Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo.
Vzhľadom na to, že v rozprave bola pripomienka pána poslanca Delingu, len by som chcel ešte raz zopakovať, ospravedlňuje sa, ak v rýchlosti, keď som čítal, došlo k nedorozumeniu, ešte raz zopakujem, aby bolo jasné potom hlasovanie. Navrhoval som, aby sa o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 16 hlasovalo spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch 1, 10, 12 a 15 neschváliť ich. Je to už teraz v súlade, presne tak ako to chcel pán Delinga, aj ako uviedol pán minister.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovali by sme ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnými výrobkami.
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa hlásim už 20 minút, aby som vám pripomenul, že 17. bodom pokračovania 22. schôdze je práve návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a namiesto toho sme rokovali o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Iste viete, že na zmenu programu je potrebné, aby tento návrh na zmenu programu predložili najmenej tri poslanecké kluby a aby sa o tom návrhu hlasovalo a že nie je možné, aby ste vy ako predsedajúci zmenili program schôdze bez toho, aby ste si dali odsúhlasiť snemovňou. Ak nebudete akceptovať zákony, a zákon o rokovacom poriadku je stále platným zákonom, tak potom spôsobíme v štáte anarchiu, veď aj vaša funkcia je odvodená od nášho právneho systému. Ak nebudete vy rešpektovať zákony, tak potom ani ostatní občania nebudú musieť rešpektovať vaše postavenie a takto by sme to, myslím si, nemali v našom štáte viesť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,
ktorý prerokúvame v druhom čítaní.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 305 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 305a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnil minister hospodárstva pán Ľubomír Harach.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky 7. septembra 1999 schválila zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Tento zákon výrobcom umožní liberálnejší prístup na trh s výrobkami bez ich povinného schvaľovania či certifikácie s výnimkou takzvanej regulovanej oblasti z hľadiska bezpečnosti a zdravotnej nezávadnosti výrobkov. Takéto riešenie si však vyžaduje prísnejšie posudzovanie zodpovednosti výrobcov za výrobky, ktoré uvádzajú na trh. Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý uvádzam, bude tou právnou normou, ktorá upraví zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom, a to prísnejšie, ako bola upravená doteraz podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
Podľa doterajšej právnej úpravy bola zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom založená na princípe zavineného porušenia právnej povinnosti. Na uplatnenie zodpovednosti sa teda vyžadovalo, aby boli splnené dve podmienky, že škoda bola spôsobená porušením povinnosti, ktorú výrobcovi ukladal právny predpis, a zároveň bola zavinená, t. j. spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, pričom zavinenie sa predpokladalo, ale ten, kto škodu spôsobil, sa mohol zodpovednosti zbaviť, ak preukázal, že škodu nezavinil. Navrhovaná právna úprava je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, tak ako je to napríklad pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov alebo pri zodpovednosti za škodu spôsobenú obzvlášť nebezpečnou prevádzkou.
Pri posudzovaní zodpovednosti výrobcu nebude potrebné preukazovať, či výrobca porušil právny predpis alebo technickú normu, ak bol výrobok vadný. Ani objektívna zodpovednosť výrobcu však nie je absolútna a v prípadoch taxatívne uvedených v zákone, konkrétne v § 5 ods. 1 písm. a) až e), sa uvádzajú dôvody, keď sa výrobca zodpovednosti zbaví. Objektívna zodpovednosť výrobcu sa bude vzťahovať iba na tie výrobky, ktoré sú určené na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a ktoré poškodenej osobe na tento účel aj slúžili. Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadnými výrobkami, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, sa bude posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy zodpovednosti za škodu. Podľa doterajšej právnej úpravy zodpovednosti za škodu sa budú posudzovať tiež tie prípady, kde škoda nie je vyššia ako 5 tis. Sk.
Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom je úplnou implementáciou smernice Európskej únie číslo 85/374 EHS o zbližovaní zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za výrobok a jej zmeny vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/34 ES, ktorou boli do definície výrobku zahrnuté aj primárne poľnohospodárske produkty a zverina.
