Poslanec Š. Rusnák:
Pán poslanec Július Brocka podal pozmeňujúci návrh. Prosím, a sme o ňom hlasovali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasy z pléna.)
Panie poslankyne, páni poslanci, ruším toto hlasovanie, pretože sme o tomto hlasovali osobitne, keď sme bod 10 vyňali zo spoločného hlasovania o bodoch zo spoločnej správy. Čiže toto hlasovanie je bezpredmetné, pokiaľ ide o návrh pána poslanca Brocku.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďalšie sú pozmeňujúce návrhy poslanca Štefana Rusnáka. Nech sa páči, budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o novom znení § 32 ods. 5.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Poslanec Š. Rusnák:
Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o § 89 ods. 3 písm. d).
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme schválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Navrhujem, pán predseda, aby ste dali hlasovať o mojom treťom pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o článku III, kde je navrhnuté nové znenie.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Uvádzajte ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďalším poslancom, ktorý podal pozmeňujúce návrhy, bol pán Ľubomír Dzurák. Navrhujem, aby sme hlasovali o jeho prvom pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dzuráka k § 28.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 50 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol schválený.
Nech sa páči ďalej, pán spravodajca.
Poslanec Š. Rusnák:
Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom.
Predseda NR SR J.Migaš:
Hlasujeme o § 41 ods. 1.
Poslanec Š. Rusnák:
Pardon, je to priama nadväznosť na ten prvý, takže nemusíme o tom hlasovať. Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.
Poslanec Š. Rusnák:
Prosím, ešte sa vrátime, pán poslanec Engliš ma upozornil, že v jeho pozmeňujúcich návrhoch je ešte aj druhý variant k bodu 16 § 32 ods. 6. Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca Engliša v druhom variante, tak ako bol podaný v písomnom podklade pre pozmeňujúce návrhy.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Je tu ešte jeden návrh, nech sa páči.
Poslanec Š. Rusnák:
Máme tu posledný pozmeňujúci návrh. Je od pána poslanca Zajaca. Navrhujem, aby sme o ňom hlasovali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zajaca, tak ako ho máte uvedený písomne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, aké má návrhy na pokračovanie prerokúvania návrhu zákona v treťom čítaní, či ho podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku gestorský výbor splnomocnil na podanie návrhu výboru, aby sa ihneď konalo tretie čítanie, alebo má iný návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte návrh.
Poslanec Š. Rusnák:
Pán predseda, mám tu uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorým ma určil ako poslanca za spoločného spravodajcu výborov na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom a treťom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský - procedurálny návrh.
Vypnite, prosím vás, mobilné telefóny.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán predseda, navrhujem, aby sme nepristúpili teraz okamžite k tretiemu čítaniu, keďže boli schválené viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Odporúčam, aby sa spoločný spravodajca a navrhovateľ spolu s legislatívnym odborom pozreli na tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aby sme až potom pristúpili k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Orosz, máte procedurálny návrh?
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne.
Mám totožný procedurálny návrh ako pán podpredseda Hrušovský. Myslím, že by sme mali zaviesť túto prax pri všetkých návrhoch, kde schválime pozmeňujúce návrhy v pléne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže v treťom čítaní budeme pokračovať neskôr.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania 22. schôdze.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 325 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 325a.
Vládny návrh prednesie pán minister Magvaši.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je najmä premietnutie nevyhnutných zmien vyplývajúcich z transformácie ekonomiky do Zákonníka práce a potreba zosúladiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce so smernicami Európskej únie. V rámci zosúladenia pracovného práva s právom Európskej únie sa v Zákonníku práce precizujú niektoré právne inštitúty, ale aj ustanovujú nové právne inštitúty, ktoré majú zabezpečiť zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu sociálno-právnu ochranu. Právna úprava umožní uspokojovať nároky zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pretože doterajšia právna úprava prednostného uspokojovania pracovných nárokov až v rámci konkurzného konania sa javí ako nedostatočná.
