Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Chcel by som len znovu zdôrazniť, že je výlučne v právomoci toho-ktorého štátu určovať si podmienky na udeľovanie víz. Nesúhlasím s vaším názorom, že je výrazný rozdiel medzi okolitými krajinami, či už je to Poľsko, Česko a podobne. Na druhej strane by som chcel zdôrazniť, že prístup Spojených štátov amerických k Slovenskej republike je naozaj veľmi ústretový, že Slovenská republika nachádza oporu a podporu v Spojených štátoch amerických a Spojené štáty americké veľmi pozitívne hodnotia zmeny, ktoré sa na Slovensku od nástupu súčasnej vlády udiali. A táto vláda napráva aj vo vzťahu k Spojeným štátom americkým to, čo predchádzajúca vláda pokazila.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "V rámci znižovania počtov pracovníkov štátnej správy počítate so zrušením miesta jedného štátneho tajomníka?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
moja odpoveď v zmysle rokovacieho poriadku je jasná a stručná. Nie, nepočítam.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Odpoveď má byť jasná a stručná.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nediskutujte, pán minister, pani poslankyni uteká čas.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne za odpoveď.
Ja si myslím, že vaša odpoveď mala znieť áno, pretože ak vláda stále prezentuje snahu zoštíhľovať štátnu správu, tak sa domnievam, že druhý štátny tajomník na ministerstve školstva je naozaj zbytočnosťou. Pred rokom 1996, keď pod ministerstvo školstva patrili všetky kompetencie, čo sa týka základných a stredných škôl, tak bol iba jeden štátny tajomník a stačil. Stačil si vykonávať svoje funkcie. Nebolo to iba za môjho pôsobenia na ministerstve, ale aj za predchádzajúcich ministrov. Som presvedčená o tom, že vytvorenie nového miesta pre štátneho tajomníka bolo iba účelové, bolo treba uspokojiť príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ktorí si nárokovali post, ktorým by ovládali slovenské školstvo, a preto sa stalo to, čo sa stalo. Domnievam sa, že činnosť štátneho tajomníka, ktorý má na starosti základné a stredné školy, keďže napríklad sa znížil aj počet pracovníkov na sekcii základných a stredných škôl, táto činnosť je neopodstatnená. A v súvislosti s jeho činnosťou by som chcela položiť doplňujúcu otázku.
Pán minister, teraz je 542-ka novelizovaná a je na rokovaní v pléne Národnej rady. V rámci toho tam bola úplne zrejme náhodne vsunutá zmena paragrafu, ktorý sa vôbec nedotýka tej novely zákona, ale dotýka sa otázky vedenia pedagogickej dokumentácie. Iba nedávno ste schválili, že pedagogická dokumentácia na národnostných školách sa vedie dvojjazyčne a zrazu v novele sa objavilo, že triedne knihy sa už majú viesť iba jednojazyčne, teda v maďarčine. Som presvedčená, že je to práca pána...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Pani poslankyňa, vy ten maďarský motív máte tak pospájaný, že máte pocit, že ste položili doplňujúcu otázku k tej prvej otázke, ale nie je to pravda. O tom sa zrejme budeme baviť zajtra alebo v čase, keď bude parlament prerokúvať novelu zákona 542. Predpokladám, že so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi alebo názormi vystúpite tam a ja v záverečnom slove, samozrejme, na to zareagujem a vysvetlím vám, o čo ide vo vzťahu k zápisom do triednych kníh a môj názor na to, pretože ste ho chceli počuť, ale ste to nestihli povedať.
Ja som prekvapený z vášho pohľadu na riadenie štátnej správy a na fungovanie ministerstva školstva, lebo som mal pocit, že po štyroch rokoch vo funkcii by ste mali vedieť, že to ministerstvo je veľmi rozsiahlym ministerstvom z hľadiska zodpovednosti, a to je otázka základného a stredného školstva a otázka vysokého školstva, otázka vedy a techniky, ktorá v plnom rozsahu prechádza na ministerstvo školstva, otázka mládeže a športu a pravdepodobne aj oblasť informatiky, to si vyžaduje jednoducho činnosť viacerých činiteľov. Ak sem cielite šetrenie v štátnej správe, rovnako by mohla byť otázka, prečo má byť toľko a toľko iných ústavných orgánov. Ja si myslím, že ste položili tú otázku zlým smerom, vedená skutočným motívom, ktorý pre Slovenskú národnú stranu je zrejme rozhodujúci, ale ste na zlej stope.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová, nemáte slovo.
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Gustáv Krajči pre pána ministra Pittnera. Otázka znie: "Je pravda, že dňom 1. 2. 1999 nastúpil na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Sobranciach ako vodič pán Miroslav Kudrík? Viete o tom, že tento pán zabezpečoval náhradnými súčiastkami autá dovezené prezidentom Policajného zboru Piptom a pánom Dundom, riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, z Holandska?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Ďakujem.
