky v roku 1995. Pani ministerka Slavkovská v minulom volebnom období mala pripravený návrh na zriadenie vysokej školy, neštátnej vysokej školy v Trenčíne, žiaľ, bolo to až na záver volebného obdobia, čiže stanovisko Akreditačnej komisie pochádza ešte z minulého volebného obdobia od minulej Akreditačnej komisie. Vyslovila súhlas so zriadením tejto školy a na základe toho pani ministerka v tom čase predložila do vlády návrh na zriadenie neštátnej vysokej školy. Ten návrh už z časových dôvodov prerokovaný nebol. My sme sa k nemu vrátili, dopracovali sme ho, ale vychádzali sme zo stanoviska Akreditačnej komisie, ktoré už vtedy Akreditačná komisia vydala.
Veľmi dobrá je aj vaša poznámka, že je to naozaj trinásta škola, respektíve fakulta, ktorá sa bude zaoberať ekonomickými vedami. Chcem povedať, že ministerstvo školstva pracuje na koncepcii vysokoškolského vzdelávania, presne tak, ako sme si to zapísali do programového vyhlásenia vlády, a možno prídeme k tomu, že niektoré zo štátnych škôl by sme chceli utlmiť vo vzťahu k ekonomického vzdelávaniu, pretože tá ponuka je príliš bohatá. Tu sa nám ponúka vzdelávanie, ktoré štát nebude stáť ani korunu. K tomu sa ešte, samozrejme, vyjadrím. Jednoducho ponuka, ktorá je alternatívna, iná a zdá sa nám, že by mohla byť zaradená medzi tie ekonomické ponuky, ale tie ostatné si budeme musieť veľmi vecne vyhodnotiť z hľadiska umiestňovania absolventov a úspešnosti jednotlivých vysokých škôl z hľadiska kvality prípravy svojich vysokoškolsky pripravených odborníkov.
K pani poslankyni Tóthovej tiež len jednu faktickú poznámku. Hovorí, že Fachhochschulen, teda odborné vysoké školy, nazvime ich po slovensky takto, nemáme zatiaľ na to termín, si nepočítame do vysokoškolského vzdelávania. Pani poslankyňa, je to pravda, lebo žiadne nemáme. My žiadne nemáme. My roky diskutujeme o diverzifikácii vysokoškolského vzdelávania, ale boli ste to práve vy a vaša vláda, ktorá všetky naše školy vyhlásila za univerzity. Je to smiešne, to nadväzujem na poznámku pána poslanca Drobného, pretože sú školy, ktoré sú učiacimi vysokými školami, ktoré najmä učia a robia menej výskumu. Sú takzvané research, teda výskumné vysoké školy, ktoré môžu ašpirovať na titul univerzita v tom najširšom Humboltovom zmysle slova ako univerzálna ponuka vzdelávania, ale Fachhochschulen, teda odborné vysoké školy podľa nášho právneho poriadku nemáme, pani ministerka Slavkovská zrušila aj tie, ktoré sa o to pokúšali. To bola Fakulta odborných štúdií v Prešove a Fakulta odborných štúdií v Trnave. Jednoducho sa utlmili, čiže dnes jednoducho neexistujú. Neexistujú, môžeme si to povedať potom. Formálnoprávne pozrite, prosím, do zákona číslo 172 a zistíte, že nič také nemáme. De iure, no o to ide. A my uvažujeme o tom, že by sme prípadne s nimi počítali, ale zasa až na základe koncepcie.
Zriaďovanie a zrušovanie vysokých škôl je vysoko politická záležitosť. Áno, máte pravdu, tak ste to zaviedli vy. A som presvedčený, že by sme s tým mali skončiť a pozerať sa na rozvoj vysokoškolského vzdelávania z hľadiska širšieho konceptu, na ktorom sa všetci dohodneme. My sme pripravení koncepciu vysokoškolského vzdelávania predložiť na diskusiu aj do Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa k nej bude môcť vyjadriť opozícia. Tam by sme sa mali zhodnúť, ako ďalej budovať vysoké školstvo, pretože je tu viacero otvorených otázok.
