Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
vývoj štátov sa uskutočňuje ako vertikálna špirála, ktorá smeruje od minulosti cez prítomnosť k budúcnosti. V tomto zmysle je potrebné chápať aj vývoj štátov, ktoré vznikajú, zanikajú alebo fungujú horšie alebo lepšie. V tomto zmysle je potrebné posudzovať aj návrh pána poslanca Bohunického na vyhlásenie 28. októbra 1918 ako pamätného dňa Slovenskej republiky.
Bolo už tu povedané predrečníkmi, že pamätné dni sa vyhlasujú spravidla alebo súvisia so vznikom samostatného a nezávislého štátu. Tak je to v celom svete. Aj v Spojených štátoch oslavujú nie vznik anglického kráľovstva, ale Independence Day, to znamená 4. júl ako deň nezávislosti, ktorú si vybojovali americké kolónie na predtým materskej imperiálnej krajine Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. V tomto zmysle bol systém, my Slováci, aby sme boli niečo výnimočné, tak sme si systém sviatkov spojených s našou nezávislosťou rozšírili až na štyri. Dnešný návrh aj mojich kolegov z poslaneckého klubu, aby vyvážili tú nezmyselnosť tohto návrhu, ktorý tu predložil pán poslanec Bohunický, sa pokúša vyhlásiť ešte aj piaty takýto sviatok. Ja si myslím, že v každom modernom a civilizovanom národe stačí jeden štátny sviatok, ktorým štát alebo národ získava nezávislosť a samostatnosť. Ale nebola by to slovenská schizofrénia, keby sme postupovali v súlade so vžitými tradíciami.
Takže, pán Bohunický, neviem, či zo sentimentálnych dôvodov alebo skrytou snahou o politický revanš prišiel s takým geniálnym nápadom vyhlásiť 28. október 1918 za pamätný deň slovenského národa alebo Slovenskej republiky. Ja si myslím, že je to obyčajný historický anachronizmus, pretože spoločný štát Čechov a Slovákov nikdy nebol osamostatnením sa Slovenskej republiky, nikdy nebol požehnaním pre Slovákov. Bol to český štát rozšírený okupáciou o slovenské územia alebo historicky slovenské územia, ktorý umožnili mocnosti vtedajšej Dohody. Iba neskoršia politická reprezentácia na čele s čechoslovakistom, ktorého tu správne pán profesor Húska nazval agentom pražskej vlády, ktorý za svoje čechoslovakistické zmýšľanie dostal do správy Slovensko, pretože presne tak sa nazýval minister pre správu Slovenska.
A ak chcete hovoriť, pán Bohunický, o samostatnom slovenskom štáte s ministrom pre správu Slovenska, tak ja vám musím povedať, že v štátovede sa takýmto územiam hovorí ako závislé alebo koloniálne, alebo v lepšom prípade domíniá. Teda o nijakej samostatnej Slovenskej republike sa nedá hovoriť.
Ba naopak, mám tu Prúdy z mája 1923, sám Šrobár geniálne zvaľuje snahu slovenských intelektuálov, slovenskej spoločnosti a hovorí, že myšlienku autonómie Slovenska priniesli na Slovensko najprv zlou slovenčinou tlačené letáky, ktoré vydávalo maďarské propagandistické oddelenie v Budapešti. V tom čase vláda Károlyiho vydala národnostný zákon a v ňom utvorená slovenská krajina ako samosprávne teleso zo stránky jazykovej, pravda bez snemu a vlády. Idea slovenskej autonómie, politickej, je vynálezom maďarskej vlády pre Slovákov žijúcich v Česko-slovenskej republike. Je jasné, že pán Šrobár sa snažil klamať vtedy pomerne slabo vzdelaný slovenský národ, pretože pomlčal o celých dejinách, ktoré Slováci, alebo o všetkých autonomistických snahách Slovákov od počiatku 17. storočia cez roky 1847 - 1848, cez rôzne petičné hnutia, cez deputácie Slovákov, jednoduchých Slovákov, ktorých slovenská inteligencia vtedy vodila k panovníkovi, aby presvedčila uhorských monarchov, že Slováci, aj jednoduchí Slováci, jednoduchý slovenský národ chce samostatné kráľovstvo, samostatnú korunnú krajinu v rámci habsburskej monarchie. Ale v tých istých Prúdoch sa môžete dočítať na druhej strane od anonymného autora, označovaného N. P., že Štefánik, a to podotýkam, tí, ktorí tu tvrdili, pán Weiss - spravidla ujde, keď sa dotýkame jeho - ako salónny sociálny demokrat alebo lev socialistických salónov jednoznačne označuje Štefánika za jedného z hlavných nositeľov samostatných autonomistických tendencií, ktoré nekorešpondujú s hlavným prúdom slovenskej politiky, ktorá chce jednotný československý národ, ktorého predstaviteľom, správne povedal pán Ballek, bol aj do istej miery spisovateľ Hviezdoslav. Aj to sa tu hovorí na strane 131.
