Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi poslancovi. Žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Pán poslanec, nie pre spravodajcov, ale pre navrhovateľov.
Zároveň dávam slovo spoločnému spravodajcovi, pánovi poslancovi Brňákovi, ktorého určil gestorský výbor, ústavnoprávny výbor.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony (parlamentná tlač číslo 362).
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona posilňuje v konečnom dôsledku súdnu moc na úkor moci exekutívnej, ktorý trend bol jednoznačne zvýraznený aj v programovom vyhlásení tejto vlády a konštatovaný aj v poslednej správe Európskej únie o Slovensku, kde bolo výslovne uvedené, že súčasné kompetencie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k súdnej moci sú rozporné voči právnemu poriadku Európskej únie.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370 zo dňa 24. septembra 1999 prideliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony (tlač 362), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre verejnú správu.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. novembra 1999 a gestorský výbor, teda Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ho prerokoval v lehote do 23. novembra 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Ďakujem. Skončil som.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne som nedostal žiadnu prihlášku poslancov. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Orosz, pán poslanec Maxon a pán predseda Najvyššieho súdu. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu,
vážení páni poslanci, panie poslankyne,
nebudem vás dlho zdržiavať, ale cítim to ako svoju povinnosť vystúpiť pri tejto novele zákona a poinformovať vás o výsledku rozhodnutia Rady Európy v súvislosti s naším súdnictvom.
Iste ste boli informovaní, že Rada Európy skončila monitoring Slovenskej republiky, ale bude pokračovať v dialógu. V dialógu bude pokračovať na konkrétne vymedzené oblasti. Medzi tieto vymedzené oblasti patrí aj súdnictvo a súdna moc na Slovensku. Rada Európy skonštatovala, že súdna moc na Slovensku nie je úplne nezávislá tak, ako to pravidlá Rady Európy určujú. Dostali sme dokonca termín, prelom rokov 2000 až 2001, dokedy by súdna moc mala byť oddelená od exekutívy. Myslím si, že toto stojí za povšimnutie, pretože tento konkrétny termín naznačuje aj niečo iné. Znamená to, že Rada Európy v zmysle svojho rokovacieho poriadku môže kedykoľvek obnoviť monitorovací proces Slovenska. Čiže skôr či neskôr k tomuto procesu bude musieť dôjsť.
Rada Európy navrhla, aby sudcovia, tak ako v iných vyspelých krajinách, boli volení na doživotie. Odporúčala nám, aby mali samostatné financovanie a ďalej aby sudcovské rady dostali väčšie kompetencie. Ak už nič iné, bez politiky a bez emócií chcem vám dať toto do pozornosti a upriamiť vás aj na to, že nielen Európska komisia a Európsky parlament budú sledovať oddelenie súdnej moci od výkonnej moci, ale budeme a sme vlastne pod neustálym monitoringom aj Rady Európy, ktorej sme už členom. Celé toto, o čom vám rozprávam, sa odzrkadľuje v § 7 monitorovacej správy, ktorá sa odvoláva na § 5 ods. a, b, c až d.
Chcem povedať ešte jednu vec, že dnes som zachytila veľmi nepríjemnú správu v rozhlase. Ukazuje sa, že zasahovanie exekutívy do výkonu súdnej moci pokračuje ďalej. Prepáčte, trošku som sa na tom zabavila, keď pán minister Čarnogurský povedal, že zrejme odvolá pána Fica z postu agenta pred štrasburským súdom pre ľudské práva, pretože keď si založí politickú stranu, už nebude nadstranícky, čo zrejme, kým bol v SDĽ, nadstranícky bol. To len na ilustráciu myslenia našej exekutívy. A takisto si myslím, že takéto vyjadrenia sú veľmi nešťastné práve v tomto čase, keď sa schyľuje k samitu v Helsinkách, a myslím si, že pán minister Čarnogurský by nemal predbiehať udalosti. Okrem iného odvolanie agenta pred štrasburským súdom nepodlieha iba jeho kompetencii, o tom musí rozhodnúť vláda vrátane ministra zahraničných vecí.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán predseda výboru pán Orosz.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
máme pred sebou návrh skupiny poslancov, ktorý vstupuje do piatich právnych predpisov. Jeho cieľom je zvýrazniť postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednak dovnútra sústavy súdov a jednak vo vzťahu k orgánom výkonnej moci.