Vážený pán poslanec, skutočnosti, ktoré uvádzate v prvej časti vašej otázky, sú pravdivé. Áno, je pravdou, že pán Miroslav Kudrík od 1. februára 1999 nastúpil a pracoval ako vodič, občiansky zamestnanec, na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Sobrance. Na vašu druhú časť otázky - vzhľadom na to, že je to opakované, len sa nedostala minule alebo minulé razy do poradia - chcem uviesť len toľko, že vami uvádzané skutočnosti boli predmetom šetrenia pracovníkmi úradu Inšpekčnej služby Policajného zboru Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Keďže však na základe dosiaľ zistených informácií tieto neodôvodňovali v predmetnej veci podozrenie z trestnej činnosti a vec nebolo možné vybaviť inak, bol spisový materiál založený ad acta.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec G. Krajči:
Vážený pán minister,
treba sa naozaj pozrieť a zamyslieť nad tým, či pracovníci Policajného zboru zvyšujú dôveryhodnosť občanov, keď vo vysokých funkciách sú ľudia, ktorí postupujú takýmto spôsobom, že presadzujú svojich rodinných príslušníkov, známych a priberajú ich do Policajného zboru. Jeden prípad som vám povedal, a keď ste dobrý minister vnútra, tak si zistíte, že tento pán okrem toho, že zásoboval náhradnými dielmi, ktoré kradol z áut, ktoré boli zadržané Policajným zborom, aj prevážal na motorovom vozidle, ktoré bolo zadržané, stavebný materiál pánovi Piptovi, a pritom spôsobil dopravnú nehodu. Z miesta činu ušiel a nahlásil dopravnú nehodu na svoje vlastné súkromné motorové vozidlo, ktoré mal poistené, aby ešte získal aj poistnú udalosť. Keď podporujete takéto praktiky v Policajnom zbore, mám obavy z toho, či sedíte na správnej stoličke.
Okrem toho dajte si, pán minister, preveriť týchto pracovníkov, ktorí na východnom Slovensku šarapatia, to je Pipta, Dunda, Bálint, ktorí sú v tejto kauze áut dovážaných z Holandska, aké chatôčky si postavili, tak ako to volajú "chatočky", v obci Kaluža a zabudli ešte aj na ktorých pozemkoch. Aby si to vyriešili, tak prijali do Policajného zboru aj syna starostu, aj syna zástupcu starostu, tiež v roku 1999, aby sa tieto majetkové a pozemkové vzťahy vyriešili.
Pán minister, keď ani o tom neviete, tak ste zlý minister vnútra. Pýtam sa preto, pán minister, či mienite robiť opatrenia v tejto oblasti a či chcete očistiť Policajný zbor.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán poslanec,
mali ste 4 roky na to, aby ste vyriešili vec Piptu, ktorý vám tak leží v žalúdku a takisto tí ostatní. Sú to nezmysly, ktoré hovoríte. A ako dôkaz vám poviem to, že vykonaným šetrením, ako aj vyťažením Milana Semivana, bývalého vedúceho Auto-Danubius Sobrance, Miroslava Kudríka, Tibora Šerbáka, spolumajiteľa firmy Auto-Danubius, neboli zistené tie skutočnosti, o ktorých ste hovorili. A pokiaľ ide o tie ostatné veci, sú to práve také isté "báchorky", pretože som ich predtým nechal vyšetrovať vzhľadom na vaše opakované otázky a mám tú istú odpoveď, ako k prvej. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie? "Aký jazyk je na ministerstve školstva úradným jazykom?"
Minister školstva SR Ľ. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa, rád odpoviem na vašu otázku aj s milým úsmevom, vidím, že aj vy sa usmievate, dúfam, že si porozumieme.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pri výkone svojej pôsobnosti povinne používa štátny jazyk, a to v súlade s § 3 ods. 1 zákona číslo 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Pojem úradný jazyk uvedený zákon nepozná. Pretože podľa § 1 ods. 1 tohto zákona, citujem, "štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk".
Ale aby som presne odpovedal na vašu otázku, úradným jazykom na ministerstve, teda jazykom, v ktorom sa úraduje, je štátny jazyk, to znamená slovenčina.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán minister, som veľmi rada, že ste ma tu tak presvedčili o tom, že na ministerstve školstva ako úradný jazyk sa používa štátny jazyk. Ja sa dám presvedčiť. Ale buďte taký láskavý a presvedčte aj vašich úradníkov. Totiž stačí zdvihnúť telefón na sekretariáte k pánu štátnemu tajomníkovi Szigetimu, kde sa vám ozve "tessék". Stačí zdvihnúť telefón na odbor národnostného školstva a ozve sa vám to isté.
Takže presvedčte ešte aj týchto úradníkov, aby komunikovali so stránkami, aj keď telefonicky, v štátnom jazyku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister, chcete reagovať?
