Siedmy deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
29. októbra 1999
(Po skončení 23. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 22. schôdze NR SR.)
Prosím, aby ste sa nerozchádzali, budeme pokračovať bodom rokovania, ktorým je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja.
Prosím teraz spoločného spravodajcu pána poslanca Mikloška, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov. Budeme pokračovať tretím čítaním o tomto návrhu zákona.
Páni poslanci, prosím vás, aby sme sa prezentovali, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 61 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, nebudeme teda v tejto chvíli hlasovať o návrhu zákona, ktorý sme prerokúvali v treťom čítaní, budeme pokračovať riadnym rokovaním schôdze podľa schválených bodov programu.
Podľa schválených bodov programu ďalším bodom je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 345, súčasťou ktorého je aj návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona odôvodnil minister hospodárstva pán Harach.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi bol zriadený zákonom v roku 1994. Prostriedky tohto fondu mohli byť v zmysle zákona použité na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi súvisiacimi s likvidáciou jadrovoenergetického zariadenia.
V roku 1998 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona číslo 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 256/1994 Z. z. Tento zákon okrem iného upravil povinnosti a práva právnických a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie, definoval druhy jadrových materiálov, podmienky ich uskladňovania a podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, s vyhoretým jadrovým palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych jadrových odpadov.
Účelom novelizácie zákona o štátnom fonde je rozšírenie možnosti použitia prostriedkov fondu, odstránenie pochybnosti oprávnenosti použitia prostriedkov fondu na účely v nadväznosti na zákon číslo 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a zosúladenie terminológie používanej v obidvoch zákonoch.
Použitie prostriedkov fondu sa navrhuje rozšíriť na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov a na ochranu a rozvoj životného prostredia pre tie obce, ktoré sú v oblastiach potenciálneho ohrozenia jadrovými zariadeniami, a to až do 50 mil. korún pre každú oblasť ohrozenia jadrovým zariadením, a na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, keďže tieto úložiská môžu byť podľa zákona o mierovom využívaní jadrovej energie len na pozemkoch vo vlastníctve štátu.
Z dôvodu precizovania zákona sa tiež výslovne uvádza, že prostriedky fondu môžu byť použité aj na jeho správu, pričom sa spresňuje aj výška prostriedkov, ktoré môžu byť na tento účel použité, a to do troch desatín percenta ročných príjmov fondu. V dôsledku rozšírenia použitia prostriedkov fondu sa rozširuje aj okruh subjektov, ktorým môžu byť prostriedky poskytnuté, a to o osoby určené na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, a o obce v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením. Na zabezpečenie operatívnejšieho styku s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií sa navrhuje tiež zmena sídla fondu z Mochoviec do Bratislavy.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, navrhované zmeny zákona nie sú vecne, obsahovo ani legislatívne rozsiahle, ale sú z hľadiska potrieb spoločnosti pri likvidácii jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi nevyhnutné. Rozšírenie použitia prostriedkov fondu si nevyžiada rozšírenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ako aj s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto verím, že tento vládny návrh zákona podporíte v predloženom znení.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.
Dávam teraz slovo poverenému poslancovi Jánovi Rusnákovi, aby informoval Národnú radu o spôsobe prerokúvania tohto návrhu zákona v pléne Národnej rady.
Poslanec J. Rusnák:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené dámy a páni,
poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (tlač 345), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 345) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 29. septembra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona spĺňa všetky požadované podmienky a nič nebráni jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Vážená snemovňa,
som nesmierne rád, že do programu 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je zaradený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Hovorím to najmä preto, že sa novelou rozširujú možnosti použitia fondu, a to o prostriedky poskytované obciam v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami. Čiastočne sa spĺňa očakávanie obyvateľov v 30-kilometrovom okruhu okolo jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach, je to asi 300 tis. obyvateľov, a 20-kilometrovým okruhom okolia jadrového zariadenia v Mochovciach, je to asi 150 tis. obyvateľov. Finančné prostriedky poskytnuté obciam budú účelové a budú z nich financované najmä výstava, údržba zdravotníckych zariadení, majetku obcí, vodovodov, kanalizácií, miestnych komunikácií, skládok, komunálneho odpadu a technologických zariadení slúžiacich na jeho likvidáciu.
