Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Vystúpili v rozprave všetci prihlásení poslanci.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo navrhovateľ, pán poslanec Cuper. Áno.
Poslanec J. Cuper:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
diskusia k návrhu zákona, ktorý ste dostali ako tlač 362, ukázala, že proces diferenciácie moci v Slovenskej republike ako súčasť celkového procesu prechodu Slovenska k demokratickej spoločnosti je dosť bolestný. Tento proces sa deje dvomi spôsobmi. Buď dekoncentrovaním právomoci na neštátne subjekty zo štátnych orgánov a inštitúcií, alebo presunom právomocí a kompetencií medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Som v tomto parlamente už päť rokov, zúčastnil som sa takmer všetkých týchto procesov, ktoré súviseli ako s dekoncentráciou právomoci na neštátne organizácie, tak aj usporadúvania právomoci a kompetencií, teda deľbe moci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi. Nikdy to nebolo bezbolestné. Ani tento proces, teda proces diferenciácie alebo odčleňovania a osamostatňovania súdnej moci od moci výkonnej, nebude jednoduchý a ľahký, ako ukazuje táto diskusia, a nebude ani bez politických podtónov alebo podtextov.
Samotná diskusia k tomuto návrhu zákona by sa dala rozčleniť na dve časti, teda na časť politickú a na časť, ktorá sa dotýkala odborných argumentov. Tie odborné argumenty boli tu v absolútnej menšine. Väčšina vystúpení bola s politickým podtextom, čo je v konečnom dôsledku aj správne, pretože parlament je predovšetkým orgánom, ktorý posudzuje politicko-spoločenské dôsledky zákonodarných návrhov. Priznám sa, bol som prekvapený z vystúpení niektorých poslancov, pretože na jednej strane vystupovali a vystupujú vo vzťahu k zahraničiu ako osoby presadzujúce demokratické spôsoby fungovania politického a spoločenského systému v Slovenskej republike a na druhej strane, ak ide o pokrok v tomto fungovaní na domácej pôde, sa z nich stávajú obyčajné retardačné činitele.
Je potrebné si uvedomiť, že súdna moc, ak má fungovať ako nezávislá súdna moc, je nevyhnutné, aby bola aj ekonomicky osamostatnená. My nemáme ministerstvo pravosúdia, teda nevidím ani dôvod, prečo by súdna moc mala aj z hľadiska výkonu štátnej správy v súdnictve podliehať ministerstvu spravodlivosti. My máme ministerstvo spravodlivosti a pán minister spravodlivosti by sa mal venovať predovšetkým výkonu spravodlivosti a aj po osamostatnení ekonomickej súdnej moci mu ostane dosť problémov s výkonom spravodlivosti, teda to, čo sa týka samotného výkonu spravodlivoti, to znamená nápravnovýchovnými zariadeniami a inými súdnymi vecami, ktoré súvisia s výkonom spravodlivosti.
Je potrebné povedať, že naozaj nezávislosť a autorita súdnej moci je po stáročia spájaná s jej ekonomickou samostatnosťou. Prešiel som väčšinu súdov Slovenskej republiky a 20 rokov som pomerne často navštevoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, mám teda celkom dobrú predstavu o tom, v akých podmienkach funguje súdna moc v Slovenskej republike. Ak by ste navštívili niektoré budovy, v ktorých fungujú súdy v Slovenskej republike, boli by ste prekvapení, že ak niekto vkročí do tejto budovy, určite ho nemôže ožiariť nejaká aureola autoritatívnosti orgánu, ktorý má vyniesť spravodlivý rozsudok. A s tým to súvisí. Iste väčšina z poslancov chodí do Bruselu a všíma si tú najväčšiu a najkrajšiu budovu v Bruseli. Je to justičný palác. Tak to bolo vždy. Budova, v ktorej sa vykonávala spravodlivosť, bola vždy tou najhonosnejšou a najkrajšou v meste.
