Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam teraz slovo určenému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Faičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.
Poslanec V. Faič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máte v tlači 334, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada unesením číslo 433 z 8. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do dňa 15. októbra 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 170 zo 6. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením číslo 144 zo 14. októbra 1999, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 83 zo 14. októbra 1999, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 84 zo dňa 13. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 102 zo dňa 6. októbra odporučil návrh schváliť bez pripomienok.
V predloženej spoločnej správe máte uvedené pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prerokované v týchto výboroch, aj s návrhom, akým spôsobom hlasovať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III predloženej spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výboru poslanca Vladimíra Faiča predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní predmetného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením číslo 83a dňa 18. októbra 1999.
Pán predseda, skončil som. Žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási okrem pána poslanca Palacku ešte niektorý z ďalších pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak, preto uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chcem požiadať o osobitné hlasovanie o troch pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to o bode 2, bode 5 a bode 7 spoločnej správy. Všetky tieto tri pozmeňujúce návrhy sa týkajú jednej oblasti, jednej problematiky, ktorú by táto novela zákona o kompetenciách ústredných orgánov mala riešiť, a to pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy v oblasti informatiky.
Za uplynulé roky došlo k viacerým presunom v tejto pôsobnosti. Pôvodne, ešte niekedy v roku 1991, za túto oblasť zodpovedala bývalá Štátna komisia pre vedecko-technický a investičný rozvoj a neskôr došlo k presunom na rôzne ústredné orgány štátnej správy. Podľa súčasného platného znenia kompetenčného zákona túto pôsobnosť má Štatistický úrad Slovenskej republiky. Práve však skúsenosti z uplynulých rokov ukazujú, že nie je to práve najšťastnejšie. Myslím si, najmä pri búrlivom rozvoji informatiky a technológií, ktoré s touto oblasťou súvisia, ak hovoríme alebo vo svete sa hovorí, že vchádzame do veku informatiky, alebo informačnej spoločnosti, ide o oblasť, ktorá naozaj môže v najbližšom období znamenať jednu z rozhodujúcich oblastí rozvoja celej spoločnosti, ekonomiky aj ostatných oblastí života, a preto by si zaslúžila postavenie významnejšie, minimálne na úrovni niektorého ministerstva. To znamená, aby bola zastrešovaná priamo aspoň jedným členom vlády Slovenskej republiky.
Štatistický úrad Slovenskej republiky je tiež ústredný orgán štátnej správy, predsa má však iné postavenie, a najmä samotná vecná pôsobnosť štatistiky je trošku mimo oblasti informatiky, aj keď, samozrejme, pri štatistike sa používa informatika, najmä informačné technológie, nie je to primárne v pôsobnosti štatistického úradu. Po vzniku súčasnej vlády sme vo vláde ešte, keď ja som bol jej členom, viackrát diskutovali o tom, ako by táto pôsobnosť mala byť. Jedna z úvah bola taká, že by túto pôsobnosť prevzalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože to istým spôsobom súvisí práve s technológiami, najmä telekomunikácií, a teda výmeny informácií.
Druhou alternatívou, ktorá sa zvažovala, bolo dať túto pôsobnosť ministerstvu školstva, ktoré zase má bližšie k obsahovej náplni informatiky, to znamená k rozvoju informačnej spoločnosti, k samotným informáciám, ktoré by v týchto systémoch a technológiách mali byť používané. Vláda predložila návrh zákona s tým, že by túto pôsobnosť malo ministerstvo školstva, ako som hovoril s pánom ministrom, aj on je s tým uzrozumený.
Zároveň platí dnes stav, že existuje Rada vlády pre informatiku, ktorej predsedom bol najskôr vymenovaný minister dopravy a pán minister školstva je podpredsedom tejto rady, ale myslím si, že aj istý profesionálny záujem pána ministra je tiež dobrým dôvodom na to, aby ministerstvo školstva túto problematiku zastrešovalo.
