Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Súhlasím s pánom poslancom Zajacom, že vytvorenie Česko-slovenskej republiky prinieslo slovenskému národu vyslobodenie z uhorského jarma, ale nesúhlasím s tým, že by to vyslobodenie prinieslo práve v termíne 28. októbra, pretože slovenská reprezentácia deklarovala prihlásenie sa k tomuto spoločnému štátu až 30. októbra. Takisto sa nazdávam, že pán poslanec sa mýli, keď tvrdí, že Česko-slovenská republika bola vytvorená ako občiansky štát. Všetci totiž dobre vieme, že v Česko-slovenskej republike bol tvrdo presadzovaný projekt a koncepcia československého národa, čo znamená, že politická reprezentácia budovala česko-slovenský štát ako štát národný. Nakoniec aj dodnes je prevažná väčšina štátov v Európe národných a to si treba uvedomiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec, mali ste neobmedzený čas, lebo časomiera neišla. Ďakujem, že ste to nezneužili.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Dovoľte mi, aby som reagovala na vystúpenie pána poslanca Zajaca, ktorý verný svojim tradíciám vždy, keď vystúpi a sú na neho faktické poznámky, odíde, pretože zvysoka kašle na názory svojich kolegov. (Hlasy v sále.) Tak prestúpil do SDĽ. Tak buďte taký dobrý počúvať.
Vlastne koncepcia, aby 28. október bol až štátnym sviatkom, ktorý tu prezentoval bez toho, že by sa bral zreteľ na 30. október, je skutočne vec, ktorá veľmi okato vidieť, kam vedie. To ma dnes presviedčal aj rozhlas, keď Slovenský rozhlas z diskusie v Banskej Bystrici vzal päť diskusných príspevkov, ktoré horlili za bývalé Česko-Slovensko viac alebo menej. Tak ja si myslím, že tu ide aj o niečo viac, a veľmi sa čudujem, že to tak horlivo a presvedčivo robí zástupca politickej strany, ktorý vo voľbách v roku 1992, keď bola prezentovaná aj alternatíva zachovania federácie, dosiahol takmer 1 %. Takže vôbec nemôžem potom súhlasiť s ďalším názorom, že keď vznikla federácia, že to asi nebolo najlepšie, lebo nebudem opakovať myšlienky, ale chcem povedať len toľko, keď vznikala federácia, bola situácia buď - alebo. Buď sa Slovensko vzdá aj tých kompetencií, ktoré malo, alebo potom úplné osamostatnenie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keď Slovenská národná strana posudzovala tento návrh, tak prihliadala naň v prvom rade z takého pohľadu, že v súčasnom období, keď je množstvo veľmi vážnych celospoločenských problémov, ktoré by sme mali riešiť v tomto parlamente, nie je čas na to, aby sme sa zaoberali niektorými historicky problematickými skutočnosťami, dátumami, časmi. A práve 28. október patrí medzi taký, ktorý aj z tunajšej diskusie vyplýva, že sú rôzne pohľady na tento dátum.
Slovenská národná strana, keď sme diskutovali medzi sebou o týchto veciach, rozhodne sa prikláňame k tomu, že ten dátum, ktorý by sa mal pripomenúť v súvislosti so vznikom prvého štátu, spoločného štátu Čechov a Slovákov, zo slovenského hľadiska, zo slovenského pohľadu na dejiny by mal byť 30. október. Ale ten, kto navrhoval takéto riešenie, mal nielen nezabudnúť na 30. október, ale mal myslieť, že v histórii slovenského národa boli ďalšie významné dátumy, ako bol 14. marec a aj deň vyhlásenia slovenskej autonómie prvého slovenského štátu. To je jedna vec, ktorú by som chcel povedať aj predkladateľovi, aj pánovi poslancovi Zajacovi. Ak mala byť teda úprimná snaha priniesť nejaký vstup k štátnym sviatkom a pamätným dňom, nemalo sa zabudnúť ani na tieto dni.
A čo sa týka čechoslovakizmu, chcel by som mu pripomenúť, že, žiaľ, do týchto dní hádam existuje v Českej republike Československá strana lidová, že republikáni sa hlásili dokonca k obnoveniu bývalej Česko-slovenskej republiky vrátane Podkarpatskej Rusi, že Česká sociálna demokracia tiež vychádzala často z čechoslovakistických prístupov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne.