Súhlasím s pánom Hofbauerom, že väčšina budov, v ktorých sa vykonáva spravodlivosť v Slovenskej republike, nemôže u nikoho vzbudzovať ani úctu, ani autoritu k tomuto orgánu. V obdobných podmienkach naozaj pracoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dnes je vytesňovaný z vlastnej budovy Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a aj ten štatút, ktorý dosiahol postavením novej budovy, mu bol upieraný aj pred týmto váženým plénom tejto snemovne. Ak si spomeniete na vystúpenie, ktoré sa dotýkalo osoby pána Štefanka. To už nehovorím o tom, v akých podmienkach pracujú napríklad na niektorých súdoch, ako je Skalica alebo v niektorých iných mestách.
To nespomínam skutočnosť, že sme doteraz nenašli prostriedky, aby sa dobudovala sústava súdov v súlade s územno-organizačným členením Slovenskej republiky. V tomto zmysle, ak má mať Najvyšší súd autoritu, byť nestranný a nepolitický, myslím si, že tak pani ministerka, ktorá nás tu zásobila neodbornými argumentmi, teda ministerka financií, ale aj vláda Slovenskej republiky by si mali uvedomiť, že autoritu, nestrannosť a apolitickosť Najvyššieho súdu možno zabezpečiť aj tým, že ekonomicky nebude podliehať ľubovôli vlády Slovenskej republiky, ale iba tomuto snemu, ktorý mu odsúhlasí prostriedky na jeho ekonomické fungovanie. Len tak sa vyhneme tomu, o čom tu hovoril pán poslanec Krajči, to znamená politizovaniu súdnej moci. Ale politizovanie súdnej moci, vážení, sa nezačalo dnes, nezačalo sa pri tomto zákone, nezačalo sa pri voľbe sudcov Ústavného súdu. Politizovanie súdnej moci na Slovensku, vážení, sa začalo kedysi oveľa skôr. A ja si na to veľmi dobre pamätám, pretože som bol jeden z prvých, kto poukazoval na politizovanie a na politické tlaky a zneužívanie Ústavného súdu Slovenskej republiky na ciele vtedajšej opozície.
Dovolím si povedať dnes jednu zásadnú vec. Táto neochota súhlasiť aj s týmto návrhom zákona súvisí s terajšou vládnou koalíciou, jej spôsobom vládnutia, keď kladie míny na svoje budúce opozičné pôsobenie, aby mala nejaký orgán, a to nie nevýznamný orgán, v ktorom by sa umožnilo urobiť také personálne opatrenia, aby ho v budúcnosti ako opozičná sila mohla využívať. A opozičnou silou budete určite pri spôsobe vládnutia, ktorý ste na Slovensku prezentovali za jeden rok existencie novej vlády Mikuláša Dzurindu. Občania Slovenskej republiky to už teraz dávajú veľmi zreteľne najavo.
Takže, pán Orosz, obviňovanie predsedu Najvyššieho súdu z toho, že by si chcel vybudovať autoritatívny systém vymenúvania alebo nebodaj personálneho obsadzovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokladám za scestný, pretože ak by ste si preštudovali konkrétne ustanovenia návrhu novely zákona, tak by ste zistili, že všade sa o túto právomoc delí s ministrom spravodlivosti, kde je to nevyhnutné, alebo s ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o vymenúvanie sudcov vojenských súdov, alebo ich stáží na Najvyššom súde. To už nehovorím o tom, že, samozrejme, každé personálne rozhodnutie predsedu Najvyššieho súdu podlieha konzultácii so Sudcovskou radou Slovenskej republiky. Neobstojí ani vaša námietka, že návrh zákona nebol konzultovaný s Radou sudcov Slovenskej republiky. Veľká rada sudcov Slovenskej republiky totiž podlieha ministrovi spravodlivosti a on ju mohol zvolať a dať tento návrh prekonzultovať. Opýtajte sa teda chorého pána ministra spravodlivosti, prečo tak neurobil, bolo to v jeho právomoci a kompetencii, mohol zvolať a posúdiť. Pokiaľ ide o malú sudcovskú radu, teda sudcovskú radu sudcov Najvyššieho súdu, tá určite konzultovala tento návrh zákona a ja si myslím, že jej stanovisko je v tomto smere podstatné, pretože sudcovia Najvyššieho súdu vedia oveľa lepšie ako sudcovia nižších súdov, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky potrebuje.