Čiže chcel by som vás všetkých, dámy a páni, poprosiť o podporu tých návrhov, ktoré presunú pôsobnosť v oblasti informatiky na ministerstvo školstva, a preto o bode 2 spoločnej správy, 5 spoločnej správy a 7 spoločnej správy, ktoré súhrnne vlastne definujú túto pôsobnosť na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, hlasovali osobitne mimo ostatných bodov spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Palacka bol jediný ústne prihlásený do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Áno.
Nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi krátko sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Palacku. Chcem mu poďakovať, že si osvojil návrh predkladateľa, aby sa oblasť informatiky predsa len v tejto novele riešila, a chcem vysloviť názor, ktorý nech je zapísaný v análoch Národnej rady, že to bol práve pán poslanec Palacka ešte ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý sa prvý začal zaoberať tým, aby sa oblasť informatiky povýšila z hľadiska jej kompetenčnej pôsobnosti a dostal sa jej ten priestor, ktorý informatike patrí a ktorý nevyhnutne je potrebný vzhľadom na nástup nového tisícročia, ktoré býva označované aj ako tisícročie informačnej spoločnosti. Takže podporujem ten návrh. Myslím si, že je možné o tých bodoch hlasovať naraz, pretože buď sa s nimi Národná rada stotožní, alebo sa nestotožní, to znamená vyňať ich zo spoločného hlasovania a hlasovať o nich tak, ako to navrhol pán poslanec.
Ďakujem ešte raz a podporujem tento návrh v mene vlády Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo.
V rozprave neboli predložené žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Požiadavka pána poslanca Palacku bola na vyňatie hlasovania bodov 2, 5 a 7 zo spoločnej správy, ktorú, nazdávam sa, je možné akceptovať bez hlasovania.
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokiaľ nás bude dosť, tak áno. Prosím vás, uvádzajte jednotlivé hlasovania, pán spoločný spravodajca, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. Keďže z rozpravy vzišiel len procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Palacka, ktorý navrhuje, aby sme vyňali na samostatné hlasovanie body 2, 5 a 7 zo spoločnej správy, budeme hlasovať nie takým spôsobom, ako ste navrhli pôvodne pri odôvodňovaní spoločnej správy. Preto vás prosím, aby ste jednotlivé návrhy na hlasovanie uvádzali.
Poslanec V. Faič:
Áno, ďakujem, pán predsedajúci.
Navrhujem, aby sme hlasovali najskôr tak, ako je určené v spoločnej správe, teda o bodoch 1, 3 a 8 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1 a 3, 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovacej sále je evidentne viac ako 73 poslancov. Prosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali. V prípade, že na svetelnej tabuli nebude dostatočný počet poslancov, budeme hlasovať pomocou skrutátorov.
(Ruch v rokovacej sále.)
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Prosím skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
(Zisťovanie počtu prítomných poslancov skrutátormi.)
V rokovacej sále je prítomných 79 poslancov.
Pýtam sa, kto je za schválenie bodov 1, 3 a 8 spoločnej správy.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Kto je proti?
Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pán spoločný spravodajca, uvádzajte ďalej.
Poslanec V. Faič:
Ďalej zo spoločnej správy je navrhnuté hlasovať spoločne o bodoch 4 a 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch 4 a 6 spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh nehlasoval nikto.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tieto body sme neschválili.
Uvádzajte ďalšie hlasovanie.
Poslanec V. Faič:
Ďalej na návrh pána poslanca Palacku treba osobitne hlasovať o bodoch 2, 5 a 7 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúčal neschváliť, avšak odporúčam vziať do úvahy argumenty, ktoré tu predniesol pán predkladateľ a pán poslanec Palacka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy, ktorý navrhol pán poslanec Palacka vyňať na samostatné hlasovanie s odporúčaním schváliť ho.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Teraz budeme teraz hlasovať o bode 5 zo spoločnej správy. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že aj bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.
Teraz budeme hlasovať o poslednom bode 7 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 7 zo spoločnej správy sme schválili.
