Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal jednu prihlášku písomne od pani poslankyne Tóthovej. Ďalej sa hlási pán poslanec Kalman. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

milí hostia,

ešte raz prijmite moje ospravedlnenie, že som vás svojím vystúpením v predchádzajúcom bode zaťažila, keďže som si pomýlila číslo tlače. Veľmi stručne zopakujem, že zákon o ochrane spotrebiteľa je očakávaný právny predpis občanmi, ktorí sa do týchto vzťahov dostávajú, i keď nevedia, takmer každý deň, a svoju situáciu a svoje práva začínajú uplatňovať, respektíve začínajú si ich uvedomovať až v prípade, ak dôjde k porušeniu niektorých ustanovení, a ak zistia, že výrobok, ktorý si ako spotrebiteľ kúpili, nemá parametre a tie požiadavky, ktoré predpokladali.

Predložený legislatívny návrh je návrh, ktorý skutočne zosúlaďuje náš právny poriadok určitým krokom s právom Európskej únie. Ešte za môjho pôsobenia Inštitút aproximácie práva sa dosť výrazne angažoval pri preklade príslušných smerníc, ktoré boli podkladom vypracovania tohto legislatívneho návrhu.

Ako prvú svoju pripomienku si dovolím mať pripomienku k § 6a k vymedzeniu pojmu "bezpečný výrobok". Z hľadiska legislatívneho tu ide o definovanie pojmu, ktoré je vždy citlivou otázkou, pretože definovaný pojem potom v praxi je aplikovaný na konkrétne prípady v súlade a len v súlade s pojmovými znakmi uvedenými v definícii. To znamená, že pri posúdení všetky pojmové znaky musia byť naplnené.

Ja ako členka výboru pre ľudské práva a národnosti som už pri prerokúvaní tohto legislatívneho návrhu vo výbore upozorňovala, že § 6a ods. 2 nie je dobrým legislatívnym vymedzením pojmu "bezpečný výrobok". Ak ja chcem vymedziť tento pojem, musím dať také pojmové znaky, ktoré budú garantovať spotrebiteľovi, že výrobok, ktorý si kúpi, ho v žiadnom prípade neohrozí a žiadne nebezpečenstvo vzhľadom na existujúci stav poznatkov vedy, techniky a iných odborov na daný výrobok nemá výrobok také vlastnosti, ktorý by akúkoľvek nebezpečnosť pripúšťal. To znamená, že to, áno, musí byť presne vymedzené a ja musím mať istotu, že všetci, ktorí robili v skúšobníctve alebo ktorí vyrábali výrobok, mi stopercentne garantujú, že na základe ich znalosti je to stopercentne, opakujem stopercentne v poriadku a vtedy je výrobok bezpečný.

A pozrime sa na pojmové vymedzenie, ktoré nám tu núka vládna legislatíva. Bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za bežných alebo reálne predpokladaných podmienok jeho používania nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku, a teraz je dodatok, alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno považovať za prijateľné pri používaní výrobku v súlade s vysokým stupňom ochrany života, zdravia a majetku spotrebiteľa.

Vážení, tuším zo mňa aj z vás a hlavne z občanov si legislatíva robí žart. Čo je to za bezpečný výrobok, ktorý už má nejaké napísané, že minimálne nebezpečenstvo? Kto posúdi hranicu minimálnosti? Kto? Zo zákona sa to nedozviem, ale aj keby to tam bolo perfektne napísané, nemôžem s tým súhlasiť, lebo len čo je akékoľvek nebezpečenstvo, aj to najmini, mini minimálnejšie, tak už to nemôže byť bezpečný výrobok. Z logickej stránky stavby tohto pojmového vymedzenia je taká hrubá logická chyba, ktorá musí každému, kto má základy logiky na právnickej fakulte, udrieť do očí. Hovorí sa, nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, a v tej istej vete sa hovorí, predstavuje len minimálne nebezpečenstvo.

Vážení, tak čo je toto za hlúposť? Tak žiadne, naraz garantuje legislatíva, a potom zase pripúšťa. Ale no veď to je úplne nelogické, to je úplne lajdácka legislatívna práca, ktorú by som ja ani do Legislatívnej rady nepustila a vrátila ministrovi hneď s tým, aby si urobil poriadok v rezorte. Ja som to totiž tak robievala a ministri museli chodiť aj do Legislatívnej rady, hoci ma za to nemali radi. A ďalej, ktoré možno považovať za prijateľné - to minimálne nebezpečenstvo - pri používaní výrobku. Vážení, kto bude ďalej posudzovať to minimálne nebezpečenstvo, ktoré je prijateľné a neprijateľné.

Vážení, tak nebudem to naťahovať, summa summarum § 6a ods. 2 je úplná hlúposť, ktorá podľa môjho názoru nemôže uzrieť svetlo sveta. Preto som jednoznačne toho názoru, že toto musí byť preformulované, keďže ide o kardinálny pojem ochrany spotrebiteľa. Ja totiž v prvom rade spotrebiteľa musím chrániť bezpečným výrobkom. To je kardinálna otázka ochrany spotrebiteľa.