Chcem povedať svoje stanovisko k jednej veci, ku ktorej sa priznal pán poslanec Zajac, že teda ako politická reprezentácia v roku 1989 chceli moderne budovať občiansky štát, ktorý by mal byť vyjadrením politickej vôle Slovákov. Jednoznačne treba povedať, že sa stalo dobre, že túto možnosť táto politická reprezentácia nemala, pretože by asi ťažko mohla vzniknúť samostatná Slovenská republika a ťažko by sme mohli teraz bojovať za vstup do Európskej únie podľa neho, keby sme túto samostatnosť nemali. Na druhej strane ako bývalý federálny poslanec som veľmi ľahko zistil, že vlastne o občiansky štát Česká republika alebo reprezentanti Českej republiky nestoja, že oni jasne dali najavo a začali budovať štát občanov Českej republiky. Nie občiansky štát Čechov, ale Českej republiky, občanov Českej republiky. Že robili všetko preto, aby vznikla samostatná Česká republika. Čiže nebola iná možnosť, aby aj Slováci tvrdo za svoje práva bojovali v Prahe, za rozdelenie tak zákonnou formou, ako teraz uznávajú aj medzinárodní politici. Teda to sú tie moderné dejiny, ktoré sa písali od roku 1989 a píšu sa aj teraz, a myslím, že je veľmi dôležité, aby aj v modernej Českej republike vedeli, čo to je 30. október. Teda treba tento 30. október jednoznačne politicky v Národnej rade utvrdiť a dať mu tento priestor. A nakoniec chcem povedať aj to, že je to aj pamiatka reformácie...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rozdielnosť názorov v parlamente ma netrápi. Naopak, som tomu rád, pokiaľ to odznieva v kultivovanej forme. Ale smiešnym dojmom pôsobí, ak sa tu ktosi vyhlasuje nepretržite za hovorcov, za predstaviteľa všetkých alebo väčšiny, pretože pán Zajac tu vystúpil, ak nie ako rímsky cisár, tak prinajmenšom ako rímsky miestodržiteľ provincie, pričom hovoril za 1 % svojich voličov politického subjektu, ktorý v roku 1992 v parlamentných voľbách z politickej scény vypadol beznádejne a v súčasnosti sa tento subjekt dostal na politickú scénu len politických podfukom.
S termínom štátneho sviatku alebo pamätného dňa 28. október 1918 by bolo možné bezpochyby súhlasiť, ak by česká strana mala na svojom konte ako štátny sviatok 29. august 1944, pretože vtedy sa rozhodovalo, či pokračovateľ spoločnej štátnosti bude uznaný ako antifašistický účastník koalície, alebo ako kolaborantský partner Gestapa, čo v prevažnej miere bolo na strane Böhmen und Mähren vtedajšieho protektorátu. Táto nevyváženosť sa nemôže odstraňovať tým, že česká strana ignoruje slovenskú históriu a slávu a slovenská strana alebo tí partneri, ktorých tu zastupuje pán Zajac, vychádza v ústrety tomu, čo slovenským nie je.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa rokovanie o tejto otázke prerušilo a aby sme išli na ekonomické zákony.
Zdôvodnenie: O chvíľu sa bude prerokúvať rozpočet. K rozpočtu treba mať už odsúhlasené ekonomické zákony, aby sme vedeli, aké finančné nároky sú na budúci rok relevantné a ako má byť stavaný rozpočet. Toto je tu hazardérstvo v tomto parlamente, keď už pripravený rozpočet nie je dostatočný, pretože nemá schválené zákony. Alebo si tak veríte, že prejde v tomto parlamente vašou silou všetko bez toho, že by sa rokovalo o týchto zákonoch? Robíte to naschvál? Vás ekonomika a ťažká situácia tých našich občanov, čo ste vy už zavinili, netrápi?
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, sme v strede rozpravy a nedali by sme možnosť vystúpiť ani vašim kolegom. Teraz by mal nasledovať pán poslanec Hofbauer.
(Reakcia z pléna.)
... ale, pani poslankyňa, nekričte. Ja zatiaľ ešte hovorím, vediem schôdzu. Dám hlasovať. Keď nebudete vyrušovať, pani poslankyňa Belohorská, tak môžeme aj hlasovať. Takže ja len upozorňujem, že o tejto problematike budeme hlasovať, ale tak ochudobníte vašich kolegov vystúpiť v rozprave.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Tóthovej, ktorá žiada prerušiť rokovanie o tomto bode.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o prerušení rokovania o tomto bode.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Pán poslanec Hofbauer, prosím, môžete vystúpiť.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predkladateľ,
dámy a páni,
bod, ktorý prerokúvame, by bol plne opodstatneným, ak by bol vyvážený na oboch stranách. Takéto prerokúvanie vzniku českého štátu 28. 10. 1918 je v podstate rovnako vyvážené, ako keď ženích dá neveste návrh na sobáš, ale tento sobáš sa realizuje, až keď nevesta s tým súhlasí. Ja nevidím vecný dôvod na to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijímala za pamätný deň deklarovanie českého národa, ktoré sa uskutočnilo 28. októbra, pretože naplnenie vzniku česko-slovenskej štátnosti sa realizovalo až po vyjadrení toho druhého partnera, tej nevesty, 30. októbra 1918. Takže toto je hneď k tomu prvému bodu, prvej námietky prerokúvania tohto materiálu, ktorý vznikol v podstate vypočutím iba jedného partnerského zväzku spoločného štátu.