Minister školstva SR Ľ. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa, dostali sa mi signály, ktoré ste teraz avizovali, neviem, či máte s tým osobnú skúsenosť. Je to možno štyri až šesť mesiacov dozadu. Ja som jednoznačne vydal pokyn, aby pracovníci ministerstva rešpektovali to, čo som tu povedal, to znamená platné zákony a platné právne ustanovenia, ktoré upravujú, v akom jazyku je potrebné komunikovať a ozývať sa v mene ministerstva školstva. Myslím si, že by ste neboli proti tomu, že ak volá občan maďarskej národnosti a potrebuje si svoju vec vykonzultovať v tomto jazyku, že to nie je problém. Ale úradníci ministerstva sa hlásia a budú sa hlásiť v slovenskom jazyku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Tóthová pánu podpredsedovi vlády Hamžíkovi a otázka znie: "Súhlasíte ako právnik s konštatovaním, že rozhodnutie nekompetentného orgánu, respektíve rozhodnutie vo veci, na ktorú nemá orgán kompetencie, je nulitné?"
Pán podpredseda, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážená pani poslankyňa,
ďakujem za otázku, aj keď neviem presne, čo ňou máte na mysli, ale tuším to.
Áno, môžem ako pôvodným povolaním právnik súhlasiť s konštatovaním, že rozhodnutie nekompetentného orgánu, pokiaľ je skutočne nekompetentný, respektíve rozhodne vo veci, na ktorú nemá orgán kompetenciu, pokiaľ ju skutočne nemá, je nulitné.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Samozrejme, ďakujem aj pánu ministrovi, pretože mi odpovedal tak, ako každý zdatný právnik musí odpovedať. Len potom som podivená, ako môže politický subjekt a celá vládna koalícia zastávať stanovisko, že rozhodnutie predsedu vlády o amnestii, o čom vyriekol Ústavný súd, že nebol kompetentný, považovať za rozhodnutie, podľa ktorého možno postupovať v praxi a podobne.
Stanovisko, že rozhodnutie Ústavného súdu platí do budúcnosti, to je len pre zákony, pretože pri rozhodnutiach, ak by sme to prijali, dávame priestor všetkým štátnym orgánom, ktoré majú akú-takú kompetenciu, aby rozhodli o akej-takej hlúposti, a bude to platiť, aj keď Ústavný súd vyriekne, že to urobiť nemohli, pretože to už robiť nebudú môcť len do budúcnosti.
Takže takýto právny výklad, ktorý sa prijal k nálezu Ústavného súdu, je absolútne právne neprijateľný, smiešny, pretože každý právnik, ktorý dobre študoval, vie, že ak rozhodnutie vydá orgán, ktorý nemal kompetenciu, toto rozhodnutie je nulitné odo dňa vydania, akoby vôbec nebolo prijaté a nikto ho nemôže realizovať a nikto nemôže podľa neho postupovať.
Ak Slovensko bude postupovať ďalej, stane sa smiešnym subjektom, o ktorom nebude môcť už ďalej byť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, chcete reagovať?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Vážená pani poslankyňa, vo veci rozhodol Ústavný súd, čo považujem za dostačujúce a myslím si, že rozhodnutie Ústavného súdu už nepotrebuje výklad ani jedného z nás.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Siedmu z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady Andel pre podpredsedu vlády pána Mikloša. Otázka znie: "Bankový sektor vyprodukoval za šesť mesiacov stratu 5 mld. Sk. Ako sa bude angažovať vláda Slovenskej republiky, aby zabránila tomuto negatívnemu vývoju?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Najskôr chcem ten údaj, ktorý je v otázke pána podpredsedu, trošku poopraviť.
Bankový sektor ako celok k 30. júnu 1999 vykázal stratu z bežného obdobia vo výške 3,9 a nie 5 mld. korún. Tá strata 5 mld., ale presne je to 4,8 mld., je strata bez špecializovaných bánk, ako je Prvá stavebná sporiteľňa, VÚB, Wüstenrot, Slovenská záručná banka, Konsolidačná banka.
Najskôr k tej príčine, ktorá je za touto stratou.
Po prvé, príčinou je, že po nástupe do vlády a po výmene manažmentov v týchto veľkých štátnych bankách tieto manažmenty začali omnoho realistickejšie a reálnejšie posudzovať aj hospodárske výsledky jednotlivých bánk, pretože musím povedať, že v predchádzajúcom období počas predchádzajúcich štyroch rokov dochádzalo ku kamuflovaniu ekonomických výsledkov a dochádzalo k tomu, že nebola vykazovaná skutočná strata, ktorá v tomto období bola dosahovaná.
Druhá príčina toho, prečo je táto strata taká, aká je, je skutočnosť, že počas prvého polroka tohto roka sa v oveľa väčšej miere vytvárali oprávky ku klasifikovaným úverom, o čom najlepšie svedčí skutočnosť, že za prvý polrok tohto roka tých oprávok sa vytvorilo za 7 mld. korún, pričom za roky 1996, 1997 a 1998 to bolo každoročne len okolo 2 mld. korún.
No a v druhej časti odpovede by som chcel uviesť, čo vláda robí pre to, aby tento vývoj sa zvrátil. Vláda prijala dva zásadné materiály, ktoré o tomto hovoria. Prvý je návrh programu reštrukturalizácie bánk a reštrukturalizácie podnikového sektora a druhý, nedávno schválený, je návrh prvej etapy predprivatizačnej reštrukturalizácie vybraných bánk. Ten druhý bol schválený nedávno, presne pred týždňom, 21. októbra tohto roka.