K otázkam, ktoré predložil pán poslanec Tuchyňa, tiež veľmi vecným, a som mu veľmi povďačný, že takýmto spôsobom k tomu pristúpil. Je tu otázka, či nebudú problémy s akreditáciou ako na Trenčianskej univerzite. Ja predpokladám, že stanovisko, ktoré dala Akreditačná komisia k zriadeniu školy, je podstatne iné - a to sa teraz obraciam na pani poslankyňu Tóthovú -, ako k trom školám, ktoré založila Mečiarova vláda. Pamätáte sa na to smiešne stanovisko Akreditačnej komisie, ktorá povedala k Akadémii umení, keď sme už o nej hovorili, toto: Vyjadrujem svoj súhlas so zriadením Akadémie umenia, podmieňujem ho úspešnou akreditáciou do troch rokov. To znamená, oni povedali, že súhlasia, ak sa tá škola do troch rokov akredituje. Je to smiešne rozhodnutie, pretože buď súhlasím s tou školou, to je Akreditačná komisia, ktorá má garantovať kvalitu, buď dopredu povie, že učebné plány, profesorský zbor a projekt zriadenia školy dáva záruku, že z tej školy môže byť kvalitná škola, a vtedy poviem áno alebo poviem, že nie.
Akreditačná komisia v čase, keď ste zriaďovali tri nové vysoké školy, povedala: Svoj súhlas podmieňujem úspešnou akreditáciou do troch rokov. To je postoj, ktorý nemá racionálne vysvetlenie, pretože to nie je ani áno, ani nie. Chcem teda povedať pánu poslancovi, že predpokladám, že keďže Akreditačná komisia dala súhlas so zriadením tej školy, že posúdila všetky tie otázky, ktoré súvisia s projektom školy, s pedagogickým, teda s personálnym zabezpečením, so študijnými plánmi, ktoré boli upravované na škole, a teda nemalo by prísť k tým problémom, ku ktorým prišlo na Trenčianskej univerzite.
Otázka k financovaniu. Projekt, ktorý predložili zriaďovatelia tejto školy, a to je súkromná právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, počíta s tým, že trvalo nebudú žiadať, teda nebudú žiadať dotácie zo štátneho rozpočtu ani pri zriadení, ani pri prevádzke tejto školy. Záruku, že by to tak mohlo byť, samozrejme, dostať stopercentne nemôžeme, ale dáva nám ju šesťročná existencia tejto školy. Šesť rokov túto školu financuje neštátny subjekt. Tá škola v Trenčíne existuje, ty to, pán poslanec, iste dobre vieš, a je financovaná zo súkromných zdrojov, čiže je predpoklad, že týmto spôsobom môže a bude fungovať aj naďalej. Samozrejme, pani poslankyňa Mušková správne upozorňuje na to, že môže požiadať o dotáciu, ale štát k tej dotácii nemusí pristúpiť. To znamená, nemusí udeliť dotáciu a oprie sa vždy o projekt, ktorý predložila škola, v ktorom je napísané, že s prostriedkami zo štátneho rozpočtu jednoducho nepočíta.
Tretia otázka pána poslanca Tuchyňu, že máme osem fakúlt, na ktorých sa vyučuje podnikový manažment, pripomína stanovisko pána poslanca Šťastného, čiže odpovedám rovnako. V koncepcii budeme musieť vyriešiť, ako odstrániť nežiaducu duplicitu študijných odborov na vysokých školách, kde sú najlepšie podmienky na to, aby sa rozvíjali školy. Jednoducho nájsť na to recept, ako k tomuto pristúpiť.
Ak tu bolo povedané, že v súčasnosti, pani poslankyňa Tóthová hovorí, že sú politické problémy s akreditáciou troch nových vysokých škôl, pani poslankyňa, môžem vám zacitovať z tej zápisnice, že to tiež nie je pravda. Akreditačná komisia vo viacerých odboroch na Trenčianskej univerzite, vo viacerých odboroch na Univerzite Cyrila a Metoda odporučila udeliť akreditáciu. Ja by som tu mohol prečítať tie odbory, ale nie je to predmetom našej rozpravy. To znamená, bude tam akreditované magisterské, respektíve bakalárske štúdium a v prípade niektorých fakúlt, áno, prišlo k tomu, že odporúča neudeliť takúto akreditáciu, pretože má problémy čo s tým.