Spoločný štát, ktorý vznikol po roku 1918, mal do svojich génov zabudovanú fantastickú nerovnováhu, ktorá vznikla predovšetkým nerešpektovaním a ignorovaním záverov obsiahnutých v Clevelandskej dohode z roku 1915, nerešpektovaním a popretím pravidiel spoločného riadenia spoločného štátu, ktoré boli obsiahnuté v Pittsburskej dohode z roku 1918. Do súčasnosti uspokojivo neobjasneným odprataním z politickej scény prvého muža česko-slovenskej štátnosti, a to bol generál Milan Rastislav Štefánik. Bol to práve Štefánik, ktorý na západoeurópskej scéne predstavil v tom čase fakticky neznámych politikov, ako Eduarda Beneša, tak aj profesora Masaryka. Toto sú fakty, ktoré nie je možné odtajiť.
Téza čechoslovakizmu, ktorá bola počatá za spoločného štátu prvej Česko-slovenskej republiky, v podstate zatajila Slovákov ako národ a zatajila ich ambície a históriu. Od tohto obdobia nie je možné oddeliť všetky pozitíva, ktoré prvá Česko-slovenská republika priniesla a ktoré boli nesporné, ale nie je možné zatajiť a tváriť sa, že neexistovali ani veľké negatíva, ktoré tento nerovnovážny štát priniesol práve Slovensku. Bola to demontáž nie 600 podnikov, ale 660 podnikov slovenského priemyslu, pretože Slovensko predstavovalo do roku 1918 najpriemyselnejšiu časť vtedajšieho Uhorska. Bola to nielen pomoc Slovensku vo forme českých úradníkov, českých učiteľov, českých prednostov pôšt a českých náčelníkov železničných staníc, ale boli to aj českí konduktori, českí poštoví zriadenci, českí školníci a prakticky kompletne vytesnenie slovenskej scény českými zamestnancami všetkých profesií. V dôsledku toho aj v roku 1929 hospodárska kríza na Slovensko dopadla v drvivej miere, drvivejšej ako na českú stranu.
Rozveseľuje ma tu argumentácia ako podporného materiálu tohto parlamentného dokumentu zo strany predkladateľa pani Sone Čechovej, šéfredaktorky Mostov. Kto pozná periodikum Mosty, tak sa čudujem, že tento plátok sa tu uvádza ako podporný argument v slovenskom parlamente.
Nie je možné obísť pri prerokúvaní tohto materiálu aj ďalšie skutočnosti, a to skutočnosť, že česká strana do súčasnosti sa nevyrovnala so svojprávnym postavením a rovnocenným postavením Slovenska, slovenského národa ako s rovnocenným partnerom. Bolo to práve Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré po roku 1989 presadzovalo koncepciu spoločného štátu na báze konfederácie. My sa za to nehanbíme, my to nezatajujeme. My sme takúto koncepciu predkladanú mali, ale bola to práve česká strana, pre ktorú bola takáto koncepcia absolútne neprijateľná. Dovolím si pripomenúť päť návrhov ústavných zákonov prezidenta Havla, ktoré mali zabetónovať unitárny štát v tej najželeznejšej forme. A bol to prejav úplneho nepochopenia usporiadania národnoštátneho po roku 1989 práve v teritóriu vtedajšieho spoločného štátu.
Pripomeniem aj niektoré ďalšie kroky, ktoré česká strana dokumentovala aj po ústavnom rozdelení spoločného štátu, teda nie rozpadu. To nebol žiadny rozpad, dámy a páni. Zánik spoločného štátu sa dial ústavnou formou a ustanovenie Českej republiky a Slovenskej republiky sa taktiež diali ústavnou formou. Ale ako poslanec Federálneho zhromaždenia jeden z posledných zákonov, ktorý sme tam prijali, bolo nepoužívanie spoločných symbolov spoločného štátu ani jednou zo zúčastnených strán. Bola to práve česká strana, ktorá prvá porušila tento spoločne prijatý dokument a ktorá vyhlásila vlajku nejestvujúceho štátu za svoju. V intenciách tohto kroku sa ťahajú až do súčasnosti aj ďalšie pokračujúce nekorektné kroky, či už zadržiavanie slovenského zlata, v ktorom sa nachádza aj zlato slovenských občanov, ktorí na to prispievali zo svojich skromných prostriedkov, aj zlato mojich rodičov. Neakceptovania auditu Československej štátnej banky k 31. 12. 1992. Na základe tohto auditu česká strana vymáha zo strany Slovenska celkom nerealisticky a vecne neodôvodnený dlh 24,5 mld., s ktorým slovenská strana nikdy nesúhlasila.