Myslím si, že tento začiatok personálneho aj ekonomického osamostatňovania sa súdnej moci na Slovensku je potrebné podporiť a že za ním budú musieť nasledovať ďalšie kroky, aj osamostatnenie sa nižších súdnych inštancií a to môže zabezpečiť požiadavky, ktoré kladie Európska únia na Slovenskú republiku v procese jej integrácie.
Chcem sa vyjadriť niekoľkými slovami ešte k vyhláseniu Združenia sudcov Slovenskej republiky. Jeho vyhlásenie pokladám za znôšku demagógie, politicky účelovo prifarbenú, tak ako to bolo v doterajšom procese fungovania tohto združenia, i keď pán Orosz ma presviedčal, že je v ňom takmer 600 sudcov, ja si myslím, že možno ani nie, a že možno tých 600 sudcov je často ľahostajných k vyhláseniam ich predsedníctva, to je už ich problém. Chcel by som poukázať na to, že s istou členkou tohto združenia mám svoje skúsenosti už z Veľkej Británie spred dvoch rokov, čo som aj mediálne prezentoval, pretože si to zaslúžilo mediálnu prezentáciu, najmä názory tejto členky, mladej členky, jej nelojálny vzťah k Slovenskej republike, obdiv k bývalému Česko-Slovensku, a ďalšie veci by som nechal stranou. Ale chcem povedať jednoznačne tomuto plénu aj tomuto národu, ktorého sme tu zástupcami, že Združenie sudcov Slovenskej republiky je plne na strane pána ministra spravodlivosti ako jeho organizácia, cez ktorú presadzuje svoje ciele ovládnuť justíciu v Slovenskej republike. V ústavnoprávnom výbore máme s tým svoje skúsenosti.
Myslím si, že Združenie sudcov Slovenskej republiky v personálnych veciach nemá mať nijaké opodstatnenie, pretože sa v mnohých prípadoch zachovalo veľmi neeticky. Chcel by som len pripomenúť tomuto plénu prípad sudkyne Poláčkovej, ale mohol by som pripomenúť aj prípad sudkyne Sobolovskej, ktorú pán minister spravodlivosti, pán Čarnogurský, presadil za sudkyňu na čas neurčitý, aj keď sudkyňou jednoducho nebola. A vy, vážené plénum, ste tento protiústavný akt ministra spravodlivosti bez akýchkoľvek škrupúľ podporili. Táto osoba sedí na ministerstve spravodlivosti vo veľmi vysokej funkcii a snaží sa riadiť správu súdov v Slovenskej republike. Ja tomu príliš nedôverujem, nedôveroval som nikdy ani pánovi Bradáčovi, ani pánovi Rohárikovi. Skôr si myslím, že je to tak, ako to tu bolo povedané pánom poslancom Hofbauerom, že toto združenie tretieho sektora, pretože o také ide, je podporované zo zahraničia, je podporované tými silami, ktoré chcú mať kontrolu nad istou časťou slovenskej občianskej spoločnosti, cez túto kontrolu chcú presadzovať svoje záujmy v Slovenskej republike na úkor záujmov iných, teda na úkor záujmov, ktoré sú bytostne viazané na občanov Slovenskej republiky a na slovenský národ zvlášť.
V tomto zmysle teda nevidím nič, čo by v tomto zákone zvyšovalo alebo nejakým spôsobom upravovalo nejaké autokratické postavenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeho väzba v personálnych veciach na iné inštitúcie, myslím si, že je primeraná a zabezpečuje dostatočné brzdy, aby nemohol zneužívať svoju právomoc. Práve naopak si myslím, že ak chceme dosiahnuť autonomistické a nezávislé postavenie súdnej moci, nie je potrebné, aby sa do nej vmiešavalo politikum zo strany výkonnej moci.