Tieto materiály jasne hovoria, akým spôsobom chceme v tejto oblasti postupovať. Je to štandardný postup, aký bol použitý aj v okolitých krajinách, tam, kde už k tomuto procesu došlo. Treba povedať, že aj tu sme stratili najmenej štyri roky, a, žiaľbohu, v dôsledku toho, čo sa tu dialo v rokoch 1994 a 1998, výsledkom tohto vývoja je aj stav v týchto veľkých štátnych bankách, kde narastala a narastá stratovosť a klasifikované úvery a kde jediným riešením je predprivatizačná reštrukturalizácia a následná privatizácia, ale spôsobom, ktorý bude transparentný, prehľadný, ktorým do týchto bánk vojdu skutoční vlastníci, ktorí prinesú to, čo banky potrebujú, teda peniaze, manažérske know-how, prístup na zahraničné trhy a dôveryhodnosť. Pretože, žiaľbohu, práve vývoj v tejto oblasti v posledných štyroch rokov bol presne opačný, čoho najlepším príkladom je to, ako skončila Investičná a rozvojová banka, a to nútenou správou v decembri 1997. A zároveň všetky príčiny, ktoré k tomu viedli a ktoré spočívali v politickom zneužití, zneužití politického vplyvu na ovládnutie tejto banky ľuďmi a skupinami, ktoré túto banku nielenže nedokázali ozdraviť, ale, naopak, vykradli a vycicali ju.
Ďakujem, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, chcem reagovať.
Samozrejme, opatrenia, ktoré vláda urobila, sú iste štandardnými opatreniami. Máte pravdu, podobne postupovali i ďalšie postkomunistické krajiny, najmä krajiny strednej Európy, ale negatívny vývoj, ktorý v bankovníctve nastal, a to pomerne prudký, najmä od apríla, naznačuje, že boli určité nedostatky. Nedostatky, ktoré sa jednoducho nedajú zvaľovať iba na minulosť a predchádzajúcu vládu. Iste, boli tam pomerne veľké nedostatky i v minulosti. To nakoniec nikto netají. Ale zoberme si aj vystúpenia serióznych ľudí v bankovom sektore, sami priznávajú, že ten proces bol negatívny. A zrejme vláda, i keď prijala, vravím, súhlasím, štandardné opatrenia, tieto opatrenia mala prijať skôr.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Nemôžem s tým celkom súhlasiť. Jednoducho existuje značná zotrvačnosť, pričom zároveň v týchto bankách napriek tej vykázanej strate došlo k evidentne pozitívnym krokom, ktoré sa dajú jasne vyčísliť aj na číslach.
Po prvé chcem povedať, že ide najmä o tie najväčšie banky, že v Investičnej a rozvojovej banke došlo k zásadným krokom, k pozitívnym krokom, došlo k navŕšeniu základného imania, k zníženiu straty, ktorá tam bola, a došlo k vytvoreniu podmienok, aby táto banka mohla byť reštrukturalizovaná a privatizovaná.
V Slovenskej sporiteľni a vo Všeobecnej úverovej banke boli vymenované nové manažmenty, ktoré uskutočňujú reštrukturalizačný, ozdravný a úsporný program. Je to jasne vidieť a každý, kto má záujem, môže sa v týchto bankách informovať, akým spôsobom napríklad znižujú náklady.
Čo sa týka napríklad úrokových sadzieb, je taktiež evidentné a zrejmé, že tie kroky, ktoré vláda urobila, prinášajú aj pozitívne efekty, ako je napríklad zníženie celkovej úrovne úrokových sadzieb aj tých, ktoré sú na medzibankovom trhu, aj tých, za ktoré sa refinancuje štát.
Takže pravdou je, že tie pozitívne efekty z hľadiska situácie v bankách ako takých sa ešte nedostavili, ale to je jednoducho dané zotrvačnosťou týchto ekonomických procesov. Je to dané tým, že napríklad proces reštrukturalizácie a privatizácie bánk v každej krajine trvá najmenej rok, rok a pol, niekedy až dva roky. Jednoducho procesy majú svoje trvanie, a, žiaľbohu, ani my to nevieme urobiť rýchlejšie, ako je objektívne možné robiť to.
Takže všetkých nás určite mrzí, že tá situácia nie je lepšia, ale má to svoje príčiny, má to svoje súvislosti. A dôležité je, že sa vytvárajú predpoklady, aby v čase, ktorý je objektívne najrýchlejšie možný, sa tieto veci napravili.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ôsmu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ošváth pre podpredsedu vlády Hamžíka. Otázka znie: "Ako hodnotil predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Russell Johnson počas návštevy Slovenskej republiky úroveň demokracie na Slovensku?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec,
vaša otázka ma núti ku krátkej odpovedi. Poviem len toľko, že pán predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Russell Johnson počas svojej návštevy Slovenskej republiky hodnotil úroveň demokracie na Slovensku vzhľadom na dosiahnutý stupeň politickej transformácie ako dobrú. Vysoko ocenil predovšetkým skončenie monitorovania Slovenskej republiky zo strany Rady Európy, čo potvrdzuje plnenie všetkých kritérií a podmienok, za ktorých Slovenská republika do Rady Európy vstupovala.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda vlády,
využívam vašu prítomnosť na položenie doplňujúcej otázky, keďže som ich nemohol pánovi ministrovi položiť. Chcel by som sa dotknúť tej skutočnosti, pretože som bol prítomný na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia, keď sa skončilo monitorovanie Slovenskej republiky a keď vlastne Rada Európy konštatovala, že Slovensko sa stalo štátom so štandardne vybudovanou demokraciou. Bol som veľmi potešený, potešený vystúpeniami delegátov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorí túto skutočnosť vo svojich vystúpeniach konštatovali. V jednom z nich dokonca napríklad konštatoval delegát, že úroveň demokracie na Slovensku za posledný rok postúpila väčšmi ako za posledných päť rokov.