Ďalej v bode 8 § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: Citujem odsek 3, pán minister si to už listuje. "Fyzická osoba predávajúca trvale na trhových miestach rastlinné a živočíšne výroby z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti je povinná" striktne "povinná predložiť správcovi trhoviska doklad o vlastníctve alebo nájme poľnohospodárskej pôdy, jej výmere" a tak ďalej. Nebudem citovať doslova, ale myšlienku vládneho programu, ako sa budú drobnochovatelia, drobné podnikanie podporovať.

Vážení, keď chcem podnikať, že na svojom dvore, áno, alebo v malej záhradke, alebo na priedomku, alebo za domom, budem chovať zajace, a tým si prilepším svoju situáciu, tak toto vy úplne vylučujete. To je len jeden prípad, nebudem tu hovoriť ďalšie, pretože existujú. K tomu, aby som chovala zajačikov a predávala ich na trhu ako výsledok svojej práce, nemusím mať vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy ani nájomnej, pretože okolo rodinného domu môžem mať záhradu aj osem árov alebo priestor, nemusí to byť záhrada, priestor okolo domu, ktorý je súčasťou stavebného pozemku. Takže toto je ďalšia hlúposť, ktorá to obmedzuje a dáva zábranu toho, čo vy v programovom vyhlásení prezentujete.

Tretia moja poznámka. Mám dobrú pamäť a veľmi živo si pamätám, keď sme tu prerokúvali zákon o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku. Vtedy ste vyhodili nielen inšpekciu, ale aj určité povinnosti, v rámci ktorých bola povinnosť, aby každý výrobok, ktorý sa predáva na našom trhu, bol, respektíve povinne bol doplnený návodom na použitie konkrétneho výrobku, informáciou o parametroch tohto výrobku v slovenskom jazyku, aby naši občania vedeli, čo kupujú. Je to veľmi logické a myslím si, že aj občania si to vyžadujú. Vtedy sme boli viacerými a hlavne pánom podpredsedom vlády Fogašom svätosväte ubezpečovaní, že nič sa nedeje a že táto otázka bude riešená v zákone o ochrane spotrebiteľa. Naša námietka, že potom zákon o ochrane spotrebiteľa mal byť súčasne predkladaný so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín, ste neakceptovali. Vystúpila som s námietkou, že zhoršujeme právnu situáciu občanov, vystúpila som s námietkou, že tu vzniká čas, keď bude možné predávať výrobky bez návodu na použitie, čo zhoršuje postavenie našich občanov ako spotrebiteľov. Ubezpečenie bolo, že už šmahom je táto novela zákona v parlamente. Nestalo sa.

Osobne som zistila v Baumaxe, v ďalších predajniach, ba dokonca aj v lekárni, že boli predávané a sú predávané výrobky už bez návodu na použitie v slovenskom jazyku. Obchodník je tvor prispôsobivý, obchodník je tvor veľmi pružný, totiž obchodovať môže len ten, kto má takúto vlastnosť, obchodník má snahu znižovať náklady, ktoré predražujú jeho výrobok. Čiže ja tu vo svojom vystúpení neútočím na predajcov, pretože každý šikovný obchodník sa pohybuje v právnom priestore v takých povinnostiach a dimenziách, aké mu platné právo dáva. Ale som nespokojná s vládnou legislatívou, ktorá toto umožnila. Totiž oni nič neporušili, oni sa správajú v súlade s právom. Ale ako ja prídem k tomu ako spotrebiteľka, ak mám konkrétny prípad, keď som si chcela kúpiť v Baumaxe žiarič do kúpeľne, že bol návod jedine v anglickom jazyku. Žiaľ, anglický jazyk neovládam, jazyky, ktoré ovládam, tam neboli a potrebovala som vedieť spotrebu, kde, aké vzdialenosti, či si tento konkrétny môžem v parametroch svojich malej kúpeľne nainštalovať a podobne.

Veľkým záujmom, keď som tento legislatívny návrh čítala, som hľadala úpravu tejto otázky, ktorú ste tak svätosväte sľubovali. No v dôvodovej správe som našla, že veľmi pekne píšete, že novela zákona okrem iného spresňuje aj informačné povinnosti, zdôrazňujem povinnosti predávajúceho voči spotrebiteľovi. Akákoľvek informácia určená spotrebiteľovi poskytujúca sa písomnou formou sa musí napísať spotrebiteľovi a poskytnúť v štátnom jazyku. Veľmi som sa potešila, ale keď som si to porovnala s textom, ktorý znie, tak ma to úplne zmrazilo.

Bod 10 v § 10 ods. 1 v prvej vete sa za slová "o množstve" nahrádza bodkou a vkladajú sa slová: "Ak to povaha a účel použitia výrobku vyžaduje, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby boli označené aj údajmi o" a teraz som... Pardon, citujem nesprávnu stranu, dôvodová správa bod 10, nie nie je to. Ospravedlňujem sa, nenechala som to na lavici, Martuľa, pani poslankyňa Podhradská? (Hlasy v sále.) No môžem to povedať voľne, ale väčšiu údernosť by to malo, keby som to odcitovala. Poviem vám voľne. Je tam formulácia, ktorá pripúšťa úvahu predávajúceho, čiže môže posúdiť, či teda tieto informácie dá alebo nedá.