Záverom teda chcem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak vládnej koalície, ako aj opozície, pretože tento návrh zákona je podpísaný ako jeden z mála aj poslancami vládnej koalície, aj poslancami opozície, vytvára celkom dobrú pôdu, aby sa tu názory jednotlivých poslaneckých klubov vždy zjednotili, aby ste sa pozerali na túto novelu cez prizmu moderného smerovania Slovenska do integračných štruktúr, aby, ako to tu už bolo povedané mnohými poslancami, sme okrem rómskeho problému pri integrácii do Európskej únie nemali problém práve so súdnou mocou, s jej transformáciou na modernú súdnu moc, na moderný výkon spravodlivosti, na jej nezávislosť, nestrannosť, na jej autoritu, lebo bez toho, aby mala ekonomickú a personálnu samostatnosť, sa nedá zabezpečiť autorita súdnej moci.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Áno.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dotknem sa iba niektorých častí vystúpení predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, pretože považujem ostatné vystúpenia skôr za motivované, povedal by som, aj istým politickým názorom. Pán predseda ústavnoprávneho výboru sa pokúsil prezentovať svoj postoj aj na základe vtesnania akýchsi vecných argumentov, alebo aspoň sa pokúsil o to v rámci tejto samotnej politickej rozpravy.
Predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz okrem iného uviedol, že v tomto návrhu zákona ide o posilnenie osobnej moci. Myslím si, že je to pomerne nepresné vyjadrenie. V žiadnom prípade nejde o posilnenie osobnej moci, ide povedzme o posilnenie funkcie a postavenia vedenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale na úkor vedenia časti exekutívy povedzme ministra spravodlivosti alebo samotnej exekutívy alebo vlády. Čiže takto formulovaný záver je do istej miery podsúvaním niečoho, o čom tento návrh zákona jednoducho nehovorí.
Pán predseda ústavnoprávneho výboru ďalej hovoril o tom, že Združenie sudcov Slovenska reprezentuje asi 600 sudcov na Slovensku. Platí jedna nepísaná zásada, že tvrdenie bez dôkazu je možné tiež odmietnuť bez dôkazu. Podľa môjho názoru a podľa tohto postupu Združenie sudcov Slovenska dnes reprezentuje možno nie 600, ale bez tej jednej nuly 60, ale aj to delené dvomi, sudcov Slovenskej republiky. V tomto duchu hovoril pán predseda ústavnoprávneho výboru aj o tom, že vlastne toto stanovisko Združenia sudcov Slovenska je potrebné rešpektovať a podporiť aj preto, že je to akási sudcovská samospráva. Samozrejme, že je to nezmysel, a už viacerí predrečníci na túto tému reagovali. Združenie sudcov Slovenska dnes podľa môjho subjektívneho názoru ani nereprezentuje súdnu moc a ani neobhajuje súdnu moc. Základnou pozíciou tejto kvázi stavovskej organizácie za normálnych okolností by malo byť obhajovanie súdnej moci vo vzťahu k exekutíve, vo vzťahu k vláde. Združenie sudcov na Slovensku dnes, v dnešnej súčasnej pozícii obhajuje skôr pozície ministerstva spravodlivosti a vlády medzi súdnou mocou. Takto treba povedať otvorene a takto to, myslím si, podľa môjho názoru aj v skutočnosti je. Bolo by možné to podporiť alebo bolo by možné to podriadiť aj viacerým argumentom, ktoré vlastne túto pozíciu potvrdzujú.
Ak by som mal vyjadriť pozíciu Združenia sudcov na Slovensku v dnešnej situácii na Slovensku v akejsi metafore, mohol by som to povedať takto: Združenie sudcov Slovenska reprezentuje súdnu moc na Slovensku asi tak, ako pán Peter Weiss reprezentuje Slovensko, keď v jeho mene dáva predbežný súhlas so skorším zatvorením časti Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Pán Peter Weiss tu zrejme zvýraznil svoj nemarxistický pôvod, zvýraznený známym citátom z čias, keď platilo "štát som ja".