Prijatie zákona je významným prostriedkom na zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ako aj jednou z podmienok fungovania spoločného trhu s voľným pohybom tovaru. V oblasti ochrany spotrebiteľa má výrazne preventívny účinok. Na jednej strane vytvára prostredie liberálnejšieho uvádzania výrobkov na trh bez zásahov štátnych orgánov do rozhodovania výrobcov v procese výroby, na druhej strane sa na výrobcov vytvára tlak, aby venovali pozornosť kvalite svojich výrobkov, a to nielen vo výrobnej, ale aj v predvýrobnej fáze, ako aj vo fáze ich distribúcie spotrebiteľovi. Výrobca tiež zodpovedá za vady výrobku aj v prípadoch, keď požiadavky na výrobok nie sú upravené ani právne, ani technickým predpisom alebo ak sú upravené len všeobecne.
Navrhovaný zákon má jednoznačne povahu občianskoprávnej normy. Predpokladalo sa, že táto právna úprava bude zahrnutá do nového Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na ukončenie rekodifikačných prác na novom Občianskom zákonníku až po roku 2000 nie je možné v súvislosti s integračnými cieľmi Slovenskej republiky, ako aj v nadväznosti na zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody ponechať zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom podľa doterajšej právnej úpravy.
Pripomienky a pozmeňujúce návrhy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, jej legislatívneho odboru, v znení pripomienok a návrhov vznesených pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady akceptujem.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
som presvedčený, že navrhovaný zákon z hľadiska predmetu a spôsobu právnej úpravy ako lex specialis vhodne precizuje ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Posilní istotu spotrebiteľov a uľahčí uplatnenie práva na náhradu v prípadoch, keď im bola škoda spôsobená vadným výrobkom. Prosím o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi pánu poslancovi Hókovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru k jednotlivým návrhom uvedeným v spoločnej správe.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Hóka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Dostali ste to ako tlač číslo 305.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 413 zo 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999 výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 153 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 155 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 71 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 79 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 148 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode číslo III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Sú to body 1 až 8. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 6, 7 a 8 spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bodoch číslo 3 a 5 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Súčasne poveril uznesením číslo 153 z 19. októbra 1999 spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som. Môžete otvoriť rozpravu k spomínanému bodu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som dostal jednu prihlášku do rozpravy pani poslankyne Tóthovej. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Hudec. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
vážení hostia,
predkladaný legislatívny návrh je právny predpis, ktorý sa významnou mierou dotýka našich občanov ako spotrebiteľov. Do týchto vzťahov naši občania chtiac-nechtiac vstupujú takmer každodenne, i keď si to neuvedomujú. Fáza uvedomenia si svojho postavenia nastáva, ak príslušný výrobok nemá požadované parametre a keď nastupujú zodpovednostné vzťahy. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že predložený návrh má za cieľ poskytnúť spotrebiteľovi vysokú úroveň jeho ochrany.
Dovoľte mi, aby som hovorila o téme, či predložený legislatívny návrh skutočne zabezpečuje vysokú úroveň jeho ochrany. Osobne som toho názoru, že nie. Nie preto, že v § 6a sa v pojme bezpečný výrobok, o čom sa už aj pán minister zmienil, dáva taká pojmová definícia, ktorá je stavaná gumovo. Gumovo v prospech výrobcu, a nie v prospech ochrany spotrebiteľa.
(Hlasy v sále.)
Vy máte teraz prerokovaný zákon o ochrane spotrebiteľa. Vadný výrobok? A je tam pojem aj bezpečný výrobok? Nie, prepáčte, to, čo som hovorila, nechtiac vás budem ešte raz s tým obťažovať, pretože v každom prípade vystúpim k legislatívnemu návrhu o ochrane spotrebiteľa, čo bude onedlho, takže ja nezabudnem a vy asi tiež nie, čo som hovorila.