Vážení, to je rozpor dôvodovej správy a ustanovenia zákona, pretože z formulácie, že posúdi, nevyplýva povinnosť, ako to sľubuje dôvodová správa a ako to bolo sľúbené. Už to mám: Ak to povaha a účel použitia výrobku vyžaduje. Kto to posúdi? Ak ja ako predávajúca mám posúdiť, či to povaha a účel použitia vyžaduje, tak ja si poviem, to povaha nevyžaduje a nikto ma nemôže za môj úsudok volať k zodpovednosti. To nie je zabezpečenie práv a ochrana spotrebiteľa, ktoré v dôvodovej správe hovoríte, že dávate na vysokú úroveň jeho ochrany. Znižujete ju voči dovtedy platnému právnemu stavu, ktorý ste zrušili zákonom o používaní jazyka národnostných menšín. Že tomu tak skutočne je, je aj situácia, že nerobíte sankčný systém pri nesplnení tejto povinnosti.

Legislatívne je úplne chybné, ak ja stanovím v zákone alebo chcem stanoviť nejakú povinnosť a nezakotvím zároveň sankciu za porušenie tejto povinnosti, ďalej kompetentný orgán, ktorý bude rozhodovať o porušení povinností a ukladať sankciu, neustanoví, aký postup musí byť, či sa tam bude vzťahovať zákon číslo 71/1961 Zb., ktorý v oblasti verejnej správy zabezpečuje ochranu a prerokúvanie právom chránených práv a záujmov a záujem spotrebiteľa na tom, aby bolo toto poučenie o použití a informáciu o parametroch výrobku, je nesporne jeho právom aj záujmom - a nestanovíte postup. A ďalej, keby ste aj to stanovili, nie je informácia v prípade, ak je nespokojný, ktoré opravné prostriedky ja na ochranu tohto môjho záujmu garantovaného zákonom môžem použiť.

Z toho, čo som doteraz povedala a nechcem ešte ďalej vyargumentúvať, vyplýva, že kardinálny pojem nie je dobre stanovený, že predloženým legislatívnym návrhom dávate bariéru voči tomu, čo ste sľúbili vo vládnom vyhlásení, že budete podporovať drobné podnikanie, a po tretie nespĺňate to, čo ste pri prerokúvaní zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku tejto snemovni sľúbili, a za čo ste jednak horlili, že to určite bude upravené.

Preto záver celého môjho vystúpenia môže byť len jednoznačný. Navrhujem predložený legislatívny návrh ako nespôsobilý, ako návrh, ktorý zhoršuje právnu situáciu občanov ako spotrebiteľov, vrátiť na prepracovanie predkladateľovi.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa hlási šesť pánov poslancov. Šiesty je pán poslanec Baco ako posledný. Prvý pán poslanec Kresák. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Ešte pán poslanec Kandráč.

Pán poslanec Kresák vystúpi ako prvý.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Kolegyne a kolegovia,

dovoľte mi, aby som veľmi stručne zareagoval na slová pani kolegyne Tóthovej. V prvom rade začnem s tým, že som veľmi rád, že pani kolegyňa použila slovné spojenie legislatívna vada na popísanie stavu, ktorý podľa jej právneho videnia zodpovedá skutočnostiam, ktoré popisuje, ale nepoužila legislatívnu chybu. Ďakujem veľmi pekne, lebo potvrdzuje to, čo som povedal, samozrejme.

Ďalej mi ale dovoľte pokračovať trošička v stručnom komentári k jej názoru na obsah § 6a ods. 2, kde sa definuje bežný výrobok.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Mobilný telefón, páni poslanci.

Poslanec P. Kresák:

V tejto súvislosti by som chcel najprv vlastne zopakovať definíciu, ktorá bola namietaná, bezpečným výrobkom je výrobok, ktorý za bežných alebo reálne predpokladaných podmienok jeho využívania nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo majetku, alebo predstavuje len minimálne nebezpečenstvo, ktoré možno používať za prijateľné pri používaní výrobku v súlade s vysokým stupňom ochrany života, zdravia a majetku. Táto definícia bola namietaná, pretože podľa kolegyne vlastne žiadne nebezpečenstvo nemá byť akceptovateľné. Nuž neostáva mi iba uviesť príklad bežného stola ako výrobku. Ja si myslím, že stôl je výrobok, ktorý je vyrobený na určitý účel, ale musím konštatovať, že každý stôl má hrany, o ktoré sa dá rozbiť hlava. A myslím si, že keď sa rozbije hlava o stôl, že to nepredstavuje azda to alebo dôvod na to, aby sme definovali stôl ako nebezpečný výrobok. A takýchto príkladov, samozrejme, z bežného života nájdeme milióny. Takže snažiť sa o akúsi definíciu výrobku, ktorý nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, nie je možné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

tento zákon, ktorý je predložený a má zabezpečiť skvalitnenie ochrany spotrebiteľa, je mimoriadne dôležitým zákonom, nakoľko aj v týchto dňoch sme sa stretli s mnohými prípadmi, keď nekvalitné výrobky doslova ohrozovali spotrebiteľov. Jednoducho ochrana spotrebiteľa je veľmi dôležitá, lebo len čo pustíme do obchodnej siete také výrobky, ktoré spotrebiteľ v dobrej viere zakúpi s tým, že sa spoľahol na štátne orgány, ktoré sú zodpovedné za skúšobníctvo a ostatné veci, a pripustili tento výrobok do normálnej obchodnej siete, vystavujeme ho určitým rizikám. Tu je vlastne štát, ktorý má tento nástroj a občan sa naň spolieha, lebo každý nie je odborník na všetko a nemôže tie výrobky preskúmať.