Ale k veci. Ešte celkom na záver chcem povedať, že, samozrejme, aj tento návrh zákona má istým spôsobom svoje politikum. To politikum vyplýva predovšetkým z toho, o čom tu tiež bolo povedané zo záverečnej správy Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike. Z tejto záverečnej správy treba odcitovať pasáž, ktorá je významná a výrazná a ktorá sa dotýka práve problémov súdnej moci. Hovorí sa tu: "Európska komisia naďalej vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v dôsledku existujúcich pravidiel, a to v otázke vymenúvania a odvolávania sudcov ako prvá časť. Ide najmä o štvorročné skúšobné obdobie a o údajne nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti." Ak vychádzame z tohto hodnotenia Európskej komisie a vychádzame z toho, že je akousi prioritou z hľadiska národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky vstúpiť do Európskej únie, a vychádzame z toho, že táto záverečná správa by sa mala naplniť z pozície Slovenskej republiky už do najbližšieho decembrového summitu Európskej únie v Helsinkách, tak musíme jednoznačne poukázať na to, že nechápem, ako môže niekto kritizovať z politických dôvodov tento návrh zákona. Je dnes zrejmé, že aj keby bol predložený na pôdu parlamentu návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že táto problematika má byť ošetrená, tak už dnes je zrejmé a jasné, že aj keby ste to dali v skrátenom legislatívnom konaní, čoho ste do istej miery aj schopní, pretože tých skrátených legislatívnych konaní je na pôde parlamentu veľmi veľa a protiprávne, protiprávnym spôsobom predložených, tak ani v takom prípade jednoducho táto zmena ústavy nenadobudne účinnosť a nebude ani schválená do tohto decembrového summitu v Helsinkách.
Čiže v tomto duchu a v tomto smere týmto návrhom zákona minimálne na prechodný čas sa vyrieši jedna vážna kritika a jeden vážny argument Európskej komisie, ktorý je vyčítaný v tejto záverečnej správe, v tej pasáži, kde hovorí, kde sa kritizujú nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti. tento návrh zákona rieši akýmsi pragmatickým spôsobom túto situáciu tak, že ingerencia ministerstva spravodlivosti odchádza z tejto pozície a že na čas, povedzme prechodný, pokiaľ nebudú kreované napríklad sudcovské rady, tak ako sa o nich predpokladá, že budú v rámci novej ústavnej úpravy, tak na tento čas bude konať výkon štátnej správy iba na Najvyššom súde, nie v rámci všeobecných súdov, ale iba na Najvyššom súde, vedenie tohto Najvyššieho súdu. Čiže všetci tí, ktorí horujete za to, aby jednoducho v rámci helsinského jesenného summitu alebo zimného summitu Európskej únie boli odstránené všetky výhrady, ktoré Európska komisia tlmočila Slovenskej republike, nech sa páči, máte možnosť pomerne pragmatickým spôsobom, nie celkom stabilným a štandardným, ale pragmatickým spôsobom tento problém riešiť práve v prospech súdnej moci, s tým, že netreba vnímať túto pozíciu ako nejaký stav nemenný a v budúcich ústavnoprávnych zmenách je možné uvažovať aj o inom a oveľa štandardnejšom modele akejsi súdnej samosprávy alebo najvyššej sudcovskej rady v našom ústavnom mechanizme.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložila skupina poslancov, ktorý máte ako tlač 362.
Prosím vás, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania.
Poslanec P. Brňák:
Pretože v rozprave neodzneli žiadne iné procedurálne návrhy, prvý návrh, o ktorom by mala Národná rada Slovenskej republiky hlasovať, sa dotýka postupu podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku v tom smere, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s tým, aby vec bola postúpená do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
Pán poslanec Brňák, spoločný spravodajca, namieta, že mu z miesta rečníckeho pultu nefunguje hlasovacie zariadenie.
Budeme opakovať ešte raz hlasovanie. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spoločného spravodajcu, ktorý navrhuje v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) Národnej rade prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neprijali. To znamená, že Národná rada neprijala uznesenie a nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi.
Páni poslanci, zo včerajšieho dňa nám zostalo jedno hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Prosil by som pána poslanca Šťastného, ktorý bol spoločný spravodajca, aby uvádzal jednotlivé hlasovania o tomto vládnom návrhu zákona.
Poslanec P. Šťastný:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
mali by sme hlasovať v súlade s § 73 rokovacieho poriadku o postupe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní pána spoločného spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme o zákone o veterinárnej starostlivosti, ktorý sme včera prerokovali a skončili sme rokovanie o ňom rozpravou.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Poslanec P. Šťastný:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh na prerokovanie s dodatočným návrhom pána poslanca Ambróša štyrom výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor sa navrhuje Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že ostatné výbory predmetný návrh prerokujú do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu pána spoločného spravodajcu na určenie lehoty, ako aj pridelenie tohto vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Panie poslankyne, páni poslanci,
z dôvodu, že pán prezident Slovenskej republiky vrátil na opätovné prerokovanie zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti včera, vyhlasujem teraz polhodinovú prestávku na rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktorý v tejto prestávke prerokuje pripomienky pána prezidenta k tomuto vrátenému zákonu. Budeme pokračovať v rokovaní o 11.00 hodine.