Takže Slováci nedostali to, čo im sľubovali Česi v Pittsburskej dohode, teda samostatný štát, nedostali dokonca ani autonómiu. Slovensko bolo administratívne rozčlenené podľa českého vzoru. Bolo zriadené už to hanebné ministerstvo pre správu Slovenska, ktorým si Česi administratívne podriadili slovenské územie. Hovoria o tom jednoznačne pre právnika, ak si pozrie transformačné zákony, ktorými sa pretransformoval, v Česku sa pretransformoval jednoznačne právny poriadok habsburskej monarchie, ale na Slovensku sa nepretransformoval právny poriadok Uhorska len do značne obmedzenej miery a zavádzal sa teda poriadok platný aj v budúcnosti jednotného československého národa.
V tomto zmysle, pán Bohunický, žiaľbohu, musím konštatovať, že ste hlboko nepochopili dejiny tohto národa a že jediné, čo vás ospravedlňuje, je váš sentimentálny vzťah k dejinám a k svetlým dejinám spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý existoval podľa učebníc, ktoré boli písané od roku 1945 a v ktorých sa vykresľoval ešte v krajších farbách ako za prvej Česko-slovenskej republiky. Ja musím povedať, že ide o vaše hlboké nedorozumenie dejinného vývoja. Bolo by možno jednoznačnejšie pochopenie, ak by ste možno dali 28. august ako deň, keď vznikla česko-slovenská federácia, pretože vtedy ústavným zákonom 77 bývalé Novotného Národné zhromaždenie poverilo bývalú Slovenskú národnú radu, teda našu predchodkyňu, zriadilo a doplnilo Českú národnú radu a poverilo ich hlasovaním o spoločnom štáte. Vtedy naozaj Slováci dostali aspoň zdanie autonómie, ktorá sa už po tretíkrát, lebo jej predchádzali ešte likvidácia autonómie podľa Košického vládneho programu troma pražskými dohodami, vtedy sa Slováci dočkali aspoň toho, že dostali akúsi náhradu samostatného parlamentu - Slovenskej národnej rady.
A už tu bolo povedané, prečo by ste, pán Bohunický, nemohli navrhnúť ako pamätný deň aj 25. november, nie preto, že to je deň mojich narodenín, ani preto, že oslavujeme svätú Katarínu, ale práve v tento deň sme vo Federálnom zhromaždení rozdelili to, čo vzniklo v roku 1968 práve z vôle tých istých národných rád, lebo treba povedať, že nie z vôle Federálneho zhromaždenia, lebo zákon o rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vychádzal z filozofie, že sme sa najprv obrátili znova v zmysle ústavného zákona 77, ktorý zriadil alebo poveril obidve národné rady, aby zriadili spoločný štát, z vôle týchto obidvoch národných rád, teda z vôle Slovenskej národnej rady alebo jej poslancov a Českej národnej rady sme potom rozdelili my poslanci Federálneho zhromaždenia spoločný štát.
Ja sa vás pýtam: Prečo nie tento deň? Azda preto, že vy ste zaň nehlasoval, že ste sa vtedy tvárili, že sa vás slovenské záležitosti nedotýkajú? Ja sa vás chcem opýtať: Akú zodpovednosť ste vtedy mali voči tejto republike, keď už takmer rok a pol po tom pán Havel zničil slovenský zbrojársky priemysel a ponechal český, keď sa stihli ukradnúť českou stranou Česko-slovenské aerolínie bez jedinej koruny náhrady, keď sa sprivatizovala českou stranou Česko-slovenská plavba dunajská, keď sa dávali desiatky a stovky miliónov na opravu budov, v ktorých sídlili federálne orgány, v ktorých dnes sídlia orgány českého štátu? Vy ste vtedy vehementne trvali na tom, že bude aj naďalej tzv. spoločný štát, čo nebolo nič iné ako asymetrická federácia, v ktorej sme mali jednoducho postavenie vazalov.
