Piaty deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
27. októbra 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram piaty deň rokovania 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo poslanci: pán poslanec Lexa, pán poslanec Slota. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady pani Belohorská a pán Prokeš.
Žiadam panie poslankyne a pánov poslancov, aby svoju účasť na schôdzi dokumentovali svojím podpisom do prezenčnej listiny.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 326 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 326a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
začíname plejádu troch zákonov, ktoré medzi sebou súvisia a súvisia s otázkami zamestnanosti a pracovnoprávnych vzťahov. A jeden z tých prvých zákonov, ktorý sa prerokúva v druhom čítaní, je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ktorý v súlade s právom Európskej únie a dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce chce zriadiť garančný fond na uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, pretože sa stal platobne neschopným. Ďalej na základe získaných poznatkov z uplatňovania zákona o zamestnanosti chceme spresniť a sprísniť niektoré jeho ustanovenia v záujme vyššej motivácie a podpory úsilia v evidovaní nezamestnaných, hľadať si a prijímať vhodné zamestnanie ponúkané okresným úradom práce a vytvoriť podmienky na účelnejšie a hospodárnejšie vynakladanie finančných prostriedkov získaných z príspevkov na poistenie v nezamestnanosti.
Musím povedať, že tieto návrhy vyplývajú aj z požiadaviek našich občanov, ktorí kritizujú relatívne veľmi mäkké podmienky, ktoré sú postavené na podporu v nezamestnanosti. Zároveň vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby zamestnávatelia, ktorí nemôžu zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, mohli dodržať povinný podiel zamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím aj náhradným plnením, a to zadávaním zákaziek chráneným dielňam a chráneným pracoviskám. A ďalej, prijať ďalšie opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím vrátane zintenzívnenia aktivít okresných úradov práce, zameraných na hľadanie zamestnania pre týchto občanov. Zároveň zamedziť diskriminácii pri inzerovaní voľných pracovných miest.
Chcel by som teda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po diskusiách vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky a po diskusii dnes na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky byť presvedčený, že Národná rada potvrdí náš vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výborov, členovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Š. Rusnák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia poslanci,
dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 326), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. septembra 1999 číslo 424 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. prerokuje vládny návrh zákona v druhom čítaní a pridelila ho podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Gestorskému výboru do 15. októbra 1999 z poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, oznámil svoje stanovisko poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Klemens.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 6. októbra 1999 číslo 165 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením zo 6. októbra 1999 pod číslom 95.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte písomne predložené od čísla 1 po číslo 27. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tlač 326), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 27 hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v bodoch 6, 15, 16 a 19 hlasovať spoločne a odporúča ich neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu poslanca Štefana Rusnáka informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 19. októbra 1999 pod číslom 112.
Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Engliš.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
moje vystúpenie je zároveň vystúpením za klub.
Novela zákona číslo 387/1996 Z. z. (tlač 326), ktorú tu predkladá pán minister Magvaši, rieši len problém financií v Národnom úrade práce. Predložená novela teda nerieši zamestnanosť Slovenskej republiky, ako by sa niekto domnieval. Môžeme teda povedať, keď niet peňazí, tak upravíme zákon. Novela je čiste reštrikčná voči nezamestnaným s cieľom zlepšiť finančnú situáciu v Národnom úrade práce. Potvrdzuje to aj sám generálny riaditeľ Národného úradu práce vo svojich vyjadreniach pre médiá. Citujem: "Reštrikcia v novele zákona je do istej miery nesystémový krok, ale bol nevyhnutný vzhľadom na ekonomickú situáciu. Na prechodný čas považujem túto reštrikciu za nesmierne potrebnú. Musíme znížiť počet ľudí, ktorí do slova a do písmena parazitujú na ostatných občanoch." Novela je teda vyslovene reštrikčná a nerieši systémové opatrenia na zníženie nezamestnanosti. Samozrejme, že niektoré opatrenia sú nutné, aby sa nemrhalo verejnými prostriedkami. Niektoré aj podporujeme, pretože postihujú lajdákov a tých parazitujúcich, ako sa vyjadril sám pán generálny riaditeľ Národného úradu práce. Pretože aj ja si myslím, že sú skutočne parazitujúcimi.