Moja doplňujúca otázka sa týka možnej účasti ústavných činiteľov na niektorom budúcoročnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá by bola veľmi žiaduca pre Slovenskú republiku. Mám na mysli prípadnú účasť a vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky alebo premiéra vlády Slovenskej republiky, prípadne ministra zahraničných vecí, či sa plánuje a počíta s takouto účasťou.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem.
Ja sa, vážený pán poslanec, stotožňujem s vaším hodnotením, ktoré je vlastne hodnotením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Viem, že Slovensko sa už prakticky od vstupu ako suverénneho štátu zúčastňuje na parlamentných aktivitách, a myslím si, že nič nestojí v ceste tomu, aby sa niektorý z najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky zúčastnil najbližšieho Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, aby na ňom vystúpil a určite takúto iniciatívu alebo takéto vystúpenie podporím. Myslím si, že by bolo užitočné a že by pomohlo prezentovať Slovenskú republiku ako riadneho člena a efektívneho člena Rady Európy, ktorý nielenže plní svoje povinnosti, ale môže sa so svojimi skúsenosťami podeliť aj s ostatnými členskými štátmi. V tomto smere už boli podniknuté kroky, keď sa predstavitelia Slovenskej republiky cez Radu Európy zúčastnili na väčšom počte volieb ako monitori alebo pripravovali tieto voľby a odovzdali takýmto spôsobom svoje skúsenosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Deviatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ošváth pre pána ministra Kukana. Otázka znie: "Aký vplyv na integračné ambície Slovenskej republiky má spolupráca v rámci krajín Vyšegradskej štvorky?"
Odpovedať bude pán minister Kňažko.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
proces integrácie do Európskej únie a naše snaženie o vstup do Severoatlantickej aliancie je nemennou konštantou zahraničnej politiky Slovenskej republiky od jej vzniku v roku 1993. Všetky doterajšie vlády to jasne deklarovali vo svojich programových vyhláseniach, ale nie všetky doterajšie vlády dokázali prispôsobiť k dosiahnutiu tohto cieľa konkrétne kroky. Nedovolím si tvrdiť, že vyšegradská spolupráca je podmienkou integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Je však absolútne jasné, že schopnosť integrácie tej-ktorej krajiny sa posudzuje do značnej miery aj schopnosťou rozvíjať dobré vzťahy a intenzívnu spoluprácu s najbližšími susedmi. Pri integrácii totiž nejde iba o vzťahy s Bruselom, ale aj o väzbu medzi jednotlivými členskými štátmi, predovšetkým susediacimi štátmi. Medzi nimi sa proces integrácie prejavuje najviditeľnejšie, a to tým, že sa vytvára jednotný ekonomický priestor, že hranica stráca svoj pôvodný význam. Preto sú susedné štáty pre nás také dôležité.
To, že sa seriózne pripravujeme na vstup do integračných zoskupení, najlepšie dokážeme tým, že predstavíme konkrétne výsledky spolupráce s našimi susedmi. Z tohto hľadiska je osobitne dôležitý rozvoj cezhraničnej spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni. Významným faktorom v tejto súvislosti je ešte fakt, že Česká republika, Poľsko a Maďarsko sú v predstihu pred Slovenskou republikou, pretože sú už členmi NATO a začali už prístupové rozhovory do Európskej únie. Potrebujeme ich skúsenosti a sme radi, že naši partneri sa nezdráhajú o ne podeliť. Naopak, majú záujem na tom, aby celý stredoeurópsky priestor bol pokrytý tými istými bezpečnostnými a hospodárskymi štruktúrami.
Ak by som mal teda zhodnotiť vplyv spolupráce v rámci V 4 na integračné ambície Slovenskej republiky, tak môžem zodpovedne povedať, že je mimoriadny. Už len samotná myšlienka úzkej spolupráce v tomto priestore má obrovskú hodnotu. Ochota naplniť ju obsahom ju znásobuje prvýkrát a konkrétna spolupráca druhýkrát. Takto je vnímaná v centrále NATO i v komisii Európskej únie. Ak chceme dosiahnuť strategické zahraničnopolitické priority Slovenskej republiky, pod ktoré sa hlasovaním o programových vyhláseniach síce rôznych vládnych zoskupení podpísali všetky parlamentné strany, tak vyšegradská spolupráca je cestou, ktorá nás k cieľu bezpečne privedie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth nechce dať doplňujúcu otázku.