Ja sa pýtam aj pána Zajaca, ako vehementne tu obhajoval americké záujmy, ktoré búrali práve takú istú federáciu v Juhoslávii, lebo aj to bola jedna z asymetrických federácií, kde vládnuci srbský národ mal pod sebou iné národy, ktoré sa, chvalabohu, osamostatnili, tak ako sme sa osamostatnili my. Ja sa pýtam: Prečo aj teraz schvaľujete to, že sa bývalá federácia Sovietsky zväz, ktorá bola takisto asymetrickou federáciou a v ktorej ruský národ mal pod sebou menšie národy, ktoré sa tiež osamostatnili, prečo tento celý proces schvaľujete a prečo práve tu chcete nám natĺcť do hlavy, že máme oslavovať nejaký sviatok, ktorý nebol z hľadiska toho, čo Wilson nazval sebaurčovacím právom národov, pán Bohunický, a Wilson bol štátovedcom, prečo vy nechcete pochopiť, že máme nárok oslavovať iné dni ako dni samostatnosti, že máme oslavovať iné dni ako vďakyvzdanie, ale nie práve tento sviatok, keď sme sa práve, naopak, stali českou kolóniou, administratívne riadenou z Prahy cez Vavra Šrobára ako ministra pre správu Slovenska?
Ja len predpokladám, že na budovu Filozofickej fakulty na nábreží Dunaja nedáte aj tabuľu, na ktorej bude napísané, že 28. október je naším pamätným dňom, lebo pre mňa to určite nikdy pamätný deň nebude. Ja si myslím, že bude to pamätný deň SDĽ, pretože na jednej strane doobeda budeme riešiť vašu historickú schizofréniu, váš politický sentimentalizmus, z ktorého sa neviete vyliečiť, a na druhej strane budeme večer riešiť problém dôvery vašej ministerke financií, ktorá svojou politikou, moja to určite nie je, budeme riešiť odvolávanie pani ministerky financií, ktorá vedie túto republiku, ktorú vy ste pred 7 rokmi nechceli, za ňu ste nehlasovali a teraz by ste sa v nej chceli hrať na vládcov, vediete ju do záhuby. A chýba vám, pán Bohunický, nejaký záchytný bod, na ktorý by ste znovu mohli zviesť, tak ako komunisti zvádzali, všetko utrpenie alebo biedu slovenského národa, ale aj pred nimi čechoslovakisti na to, že nás vykorisťuje Praha, alebo ďalšiu schizofréniu, že ako vyžijeme bez pražskej pomoci a kto sa vlastne o nás bude starať. Je potrebné teda sa nad tým pozamýšľať, pán Bohunický, a riešiť problémy súčasnosti na tej historickej špirále vývoja Slovenskej republiky. Treba sa postarať o to, pretože ste zobrali zodpovednosť za hospodársky a sociálny vývoj práve vy, Strana demokratickej ľavice, ktorá sľubovala občanom Slovenskej republiky, že sa bude starať práve o ich spoločenský blahobyt. Práve naopak, staráte sa znova o to, aby ste slovenské majetky odovzdali, tak ako pri delení federácie, do rúk svojich zahraničných chlebodarcov. Naučte sa, pán Bohunický, alebo snažte sa učiť všetkých občanov Slovenskej republiky, aby boli hrdí a dôstojní, aby nehrbili svoj chrbát stále pred niekým, aby sa neklaňali niekomu.
A na záver, pán Bohunický, mám pre vás špeciálne odporúčanie ako pozmeňujúci bod programu, pretože váš návrh si naozaj nezaslúži seriózne posúdenie, lebo je schizofrenický. Odporúčam vám, aby ste v súlade s vašou terajšou orientáciou nazvali váš zákon o vďakyvzdaní Českej republike alebo občanom Českej republiky a aby ste na tento pamätný deň neodporúčali občanom Slovenskej republiky piecť moriakov, ale niečo slovenskejšie. Môžete im odporučiť trebárs piecť, aby sme všetci hodovali na baranoch, voloch, húskach a možno aj zajacoch.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Ja len prosím ako spravodajca, aby pán Cuper odovzdal svoj návrh písomne. Myslím, že to zostane ako zaujímavý doklad pre históriu tohto parlamentu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Faktické poznámky: pán poslanec Dzurák, pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem.