O tých paragrafoch, s ktorými súhlasíme, sa nebudem zmieňovať, pretože som názory dostatočne prezentoval pri prerokúvaní danej novely vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Zásadne však nemôžem súhlasiť, aby sa do jedného vreca hádzali slušní ľudia s týmito parazitujúcimi. Novela zákona totiž to robí. Do jedného vreca sú hádzaní slušní občania, ktorí poctivo pracovali celý život, s parazitujúcimi občanmi, ktorí nikdy nepracovali, nechcú pracovať a nikdy ani nebudú pracovať. Zásadne preto odmietam, aby takýmto prístupom k občanom, ktorí nie vlastným pričinením prišli o prácu a majú záujem pracovať, bola riešená nezamestnanosť v tomto štáte. Zásadne odmietam, aby takýmto prístupom k slušným občanom tohto štátu bola riešená neschopnosť oživiť hospodárstvo v tomto štáte. To som považoval za potrebné povedať na úvod.
A teraz k jednotlivým paragrafom predloženej novely, k zmenám, s ktorými nesúhlasíme. Hovoril som, že tie zmeny, tie návrhy, ktoré sme podporili, nebudem spomínať.
K bodu 2 návrhu novely, § 6 zákona číslo 387/1996 Z. z. V novele je zahrnuté, že sídla a územné obvody krajských a okresných úradov práce určuje predstavenstvo. S tým môžem súhlasiť len čiastočne. Z hľadiska určovania okresných úradov práce by som mohol súhlasiť z dôvodu, že naplnenie zákonom stanovených úloh pre okresné úrady práce je možné realizovať aj vo väčšom územnom celku, ak ide o mimoriadne malé okresy a z hľadiska ekonomického je to schopný zabezpečiť jeden úrad práce. Z hľadiska pragmatického predstavenstvo by mohlo operatívne tieto územné celky vytvárať alebo rušiť podľa situácie na trhu práce bez zmeny zákona. To je skutočne pragmatické.
Vo vzťahu ku krajským úradom však nemôžem súhlasiť. Nie je možné, aby v kraji bola nejaká úradovňa generálneho riaditeľstva Národného úradu práce, k čomu tieto kompetencie predstavenstva smerujú. Návrh totiž nepripravovalo predstavenstvo, ale pracovníci Národného úradu práce. Je to absolútne nepochopenie filozofie zákona o zamestnanosti v oblasti riešenia problémov politiky zamestnanosti a politiky trhu práce. Národný úrad práce a jeho výkonný orgán krajský úrad práce musí mať adekvátne postavenie k iným inštitúciám v kraji, ktoré zodpovedajú za politiku zamestnanosti alebo môžu nejakým spôsobom do nej zasahovať a vlastne riešiť z hľadiska príslušného regiónu. Chcete mi azda povedať, že adekvátnym partnerom krajského úradu, mimochodom zodpovedného aj za politiku zamestnanosti, bude nejaká úradovňa generálneho riaditeľstva? Alebo azda krajský úrad práce zo susedného kraja? Nerozumiem týmto snahám z hľadiska riadenia štátu. Je úplne iné riešiť problémy Sociálnej poisťovne v kraji a úplne iné riešiť politiku zamestnanosti a politiku trhu práce v kraji, i keď toto by bolo možné riešiť.
Krajský úrad práce musí byť zodpovedným partnerom krajských inštitúcií, napríklad krajského policajného riaditeľstva, krajskej prokuratúry, krajského súdu, krajského daňového riaditeľstva, krajskej cudzineckej polície, krajského úradu bezpečnosti práce a aj po novelizácii príslušného zákona - zákona o inšpekcii práce, krajského colného riaditeľstva a podobne.
Krajské riaditeľstvo má opodstatnenie pri riešení problémov školstva a zdravotníctva v kraji a podobne z pohľadu zákona o zamestnanosti. Kto tvrdí opak, nerozumie veci alebo úmyselne zavádza verejnosť pod rúškom šetrenia. Pod rúškom šetrenia dostane predstavenstvo právomoc riešiť aj to, čo je dané zákonom doteraz. A o to ide ľuďom, ktorí stoja za touto novelou zákona o Národnom úrade práce, teda za zmenou tohto paragrafu. Rozhodnutím predstavenstva sa môže zmeniť táto filozofia zákona. To, čo niekto sleduje touto novelou, by znamenalo návrat k pôvodnému Fondu zamestnanosti, hlavne k tomu, aby všetky finančné toky boli riešené z generálneho riaditeľstva, ako to bolo za Fondu zamestnanosti. A ak sa točí skoro 10 miliárd, myslím si, že je to zaujímavé.
