Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia,

chcela by som sa stotožniť s vystúpením pána poslanca Engliša, kde hovoril o nesúhlase so znížením podpornej doby a výšky podpory v nezamestnanosti. Ja som presvedčená, že dôvody, ktoré sa uvádzajú, nie sú žiadnymi dôvodmi a znovu sa všetky problémy riešia na úkor ľudí. Jediný problém, ktorý tu zrejme je a prečo sa tento paragraf prijíma, je ten, že niet financií. Domnievam sa, že vláda by konečne mala pristúpiť k rôznym sľubovaným reformám, aby sa tie peniaze našli a v prvom rade, aby sa podporil spôsob získavať zamestnanecké miesta a tak sa potom dá všetko riešiť. Viem, že existujú ľudia, ktorí sú nezamestnaní a ktorí sú nezamestnateľní, tak to potom riešme asi takýmto spôsobom, ale nepostihujme tých, ktorí sú nezamestnaní a ktorí napriek svojej najlepšej snahe zamestnanie nemôžu nájsť. Vláda nevytvára nové pracovné príležitosti, ľudia nenachádzajú miesta a my ich ešte druhýkrát ideme potrestať tým, že im znížime čas podpory a ešte aj podpornú dávku. Myslím si, že by bolo načase, aby po roku začala vláda plniť sľuby a nesnažila sa všetko riešiť iba na úkor občana.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brocka, pán poslanec Benkovský, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Rusnák, pán poslanec Dzurák.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Poslanec J. Brocka:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán minister,

vystúpenie môjho predrečníka bolo veľmi zaujímavé, ale nebudem ho komentovať, lebo nerád by som, aby sme sa rozvadili skôr, ako príde k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch.

Chcel by som povedať, že súčasný sociálny systém je veľmi drahý, veľmi málo efektívny, na tom sa zhodneme všetci, predpokladám, že nielen z koalície, ale i z opozície, a že je tak málo motivujúci, že mnoho ráz občania, ktorí sú v zlej sociálnej situácii, nemajú dostatočný dôvod si situáciu zlepšiť vlastným pričinením a my ich mnoho ráz k tomu nabádame alebo ich podporujeme aj legislatívou, ktorú tu v parlamente schvaľujeme. To, že je ešte čo zlepšovať, by som chcel povedať ako príklad, a to je podnet pre pána ministra, že ak sa nedávno hovorilo o nezamestnanosti vyše 500 tis. uchádzačov u nás na Slovensku, tak ako sa začal školský rok na vysokých školách, takmer 25 tis. uchádzačov o zamestnanie dnes študuje na vysokej škole, a my sme týmto takzvaným uchádzačom o zamestnanie vyplatili zo štátnej kasy prostredníctvom zákona o sociálnej pomoci takmer 200 mil. Sk. Myslím si, že v dnešnej situácii je to naozaj veľký luxus a naozaj je čo naprávať.

Vrátim sa však k zákonu, o ktorom teraz rokujeme. Myslím si, že jeden z dôvodov, prečo vláda predložila tento návrh do parlamentu, nie je len garančný fond alebo niektoré iné veci, ale najmä to, že výška podpory v nezamestnanosti dnes nezamestnaných vlastne kazí. Môj predrečník hovoril o tom, že je nespravodlivé, keď niekto mal 15 000 a potom zrazu klesne na 5 400, podľa mňa je to trochu nie namieste, lebo myslím si, že nemôžeme v tejto chvíli naháňať viacero zajacov naraz. My chceme, aby zamestnanie, hľadanie zamestnania bolo prvoradým záujmom nezamestnaných, a nie výhodné postavenie v nezamestnanosti a rátanie, koľko ešte mesiacov budem dostávať, vy poviete akú-takú, ale dosť veľkú podporu v nezamestnanosti, najmä preto, že mnohé mzdy alebo teda mzda na mnohých pracovných miestach je mnoho ráz oveľa, oveľa nižšia.

Preto navrhujem, aby sme zo spoločnej správy tam, kde gestorský výbor navrhuje, aby sme schválili en bloc veľké množstvo bodov, kde je aj bod 10, ktorý je v rozpore s týmto návrhom vlády, tento vyňali a, samozrejme, odporúčam kolegom, aby sme ho neschválili.

Druhý môj návrh súvisí rovnako so spoločnou správou, a to je pozmeňujúci návrh pod bodom 19. Viete, páni poslanci, že v tomto návrhu zákona je aj nový § 113a, ktorým sa vytvárajú predpoklady pre zamestnávateľov, ktorí nemôžu zamestnať zdravotne postihnutých občanov, že sa tu vytvára možnosť na náhradné plnenie tým, že zadávajú zákazky chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám. Ale zase v týchto chránených dielňach a chránených pracoviskách pracujú zdravotne postihnutí občania alebo občania so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí môžu ťažko súťažiť so zdravými občanmi, a preto ústavnoprávny výbor schválil pozmeňujúci návrh k § 113a, aby sa zmäkčili kritériá pre týchto občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a nahradili sa slová "1 700 odpracovaných hodín ročne" na "1 400" a "140 odpracovaných hodín mesačne" na "120 hodín mesačne".