Ďakujem vám za porozumenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážený pán minister,
hostia,
najprv mi dovoľte, aby som povedal, že veľmi vítam tento vládny návrh zákona, ktorý vyplní základnú medzeru v našom právnom systéme a podstatne prispeje k ochrane práv spotrebiteľa, čo, dúfam, skvalitní náš každodenný život a najmä ochráni častokrát bezmocného spotrebiteľa pred tým, aby bol poškodený.
Zároveň by som rád podčiarkol tie slová pána ministra, keď povedal, že ide o jednu zo základných noriem, na základe ktorej sa bude budovať tá časť Občianskeho zákonníka, ktorá bude hovoriť o týchto náležitostiach. A práve preto, že zákon lex specialis je tu, tak by som veľmi rád využil túto príležitosť a dal malý návrh, ktorý by pomohol odstrániť jednu takú terminologickú škvrnku v slovenskej terminológii, keď používa slovo "vadný". Preto navrhujem v celom texte zákona vrátane nadpisu namiesto slova "vadný" vložiť slová "chybný" ("vadný"). Vysvetlím prečo.
Najčistejšou formou by bolo vymeniť slovo "vadný" za rovnocenný slovenský ekvivalent "chybný". Keďže sa však v našom právnom systéme toto slovo, čo sme zdedili z tvorby nášho zákonodarstva, ktoré bolo prevzaté z českej terminológie, mohlo by dôjsť k istým nepresnostiam alebo vo výkladoch k chybám. A preto podávam tento návrh. Keď som to konzultoval s legislatívcami, tak vraveli, že ide o veľmi dobrú príležitosť, ako postupne vymeniť tento chybný termín presným, správnym termínom. V slovensko-českom a opačnom slovníku je slovo "vadný" úplne ekvivalentné slovu chybný. V slovenskom jazyku sa slovo "vadný" nevyskytuje. Preto som si dovolil predniesť tento návrh. Myslím si, že toto je ideálna príležitosť. Vzniká základná právna norma, ktorá definuje chybný výrobok, ktorá takýmto prechodným ustanovením v tomto zákone nespôsobí nijaké zmätky, ale naopak môže prispieť k ďalšiemu vyčisteniu slovenskej právnej terminológie od nespisovných slov.
Odovzdávam teda návrh aj s príslušnými 15 podpismi.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresák - faktická poznámka.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
veľmi stručne by som chcel zareagovať na predrečníka pána Hudeca. Chcem iba konštatovať, že v ústavnoprávnom výbore sme sa zaoberali obsahom termínu chybný a vadný, a nielen v ústavnoprávnom výbore, ale aj pri diskusiách s inými právnikmi sme došli k názoru, že to nie je to isté. Výrobok môže byť vadný a nemusí byť chybný. Bol by som nerád, keby vďaka jazykovedcom sa zavádzali nové právne pojmy, ktoré nemajú ten istý význam na tomto istom mieste. Keď si kúpite bicykel, ktorý je v zásade technicky v poriadku, nemá chybu, ale má vadu, ktorá spočíva v niečom inom, trebárs že je nepoužiteľný, tak ten bicykel je vadný, nie je chybný. Práve toto rozlišujeme a bol by som rád, keby sme toto rozlišovanie zachovali aj do budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť k rozprave pán minister Harach.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
teda panie poslankyne, páni poslanci,
ja som do istej miery aj na základe upozornenia legislatívcov ministerstva hospodárstva túto námietku očakával, pretože sa objavovala aj vo výboroch. Pán poslanec Kresák odpovedal, akým spôsobom zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Skutočne som si nechal preveriť a je pravdou to, že aj bezchybný výrobok môže byť vadný. A ešte chcem povedať, že napríklad Slovník slovenského pravopisu poznal pojem vada, vadný výrobok, ale aj Krátky slovník slovenského jazyka z roku 1987, aj 1997 uvádza pojem vadný, vada s vysvetlením chyba, kaz, nedostatok, ale aj v reči práva formálny nedostatok, čo znamená, že výrobok nevykazuje chyby, bezchybný výrobok, ale vykazuje formálne vady.