A, prosím, tu spoločne budeme musieť vyriešiť, spoločne s vami, čo urobíme s tými študentmi, pretože na tých by nám malo záležať. Ako sa pozrieme do očí študentovi, ktorý študoval päť rokov, ešte sú len v treťom ročníku, ale ktorý študoval päť rokov, hovorím teraz o odbore aplikovaná informatika na Univerzite Mateja Belu, a v piatom ročníku sa dozvedel, že akreditačná komisia neodporúča akreditovať tento študijný odbor a jednoducho ten študent nemôže dostať diplom. To sa stalo, povedal by som, za vašej vlády. Nechcem to teraz hádzať vám na plecia, ale je to realita, ktorej by sme sa pri nových vysokých školách mali vyhnúť. (Hlasy v sále.) Nie, nie, nie, pozor, ja len hovorím fakticky. Ja to teraz nechcem na nikoho hádzať. Jednoducho študovali študenti päť rokov...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pán minister, nedebatujte s pánmi poslancami.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
... po piatich rokoch prišli do 5. ročníka, mali dostať diplom a Akreditačná komisia neodporučila udeliť právo udeľovať štátne záverečné skúšky a diplom za vysokú školu. Nechcem, aby sa toto stalo na Akadémii umení, na fakulte ekonomicko-sociálnych štúdií, čiže budeme musieť spoločne s predstaviteľmi tých vysokých škôl hľadať riešenie, ako zabezpečiť, aby tie školy boli akreditované. Aj keby sme ich nechali na pokoji, ako si to vy želáte, ja by som sa nemohol pozrieť do očí študentom, ktorí by o dva roky boli v piatom ročníku a nedostali by diplom, pretože tá škola by nebola dostatočne kvalitná, aby im ho mohla udeliť. To je problém, ktorý musíme riešiť v akomkoľvek variante, či tie školy zostanú, budú zlúčené alebo nebodaj, ako vy tu kuvikáte, zrušené.
(Hlasy z pléna.)
Chcem povedať pani poslankyni Slavkovskej, že o zrušení škôl nerozhoduje minister ani Akreditačná komisia. Akreditačná komisia vyslovila svoj názor, minister môže predložiť nejaký návrh, ale predloží ho vláde Slovenskej republiky, a ak vláda posúdi, že je to zrelé na zmenu zákona, samozrejme, že ho predložíme aj do Národnej rady. Ale nemôžem rozhodnúť ja. Iste to viete, pani poslankyňa, len ste si to celkom dobre neuvedomili.
Poznámku pána poslanca Drobného o univerzitách alebo o charaktere univerzít som už čiastočne zodpovedal, teda aké vysoké školy by sme mali mať. Bol to už pokus vo vysokoškolskom zákone rozdeliť ich na špecializované vysoké školy, univerzity, vysoké školy, ktoré by nemali charakter univerzity. To všetko je otázka koncepčnej diskusie, v ktorej sa práve nachádzame, predpokladám, že riešenia vám budeme schopní predstaviť najneskôr v januári, februári budúceho roku.
Ďakujem vám za vecné poznámky, ako aj za podporu predloženého návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán spoločný spravodajca. Áno.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec Š. Šlachta:
Vážený pán predsedajúci,
ja by som reagoval len veľmi krátko, pretože myslím si, že pán minister zodpovedal veľmi podrobne tie poznámky. Skutočne nerád by som reagoval na tie pripomienky, ktoré odzneli a ktoré nepatria k predmetu dnešného rokovania. Chcel by som mať poznámku len k tomu, čo tu odznelo, že každá škola na Slovensku je dobrá. Vážení, nie každá. Každá dobrá škola je potrebná, ale nie každá škola. Tu nepadlo ani slovo o kvalite týchto škôl. A myslím si, že to je dôležité, to je vec, o ktorej musíme hovoriť, pretože tí absolventi musia mať perspektívu a na tom, aká kvalita týchto absolventov je, sa podpisuje kvalita vysokej školy. Preto si myslím, nezazlievajte Akreditačnej komisii také stanovisko, aké dala, ide tu skutočne o perspektívu a v konečnom dôsledku o dobro tých študentov, ktorí tieto školy absolvujú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch. ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby jednotlivé pozmeňujúce návrhy uvádzal.
Prosím všetkých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie. Pred hlasovaním sa skúsme prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 71 poslancov.
Prosím všetkých poslancov prítomných v budove Národnej rady, ktorí sa však zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie o tomto bode programu. V prípade, že sa nebude prezentovať dostatočný počet poslancov, odporučím snemovni, aby sme pokračovali rokovaním o ďalšom bode programu, ktorý predkladá pán minister Ftáčnik, a potom by sme hlasovali o obidvoch prerokovaných bodoch. Je súhlas v snemovni s takýmto postupom? Žiada si niekto hlasovať o tomto mojom návrhu? Nie.