Veľmi dôležitá v tejto súvislosti je aj tá časť, na ktorú upozornila pani poslankyňa, ktorá sa venuje tomu, že má byť v slovenskom jazyku aj návod na použitie a všetky informácie, ktoré spotrebiteľ potrebuje, a nie je možné, aby to bolo len podmienečne, aby tam neboli sankčné prostriedky, ako proste toho predávajúceho donútiť, aby to tam bolo. A vstupom zákona o jazyku menšín tu ešte stála otázka, či by tam mali byť návody a informácie aj v ďalších jazykoch, aby kupujúci mal tú vec komplexne predstavenú. A tu si myslím, že predkladatelia sú zaskočení so zvýšenými nákladmi, a preto sa možno toho aj boja, ale treba túto vec doriešiť a radšej zákon vrátiť a upraviť ho tak, aby mal všetky náležitosti na ochranu spotrebiteľa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Ja by som sa tiež rada vyjadrila k § 10 ods. 1, kde sa hovorí o tom, že preklad do slovenského jazyka je vtedy, ak to účel a použitie výrobku vyžaduje. A ja by som sa chcela opýtať, ja si totiž myslím, že toto je veľmi dôležité, a som rada, že sa tu taký zákon prijíma, len ho, prosím vás pekne, zlepšime. Ja sa chcem spýtať na to, že kto je napríklad z hľadiska ochrany spotrebiteľa zodpovedný trebárs za to, ak tam aj ten preklad je, a ten preklad je o ničom. Ja mám osobnú skúsenosť, že sme kupovali krbové kachle, čo je tiež dôležité, aby človek ten návod mal dobrý, pretože tam ide o horľavý materiál, a keď sme si porovnali návod v nemčine a potom preložený do slovenčiny, tak to bolo diametrálne niečo iné. Dokonca sa tam uvádzali aj úplne iné vzdialenosti odstupu napríklad týchto kachieľ od komínovej steny. Iné sa tam uvádzali potreby, či tam má byť azbestová doska alebo nie. Toto je tiež podľa mňa ochrana spotrebiteľa. Ja si s tým poradím, keď je to v nemčine, ale čo obyčajný spotrebiteľ. A takisto sa to týka napríklad liekov. Určite ste sa každý z vás stretli s tým, že k niektorým liekom dostanete dokonca úplné, by som povedala, leporelo prekladov do rôznych, ja neviem akých jazykov, aj do malajčiny, ale jednoducho v slovenskom jazyku tam nič nenájdete, a to už ohrozuje nielen zdravie, ale aj život ľudí. Takže tento zákon áno, len by som prosila, keby sa tam nejako zvýraznili a sprísnili sankcie, aby ten spotrebiteľ bol ochránený.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Pre štát má byť prvoradou ochrana spotrebiteľa, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa. Plne súhlasím s kolegyňou Tóthovou, že pre nás poslancov je neprijateľné odsúhlasiť také znenie zákona, ktoré si vlastne odporuje. Ako príklad uvádzam § 6, kde na jednej strane je uvedené, že výrobok nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, ale na druhej strane je zase uvedené, že predstavuje minimálne nebezpečenstvo. Predsa každý výrobok, ktorý má atest, teda prešiel skúšobníctvom, musí zabezpečovať pre spotrebiteľa stopercentnú bezpečnosť. Toto by sme si mali uvedomiť.

Taktiež nemôžem súhlasiť s benevolenciou textu tohto zákona, ktorý vlastne ponecháva na rozhodnutí obchodníka, či k výrobku, ktorý je dovezený zo zahraničia, doloží slovenský text alebo nie. V zákone o štátnom jazyku toto bolo garantované, ale, žiaľbohu, tým, že sme prijali zákon o jazyku národnostných menšín, toto vypadlo. Preto navrhujem, aby sme zákon s takýmto textom neprijali a aby sme ho vrátili na prepracovanie, pretože ešte raz opakujem, prvoradou pre štát aj pre nás poslancov má byť záruka bezpečnosti pre občana.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja by som k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej mala len jednu poznámku. Skutočne v plnej miere potvrdzujem jej slová. Keď sa tu rokovalo v tomto parlamente o návrhu zákona o používaní jazykov menšín, vtedy sme upozorňovali na to, že zrušiť súčasne pri prijímaní tohto zákona v zákone o štátnom jazyku paragraf, ktorý upravuje sankcie pri porušovaní zákona o štátnom jazyku, je neprezieravé a že to vlastne okliešťuje zákon o štátnom jazyku a robí ho bezzubou normou. Vtedy podpredseda vlády pán Fogaš, podpredseda pre legislatívu, sľúbil, že sa všetky tieto veci dajú do súladu, keď sa bude novelizovať zákon o ochrane spotrebiteľa. Dnes máme túto novelu na stole a, žiaľ, musím konštatovať, že to, čo nám pán podpredseda vlády sľuboval, je to urobené veľmi nedostatočne. Ja som veľmi rada, že tu pani poslankyňa Slavkovská upozornila aj na ďalší rozmer tohto problému, lebo skutočne sa často v praxi stáva, že na výrobkoch nájdeme nalepené lístočky s takzvaným slovenským prekladom textu a ten text nie je totožný s originálom. Často sú tam veľmi závažné chyby v preklade, ktoré môžu uviesť spotrebiteľa do závažného omylu, ktorý ho môže ohroziť.