Predstavenstvo Národného úradu práce aj teraz rieši konkrétne projekty, resp. riešilo, pokiaľ boli peniaze, a preto sa nechce vzdať tejto povinnosti, aj keď to bolo v rozpore so zákonom číslo 387/1996. Ak dáme predstavenstvu Národného úradu práce aj kompetenciu rušiť a ustanovovať krajské úrady práce a nenecháme krajským úradom práce kompetencie zo zákona, môžeme sa dostať do situácie, že predstavenstvo Národného úradu práce zruší trebárs všetky krajské úrady práce, bez ohľadu na to, či to bude alebo nebude riešiť problémy Národného úradu práce, politiky zamestnanosti, ale hlavne teda to bude riešiť problémy Národného úradu práce.
Vedúci úradníci generálneho riaditeľstva, predtým mnohí Fondu zamestnanosti, alebo možno teraz všetci, pripravia predstavenstvu také dokumenty, také materiály, ktoré ich presvedčia o nutnosti takéhoto riešenia. Národný úrad práce nie je pre nich nič podstatné. Oni si potrebujú zachovať tie výhody, ktoré mali za existencie Fondu zamestnanosti, samozrejme, tiež pod vedením súčasného generálneho riaditeľa Ing. Jaroslava Šumného. Politiku zamestnanosti a trhu práce riešili úrady práce, alebo by riešili. Ak im Fond zamestnanosti priškrtí peniaze, alebo dnešné generálne riaditeľstvo, budú okresné úrady práce pískať tak, ako oni chcú, čo sa teda za existencie Fondu zamestnanosti dialo. Krajské úrady práce boli zriadené aj preto, aby sa týmto praktikám zamedzilo. Preto sú krajské úrady práce tŕňom v oku vedúcim pracovníkom generálneho riaditeľstva na čele, ako som spomínal, s bývalým riaditeľom Fondu zamestnanosti.
Musím konštatovať, že finančné toky v Národnom úrade práce aj po vzniku Národného úradu práce v roku 1997 riadili ľudia, ktorí sa výhod Fondu zamestnanosti nevedeli zbaviť. Za Fondu zamestnanosti to bolo tak, že o peniazoch rozhodoval riaditeľ Fondu zamestnanosti s požehnaním predstavenstva a zodpovednosť za realizáciu projektov mali riaditelia okresných úradov práce. Podotýkam, že mnohí členovia predstavenstva za Fondu zamestnanosti sú aj dnes členovia predstavenstva Národného úradu práce.
Úradníci generálneho riaditeľstva Národného úradu práce to vedia vždy v materiáloch správne pripraviť. Napríklad aj informácia o rámcovej bilancii príjmov a výdavkov Národného úradu práce k septembru 1999 to potvrdzuje. Tento materiál bol predložený do výboru pre sociálne veci a bývanie. Tu napríklad navrhujú v rámci šetrenia v Národnom úrade práce zrušiť odmeňovanie členov samosprávnych orgánov na krajskom úrade práce a okresnom úrade práce. Odmeňovanie členov predstavenstva a dozornej rady Národného úradu práce by zostalo tak, ako je dosiaľ. Pýtam sa: Predstavenstvo a dozorná rada nie sú samosprávne orgány? Ak odmeny členov nižších orgánov sú tisíc korún, odmeny tých najvyšších členov samosprávnych orgánov dosahujú až výšku 10 000 korún mesačne.
Ak si myslíte, že zmenou § 6 sa budú riešiť problémy zamestnanosti Slovenskej republiky, tak sa veľmi mýlite. Vyriešite len problém určitých ľudí a ich záujmov, hlavne tých, ktorí predtým predstavovali Fond zamestnanosti. A preto dávam pozmeňujúci návrh, aby predstavenstvo rozhodovalo len o okresných úradoch práce, ale do kompetencií krajských úradov nezasahovalo a, samozrejme, aj do ich samosprávnych orgánov. Následne aby sa legislatívnotechnicky upravili príslušné paragrafy zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
K bodu 13 návrhu novely zákona k § 32 ods. 2. Navrhujem ponechať pôvodné znenie a nevypustiť kritérium zárobok pri posudzovaní vhodnosti zamestnania. Samozrejme, že to zdôvodním pri návrhoch toho istého paragrafu odseku 4, pretože tam sú argumenty, ktoré potvrdzujú toto moje tvrdenie.