Bolo by možné debatovať o ustanovení 28. októbra 1918 ako štátnom sviatku alebo pamätnom dni vtedy, ak by na zozname štátnych sviatkoch Českej republiky sa nachádzal 29. august 1944. Veď vtedy sa rozhodlo o tom, že Česko-slovenská republika bude akceptovaná ako štát na strane protifašistickej koalície. Ak by tento termín nebol, tak český protektorát Böhmen und Mähren by v podstate vyšiel z toho ako jeden z najkolaborantskejších partnerov v rámci ríše, pretože je všeobecne známe, z akého dôvodu musel byť odprataný štěchovický archív. Preto, že dokumentoval rozsah kolaborácie Čechov s gestapom na území vtedajšieho protektorátu.
Ak argumentom predkladateľa bolo odvolávanie sa na spoločnú históriu a spoločný štát, tak potom rovnako odôvodneným argumentom by bolo pripomenutie ako pamätného dňa rakúsko-uhorské vyrovnanie. To bol tiež spoločný štát, v ktorom sme drepeli, alebo ustanovenie Ostmarky ako dedičnej ríše Habsburgov, alebo usídlenia starých Maďarov v slovanskej Panónii, alebo príchod Avarov na územie starých Slovanov. Ale pozor, dámy a páni, nie príchod Slovanov na územie súčasného osídlenia. A z akého dôvodu takýto dátum nie je známy? Je vám vedomé a je vám známe, prečo takýto termín nie je známy? Lebo Slovania sem neprišli. Slovania tu boli. My sme autochtonné etnikum, ktoré sem neprišlo, ale ktoré tu bolo. A potom na naše územie prichádzali všetci tí, ktorých som menoval.
Dámy a páni, domnievam sa, že prerokúvame v súčasnosti materiál, ktorý je nenáležitý a ktorý jednoducho tento štát nepotrebuje. Jeho obyvatelia už vôbec nie. Obyvatelia Slovenskej republiky by potrebovali riešenie oveľa naliehavejších problémov, ekonomických problémov, hospodárskych problémov, spoločenských i kultúrnych. Za stavu, že vláda má ambície rušiť na Slovensku ustanovené univerzity, my sa trápime nad uznaním pamätného dňa českého štátu.
Nepodporujem tento návrh z dôvodov, ktoré som tu uviedol, a domnievam sa, že ako štátny sviatok by mal byť 30. október 1918, pretože v tomto termíne sa vlastne naplnilo založenie spoločného štátu prvej Česko-slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Oberhauser. Uzatváram možnosť sa hlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem.
Pán predsedajúci, žiaľ, neprešiel návrh pani poslankyne Tóthovej, v ktorom žiadala, aby sme sa vrátili k podstatnejším problémom, vážnym problémom slovenskej spoločnosti. Vládni poslanci odmietli tento postup. Tak by som chcel upozorniť v súvislosti s predrečníkom, že naozaj tá nerovnováha je tu jasne založená. Ja som už v predošlom vstupe upozornil, že existuje Československá strana lidová, že existujú dokonca inštitúcie ako Československé aerolínie a tak ďalej. Je tu určitý dôvod, prečo môžeme hovoriť aj v súčasnom období o akýchsi prvkoch čechoslovakizmu, ktoré zaznievajú.