Ani toto sa v tejto predkladanej novele nejakým spôsobom nerieši a myslím si, že pokiaľ celkom vypadli z tejto novely sankcie a pokuty za to, keď sa tento zákon nebude dodržiavať, keď tam naozaj nie je vyjadrené, kto bude kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, tak si myslím, že v podstate buď pán Fogaš jednoducho zabudol na to, čo tu sľuboval, alebo nás klamal vtedy, keď nám sľuboval, že sa to touto novelou vyrieši.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Pán minister, vy ste minister hospodárstva, ste nový, takže zoberte to, prosím, ako naozaj kolegiálne odporúčanie. Máte na ministerstve hospodárstva, je to vlastne hniezdo ultraliberalizmu, i keď vy ste z liberálnej strany, ale z komerčného hľadiska si dajte na to pozor, pretože chcem vás upozorniť na to, že napríklad veľa štátov využíva takéto možnosti, o ktorých tu hovorila aj pani kolegyňa Tóthová, na obchodnú ochranu. To má veľký aj ochranný účinok. Pretože je veľa výrobcov, kde najmä pri niektorých malosériových výrobkoch a tak ďalej sa im neoplatí robiť preklad. Tým vlastne vzniká priestor pre našich producentov. To je jedna vec.

Druhá vec, čo chcem povedať, v zákone o potravinách to tak máme jasne napísané. Pri potravinách musí byť označovaný aj obsah, aj návod na použitie v slovenskom jazyku. Žiadna potravina sa nesmie doviezť na Slovensko. To si myslím, že patrí aj pre ostatné tovary, pretože naozaj na orientáciu toho spotrebiteľa to je nutné. A ešte raz poukazujem na to, že to má aj veľmi významný obchodný účinok. Prečo by sme to nevyužili? Ja vám poviem, že keď to tam dáte, z Európskej únie začnú sem chodiť nejakí páni a budú sa snažiť vás presvedčiť, že to nie je v poriadku. Ale neustúpte im, my sme pri potravinách neustúpili, dokonca do zákona o potravinách sme dali aj dátum výroby, lebo štandardne je len dátum konečnej spotreby. Európska únia to nakoniec akceptovala. V zákone vlastne máte ponechané na posúdenie obchodníka, či bude ten návod na použitie v slovenskom jazyku. To nemôže byť ponechané na jeho posúdenie, to musí byť rigorózne, meritórne bez akejkoľvek alternatívy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kandráč.

Poslanec P. Kandráč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

panie poslankyne, poslanci,

v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Tóthovej by som sa chcel zamerať na nie bezvýznamnú a samoúčelnú vec, na návody na použitie výrobkov. Toto považujem za veľmi významnú skutočnosť vzhľadom na to, že návod má praktický význam, a to tak ochranný, osvetový, ale aj náučno-inštruktážny význam. Zvážte, že medzi nami žijú aj starší občania, ktorí, samozrejme, že nevládnu cudzími jazykmi. Preto dávam do pozornosti predkladateľovi, aby toto označovanie, respektíve takýto návod na použitie bol obligatórnou súčasťou výrobku a, samozrejme, mal by byť orgán, ktorý takúto povinnosť výrobcu bude aj kontrolovať. Lebo sa môže stať aj to, že výrobky väčšej hodnoty bez návodu na použitie asi veľmi ťažko budeme môcť použiť tak, ako si to výrobca predstavuje. Tiež sa stáva - napríklad pri liekoch, ale aj pri iných výrobkoch, že dostanete výrobok aj väčšej hodnoty bez návodu na použitie alebo len v cudzom jazyku. Takže skutočne dávam v dobrej viere do pozornosti predkladateľa a prihováram sa, aby návod na použitie bol obligatórnou povinnosťou v prípade, ak ide o výrobok určený na trh.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším do rozpravy prihláseným je pán poslanec Kalman.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