Prosím, pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Žiadam členov ústavnoprávneho výboru, aby sa bezodkladne zišli v rokovacej sále ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Prosím, chcem využiť túto chvíľu, aby som oznámil členom výboru pre kultúru a médiá, že výbor bude zasadať o 13.30 hodine pokračovaním svojej 32. schôdze.
(Po prestávke o 11.00 hodine.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže ústavnoprávny výbor ešte neskončil svoje rokovanie, budeme pokračovať v rokovaní o 11.30 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze.
Páni poslanci, panie poslankyne, odporúčate, aby sme vyhlásili teraz obedňajšiu prestávku?
(Reakcia z pléna.)
Páni poslanci, panie poslankyne, do 13.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Prosím, aby sme dodržali čas.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa predsedov poslaneckých klubov, či majú prehľad o svojich poslancoch v poslaneckých kluboch, kde sa momentálne nachádzajú, keby mi prišli podať podrobnú informáciu, aby sme mohli zhodnotiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále, aby sme sa mohli rozhodnúť v tom, ako budeme organizovať odpoludňajšie rokovanie schôdze Národnej rady.
Prosím pánov predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili k predsedajúcemu schôdze.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali, zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále a schopnosť Národnej rady uznášať sa.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Prosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí sú v budove Národnej rady, ale sa nezdržiavajú v rokovacej sále, a preto sa ani nemôžu prezentovať a hlasovať, aby sa okamžite dostavili do rokovacej miestnosti. Chceme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady. Majme trošku solidárnosti aj s poslancami, ktorí sú tu z odľahlých častí Slovenska a ktorí tu zotrvávajú s nami aj napriek tomu, že ich čaká dlhá cesta domov.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, skúsme sa prezentovať a zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále. Prezentujte sa.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som na návrh troch poslaneckých klubov v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku navrhol doplnenie programu rokovania 22. schôdze Národnej rady o ďalší bod programu, ktorým je návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby Národná rada prerokovala tento návrh zákona ihneď teraz.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Pán poslanec Prokopovič bol ešte prihlásený na svetelnej tabuli.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, mám procedurálny návrh.
V zmysle § 34 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa bod programu pod číslom 20, poslanecký návrh na vydanie zákona o drobnom podnikaní, presunul tak, aby bol prerokovaný ako prvý bod programu vo štvrtok na budúci týždeň.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, na základe návrhu, ktorý sme schválili predtým, ktorý som navrhol ja, sme doplnili program Národnej rady o ďalší bod programu, o ktorom budeme rokovať teraz a ktorým je druhé a tretie čítanie o
zákone z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 405, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta republiky z 21. októbra 1999 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 1. októbra 1999.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 21. októbra zákom pridelil na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami Národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje ho v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom rokovania sú iba pripomienky, ktoré pán prezident vo svojich ustanoveniach uviedol.
Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o uvedenom vrátenom zákone, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s obsahom listu prezidenta republiky, ktorý v tejto súvislosti zaslal predsedovi Národnej rady, v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na nespornosť dôvodov na vrátenie vyjadrených v rozhodnutí jeho osobná účasť na schôdzi Národnej rady nie je nevyhnutná. Z toho dôvodu požiadal o doručenie jeho písomného rozhodnutia o vrátení poslancom a o prerokovanie tohto vráteného zákona bez jeho osobnej účasti na dnešnej schôdzi Národnej rady.