Rovnako odporúčam, aby Národná rada hlasovala o tomto bode osobitne a rovnako odporúčam kolegom, aby podporili tento návrh ústavnoprávneho výboru. My na jednej strane znižujeme kvórum povinného zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a na druhej strane by sme im týmto návrhom, ak ho schválime, mohli vyjsť v ústrety.

Dámy a páni, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, budem hlasovať za tento vládny návrh zákona.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Tým, že zlyhalo technické zariadenie, pána poslanca Zajaca som nezaradil medzi poslancov hlásiacich sa do rozpravy. Teraz som ho ešte zaradil ako posledného prihláseného do rozpravy.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Krumpolec.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Krumpolec:

Ďakujem pekne.

Vážení poslanci,

zdôvodnenie, prečo by sme nemali podporiť zníženie hornej hranice podpory v nezamestnanosti, uvádza v predloženej spoločnej správe aj gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade výbor pre sociálne veci a bývanie. Chcem zdôrazniť, že zníženie hornej hranice príspevku 5 400 Sk je porušením poistného princípu u pracovníkov, ktorí odvádzali väčší príspevok do Národného úradu práce. Je to teda určitým spôsobom zásah do súkromného vlastníctva. Takýto prístup je nemotivačný, popiera mieru zásluhovosti, ktorú by sme mali naopak podporovať, a nie potierať. Nezavádzajme aj tu nivelizáciu, pretože je to nezodpovedné voči tým, ktorí poctivo pracovali, odvádzali zodpovedné pracovné výkony a prišli o zamestnanie nie z vlastnej viny, ale z viny nezodpovedných manažérov, prípadne neúspešnej hospodárskej politiky štátu.

Ak je dôvodom návrhu znížiť hornú hranicu skutočnosť, že značná časť občanov zneužíva situáciu a berie podporu neoprávnene, tak je potrebné použiť také nástroje, ktoré postihnú špekulantov. Nepoužívajme plošnú reštrikciu, ktorá dopadne aj na tých, ktorí poctivo pracovali a poctivo pracovať chcú.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán minister,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

chcel by som hneď úvodom zdôrazniť, že súčasný systém zamestnanosti je skutočne prežitý. Práve on dáva na jednu úroveň schopných a snaživých s lajdákmi, ktorí nepracovali a pracovať nechcú a nebudú. O motivácii v tejto súvislosti nemôže byť ani reči. Preto poslanci Strany demokratickej ľavice v oblasti zamestnanosti považujú za jej strategický cieľ zabezpečenie plnej a efektívnej zamestnanosti, čo predpokladáme v tejto súvislosti, že dôjde k zníženiu nezamestnanosti v roku 2002 o 10 % prostredníctvom predovšetkým zvyšovania konkurenčnej schopnosti, štrukturálnych zmien, podpory malého a stredného podnikania a tvorby ľudského potenciálu. Náš program zároveň predpokladá vypracovať ucelenú štátnu politiku zamestnanosti a zabezpečiť kvalitatívne zmeny vo výchovno-vzdelávacej sústave a odbornej príprave, zabezpečiť hospodárnosť a predovšetkým účelnosť služieb zamestnanosti a zvýšiť efektívnosť a účinnosť prerozdeľovania finančných zdrojov na trhu práce.

Z hľadiska strategických cieľov v oblasti zamestnanosti je predkladaná novela zákona o zamestnanosti v súlade s naším programom, najmä v týchto častiach: Ide o zriadenie garančného fondu na uspokojovanie nárokov z pracovného pomeru po vyhlásení platobnej neschopnosti, zamedzenie diskriminácie pri inzerovaní voľných pracovných miest, hospodárneho a účelného využívania správneho fondu Národného úradu práce, vytvorenie legislatívnych podmienok na rozšírenie možností zamestnávateľov dosahovať povinný podiel zamestnaných občanov z radov zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a ďalšie, ktoré sú uvedené v návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje aj reštrikcie a sprísnenie podmienok smerom k zamestnancom i nezamestnaným. Z hľadiska vnímania ľavicovej politiky sa uvedený návrh môže považovať ako kontraproduktívny, ak sa na neho bližšie nepozrieme. Tak ako ho vníma i časť verejnosti, v ktorej najmä v kontexte vysokej miery regionálnej nezamestnanosti môže dôjsť k zhoršeniu životnej úrovne. V tejto súvislosti k uvedenej časti návrhu zákona uvádzam toto:

Prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti nastal kvalitatívny posun pri tvorbe a realizácii politiky trhu práce. Zákon vymedzil na jednej strane rozsah zodpovednosti za tvorbu politiky trhu práce, zjednotil sústavu orgánov vykonávajúcich služby zamestnanosti v podobe Národného úradu práce, upevnili sa také princípy, ako je verejnoprávnosť, fondové hospodárenie, spoluzodpovednosť sociálnych partnerov. Rozšírili sa zároveň i nástroje politiky trhu práce. Na druhej strane, a to by som chcel zvýrazniť, sa však ukázali ako opodstatnené i výhrady vtedajšej opozície, ktorá poukazovala najmä na riziká zavedenia takého systému poistenia v nezamestnanosti, ktorý má existovať bez akejkoľvek aktívnej finančnej podpory štátu a ktorý je založený na prerozdeľovacom mechanizme a celoštátnej sociálnej solidarite aj v tej časti, ktorú zvykneme nazývať ako aktívna politika trhu práce. Poistný systém založený na štedrej podpore v nezamestnanosti, na pomerne lukratívnych podmienkach nároku na podporu a na vysokej rizikovosti zmluvných záväzkov smerujúcich na podporu pracovných miest nie je schopný absorbovať takú mieru nezamestnanosti, akej sme svedkami v Slovenskej republike dnes.

Toto hodnotenie plne podporujú i skúsenosti z krajín Európskej únie, najmä tých, ktoré sú v jej rámci hodnotené ako menej ekonomicky vyspelé, ale aj skúsenosti z krajín strednej a východnej Európy. Slovenská republika vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti prekročila hranicu absorpčnej schopnosti poistného systému. A vzhľadom na to, že na rozdiel od spomínaných krajín Európskej únie sa nemôže spoľahnúť na pomoc zo štrukturálnych fondov, je pochopiteľné, že vláda Slovenskej republiky spolu s Národným úradom práce navrhuje v novele zákona aj reštriktívne opatrenia, ktoré v tejto chvíli zabránia totálnemu kolapsu financovania politiky trhu práce ešte v jeho zárodku a nedopustia taký stav, akého sme svedkami napríklad v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Zdá sa, že tieto opatrenia aj napriek tomu, že sú nepopulárne, sú v tejto chvíli jedine možné a že budú pôsobiť ako motivátor aspoň v tej časti občanov, ktorí dnešný systém obchádzajú a využívajú alebo ho priamo zneužívajú.

Aktívna politika trhu práce realizovaná Národným úradom práce neumožňuje ani nemôže umožniť vyriešiť problémy nezamestnanosti v Slovenskej republike. Jednoznačne sa ukazuje, že hlavnou príčinou nezamestnanosti na Slovensku je pokles dynamiky rastu a následný úpadok podnikateľskej sféry a že riešenie problému nezamestnanosti presahuje rámec opatrení, nástojov a programovú politiku trhu práce. Preto je potrebné posudzovať aj predloženú novelu za súčasť seriózneho a dlhodobého prehodnocovania politiky trhu práce tak z hľadiska jej nástrojov, ako aj inštitucionálneho zabezpečenia. Z tohto pohľadu treba pozitívne hodnotiť návrhy, ktoré v novele zákona smerujú k zlepšeniu podmienok zamestnanávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, k zefektívneniu a zhospodárneniu činnosti Národného úradu práce a k odstráneniu diskriminácie žien pri uplatňovaní sa na trhu práce, či očakávaný návrh na zriadenie napríklad garančného fondu.

Predložená novela zákona opätovne poukazuje na potrebu urýchleného hľadania a riešenia nových nástrojov na trhu práce, ktoré zaručia hospodárne nakladanie s prostriedkami Národného úradu práce, ktoré zabezpečia väčšiu mobilitu pracovnej sily a ktoré poskytnú aj viac poradenskej činnosti zo strany Národného úradu práce a prispejú k riešeniu takého nešváru v našej spoločnosti, akým sa stáva zneužívanie prostriedkov prostredníctvom takzvanej čiernej práce.

Uvedené návrhy sa odrazia aj v pripravovanej vládnej koncepcii politiky zamestnanosti do roku 2002 a v konečnom dôsledku aj vo veľkej novele či novom zákone o zamestnanosti. V tomto smere pripravuje konkrétne návrhy riešení aj náš poslanecký klub Strany demokratickej ľavice. Aktívna politika trhu práce reálne nemôže vyriešiť problém nezamestnanosti na Slovensku. Môže však zmierniť najvýraznejšie regionálne disproporcie a situáciu v najrôznejších sociálnych skupín. Môže byť však účinná iba vtedy, ak sa vláda Slovenskej republiky bude podstatne intenzívnejšie zaoberať dlhodobo otázkami zamestnanosti, a to predovšetkým z hľadiska tvorby nových pracovných miest.

Z uvedených dôvodov vyjadrujem podporu vládnemu návrhu zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti s prijatím pozmeňujúcich návrhov, ktoré predkladá pán poslanec Štefan Rusnák a ktoré sú vo väčšine prípadov uvedené aj v pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Benkovského. Ako prvá pani poslankyňa Keltošová a ako posledný pán poslanec Mesiarik. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predseda.

