Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Števček. Hlási sa ešte niekto s faktickou poznámkou? Pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Števček, nech sa páči.
Poslanec P. Števček:
Dovoľte mi súhlasiť s tým, čo predniesol pán kolega Jarjabek ako výhrady voči navrhovanému textu zákona. Môže ich byť ešte viacej, samozrejme, ale podstatné je, že takýto zákon, jeho návrh je na svete a že sa ním zaoberáme. Text návrhu zákona sa mi vidí takisto ako pánovi Jarjabkovi zjednodušujúci a redukujúci. Fakt, že sa tam nedefinuje podstata osvetovej činnosti v celej šírke a vo všetkých odborných špecifickostiach, je dosť podstatným nedostatkom tohto návrhu zákona. Ide o to, aby návrh zákona, ktorý máme premeniť na legislatívnu normu, presne a prísne vystihol situáciu v slovenskej spoločnosti, ktorá jednoducho osvetovú činnosť potrebuje vo všetkých mysliteľných polohách a vo všetkých mysliteľných odboroch.
Slovenská kultúra sa vyznačuje okrem iného aj tým, že máme tu obrovskú inšpiračnú bázu ľudovej kultúry, miestnej a regionálnej kultúry. Samozrejme, ak obce nemajú zriaďovateľskú funkciu, toto všetko nám môže uniknúť. Takisto je nedobré, že tento zákon prísne a presne nedelí profesionálnych pracovníkov od dobrovoľných pracovníkov. Čiže všetky tieto veci, keď si dáme k sebe, ukazujú, že tento zákon potrebujeme ešte dorobiť, aby bol v plnom zmysle osožný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Bohunický.
Poslanec P. Bohunický:
Pekne ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem doplniť a poprosiť pána Jarjabka, aby pokračoval v tom, v čom vlastne začal. On povedal, že aj prax vtedy, keď bola predchádzajúca vládna garnitúra, vyžadovala takýto zákon a dokonca ho pripravovali. Dokonca povedal, že niektoré časti akoby boli z neho prebraté. Ja by som chcel poprosiť, keď videli vtedy tú spoločenskú potrebu, ktorú pravdepodobne ocenila aj táto vláda a pripravila takýto zákon, aby v druhom čítaní, ja verím, že je tam ten priestor a možnosť, tento zákon zlepšila svojimi konštruktívnymi pripomienkami. A myslím si, že takto spoločnou prácou docielime to, o čo ste mali záujem vy a v čom pokračujeme my. Takže ja by som skutočne poprosil, aby sme ho posunuli do druhého čítania a spoločne ho proste zlepšili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán podpredseda,
vážená snemovňa,
vážení páni poslanci,
mne ostáva len konštatovať, že skutočne ma mrzí - a teraz by som citoval -, keď pán poslanec Jarjabek povedal, že v roku 1997 bol ten zákon hotový, škoda, že ste ho neprijali, mohli sme ho dávno mať a podľa neho pracovať. Naozaj ma to úprimne mrzí. Ale súhlasím s pánom poslancom, že ak tie pasáže, ktoré tu chýbajú v tomto zákone a sú lepšie, budem veľmi rád, keď tomuto zákonu pomôžete. Ale predsa len na oživenie pamäti, pretože pán poslanec Jarjabek spomínal veci, ktoré v tomto zákone nie sú, ja by som si dovolil prečítať časť toho zákona, pretože zistíme, že to, čo hovoril, že tam nie je, ten zákon v skutočnosti obsahuje. Obsahuje, samozrejme, aj definovanie osvetovej činnosti v § 2.
Po prvé: "Osvetovou činnosťou", podľa tohto zákona, "je súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobností a vytváraniu kultúrneho spôsobu života."
Po druhé: "Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúru a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že
a) sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky,
b) prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie,
c) vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti,
d) vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva a napokon umožňuje ľuďom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami."
A k § 2, ďalej hovoríme: "Jej podstatu a poslanie chápe v širších súvislostiach kultúrnej aktivizácie ľudí spôsobom ich účasti na skupinovo alebo verejne vykonávanej činnosti v mnohotvárnej skladbe foriem a prostriedkov obsahovo zahrnujúcej tak prvky vzdelávania, umeleckej tvorivosti, ako aj spoločensko-rekreatívnej sebarealizácie. V tomto zmysle sa zvýrazňuje najmä formotvorný a demokratický charakter osvetovej činnosti."