Ďakujem, pán minister.
Desiatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Hofbauer pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Vo Švajčiarsku pošta a autobusová doprava sa nachádzajú v jedinom štátnom podniku a overilo sa to ako optimálne riešenie. Nebolo by takéto riešenie najúspornejšie a tým aj optimálne pre Slovensko? Alebo na Slovensku hlavným cieľom nie je funkčnosť, ale privatizácia pošty aj autobusovej dopravy?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nemá zmapované hospodársko-právne formy podnikov pôšt a autobusovej dopravy alebo iných dopravných podnikov vo všetkých európskych krajinách. Možno však súhlasiť s konštatovaním, že pre Švajčiarsko je uvádzané zlúčenie pošty a autobusovej dopravy zrejme optimálnym riešením.
Pokiaľ, pán poslanec, hovoríte, že ide o štátny podnik, domnievam sa, že tým myslíte obchodnú spoločnosť s účasťou štátu, pretože štátne podniky patria medzi výdobytky socializmu a v trhovej ekonomike s výnimkou bývalých krajín socialistického sektora zavedené nie sú.
Ďalej chcem podotknúť, že ministerstvo pripravuje koncepciu transformácie a privatizácie štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy, v ktorej neuvažuje so zlučovaním štátneho podniku Slovenská pošta so štátnymi podnikmi Slovenskej autobusovej dopravy. Po stabilizácii 17 zlúčených štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy sa v prvom kroku budú tieto transformovať na akciové spoločnosti a v ďalšom kroku privatizovať s tým, že v súlade s programovým vyhlásením vlády si štát ponechá minimálne 34-percentný majetkový podiel v týchto podnikoch. V nadväznosti na novelizáciu zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa uvažuje s transformáciou Slovenskej pošty na akciovú spoločnosť, v ktorej si štát ponechá 100-percentnú majetkovú účasť. Privatizácia majetku slúžiaceho na poskytovanie poštových služieb, ktoré sú vyhradené štátom, je týmto zákonom obmedzená.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán minister,
vy nemáte pocit, že na Slovensku sa vymýšľa za každú cenu niečo originálne, vlastné, a to za podmienok, že v iných štátoch vyspelej západnej Európy už tieto problematiky boli preskúmané a vyriešené? Vy nemáte dojem, že to, čo Švajčiari aplikujú už desiatky rokov ako optimálne, by sa hodilo aj pre nás, a to tým skôr, že do každej obce je potrebné dostať autobusovú dopravu a súčasne aj rozvážať poštu? Že sa vlastne vykonávajú dva súbežné, nezriedka i protismerné pohyby? Navyše, aký máte názor na to, že stále pozeráme na vzory veľkých štátov, ale som presvedčený o tom, že pre Slovensko ako malý štát s rozptýlenou ľudnatosťou a osídlením by mali byť práve vzorom alebo teda príkladom tie štáty, ktoré sa musia zaoberať podobnými problémami, ako máme my. To sú napríklad Írsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Dánsko. Nie také štáty, ktoré sú pre nás netypické, ako je Nemecko, Francúzsko, Británia. Takže čo sa tým získa, ak autobusová doprava sa premení na akciovú spoločnosť a následne sa má privatizovať? Máte predstavu, kto vstúpi do takejto akciovej spoločnosti väčšinovým podielom, keď autobusová doprava zápasí s insolventnosťou? Máte predstavu, čo sa získa prevodom pošty na akciovú spoločnosť, ak pošta má problémy s uživením seba samej? Máte predstavu, že pošta sa bude len zbavovať svojho majetku a predávať to, čo je umožnené v rámci akciovej spoločnosti? Sú toto skutočne ciele zabezpečenia, alebo sú to ciele zbavenia sa problémov?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem.
Ďakujem pánu ministrovi za podnetné informácie, my však budeme postupovať...
Predseda NR SR J. Migaš:
Poslancovi. Keď už, tak exministrovi.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
V niektorých štátoch je zvykom bývalých ministrov oslovovať minister, aj keď už nevykonávajú svoju funkciu. Takže som to bral asi takto. Pardon.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Takže ešte raz.
Ďakujem za podnetné informácie, budeme však postupovať spôsobom, aký som už povedal, že nebudeme spájať poštu s autobusovou dopravou. Budeme zvlášť transformovať autobusovú dopravu a zvlášť Slovenskú poštu a očakávam, že to prinesie výsledky. Prekvapuje ma, že ste nezačali s týmto podnetným návrhom, s realizáciou tohto podnetného návrhu vtedy, keď ste na to mali možnosť. A verím, že keď v budúcnosti budete mať túto možnosť, tak budete v tom pokračovať vy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Čas vymedzený na hodinu otázok je vyčerpaný. Končím bod - hodina otázok.
Budeme pokračovať ďalej v rozprave k návrhu novely zákona, ktorá bola v dopoludňajších hodinách.