Dovoľte, aby som stručne reagovala na vystúpenie pána poslanca Benkovského. Pán poslanec povedal, že súčasný systém zamestnanosti je prežitý. Pán poslanec, ja si myslím, že na základe našich skúseností, ale aj zahraničných skúseností tento zákon, keď sme v ho v roku 1997 zavádzali, bol vysoko hodnotený aj zo strany medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Medzinárodnej organizácie práce. Oddelenie financovania tohto systému zamestnanosti od štátneho rozpočtu bolo skutočne unikátnym prvkom a v strednej a východnej Európe, v postkomunistických krajinách takýto model nám v tom čase všetci závideli. Takže spolupodieľanie sa na riadení tohto systému sociálnych partnerov, neviem či Strana demokratickej ľavice považuje za spiatočnícky krok. Myslím si skôr, že ide z vašej strany o nepochopenie systému.

To, že systém funguje bez akejkoľvek finančnej podpory štátu, no chvalabohu, pretože je to vecou predovšetkým zamestnávateľov a zamestnancov, ako si do tohto poistného systému platia alebo neplatia, a aby si potom aj následne riadili finančné toky v tomto systéme. Ja som proti centralizovaniu finančných tokov a najmä som proti tomu, aby štát disponoval riadiacimi právomocami v tomto systéme. Preto sme aj tento návrh zákona v roku 1997 v Národnej rade schválili.

Ďalej chcem povedať, že váš názor, že vláda by sa mala pričiniť v prvom rade o tvorbu nových pracovných miest, je chybný. Ja si myslím, že v súčasnom stave ekonomiky, kde vyše 80 % podnikov je sprivatizovaných, vláda sa môže a mala by sa zaoberať predovšetkým legislatívou.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Engliš.

Poslanec A. Engliš:

Pán poslanec, pani Keltošová mi vyfúkla, čo som chcel povedať, pretože tento systém absolútne nie je prežitý, a keby bol prežitý, tak aj vyjadrenia generálneho riaditeľa Národného úradu práce nie sú také, aké sú. Tento zásah do zákona číslo 387 je nesystémový a vynútený zlou finančnou situáciou a zlou ekonomikou v tomto štáte. To je prvá záležitosť.

Druhá záležitosť, hovoríte o motivačných opatreniach. Ja si myslím, a spomenul som to aj vo svojom vystúpení, že motivačných opatrení v tej novele je dostatok. Myslím si, že predĺženie zamestnania z 12 mesiacov na 24 mesiacov, čo sa týka posudzovania nezamestnaných, alebo spomenul som pri svojom návrhu zmien, že jednoducho ľudia, ktorí pracujú nad 25 rokov, sú touto novelou vyslovene postihnutí a hádžu sa do jedného vreca s tými, ktorým sa nechce robiť. Ale to postihnutie predsa v následnom paragrafe je, že sa nahrádza trojmesačný postih s postihom na polovicu, čiže z 12 mesiacov na 6. A dať do jedného vreca toho, ktorý 30 rokov robil, s tým, ktorý nechcel robiť, a rovnako ho postihnúť, alebo nie rovnako, ale dosť ho postihnúť, považujem za nekorektné. Nemyslím si, že zákon neobsahuje aj riešenie vo vzťahu k motivácii k práci. Obsahuje, ja som to nespomínal, ale tieto veci, ktoré som spomínal, práve poškodzujú slušných ľudí v tomto štáte. O to mi ide.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Ďakujem, pán predseda, za slovo.

Chcel by som vyjadriť názor a reagovať na vystúpenie pána Benkovského. V podstate súhlasím s jeho názorom, kde sa stotožňuje alebo hovorí, uvažuje, že zákon vlastne nezodpovedá nie celkom normálnym podmienkam zamestnanosti v súčasnosti. Ale podotýkam, že vyriešiť tento problém jednoznačne nie je možné tým, že budeme robiť čiastkové zmeny, že budeme siahať na výšku podpory s tým, že, samozrejme, podporujem sprísnenie podpory, ale nie jej výšky. Problém treba riešiť komplexne.

Zoberme si, že situácia u nás je skutočne veľmi vážna, nastáva, povedal by som, výnimočný stav nezamestnanosti, pretože ak sme spočítali podniky, vyše 1 000 zamestnávateľov alebo podnikov je pripravených na konkurz. To je 250 tisíc ľudí, ako obrazne hovoria tie čísla. Ak to padne do nezamestnanosti, tak to je koniec. Takže my by sme sa mali pripraviť trošku na systém komplexne, aby sme to zvládli. A to nevyrieši práve táto novela, pokiaľ ide o znižovanie výšky podpory, pretože osobne sa obávam, že časť ľudí prepadne do sociálnej siete a pôjde na ťarchu štátneho rozpočtu, a nie na ťarchu Národného úradu práce.