Keby som pána Cupera nepoznal, tak by som si myslel, že to myslí vážne, ale keďže je taký dosť "srandičkár", tak som aj tak bral jeho prejav. Aký to bol veľký rozdiel medzi prejavom pána Balleka, ktorý bol plný korektnosti a úcty k dejinám, a pána Cupera, kde dáva len víziu strachu, víziu obáv a doslova nenávisti a neúcty k histórii. Jednoducho bol to prejav typický, presne taký, ako momentálne hrá HZDS svoju politiku. Skutočne to bol odraz politiky momentálne HZDS, ktorá je zameraná len prevažne na poučovanie, na nenávisť a na urážky svojich politických súperov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ja sa zas domnievam, že uvážlivý a kultivovaný prístup Strany demokratickej ľavice dokumentoval predovšetkým pán predkladateľ, ktorý za celý čas vystúpenia pána poslanca Cupera tam sedel s maskou infantilného úškľabku, čo nesvedčí o duchaplnej úrovni ani o kultivovanosti, ani o civilizačnom stupni a už vôbec nie o tom, že...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec R. Hofbauer:
... svoju pozíciu predkladateľa návrhu zákona berie nejako seriózne, vážne.
Rád by som podčiarkol tie časti vystúpenia pána poslanca Cupera, ktoré sa dotýkali faktografie a histórie. Dámy a páni, pán Cuper možno má niekedy vystúpenia, ktoré vás udivujú a rozosmejú, ale pozor na to, to je veľmi vzdelaný a veľmi sčítaný pán, čo sa nedá povedať o prevažnej väčšine tu sediacich poslancov pravej časti poslaneckého zboru. Nechcem vás uraziť, pretože sa tam nachádzajú aj vzdelaní ľudia a veľmi vzdelaní ľudia, ale nedotýkajte sa vystúpení našich poslancov takým spôsobom, ako to urobil pán Dzurák. Nie je to dôstojné a predovšetkým nesvedčí to o dobrom stave vzdelanostnej úrovne vás samých.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ešte 5 poslanci vystúpia v rozprave, ale teraz budeme mať do 14.00 hodiny prestávku na obed. O 14.00 hodine začneme hodinou otázok.
Nech sa páči, prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 22. schôdzi Národnej rady.
Prosím panie poslankyne, pánov poslancov, členov vlády, pána premiéra, aby zaujali miesta určené pre nich a budeme pokračovať v 22. schôdzi.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto neprítomného pána ministra Kukana bude odpovedať minister Kňažko a namiesto pána ministra Magvašiho pani ministerka Machová.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Ošvátha a znie: "Ako hodnotíte úroveň pripravenosti Slovenskej republiky na začlenenie do paktu NATO?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
úvodom by som rád zdôraznil, že otázka pripravenosti ktorejkoľvek krajiny na členstvo v aliancii je otázkou pripravenosti krajiny ako celku, teda celej spoločnosti, úrovne demokracie, dodržiavania ľudských a občianskych práv, trhovej ekonomiky, právneho štátu, bezpečnosti a slobody. Rozhodnutie krajín NATO o rozšírení tejto politicko-vojenskej organizácie je a naďalej bude rozhodnutím politickým, pričom je samozrejmé, že krajina uchádzajúca sa o členstvo v tomto elitnom klube krajín musí byť pripravená prevziať a dôsledne plniť všetky úlohy spojené s jej členstvom v Severoatlantickej aliancii. Najvyšší predstavitelia NATO a členských krajín aliancie vysoko oceňujú najmä účasť a prístup Slovenskej republiky pri riešení krízovej situácie na území bývalej Juhoslávie, hlavne v súvislosti s mierovými operáciami KFOR, SFOR, či predtým AFOR, IFOR a UNPROFOR. Správanie sa ako de facto člen NATO a solidarita, ktorú Slovensko prejavilo pri riešení krízy na Balkáne, jednoznačne dokumentujú schopnosť Slovenska prispieť k bezpečnosti a stabilite v Európe a konať v súlade s cieľmi a princípmi Severoatlantickej aliancie.