Pán spoločný spravodajca, tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže v rozprave nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, pýtam sa vás, či máte odporúčanie gestorského výboru na pokračovanie v treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona.
Poslanec V. Faič:
Áno, gestorský výbor ma poveril navrhnúť postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím vás, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča schváliť návrh gestorského výboru na pristúpenie k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Keďže v rámci tretieho čítania neodzneli žiadne návrhy, môžeme v zmysle § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Poslanec V. Faič:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Keďže v treťom čítaní neboli predložené žiadne opravy, pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona ako celok schváliť.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 333 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 333a.
Prosím, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnil minister školstva pán Milan Ftáčnik.
Pán minister, máte slovo.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
toto je druhý zo série zákonov, ktorý predkladá ministerstvo školstva na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky z poverenia vlády.
Podľa analýzy siete vysokých škôl, ktorú ministerstvo školstva vypracovalo v tomto roku, Trenčiansky kraj má jeden z najvyšších počtov absolventov stredných škôl s maturitou v rámci Slovenskej republiky. Spôsobom, ktorým navrhujeme v predloženom návrhu zákona, teda zriadením neštátnej vysokej školy, podotýkam, že prvej na území Slovenskej republiky, sa zvýšia možnosti štúdia v tomto kraji, aj keď si uvedomujem, že pôjde skôr o tú časť populácie, ktorá si môže uhradiť náklady svojho štúdia na tejto neštátnej vysokej škole.
Zriadenie neštátnej vysokej školy je prvým krokom k inštitucionálno-organizačnej diverzifikácii vysokého školstva a je jedným z dôležitých krokov k prispôsobeniu slovenskej vysokoškolskej sústavy zvyklostiam priemyselne vyspelých krajín Európskej únie. Hovorím to napriek tomu, že si uvedomujem rôznorodosť vzdelávacích sústav v uvedených krajinách. Je to však jednoznačný krok smerom k integrácii Slovenskej republiky do Európskej únie. Zriadenie neštátnej vysokej školy zároveň rozširuje počet prijatých na vysokoškolské štúdium z populačného ročníka. V uplynulom roku sa dostalo na vysokoškolské štúdium v Slovenskej republike iba 24 percent z 18-ročných, a to je oproti priemyselne vyspelým krajinám o jednu tretinu menej. Tým, že solventnejšia časť populácie bude mať možnosť študovať na neštátnej vysokej škole, vytvoria sa voľné miesta na štátnych vysokých školách pre tú časť populácie, ktorá školné na súkromnej vysokej škole nemôže uhradiť a bude sa preto uchádzať o štúdium na štátnych vysokých školách.
V súčasnej ekonomickej situácii v rezorte je veľmi dôležitý fakt, že zriadenie a činnosť tejto neštátnej vysokej školy nemá dosah na štátny rozpočet. Ministerstvo školstva v spolupráci s akreditačnou komisiou veľmi pozorne a dôkladne posúdilo projekt na zriadenie tejto neštátnej vysokej školy. Na rozdiel od niektorých iných vysokých škôl je na tejto vysokej škole záruka, že študenti získajú kvalitné vzdelanie a absolventi nebudú mať problémy sa zamestnať. Materská vysoká škola v Spojených štátoch amerických má americkú akreditáciu, slovenská Akreditačná komisia vyjadrila tiež kladné stanovisko. Celková suma od zahraničných donátorov na knižnicu, výpočtovú a audiovizuálnu techniku, mobility a iné činnosti pre túto vysokú školu doteraz predstavuje vyše 110 mil. Sk.