Nesúhlasím ani s tým, že toto je jediná cesta. Ak sa pozrieme na pohľadávky Národného úradu práce, koľko miliónov a miliárd je zablokovaných peňazí u zamestnávateľov, majiteľov, tak to je zdroj peňazí, ktoré by sa mali dať naspäť a točiť i na podpory v nezamestnanosti. Preto si myslím, že ani tvrdenie, že tento návrh rozhýbe mobilitu pracovnej sily, neočakávajme, že to bude tak. Mobilita pracovnej sily spočíva v niečom inom. Spočíva aj v tom, aby cestovné nebolo drahé, aby pracovná sila mohla teda cestovať za prácou. A nakoniec ja si myslím, že základným problémom je, aby štát mal koncepciu aktívnej politiky zamestnanosti, a tú zatiaľ nemáme. Tam by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme to v parlamente aj vo vláde prijali čím skôr.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené dámy,

vážení páni,

dovoľte mi vystúpiť s niekoľkými pripomienkami k predkladanému vládnemu návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, je už ôsmou novelou, ktorou sa zaoberá parlament. Toto je v tomto volebnom období druhá novela a je takým paradoxom, že kým predchádzajúce novely okrem riešenia rôznych legislatívnoprávnych zmien, ktoré priniesol život, a zosúladenie s inými právnymi normami po prvýkrát po tých rokoch existencie tohto zákona prináša návrh na zníženie dĺžky podpory v nezamestnanosti a výšky podpory v nezamestnanosti. Paradoxom je, že takýto návrh zákona predkladá práve bývalý poslanec a kandidát za SDĽ a tento návrh zákona dnes podporujú poslanci za SDĽ. Veľmi dobre si pamätám minulé volebné obdobie a stačí, keď si pozriete záznamy z rokovania parlamentu, kde práve poslanci za SDĽ ešte navrhovali vždy zvýšenia oproti tomu, čo predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nakoniec viacerí kolegovia aj z koalície vystúpili proti zníženiu dávky podpory v nezamestnanosti a úplne sa stotožňujem s tým názorom, ktorý povedal pán poslanec Krumpolec. Ja som už pri vystúpení, keď sa prerokúval tento návrh zákona v prvom čítaní, povedala, že podporím všetky tie sprísnenia podmienok na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti absolventov škôl, ako aj sprísnenia, ktoré sa dotknú občanov, ktorí zneužívali podporu v nezamestnanosti, a tých, ktorí sú riešení inými finančnými náležitosťami. Čo sa týka absolventov škôl, správne na to poukázal vo svojom vystúpení už pán poslanec Brocka a úplne s ním súhlasím v tomto smere, ale nemôžem s ním súhlasiť, s jeho návrhom na zníženie podpory v nezamestnanosti. A, pán poslanec, ani vaša argumentácia v tomto smere nebola správna. Ja si vám dovolím povedať niekoľko čísiel, aby ste sa zamysleli nad tými argumentmi, ktoré tu často povedal len tak do vzduchu aj pán poslanec Benkovský, aj keď sa s niektorou časťou jeho vystúpenie stotožňujem, a to predovšetkým, keď hovoril o tom, že riešenie problému nezamestnanosti je v niečom inom, nie v reštrikciách, ale v oživení trhu práce. Takže dovoľte mi niekoľko čísiel, aby ste naozaj pri hlasovaní, keďže pán poslanec Brocka navrhol vyňať bod 10 spoločnej správy na samostatné hlasovanie a páni poslanci Krumpolec a Mesiarik podporili tento návrh, ktorý prijal gestorský výbor, tak dúfam, že väčšina parlamentu sa stotožní s gestorským výborom a že tento bod odsúhlasí tak, ako je v spoločnej správe.

Dovoľte mi preto niekoľko čísiel. Kým koncom roka 1997, to je kompletný rok, keď ešte bola pri moci bývalá vláda, bola nezamestnanosť vo výške 314 816 tisíc nezamestnaných, mám to, prosím, z údajov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo to vtedy vo výške 12,10 %. A vtedy sme práve upravovali, teda ministerka práce predložila do parlamentu návrh na zvýšenie sumy pre nezamestnaných, aj diferenciáciu podľa odpracovaných rokov tak, aby tí, ktorí majú viac ako 25 rokov odpracovaných, čiže ak splnia vek odchodu do dôchodku, tak budú mať vlastne odpracovaný adekvátny počet rokov, ktorý je potrebný pri odchode do dôchodkov. Tak vtedy bola takáto nezamestnanosť.

Teraz budem citovať údaje, ktoré sú z poslednej štatistiky, z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z 13. októbra 1999, ktorý máme všetci v skrinkách v parlamente. Tu už je udané číslo 508 651 tisíc nezamestnaných a predstavuje to 18,3 %. Vidíte ten rozdiel? Je to viac ako 6 % za necelé dva roky, pretože rok 1999 bude uzavretý niekedy až vo februári, v marci. Aj tam, kde nemali problémy s nezamestnanosťou alebo bola relatívne nízka - Bratislavský a Nitriansky kraj - rastie nezamestnanosť. Ale vyššia, ako je celoslovenský priemer, je nezamestnanosť v Košickom kraji, kde je 25,6 %, v Prešovskom kraji 24,5 %, v Banskobystrickom 21,7 %, v Nitrianskom 20 %. Vyššiu mieru nezamestnanosti ako 20 % malo 35 okresov. Najvyššiu mieru nezamestnanosti mali okresy: Rimavská Sobota 36 %, Revúca 34,8 %, Trebišov 32,8 %, Rožňava 32,5 %, Sobrance 31,6 %, Veľký Krtíš 30,5 %.