Odsek 2 charakterizuje úlohy osvetovej činnosti, ktoré spája so zvyšovaním kultúrnej a vzdelanostnej úrovne ľudí, a to bez ohľadu na ich sociálne postavenie.
Významnou úlohou osvetovej činnosti je sprístupňovanie najnovších vedeckých poznatkov, čím podnecuje tvorivosť ľudí. V tomto ustanovení sa začleňuje záujmová umelecká činnosť do osvetovej činnosti ako jedna z tvorivých možností využívania voľného času. Osvetová činnosť má výrazné miesto pri ochrane ľudových tradícií. Z tohto dôvodu sa premieta do jej úloh aj ochrana a sprístupňovanie tradičnej ľudovej kultúry, čím sa zabezpečí aj ochrana ľudovej umeleckej výroby. Udržanie a ďalší rozvoj týchto tradícií je úzko spätý s výchovno-vzdelávacou činnosťou a s cieleným využívaním voľného času. Osvetová činnosť sa podľa toho zákona vykonáva prostredníctvom jednotlivých osvetových zariadení.
Dámy a páni, ospravedlňujem sa všetkým, ktorí ste tento zákon prečítali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať.
Najskôr budeme hlasovať podľa návrhov podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Pán spravodajca, prosím, aby ste návrh uviedli.
Poslanec L. Ballek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
z troch vystupujúcich svoje výhrady do návrhu formuloval len pán poslanec Jarjabek. Jeho návrh oponuje odporúčaniu výboru, gestorského výboru. Predniesol som ho ako prvý, dovoľte mi, aby som ho zopakoval.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 67 poslancov.
Skúsime to ešte raz. Žiadam všetkých pánov poslancov, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Vizuálne vidím, že je tu viac poslancov, preto žiadam všetkých, aby využili možnosť hlasovať a byť proti. Ešte raz budeme hlasovať. Žiadam pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Ballek:
Teraz prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a média s tým, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti ho prerokujú do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999.
Hlasujeme teda o určení výborov a o lehotách na prerokovanie návrhu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spravodajcovi.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 369. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 385.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona odôvodní pán minister Kňažko.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán podpredseda,
ctená snemovňa,
úloha vypracovať návrh zákona, ktorým sa má upraviť zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona 116/1998 Z. z., vyplynula Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky zo záverov Správy o urýchlení prístupového procesu Slovenskej republiky do organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Úprava sa dotýka ustanovení platnej právnej úpravy, ktoré percentuálne vymedzujú používanie európskych a slovenských audiovizuálnych diel, čo sa z pohľadu liberalizačných zákonníkov OECD považuje za obmedzujúce. V rámci liberalizovaného trhu sa totiž kladie dôraz na vytvorenie prostredia, ktoré zabezpečuje rovnaké podmienky zodpovedajúce princípom spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj v oblasti použitia šírenia audiovizuálnych diel.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zladiť platnú právnu úpravu v oblasti audiovízie s požiadavkami a kritériami OECD. Keďže doterajšie ustanovenia percentuálne vymedzujúce používanie európskych a slovenských audiovizuálnych diel sú z pohľadu položky H1 zákonníka liberalizácie bežných neviditeľných operácií považované za obmedzujúce, navrhuje sa ich vypustenie z platnej právnej úpravy. Úpravu niektorých ďalších ustanovení si vyžiadala ich aktualizácia a vzájomné zladenie.
Navrhujem, aby tento zákon bol zaradený do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Budajovi.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z. (tlač 369), predseda Národnej rady navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. októbra prerokovať v týchto výboroch: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor bol určený práve posledný menovaný výbor pre kultúru a médiá. Ten ma poveril svojím uznesením z 19. októbra, aby som vystúpil k uvedenému vládnemu návrhu a v zmysle tohto uznesenia v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam pri prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu s ústavou v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a zhodnotenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
Vážení kolegovia, tento zákon upravuje dôležitú okolnosť pre mnohých vydavateľov, ale aj pre inštitúcie, organizácie, knižnice.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 zákona o rokovacom poriadku prideliť vládny návrh zákona o audiovízii v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokovali v lehote do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne som žiadnu prihlášku do rozpravy nedostal. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vzhľadom na to, že nebola rozprava, pristúpime k hlasovaniu. Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili naspäť do rokovacej miestnosti. Zároveň, pán spoločný spravodajca, žiadam vás, aby ste uviedli hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh, o čom budeme hlasovať.