Čo sa týka konkrétnejšieho obsahu vašej otázky, a teda úrovne pripravenosti na členstvo v Severoatlantickej aliancii, Slovenská republika sa opiera o doterajšie dobré výsledky dosiahnuté v spolupráci v rámci Euroatlantickej partnerskej rady a programu Partnerstva za mier, ako aj individuálneho diálogu s NATO. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú správnosť orientácie, obsahového zamerania a postupov doterajšej partnerskej spolupráce s NATO a ich súlad so strategickými cieľmi Slovenskej republiky v oblasti zahraničnobezpečnostnej politiky.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 6. októbra tohto roku schválila Národný program prípravy Slovenskej republiky na členstvo v Severoatlantickej aliancii, poznáme to pod názvom Národný program PRENAME. Pri jeho spracovaní boli využité aj pripomienky a rady partnerov z členských štátov NATO a predovšetkým skúseností a poznatky nových členov Severoatlantickej aliancie. Odovzdaním PRENAME dňa 11. októbra 1999 v NATO v Bruseli urobila vláda Slovenskej republiky ďalší konkrétny krok smerom k príprave a dosiahnutia členstva Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii v čo najkratšom možnom čase.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte veľmi stručne spomenúť aj niektoré ciele tohto Národného programu PRENAME, hoci predpokladám, že bude o tomto programe reč aj v Národnej rade. Pán poslanec Tuchyňa aj niektorí ďalší si želali, aby Národná rada PRENAME diskutovala na pléne, a myslím, že sa tak aj stane. Základným cieľom je zefektívnenie demokratického a civilného riadenia ozbrojených síl na úroveň krajín Severoatlantickej aliancie. Udržiavanie obranných výdavkov na úrovni okolo 2 % z hrubého domáceho produktu pri súčasnej realizácii reformy Armády Slovenskej republiky, zefektívnenia jej aktivít a znižovania početných stavov. Vypracovanie nových koncepčných dokumentov pre oblasť bezpečnosti a obrany, charakterom a obsahom porovnateľný s obdobnými dokumentmi členských štátov Severoatlantickej aliancie. Sú to: bezpečnostná stratégia, obranná stratégia, vojenská stratégia a koncepcia reformy rezortu obrany.
V závere by som rád zdôraznil, že pri všetkých konzultáciách s partnermi v Severoatlantickej aliancii bola našim delegáciám zdôrazňovaná nevyhnutnosť dostatočného materiálneho a zvlášť finančného zabezpečenia celého procesu prípravy Slovenskej republiky na členstvo v Severoatlantickej aliancii, bez ktorého akákoľvek naša verbálna snaha alebo aj úsilie by strácali vierohodnosť. Realizácia PRENAME nepredstavuje pre našu krajinu priamu a automatickú cestu do NATO, pretože prizvanie za člena je politickým rozhodnutím. Očakávame však, že náš pokrok v rámci prípravy bude práve tým rozhodujúcim impulzom na potrebné politické rozhodnutie v náš prospech.
Možno by som zakončil len tým, že aj pri mojom stretnutí s americkým prezidentom bolo evidentné, že rok 2001 bude rokom, kedy sa bude najmä v americkom kongrese rozhodovať o ďalšom rozširovaní Severoatlantickej aliancie a je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme boli dobre pripravení a aby sme túto šancu dostali.
Skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce pán poslanec podať doplňujúcu otázku?
Pán poslanec, nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán premiér,
úroveň pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do NATO v oblasti politickej za posledný rok nepochybne výrazne vzrástla. Svedčia o tom aj závery Washingtonského samitu NATO, ako aj ďalšie objektívne ukazovatele. Politické kritériá sú síce rozhodujúce pri ďalšom rozširovaní NATO, ale významnú úlohu bude hrať aj otázka vojensko-technického charakteru a pripravenosti armády. Na splnenie takýchto úloh bude rezort obrany potrebovať v budúcnosti rozpočet na úrovni 2 % z hrubého domáceho produktu. Rovnako dôležité bude aj formovanie verejnej mienky občanov Slovenskej republiky v otázke názoru na vstup do NATO, pretože prieskum verejnej mienky ukazuje, aspoň ten posledný, iba 35 % občanov súhlasí so vstupom do NATO, 50 % je proti a 15 % je nerozhodnutých. Iste, v tomto smere zohral negatívnu úlohu aj postoj opozičných strán v otázke riešenia konfliktu v Kosove.
Moja otázka znie: Aké opatrenia plánuje prijať vláda na zabezpečenie primeranej úrovne stavu armády a tiež na pozitívne formovanie verejnej mienky občanov k otázke vstupu Slovenska do NATO?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
V prvom rade by som chcel povedať, že je veľmi dôležité to, čo ste povedali v dvoch smeroch. Po prvé, že Severoatlantická aliancia, to je na jednej strane politické rozhodnutie, ale že musí byť podložené aj materiálno-technickým, finančným zabezpečením, čo, samozrejme, nám robí ťažkosti a aj dnes budeme diskutovať veľmi zložitú tému, ako priblížiť rozpočet Armády Slovenskej republiky, rezortu obrany tomu číslu, ktoré ste uviedli, ktoré je naším cieľom alebo želaným stavom. No a po druhé je veľmi dôležité aj to, čo ste povedali, a to je názor občanov, verejná mienka.