nechcel som vystupovať, pretože som s mojou pripomienkou vystúpil vo výbore, ale keďže pán minister ma oslovil, považujem za potrebné ešte raz rozdiskutovať túto záležitosť. Chcem hneď na začiatok povedať, že som hrdý na to, že v Slovenskej republike doteraz platia mnohé zásady a zákony, ktoré sú oveľa pevnejšie v oblasti bezpečnosti, oblasti hygieny, v oblasti zdravotníctva, ako sú v krajinách Európskej únie. Aj to je jeden moment, ktorý nás núti zvažovať a robiť stratégiu vo vzťahu k tomu, či na všetko ihneď pristúpime k normám Európskej únie alebo postupne budeme vyjednávať o zachovaní určitých našich priorít aj v tejto oblasti. Je to nakoniec bežné, pretože mohol by som povedať niekoľko príkladov trebárs zo Švédska v oblasti životného prostredia, kde sú normy oveľa tvrdšie ako v iných krajinách Európskej únie, a Švédi si to dokázali presadiť alebo dokázali si urobiť aspoň určité výnimky z hľadiska určitého časového priestoru.

Ale chcem sa vrátiť k podstate, ktorú tu pán minister spomínal v súvislosti s § 6a v oblasti bezpečného výrobku. Pán minister, vy ste podľa môjho názoru použili zlý príklad. Vy ste hovorili o tom, že keď nôž bude používať malé dieťa, môže sa poraniť a z tohto pohľadu je výrobok minimálne nebezpečný. Ja hovorím, že ten nôž môže byť kvalitný, môže spĺňať všetky bezpečnostné parametre, ale keď ho používa dieťa, tak môže byť maximálne nebezpečný. Nie z tohto pohľadu by sme mali posudzovať výrobky vo vzťahu k ich kvalite, respektíve bezpečnosti, pretože si myslím, že máme niekoľko stoviek výrobkov, ktoré pri manipulácii alebo pri používaní môžu byť v konečnom dôsledku nebezpečné. Sú to všetky strelivá, všetky munície, všetky drogy, alkohol, nakoniec cigarety, tabak, rôzne chemické látky, ktoré sú nevyhnutné v spracovateľskom priemysle, v potravinárskom priemysle alebo kdekoľvek v národnom hospodárstve, ale keď sa používajú s mierou alebo tak, ako sa majú, sú v konečnom dôsledku prínosom.

Mne práve išlo o moment, že ak máme uvedené v zákone, že bezpečný výrobok je aj ten, ktorý môže mať minimálne nebezpečenstvo, mne priamo vo výbore, kde som s tým vystúpil, napadla myšlienka, že to hlavne pri určitej disciplíne niektorých našich výrobcov, žiaľ, môže byť zneužité. A vy ste použili príklad priemyselného tovaru, ja vám môžem povedať príklad trebárs potravinárskeho tovaru. To je jedno, či je to výrobok z mlieka, teda mliečny výrobok, výrobok z ovocia, zeleniny alebo mäsa. Predstavte si, že niekto vynájde nejakú látku, a také látky sú, trebárs niektorý mliečny výrobok, dajú mu nejakú novú vlastnosť, napríklad zlepšia mu chuť, zlepšia mu vôňu alebo mu zlepšia farbu, ktorá bude lákavejšia. Dnešná reklama robí veľké divy, a tento výrobok bude akceptovaný spotrebiteľmi. Ale on môže v konečnom dôsledku za určitých podmienok predstavovať minimálne nebezpečenstvo a ten výrobca bude vidieť, že toto má v zákone, že zákon mu to umožňuje, on ho použije. A za neštandardných podmienok, tak ako je to uvedené v tej prvej časti alebo prvom riadku ods. 2, môže prísť, bude buď po záruke, alebo za iných podmienok, predsa sa to minimum môže prejaviť, môže byť taká náhoda, život nám potvrdil v mnohých prípadoch, že sa to stalo, že tento výrobok skonzumuje veľké množstvo spotrebiteľov, a to minimum sa prejaví a spotrebitelia budú postihnutí.

Z tohto pohľadu si myslím, že by nemali žiadne výrobky mať možnosť len minimálneho rizika, minimálnej možnosti byť nebezpečné pre zdravie spotrebiteľov. To bola moja pripomienka, ktorú som vzniesol vo výbore a vy ste mi ju zatiaľ dostatočne nevyvrátili. Možno, že ten zámer je v súlade s Európskou úniou určitým spôsobom prispôsobovania sa, možno správny z hľadiska prispôsobovania sa, ale myslím si, že na súčasné podmienky nie. Minimálne bude treba dať buď z hľadiska legislatívneho to lepšie vyčistiť, lepšie to napísať, aby to každému bolo jasné, ako by to malo byť, ale nemôžem súhlasiť s takýmto znením, ktoré do určitej miery dáva návod na to, že ten výrobok môže byť aj nebezpečný.

Ďakujem vám za pochopenie, pán minister.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ešte predtým, ako udelím slovo pánu ministrovi, pani poslankyňa Podhradská má procedurálny návrh.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vzhľadom na to, čo tu odznelo v rozprave aj vo faktických pripomienkach, myslím si, že by bolo naozaj veľmi prospešné, keby ste, pán podpredseda, dali hlasovať o tom, aby sme tento zákon, respektíve návrh zákona vrátili na dopracovanie. Myslím si, že by to bolo naozaj užitočné, lebo je to zákon potrebný a je škoda, aby sme ho prijali v takejto podobe.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, takýto návrh predniesla pani poslankyňa Tóthová vo svojom vystúpení. O tom sa nedá hlasovať ako o procedurálnom návrhu, o tom sa dá hlasovať ako o riadne prednesenom návrhu v rámci rozpravy. To nie je procedurálny návrh.