K myšlienke posilnenia nezávislosti súdov, súdnej sústavy od orgánov výkonnej moci sa veľmi rád prihlásim. Ide o myšlienku, ktorá by mala nájsť svoj odraz aj v pripravovanej novele Ústavy Slovenskej republiky a nadväzne na to vo vykonávacích zákonoch. Je to tendencia, ktorú je potrebné podporiť. Túto myšlienku je však potrebné presadzovať vo vzťahu k celej sústave súdov, a nie izolovane len vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Aj iniciátor tohto poslaneckého návrhu zákona predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pán Štefan Harabin by mal vedieť, že jeho autorita a rešpekt medzi sudcovským stavom sa môže posilniť len vtedy, ak ju bude presadzovať vo vzťahu k celej súdnej sústave. V opačnom prípade to môže byť práve naopak. V opačnom prípade sa celá jeho aktivita môže chápať - a, žiaľ, aj v praxi chápe - ako snaha o posilnenie osobnej moci. Dôsledky schválenia tohto zákona by totiž boli presne také, ako som konštatoval, bez ohľadu na to, či táto myšlienka bola alebo nebola v pozadí tohto návrhu zákona.
O tejto problematike sme otvorene diskutovali aj na úrovni ústavnoprávneho výboru pri prerokúvaní správy o stave súdnictva v Slovenskej republike v apríli tohto roku. V diskusii sme poukázali na potrebu väčšieho dialógu medzi vedením rezortu ministerstva spravodlivosti, medzi sudcovskou samosprávou a predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predloženie tohto poslaneckého návrhu zákona vyvolalo okamžité negatívne reakcie nielen zástupcov rezortu ministerstva spravodlivosti, ale aj Združenia sudcov Slovenska i orgánov sudcovskej samosprávy. To potvrdzuje, že tento dialóg, žiaľ, neprebiehal, práve naopak, prehlbujú sa nedorozumenia a hrozí otvorený konflikt.
V priebehu uplynulých dní mi ako predsedovi ústavnoprávneho výboru boli doručené stanoviská, resp. vyhlásenia Združenia sudcov Slovenska. Považujem za žiaduce vás s nimi oboznámiť, aby ste boli komplexne informovaní o postoji sudcov k tomuto návrhu zákona, predtým ako sa budeme definitívne rozhodovať. Dovoľte uviesť niekoľko myšlienok z vyhlásenia Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska z 9. októbra 1999 na Poľane.
V tomto vyhlásení sa okrem iného uvádza, citujem: "Združeniu sudcov Slovenska sú známe aktivity predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky smerujúce k ekonomickému osamostatneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formou vytvorenia samostatnej rozpočtovej kapitoly pre Najvyšší súd Slovenskej republiky. Združenie sudcov Slovenska viackrát prezentovalo, že je zástancom systémovejších zmien, ktoré by viedli k ekonomickému osamostatneniu celého súdnictva a nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska so znepokojením vníma zámer návrhu smerujúci k personálnemu osamostatneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeho realizácia má spočívať v prenesení oprávnenia rozhodovať o personálnych veciach do výlučnej autokratickej kompetencie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uvedený zámer nielenže neprispeje k transparentnosti riešenia personálnych otázok, ale, naopak, povedie k posilneniu subjektivizmu v rozhodovaní o kariérnom postupe sudcov, čomu sa Združenie sudcov Slovenska už dlhé roky snaží zabrániť. Návrh je z uvedeného pohľadu v príkrom rozpore nielen s pripravovanou zmenou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predpokladá prenesenie rozhodovania o prideľovaní a prekladaní sudcov na Radu sudcov Slovenskej republiky, ale aj s návrhom zákona o sudcoch a o zmene a doplnení iných zákonov, na ktorého príprave sa sudcovia spolupodieľali a ktorému podporu vyslovilo nielen Združenie sudcov Slovenska, ale aj Rada sudcov Slovenskej republiky, ktorej JUDr. Štefan Harabin predsedá.
Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska odmieta nesystémové právomoci jednotlivca rozširujúce kompetencie, ktoré prakticky vyčleňujú Najvyšší súd Slovenskej republiky z hierarchie súdnictva Slovenskej republiky. Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska zároveň upozorňuje sudcovskú verejnosť na skutočnosť, že predmetná iniciatíva poslancov a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá nerešpektuje vôľu sudcovského stavu, môže v dôsledku rozdielnych a vzájomne sa vylučujúcich koncepcií riešenia personálnych otázok vážne ohroziť prijatie sudcami podporovaného návrhu zákona o sudcoch a o zmene a doplnení iných zákonov.