Povedzte mi, dámy a páni z koaličných lavíc, ako sa pozriete do očí týmto ľuďom, kde je viac ako tretinová nezamestnanosť v okrese? A hovorte im potom o motivácii. Akú motiváciu im dáte reštrikciami, keď jednoducho v týchto oblastiach nemajú šancu nájsť si zamestnanie ani tí, ktorí by veľmi chceli a pre ktorých je nielen finančný postih, ale aj psychologický postih to, že si nemôžu nájsť prácu. Takže pozrite si veľmi dobre tieto čísla a potom pristúpte k takýmto reštriktívnym opatreniam.

Hovoriť o tých, ktorí nechcú pracovať, je správne, a že boli prísne postihnutí, s tým som sa stotožnila. Nakoniec prísnejšie postihnutie rieši aj zákon o sociálnej pomoci, kde je jasne diferencovaná kategória tých, ktorí nechcú pracovať, ktorí majú iba polovičnú dávku sociálnej pomoci. Prečo o tom hovorím? Preto, že zase je tu ďalšie číslo, ktoré dáva za pravdu tým vystúpeniam poslancov, ktorí hovorili, že reštrikciou sa problém nerieši. Z evidencie úradov práce totiž pre nespoluprácu bolo vyradených iba 3 922 osôb. Porovnajte si viac ako 500 tisíc nezamestnaných a iba 3 920 odmietalo spolupracovať. Z iných neuvedených dôvodov bolo vyradených 5 580 osôb. Dajte si to znovu do súvisu, postihneme obrovské množstvo ľudí, ktorí celý život pracovali, celý život prispievali daňovými odvodmi a po vzniku zákona o Fonde zamestnanosti do Fondu zamestnanosti.

Podporu v nezamestnanosti poberalo iba 117 967 tisíc osôb. Všetci ostatní z tých 500 tisíc už poberali iné dávky, čiže spadli do sociálnej siete a tu bola tá diferenciácia na tých, ktorí si hľadali prácu, vyvíjali nejaké úsilie, mali motiváciu, tí dostávajú životné minimum, a tí, ktorí nechceli, tí dostali iba existenčné minimum, ktoré je 50 % sumy životného minima. Čiže takto sa na tie čísla treba pozrieť. A pritom ďalší údaj, aby ste mohli naozaj adekvátne hovoriť o motivácii. Voľných pracovných miest pre tých viac ako 500 tisíc nezamestnaných bolo iba 9 075. Tak ako chcete potrestať všetkých tých vyše 400 tisíc nezamestnaných, keď im ponúkate iba takéto malé množstvo pracovných miest? Na jedno pracovné miesto pre tých, ktorí sa uchádzajú, je 56 evidovaných nezamestnaných. Aké sú to miesta? To nie sú kvalifikované miesta, adekvátne, väčšinou sú to také, ktoré by nezodpovedali ani tomu kritériu, keby ste súhlasili s poskytnutím miesta o triedu s nižším vzdelaním, tak ako je to v návrhu zákona. A dúfam, že podporíte to, čo predkladáme skupina poslancov, aby sa zohľadnila výška vzdelania.

Povedala som už vo svojom vystúpení, že podporujem tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Engliš. Preto ich nedávam samostatne. Bolo by to duplicitné. A rozhodne sa nestotožním s bodmi 34 a 35 predkladaného vládneho návrhu, týkajúcimi sa § 50 a § 51 ods. 1, kde znižujete podporu v nezamestnanosti a skracujete čas poberania podpory v nezamestnanosti.

Veľmi stručne ešte k § 50, kde sa hovorilo o výške podpory v nezamestnanosti. V tomto by som chcela oponovať pánovi poslancovi Brockovi. Pán poslanec, priemerná mzda v slovenskom hospodárstve je vyše 10 tisíc, dnešná podpora 5 400 korún. A 12 % evidovaných nezamestnaných tvorili bývalí riadiaci pracovníci, odborní a technickí zamestnanci a úradníci, kde predpokladáme, že mali aspoň túto priemernú mzdu. U riadiacich pracovníkov to bolo aj vyššie. Títo odvádzali do fondu roky, odkedy je v platnosti zákon o Fonde zamestnanosti, vyššie percento ako tí, ktorí mali podpriemerné mzdy alebo mzdy, ktoré sa pohybovali okolo minimálnej mzdy. Ale tých je veľmi málo. Takže takémuto zamestnancovi, ktorý má priemernú mzdu, by tých 60 % prvé mesiace robilo sumu okolo 6 tisíc. My mu však dáme podľa terajšieho zákona 5 400 a vy mu ju chcete ešte znížiť na 4 800 pri rastúcich cenách a životných nákladoch.