Vládny návrh zákona predpokladá uspokojovanie nárokov zamestnancov prostredníctvom garančného fondu, ktorého zriadenie sa navrhuje aj v novele zákona o zamestnanosti. V súlade so Smernicou Rady 80/987 Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa navrhuje upraviť pojem platobnej neschopnosti zamestnávateľa, deň vzniku platobnej neschopnosti, peňažné nároky zamestnancov a ich výšku, ktorá sa vyplatí z garančného fondu.
Rovnako v súlade so Smernicou Rady 98/59 Európskeho spoločenstva sa precizuje inštitút hromadného prepúšťania, ktorým sa rozumie rozviazanie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, najmä s 20 zamestnancami v období 90 dní. V tejto súvislosti sa navrhuje aj odškodnenie zamestnancov vo výške dvojnásobného priemerného mesačného zárobku, ak zamestnávateľ nesplní povinnosť pri hromadnom prepúšťaní.
Aplikačná prax potvrdila, že absolútny zákaz nočnej práce žien sa stáva prekážkou v zamestnávaní žien, a preto sa navrhuje zrušiť tento zákaz nočnej práce žien. Zároveň sa upravujú podmienky výkonu nočnej práce najmä z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež z hľadiska zabezpečenia rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky.
Navrhuje sa ustanoviť vecné dôvody, pri existencii ktorých bude môcť zamestnávateľ uzatvárať pracovný pomer na čas určitý, a ustanovujú sa aj kategórie zamestnancov, s ktorými možno takýto pomer uzavrieť neobmedzene.
Podstatou navrhovaných zmien v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zosúladenie tejto právnej úpravy s požiadavkami vyplývajúcimi z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a smerníc Európskej únie. Osobitne sa zdôrazňuje povinnosť zamestnávateľa v súvislosti so znižovaním rizík práce a zvyšovaním zodpovednosti zamestnávateľa za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Chcel by som vás poprosiť, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste podporili v druhom čítaní tento návrh zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra tohto roku číslo 423 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorskému výboru do 15. októbra 1999 z poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, oznámil svoje stanovisko poslanec Národnej rady Jozef Klemens.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 167 zo 6. októbra 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 96 zo 6. októbra 1999.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky máte v písomnej správe uvedené v bodoch 1 až 13.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce (tlač číslo 325), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť s pripomienkami alebo doplnkami, ktoré sú v správe. Navrhuje hlasovať o všetkých návrhoch spoločne. A výbor poveril poslanca Mesiarika, podpredsedu výboru, aby predložil túto správu na rokovanie Národnej rady.
Na záver, vážené poslankyne, poslanci, ako spravodajca musím oznámiť, že znenie navrhovaného zákona vláda zásadne zmenila tým, že po rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody doplnila návrh v bode 9 § 58 ods. 11 písm. b), kde sa navrhuje vyňať zamestnancov štátnej správy, rozpočtovej sféry a tak ďalej spod vplyvu tohto paragrafu. Musím upozorniť, že tým bol porušený zákon číslo 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve a § 23 platného Zákonníka práce.
Zároveň vám oznamujem, že na základe tohto bolo rokovanie zástupcov vlády a Konfederácie odborových zväzov, ktorý pripomienku vzniesol 27. 8., kde odbory požiadali vládu, aby sa do budúcnosti takých procedúr vyvarovala. Berte to ako oznámenie. To nebráni tomu, aby sme zákon prerokovali v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Písomne sa do rozpravy neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Keltošová. Uzatváram možnosť podania prihlášok na vystúpenia v rozprave.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán minister,
vážení kolegovia,
mám jeden pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa novelizuje Zákonník práce. Za bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: V § 199 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa upravuje vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne. Na úpravu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vzťahujú primerané ustanovenia o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu. Výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada nákladov na výživu pozostalých upravovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky." Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5. Poznámka pod čiarou k odkazu 9a) znie: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania." Doterajšie body 29 až 34 sa označujú ako body 30 až 35.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. A teraz niekoľko slov k zdôvodneniu tohto návrhu.
