Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Keltošovej: pani poslankyňa Aibeková ako prvá, pán poslanec Kalman ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková ako prvá.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Chcela by som ešte zdôrazniť tú pripomienku, ktorú mala pani poslankyňa Keltošová na začiatku svojho vystúpenia. Myslím si, že tá reakcia bola veľmi správna, že chceme síce postihnúť tých, ktorí pracujú na čierno, ale vôbec nás nezaujímajú a tento zákon nerieši tých, ktorí na čierno zamestnávajú. Naozaj v krajinách Európskej únie sú veľmi prísne postihovaní títo zamestnávatelia, a preto v tejto súvislosti kladiem aj pánovi ministrovi otázku, či v pripravovanej ďalšej novele o zamestnanosti alebo v komplexnom zákone, o ktorom hovoril pán poslanec Benkovský za ich stranu, či plánujú postihovať aj týchto čiernych zamestnávateľov alebo či to chcú zakomponovať do iného návrhu zákona.
A ešte veľmi stručne na podporu toho pozmeňujúceho návrhu pod bodom 6, ktorý sme predložili. Ten je lepšie koncipovaný, pretože vychádza z pôvodného návrhu, kde sa čas zamestnania diferencuje do 15 rokov, medzi 15 a 25 a nad 25 rokov, pretože podľa bodu 35 predloženej novely sú už všetci, ktorí pracujú nad 15 rokov, zhrnutí do jednej kategórie. Myslím si, že nie je to správne, pretože je veľký rozdiel, či niekto odpracuje 15 rokov alebo 25. Pretože ak niekto má odpracovaných 25 rokov a zostane nezamestnaný, má oveľa menšiu šancu nájsť si zamestnanie. A preto si myslím, že by bolo spravodlivejšie dať mu šancu dlhší čas poberať príspevok v nezamestnanosti, pretože aj dlhší čas prispieval do Fondu zamestnanosti ako ten, ktorý pracoval kratší čas, resp. pred zavedením tohto fondu prispieval daňovými odvodmi. Takže toto skrátenie na dve kategórie nie je primerané.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Už v prvom čítaní som vystúpila takisto s tým problémom, ako pani poslankyňa Keltošová. To je zníženie percenta zamestnávania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou. Vážení, to je taký necitlivý prístup voči určitej skupine našich občanov, ktorí majú sťažené svoje postavenie. Predsa dá sa to riešiť aj inak. Ak pán minister hovoril, že niektorí nevedia naplniť a tak ďalej, to sa dá riešiť tým, že v prípade, ak nie sú na úrade práce evidované takéto osoby, tak sa môže podnikateľ alebo osoba povinná vyviniť a tým je všetko v poriadku a nemusí platiť. Ale pokiaľ takéto osoby sú, treba ponechať súčasný stav, pretože máme signály, že je záujem takýchto osôb o zamestnanie.
Ďalej chcem hovoriť k problému, o ktorom hovorila pani poslankyňa - zamestnávanie na čierno. Pokiaľ si pamätám, vo vládnom programe ste veľmi krásne deklarovali, ako chcete dať pravidlá do podnikania, zmorálniť a tak ďalej tento úsek. Tak ako vaše viaceré vyhlásenia, aj toto sú bubliny, ktoré do predpisov nezapracúvate. Prečo znevýhodňujete podnikateľov, ktorí dodržiavajú zákony a poctivo nahlasajú? Prečo nepostihujete tých, ktorí zamestnávajú na čierno a takto získavajú protiprávne výhody, ktoré im neprislúchajú? Je to predsa nielen nemorálne, ale je to v rozpore aj s vašimi veľkými predvolebnými vyhláseniami.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Chcel by som potvrdiť a doplniť slová pani Keltošovej, že zákon skutočne nerieši systémové opatrenia. Spomínala čiernu prácu. Tu odznelo aj z úst mojich predrečníkov, že sú postihovaní len zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí zneužívajú túto situáciu, absolútne nie sú v návrhu novely zákona riešení.
Prečo sa napríklad neuvažuje s inými formami zlepšenia financovania Národného úradu práce? Napríklad vymáhanie pohľadávok je prakticky na nulovom stave. A pritom sú to verejné financie. Zvýšenie účinnosti platenia poistného v nezamestnanosti. Podľa posledných informácií klesla účinnosť na 85 %. Týmto smerom by sa tiež mal zákon orientovať a toto tu chýba. Preto tvrdíme, že sú to nesystémové opatrenia, ale z hľadiska ekonomiky riešia určitým spôsobom len financovanie Národného úradu práce, a nie aktívnu politiku zamestnanosti.