K bodu 14 v § 32 tohto zákona ods. 4. Tu sa v odseku 4 navrhuje v prvej vete zmeniť slovo "šiestich" na "troch" a v druhej vete sa navrhuje slová "šesť mesiacov" zmeniť na "tri mesiace". V podstate v súčasnom znení zákona ide o to, že z hľadiska vzdelania sa pre nezamestnaného občana počas prvých šiestich mesiacoch vedenia v evidencii nezamestnaných považuje za vhodné zamestnanie to, na ktoré sa vyžaduje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktoré dosiahol alebo ktoré má nezamestnaný občan. Ak je vedený dlhšie ako 6 mesiacov v evidencii nezamestnaných, za vhodné zamestnanie sa považuje aj to, na ktoré sa vyžaduje vzdelanie o stupeň nižšie, ako dosiahol nezamestnaný. Chápem, že tu ide o úpravu s cieľom vyradiť nezamestnaných z evidencie už po troch mesiacoch, ak neprijmú vhodné zamestnanie a tým šetriť prostriedky Národného úradu práce. Pýtam sa: Je dostatok pracovných miest, aby sme ich mohli vôbec ponúknuť? Nebude to len zneužívanie tohto paragrafu? Lekár bude musieť robiť sestričku? Inžinier osobného šoféra riaditeľovi? Nie je to znehodnotenie vzdelania, znehodnotenie vynaložených peňazí na štúdium vysoko vzdelaných odborníkov, pre ktorých nemáme zamestnanie? Keď to neprekáža ministerstvu školstva, že produkuje pre úrady práce, prečo sa macošsky k tomu chce postaviť aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny? Prečo my, parlament, toto musíme podporiť? Toto je normálne surové hodenie lajdáka so slušným človekom do jedného vreca. Skúšali ste nájsť zamestnanie zubnému lekárovi? Skúšali ste nájsť zamestnanie žene so stavebnom priemyslovkou, ako sa nerekvalifikovala trebárs na účtovníčku? Skúšali ste nájsť zamestnanie žene so špecializáciou banskej inžinierky? Za pol roka, za 6 mesiacov? Pýtam sa vás všetkých, ktorí tu sedíte. Ten, kto toto navrhol, asi nie. Preto navrhol tie tri mesiace bez ohľadu na to, aké sú možnosti. Preto nemôžem súhlasiť s navrhovanou zmenou v § 32 ods. 4. Navrhujem, aby tento paragraf ostal v pôvodnom znení zákona číslo 387/1996 Z. z. Znenie bude takéto:
"Za vhodné zamestnanie z hľadiska vzdelania sa pre nezamestnaného občana počas prvých šiestich mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných považuje každé zamestnanie, na ktorého vykonávanie sa vyžaduje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktorý dosiahol nezamestnaný občan. Ak je nezamestnaný občan vedený v evidencii nezamestnaných dlhšie ako šesť mesiacov, za vhodné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie, na ktoré sa vyžaduje vzdelanie o stupeň nižší ako je dosiahnutý stupeň vzdelania nezamestnaného občana." Čiže v podstate tá druhá veta vylučuje tých lajdákov, o ktorých hovoríme.
Samozrejme, v prípade neprijatia mám druhý variant, kde je to upravené takto. Prečítam opäť celé.
"Z hľadiska zárobku sa za vhodné zamestnanie považuje každé zamestnanie, v ktorom mesačná mzda alebo plat dosahuje po dobu prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných aspoň 60 % priemerného mesačného hrubého zárobku a a počas", pardon, to som prešiel do odseku 6, do druhého variantu. Pardon, ospravedlňujem sa.
K bodu 16 k § 32 zákona číslo 387 ods. 6. Tu sa navrhuje vypustiť celý odsek. Z hľadiska zárobku teda sa za vhodné zamestnanie považuje každé zamestnanie, v ktorom mesačná mzda alebo plat dosahuje po dobu prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných aspoň 80 % z priemerného mesačného hrubého zárobku dosiahnutého nezamestnaným občanom v poslednom zamestnaní v posledných troch rokoch." A toto bolo vždy tŕňom v oku a bol problém pri hľadaní vhodného zamestnania a môžem povedať, že skutočne to mnohí zneužívali. Ak však nezamestnaný mzdu alebo plat v posledných troch rokoch nemal, jeho zárobok sa pri určovaní vhodného zamestnania neposudzuje. Čiže tu sme vylúčili tých lajdákov.