Ja som si osvojil stanovisko legislatívy v tom, že aj z hľadiska kontinuity právneho jazyka by bolo dobré, keby tento zákon prešiel s touto terminológiou, pretože nie je možné ani z hľadiska nášho procesu meniť názov zákona. To jednoducho nemôžeme už teraz urobiť, ale nepodceňoval by som túto pripomienku, ktorá smeruje k čistote štátneho jazyka, k čistote slovenského jazyka, a možno by bolo dobré pri tvorbe tých nosných legislatívnych noriem, ktorým je Občiansky zákonník a ďalšie veľké normy, keby sa predtým urobila možno istá, takpovediac veľmi kvalitná, široká jazyková príprava, aby sme sa možno v tom budúcom spracúvaní našich legislatívnych noriem tomuto vyhli.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán spoločný spravodajca k rozprave. Nie.
Ďakujem, pán spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu, ktorý uvádza pán minister Harach, je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 319 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 319a.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodnil minister hospodárstva pán Harach.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 1993. Za jeho šesťapolročné pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa prax ukázala, že táto právna norma je stále živá a podlieha potrebe jej ďalšej právnej úpravy. Jednou z potrieb, ktorá je previazaná aj na Európsku úniu, je potreba zmeny prístupu filozofie zákona v tom zmysle, že občan - spotrebiteľ musí na spotrebnom trhu kupovať alebo inak nadobúdať do vlastníctva iba bezpečný výrobok. Táto skutočnosť sa premietla aj v predkladanom návrhu zákona, keď na rozdiel od predchádzajúceho znenia sa vymedzuje definícia bezpečného výrobku v novom ustanovení § 6a. Táto skutočnosť bezprostredne nadväzuje aj na zákon, ktorý som uvádzal v bode 32, a to vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. A nadväzuje aj na zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, ako aj o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol schválený na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Všetky tri zákony z pohľadu bezpečného výrobku do seba zapadajú. Vláda ako predkladateľka návrhu zákona si, žiaľ, nemôže osvojiť návrh pána poslanca Kalmana z výboru pre ochranu práv národnostných menšín a etnických skupín, ktorý navrhol v § 6a ods. 2 vypustiť z tohto ustanovenia časť vety nasledovného znenia - citujem to preto, pán poslanec, lebo o tomto zrejme bude diskusia a treba to diskutovať: "Alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno považovať za prijateľné pri používaní výrobku v súlade s vysokým stupňom ochrany života, zdravia a majetku spotrebiteľa." Vypustenie takto navrhnutého znenia z § 6a by znamenalo, že Slovenská republika neimplementuje Smernicu Rady Európy číslo 92/59. Táto skutočnosť môže znamenať výhradu voči Slovenskej republike zo strany krajín Európskej únie. Podľa nášho názoru každý výrobok určený pre spotrebiteľa svojím charakterom predstavuje minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno považovať za prijateľné pri používaní výrobku. A charakter tohto minimálneho nebezpečenstva obyčajne spočíva v zručnosti, niekedy v špeciálnych preškoleniach, ako aj v samotnom charaktere výrobku.
Príklad. Klasický kuchynský nôž, ktorý, keď ho používa dospelý spotrebiteľ, predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ale v rukách dieťaťa môže predstavovať väčšiu formu nebezpečenstva. Preto predkladateľ návrhu zákona nemôže súhlasiť s vypustením uvedenej časti. Skutočnosť, že zákon má charakter zmiešanej právnej normy, a to normy verejnoprávnej s prvkami normy civilnoprávneho predpisu, sa premietla do faktu, že predkladateľ návrhu zákona sa snaží v negatívnom ponímaní definovať dobrý mrav. Vychádza zo skutočnosti, že na území Slovenska od histórie v rámci Všeobecného občianskeho zákonníka sa tento pojem používa, hoci doteraz nebol definovaný.