V tejto súvislosti chcem v úvodnom slove vyvrátiť aj obavy, ktoré zazneli pri prvom čítaní, a to je negatívny dosah predloženého návrhu zákona na Trenčiansku univerzitu. Trenčianska univerzita je štátnou vysokou školou, ktorá pokrýva potreby regiónu v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Riešenie aktuálnych problémov, ktoré súvisia s akreditáciou fakulty ekonomicko-sociálnych štúdií Trenčianskej univerzity, budeme hľadať spoločne s Trenčianskou univerzitou tak, aby v žiadnom prípade neboli ohrození študenti Trenčianskej univerzity. Termín na nájdenie riešenia je 15. november. O stanovisku ministerstva školstva vás budem po tomto termíne informovať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v mene vlády Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Zmenu účinnosti, ktorú navrhuje gestorský výbor, ako predkladateľ akceptujem.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi pánu poslancovi Šlachtovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán profesor, máte slovo.
Poslanec Š. Šlachta:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport podáva ako gestorský výbor spoločnú správu o prerokovaní uvedeného zákona.
Na prerokovanie tento zákon bol pridelený dvom výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Obidva uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu nerokovali.
Môžem konštatovať, že gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov, ktoré by boli podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetný návrh zákona určené výbory odporúčajú Národnej rade schváliť s jedinou zmenou. Táto zmena je v § 2 a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 1999." Gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 69 ods. 4 a § 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade vládny návrh o zriadení Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (tlač 333) v znení schválenej zmeny o nadobudnutí účinnosti zákona schváliť.
Prosím vás, pán predsedajúci, o otvorenie rozpravy k uvedenému návrhu a k spoločnej správe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Tuchyňa. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
prerokúvame bod, v ktorom riešime zriadenie novej univerzity. Myslím si, že väčšina poslancov vládnej koalície podporí vznik novej vysokej školy. Veď podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov u nás nedosahuje percento vzdelaných ľudí v štátoch Európskej únie, do ktorej sa chceme dostať. Tiež záujem študentov o vysokoškolské štúdium u nás je obrovský a existujúce vysoké školy nedokážu uspokojiť záujem o prijatie na tieto školy. V tomto bode programu by sa teda nemal vyskytnúť problém. Problém je však v tom, že v čase, keď v Národnej rade Slovenskej republiky zriaďujeme novú vysokú školu, Akreditačná komisia ministerstva školstva, ktorá je poradným orgánom pána ministra, avizuje, že neodporučí, aby niektoré univerzity existovali, aby teda dostali akreditáciu. Sú to presne tie univerzity, ktoré vznikli v minulom volebnom období v regiónoch, aby umožnili študovať čo najväčšiemu počtu študentov aj sociálne slabším, ktorí nemajú na drahé priváty v Bratislave, lebo internáty sú preplnené, ale aj na cestovanie. I tým študentom, ktorí chcú študovať tie odbory, ktoré sa na Slovensku študovať do vzniku týchto univerzít nedali.
Akreditačná komisia si vytvorila pracovné skupiny ako svoj poradný orgán a obsadila ich členmi, ktorí už a priori nesúhlasili so vznikom fakúlt, lebo ich chápali ako konkurenciu k fakultám, v ktorých sami pôsobia. A tak sa mohlo stať, že stanovisko takého poradného orgánu k vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici znie aj takto: "Išlo o akt politický, iniciovaný nekultúrnym režimom. Ich vznikom bolo ubraté existujúcim školám. Pre potreby slovenskej kultúry berúc do úvahy počet obyvateľov a talentované zázemie celkom postačujú existujúce umelecké školy univerzitného typu." Zrejme talentové zázemie je len v Bratislave. Keby sa tak rozmýšľalo pred tým, tak asi by sme nemali Kronera, Meličkovú, pána Kvietika. Pokračujem v citácii. "Štátna moc, ktorá pohŕdala tými najpodstatnejšími hodnotami, ako morálkou, právom, toleranciou, slušnosťou, vytvárala výhodné situácie, príležitosti pre všetkých, vo všetkých oblastiach spoločenskej praxe. Tie boli využívané ľuďmi, ktorí buď rezonovali hodnotovou orientáciou moci, alebo ktorým spomínané charakteristiky neprekážali. Podstatným bolo jediné. Osobný, od merita veci odcudzený pragmatický účel."