Vážená snemovňa, opäť si myslím, že tu priamo z textu vyplýva, že hádžeme do jedného vreca všetko, čo príde. Považujem to za vrcholne necitlivý prístup k riešeniu problémov ľudí, ktorí potrebujú pomôcť. Už v znení textu ods. 6 súčasného platného zákona je to vyjadrené. Vypustenie ods. 6 je v rozpore s ďalšou filozofiou zákona pri výplate podpory a vôbec znenia napríklad § 50. My to máme surovo zmeniť. Predstavte si, že konštruktér alebo technológ strojárskeho alebo elektrotechnického podniku, ktorý je v likvidácii, je na úrade práce. Nielenže prišiel o prácu, ktorej sa venoval trebárs 20 rokov, ale ponúkame mu prácu a on ju odmietne, pretože odmena za ňu by dehonestovala jeho kvalifikáciu, jeho vzdelanie, prax a skúsenosti. Viete si predstaviť ten šok? Neviem, pán minister, vy asi nie, pretože vy ste zarábali dobre aj v predošlom komunistickom režime ako šéf niektorých podnikov, ale projektanti vo vami riadených závodoch asi nie. Myslím si, že vy to poznáte. Preto obhajujete takýto zlý zákon a takúto zlú novelu § 32, pretože to jednoducho podľa mňa nechápete. Ak sa mýlim, môžete mi to vyhovoriť. Ak má niekto z 10, 15-tisícového platu, keď je v zúfalej situácii, pretože prišiel o zamestnanie, klesnúť na plat trebárs 6 000 korún, tak si myslím, že je to pre neho obrovský šok. Ale podotýkam, že ak to neprijme, a tu je ten zádrheľ, tak ho vyradia z evidencie a nedostane ani podporu v nezamestnanosti v zmysle § 50, čiže doteraz tých 60 % z pôvodného platu za prvé tri mesiace a 50 % počas zostávajúceho času. Ako zaručíte, že sa aj takéto prípady nestanú? Aj keď si teda myslím, že normálni úradníci úradu práce by to nemali pripustiť. To teda verím, ale zákon sa nemôže spoliehať na to, či úradník sa dobre vyspal alebo nevyspal. Bohužiaľ, pán minister, vy tu predkladáte niečo, čo podľa mňa nemá logiku. Je surové, necitlivé voči slušným ľuďom a v rozpore s ďalšími paragrafmi zákona číslo 387, ako som spomínal, aj ten § 50.
Preto navrhujem v § 32 ods. 6 ponechať a upraviť znenie, ktoré by neodporovalo zneniam ďalších paragrafov zákona číslo 387, hlavne § 50. Znenie odseku 6 bude: "Z hľadiska zárobku sa za vhodné zamestnanie považuje každé zamestnanie, v ktorom mesačná mzda alebo plat dosahuje po dobu prvých troch mesiacov vedenia v evidencii nezamestnaných aspoň 60 % priemerného mesačného hrubého zárobku a počas zostávajúcej doby v evidencii nezamestnaných aspoň 50 % priemerného mesačného hrubého zárobku dosiahnutého nezamestnaným občanom v poslednom zamestnaní v posledných troch rokoch. Ak nezamestnanému občanovi v posledných troch rokoch mzda alebo plat neboli poskytované, jeho zárobok sa pri určovaní vhodného zamestnania neposudzuje." Posledná veta, ako som spomínal, vylučuje tých lajdákov.
Samozrejme, že v súvislosti s touto zmenou je potrebné ponechať v § 32 ods. 2 pôvodné znenie, čiže nerobiť úpravy, ako sú navrhované v bode 30 návrhu novely zákona, to som spomínal pred preberaním toho predošlého bodu. Čiže druhý variant môjho pozmeňujúceho návrhu znie tak, ako som povedal omylom pri čítaní návrhu k ods. 4. Ja to skrátim. Počas zostávajúceho času poberania podpory v nezamestnanosti aspoň 50 %. Nie počas vedenia v evidencii, ale počas nezamestnanosti. Čiže týmto pozmeňujúcim návrhom sa to dostáva aspoň do normálnej polohy, že človek, ktorý by mal nárok na podporu, by nemohol byť vyradený z evidencie, ak by odmietol zamestnanie, ktoré by mu zaručovalo aspoň 50-percentnú mzdu.
K bodu 33 návrhu novely zákona k § 49 - doplnenie odseku 3. Nové navrhované znenie odseku hovorí o zamedzení súbehu odstupného alebo odchodného a podpory v nezamestnanosti.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,
toto navrhované znenie považujem za vrchol neprofesionálnosti. A vám sa, pán minister Magvaši, vyslovene čudujem, že ste pripustili alebo možno aj hádam sám presadzovali znenie tejto zmeny. Už v samotnom znení sa hovorí: Evidovanému nezamestnanému, ktorému sa v poslednom zamestnaní poskytlo podľa osobitných predpisov odstupné, tie osobitné predpisy sú zákon číslo 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru, alebo odchodné, opäť ten osobitný predpis je § 22 zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, sa podpora v nezamestnanosti poskytne až po uplynutí obdobia. To je navrhovaná zmena. Odstupné sa podľa osobitných predpisov poskytuje ako náhrada za stratu zamestnania. To predsa nemá nič spoločné s poistným princípom zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Akože chcete, pán minister, niekomu zobrať to, čo si normálne platí, aby to dostal, keď náhodou bude nezamestnaný?