Dámy a páni, podnetom k tomuto pozmeňujúcemu návrhu bol list jednej chudobnej vdovy, ktorá mi písala o tom, ako pred takmer 12 rokmi jej manžel zomrel pri pracovnom úraze pri autonehode a Slovenská poisťovňa síce uhradila všetky nároky tejto vdove, aj náhradu nákladov na výživu pozostalých. Iste viete, že zamestnávateľ je povinný zo Zákonníka práce zamestnancov pre prípad pracovných úrazov alebo choroby z povolania zákonne poistiť. Od roku 1993 toto zákonné poistenie bolo zverené Slovenskej poisťovni až do zriadenia Úrazovej poisťovne. No a pri výpočte tejto náhrady Slovenská poisťovňa vychádzala, tak ako jej to zákon dovoľuje, z priemerného zárobku zomrelého, ktorý sa počas celého trvania nároku nemení a tento priemerný zárobok má vplyv na výšku tzv. pozostalostnej renty.
V prípade, o ktorom hovorím, Slovenská poisťovňa vypočítala túto rentu vo výške 67 korún a táto vdova dostáva už 12 rokov mesiac čo mesiac 67 korún ako náhradu nákladov na výživu. Za 12 rokov sa životné náklady výrazne zvýšili. Primerane k tomu rástli mzdy, valorizovali sa dôchodky, legislatívne je upravená aj náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, iba spôsob úpravy náhrady nákladov na výživu pozostalých pre manžela a deti sa za tie roky nemenil. Chudobných vdôv, ako som zisťoval v Slovenskej poisťovni, je niekoľko 100 prípadov, údajne okolo 300. Ony sa obracali viacnásobné na Slovenskú poisťovňu a táto vždy zamietla ich žiadosť s tým, že úprava renty nie je jej vecou, ale je to vecou zmeny legislatívy. Jednoducho, že súčasne platná legislatíva neumožňuje Slovenskej poisťovni urobiť úpravy v pôvodne vyrátanej výške tejto renty. Keďže som presvedčený, že je to prípad hodný zreteľa a návrh podporujú všetky parlamentné poslanecké kluby, rovnako aj pán minister ako predkladateľ. Napriek tomu, že môj návrh je nad rámec predloženej novely Zákonníka práce, odporúčam všetkým kolegom, aby tento môj pozmeňujúci návrh podporili.
Schválením návrhu nedochádza k priamemu dosahu na štátny rozpočet. Slovenská poisťovňa, ktorá má na to primerané zdroje, ich vykrýva zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu.
Dámy a páni, aj v mene tejto spomínanej vdovy, aj v mene ostatných postihnutých vám vopred ďakujem a prihováram sa, aby ste podporili tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Posledná prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Keltošová.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
dovoľte mi, aby som veľmi stručne ešte doplnila pána poslanca Brocku. Áno, aj poslanecký klub HZDS podporuje tento návrh. Stalo sa to v minulosti v podstate všetkým vládam od roku 1989, že prehliadli alebo nevedeli o tomto probléme. Takže pokiaľ ide o valorizáciu zo zdrojov Slovenskej poisťovne pre pozostalých, podporujeme návrh, ktorý predniesol pán poslanec Brocka.
Vyjadrila by som sa len k bodu 18, ktorý súvisí so zrušením zákazu nočnej práce žien. Ja podporujem stanovisko gestorského výboru, ktorý navrhol nový § 99 vypustiť. Tento návrh sme predložili vo výbore a dúfam, že nájde podporu aj u vás s cieľom ochrany zdravia žien. Myslím si, že aj súčasná prax umožňuje, aby ženy, ktoré chcú byť zamestnávané v noci a môžu byť najmä zamestnávané v noci, boli zamestnané, ale - a to je ten podstatný rozdiel medzi týmto návrhom a terajším stavom - môžu byť zamestnávané v noci len po vzájomnej dohode zamestnávateľa a zamestnanca. To je po prvé. A po druhé so súhlasom ústredného orgánu štátnej správy, čiže ministra práce sociálnych vecí a rodiny.