Ja som si pred niekoľkými dňami všimol aj iný výskum verejnej mienky a bol som milo prekvapený, lebo ten pomer, ktorí podporujú vstup do NATO, a tých, ktorí ho nepodporujú alebo sú zdržanliví, bol 39:41, čo ma veľmi povzbudilo a myslím si, že na tomto čísle sa podpísala v dobrom zmysle slova aj lepšia informovanosť vlastne o tom, čo sa dialo na Balkáne v priebehu tohto roku.
Budeme napĺňať koncepciu reformy Armády Slovenskej republiky, tak ako ju poznáte, tak ako o nej hovoril minister obrany. V rámci tejto koncepcie budeme znižovať početné stavy vojakov, budeme znižovať početné stavy civilistov, občianskych pracovníkov v armáde a, samozrejme, budeme armádu postupne a rozumne modernizovať tak, aby spĺňala stále viacej parametre, ktoré sa od nej vyžadujú. Budeme konzultovať, ako som uviedol aj v prvej časti svojej odpovede, skúsenosti najmä v rámci Vyšehradského zoskupenia s Čechmi, Poliakmi, Maďarmi. Budeme ofenzívni na zahraničnopolitickom poli, ale, samozrejme, aj v slovenských médiách tak, aby občania boli náležite pripravení na to, ako pôjdeme do NATO.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Krajčiho a znie: "Ako chcete riešiť v nadväznosti na proces zoštíhlenia štátnej správy a teda presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, pretože samospráve v zmysle zákona číslo 369/1990 Zb. a následných novelizácií možno ukladať povinnosť jedine formou zákona Národnej rady Slovenskej republiky súčasne s prísunom financií. Z akých zdrojov budú čerpané financie pre obce, keď v oblasti štátnej správy sa očakáva zníženie základov?"
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
proces zoštíhľovania štátnej správy, ako ste to nazvali v otázke, nie je celkom dobre možné spájať, ani správne spájať s procesom presunu kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu. Racionalizácia výdavkov na štátnu správu je nevyhnutnosťou, pretože aj vďaka rozhodnutiu predchádzajúcej vlády v roku 1996 má Slovensko neúmerne drahú verejnú správu, ktorú si z hľadiska celkovej ekonomickej situácie nemôže dovoliť. Okrem toho je racionalizácia výdavkov na verejnú správu permanentný proces, s ktorým bude zápasiť každá vláda bez ohľadu na to, či bude pokračovať proces odovzdávania kompetencií územnej samospráve, alebo nebude, alebo bez ohľadu na to, v akom časovom horizonte bude k tomu dochádzať. Nemusím vám iste pripomínať nárast výdavkov na verejnú správu po roku 1996 a azda ani to, že výdavky na verejnú správu sú po prepočte k pomeru tvorby hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa o viac ako 10 % vyššie ako v iných krajinách Európy. Súhlasím s vami, že územnej samospráve je možné ukladať úlohy iba formou zákona a súčasne s prísunom financií.
K druhej časti vašej otázky, ako iste viete, vláda Slovenskej republiky chce pokračovať v reforme verejnej správy a prijala k tomu aj uznesenie v rámci prerokúvania stratégie reformy verejnej správy. Cieľom je posilniť v súlade s programovým vyhlásením územnú samosprávu a jej vplyv na správu vecí verejných. Chcem však upresniť, že na rozdiel od iného chápania verejnej správy súčasná vláda nechce presúvať kompetencie, ale chce územnej samospráve odovzdať na základe zákona zabezpečovanie mnohých úloh, ktoré doteraz zabezpečovala najmä miestna štátna správa, a to je, myslím, pravý zmysel decentralizácie.
Je logické, že súčasťou takéhoto procesu bude aj zmena financovania a územná samospráva na miestnej úrovni a na úrovni vyšších územných celkov bude mať adekvátny podiel na daňových príjmoch v súlade s rozsahom odovzdaných kompetencií. Reformu vo verejnej správe, a teda aj reformu financovania verejnej správy chceme zároveň stabilizovať, touto reformou vzťah medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy a vytvoriť tak predpoklady na viacročné finančné plánovanie na všetkých úrovniach.
Toľko, pán poslanec.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán premiér, nepresvedčili ste ma o tom, že presun kompetencií by nemal viesť k zoštíhleniu výdavkov do verejnej správy. Potom sa pýtam, načo takýto krok chcete robiť, keď neprinesie žiadne úspory. A chcem sa opýtať, potom kedy tento krok chcete urobiť. Pretože v rozpočte na rok 2000 absolútne nerátate s tým, že by samospráva dostala zvýšené náklady, a tak nerátate ani s presunom kompetencií. Už dnes chýba samospráve viac ako 2 mld. Sk, a to som zvedavý, odkiaľ ich zoberiete v štátnom rozpočte.