Prosím podpredsedu Národnej rady, aby viedol ďalšie rokovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenom bode programu, ktorým je návrh skupiny poslancov o zákone číslo 241/1993 Z. z.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že mnohí páni poslanci chcú využiť prítomnosť členov vlády, odporúčam, aby sme spravili prestávku do 15.30 hodiny. O 15.30 hodine budeme pokračovať v rokovaní schôdze.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov s tým, že ešte nám ostali piati poslanci, ktorí vystúpia v rozprave. Ako prvý pán poslanec Brňák.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v rámci svojho vystúpenia chcem iba ozrejmiť návrh, ktorý podal pán profesor Števček práve v spojitosti s jeho vystúpením a ktorý bol podaný technicky, myslím si, že je potrebné, pretože nie všetci celkom pochopili návrh, ktorý podával, o čo vlastne ide. Museli sme to osobitne vysvetľovať aj pánovi spravodajcovi, pánovi Mikloškovi, takže to bol vlastne dôvod, aby ešte raz odzneli tieto dôvody, hovorí sa, že opakovanie je matkou múdrosti.
Návrh, ktorý bol podávaný, spočíva predovšetkým v tom, že 30. október, deň deklarácie slovenského národa, ktorý doteraz figuroval v rámci § 3 citovaného zákona ako pamätný deň Slovenskej republiky, sa navrhuje preradiť mechanickým spôsobom, aby bol zaradený medzi štátne sviatky. A keďže sme poznali výhrady, ktoré boli namietané voči tomuto kroku v tom zmysle, že nie je žiaduce a nie je únosné v rámci Slovenskej republiky, aby sa neúmerným spôsobom zväčšoval počet štátnych sviatkov a tak aj dní pracovného pokoja, tak zároveň v rámci tohto pozmeňujúceho, resp. doplňujúceho návrhu je konštatované, že tento štátny sviatok nie je dňom pracovného pokoja. Je to pomerne netradičné riešenie, ale je právne prípustné a v tomto smere na symbolickej rovine vlastne tento deň bude plniť charakter štátneho sviatku, ale ľudia budú proste normálne pracovať. Čiže to je, pokiaľ ide o uvedený návrh.
Chcel by som ďalej navrhnúť, keďže v spoločnej správe sa hovorí, aby o bodoch spoločnej správy 1 až 4 sa hlasovalo spoločne a aby boli schválené, navrhujem, aby bod 3 spoločnej správy bol vyňatý na samostatné konanie a aby tento bod, naopak, nebol schválený. Tam mne z nepochopiteľných dôvodov a príčin výbor pre kultúru a médiá navrhol, aby z pôvodného návrhu slovný výraz "česko-slovenský štát", ktorý tam bol pôvodne uvedený s pomlčkou, aby bol v tomto texte nahradený výrazom "československý štát" bez pomlčky.
Nechcem rozvírovať a zvýrazňovať problémy dotýkajúce sa pomlčkovej vojny, táto politická trauma tu bola aj v minulosti v rámci Slovenska, ale jednoducho si myslím, že ak už sa chce schváliť takýto návrh, tak jednoducho je potrebné postupovať z pozícií a potrieb Slovenskej republiky s malým "s", tak ako to píšu aj slovenskí historici, pán spravodajca Mikloško. Čiže nevidím v tom problém a jednoducho si myslím, že ten odkaz a ten sľub a záväzok, ktorý tu bol dávaný ešte v pôvodných historických materiáloch a dobových dokumentoch, počnúc Clevelandskou a Pittsburskou zmluvou, že jednoducho je potrebné zakomponovať a dať ho aj v takejto podobe, v akej bol pôvodne v návrhu uvedený. To je azda všetko.
Chcel som reagovať ešte v rámci svojho vystúpenia na úvodné slovo pána predkladateľa, pána poslanca Bohunického. Neviem, či je najvhodnejšie a najšťastnejšie reagovať na to úvodné slovo. Možno len dvomi vetami chcem povedať, že uvedený návrh, ktorý je predložený pánom poslancom Bohunickým, si do istej miery žiada vytvorenie akejsi krehkej rovnováhy. Myslím, že každému z nás je zrejmé a jasné, že štátne sviatky by mali spoločnosť predovšetkým zjednocovať, a nie rozdeľovať. A každému je zrejmé a jasné, že tento sviatok jednoducho do istej miery je kontroverzný.
Preto si myslím, že bolo nevyhnutné, bolo žiaduce a bolo štátnicky múdre, aby aj úvodné slovo k tomuto návrhu znelo práve v záujme a v zmysle tejto krehkej rovnováhy, aby došlo pri predložení tohto návrhu k akémusi vyváženiu rozumu a citu, aby zo strany pána poslanca Bohunického bola aj väčšou formou ingerovaná alebo zvýraznená empatia k tej druhej strane a pochopenie povedzme logiky veci a rozumu a citu aj názorov, ktoré hovoria o niečom inom. A v každom prípade si myslím, že bolo nevyhnutné a žiaduce, aby pán Bohunický ako predkladateľ toho návrhu sa pokúsil, už keď načrel do dobových materiálov, aby sa pokúsil aspoň o akúsi syntézu týchto historických dokumentov a aby nevytrhal fragmenty dvoch-troch takýchto dokumentov a na ich základe sa snažil dokumentovať a preukázať, že jednoducho slovenský národ a slovenskí politickí predstavitelia, reprezentanti vlastne už na základe ním konštatovaných vecí odjakživa chceli byť vetvou československého národa, odjakživa sa cítili súčasťou československého národa a odjakživa vlastne tento pocit mali akosi v sebe, a preto, aj preto je potrebné tento deň dať ako pamätný deň Slovenskej republiky. Jednoducho je to účelové konštatovanie. Jednoducho treba povedať, že tých dobových dokumentov, z ktorých by sa bolo treba odraziť pre inú syntézu, je oveľa viac, ako ním konštatovaná veta z Martinskej deklarácie alebo citát Andreja Hlinku. A že treba povedať, keď už ide o pokus vytvorenia tej syntézy, treba začať povedzme minimálne už rokom 1848 a všetkými rozhodujúcimi dokumentmi, ktoré sa od toho času viažu k slovenskému národu.