Ja som bežne za mojej praxe podpisovala výnimky z nočnej práce žien, keď sa dohodli zamestnanci a zamestnávatelia a tieto ženy pracovať chceli. Takže myslím si, že zrušenie tohto zákazu nočnej práce žien môže viesť k negatívnym dôsledkom jednak na zdravie žien, jednak na opateru detí, a zároveň si myslím, že môže sa stať aj určitým zdrojom vydierania zamestnávateľov voči ženám, ktoré odmietnu v noci pracovať z rôznych subjektívnych dôvodov. Ja som za to aj napriek smerniciam, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe, smerniciam číslo 93 a 92, aby naše vnútroštátne zákonodarstvo sa neprispôsobovalo až do takejto miery určitým odporúčaniam Európskeho spoločenstva. Dá sa to obhájiť, pán minister, my sme to urobili v minulom volebnom období, a hovorím so zreteľom na zachovanie aj zdravej populácie, aj zdravia pracujúcich žien. Ponechajte to na ich dohode so svojimi zamestnávateľmi.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce na záver rozpravy vystúpiť pán minister Magvaši?
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
chcel by som zareagovať na pani poslankyňu Keltošovú, lebo osobne si myslím, že v tomto prípade v tom návrhu 18 je trochu určité nedorozumenie. V tomto bode 18 § 99 sa nerobí zákaz nočnej práce, ale sa určuje, že keď niekto na nočnú prácu ide, aké má právne ochrany a čo si môže vyžadovať na to, aby mohol pracovať v noci. To znamená, že tento § 99 nerieši to, čo ste mysleli vy, pani poslankyňa, a preto si myslím, že je tu určité nedorozumenie. Ja by som preto odporúčal potom vyňať hlasovanie o bode 18 s tým, že na rozdiel od gestorského výboru by som neodporúčal tento návrh schváliť, teda hlasovať záporne. Myslím si, že v tomto prípade nie je celkom dobre pochopené, o čo v tomto bode 18 ide.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Spravodajca nechce vystúpiť na záver rozpravy.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme po obedňajšej prestávke, čiže o 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás, keby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte raz žiadam všetkých predsedov výborov, ktorí doteraz majú zasadnutia, aby ich prerušili, aby poslanci prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať ďalej v rokovaní 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, ktorý ste mali v tlači číslo 325.
Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Mariána Mesiarika, aby zaujal miesto pre spravodajcov výborov.
Žiadam ešte raz poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie o návrhu zákona, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.
Žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov v rokovacej sále. Ešte raz žiadam predsedov výborov, aby skončili zasadnutia výborov a poslanci prišli do rokovacej sály.
Ďakujem.
Páni poslanci, panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu. K hlasovaniu o tomto návrhu zákona sa vrátime potom.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o príspevku na bývanie.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 327 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 327a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladaný vládny návrh zákona navrhuje ustanoviť novú štátu sociálnu dávku - príspevok na bývanie. Účelom tohto príspevku je prispievať sociálne slabším občanom na úhradu výdavkov spojených s bývaním. Základné podmienky nároku na príspevok na bývanie podľa navrhovaného zákona sú: Trvalý pobyt v byte na území Slovenskej republiky, ktorý užíva oprávnená osoba ako vlastník alebo nájomca bytu alebo rodinného domu a s ňou spoločne posudzované osoby. Ďalej príjem neprekračujúci sumy určené na štandardné bývanie pre okruh spoločne posudzovaných osôb; pravidelná úhrada nákladov spojených s bývaním, to znamená pri nájomnom byte zaplatenie nájomného a úhrada za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu, v prípade bytu vo vlastníctve uhradenie preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv; úhrada za plnenie poskytované za užívanie bytu a zaplatenie dane z nehnuteľností, ktorú je povinný zaplatiť aj vlastník rodinného domu.