Už v tejto chvíli tu mám stanoviská k predmetnej novele zo Slovenských elektrární, odštepný závod Jaslovské Bohunice, VUJE Trnava, ale najmä zo Združenia miest a obcí Slovenska, región Jaslovské Bohunice. V pripomienkach sa navrhuje upraviť výšku hlavného zdroja príspevkov z fondu, ktorým sú Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Bratislava. Ďalšie návrhy smerujú do rozšírenia počtu členov rady fondu o zástupcov obcí a záujmových združení pôsobiacich v tejto oblasti. Je tam aj celý rad pripomienok, ktoré spresňujú a zosúlaďujú terminológiu používanú zákonom o mierovom využití jadrovej energie a terminológiu zákona o štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení.
Tieto pripomienky a návrhy uplatním pri druhom čítaní prostredníctvom gestorského výboru. Chcem vás, vážená snemovňa, požiadať, aby ste hlasovaním posunuli zákon do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Bohunický bol jediný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Odporúčam, aby sme teraz pristúpili k uvedeniu všetkých návrhov, ktorých je celkom päť, ktoré predkladá pán minister hospodárstva, a potom hlasovali - predpokladám, že okolo 12.00 hodiny, o všetkých týchto návrhoch. Odporúčam, aby sme dnes hlasovali ešte o kandidátovi na sudcu Ústavného súdu, dokončili hlasovanie o zákone o štátnych sviatkoch, a tým by sme dnešné rokovanie 22. schôdze Národnej rady prerušili a pokračovali by sme v utorok o 13.00 hodine. Súhlasíte s takýmto postupom?
(Hlasy z rokovacej sály.)
Ďakujem.
Pokračujeme ďalším návrhom zákona, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 261 a spoločnú správu výborov ako tlač 261a.
Vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Harach.
Pán minister, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vláda návrh tohto zákona, ktorý máte ako parlamentnú tlač číslo 261, schválila svojím uznesením číslo 450 zo dňa 2. júna 1999. Dôvodom pre novelizáciu zákona o fonde na podporu zahraničného obchodu je naplnenie programových cieľov vlády uvedených v jej programovom vyhlásení, konkrétne to, že vláda prehodnotí opodstatnenosť niektorých štátnych, neštátnych a verejných fondov a v súvislosti s tým prehodnotí aj kompetencie štátnej správy na zvýšenie koordinácie a efektívnejšie využívanie nástrojov a finančných prostriedkov z týchto fondov a osobitne pri fonde na podporu zahraničného obchodu hlavne s cieľom posilniť využitie prostriedkov tohto fondu na exportnú výkonnosť Slovenskej republiky.
V súlade s uvedenými cieľmi programového vyhlásenia vlády hlavným zámerom tejto novelizácie je:
Po prvé, zvýšiť dohľad štátu pri nakladaní s prostriedkami fondu, a tým aj pri hospodárení s prostriedkami fondu.
Po druhé, znížiť finančné zaťaženie slovenských výrobcov, vývozcov a dovozcov zmenou ich doterajších povinných príspevkov do fondu na dobrovoľné príspevky. Tento návrh je predmetom diskusií v poslaneckých radoch.
Po tretie, zrušiť obligatórne dotácie zo štátneho rozpočtu do zdrojov fondu a nahradiť ich fakultatívnymi príspevkami zo štátneho rozpočtu podľa možností štátneho rozpočtu. Zároveň však s cieľom motivovať podnikateľov, aby vlastnými prostriedkami prispievali na rozvoj zahraničného obchodu, sa navrhuje novelizovať ustanovenie § 24 ods. 2 písm. d) zákona o daniach z príjmov tak, aby dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov do fondu boli do výšky jedného percenta zo základu ich dane považované za výdavky, teda náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ich príjmov, teda ako odpočítateľná položka zo základu dane. Takáto forma štátnej podpory rozvoja zahraničného obchodu je z hľadiska predpisov Európskej únie dovolená.
Po štvrté, ďalším zámerom tejto novelizácie je vylúčiť možnosť poskytovania prostriedkov fondu na tie účely, ktoré sa doteraz v praxi ukázali ako veľmi málo efektívne alebo ako neefektívne. Napríklad poskytovanie prostriedkov fondu na úhradu colného dlhu. Podľa navrhovanej novelizácie sa prostriedky fondu budú podnikateľom poskytovať ako účelová dotácia alebo ako pôžička s mäkkou úrokovou sadzbou podľa toho, či o poskytnutie prostriedkov žiada osoba, ktorá dobrovoľne prispela do fondu, alebo iná osoba, a tiež podľa toho, na aký účel majú byť použité prostriedky fondu, respektíve do akej miery môžu byť prostriedky poskytnuté z fondu stimuláciou na zvýšenie proexportných aktivít.