Páni demokrati v tomto parlamente, to som zvedavý, ako budete obhajovať záujem občana, ktorému je odoberané niečo, čo si sám hradí. Pretože inštitúcia, ktorej to platí, zle gazduje, pretože vedenie tejto inštitúcie to jednoducho chce ukradnúť svojmu klientovi. Odstupné alebo odchodné, to je predsa úplne iná kategória. To je skutočne určité odškodnenie za to, že človek prišiel nie vlastnou vinou o zamestnanie, o zdroj príjmov, o zdroj obživy. To je určité bolestné. Vy sa nehanbíte, pán minister, toto bolestné týmto postihnutým občanom zobrať? V deväťdesiatych rokoch komunisti, ktorí prišli o svoje zamestnanie, pretože sme tak chceli, aby neriadili tento štát, dostali 12-mesačné odstupné a na druhý deň mnohí z nich už pracovali v službách nového štátu, demokratického, aspoň podľa názvu. Na to sa, pán minister, nepamätáte? Alebo sa nechcete pamätať, ako to bolo s tými komunistami, lebo ste pôsobili v inej sfére, nie v sociálnej? V každom prípade, pán minister, je to nekorektné, ak sa nechcem vyjadrovať nespisovne, ľudovo povedané, vulgárne. Navrhujem zmenu, vynechať celý novonavrhovaný odsek 3 v § 49.
K bodu 34 návrhu novely zákona k § 50, ktorý hovorí o výške podpory v nezamestnanosti. Opäť si, kolegyne, kolegovia a vážený pán minister práce sociálnych vecí a rodiny, myslím, že ide o profesionálnu chybu. Ak jedným zo základných princípov zákona o zamestnanosti je poistný princíp, tak sa pýtam, ako je možné, že siahate na to, čo si zamestnanci a, samozrejme, aj zamestnávatelia platia. Ako môžete meniť splátkový plán? Ako k tomu prídu tí, čo budú nezamestnaní po roku 2000? Je to reštrikcia bez akéhokoľvek odborného zdôvodnenia. Proste nemám peniaze, tak zmením zákon a zoberiem občanom. Zníženie podpory v nezamestnanosti nevyrieši problém nedostatku finančných prostriedkov v Národnom úrade práce. Preto navrhujem, aby v § 50 ods. 1 boli ponechané pôvodné výšky podpory v nezamestnanosti, t. j. počas prvých troch mesiacov 60 % základu na určenie podpory v nezamestnanosti, počas zostávajeho času 50 % zo základu na určenie podpory v nezamestnanosti. V ods. 6 bola ponechaná pôvodná maximálna výška podpory v nezamestnanosti najviac do výšky 5 400 korún. Ja, ak by som bol vami, by som to zvýšil na 5 500. Myslím si, že by to bolo veľmi zaujímavé.
K bodu 35 novely zákona k § 51 ods. 1. Navrhované znenie vyslovene poškodzuje ľudí, ktorí po celý život poctivo pracovali a trebárs po tridsiatich rokoch ich práce firma skrachovala. Doteraz po dvadsiatich piatich rokoch práce mohli dostávať 12 mesiacov podporu v nezamestnanosti, maximálne tých 5 400 korún. Nájsť si dnes zamestnanie po päťdesiatke je obrovský problém. Myslím si, že to nemusím nikomu z vás zdôrazňovať. Čiže ešte im to nešťastie, ak to môžem tak povedať, pritvrdíme. Neviem, prečo surovo hádžeme opäť slušných ľudí do jedného vreca s darebákmi. V § 52, ktorý je riešený v bode 37 návrhu novely zákona o zamestnanosti, je predsa navrhnutý postih pre takýchto ľudí, ktorým sa nechce pracovať. Kráti sa im podporná doba o polovicu oproti dosiaľ realizovaným kráteniam o 3 mesiace. Myslím si, že to je dostatočný postih. Nevidím preto absolútne dôvod takéhoto znehodnocovania filozofie zákona o zamestnanosti a považujem to za neprofesionálne a nekorektné voči poctivým ľuďom tohto štátu. Navrhujem teda ponechať v § 51 ods. 1 v pôvodnom znení, t. j. do 15 rokov celkovej doby zamestnania podporná doba 6 mesiacov, od 15 do 25 podporná doba 9 mesiacov, nad 25 rokov podporná doba 12 mesiacov.