Pán minister, máte slovo. Nech sa páči.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Milé panie poslankyne, páni poslanci,

odznel tu celý rad akoby pripomienok k jednotlivým častiam toho zákona. Možno mi to budete mať za zlé, čo poviem hneď na úvod, že ma trošku mrzí, že možno mnohí, ktorí pripomienky dávali takpovediac "z fleku", si tento zákon nie celkom dobre preštudovali.

Začnem tým základným. Informačná povinnosť, prosím, pozrite si bod 11. Ten jasne splnomocňuje ministerstvo hospodárstva, že osobitným predpisom upraví detailne túto informačnú povinnosť. To po prvé.

Po druhé to, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová, jednak veľa tejto diskusie sa malo vyjasniť a odznieť vo výboroch, kde podľa zákona o rokovacom poriadku je ten priestor, aby sa teda detailne upravili časti tohto zákona, ja som preto nie v zlom, ale skutočne len z dôvodu záznamu si dovolil citovať názor, ktorý vyslovil pán poslanec Kalman a ktorý bol, ako vidíte, gro vlastne celej tejto rozpravy.

Pani poslankyňa Tóthová, nebudete mi mať za zlé, keď sa spýtam, či by ste vy neboli mohli vo výbore alebo tu definovať, čo je to 100-percentne bezpečný výrobok. To by som rád videl povedzme taký výrobok, ktorý je 100-percentne bezpečný. Jednoducho tento zákon hľadá to, aby z pohľadu spotrebiteľa, z pohľadu používateľa toho výrobku mu dovolil, áno, použili ste termín 100-percentný, ale nehrajme sa teraz so slovíčkami, také výrobky jednoducho neexistujú. Každý výrobok predstavuje svojím spôsobom isté "nebezpečenstvo" pre používateľa a zákon sa snaží jasne povedať, čo to je.

Ďalšie pripomienky boli k tomu, po čom ale asi všetci občania volajú, po tom, aby keď prídeme na trhoviská, my chceme, aby trhoviská mali svoju kultúru, aby sa tam dobre cítil nielen spotrebiteľ, ale aj ten, čo predáva, aby ten, čo predáva, vedel, že má práva, že sú upravené jeho práva a povinnosti na predaj. A tento zákon istým spôsobom definuje aj práva spotrebiteľa, ochranu spotrebiteľa v tom zmysle, aby sme na trhovisko mohli prísť s tým, že sa tam bude dobre nakupovať, že sa tam budeme dobre cítiť. Na jednej strane chceme vylúčiť z trhovísk priekupníctvo, chceme vylúčiť rôzne šmeliny, a keď to tu upravíme, najmä vo vzťahu k rôznemu presúvaniu tovarov, tak sa to zdá, ako keby to nebolo dobré. Sankčné postihy, predsa som ich uviedol v úvodnom slove, v zákone, keď si pozriete, zostávajú sankčné postihy. Zákon hovorí jasne o uplatnení štátneho jazyka. Jasne, tam predsa niet o čom diskutovať.

Na záver chcem povedať toľko. Pozrite sa, táto norma je veľmi živá. Nebudem používať slová takého typu "veď ste ju mohli vy upraviť alebo ju budú môcť upravovať ďalší". Dokonca poviem veľmi otvorene, že aj budúce a možno ani nie také skoré roky si vyžiadajú ďalšie a ďalšie úpravy tejto normy. Prečo? Tak ako postupujú technológie a vývoj ekonomiky Slovenska vyžaduje, aby k nám prichádzali nové technológie, tak budú vznikať nové produkty a my budeme nútení z dôvodu ochrany spotrebiteľa novelizovať tento zákon tak, aby sme znovu chránili spotrebiteľa a vytvorili mu dobré používateľské prostredie pre produkty, ktoré budú v budúcnosti prichádzať ako produkt, ako výsledky nových technológií.

Ďakujem i napriek tomu za podnetné návrhy, určite ich budeme spracúvať, určite ich zohľadníme, nie celkom však môžem akceptovať výhrady, ktoré sú voči pracovníkom, ktorí to pripravovali. Ja mám určitý stupeň dôvery voči ľuďom, ktorí pracujú v orgáne, ktorý mám tu česť teraz riadiť, nakoniec mnohí tí ľudia tam pôsobili vtedy, keď ste vy, pani poslankyňa, boli predsedníčkou Legislatívnej rady vlády. Tento zákon prešiel Legislatívnou radou vlády. Zúčastnili sa ho mnohí odborníci, ktorí v predchádzajúcom období tvorili zákony alebo teraz. Požívajú istý stupeň dôvery, ktorý rešpektujem aj ja, to ale neznamená, že neďakujem za pripomienky a sprísnim aj ja dohľad nad tvorbou zákonov.