Myslím si, že ste všetci počuli pani dekanku Božidaru Turzonovovú v Markíze, ako sa vyslovovala. Bolo by tiež asi dobré, keby vládna existujúca moc tieto účelové nenávistné nezmysly predniesla študentom, ktorí študujú na spomínaných vysokých školách. Tendenčnosť, neobjektívnosť a politickú motivovanosť tejto správy možno označiť nielen za pedagogicky neprofesionálnu, ale až napĺňajúcu skutkovú podstatu trestného činu ohovárania a pedagógovia a pracovníci Akadémie umení sa ozývajú, že sa dotýka ich osobnej cti. Aj pseudoargumenty pri ostatných fakultách, ktoré sú pripravené na zánik, vychádzajú z čisto politických motívov.
Táto vládna moc a, bohužiaľ, aj vy kolegovia, ktorí tu sedíte vo vládnych laviciach a síce nesúhlasíte s avizovaným barbarským zrušením škôl, ale možno to podporíte len preto, že ste zaviazaní poslušnosťou, stávate sa súčasťou valca, ktorý bez milosti ničí všetko, aj pozitívne, len aby dokázal, že pred voľbami neklamal. Veď v troskách sa skutočne ťažko hľadá pravda. Ale pravda je tiež taká, že kým vy by ste mohli na postavených základoch stavať, na zbúranisku musíte najskôr odpratať spomínané trosky a na stavanie vám nezostane čas. Na túto vašu filozofiu doplatí študent a občan, pretože ak aj študentov preradíte na iné školy, mnohí nebudú môcť doštudovať svoj odbor, lebo taký neexistuje, alebo nedoštudujú vôbec, lebo nebudú mať dostatok financií na cestovanie a ubytovanie v tom jedinom správnom centre s dostatočným talentovaným zázemím.
Prepáčte mi, vážení kolegovia, že som prerokovanú tému obohatila o bod, ktorý sa ešte len do Národnej rady Slovenskej republiky pripravuje, ale chcem poprosiť vás všetkých, ktorí ste za vznik novej univerzity, aby ste sa v budúcnosti nepodieľali na likvidácii iných vysokých škôl, ktoré chcú byť zrušené z čisto politických dôvodov.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlásia traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prvý pán poslanec Šťastný.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som nadviazať na pasáž, o ktorej hovorila pani poslankyňa v súvislosti s vyjadreniami Akreditačnej komisie. Vieme dobre, že vždy pri zriaďovaní fakúlt a vysokých škôl treba stanovisko. Tu sa hovorí len o stanovisku Akreditačnej komisie vo vzťahu k materskej zakladajúcej inštitúcii. Ja sa nedomnievam, že v tejto škole budú pôsobiť len lektori zo Spojených štátov, ale to budú aj domáci a že by to mal byť celý komplex teda lektorov alebo učiteľov zahrnutých v akreditačnom hodnotení, a preto si myslím, že by súčasťou tohto návrhu malo byť stanovisko Akreditačnej komisie, ale nie vo vzťahu k materskej škole. Pretože mám aj druhý poznatok, že niektorí kolegovia od nás, ktorým bol udelený v Spojených štátoch titul profesor, u nás na našej vysokej škole nesplnili kritériá na to, aby mohli vstúpiť do inauguračného procesu. Z tohto dôvodu navrhujem, aby bola súčasťou materiálu aj alebo aby bola správa Akreditačnej komisie konkrétne k celému pedagogickému zboru, stavu, aký je na samom začiatku. Okrem toho, že treba zhodnotiť aj to, že toto je už v poradí viac ako 12. alebo 13. fakulta, keď to zoberieme ako monolit, ktorá má ekonomické zameranie na Slovensku. Ja si myslím, že ekonomický prudký rozmach vzhľadom na požiadavky odborníkov k tomuto ekonomickému smeru je už na vrchole a že už ťažko budú títo ľudia ďalej hľadať uplatnenie, keďže mnohé ekonomické fakulty majú už tradíciu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Jednoznačne som taktiež toho názoru, že tu chýba stanovisko Akreditačnej komisie k existujúcemu profilu navrhovanej vznikajúce vysokej školy. Čo je v Amerike, to je o inom. Moje stanovisko: Je to oveľa horšie ako naše vysoké školy, pretože skutočne niektorí učitelia, ktorí sa tu nemohli habilitovať, tak si išli urobiť tituly do Spojených štátov amerických.