Poslanec J. Budaj:
Odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1/1996 Z. z. o audiovízii v znení zákona číslo 116/1998 Z. z., v druhom čítaní Národná rada pridelí na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Súčasne s tým by sme hlasovali o tom, že za gestorský výbor bude určený výbor pre kultúru a médiá, pričom gestorský by rokoval do 30. novembra a ďalšie dva uvedené by návrh prerokovali v lehote do 29. novembra.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Budeme hlasovať najprv o návrhu podľa § 73, či postupujeme tento návrh do druhého čítania.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Jednému poslancovi nefunguje hlasovacia karta, ale ako počítam, to je len 75 poslancov. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej miestnosti.
Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň aj hlasovali.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Zopakujeme naposledy ešte toto hlasovanie, a keď nás nebude dosť, pristúpime k ďalšiemu bodu programu.
Prezentujme sa a zároveň hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech s páči, budeme ešte hlasovať o návrhu pána predsedu Národnej rady.
Pán spravodajca, uveďte tento návrh.
Poslanec J. Budaj:
Prosím vás, hlasovali sme o tom, že návrh ide do druhého čítania. A teraz, ako som predoslal, prosím, hlasujme o pridelení do výborov a určení lehôt.
Prosím, dajte hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi.
Teraz nasleduje ďalší bod, a to prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 374.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš.
Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky ma svojím uznesením číslo 794 zo 14. septembra 1999 poverila uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predložený vládny návrh zákona má za cieľ ustanoviť sídla regionálnych veterinárnych správ s vymedzením miestnej príslušnosti pre určené okresy podľa intenzity poľnohospodárskej výroby, veľkosti a štruktúry potravinárskeho priemyslu, hustoty a štruktúry distribučnej a obchodnej siete. Odstraňuje sa tým určitý nedostatok platného znenia zákona o veterinárnej starostlivosti, kde sa síce ustanovuje možnosť vytvorenia osobitnej sústavy regionálnych veterinárnych správ, ale z hľadiska informovanosti právnických osôb a fyzických osôb vzhľadom na zabezpečenie úloh v oblasti veterinárnej starostlivosti toto vymedzenie chýba.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými platnými zákonmi a nebude mať dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z hľadiska rozsahu ide o stručnú novelu zákona o veterinárnej starostlivosti a verím, že s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 337/1998 Z. z. vysloví súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky a svojím hlasovaním odporučíte jeho postup do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, žiadam vás, aby ste si sadli na miesto navrhovateľa.
Zároveň dávam slovo spravodajcovi výboru, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Pavlovi Šťastnému.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Šťastný:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo číslo 76 z 18. októbra 1999 a v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal spravodajskú správu v prvom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Obsahuje ďalej prílohu k zákonu určujúcu sídla regionálnych veterinárnych správ. Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, obsahuje vyjadrenie súvislostí s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zdôvodnenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, ako aj dosah na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený zákon prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby podľa návrhu predsedu bol tento zákon v druhom čítaní pridelený na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste o tomto mojom návrhu po rozprave dali hlasovať ako o prvom.
Ďakujem. Končím.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Ambróš. Nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážení kolegovia, kolegyne,
ja veľmi stručne chcem len navrhnúť, vzhľadom na to, že aj predchádzajúca novela tohto zákona bola prerokovaná vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody, aby aj táto novela bola v našom výbore prerokovaná. Navrhujem, aby bolo rozšírené pridelenie aj na výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce k tomuto návrhu zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zaradení návrhu do druhého čítania.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.
Konštatujem, že je prítomných len 54 poslancov.
Preto, ak je všeobecný súhlas, budeme pokračovať ďalším bodom programu.
Pán minister, zatiaľ vám ďakujem. Hlasovať o tomto bode programu budeme až neskoršie, keď tu bude dosť poslancov.
Pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 362. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 370.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ján Cuper.
Vyzývam pána poslanca Cupera, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.
Vyhlasujem prestávku do 18.15 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ján Cuper.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
ospravedlňujem sa, že pán predsedajúci musel na nás chvíľu čakať, ale predpokladali sme, že sa vládna koalícia zíde a bude hlasovať o predchádzajúcich zákonoch, takže nám to urobilo trochu škrt cez časový rozpočet. Takže vlastne aj vy ste nám urobili škrt cez časový rozpočet.