Preto sa aj dožadujeme, a odznelo to aj z úst niektorých koaličných poslancov, väčšej zmeny, ktorá by radikálne riešila tento problém na všetkých frontoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Keltošovej, ktorým reagovala na vystúpenie pána poslanca Brocku, ktorý konštatoval, že náš sociálny systém je veľmi drahý. Chcem pripomenúť, že vo vyspelých krajinách je stále drahší a drahší sociálny systém a rozvojom spoločnosti bude aj drahší. Je to z toho dôvodu, že tieto krajiny okrem ekonomických zákonitostí veľmi pevne a silne budujú aj sociálnu sféru. Pokiaľ si pamätám, programové vyhlásenie vlády sa hlásilo k sociálno-trhovej ekonomike, ale to, čo sa v súčasnom období navrhuje, je odklon od týchto zásad alebo od tohto cieľa. Je to odklon podstatným spôsobom aj od zaužívanej praxe Európskej únie, aj keď v Európskej únii platia zákony jednotlivých štátov, teda nie je to jednoznačne usmernené. Teda vzďaľujeme sa týmto navrhovaným zákonom aj od praxe Európskej únie a to je v rozpore s naším približovaním k Európskej únii.
Dovolím si poznamenať, že aj naša spoločnosť by sa mala ďalej rozvíjať takým spôsobom, aby aj sociálny systém, aby slabšie skupiny, sociálne slabšie skupiny, zdravotne postihnutí ľudia, nezamestnaní vlastne mali istotu v tom zmysle, že štát bude vytvárať podmienky na ich sústavne lepší život.
A ešte jednu poznámku v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Aibekovej, ktorá tu veľmi plasticky a elegantne naznačila rozdielnosť v tomto smere podľa jednotlivých krajov. Ak si niekto myslí, že v tých krajoch a okresoch, ktoré menovala - Rimavská Sobota, Bystrica, Prešov a tak ďalej, sú ľudia, ktorí nechcú pracovať, tak je na veľkom omyle. Preto si myslím, že by sme mali hľadať spôsob, ako oživiť ekonomiku, a nie súčasnému ekonomickému stavu prispôsobovať sociálne zákony, na čo majú doplatiť ľudia, ktorí už doplatili tým, že prišli o zamestnanie, a teraz ich ideme trestať ešte raz.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Rusnák.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
budem stručný. Chcem podať pozmeňujúce návrhy k práve prerokúvanej novele o zamestnanosti. Môj prvý návrh je v záujme spresnenia kvalifikácie, či je vhodné zamestnanie, a to z hľadiska dopravy do zamestnania a zo zamestnania, ale aj z hľadiska finančných nákladov, ako aj času potrebného na túto dopravu. Verím, že schválením tohto návrhu bude zabezpečená flexibilita pracovnej sily.
Môj návrh znie, navrhujem nové znenie § 32 ods. 5: "Za vhodné zamestnanie z hľadiska dennej dochádzky do zamestnania a zo zamestnania sa na účely tohto zákona považuje každé zamestnanie, pri ktorom výška mesačného cestovného prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresahuje 25 % minimálnej mzdy a čas dochádzky do zamestnania a zo zamestnania prostriedkami verejnej hromadnej dopravy alebo železničnej dopravy nepresiahne denne spolu tri hodiny."
Ďalší môj pozmeňujúci návrh. Navrhujem v § 89 ods. 3 písm. d) za slovo "zamestnávateľom" doplniť slová "ak sa nedohodne inak." Krátke zdôvodnenie: Návrh umožní upraviť 30-dňovú lehotu podľa konkrétnych podmienok a tak operatívnejšie reagovať na potreby trhu práce s možnosťou efektívnejšieho využívania finančných prostriedkov Národného úradu práce. Vytvoria sa tým podmienky na použitie finančných prostriedkov v rámci aktívnej politiky na podporu zamestnávania evidovaných nezamestnaných.
Môj tretí pozmeňujúci návrhu k článku III. Navrhujem nové znenie, čo sa týka účinnosti: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 1999 s výnimkou § 58 ods. 2 a 3, § 77a ods. 2 písm. b), § 128a, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2000, a § 20 ods. 2 písm. v), § 112, ods. 4, § 128b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2000."