A k tej nerovnováhe by som chcel ešte upozorniť na tie skutočnosti, že je zaujímavé, že my si zakladáme pamätné dni, štátne sviatky na udalosti, ktoré majú väčší vzťah k iným štátom, k iným národom, k iným osobnostiam, ale nerobíme to na princípe akejsi recipročnosti. Keby v Českej republike boli, ako to aj pán poslanec Hofbauer upozornil, štátne sviatky, ktoré mali väčší význam pre Slovensko ako pre Českú republiku a my by sme recipročne podobné sviatky zakladali na Slovensku, malo by to logiku. Ale, žiaľ, mnohí poslanci slovenského parlamentu kolenačky sa druhým ospravedlňujú, druhým chcú ich sviatky povýšiť na slovenské sviatky a, naopak, nepožadujú od okolitých, aby rovnako si vážili slovenský národ, aby sa Slovensku a Slovákom ospravedlňovali za to, čo im v minulosti spôsobovali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
V rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pán poslanec Húska.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
hostia,
vypočuli sme si niekoľko priam adoračných, vznešených slov na to, čo predstavovala Česko-slovenská republika, aká bola, čo všetko priniesla pre náš národ, pre náš kultúrny a politický vývoj; čo všetko môže byť a je iba čiastočná pravda. Ale nielen takáto je pravda. Veď veľmi dobre vieme, že vznikom prvej Česko-slovenskej republiky by sme mohli označiť aj dátum prvého českého podvodu na slovenskom národe. Vieme veľmi dobre, ako sa pošliapala Pittsburská a Clevelandská dohoda. Bohužiaľ, dejiny Česko-slovenskej republiky boli aj dejinami českých podvodov a končili posledným českým podvodom pri zániku Česko-slovenskej republiky. Áno, je pravda, že vznik Česko-slovenskej republiky mal aj pozitívny prínos pre slovenský národ, pre slovenskú kultúru. Ale pravda je aj iná a je to neoddeliteľná súčasť tej istej histórie, že boli to aj dejiny českých podvodov na slovenskom národe.
Už sa to tu povedalo, ale treba to podčiarknuť. 28. október a 30. október sú dve strany tej istej mince. Jedna strana je česká a jedna strana mince je slovenská. Je to tá istá minca - je to vznik spoločného štátu. Ale prečo máme oslavovať českú mincu, českú stranu mince a nie tú slovenskú? Tomu dobre nerozumiem. Kto tu opäť vnáša takéto české pohľady na našu históriu a dokonca ju chce dať do zákona a uzákoniť český pohľad na našu spoločnú cestu v jednom štáte, v jednom štátnom útvare? Toto sú také argumenty, ktoré sme si vypočuli, že nebudem vôbec prekvapený, keď vyjde niekto v tomto parlamente s návrhom na štátny sviatok vzniku Rakúsko-Uhorska alebo Uhorského kráľovstva, potom Rakúsko-Uhorska. Pretože, áno, aj vtedy vznikli niektoré pozitívne veci, ktoré sa dajú vystopovať v našej histórii. A dokonca útvar našich starých predkov, našich starých Slovákov dokonca tvoril administratívne jadro nového Uhorského kráľovstva. Predsa hradský systém prebrali vtedajší uhorskí mocipáni a jednoducho na ňom postavili základy Uhorska. Poďme už aj takéto sviatky zavádzať, lebo nedeliteľnou súčasťou Rakúsko-Uhorska sme boli aj my, náš národ. Aj naša história sa zapísala do Rakúsko-Uhorska alebo opačne. Čo sú to za argumenty?
Chcem povedať, že mám veľmi vysokú úctu k českej kultúre, obdivujem českú tradíciu, pretože je to veľmi kultivovaný národ, mám tam veľa vzácnych priateľov, dokonca mám v Česku príbuzenské zväzky a väzby. Sú to nesmierne vzácni ľudia, mám ich veľmi rád, ale to neznamená, že sa budem lokajsky zohýbať. Mám kolegu, s ktorým som bol spolu na vojenčine a ten mi raz povedal takúto myšlienku: "Budeš sa čudovať, ale český šovinizmus je zahryznutý hlbšie do slovenských lokajských duší ako do duší českého malomeštiaka." Dnes je to jednoducho pravda.
A dnes sme odrazu svedkami toho, že nám rozkvitá čosi, čo sa nedá inak nazvať len jednostranné hodnotenie našej histórie, ktoré si môžu dovoliť Česi, čo si my nesmieme dovoliť. Okrem toho bolo povedané, že treba to povedať aj inak. Snažím sa mať korektný vzťah ku klubu SDĽ, ale tuším, prečo je tento zákon a teraz tu. Pretože práve ministerka, ktorú delegovalo SDĽ, vyvoláva množstvo negatívnych javov. Klesá životná úroveň na Slovensku, hospodárstvo je škrtené. Jednoducho nevie nič iné, len hovoriť o tom, že to sú všetko pozostatky bývalej vlády a okrem toho je to všetko zlé. Tak treba zalepiť oči, treba ponúknuť materiál pre noviny, ktoré prehlušia to podstatné, čo treba naozaj hovoriť o stave našej republiky.
Dovoľte mi, aby som mal návrh a ten návrh znie: Vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Faktická poznámka - pán poslanec Weiss. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou pripomienkou.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som pánovi poslancovi Hudecovi pripomenúť slová jedného známeho slovenského politika o tom, ako dokopeme Čechov do federácie, teda ako tých podvodníkov a šovinistov dokopeme do federácie. Chcel by som pripomenúť ešte druhú vec. Súčasťou našich národných tradícií je Milan Rastislav Štefánik. Životné dielo Milana Rastislava Štefánika, to najväčšie, čo vytvoril, je vytvorenie predpokladov na základe jeho diplomatických aktivít pre vznik samostatnej Česko-slovenskej republiky. Takže na jednej strane je Milan Rastislav Štefánik národný hrdina a na druhej strane si nemáme ako pamätný deň pripomenúť práve ten deň, keď sa vlastne podarilo ukončiť to veľké dielo, kvôli ktorému Milana Rastislava Štefánika oceňujeme?