K bodu 41 novely zákona k 58 ods. 2. § 58 hovorí o výške príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Ak nemá Národný úrad práce finančné prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti, tak musím konštatovať, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny a predseda predstavenstva predkladá návrh na reštrikcie voči nezamestnaným, ale zároveň predkladá aj návrh na zníženie výšky príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Aj keď poznám dôvody, nerozumiem tejto logike. Nemám peniaze a znížim si prísun peňazí. Garančný fond by sa mal tvoriť ako niečo navyše, nie tak, že uberiem na príspevku, však to poistenci znesú, a vytvorím garančný fond. Ja som za garančný fond, ale tak, aby sa neznížili základné platby Národného úradu práce. Preto navrhujem zmeny v § 58 ods. 2, ponechať ods. 2 a ods. 3 v pôvodnom znení. To je 3 % z platby zamestnávateľa a 1 %, ak zamestnávajú viac ako 25 % občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
K bodu 62 návrhu novely zákona k § 113. V tomto paragrafe sa mení celkový postoj k riešeniu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Nesúhlasíme síce s navrhovanými zmenami, ktoré navrhujú znížiť povinné percento zamestnávania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou z doterajších 4 na 3 % a občanov s ťažším zdravotným postihnutím z doterajších 0,5 % na 0,2 %. Došlo však k zníženiu počtu zamestnancov z 25 na 20, čo by podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny malo určitým spôsobom eliminovať pokles pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. A keďže som bol ubezpečený, že došlo k dohode zainteresovaných, t. j. zamestnávateľov a Výboru zdravotne postihnutých, nedávam pozmeňujúci návrh.
Záverom svojho vystúpenia konštatujem to, čo som už konštatoval pri prvom čítaní. Predložený návrh novely zákona číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti je len čiastočný, riešiaci len zlú finančnú situáciu v Národnom úrade práce, ale vôbec nerieši zamestnanosť v Slovenskej republike. Zdôrazňujem, že neboli vôbec dotknuté iné možnosti zlepšenia financovania a činnosti Národného úradu práce, čo svedčí o tom, že súčasné vedenie Národného úradu práce pracuje nekoncepčne. Obávam sa, že vedie Národný úrad práce k úpadku. Predložený návrh novely zákona niektoré moje obavy len potvrdzuje. To, že návrh novely zákona nie je pripravený čisto odborne, ale je to určité východisko z núdze, potvrdzujú aj listy, ktoré som buď dostal sám, alebo prišli do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
V jednom z týchto listov od Slepeckého spolku Slovenka sa hovorí, ako neprofesionálny výkon štátnych úradníkov, ba dokonca pri riešení zamestnávania osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou až výkon zúfalcov a šialencov na ministerstve, pretože len pri tej najjednoduchšej, najprimitívnejšej analýze musí každý mentálne zrelý občan Slovenskej republiky prísť na to, že ide o genocídu týchto občanov. Do akej to Európy my chceme vstupovať? Pýtajú sa v liste. Do Európy otrokov, bezdomovcov a zbytočných ľudí? Podľa názorov v liste tento štát likviduje vlastných občanov.
Možno sú to tvrdé názory, mali by sme sa však zamyslieť nad niektorými navrhovanými zmenami v predloženej novele zákona o zamestnanosti, aby niektoré aj keď tvrdé, možno nie celkom spravodlivé názory nenadobudli kontúry skutočnosti. Bolo by to katastrofou pre tento národ. Na to vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, upozorňujem a žiadam o podporu mojich návrhov zmien.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Engliša: pán poslanec Halmeš, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Keltošová a posledná pani poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Nesporne ako poslancovi za sociálnodemokratickú platformu Slovenskej demokratickej koalície sa mi niektoré poznámky rečníka, ktorý vystúpil v rozprave, páčili z vecného hľadiska. K podstatným, ktoré sa týkajú zníženia podpornej doby, sa ešte vyjadrím v rozprave aj faktickými poznámkami. Ale chcem reagovať na prvý zásadný návrh zmeny, ktorý predložil pán poslanec Engliš, a ten sa týka § 6, teda kompetencie predstavenstva Národného úradu práce rozhodovať z oprávnených dôvodov o vytváraní územných orgánov na trhu práce.