Zdôvodnenie:
A. Zníženie príspevku na poistenie v nezamestnanosti v § 58 ods. 2 a 3 navrhujem z dôvodu zosúladenia so zavedením príspevku do garančného fondu, ktorý bude platiť od 1. mája 2000. Toto zníženie o 6 mesiacov pred zavedením príspevku do garančného fondu by bolo bezdôvodné.
B. Činnosti podľa navrhovaného ustanovenia § 20 ods. 2 môžu okresné úrady práce realizovať až po nadobudnutí účinnosti § 128b, ktorý upravuje plnenie nárokov z garančného fondu takisto od budúceho roku od 1. júla.
C. Povinnosti podľa navrhnutého znenia § 112 ods. 4 môže zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty začať plniť až od nadobudnutia účinnosti ustanovení § 64a a 64f Zákonníka práce, t. j. od 1. júla 2000.
Verím, že podporíte moje pozmeňujúce návrhy, za čo vám vopred ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám predložil dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o zamestnanosti.
V § 28 navrhujem vypustiť písmeno e), ktoré hovorí o pravidelných príjmoch z inej činnosti. Z pravidelných príjmov z inej činnosti občan neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Z uvedeného dôvodu mu nevzniká ani nárok na podporu v nezamestnanosti.
Okrem toho ustanovenie počas doterajšej praxe sa ukázalo ako značne problematické, a to vo vzťahu k posudzovaniu pravidelnosti príjmu, výšky príjmu z pravidelnej činnosti vo vzťahu k určeniu, o akú inú činnosť ide. V nadväznosti na tento návrh je potrebné vypustiť ustanovenie § 28 písm. e) zákona o zamestnanosti, podľa ktorého sa za nezamestnaného považuje občan, ktorý má pravidelný príjem z inej činnosti.
Môj druhý návrh. V § 41 ods. 1 navrhujem vypustiť z návrhu zákona písm. m). Moje odôvodnenie: Toto ustanovenie je v priamej nadväznosti na návrh na vypustenie § 28 písm. e).
Ďalej navrhujem v súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, aby sa o bodoch 10, 20 a 27 hlasovalo oddelene, lebo uvedené pozmeňujúce návrhy spolu nesúvisia, upravujú rôznu problematiku.
Bod 10 sa týka výšky podpory v nezamestnanosti, to odôvodnil už aj pán poslanec Brocka a dal ten istý návrh.
Bod 20 navrhuje doplniť do § 114 ods. 3 slová "sprostredkovanie zamestnania". Táto úprava by okrem iného znamenala, že finančné prostriedky z odvodov dane, plnenie povinného podielu zamestnania občanov so zníženou pracovnou schopnosťou by bolo možné použiť na financovanie miest sprostredkovateľov zamestnania v úradoch práce. Toto však nie je správne, pretože náklady na činnosť Národného úradu práce sú financované zo správneho fondu.
Bod 27 upravuje účinnosť tejto novely.
Ďakujem a prosím vás o podporu mojich návrhov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac.
Nech sa páči.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako ukazuje rozprava, naozaj ide o zákon veľmi komplikovaný a môj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, sa týka zamestnanosti zdravotne postihnutých. Ide v podstate o požiadavky, ku ktorým sa pripojil aj tretí sektor MVO, a teda aj samotní zdravotne postihnutí. Návrh som v pôvodnej podobe predložil v ústavnoprávnom výbore, ale nebol celkom dobre naformulovaný. V tejto zmenenej a teda zlepšenej formulácii by som vás požiadal o jeho podporu.
Ide teda o pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona a zdôvodnenie návrhu je asi takéto: V § 113 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. V ods. 1 písm. d) sa navrhuje znížiť povinnosť zamestnávateľov zo 4 % na 3 % a z 0,3 % na 0,2 % zamestnancov. V tom istom odseku v písm. e) sa umožňuje zamestnávateľom označovať v súčinnosti s ďalšími subjektmi pracovné miesta nevhodné pre občanov so zdravotným postihnutím. Podľa navrhovaného ods. 2 sa potom tieto miesta nezapočítavajú do celkového počtu zamestnancov, z ktorého sa vypočítava povinné percento. Týmito úpravami platného stavu vláda navrhuje výrazne redukovať povinnosť zamestnávateľov zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Obsahom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je vypustiť písm. e) prvého odseku a časť druhej vety odseku 2. Takouto úpravou dosiahneme stav, keď povinnosťou zamestnávateľa bude zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v zníženom počte 3 % z celkového, a nie z redukovaného stavu zamestnancov. Vážnym argumentom na vypustenie písm. e) je aj skutočnosť, že zákon neobsahuje žiadne kritériá, na základe ktorých môže zamestnávateľ objektívne označiť pracovné miesto za nevhodné. Neberie do úvahy ani skutočnosť, že mnohé pracovné miesta sa môžu stať vhodnými na základe úpravy pracoviska pre občanov so zníženou pracovnou schopnosťou. Bez jasných kritérií nemôže k objektivizácii prispieť ani súčinnosť zamestnávateľa s ďalšími subjektmi, nehovoriac o časovej náročnosti takéhoto komplexného posúdenia. Navrhovaná platnosť tohto ustanovenia už na rok 1999 v bode 69 novely naznačuje, že nejde teda o systémový krok.