A ďalej by som chcel pánovi poslancovi Hudecovi povedať, že tento zákon nevznikol dnes alebo včera, po tom, čo poslanci HZDS dali účelový, politicky účelový návrh na odvolanie ministerky financií, ten návrh zákona sa zrodil dávno pred týmto vaším návrhom. Takže, prosím, nemiešajme tu hrušky s jabĺčkami.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Cuper.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
pri hovorení o problematike zaradenia 28. októbra ako štátneho sviatku alebo pamätného dňa si treba uvedomiť, že je to naozaj jeden z typických obrazov asymetrie. Predstavte si len na chvíľu, že by sa v Čechách presadzoval 30. október z dôvodov úcty k slovenskému národu ako pamätný deň. Ani náhodou sa to nestalo a nestane, pretože sa očakáva poddanské, vazalské riešenie práve zo strany Slovákov.
Chcem povedať, že Česko-Slovensko nebolo len záchranným pásom Slovákov. To bolo záchranným pásom aj Čechov. Koniec koncov bolo to naozaj využitie spoločnej možnosti pri reštrukturalizácii stredoeurópskeho priestoru, v ktorom by sa lepšie odzrkadlili fakty etnickej usporiadanosti. Chcem povedať, že aj tie odvolávky na Martinskú deklaráciu sú predsa dosť dobre preskúmané. Vie sa napríklad celkom fakticky, že hlavným konceptorom tej deklarácie bol Matúš Dula. A vie sa aj to, že veľmi nástojčivo vystupoval Vavro Šrobár s požiadavkou - a dovtedy tlačil, dokiaľ táto požiadavka nebola splnená -, aby bola v texte uvedená veta, že ide o československý národ, ktorého neoddeliteľnou vetvou je slovenský národ.
Musím pripomenúť, priatelia, pretože to nesmieme zabudnúť, podľa údajov českých historikov z českých archívov sa konštatuje, že Vavro Šrobár bol na výplatnej listine pražskej Živnobanky od roku 1905. Bez toho, že by som chcel nejakým spôsobom zneužívať pojem agent. Agent je vlastne zastupujúci svojho klienta, aj ja celkom chápem, že tieto záujmy českého klienta zastupoval Vavro Šrobár, ale, priatelia, predsa z toho nebudeme my robiť dokonca nejakú vnútornú hrdosť na takéto skutočnosti. To sa deje vždycky, že hegemoniálne národy majú snahu nájsť si svojich ľudí v priestore, na ktorý chcú vyvíjať tlak alebo ktorých chcú formovať.
Chcem povedať, že vnímajme vznik Česko-slovenskej republiky ako naozaj významný emancipačný krok aj Čechov, aj Slovákov. Ale nie ako konečný krok, pretože sabavedomie a sebaurčenie je veľmi dôležité pre každý národ. A nemáme dôvod sa k nemu vracať. Chcem zároveň povedať, že sú tu ešte stále politické koncepcie, ktoré snívajú ešte rôzne čechoslovakistické sny a nádejajú sa, že môžu vnímať aj minulé voľby ako politický revanš týchto síl. Ale znova opakujem, že v roku 1992 celkom jasne v demokratických voľbách koncepcia udržania československej jednotnej štátnosti nezískala na Slovensku viac ako 1 %. Tento fakt je jednoducho objektívnym vyjadrením väčšinového názoru a z týchto dôvodov musíme trvať na tom, aby sme si naozaj uctievali česko-slovenskú štátnosť, ale cez naše sebavedomé prihlásenie sa k tejto štátnosti 30. októbra 1918. A nemáme, naozaj nemáme dôvod, okrem nejakého vazalského syndrómu, vyhlasovať 28. október za náš štátny alebo pamätný deň. To nie je z neúcty voči bratom Čechom. To je zo symetrie voči bratom Čechom.