Predovšetkým, pán poslanec, myslím si, že naozaj nie je tu dôvod vysloviť také obavy, že by sa Národný úrad práce vrátil k charakteru Fondu zamestnanosti s nejakým vami predpokladaným subjektívnym rozhodovaním jedného muža alebo skupiny na čele Národného úradu práce. Predstavenstvo a poistný princíp, ktorý sa uplatňuje, na rozdiel od roku 1994 predstavenstvo je teda skupina ľudí, je inštitúcia, kde zastupujú záujmy štátu, zamestnávateľov a zamestnancov dostatočne kvalifikovaní ľudia a nerozhodnú bez toho, že by vopred neurobili adekvátnu analýzu situácie.
Myslím si, že krajské úrady práce a okresné úrady práce sú z hľadiska vašej argumentácie na rovnakej úrovni. Ak chcete ponechať predstavenstvu na rozhodovanie len okresné úrady práce, a nie krajské úrady práce, nevidím v tom logiku, pretože tu sa hľadá vytváranie takých inštitúcií na trhu práce, ktoré pružne reagujú na situáciu na trhu práce, ktoré sú vytvárané tam, kde prirodzene existuje trh práce podľa určitých regiónov. A to si myslím, že bude výrazne efektívnejšie, ako keď zo zákona je povinnosť vytvoriť v každom okrese a v každom kraji Národný úrad práce, teda jeho pracovisko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo.
Chcela by som iba podporiť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Engliš, nakoniec som ich aj podpísala, aby som mnohé z nich, s ktorými sa stotožňujem, nepredkladala aj ja samostatne, ale upozorňovala som na ne vo svojom vystúpení pri prvom čítaní. Vystúpim potom ešte aj mimo faktickej pripomienky, ale v tejto faktickej pripomienke by som chcela zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Engliša, keď hovorí o ponuke pracovných miest a za adekvátne sa považuje aj miesto, kde je o stupeň nižšie vzdelanie. Naozaj sú profesie, a veľmi správne na to poukázal, napríklad v zdravotníctve by to robilo veľký problém, pretože veľmi dobre poukázal na to, že potom by pre lekára bolo primerané miesto zdravotnej sestry alebo teda nejakého zubného technika pre zubného lekára, ale rovnako aj pre zdravotnú sestru by potom bolo adekvátne miesto sanitárky, čo si myslím, že naozaj nie je vhodné. A absolútne nevhodné by to bolo pre absolventov lekárskych fakúlt, lekárov, ktorí keď nezískajú primeranú prax, nemôžu pokračovať v ďalšom vzdelávaní, nemôžu absolvovať atestácie. Tak si myslím, že naozaj k tejto problematike treba pristupovať veľmi citlivo, a preto tá pripomienka k § 32 ods. 6 je na zváženie. A chcem požiadať aj koaličných poslancov, aby pristupovali k tomuto problému vecne a zvážili, čo to v praxi môže priniesť.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi len stručne, vystúpim osobitne k tejto novele zákona, k tomu najdôležitejšiemu, čo povedal pán poslanec Engliš. Myslím si, že zrušenie krajských úradov práce, resp. ponechanie tejto kompetencie pre predstavenstvo nie je dobrým krokom, pretože si naozaj myslím, že situácia povedzme v Prešovskom kraji je absolútne odlišná od situácie v Bratislavskom kraji, čím ale nechcem povedať, že Bratislavský kraj nemá problémy. Je na krajských orgánoch úradov práce, aby posúdili situáciu v tom-ktorom kraji a navyše, aby priamo koordinovali prácu okresných úradov práce. Mne to znovu pripomína centralizmus minulého obdobia, keď z Bratislavy by sa mali riadiť jednotlivé kraje a cez kraje potom aj okresy.
Bol tu spomínaný Fond zamestnanosti. Takisto si myslím, bola som vtedy ministerkou práce, a myslím si, že tento model je lepší, tak ako je v tomto zákone definované. K Fondu zamestnanosti naozaj len toľko, že riadenie úradov práce cez štátnu správu, ako to bolo predtým v rokoch 1995, 1996 až po prijatie tohto zákona o zamestnanosti, bolo duplicitné, častokrát bolo zmätkové. Preto si myslím, že treba ponechať filozofiu tohto zákona. Nakoniec úrady práce sú riadené tripartitne cez svoje predstavenstvá a správne rady, čiže nejaké obavy z prebyrokratizovania alebo nesprávneho rozhodovania je kontrolované sociálnymi partnermi.
Na záver len krátku poznámku k ministerstvu školstva. Obávam sa, že sľubovaná reforma školstva a školského systému nepokračuje takým tempom, ako pán minister Ftáčnik, keď bol v opozícii, sľuboval a navrhoval. Obávam sa ďalej, že aj v najbližšom školskom roku budeme mať znova rekordné počty nezamestnaných, pretože nám ich školstvo vychováva.
Ďakujem.