K tomuto pozmeňujúcemu návrhu prišlo do výboru sociálnych vecí množstvo podporných listov od MVO zdravotne postihnutých a ja sa k tomuto ich stanovisku pripájam a prosím vás, aby ste toto stanovisko podporili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či chce na záver rozpravy vystúpiť pán minister Magvaši.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
určite dnes je v slovenskej spoločnosti jedným z vážnych problémov otázka vysokej nezamestnanosti, ktorá je ešte navyše definovaná troma kritickými skutočnosťami, a to vysokou regionálnou diferenciáciou nezamestnanosti, vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí a stále narastajúcim počtom dlhodobo nezamestnaných ľudí. Nie je to prejav, ktorý sa tu začal prejavovať pred týždňom alebo pred rokom, ale je to postupný prejav stále stúpajúci a, žiaľ, od roku 1992, keď sa výrazne zvýšila nezamestnanosť, sa nám tieto vnútorné tendencie nezamestnanosti nepodarilo vyriešiť a to znamená, že ak dnes pristupujeme k niektorým opatreniam, tak tieto nevychádzajú len z poznania posledného roka, ale vychádzajú aj z poznania celého toho obdobia, keď začala na Slovensku prudko rásť miera nezamestnanosti.
V prvom rade by som chcel povedať, že určite tento zákon, keď bol v roku 1996 prijímaný, vychádzal zo správnych postulátov, zo správnych smerovaní a zo skúseností predovšetkým krajín Európskej únie a myslím si, že v dobrej vôli v tej situácii, aká bola miera nezamestnanosti, sa aj takto tento systém naladil. Je pravdou aj to, že v Európskej únii je skúsenosť, a nám to potvrdzujú aj výpočty, že takto konštruovaný systém na báze výberu kvázi poistného a dovolím si povedať, že ide o výber kvázi poistného, môže fungovať, ak je miera nezamestnanosti dlhodobo okolo 11,5 až 12 %. Aj naše prepočty to potvrdili a ukazuje sa, že vlastne tento systém sa začal postupne od roku 1996, a to potvrdzujú jednoznačne rôzne prejavy dostávať sa do stavu napätosti práve aj preto, že tu miera nezamestnanosti bola dlhšia ako doba, ako je tých 11,5 % a pohybovala sa okolo 14 %. To znamená, že tento systém, ktorý je založený vlastne na prítoku a odtoku peňazí, sa vyčerpával.
(Pán Brňák a pán Mikloško, nemôžem sa pozerať na pána Rakúsa, prosím vás.)
To znamená, že tento systém začal vyčerpávať svoje možnosti v rokoch 1996 - 1997, o čom jasne hovoria postupne klesajúce výdavky aktívnej politiky, keď v roku 1996 bolo 4,6 mld. a postupne to klesalo na 1,4. mld Sk a vychádzalo to inakšie z tej vnútornej rovnováhy, na čom je vlastne tento princíp založený. To je, samozrejme, jeden pohľad. Druhý pohľad súvisí aj s tým, ako som povedal, že ide skôr o kvázi poistný systém než o ozajstný poistný systém, pretože v ozajstnom poistnom systéme by sme museli postaviť oveľa lepšie pravidlá na otázku dvoch parametrov, a to na otázku času platenia a výšky platenia poistného.