My si myslíme tiež, že aj pre Čechov má veľký význam práve uctievanie si toho dňa, v ktorom sa sebaurčili štátne. A oni sa sebaurčili 28. októbra, my sme sa sebaurčili 30. októbra 1918. Chcem povedať toľko, že koniec koncov k vlastnej štátnosti ašpirujú všetky národy, ktoré sú zdravé a ktoré sú v stave vôbec mať vlastnú sebaúctu a vlastnú kultúru a chcú sa usilovať o svoj jedinečný rozvoj. Takže v tomto slova zmysle treba postupovať s úctou k sebe. A môžem povedať, že mal som tú česť byť v slovenskej delegácii, ktorá s českou delegáciou vyjednávala podmienky, v delegácii, ktorú viedol pán Mečiar, a môžem vám povedať, že všetky tie pokusy o dokopanie, ktoré tu pán poslanec, podpredseda Národnej rady, vždycky znova opakuje, sú iba mytologizované výroky.
Vedeli sme, že musíme z úcty k vlastnému národu dosiahnuť vrchol emancipačného bytia, vlastnú slovenskú štátnosť a bola len otázka, akým spôsobom to dosiahneme. A musím takisto povedať, že sme zachovávali napriek rozdielnym názorom a rozdielnym záujmom vzájomnú úctu aj s českou delegáciou a že sme predovšetkým považovali za najdôležitejšie, už aj vo svetle vtedy čerstvej rany juhoslovanského konfliktu, aby sme riešenie emancipácie obidvoch republík na tretej nadbytočnej republike uskutočnili pokojnou cestou. A to sme aj takýmto spôsobom urobili. Teda prajeme našim českým partnerom, aby dokázali svoje sebaurčenie v Európe, ako aj nám prajeme toto sebaurčenie. A dokonca si myslím, že nemáme dôvod ani na nostalgiu, ktorá nemôže byť zdravá, ani aby sme sa vracali k asymetrickému vnímaniu úcty k tomu dňu, ktorý je predovšetkým sebaurčením iného národa.
V tejto súvislosti chcem povedať, že čechoslovakizmus je v tomto zmysle slova akýsi mutačný nepodarok, ktorý objektívne v dejinách môže ešte zohrávať nejakú úlohu, ale celkom určite nie pozitívnu, rozvojovú úlohu, pretože v podstate predpokladá nerovnosť vzájomného partnerstva. A my musíme usilovať o to, aby sme nedovolili nijakú reprízu dejín spätným chodom, pretože každá takáto repríza spätným chodom je v podstate skôr kombinácia tragédie a frašky ako nejaké vývojové východisko. Máme sa snažiť a myslím, že sa snažíme, aby sme odovzdali štafetu národného sebavedomia bez preceňovania, bez šovinizmu budúcim generáciám a aby tieto budúce generácie aj v budúcnosti pri riešení iných otázok mysleli na to, aby napríklad v prirodzenom integračnom vývoji v Európe a v globálnom vývoji sme zase neprepadli asymetrickým snahám a na základe poddanského syndrómu stavali sa neprimerane ústupčivo pri dojednávaní spoločnej budúcnosti. Budúcnosť musí byť suverénna. Alebo to nie je budúcnosť, ale tragická reprodukcia minulosti. Treba teda nám z týchto dôvodov odmietnuť asymetrickú konštrukciu. Nemáme dôvod, aby sme ju takým spôsobom robili. Ak chceme, môžeme to urobiť prípadne tak, že 30. október môžeme považovať aj za štátny sviatok s tým, že by sa dajme tomu oslavoval vždy v nasledujúcom voľnom dni, teda v nedeľu, v príslušnom kalendárnom zoskupení.
Vážení priatelia, predložený návrh je pokus o asymetriu, je pokus včerajška dostať sa spätne do budúcich dejín. Neriaďme sa takýmito pokusmi a zostaňme verní sami sebe.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ja si myslím, že je skutočne pozoruhodné a rešpektovaniahodné to, čo povedal pán poslanec Húska o asymetrii. Vieme, že 28. október je štátny sviatok Českej republiky. Ja si myslím, že pokiaľ by sme pokračovali v týchto úvahách, o ktorých rokujeme, by mal byť sled taký, že by mal byť daný kontakt aj na Českú republiku tak, aby v oboch republikách, keďže ide o určitú spoločnú históriu, bol vyzdvihnutý tak 28. október, ako aj 30. október. V opačnom prípade dochádza k asymetrii, k niečomu, čo nie je náležité pre zvrchovaný štát, pretože by sme týmto nepriamo mali za pamätný deň štátny sviatok inej republiky bez toho, že by tá druhá republika mala niečo zo zrkadlového obrazu aj z našich dejín a našich sviatkov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
plne súhlasím s tým, čo vyslovil pán poslanec Húska, že pri vzniku štátu po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie sme sa potrebovali navzájom. Je známe, keď sa konštruovala hranica najskôr českého štátu, tak vtedajší politici s hrôzou zistili, že ich je menej ako iných národností v tomto území, a preto postupne rozširovali hranice na východ, a tak sme sa stali potom súčasťou tohto štátu. Myslím si, že nie je dobré podceňovať Slovensko a Slovákov a hovoriť, že to bola naša jediná záchrana. Veď predsa je známe, že Slovensko patrilo k tým priemyselnejšie vyspelým častiam Rakúsko-Uhorska alebo aj samotného Uhorska, tak ako Česká republika.