Ak by sme z tohto uhla pohľadu analyzovali tieto texty a vytvorili nejakú syntézu, tak jednoducho nemôže nikto povedať také závery, ako boli konštatované a vyslovené pánom poslancom Bohunickým. Treba povedať, že všetky tieto dokumenty a všetky tieto historické akty sa zvýrazňujú alebo sú spojené jednou jednotiacou myšlienkou, a to je myšlienka emancipácie slovenského národa. To, akou formou sa to urobí alebo akou cestou sa to dosiahne, to je vec možno politickej taktiky, politickej stratégie, ale v tomto smere si jednoducho myslím, že pán poslanec Bohunický sa dosť nešťastným spôsobom zmocnil vysvetlenia dôvodu, pre ktorý by mal byť 28. október pamätným dňom Slovenskej republiky. Jednoducho si myslím, že tie pasáže, ktoré citoval v úvodnom slove, nevyjadrujú zásadne postoj slovenského národa, ani jeho vtedajších politických reprezentantov.
Na to, aby pomerne objektívnym spôsobom zhodnotil celkovú pozíciu Slovenska z hľadiska toho historického kontextu, je nevyhnutné, aby pán poslanec Bohunický ako predkladateľ poukázal aj na iné deje, iné skutočnosti, iné javy, ktoré sú podstatné pre, ako som povedal, politickú taktiku. Jednoducho vtedajšia geopolitická situácia, ďalej politický úskok, ďalej neopakovateľná vhodnosť chvíle oddelenia sa českého národa a slovenského národa spod jarma Rakúska a Uhorska, ďalej voľba medzi zlým a ešte horším - aj toto boli hybné motívy, ktoré povedzme viedli predstaviteľov slovenského národa v tom čase, že jednoducho zvolili si takú taktiku, akú si zvolili. Preto je povedzme aj istá disharmónia a isté otázniky vzťahujúce sa aj k Martinskej deklarácii, aj k tej časti, ktorú citoval pán predkladateľ a ktorou chcel dôvodiť, že jednoducho to je vyjadrením zásadného postoja slovenského národa aj jeho politickej reprezentácie. Nie je to tak. Jednoducho volilo sa v rámci viacerých záležitostí a v zmysle jedného múdreho pána, ktorý povedal, že nie vždy fakty sú rozhodujúce, ale práve postoje, tak aj táto záležitosť je veľmi podstatná a veľmi, by som povedal, je rozhodujúca pre posúdenie 28. októbra 1918 a vyjadrenia sa predstaviteľov slovenského národa k otázke existencie slovenského štátu.
Ja si myslím, že je potrebné, je žiaduce aj pre budúcnosť nájsť tú krehkú rovnováhu. Preto došlo k istému možno kompromisu zo strany pána profesora Števčeka, ktorý sa snaží zvýrazniť z hľadiska týchto dvoch sviatkov, myslím, že nie je potrebné sa sporiť, že ktorý sviatok, čo bolo skôr, či vajce, alebo kurča. Jednoducho cítime potrebu zvýrazniť 30. október ako väčší prejav, väčší zástoj Slovákov, slovenského národa k tejto historickej udalosti, a preto v podstate takýto návrh jednoducho odznel.
Čiže - aby som už nehovoril veľmi dlho - celkom na záver zdupľujem to, čo som povedal vlastne na úvod, že si myslím, že, pán poslanec Bohunický, ako predkladateľ ste skutočne nezvolili pre tých, ktorí sú do istej miery váhaví, pre tých, ktorí sa snažia nájsť vyvážený cit, alebo vyváženú rovnováhu alebo vyváženosť medzi rozumom a citom aj v týchto veciach, že jednoducho bolo potrebné vystúpiť viac štátnicky a viac, by som povedal, s väčším stupňom empatie, povedzme aj k tej druhej strane.
Ak by mali byť dôvody vyhlásenia pamätného dňa 28. októbra iba tie, ktoré ste uviedli vy vo svojom pôvodnom slove, aj s takou konštatáciou, ako ste uviedli, myslím si, že ani jeden Slovák, bez ohľadu na to, či je politickým reprezentantom opozície alebo koalície, by za tento návrh nemal zahlasovať.
Ďakujem.