Celorepubliková rada Združenia sudcov Slovenska preto vyzýva predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby verejne vysvetlil svoju iniciatívu a dôvody podpory predkladaného poslaneckého návrhu, ako aj dôvody, pre ktoré sa necíti byť viazaný stanoviskom Rady sudcov Slovenskej republiky k návrhu riešenia personálnych otázok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formou výberového konania a transparentného spolurozhodovania všetkých zainteresovaných strán" a tak ďalej.
Mám tu ešte stanovisko sekcie Združenia sudcov Slovenska pri Najvyššom súde Slovenskej republiky. Je čiastočne odchylné od stanoviska Celorepublikovej rady Združenia sudcov Slovenska. V stanovisku sa uvádza: "Zámer zriadiť samostatnú rozpočtovú kapitolu pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako prvý krok k vecnému napĺňaniu princípu nezávislosti súdnictva a jeho ekonomickému osamostatneniu podporujeme." Po druhé však nesúhlasia s návrhom v časti týkajúcej sa personálnych otázok sudcov a disciplinárneho konania, ktoré predpokladá presun kompetencií na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pri riešení právnej úpravy personálnych otázok odporúčajú presadzovať spôsoby riešenia, tak ako sú tieto navrhované v pripravovanom zákone o sudcoch, na princípoch výberového konania, transparentnosti a kolektívneho rozhodovania.
Toľko teda citáty z materiálov, ktoré mi boli doručené. V súvislosti so stanoviskom sekcie Združenia sudcov Slovenska pri Najvyššom súde Slovenskej republiky vzniká otázka, či by navrhovatelia aj po podstatnej zmene tohto návrhu, to znamená vypustení tých častí zákona, ktoré sa dotýkajú rozhodovania o personálnych otázkach a disciplinárneho konania, to znamená vypustení častí IV a V a podstatnej modifikácii časti III naďalej zotrvávali na potrebe schválenia tohto zákona, to znamená len v tej časti, ktorá sa dotýka samostatnej rozpočtovej kapitoly Slovenskej republiky.
Mňa osobne mrzí, že v čase, keď sa pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uchádzal o moju podporu tohto návrhu zákona, ma neinformoval o tom, že sudcovská samospráva nepodporuje túto jeho iniciatívu. Na základe viacerých negatívnych stanovísk, ktoré boli predložené k tomuto návrhu zákona, je potrebné starostlivo posúdiť, ako sa v súvislosti s týmto návrhom zákona rozhodneme. Veľmi sa obávam, že ďalšie pokračovanie v legislatívnom procese vyvolá ďalšie vážne konflikty v sudcovskom stave a tým spôsobom minimálne ohrozí presadzovanie ústavných zmien a nadväzujúcich zákonov, ktoré by v skutočnosti mali vyriešiť problematiku sudcovskej nezávislosti.
Ja osobne som presvedčený, že navrhovatelia tohto zákona, ako aj pani poslankyňa Keltošová, ktorá pred chvíľou vystúpila, túto skutočnú cestu k nezávislosti súdnictva podporia. Budú mať k tomu možnosť v priebehu niekoľkých dní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Orosza sa hlásia pán poslanec Oberhauser, Sitek, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Oberhauser, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán poslanec Orosz,
ja by som očakával, že budete ako predseda ústavnoprávneho výboru kvalifikovane pomenúvať skutočnosti. Združenie sudcov Slovenska nie je sudcovská samospráva. To je zavádzanie obyvateľstva aj poslaneckej snemovne. Je to občianske združenie, ktoré vzniklo podľa osemdesiattrojky a nemá žiadnu právomoc zastupovať sudcovskú samosprávu. To je absolútny nezmysel, ktorý ste tu povedali, aj ich tvrdenia sú len tvrdeniami občianskeho združenia, ktoré nemá reprezentatívnu funkciu sudcovskej samosprávy v Slovenskej republike.