Takže chcel by som len upozorniť na skutočnosť, že v súčasnosti Národný úrad práce mal k 1. 4. 1999 viac ako za 7 mld. Sk nedoplatkov, pričom približne okolo 2,5 mld. Sk boli nenavrátené pôžičky Národného úradu práce na aktívnu politiku zamestnanosti, na udržanie pracovných miest, ktoré sa poskytli v minulom období. Ak by existovalo dnes 2,5 mld. Sk, ktoré sa od roku 1996 rôzne dávali do tejto spoločnosti, a tieto peniaze sa späť nevracajú, tak by sme dnes nestáli pred takým bodom, že musíme hľadať aj riešenie reštrikčných opatrení. Preto sa čudujem pánovi Englišovi ako bývalému riaditeľovi krajského úradu práce, ktorý sa podieľal na takomto systéme rozdávania peňazí, že má tú odvahu a robí tu mentorovanie k tomu, ako kto, kedy sa správal, koľko zarábal v minulom či súčasnom období. Myslím si, že pán Engliš a jeho vystúpenie bolo úzko viazané na to, že súčasný generálny riaditeľ Národného úradu práce nechcel pána Engliša zobrať za svojho poradcu, a preto mu teda radí z pozície poslanca Národnej rady.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojte sa, páni poslanci.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Chcel by som sa dotknúť jedného vážneho problému, a to je problém predovšetkým čiernej práce, o ktorej sa tu diskutovalo. Myslím si, že je to vážny problém, a pokiaľ ste niektorí čítali aj návrh zákona o inšpekcii práce, o vytváraní integrovanej inšpekcie práce, tak práve to, na čo ste tu narážali, by mal riešiť tento návrh zákona, ktorý je po prvom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky.
Po druhé musím povedať, že Národný úrad práce spolu s ministerstvom práce a sociálnych vecí, ale aj s Policajným zborom a s daňovými úradmi v týchto dňoch robia integrovanú kontrolu na čiernu prácu a v najbližších dňoch sa spoločnosť dozvie, aké kroky sa podnikli, práve tak ako správne hovoríte, že treba trestať zamestnávateľov, a nie zamestnancov, ktorí sú zneužívaní, že je dnes také veľké napätie na trhu práce, aký existuje.
Problémom, ktorý tu je dlhodobo spomínaný, a bolo to spomínané aj v prvom čítaní, je problém zdravotne ťažko postihnutých. Ja som sa pri prvom čítaní tohto bodu dotkol. My sme následne na to ešte opätovne rokovali s organizáciami zdravotne postihnutých. Niektoré chápali naše pripomienky, niektoré naše pripomienky nechápali. Musím povedať, že niektoré pochopili, že vytvorenie možností náhradného plnenia vytvára úplne nový rámec práve na to, aby sa títo ľudia v reálnych konkrétnych podmienkach mohli oveľa lepšie uplatniť ako spôsobom len vedenia reštrikcie voči zamestnávateľom. Myslím si, že naše skúsenosti, aj ktoré sme získali z niektorých iných krajín, ukazujú, že takýto postup riešenia je správny.
Chcel by som zaujať stanovisko k niekoľkým bodom pripomienok. V prvom rade by som chcel poprosiť, aby bol vyňatý bod 20 zo spoločného hlasovania a hlasovalo sa o ňom samostatne, pretože si myslím, že v dobrej viere predkladatelia nepochopili jeden základný bod, že táto úprava znamená, že finančné prostriedky z odvodov za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou by bolo možné využívať na financovanie platov sprostredkovateľov zamestnania v úradoch práce. To však nie je správne, pretože náklady na činnosť Národného úradu práce a sprostredkovanie sú financované zo správneho fondu Národného úradu práce. Navrhovateľom však nešlo o takýto dosah. V odôvodnení návrhu navrhujú využiť finančné prostriedky z odvodov aj na vytvorenie špecializovaných agentúr na sprostredkovanie zamestnania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na voľnom trhu práce. Ale uvedené súkromné a neziskové agentúry je možné zriadiť ako sprostredkovateľne zamestnania za úhradu podľa § 34 tohto zákona o zamestnanosti alebo ako agentúry podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Čiže považujem tento návrh ako nadbytočný a žiadam teda, aby sa o ňom hlasovalo samostatne a nepodporiť ho.
S návrhom, ktorý tu predložil pán poslanec Brocka, to znamená rokovať o bode 10 samostatne, súhlasím a tiež sa stotožňujem s jeho návrhom, aby poslanci zvážili a neschválili tento návrh bodu 10. Takisto sa pripájam k bodu 19, kde pán poslanec navrhuje, aby tento bod bol schválený. Pripájam sa k pánovi poslancovi Brockovi a myslím si, že to je jedna z tých možností úľav zdravotne ťažko postihnutým občanom, o ktorých sa tu rozprávalo.
Súhlasím s návrhmi pána Rusnáka a pána Dzuráka.