V záujme zvýšenia efektívnosti činnosti fondu a zároveň zníženia nákladov na činnosť fondu sa tiež znižuje počet členov správnej rady fondu. Počet členov dozornej rady fondu sa nemení, zvyšuje sa však zastúpenie zástupcov podnikateľskej sféry v tomto orgáne fondu o jedného zástupcu, ktorého vymenúva a odvoláva Slovenská obchodná a priemyselná komora. Pri poskytovaní dotácií z fondu bude správna rada a dozorná rada prísne sledovať dodržanie účelu, na ktorý bola dotácia poskytnutá.
Pri poskytnutí pôžičky z fondu sa v novele navrhuje, aby žiadateľ spoľahlivo preukázal fondu spôsob zabezpečenia svojho záväzku, dlhu voči fondu, ktorý mu pôžičku poskytol. Pritom spôsob zabezpečenia záväzku žiadateľa môže byť rovnaký ako pri poskytnutí úveru bankou. Teda napríklad ručenie nehnuteľnosťou, aktívami žiadateľa alebo kontokorentným účtom žiadateľa, alebo bankovou garanciou, ale aj iným spôsobom ručenia, ktorý bude správna rada akceptovať.
V záujme zachovania kontinuity právnych vzťahov a právnej istoty dlžníkov fondu sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby osoba, ktorá použila prostriedky fondu v rozpore s účelom, na ktorý tieto prostriedky mali byť použité, alebo ktorá zadržala prostriedky fondu, ktoré boli poskytnuté pred navrhovaným dňom účinnosti tohto zákona v rozpore s určenými alebo dohodnutými podmienkami uvedenými v zmluve o poskytnutí prostriedkov z fondu, bola povinná zaplatiť fondu sankcie podľa doteraz platných predpisov.
Vzhľadom na zrušenie povinných príspevkov do fondu sa zároveň zrušuje aj vyhláška, ktorou sa upravovali podrobnosti o spôsobe výpočtu sumy príspevku do fondu a o spôsobe jeho úhrady.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predložený návrh na novelizáciu zákona o fonde na podporu zahraničného obchodu je zameraný na zvýšenie efektívnosti prostriedkov vynakladaných podnikateľmi i štátom na rozvoj zahraničného obchodu, na zvýšenie transparentnosti pri používaní týchto prostriedkov, a preto ho podporili takmer všetky organizácie reprezentujúce podnikateľskú sféru. Pôvodne vyslovili svoju podporu aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania a ďalšie, aj keď v poslednom období na stretnutí s vládou vyjadrili aj iné názory na tento návrh.
Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh určený na prerokovanie. Panie poslankyne a páni poslanci uplatnili vo výboroch k vládnemu návrhu zákona viaceré veľmi konštruktívne pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ skvalitniť návrh zákona a zvýšiť súlad jeho ustanovení s právnymi predpismi Európskej únie, teda zvýšiť stupeň kompatibility návrhu zákona s predpismi Európskej únie. Zároveň zapracovaním týchto pozmeňujúcich poslaneckých návrhov sa vytvoria aj právne predpoklady na to, aby na činnosti a programy fondu mohli byť čerpané prostriedky z programu PHARE. To chcem zdôrazniť vo svojom úvodnom slove. V mene vlády Slovenskej republiky ako predkladateľ tohto návrhu zákona s uvedenými poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tento návrh zákona podľa môjho názoru nerozširujú, len skvalitňujú, súhlasím.
Dovolím si vás preto poprosiť o podporu návrhu zákona pri jeho prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím povereného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Prokopoviča, aby podľa § 80 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o spôsobe prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (tlač 261), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (tlač 261), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 414 zo 7. septembra 1999 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 13. októbra 1999 a v gestorskom výbore do 15. októbra 1999 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov v určenom termíne.
Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 152 z 19. októbra 1999. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 154 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 12. októbra 1999 a uznesením číslo 203 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 5. októbra 1999 a uznesením číslo 70 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 14. októbra 1999 a uznesením číslo 147 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v predchádzajúcej časti tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporučením gestorského výboru. Dostali ste ich v spoločnej správe, sú uvedené pod bodom IV. Je to postupne 16 bodov, keďže ste ich dostali v dostatočnom časovom predstihu, verím, že každý si ich preštudoval, nebudem jednotlivé body čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 16 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich a o bodoch 2, 3, 10, 12 a 15 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení zákona číslo 162/1998 Z. z. a mení zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril uznesením výboru číslo 152 z 19. októbra 1999 spoločného spravodajcu výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili k tomuto bodu programu rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto z poslancov. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Cagala, pán poslanec Delinga, pán poslanec Maňka. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Cagala.
Poslanec M. Cagala:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, a to k článku III, a zmeniť účinnosť od 1. 1. 2001. Tento môj návrh odôvodňujem takto. Tak ako už bolo predkladateľom tu povedané, bola istá dohoda a kompromis medzi asociáciou a medzi predkladateľom o tom, že tento zákon by v takejto podobe mohol existovať. Myslíme si, teraz budem hovoriť za asociáciu zamestnávateľov, že ak by sa účinnosť posunula o jeden rok, nenarobí to žiadne šarapaty ani problémy, podnikatelia s tým súhlasia, najmä tí väčší, ktorí do tohto zákona prispievajú. A tak by sa naplnili fondy, ktoré umožnia zabezpečovať práve pre malých a stredných podnikateľov aktivity v zahraničí. Už dnes možno povedať, že pod vplyvom zdrojov, ktoré sa tam naakumulovali, mohli sa na našich obchodných zastupiteľstvách najmä v zahraničí vybudovať a zariadiť mobilné kancelárie, ktoré sú schopné poskytovať informácie o zahraničných trhoch, poskytovať informácie všetkým možným dostupným podnikateľom, ktorí vlastnia internet a ktorí, samozrejme, chcú v zahraničí podnikať. Preto aj predkladáme tento náš kompromisný návrh posunúť účinnosť od roku 2001. Tým by sa jednak naplnila dohoda, ktorá bola na rokovaní asociácie s vládou v Šoporni, a jednak, samozrejme, by to pomohlo naďalej rozvinúť aktivity, ktoré v zahraničí sú.
Pripúšťam, že predtým pán minister alebo ministerstvo hospodárstva možno malo výhrady k niektorým vyslaným pracovníkom do zahraničia. Keď niekto nefunguje, treba ho vymeniť, ale netreba kvôli tomu meniť účinnosť zákona. Ak by sa v tomto zákone menilo nepovinné prispievanie ešte aj štátu, aj právnických osôb, tak by tam neprispieval nikto a pomaly by sa stalo, že už niečo začaté a vybudované, voči ktorému asociácia bola, a nakoniec si to osvojila, by sa menilo. A tí veľkí, ktorí prispievajú, dnes hovoria, že sú ochotní prispievať ďalej, aby sa naplnili fondy. Tým to nadväzuje aj na ďalšie zosúladenie agentúr, ktoré pôsobia, či je to SNAZIR, agentúra pre malé a stredné podnikanie a ďalšie, a spája ich do jedného celku a, samozrejme, prostredníctvom toho sa pomáha tým podnikateľom, ktorí si nemôžu zaplatiť v zahraničí svojho pracovníka.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser má faktickú poznámku.
Nech sa páči.
Prosím, zapnite pána poslanca Oberhausera.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na to, že namiesto bodu 36 sa prerokúva bod 37, žiadam, aby sa hlasovalo o zmene programu, nakoľko ste namiesto bodu 36, v ktorom je vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, začali rokovať o bode vládny návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu.
Toto nie je možné bez zmeny programu schôdze.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga, nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy v sále.)
Potom.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
spoločný spravodajca v spoločnej správe uviedol na základe odporúčania gestorského výboru, že máme hlasovať spoločne o bode 3 a tento bod sa odporúča neschváliť. Tu je napísané neschváliť, aj ste to tak čítali, pán spravodajca. (Hlasy v sále.) Tak ale nebol som upozornený.