Výpočet výšky príspevku na bývanie sa navrhuje tak, aby bolo možné reagovať na zmeny výšky regulovaných cien tovarov a služieb spojených s bývaním a ich dosah na výdavky domácností. Výška príspevku na bývanie za kalendárny mesiac je rozdielom medzi sumou minimálnych výdavkov na bývanie a súčinom koeficientu a príjmu, pričom sumy minimálnych výdavkov na bývanie podľa počtu fyzických osôb a koeficient ustanovuje navrhovaný zákon. Oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na príspevok na bývanie na okresnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu. Ak oprávnená osoba splní podmienky nároku na príspevok podľa navrhovaného zákona, okresný úrad jej príspevok vyplatí. Ak oprávnená osoba, ktorá si uplatní nárok na príspevok, nesplní podmienky nároku na príspevok, okresný úrad rozhodne o nevyplatení príspevku na bývanie.
Považujeme tento vládny návrh zákona za veľmi významný návrh, ktorým v budúcom roku treba pomôcť sociálne slabším vrstvám obyvateľstva. Výdavky, ktoré budú tento príspevok na bývanie predstavovať zo štátneho rozpočtu, budú okolo 1,6 mld. Sk a sú predpokladané v návrhu na štátny rozpočet na rok 2000.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto navrhovateľa.
Zároveň dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi výboru pre sociálne veci, bývanie poslancovi Dušanovi Fedoročkovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o príspevku na bývanie, ktorú ste dostali v tlači číslo 327, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o príspevku na bývanie podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 1994 číslo 425 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní, a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 15. októbra 1999 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 6. októbra 1999 pod číslom 168 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. októbra 1999 pod poradovým číslom 97.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré ste dostali v tlači.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o príspevku na bývanie vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a odporúča ich schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslanca Dušana Fedoročka informovať Národnú radu o výsledku rokovania výboru a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 19. októbra 1999 číslo 111.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánovi poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa za klub SMK prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy. Nikto viac sa písomne do rozpravy neprihlásil.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa v mene klubu poslancov za Stranu maďarskej koalície v krátkosti vyjadrila k vládnemu návrhu zákona o príspevku na bývanie. Zavedenie príspevku na bývanie poskytuje chudobnejším domácnostiam dodatočný príjem špeciálne na pomoc s výdavkami na bývanie. Liberalizácia cien spojená s bývaním prináša nebezpečenstvo, že určitá časť domácností nebude schopná hradiť náklady na bývanie. Len na oživenie pamäti: Všeobecný príjem domácností v deväťdesiatych rokoch klesol. Po takzvanom cenovom boome v roku 1992 spojeným s cenovou liberalizáciou sa spotrebiteľské ceny stabilizovali, ale narastajúce ceny tovarov a služieb, bývania, nájomného, dopravy a tak ďalej mali významný dosah na životné náklady. Napríklad medzi rokmi 1990 až 1994 nájomné stúplo o 100 % a služby o 416 %. Pre porovnanie životné náklady v rokoch 1989 až 1994 vzrástli o 173 %. Všetci prítomní dobre vieme, aká úprava cien tovarov a služieb spojená s bývaním nastala v priebehu roku 1999. Zvýšila sa cena elektriny o 30 % od 1. januára 1999 plus o 35 % od 1. 7. 1999, cena plynu od 1. 7. 1999 o 50 %, teplo a teplej vody o 21 % od 1. januára 1999 a o 40 % od 1. 7. 1999. Takisto sa zvýšila cena vodného a stočného a ostatných komunálnych služieb.