Chcem sa pýtať, čo mienite robiť s vami tak často kritizovanou zadlženosťou, a to nielen na štátnej úrovni, ktorú ste už zvýšili v tomto roku na 30 mld., ale aj so zadlženosťou miest a obcí. Veď zadlženosť mestských rozpočtov Košíc, Bratislavy, Banskej Bystrice sa vyšplhala na vyše 5 mld. Sk. Mestá a obce žijú už len z predaja vlastného majetku. A teda čo ostane ďalším generáciám? A to sa môžem pýtať aj pánov primátorov, ktorí tu sedia z týchto miest.
Chcem sa aj spýtať, keďže pripravujete koncepciu nového územného a správneho členenia, máte už vyčíslené náklady, ktoré bude stáť štátny rozpočet tento váš neuvážený krok, pretože, samozrejme, budete musieť počítať s narastajúcou nezamestnanosťou štátnych úradníkov, ktorých chcete prepúšťať rušením miest na okresoch a tým spôsobom predražíte znovu výkon štátnej správy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, mal som snahu vo svojej odpovedi vám ponúknuť vysvetlenie v tom zmysle slova, že pri decentralizácii a pri reforme verejnej správy ide o omnoho viac ako o zoštíhľovanie úradov a úradníkov. Je absolútne jasné, že aj takýto efekt sa dostaví, že bude dohromady vo verejnej správe robiť menej ľudí, o to lepšie budú môcť byť zaplatení a to efektívnejšie budú môcť pracovať. Ja som sa však pokúšal vám vysvetliť, že tie efekty sú omnoho výraznejšie v tom podstatnom, v tom, že priblížime správu veci verejných občanovi, v tom, že samospráva dokáže lepšie zhodnocovať verejné zdroje, a preto, pokiaľ je to len účelné a možné, je potrebné jej zverovať jej stále vyššie kompetencie.
K tej časti, keď ste hovorili o peniazoch, chcem povedať len toľko, že mnohé kapitoly budú mať menej peňazí v roku 2000 ako v roku 1999, ale práve rozpočet miest a obcí je ten, ktorý bude mať viacej peňazí v roku 2000 ako v roku 1999. Tak ako sme stabilizovali hospodárstvo, postupne ho stabilizujeme, tak budeme stabilizovať aj verejné peniaze ako také a ukazovatele svedčia o tom, že aj v tejto oblasti docháda k pozitívnemu vývoju.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vyhradený na odpovede na otázky poslancov predsedom vlády je vyčerpaný.
Ďakujem predsedovi vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ošváth ministrovi Kukanovi. Bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Ako hodnotil predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Russell Johnson počas návštevy Slovenskej republiky úroveň demokracie na Slovensku?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
som rád, že vo svojej odpovedi na otázku pána poslanca Ošvátha môžem vyjadriť úprimnú radosť zo stretnutia s predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy lorda Russella Johnsona, ktorá sa uskutočnila na pozvanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Migaša v dňoch 6. - 9. októbra 1999. Návšteva Slovenskej republiky bola od jeho zvolenia za predsedu parlamentu najstaršej politickej organizácie Európy jednou z prvých oficiálnych návštev členskej krajiny Rady Európy. Návšteva sa uskutočnila vo významnom období pre Slovensko, takmer tesne po zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Európy v dňoch 20. až 24. septembra 1999, na ktorom bola dovŕšená jedna významná etapa pôsobenia Slovenskej republiky v organizácii, a to monitoring plnenia záväzkov a povinností voči hodnotám, na ktorých je Rada Európy budovaná a ktorými sú ľudské práva, právny štát, pluralitná demokracia. A je len samozrejmé, že značná časť rozhovoru bola venovaná práve skončeniu monitorovacieho procesu.