Vážené dámy, vážení páni, v závere svojho vystúpenia pri prvom čítaní som ocenila, že aj pán minister pre médiá povedal, že nepokladám za dobré, keď sa reštrikciami rieši to, čo by sa malo riešiť iným spôsobom. To znamená naozaj riešiť aktívnu politiku zamestnanosti. Tak dúfam, že tieto návrhy, ktoré predložil pán poslanec Engliš, podporíte, že sa nad nimi zamyslíte aj v súvislosti s číslami, ktoré som uviedla a ktoré ďalšie si môžete prečítať zo Štatistickej ročenky, a že budete hľadať iné spôsoby na riešenie problému nezamestnanosti. Pretože reštrikciami tento problém nevyriešite, práve naopak, vytvoríte tým ďalší priestor na zamestnávanie občanov na čierno alebo podvodmi, ktoré sa robili, a tento zákon to nerieši, že zamestnávateľ dá zamestnancovi na papieri minimálnu mzdu a potom mu bude doplácať do vrecka. Takže tým sa nenaplní ani Fond zamestnanosti, ani úrady práce nebudú mať viac finančných prostriedkov. Nakoniec už aj spomínaná novela o sociálnej pomoci a reštrikcie, ktoré boli v nej prijaté, ukázali, že sa síce sprísnili podmienky podpory, ale vzrástol počet poberateľov a vlastne ten balík finančných prostriedkov, ktoré sa použili na sociálnu pomoc, bol vyšší ako pred prijatým návrhom zákona.

Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Fedoročko, jediný prihlásený. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec D. Fedoročko:

Ďakujem pekne.

Chcem zareagovať na slová pani poslankyne, ktorá nám vytýkala, ako sa budeme pozerať do očí tým nezamestnaným. Ja by som chcel povedať, že práve problém pozrieť sa do očí nezamestnaným by ste mali práve vy, súčasní poslanci opozície, pretože drvivá väčšina nezamestnaných vyšla práve z fabrík, ktoré ste dali sprivatizovať svojim straníckym kolegom, a ktorí práve tieto fabriky vytunelovali a akosi pozabudli na zamestnanosť a na vyplácanie miezd. Takže treba zvážiť potom.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Vážený pán predseda,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k predkladanej novele zákona.

Predovšetkým chcem apelovať, pán poslanec Fedoročko a ostatní poslanci, ktorí sa hlásite ku pravici, chcela by som apelovať na vaše pravicové cítenie v tom, že znižovanie podpory v nezamestnanosti pre tú malú skupinu nezamestnaných, ktorí poberajú najvyššiu sadzbu podpory v nezamestnanosti, je absolútne proti poistným princípom. My sme už tu o tom hovorili, že z celkového počtu 117 600 osôb, ktoré poberajú podporu v nezamestnanosti, je to skutočne veľmi úzka skupina osôb, ktoré chceme postihnúť. De facto nivelizujeme podporu v nezamestnanosti na prospech práve tých občanov, o ktorých hovoríme, že nemajú záujem sa zamestnať, respektíve pre svoju nízku kvalifikáciu alebo absolútny nedostatok kvalifikácie nedostávajú podporu v nezamestnanosti zrejme v takej výške, v akej by si priali.

Prečo chceme postihnúť skupinu občanov, ktorí si do tohto poistného systému zo svojich miezd platili podstatne vyššie sumy ako občania, ktorí zarábajú priemernú mzdu alebo ešte menej? Môže skutočne dôjsť k situácii, ako hovorila pani poslankyňa Aibeková, že zamestnávatelia, nehovorím paušálne všetci, ale sú zamestnávatelia, ktorí budú špekulovať a budú im vyplácať minimálnu mzdu a zvyšok im budú vyplácať cash. Čiže minieme sa účinkom po prvé, pokiaľ ide o napĺňanie zdrojov Národného úradu práce. Po druhé si myslím, že je to nespravodlivé voči týmto ľuďom, ktorí nie z vlastnej viny sa ocitli na úradoch práce. A do tretice si myslím, že je to demotivujúce aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov.

Preto sa pripájam k návrhu, ktorý dal za náš poslanecký klub pán poslanec Engliš, aby výška podpory v nezamestnanosti pre túto úzku skupinu, špecifickú skupinu osôb, zostala nedotknutá.

Ďalej by som sa chcela vyjadriť k súčasnému systému, ako povedal pán poslanec Brocka, že súčasný sociálny systém je nesmierne drahý. Ja súhlasím s vami v tej časti, pán poslanec, kde kontrolné orgány či už Národného úradu práce, alebo iné jednoducho nestíhajú, fyzicky nestíhajú skontrolovať trh práce a najmä čierny trh práce. Pretože tam pracujú nielen tí, ktorí dostávajú podporu v nezamestnanosti na čiernom trhu, ale pracujú tam najmä ľudia zo sociálnej siete. Len sa pýtam, či toto je znova cesta k tomu, takáto reštrikčná cesta, či to privedie týchto nezamestnaných, ktorí odmietajú prácu alebo nemajú záujem o prácu, či ich to skutočne privedie na stále pracovné miesto.