Ja som vás pozorne počúval a čítali ste bod 3 neschváliť. Takže chcel som upozorniť na túto chybu, ktorá je v kontexte na bod 2 v spoločnej správe. Takže ak je toto týmto spôsobom napravené, len neviem, či to skutočne tam v zápise bude, ale ja som chcel dať návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne a aby ho ctená snemovňa schválila, nie neschválila.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka, máte slovo.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi pár poznámok k predkladanému zákonu. Tí, ktorí ste v tejto oblasti robili, viete, že Fond na podporu zahraničného obchodu a Eximbanka mali rovnakú filozofiu alebo podobnú filozofiu naplnenia tohto fondu, a to bol vlastne, nazvem to tak, ako to nazvali podnikatelia, zdaňovanie určitej skupiny podnikateľov. To boli vlastne, môžem povedať, tí, ktorí nechceli podporiť, a boli to hlavne exportéri a importéri. A odvádzali nejakú sumu do štátneho rozpočtu. Tá suma vychádzala z toho, koľko podnikateľ alebo firma vyviezla tovaru. Čiže vôbec nie z nejakej marže alebo nejakého zisku, ale z objemu, ktorý táto firma vyviezla, a stávalo sa, že firmy, ktoré mali malú pridanú hodnotu a mali nákladné suroviny ako napríklad Kovohuty Krompachy, ktoré kupovali za obrovské peniaze tonu medi a potom s maličkou pridanou hodnotou ju vyviezli, tak boli zdaňované vysokou sumou, ktorá tvorila podstatnú časť ich zisku. A nebolo to fér voči týmto exportérom. Teraz sa pristupuje k tomu, že je tu návrh, ktorý toto odstraňuje a už sa títo exportéri zdaňovať nebudú.
Ja si myslím, že je to spravodlivé, ale musíme si dať pozor a chcel by som upozorniť predkladateľa na riziká, na ktoré som upozornil aj pani predkladateľku, ktorá bola v našom výbore. A veľké riziko je v tom, ja to poviem naozaj veľmi tvrdo, že je naivné očakávať z dobrovoľných príspevkov nejakú vysokú sumu. Myslím si, že tá suma nepríde, a ak príde, tak iba vtedy, keď ten, kto ju poskytuje, bude dopredu vedieť, že dostane 1,3- alebo 1,5-násobok späť. To je vlastne asi ten jediný dôvod, keď možno očakávať dobrovoľný príspevok.
Preto som chcel vysloviť obavu, aby sme to sledovali, lebo to, čo sa tu vybudovalo bývalou vládou, nebola zlá myšlienka, len nebolo to celkom spravodlivé. Treba, samozrejme, v tom pokračovať a zlepšovať to. Najlepší systém by bol, ťažko ho teraz tak vymyslieť, keby na tom participovali buď všetci nejakou minimálnou sumou, alebo potom, aby sme mali v štátnom rozpočte pripravené niečo, nejakú sumu, aby nám to nekrachlo. Lebo za tie roky sme vybudovali delegatúry, vybudovali sme celkom životaschopný systém, ktorý, samozrejme, sa dá zlepšiť. Ja som celkom dobre nepochopil to, čo hovoril bývalý pán minister hospodárstva, on vravel, že tie delegatúry konkurujú navzájom ministerstvu hospodárstva a mal som pocit, ako keby to chcel zrušiť. Ale tento zákon hovorí hneď na prvej strane, že je to podpora exportu.
Čiže verím tomu, že to nie je na zrušenie, a preto treba si dať, pán minister, pozor, aby sa nestalo to, že nebudú príjmy do tohto fondu vôbec a že by ten fond museli rozpustiť. A ja si myslím, že je oprávnená obava predstaviteľov tohto fondu, ktorí boli aj za nami, aby sa nestalo, že keď nebudú vedieť, čo ich čaká zajtra, môže to spôsobiť nervozitu a obavu. Čiže chcem upozorniť na tento problém.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka bol posledný prihlásený rečník do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či sa chcete vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
z diskusie odznel najvážnejší návrh, ktorý predložil pán poslanec Cagala. Je to návrh, ktorý zasahuje vlastne dosť významne do predloženej novely zákona. Skutočne ide o to, či upustíme od povinných odvodov do tohto fondu, čo je v súlade so smernicou Európskej komisie, právne stanoviská sú jednoznačné a je to predpoklad alebo je to ako jedno z odporúčaní, ktoré by sme mali rešpektovať. Celý komplex problému je trošku širší a je svojím spôsobom zapríčinený aj tým, že nebola dostatočná komunikácia medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré boli zodpovedné za to, aby naplnili úlohu vlády, ktorá je datovaná zo začiatku tohto roku a ktorá znela: Pripraviť návrh pre agentúru na podporu zahraničného obchodu a zahraničných investícií v tom zmysle alebo v takom duchu, ako tieto agentúry pracujú v krajinách Európskej únie, ale napríklad aj v zámorí. Inými slovami išlo o to, aby sa vytvorili legislatívne, inštitucionálne i finančné podmienky na to, aby došlo k synergickému spojeniu medzi fondom, ktorého zákonnú novelu teraz prerokúvame, a napríklad SNAZIR-om, prípadne ďalšími inštitúciami, ktoré v tejto oblasti pracujú.