Predkladateľ návrhu zákona vychádza zo zmyslu zásady, čo je proti dobrým mravom, nemôže byť nárokované ex bona fide. Pojem dobrého mravu hrá v súkromnoprávnom prostredí, ale aj vo verejnom prostredí podstatnú úlohu akéhosi barometra spoločenského cítenia. Nespochybniteľným a samozrejmým jadrom dobrých mravov sú odpradávna hodnoty, ktoré stmeľujú a udržujú pohromade spoločenstvo ľudí. Ide najmä o zmysel pre povinnosť, prirodzenú úctu k právam a povinnostiam iných, prirodzený rešpekt k človeku ako súčasti spoločnosti. Z hľadiska myšlienky prirodzeného práva existuje medzi právnym systémom a morálkou veľmi úzky vzťah. Z pohľadu verejnoprávnej normy a normy súkromnoprávnej i obchodnej dobré mravy sú východiskom na korekciu neprijateľných, často neférových zmluvných ustanovení začlenených do zmlúv na základe nerovného postavenia a vyjednávacích schopností zmluvných strán.
I napriek existencii zvláštnych zákonov zostáva dobrý mrav účinným nástrojom ochrany ekonomicky slabšej strany pred zneužitím a využitím výhod ekonomicky silnejšie postavených strán. Vychádzajúc z týchto platných tradícií, z tradícií obchodovania, ktoré sa postupne, ale isto vytvárali aj na území Slovenska v zákonnej forme prostredníctvom Obchodného zákonníka, boli dobré mravy postavené na tradíciách morálky. Aj v súčasnosti, keď je často amorálnosť povýšená v obchodných rokovaniach a podobne na zvyklosť, je potrebné sa s týmto problémom vyrovnať.
Preto vláda Slovenskej republiky v predkladanom návrhu zákona zákonnou formou vyhlasuje, že všetko, čo je spôsobilé privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a všetko to, čo využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody, nebude podliehať pod právnu ochranu a bude považované za konanie v rozpore s dobrým mravom. Na základe takto postavenej negatívnej definície ju bude možné využiť súdmi alebo orgánmi miestnej štátnej správy. Spotrebiteľ je v našom právnom poriadku chránený nielen zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom, Trestným zákonom, ale aj zákonom o priestupkoch. Využitie definície dobrého mravu sa bude dať preto využiť aj v týchto odvetviach práva, ako aj v obchodnoprávnych konaniach.
Predkladaná novela návrhu zákona na základe princípov zjednocovania krajín Európskej únie upravuje aj náležitosti označovania výrobkov vo všeobecnom zmocňovacom ustanovení do § 10 v novom odseku 6. V súvislosti s tým, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona obsahuje ako informačný materiál návrh vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní hluku spotrebičov pre domácnosť. Návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti označovania materiálov používaných v hlavných častiach obuvi a návrh vyhlášky o označovaní a metódach stanovenia chemických a fyzikálnych vlastností krištáľového skla.
Informačné povinnosti pre spotrebiteľa, ktoré sa poskytujú v písomnej forme, budú poskytované v štátnom jazyku, čím sa dosiahne súlad medzi zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o štátnom jazyku. Na túto úpravu nadväzuje aj legislatívna úprava § 24 ods. 4, kde sa do sankcií vkladá aj možnosť uloženia sankcie za porušenie informačných povinností poskytovaných v štátnom jazyku. Táto úprava nadväzuje na nedávno schválený a od 1. septembra účinný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorým sa zrušili sankcie upravované pôvodným § 10 zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov. Sankcie ukladané podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v konkrétnom prípade sa budú môcť uložiť aj formou blokových pokút do výšky až 5 tis. Sk.