Takže nie reštrikciou, ale dôslednejšou kontrolou, posilnením právomoci kontrolných orgánov, tam vidím cestu, ako by sa dali tieto prípady riešiť. Máme predsa vzory, ktoré vo vyspelom demokratickom systéme Európskej únie fungujú, kde sa nepostihujú iba zamestnanci, ktorí pracujú na čierno, ale najmä zamestnávatelia sa postihujú. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú na čierno. O tomto však v tejto právnej úprave nehovoríme nič. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva na čierno, je to známa skutočnosť, má vlastne veľké výhody na trhu práce, pretože neodvádza poistné, dane z príjmu, ktorý mu jeho čierny zamestnanec vyprodukuje. Prečo nejdeme aj týmto smerom k postihu zamestnávateľov?

Ďalej by som chcela povedať o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou. Viete, my si myslíme, že ten osobitný systém starostlivosti pre financovanie trhu práce pre túto skupinu osôb je maximálne spravodlivý ešte aj z toho pohľadu, že bol vytvorený osobitný podúčet, kde zamestnávatelia musia platiť, ak nenaplnia povinnosť 4 % z celkového počtu zamestnancov, teda nenapĺňajú občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou. Je mi jasné, že na rizikových prevádzkach zamestnať takýchto občanov je veľmi zložité. Často však zamestnávatelia sa vyhovárajú, že nemajú dostatok voľných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ja si skôr myslím, že ide tu o určitú nechuť z našej strany, pretože v našej spoločnosti na rozdiel znova od vyspelých štátoch Európskej únie je oblasť života zdravotne postihnutých určitým tabu. Prejavuje sa to v bariérach, v doprave, vo verejných budovách, prejavuje sa to v bariérach v kultúrnych stánkoch. Jednoducho aj v zamestnaní nahliadajú na občanov so zdravotným postihnutím ako na určitú rizikovú skupinu. Preto zamestnávatelia tlačia teraz na to, aby sa znížilo percento povinného podielu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov.

Nepovažujem to za spravodlivé voči tejto skupine občanov. Myslím si, že práve tým, že znížime toto percento, budeme demotivovať zamestnávateľov a určite je to určitý pocit príkoria, ktorí budú cítiť aj títo občania so zdravotným postihnutím. Takže navrhujem, aby zostala pôvodná výška, aby sa s touto výškou 4 % ďalej nehýbalo.

Pokiaľ bol návrh od pána poslanca Brocku znížiť z 1 700 hodín na 1 400 hodín ročne, dá sa ísť aj touto cestou, ale ja by som zachovala ten podiel 4 % tak, ako je to teraz. Čiže nájsť určitý kompromis aj voči zamestnávateľom, aj voči tejto skupine osôb so zdravotným postihnutím. Keď toto neprejde, pán poslanec, verejne vyhlasujem, že podporím váš návrh. Budem proti návrhu pána ministra.

A na záver chcem sa ešte raz vrátiť jednou vetou k systému školstva. Chcem povedať len toľko, že je mi ľúto, keď na konci školského roku úrady práce už vopred vedia odhadnúť, z ktorých škôl, stredných, ale aj vysokých, zhruba koľko absolventov budú musieť prijať. To nie je len zneužívaním podpory v nezamestnanosti zo strany vysokoškolákov, ako to tu odznelo. Myslím si, že im krivdíme. Naozaj sú fakulty, dokonca vieme z uplynulého obdobia vyčísliť počty absolventov z fakúlt a katedier, ktorí sa pravidelne objavovali na úradoch práce, ale nielen počas prázdnin, ktorí tam boli povedzme pol roka alebo aj viac, kým sa im podarilo nájsť zamestnanie.

Je najvyšší čas, ctená snemovňa, aby sme začali komunikovať s ministrom školstva a najmä gestorský výbor by mal začať s ním komunikovať, pokiaľ ide o absolventov stredných odborných škôl a učilíšť, ktorí sú najviac ohrozenou skupinou na trhu práce. A aby štát z moci úradnej zasiahol do systému prípravy týchto absolventov, pretože dodnes sa vyučujú predmety, ktoré sú nepoužiteľné, ktoré sú zastarané na trhu práce. My sa nezbavíme týchto absolventov tým, že im budeme skracovať podpornú dobu alebo že im skrátime alebo znížime výšku podpory v nezamestnanosti. To už je len následné riešenie, ale príčina je niekde inde.

Keď by som chcela byť veľmi tvrdá, tak by som odporúčala niektorým poslancom, ktorí boli vo Veľkej Británii alebo ktorí tam pôjdu, aby sa informovali na systém vzdelávania na štátnych školách vo Veľkej Británii, kde v roku 1995 britská vláda zrušila ministerstvo školstva a spojila ho pod riadenie ministra práce a dnes sa to ministerstvo volá ministerstvo vzdelávania a zamestnanosti. Asi to má určitú racionalitu.

Ďakujem pekne.