Lord Russell Johnson výrazne ocenil pokrok dosiahnutý po parlamentných voľbách, ktorý prispel ku konsolidácii a stabilite demokratického procesu budovania právneho štátu, k väčšiemu súladu práva a politiky s princípmi Rady Európy, čo považuje za povzbudenie pre vládu Slovenskej republiky k ďalšiemu smerovaniu svojej politiky voči európskej integrácii. Podľa slov predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy implementácia hodnôt Rady Európy do každodenného života občanov je tou najlepšou zárukou pre Slovensko na ceste stať sa plne integrovaným členom Európskej únie a NATO. Považuje účasť Slovenska na aktivitách Rady Európy, podobne ako pri všetkých členských štátoch asociovaných s Európskou úniou, za dôležitý medzistupeň budúcej integrácie do Európskej únie. Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy tiež mimoriadne ocenil skutočnosť, že ústavná reforma, ktorá viedla k priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky občanmi, výrazne prispela ku konsolidácii demokracie na Slovensku.
Na druhej strane predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy považuje skončenie monitorovacieho procesu aj za vynikajúcej pomoci Rady Európy, ktorá bude pokračovať formou vzájomného dialógu v otázkach, v ktorých možno očakávať ďalšie zlepšenie, napríklad v posilňovaní nezávislosti súdnictva, v otázkach budovania miestnej a regionálnej samosprávy, slobody médií, ako i v otázkach riešenia rómskej problematiky. Podľa jeho názoru riešenie problémov rómskej komunity by nemalo ohroziť integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie najmä z toho hľadiska, že tento problém sa netýka len Slovenska, ale celého kontinentu. V tejto oblasti vidí rozsiahle možnosti vo väčšej angažovanosti Rady Európy, ako aj mimovládnych organizácii pri riešení tohto celoeurópskeho problému.
Predpokladám, vážený pán poslanec, že moja odpoveď dostatočne vyčerpala obsah otázky a je postačujúca. Záverom by som chcel zdôrazniť, že osobne vysoko oceňujem formu politického dialógu, ktorá sa aplikuje v rámci členstva Slovenskej republiky v Rade Európy na všetkých úrovniach. Členstvo Slovenskej republiky v Rade Európy je príležitosťou pre účasť na riešení otázok spoločného európskeho záujmu, ktoré v konečnom dôsledku slúžia predovšetkým záujmom občanov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth, chcete dať doplňujúcu otázku? Nie.
Ďakujem.
Druhú z vyžrebovaných otázok položil podpredseda Národnej rady pán Andel pre pána ministra Kukana. Opäť bude odpovedať pán minister Kňažko. Otázka znie: "Stále častejšie počuť sťažnosti na Veľvyslanectvo USA, ktoré odmietlo turistické víza ľuďom, ktorí chcú ísť navštíviť USA. Pritom sú to aj ľudia, ktorí ešte USA nenavštívili, finančne sú zabezpečení a bezúhonní, kde je istota, že sa vrátia k svojej rodine na Slovensko. Nezačína "najdemokratickejšia krajina", t. j. USA, budovať železnú oponu medzi ňou a Slovenskom? Čo v tejto veci robí ministerstvo zahraničných vecí?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán poslanec Andel,
je vo výlučnej právomoci každého štátu a teda aj Spojených štátov amerických určiť výber a stanoviť podmienky vstupu na svoje územie. Nie je v moci iného štátu tento proces ovplyvňovať. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky monitoruje sťažnosti občanov Slovenskej republiky na postup pri udeľovaní víz zastupiteľskými úradmi cudzích štátov pôsobiacich v Slovenskej republike. Chcem vás ubezpečiť, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vyvíja diplomatické aktivity a apeluje na tieto zastupiteľské úrady, aby vo vzájomných vzťahoch bola uplatňovaná zásada reciprocity a aby vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky boli uplatňované podľa možností rovnaké kritériá, aké Slovenská republika uplatňuje voči občanom týchto štátov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Veľmi ťažko sa mi môže dať doplňujúca otázka, keďže tu nie je pán minister Kukan, ale napriek tomu sa chcem vyjadriť a povedať, že naši občania sa cítia ukrivdení v porovnaní s inými krajinami strednej Európy, ako je Česko, Maďarsko, resp. Poľská republika. Je doslova trápne, keď mladí športovci, ktorí idú reprezentovať Slovenskú republiku, majú veľké problémy, aby tieto víza dostali, resp. tieto víza nedostanú. Také prípady sa stali napríklad u plavcov, tenistov, myslím, že i vodných pólistov. Viacero je takýchto prípadov, skutočne. Ak ministerstvo apeluje a snaží sa nejakým spôsobom túto oponu likvidovať, je to len v prospech občanov Slovenskej republiky. Opakujem ešte raz. Ak sa porovnávame s inými krajinami strednej Európy, ktoré som už menoval, je to skutočne diametrálne odlišný prístup veľvyslanectiev USA k občanom týchto krajín.
Ďakujem.