Je tiež pravda, že nám českí učitelia dosť pomohli pri vzdelávaní našich ľudí, pri výchove našich ľudí, ale je predsa známe, že mnoho Slovákov napriek národnostnému útlaku sa stalo významnými osobnosťami. Veď si treba len pripomenúť, že ozdoba monarchie Matej Bel Funtík z Očovej, keď viezol nejakú delegáciu a pýtali sa ho, akým smerom, kde sa dostanú, tak im ten oráč odpovedal po latinsky. Teda neboli sme až celkom takí sprostí, ako by to niektorí radi hovorili a ako sa to aj zachovalo v českom národe, žiaľ.
Mám dve také spomienky. Jeden môj príbuzný hral futbal za Trnavu a v Chebe ich vítali transparenty: "Naučili sme vás číst a psát, naučíme vás taky futbal hrát." Pritom najlepší doklad o podceňovaní Slovenska je vyjadrenie predsedu českej vlády pána Zemana. Ak si vy myslíte, že to podceňovanie zmizlo, nie. A ak súhlasíte s tým, že popradské pivo je vhodné akurát na umývanie zubných...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
ja sa nestotožňujem celkom s návrhom pána poslanca Húsku, ktorý povedal, že treba sviatok 30. október povýšiť na štátny sviatok a týmto akýmsi kompromisom sa vyhnúť celej tejto patálii, ktorá tu vznikla. Ja by som bol skôr naopak rád, keby pán predkladateľ návrhu zákona stiahol svoj návrh, lebo naozaj, keď sa pozriete na koncepciu zákona Národnej rady o štátnych sviatkoch a dňoch pracovného pokoja, tento návrh je nenáležitý. Jednoducho preto, lebo štátne sviatky sú vlastne na Slovensku štyri a tie sú všetky viazané na vznik Slovenskej republiky ako zvrchovaného, samostatného, svojprávneho a nikým neovládaného štátu, len vlastným ľudom a občanmi tohto štátu. A tieto veci, ktoré súvisia so vznikom iného štátu, ktorý medzičasom už zanikol, sú nenáležité z hľadiska konštrukcie tohto zákona ako zákona, ktorý mal vyzdvihnúť významné udalosti slovenského národa a slovenskej štátnosti. Preto tento návrh, kde si máme pripomínať vznik zaniknutého štátu, ktorý dokázal svoju neschopnosť existencie v modernej histórii Európy, je jednoducho anachronizmom. A preto by bolo treba takýto návrh stiahnuť z rokovania a naozaj sa radšej venovať vážnym spoločenským problémom, riešeniu hospodárskych otázok, to, čo občanov Slovenskej republiky naozaj trápi, a nie takýmto pseudoproblémom, ktoré vlastne sú neživotné a sú vlastne nejakým slovom z minulosti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by som ctenému kolegovi Húskovi povedať, že v rozprave dosiaľ nikto nehovoril o tom, že 28. október bol nejakým konečným krokom. Naopak, 28. október bol predsa istou ponúknutou historickou príležitosťou, väčšou príležitosťou pre Slovákov, ako aj pre Čechov. A myslím si, že je celkom jasné na základe historického poznania, že jedinou alternatívou voči Česko-slovenskej republike pre Slovákov bolo ostať v Uhorsku.
Druhá moja poznámka sa týka obáv z čechoslovakizmu. Ja nevidím ani na českej politickej scéne, ani na slovenskej politickej scéne relevantnú politickú silu, ktorá by mala v programe alebo by hovorila o tom, že tu má dôjsť k nejakému znovuobnoveniu česko-slovenskej štátnosti. Jednoducho táto kapitola našej histórie je za nami. Máme tu dva suverénne štáty. Ale súčasťou nášho sebavedomia aj ako štátotvorného národa je predsa dobre poznať svoje dejiny a uvedomiť si, že 28. október a 30. október jednoducho sú nerozlučne spojené. 30. október bez 28. októbra by nebol mal žiaden zmysel.
A chcel by som niektorým mojim cteným kolegom, ktorí tu vystupovali predo mnou, povedať, nepokúšajme sa vytvoriť atmosféru, že dejiny Slovenska a Slovákov sa začali až víťazstvom Hnutia za demokratické Slovensko v roku 1992.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Pripraví sa pán poslanec Brňák.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.