Chcem poopraviť a doplniť pani poslankyňu Muškovú. S našou vysokoškolskou vzdelanosťou percentuálne je to tak, že my si na rozdiel od zahraničia takzvané Fachhochschulen nepočítame do vysokoškolského vzdelania. Ak by sme tak urobili, naše percento by bolo veľmi vysoké a myslím si, že ešte aj vyššie ako niektorých štátov.
Ďalej by som chcela povedať, že vznik a zrušovanie vysokých škôl je dnes vysoko politická záležitosť, čo je katastrofa. Predsa nechcete dať akreditáciu školám, ktoré ešte nie sú pred ukončením. Ja som do Košíc chodila na právnickú fakultu dlhé roky pomáhať učiť, pretože aj tá v štádiu svojho vzniku nebola plnokrvná a pozrite dnes, rozbehla sa a je veľmi úspešná vysoká škola. A o Banskej Bystrici budem hovoriť len o právnickej, nejdete ju zrušiť, ale pokiaľ prišli na Týždne európskeho práva z Rady Európy, boli prekvapení vysokou úrovňou tejto právnickej fakulty, nechceli veriť, že všetci študenti vedia po anglicky nielen komunikovať, ale vedia klásť otázky, ktoré povedali, že sú na úrovni vedeckej diskusie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Dolník.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo.
Chcela by som veľmi stručne zareagovať na moju predrečníčku pani poslankyňu Muškovú. Myslím si, že by sme nemali účelovo porovnávať situáciu, ktorá sa vytvorila okolo univerzity v Banskej Bystrici a s vytvorením novej neštátnej univerzity v Trenčíne. Osobne si myslím, že zriadenie Vysokej školy manažmentu je potrebné podporiť nielen preto, že je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ale aj preto, lebo si myslím, že Národná rada, teda aj ja sama, by sme mali podporovať všetky alternatívne formy vzdelávania, teda aj možnosť študovať na takých vysokých školách, ktorých zriaďovateľom nie je štát. Myslím si, že nemali by sme teda klásť prekážky pred vytvorením tejto vysokej školy, lebo tým pomáhame hlavne mladým občanom z takého regiónu, ako je konkrétne v tomto prípade Trenčín. Dokonca mám taký názor, že podobné neštátne vysoké školy by sa mohli vytvoriť aj v iných regiónoch Slovenska; bolo by to určite na prospech všetkých mladých ľudí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
K vystúpeniu pani Muškovej by som mal niekoľko veľmi stručných poznámok. Po prvé by som rád zdôraznil, že Vysoká škola manažmentu v Trenčíne nie je nová vysoká škola, táto už funguje niekoľko rokov. Problém bol len v tom, že akreditácia z americkej stany nebola uznaná ministerstvom školstva - Akreditačnou komisiou. Po druhé by som chcel povedať, že Akreditačná komisia pracuje podľa určitých pravidiel, podľa určitých kritérií. Jej stanoviská majú odporúčajúci charakter, ale hodnotenie dáva do súvisu existenciu vysokej školy s kvalitou pedagogického personálu. A navyše čo sa týka regionálneho rozvoja, myslím si, že táto vysoká škola dosiahla veľmi dobré úspechy, jej absolventi sú žiadaní práve v rezorte riadenia a domnievam sa, že táto škola bude ďalej vychovávať vynikajúcich manažérov pre naše hospodárstvo. Preto odporúčam, aby návrh ministerstva školstva v tej forme, ako je predložený, bol Národnou radou schválený.
Ďakujem pekne.