Na základe týchto uvedených skutočností dávam teraz slovo spravodajcovi, členovi ústavnoprávneho výboru, pánu poslancovi Ivankovi a prosím ho, aby informoval plénum Národnej rady o výsledku rokovania o návrhu vrátenom prezidentom republiky v ústavnoprávnom výbore.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec A. Ivanko:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
oboznámim vás s uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. októbra 1999.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 405).
a) Neodporúča vyhovieť návrhu uvedenému v bode 3 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov;
b) súhlasí so zákonom z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení, schválenom 1. októbra 1999;
c) odporúča zákon z 1. októbra 1999, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 405), schváliť v znení schválenom 1. októbra 1999;
d) poveruje poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Ivanka informovať Národnú radu Slovenskej republiky o opätovnom prerokovaní tohto zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte k tomuto bodu rokovania rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Rakús. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste s vaším hlasovacím zariadením nemanipulovali. Stačí, keď sa prihlásite, a už potom to nechajte.
Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Rakús. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Tóthová sa hlásila ako prvá. Po nej pán poslanec Rakús.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
milí hostia,
prezident Slovenskej republiky využil svoje ústavné právo v zmysle článku 102 písm. m) a vrátil na opätovné prerokovanie z dvoch dôvodov zákon o Exekučnom poriadku. Ja sa vyjadrím k prvému dôvodu, ktorý uviedol pán prezident na vrátenie predloženého parlamentom schváleného zákona. Tento argument spočíva v tom, že § 41 ods. 2 a 3 favorizuje určitú skupinu oprávnených subjektov, a to banky, z hľadiska druhov exekučných titulov. Toto považuje pán prezident za protiústavné ustanovenie. Ja ešte pri prerokúvaní zákona v prvom aj v druhom čítaní som vyšla v rozprave z názorom, že predložený legislatívny návrh nie je súladný s ústavou. Nesúladnosť s ústavou nevidím len v tomto ustanovení a vzhľadom na to, že podľa rokovacieho poriadku sa môže v diskusii prerokúvať jedine to, čo namietol prezident, obmedzím svoje vystúpenie len na tento prvý bod.
Bola som aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, vnímala som argumenty, z ktorých, resp. na základe ktorých bol budovaný názor Ústavnoprávneho výboru Národnej rady. Osobne sa so stanoviskami, ktoré boli prijaté v ústavnoprávnom výbore, nestotožňujem z týchto dôvodov:
Článok 12 ústavy ods. 2 nehovorí o základných ľudských právach, ale hovorí o základných právach. Ako dôvod neprijatia stanoviska pána prezidenta, že § 41 ods. 2 a 3 favorizujú, ja by som to presnejšie povedala, diskriminujú, lebo to je právny pojem, určitú skupinu oprávnených subjektov, a to banky, je nesporný zo znenia, že vlastne v tomto článku ústavy ide o úpravu diskriminácie nielen fyzických osôb, ale aj právnických osôb. Nemôžem súhlasiť s tým názorom ústavnoprávneho výboru, že článok 12 ods. 2 možno aplikovať jedine na fyzické osoby. Môj dôvod je tento: Článok 12 ods. 2 hovorí: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým", prosím, tu je slovo všetkým, "bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod" - to všetko sa zatiaľ týka fyzických osôb - a teraz "alebo iné postavenie." A to vlastne po spojení s pojmom "všetkým" zahŕňa aj právnické osoby.
Ak by bol akceptovateľný výklad, ktorý si osvojila časť ústavnoprávneho výboru, a to prevažujúca časť, potom by z toho vyplývalo, že v Slovenskej republike nie je zákaz diskriminácie v oblasti právnických osôb. Tento zákaz diskriminácie sa týka len fyzických osôb. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, takýto výklad ústavy je úplne scestný a neprijateľný. To, že to tak je, rozvádzajú napríklad aj ďalšie články ústavy, keď uvádzajú, že vlastníctvo požíva rovnakú ochranu. Vlastníctvo musí byť ako fyzických osôb, tak právnických osôb. Ak by sme ústavu vykladali tak, ako ju vyložil ústavnoprávny výbor, potom, keď sa to týka len fyzických osôb, takúto ochranu by požívalo len vlastníctvo fyzických osôb, a nie vlastníctvo právnických osôb, kde by sme pripustili diskrimináciu.