Pán spoločný spravodajca, ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní.
Vládny návrh zákona ste dostali pred druhým čítaním ako tlač 320 a spoločnú správu výborov máte ako tlač číslo 320a.
Prosím, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol minister školstva pán Milan Ftáčnik.
Pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
toto je posledný z našich zákonov, ktoré predkladáme v mene vlády Slovenskej republiky na ústavné prerokovanie.
Na úvod chcem stručne povedať, že aj keď naším strategickým cieľom je komplexná reforma školskej legislatívnej sústavy, ktorú chceme uskutočniť na základe koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, na ktorej sa už začalo intenzívne pracovať, predsa len predkladáme čiastkovú novelu, ktorou sa mení a dopĺňa zákon číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
Týmto zákonom chceme riešiť dva naliehavé okruhy problémov a jeden okrajový okruh. Po prvé, považujeme za potrebné upraviť činnosť samosprávnych školských orgánov, ktorými sú rady školy, okresné a krajské školské rady s cieľom dosiahnuť taký stav, aby výchova a vzdelávanie mali na rozdiel od súčasnosti viac charakter verejný. Verejný v tom zmysle, že bude bližšie a viac vtiahnutá do toho, čo sa v škole deje, rodičovská, pedagogická, ale aj odborná verejnosť. Právom sa domnievame, že navrhované kompetencie orgánov školskej samosprávy, ako aj ich konštituovanie na miestnej a regionálnej úrovni zvýšia záujem verejnosti o výchovu a vzdelávanie a o jeho zabezpečenie.
Po druhé, je naším cieľom zmeniť oblasť výkonu školskej inšpekcie. Na základe vyhodnotenia súčasného stavu sme dospeli k záveru, že súčasný model kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu nedáva záruky k tomu, aby mal štát dostatočne účinný nástroj na zabezpečenie jeho kontroly. Preto navrhujeme na tento účel vytvoriť štátnu školskú inšpekciu ako integrálnu súčasť štátnej správy v školstve, ktorú bude riadiť a za jej činnosť zodpovedať hlavný školský inšpektor vybavený potrebnými právomocami. Pripomínam, že by mal byť vymenovaný na obdobie piatich rokov a odvolávaný alebo odvolaný len zo zákonom stanovených dôvodov, čím sa posilňuje nezávislosť školskej inšpekcie v duchu programového vyhlásenia vlády. Určitý regionálny rozmer tejto činnosti je garantovaný vytvorením regionálnych inšpekčných centier ako súčasti štátnej školskej inšpekcie, s ktorých zriadením počítame v sídlach existujúcich krajov.
Po tretie, chceme návrhom zákona riešiť aj problematiku vedenia pedagogickej dokumentácie s osobitným zameraním na jej vedenie v školách a v školských zariadeniach, kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín.
Tak ako návrh zákona získal podporu vo výboroch a je k nemu vlastne len veľmi málo pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, tieto návrhy akceptujeme, žiadam vás, aby ste v duchu týchto pozmeňujúcich návrhov podporili predložený návrh zákona a schválili ho.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov pani poslankyni Rusnákovej a prosím ju, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 320), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Prvý bod - bod 14 návrhu zákona, ktorý sa týka § 11 ods. 1, sa dopĺňa - v prvej vete za slová "sa v" sa vkladajú slová "v školských zariadeniach", v druhej vete sa za predložku "v" vkladajú slová "v školských zariadeniach a". Súčasne v poznámke pod čiarou v odkaze 4b) sa vkladá citácia: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach." Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Druhý bod - v § 22a sa za ods. 2 dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Súčasne od 1. januára 2000 prechádzajú priestory a materiálno-technické vybavenie, ktoré slúžili školskej inšpekcii okresných úradov, krajských úradov a ministerstvu, na štátnu školskú inšpekciu, a to v rozsahu, v akom sa dohodne v delimitačnom protokole medzi ministerstvom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky." Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Bod tri - článok III sa vypúšťa. Súčasne sa z názvu zákona vypúšťa druhá časť týkajúca sa zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. "a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy". Gestorský výbor ho odporúča schváliť až po schválení novely zákona číslo 347.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: samostatne o bodoch 1, 2 a 3 a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 320), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport dňa 20. októbra 1999 číslo 94.
Ďakujem.