Toto je úloha, ktorá ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku teraz očakáva. Z toho dôvodu som túto novelu ja pochopil ako novelu na prechodné obdobie, ktorá by však nemala viesť k tomu, že by fond zanikol. Bolo by to veľmi zlé. Reálne skutočne možno očakávať to, že pokiaľ sa zmenia povinné poplatky na dobrovoľné, tak jednoducho tie dobrovoľné poplatky nebudú dovozcovia ani vývozcovia odvádzať.
Máme dve možnosti, dámy a páni, je to teraz na vás. Buď sa rozhodneme pre alternatívu, že prejdeme len na dobrovoľné príspevky. Ja by som sa predsa len za túto alternatívu prihováral s tým, že by Národná rada mohla prijať uznesenie, ktorým by zaviazala vládu a ministerstvo hospodárstva, aby v spolupráci s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou na základe tohto uznesenia vypracovali postup, akým budú sledované a akým spôsobom budú zabezpečovať, aby príspevky do tohto fondu boli odvádzané i naďalej.
Súhlasím s pánom poslancom Cagalom v tom, že v poslednom čase aj ja som dostal vyjadrenia od predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov, že by skorigovali svoj pôvodne pozitívny návrh na to, neodvádzať povinné poplatky, a že by možno na prechodné obdobie na dobu jedného roka, dajme tomu, sme mohli ešte uvažovať o povinných odvodoch.
Navrhujem z tohto dôvodu, aby sme si vyjasnili túto otázku aj v poslaneckých kluboch, aby sme o tomto zákone hlasovali v utorok alebo v stredu budúci týždeň, vytvorili si teda časový priestor, aby sme to mohli dôkladne prediskutovať. Predložím so svojimi spolupracovníkmi aj na základe rokovania s Asociáciou zamestnávateľských zväzov návrh, že ak by sme sa rozhodli pre alternatívu, ktorú ale skutočne z dôvodu kompatibility s Európskou úniou preferujem, to jest prestať platiť povinné odvody, prejsť na dobrovoľné príspevky, tak akým spôsobom zabezpečíme alebo budeme vidieť životaschopnosť fondu aj naďalej.
Čo sa týka ostatných pripomienok, pán poslanec Delinga upozornil na vec, na ktorú som už aj ja predtým upozornil pána spoločného spravodajcu, takže súhlasím s tým, aby bod 3 bol zaradený do skupiny bodov, ktoré treba schváliť. A pán poslanec Maňka upozornil na riziká, o ktorých vieme, ktoré práve treba zapracovať. Fond má také tri hlavné činnosti, ktoré možno v predkladacej správe ste trošku opomenuli, dosť dobre vybudované delegatúry, ale najmä perfektne vybudovaný informačný systém, v ktorom treba pokračovať. Ja som si preveril a do istej miery som sa oboznámil so spôsobom, ako boli použité investičné prostriedky na budovanie tohto informačného systému. Je potrebné v tom pokračovať, a aj keď by vznikla nová spoločná veľká agentúra na podporu zahraničného obchodu a zahraničných investícií, určite by na tomto informačnom systéme stavala.
Na ministerstve hospodárstva je teraz návrh dohody o spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, ktorá sa bude podpisovať buď na úrovni ministrov, alebo štátnych tajomníkov, to nie je podstatné, ale vecné zameranie tohto návrhu je orientované na zdokonalenie spolupráce medzi delegatúrami a obchodnými zastupiteľstvami na našich ambasádach.
Ďakujem.