Podstatou príspevku je vyrovnať preťaženia domácností, ktorých príjem nepostačuje pokryť výdavky na bývanie. Príspevok vyjadruje adresnú, priamu podporu domácností určenú na krytie výdavkov na bývanie, ktoré si domácnosť nemôže dovoliť platiť pre svoje nízke príjmy. Za pozitívne považujeme fakt, že o príspevok na bývanie sa budú môcť uchádzať všetky typy držby, to znamená nájomcovia, vlastníci bytov a vlastníci rodinných domov. Návrh zákona v § 3 rieši dostatočne aj fakt, aby sa tento zákon nezneužil napríklad dlhodobými neplatičmi, pretože podmienkou nároku na príspevok na bývanie je fakt, že za predchádzajúce kalendárne obdobie, to znamená pol roka dozadu, je potrebné zaplatiť nájomné a všetky výdavky spojené s užívaním bytu a u vlastníkov rodinných domov musí byť zaplatená daň z nehnuteľností za kalendárny rok k predchádzajúcemu kalendárnemu polroku, na ktorý sa uplatní nárok na príspevok. Návrh zákona rieši aj stav, aby nárok na príspevok nevznikol v prípade, ak osoba - vlastník bytu, v ktorom má trvalý pobyt, dala byt do nájmu alebo do prenájmu.
Základný vzorec na príspevok je na prvý pohľad jednoduchý. Príspevok na bývanie sa rovná oprávneným nákladom na bývanie mínus to, čo by mala domácnosť platiť zo svojich zdrojov. Ale na predpokladaný vývoj rastu príjmov domácností bude treba reagovať aj zmenou koeficientu, ktorý vyjadruje zaťaženosť príjmu domácností výdavkami spojenými s bývaním. Minimálne výdavky na bývanie ako základná premenná vzorca výpočtu príspevku sa budú meniť v závislosti od nákladových položiek spojených s bývaním. Toto riešenie je v § 4 ods. 4. Vláda môže upraviť koeficient 0,30, ktorý je v tomto zákone, k 1. januáru a k 1. júlu bežného roka svojím nariadením.
Zaradenie príspevku do sústavy štátnych sociálnych dávok bude znamenať, že sa bude vyplácať zo štátneho rozpočtu a bude garantovaný štátom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza svoje prepočty, podľa ktorých by príspevok na bývanie v roku 2000 malo poberať okolo 390 tis. žiadateľov, ale po skúsenostiach s okolitými krajinami tento počet sa zníži cca o 40 % z dôvodu nesplnenia uvedených kritérií. Táto suma sa môže v roku 2000 znížiť z predpokladanej sumy 2,8 mld. na cca 1,68 mld. Pri vzniku nároku na príspevok na bývanie, ktorý sa počíta do príjmu na posúdenie nároku na dávku sociálnej pomoci, sa táto dávka adekvátne zníži o výšku príspevku na bývanie. Na základe odhadu sa zo sumy na dávky sociálnej pomoci ušetrí cca 530 mil. Sk, ktoré bude možné využiť na výplatu príspevku na bývanie. Táto suma však musí zostať v rezerve pre prípad, že by odhady neboli presné. Vieme napríklad, že zákon číslo 195, ktorý je v platnosti od 1. júla 1999, tiež počíta s tým, že sa dotkne zhruba 20 % poberateľov, pravda je však taká, že sa to týka zhruba 35 až 40 % poberateľov.
Na záver mi dovoľte ešte niekoľko postrehov. Je ťažké v tomto návrhu zosúladiť ciele čestnosti a jednoduchosti hlavne vzhľadom na prepojenie medzi systémom príspevku na bývanie a inými systémami podpory príjmov v štáte, aj keď sa o to tento zákon pokúša.
Navrhuje sa, aby príspevok na bývanie zahrňoval všetky typy držby. Tento ambiciózny krok má však aj niektoré praktické ťažkostí. Napríklad náklady bývania v osobnom vlastníctve sa enormne líšia a môže byť ťažké ich sledovať. Snáď by bolo potrebné tomuto problému venovať v budúcnosti väčšiu pozornosť.
Tento zákon verejnosť očakávala už skôr, pôvodné termíny boli 1. júl a 1. október, žiaľ, v štátnom rozpočte na rok 1999 sa nenašli zdroje na skoršiu aplikáciu tohto zákona.
Ešte raz, členovia maďarskej koalície tento návrh zákona podporia a dúfajú, že konečná účinnosť zákona bude od 1. januára 2000.
Ďakujem za pozornosť.