Ďalšie legislatívnotechnické úpravy návrhu zákona si vyžiadala reálna prax. Poznatky o tejto praxi sme získali aj z podkladov krajských úradov, okresných úradov, miestnej štátnej správy, ako aj od predstaviteľov Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na to, že v súčasnosti sa okrem iného pracuje aj na zákone o podomovom a zásielkovom predaji, a predovšetkým zásielkový predaj sa realizuje a bude realizovať prostredníctvom takzvaných typových zmlúv, bolo potrebné novelizovať ustanovenia o typových zmluvách. Novonavrhovaným znením § 23a sa prihliada na definíciu dobrého mravu uvedeného v § 6 ods. 3, pričom typové zmluvy vychádzajúce z tejto definície nesmú obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutia služby, ako sme toho často svedkom, na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu. Takto definované podmienky, ktoré nesmie obsahovať typová zmluva, sa do nášho právneho poriadku zapracúvajú po prvýkrát, keď do tohto obdobia platil zákon číslo 111/1927 Zb. o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalých obchodných praktikách. Toto vymedzenie podmienok typovej zmluvy fakticky zamedzí možnostiam uskutočňovania lavínových obchodov, organizovania a uskutočňovania takzvaných pyramídových hier a pomôže aj orgánom činným v trestnom konaní pri definovaní skutkovej podstaty trestného činu, nedovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier s prihliadnutím aj na zákon číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.
V nadväznosti na potreby praxe a realitu zániku obvodných úradov miestnej štátnej správy bolo potrebné vykonať aj legislatívne úpravy v zákone číslo 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa a v zákone číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení živnostenského zákona.
(Hlasy z pléna.)
Ďakujem pekne, je to pravda.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán minister, nediskutujte s poslancami.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
V zákone číslo 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa ide o závažnú úpravu v tom, že sa vypúšťa § 8 a tento sa systémovo začlenil do § 23 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného § 23 je najpodstatnejšia skutočnosť, že výrobcovia, dovozcovia alebo predávajúci musia na základe nariadenia orgánov, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinností stanovených zákonom, publikovať upozornenia na riziká výrobkov a v prípade ohrozenia života, zdravia alebo majetku spotrebiteľov môžu dozorné orgány zakázať dodávanie a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb, nariadiť účinné a bezprostredné stiahnutie výrobkov z obehu, a ak je to potrebné, navrhnúť aj jeho zničenie na náklady kontrolovanej osoby, ako aj uzavrieť prevádzkareň až do vykonania nápravy.
Dámy a páni, v zákone číslo 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení živnostenského zákona bolo potrebné predovšetkým upraviť periodicitu konania príležitostného trhu. Niektoré obce povoľovali konanie príležitostných trhov fakticky neobmedzene a príležitostný trh tak nadobúdal charakter stálych trhovísk, pričom sa obchádzali dôležité ustanovenia zákona o predaji niektorých druhov tovarov len v stánkoch s trvalým stanovišťom a ďalšie ustanovenia zákona.
Vážené dámy, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, uchádzam sa týmto o vašu priazeň vo viere, že aj vaším pričinením občan - spotrebiteľ na prelome tisícročia sa dostane na úroveň takej právnej ochrany pri poskytovaní služieb a predaji výrobkov, aká mu právom prináleží.
Iné pripomienky, ktoré boli uplatnené na zasadnutiach výborov Národnej rady a pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady po ich úpravách si osvojujem a s nimi súhlasím.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo teraz poverenému spravodajcovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch.
Pán poslanec Prokopovič, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 319), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 415 zo 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 154 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 156 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 12. októbra 1999 a uznesením číslo 204 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 72 odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 80 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona 7. októbra 1999 a uznesením číslo 68 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval vládny návrh zákona 12. októbra 1999 a uznesením číslo 63 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 149 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcej časti tejto správy vyplývajú viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Máte ich uvedené pod bodom IV spoločnej správy a sú to doplňujúce návrhy číslo 1 - 28. Keďže všetci ste ich dostali v dostatočnom časovom predstihu, nebudem všetky tieto doplňujúce návrhy čítať. Každý ich má pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
1. O bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 11, 12, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 28 spoločne s odporúčaním schváliť ich.
2. O bodoch 6, 9, 10, 13, 14, 20 a 27 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako som ich predniesol v tejto spoločnej správe. Súčasne ma poveril uznesením výboru číslo 154 z 19. októbra 1999 ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, skončil som so spoločnou správou a odporúčam, aby ste otvorili k tomuto bodu programu rozpravu.