Myslím si, že s návrhmi pána Zajaca nie je možné súhlasiť, pretože ako som už tu uviedol, idú vlastne späť do tej situácie v národnom hospodárstve, keď sa ukázalo, život ukázal, že sú veľmi zložité a že to riešenie, ktoré navrhujeme, riešením náhradného plnenia vytvára lepšie predpoklady na plnenie týchto úloh zamestnávať, predovšetkým aktívne zamestnávať a vytvárať podmienky pre zdravotne ťažko postihnutých občanov.
To je všetko. Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Chce zaujať k rozprave stanovisko spoločný spravodajca? Nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o tomto zákone. Podľa § 83 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy a potom pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave.
Prosím o pokoj v rokovacej miestnosti, pretože je veľa pozmeňujúcich návrhov, aby sme hlasovanie jednoducho uskutočnili a aby sme to nemuseli nejakým spôsobom reparovať.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
chcel by som hneď na úvod vás poprosiť o spoluprácu, pretože, ako tu bolo povedané, tých pozmeňujúcich návrhov je dosť. Samozrejme, spoločne by sme mali posúdiť, aby sme sa nedopustili nejakej chyby. Pretože gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a odzneli tu požiadavky, aby určité body boli vyňaté zo spoločného hlasovania a navrhnuté na osobitné hlasovanie, navrhujem hlasovať o vyňatí navrhnutých bodov na osobitné hlasovanie. Ide o body 10, 20 a 19, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie pri schvaľovaní týchto pozmeňujúcich návrhoch. Ešte bod 27.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať. Vyňali sme zo spoločného hlasovania body 10, 20, 27 a 19 a teraz budeme hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe.
Nech sa páči, pán poslanec, predneste návrh na hlasovanie.
Poslanec Š. Rusnák:
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 21, 22, 23, 24, 25 a 26 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o uvedenom návrhu spoločného spravodajcu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nikto nezdržal.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec Š. Rusnák:
Teraz budeme hlasovať o bode číslo 10 osobitným hlasovaním. Je to vyňaté na osobitné hlasovanie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode číslo 10, ktorý sme vyňali zo spoločného hlasovania. Hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Brocka.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca, ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Navrhujem, aby sme o bode 20 takisto hlasovali osobitne. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 20, ako ho uviedol spoločný spravodajca.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec Š. Rusnák:
Navrhujem, aby sme ďalej hlasovali o bode číslo 27. Gestorský výbor ho navrhuje schváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 27 podľa návrhu spoločného spravodajcu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 6, 15 a 16 hlasovať spoločne a odporúča ich neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o tomto návrhu pána spravodajcu.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Zostal nám bod 19. Ten bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča tento bod neschváliť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o uvedenom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.
Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte návrhy.
Poslanec Š. Rusnák:
Pán poslanec Engliš navrhol niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Hlasovanie o prvom návrhu v bode 2 k § 6 je bezpredmetné, pretože sme to schválili pri návrhoch zo spoločnej správy.
Predseda NR SR J. Migaš:
V poriadku.
(Hlasy v sále.)
Poslanec Š. Rusnák:
Navrhujem, aby sme hlasovali o tomto prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša k bodu 2 § 6.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Bod 14 je ďalší pozmeňujúci návrh pána poslanca Engliša. Prosím, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 14 k § 32 ods. 4, tak ako ho predniesol pán poslanec Engliš.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Nech sa páči ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Môžeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 16 k § 32 ods. 6.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Poslanec Š. Rusnák:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca bol akceptovaný v spoločnej správe. Neodporúčam, aby sme o ňom hlasovali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nemusíme o tomto návrhu hlasovať. Ide o bod 33 k § 4a ods. 3. Bol akceptovaný, čiže nebudeme o tom hlasovať.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďalej je piaty pozmeňujúci návrh. Nech sa páči, dajte o ňom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže hlasujeme o bode 34.
(Hlasy z pléna.)
Poslanec Š. Rusnák:
Pardon, to už bolo, o piatom bode nebudeme hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím, uvádzajte ďalej.
Poslanec Š. Rusnák:
Šiesty pozmeňujúci návrh.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 35 k § 51 ods. 1.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Poslanec Š. Rusnák:
Ďalej môžeme pristúpiť k hlasovaniu o siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Engliša.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme o bode 41 k § 58 ods. 2.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neschválili.
Poslanec Š. Rusnák:
Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o poslednom, v poradí ôsmom pozmeňujúcom návrhu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čiže o bode 42 k § 58 ods. 3.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.
Nech sa páči ďalej, pán spravodajca.