Zaujímavá je aj posledná veta článku 12 ods. 2, ktorá hovorí: "Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať." Tu došlo skutočne k znevýhodneniu ďalších subjektov okrem bánk, pretože z hľadiska exekučného titulu u nikoho nemôže byť exekučným titulom notárska zápisnica, jedine pri bankách. Na túto skutočnosť som upozorňovala už pri prerokúvaní zákona o bankách, kde sa zakotvovala ako exekučný titul notárska zápisnica, pričom v inom zákone, ktorý sme prerokúvali na tom istom zasadnutí, sa notárska zápisnica ako exekučný titul vylúčila. Je to určitý legislatívny lapsus, ale ten v tejto chvíli nie je prioritou. Prioritou je to, že ústava nie je beletria a musíme vykladať ústavu v zmysle každého pojmu a v zmysle celého jej ducha.
Som znepokojená výkladom článku 12 ods. 2, ktorý vlastne upravuje zákaz diskriminácie takým spôsobom, ako sa uskutočňuje. Na Slovensku, ako aj v iných krajinách je diskriminácia veľmi citlivým problémom. Na Slovensku sa objavujú prvky diskriminácie, a preto je veľmi dôležité zaoberať sa výkladom článku 12 ods. 2 ústavy. Mám jednu osobnú skúsenosť, ktorú chcem podoprieť, prečo považujem tento výklad článku za taký dôležitý.
Včera zasadal výbor pre ľudské práva a národnosti. Tiež sme sa tam dotkli článku 12 ods. 2 ústavy. A, čuduj sa, svete, tento článok sa nevykladal tak, že to platí len pre fyzické osoby a nie pre právnické osoby, tam sa tento článok ústavy vykladal tak, že zákaz diskriminácie sa vzťahuje jedine na základné ľudské práva a nie aj na ostatné práva vyplývajúce zo zákona. Článok 12 ods. 2 hovorí: "Základné práva a slobody sa zaručujú." Tam nie je slovo "ľudské" práva. A aj zo samotnej systematiky ústavy vyplýva, že druhá hlava ústavy má najskôr všeobecné ustanovenia, ktoré sa týkajú všetkých práv, a až článkom 14 sa začína nadpis Základné ľudské práva a slobody. Teda to, čo je pred kapitolou základných ľudských práv a slobôd, sa týka všetkých práv, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch.
Som rozhorčená deformáciami výkladu článku 12 ods. 2, ktoré vlastne zužujú zákaz diskriminácie zakotvený v našej ústave, ktorá bola aj v zahraničí považovaná za ústavu, ktorá má vysoké demokratické parametre. Opakujem, tento článok je natoľko citlivý v súčasnom vývoji spoločnosti, že ho musíme veľmi citlivo vykladať a nemôžeme robiť experimenty pre konkrétne prípady, aj keby na to boli akékoľvek ekonomické dôvody. Som presvedčená, že pokiaľ budú faktické poznámky, pokiaľ budú ďalšie vystúpenia, pravdepodobne zaznejú aj rôzne ekonomické argumenty. Na tie mám len takú odpoveď, že ak je zdravotníctvo v zlej situácii, je to situácia, že práve štát si neplní svoje odvodové povinnosti, a preto nemožno znevýhodňovať exekučné právo subjektov. Buď prijmeme stanovisko, že notárska zápisnica nebude pre nikoho exekučným titulom, alebo prijmeme stanovisko, že notárska zápisnica bude exekučným titulom bez ohľadu na to, ktorý subjekt bude takúto notársku zápisnicu vlastniť. V opačnom prípade je to skutočne diskriminácia a stanovisko prezidenta Slovenskej republiky je plne oprávnené, pretože § 41 ods. 2 a 3 sú v rozpore s článkom 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zakazuje diskrimináciu, a to diskrimináciu ako fyzických osôb, ako aj diskrimináciu v právach a povinnostiach právnických osôb ako celku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, už v úvode som uviedla, že predmetný zákon je z môjho hľadiska aj v iných ustanoveniach rozporný s ústavou, to však nemám možnosť tu viac prezentovať, pretože táto rozprava sa musí obmedziť a môže sa viesť jedine o tých bodoch, ktoré naznačil prezident Slovenskej republiky. Ja som sa vyjadrila k jeho prvému bodu, s ktorým sa plne stotožňujem.
Ďakujem vám za pozornosť.