Rada Európy jednoznačne poukázala na to, že nezávislosť súdov je potrebné riešiť aj tým, že bude zabezpečené ich nezávislé financovanie oddelené od výkonnej moci, ktoré je ministerstvo spravodlivosti. Neviem, prečo ste kriticky nevystúpili voči ministerstvu spravodlivosti, že takúto zákonnú normu nepripravilo a jednoducho neplní uznesenia príslušných orgánov, ktoré nás majú začleniť do európskych vyspelých krajín. Keby ste vystúpili kriticky voči tomuto ministerstvu, bolo by to oprávnené vystúpenie, ale nie voči iniciatíve poslancov, ktorí predložili návrh, ktorý iste nie komplexne, ale čiastočne rieši problematiku nezávislosti súdov Slovenska a konkrétne Najvyššieho súdu, na ktorý je prenesené veľké bremeno aj z prijatých zmien v Trestnom zákone, kde sa presúva množstvo úloh na Najvyšší súd a kde tento orgán bude mať nekonečné množstvo problémov a ďalších povinností, ktoré vyplývajú zo zmien zákonov, ktoré sú schvaľované touto snemovňou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Sitek.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Ja sa čudujem pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru, že tu dáva stanovisko Združenia sudcov Slovenska a nepovie, koľko percent sudcov zastupujú na Slovensku. To by ste mali povedať. Ja viem, že s týmto stanoviskom sa absolútne nestotožňujú jednotlivé krajské súdy a okresné súdy a na základe týchto stanovísk dnes vystupujú z tohto združenia. Čiže sudcovia koho zastupujú?
Zaujímavé je, že vy ako predseda ústavnoprávneho výboru neinformujete parlament, že ministerstvo spravodlivosti si neplní povinnosti, čo boli schválené na základe legislatívnych úloh vlády. Kde je ten zákon, o ktorom ste tu hovorili, o sudcoch a návrh zákona o súdoch, jeho organizácii a správe, ktorý mal byť v máji tohto roku? O tom by ste nás tu mali informovať.
Ďalej, povedali ste, že sa vyjadrovali jednotliví pracovníci či politici ministerstva spravodlivosti. To ste mysleli toho vedúceho úradu, ktorý sa má venovať, či je zabezpečený chod ministerstva spravodlivosti? Keď je to pre vás partner, tak pre nás poslancov to určite partner nie je. Pokiaľ viem, tak minister spravodlivosti ešte ani raz nevyjadril nesúhlas s týmto návrhom zákona, a to je partner pre túto Národnú radu. Ten vedúci úradu by sa mal venovať tomu, či majú upratovačky robotu atď., a zabezpečovať chod ministerstva. Čiže ak tu hovoríte stanovisko tomuto parlamentu, tak povedzte pravdu, ktorí, a nie že niektorí pracovníci ministerstva spravodlivosti.
Záver Európskej komisie v súvislosti so správou je takýto: "Európska komisia naďalej vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v dôsledku existujúcich pravidiel, a to v otázke vymenovania a odvolávania sudcov. Ide najmä o štvorročné skúšobné obdobie a údajne nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti." Kde bolo Združenie sudcov Slovenska, keď minister spravodlivosti...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Orosz, mňa vaše vystúpenie prekvapilo a môžem povedať, že ma až šokovalo. Keď vy neviete, aké postavenie má Združenie sudcov Slovenska, potom mi nehovorte, že máte prehľad o týchto otázkach. A už vonkoncom je neprijateľné a nepresvedčivé vaše tvrdenie, že prijatie tohto legislatívneho návrhu prehĺbi rozpory v oblasti súdnictva. To nie je pravda! Základnou podmienkou nezávislosti súdov je ekonomická nezávislosť. Ja som si to uvedomovala, to nie sú teraz propagačné reči, ako ministerka spravodlivosti som urobila veľa pre to, aby sa platy sudcov primerane formulovali k ich postaveniu. Nezávislosť Najvyššieho súdu, ktorého nezávislosť je veľmi dôležitá, je podporená aj ekonomickou nezávislosťou. Skutočne je chybou legislatívy, že nebol predložený zákon o súdoch a sudcoch, ktorý bol ešte za minulej vlády vypracovaný a pripravený, oponovaný sudcami.
Preto ja plne podporujem legislatívny návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a som hlboko presvedčená, že pokiaľ by sa tento legislatívny návrh neprijal, je to zlý krok, ktorý neprispeje k nezávislosti súdnictva a postaveniu Najvyššieho súdu, ktorý skutočne - opakujem a už som to raz povedala - má byť tou najvyššou a najnezávislejšou inštitúciou v našom súdnictve.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerušujem dnešné rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zajtra budeme pokračovať prerokúvaním tohto bodu. O 9.00 hodine vystúpi ešte pán poslanec Maxon a predseda Najvyššieho súdu pán Harabin.
Zatiaľ dovidenia, zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.