Ďakujem veľmi pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi za zaujatie stanoviska.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, bolo vznesených množstvo pozmeňujúcich návrhov, aby pán minister mal možnosť so svojím odborným tímom tieto prekonzultovať.

Ďalší bod v poradí, ktorý predkladá pán minister Harach, je

správa o stave a rozvoji malého a stredného podnikania a jeho podpore Slovenskej republiky v roku 1998.

Správu ste dostali ako tlač 351 a spoločnú správu výborov ako tlač 351a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia gestorského výboru.

Prosím teraz pána ministra, aby správu uviedol.

Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

panie poslankyne, páni poslanci,

na priblíženie stavu malého a stredného podnikania v roku 1998 chcem len povedať, že je to správa, ktorá obligatórne vyplýva vláde na základe uznesenia Národnej rady a zákona, aby sme ju predložili.

Dovoľte mi uviesť nasledovné údaje. V roku 1998 bolo 295 801 ekonomicky činných fyzických osôb, ktoré samostatne podnikali, z toho bolo registrovaných 293 733 živnostníkov, čo predstavuje 10,6 percenta z celkového počtu ekonomicky činného obyvateľstva. V porovnaní s rokom 1997 to znamená nárast u živnostníkov o 19 314, čo predstavuje 7,9 percenta, pri slobodných povolaniach nárast o 6 percent a u samostatne hospodáriacich roľníkov, žiaľ, pokles o 7 percent.

Pozitívne hodnotím najmä dosiahnutý podiel malého a stredného podnikania na celkovej produkcii vybraných odvetví. Pridaná hodnota vytvorená v priemysle vzrástla oproti roku 1997 o 0,9 percenta na 191,3 miliardy Sk. Produkcia, ak je meraná výrobou tovaru, vzrástla medziročne o 5 percent na 611,3 miliardy korún. V rámci podielu malého a stredného podnikania na produkcii vybraných odvetví živnostníci vyprodukovali 134,5 miliardy korún, malé podniky 150,4 miliardy korún a stredné podniky 98,1 miliardy pridanej hodnoty v bežných cenách. Podiel malého a stredného podnikania na pridanej hodnote v bežných cenách predstavoval v roku 1998 56,2 percenta.

V oblasti štátnej podpory sa naďalej realizovala podpora prostredníctvom ministerstva hospodárstva a zainteresovaných inštitúcií Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania sa realizuje za účelom podpory poradenskej služby, v rámci ktorých poskytuje obchodné, investičné a kooperačné informácie a pomáha pri vzdelávaní a zabezpečovaní finančných zdrojov pre malé a stredné podniky.

Významným z hľadiska získavania finančných zdrojov pre malých a stredných podnikateľov je podporný úverový program. V roku 1998 bolo poskytnutých celkom 109 úverov vo výške 403 miliónov korún. Počet realizovaných úverov v roku 1998 je úmerný objemu zdrojov, ktoré boli k dispozícii z naakumulovaných splátok predtým poskytnutých úverov, nakoľko nové úverové zdroje pridelené do programu boli prístupné až v závere tohto roku, to si pamätáme.

Z uvedeného počtu bolo k 31. 12. 1998 celkom splatených 94 úverov. Počas celkového trvania tohto programu bolo z neho poskytnutých 655 úverov v celkovej hodnote viac ako 2 miliardy Sk.

Finančná pomoc podnikateľom bola poskytnutá aj prostredníctvom ďalších programov, z ktorých spomeniem malú pôžičkovú schému so 134 poskytnutými úvermi do konca roku 1998 vo výške 72,396 milióna korún.

Slovenská záručná a rozvojová banka v roku 1998 realizovala 13 záručných programov, 9 príspevkových programov a úverový program nazývaný Podpora. Od začiatku realizácie tohto úverového programu bolo už schválených 134 žiadostí o úver v celkovej výške takmer 700 miliónov Sk.

Na rozvoj malého a stredného podnikania v roku 2000 sú zamerané návrhy opatrení, ktoré sú rozpracované v materiáli, návrh zmien v systéme podpory malého a stredného podnikania, ktorými by sa posilnili princípy transparentnosti a efektívnosti foriem podpory. Tento bol prerokovaný a schválený vo vláde v septembri tohto roku.

V rámci opatrení na inštitucionálne zabezpečenie malého a stredného podnikania bude ďalšou úlohou dopracovanie a zavedenie účinného monitorovacieho systému.

V oblasti legislatívnych a regulatórnych opatrení bude pokračovať proces zlepšovania prostredia, odstraňovanie bariér podnikania. V tomto smere je pozitívnym prínosom a verím, že bude vznik rady vlády pre malé a stredné podnikanie, ktorá sa bude vyjadrovať práve k otázkam právnych úprav v tejto oblasti a podľa potreby aj iniciovať návrhy nových právnych noriem.

V budúcnosti predpokladáme diverzifikáciu do finančných programov na podporu malého a stredného podnikania.

Predkladaný materiál prešiel pripomienkovým konaním. Tieto boli vyhodnotené a zapracované do správy. Správu prerokovali všetky výbory Národnej rady, ktorým bola určená na prerokovanie.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.