Predkladaná novela, ktorú ste dostali ako tlač 362, zákona Národnej rady číslo 303/19995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov predpokladá zároveň novelizáciu ďalších právnych noriem z oblasti súdnictva. V samotnej novele ide o to, aby naďalej bola posilnená súdna moc ako nezávislá a samostatná inštitucionálna zložka v rámci trojdelenia štátnej moci v politickom systéme a v štátnom systéme Slovenskej republiky. Zákonodarca by mal pochopiť, teda parlament Slovenskej republiky, že ďalšie posilňovanie nezávislosti súdnej moci od moci politickej, teda od parlamentu a vlády, je základnou požiadavkou integrácie Slovenska do nadnárodných, teda európskych a svetových integračných štruktúr. Je to vyjadrené aj rozhodnutím európskych štruktúr, ktoré rokovali o zaradení Slovenska ako krajiny, s ktorou by sa mali začať rokovania o pridružení do Európskej únie.
Citujem z článku Jozefa Hübla, ktorý sa volá Dobrá pozícia pred Helsinkami, je z Profitu z 19. októbra 1999, kde sa hovorí, že "Európska komisia naďalej vyjadruje obavy o nezávislosť súdnictva v dôsledku existujúcich pravidiel, a to v otázke vymenovania a odvolávania sudcov". Ide najmä o štvorročné skúšobné obdobie a údajne o nadmerné právomoci ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k súdnej moci. Práve táto novela primeraným spôsobom má reagovať na túto obavu Európskej komisie a má posilniť ďalšiu nezávislosť súdnej moci.
Máme skúsenosti od nástupu novej vlády Mikuláša Dzurindu a od nástupu ministra spravodlivosti, že sa terajší minister spravodlivosti, ktorý, žiaľ, tu nie je, snaží istým spôsobom viacej alebo menej zasahovať do sústavy personálnych otázok i ekonomických otázok a nezávislosti súdnej moci. Predovšetkým návrh, ktorý ste dostali ako tlač 362, má svojím spôsobom urobiť najvyššiu súdnu inštanciu, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky, do značnej miery imúnnym proti zásahom ministerstva spravodlivosti, často nežiaducim.
Iste vám netreba pripomínať prípad, ktorý sa tu v parlamente udial prednedávnom, kde na tomto mieste stál podpredseda Najvyššieho súdu Jozef Štefanko, obvinený z rôznych neprístojností, ktorých sa vraj na ministerstve spravodlivosti dopustil ako podpredseda Najvyššieho súdu a sudca Najvyššieho súdu, ktorý obýval isté miestnosti v budove, v ktorej sídli Najvyšší súd aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ukázalo sa, že obvinenia ministra spravodlivosti pána Čarnogurského aj vedúceho úradu pána Lipšica sudcu a podpredsedu Najvyššieho súdu Štefanka z toho, že násilným spôsobom, teda použitím sekery vylomil dvere do bytu, v ktorom býval, ktorý mu bol legálne pridelený, sa ukázali ako falošné a vymyslené.
Pán minister spravodlivosti nás ubezpečoval, že tieto miestnosti, ktoré pôvodne obýval pán podpredseda Najvyššieho súdu Štefanko, budú použité ako miestnosti, kde budú ubytúvaní stážisti, ktorí prichádzajú na Najvyšší súd. Ukázalo sa, že to znova nebola pravda. Tieto miestnosti si vedúci úradu ministerstva spravodlivosti pán Lipšic, alebo ich priestorom si prilepšuje alebo zlepšuje za drahé peniaze daňových poplatníkov svoje kancelárie, ktoré jeho predchodca mal. Takisto za drahé peniaze daňových poplatníkov si zlepšuje minister spravodlivosti svoje kancelárie na ministerstve spravodlivosti, pritom ministerka financií pani Schmögnerová občanom Slovenskej republiky nahovára, že na ministerstvách sa začína šetriaci program.
Toto všetko sa dotýka aj fungovania Najvyššieho súdu, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky sídli v tejto budove, v tej iste budove ako ministerstvo spravodlivosti, keď finančné prostriedky, ktoré sa používajú na zlepšenie, by sa mohli použiť na sfunkčnenie sústavy súdnej moci a možno aj na zlepšenie existencie súdnej moci a jej najvyššej inštitúcie Najvyššieho súdu. To je ekonomická stránka veci. Tá druhá stránka, morálna a etická, spočíva v tom, že pán minister spravodlivosti Čarnogurský sa dodnes bývalému podpredsedovi Najvyššieho súdu pánovi doktorovi Štefankovi neospravedlnil verejne za morálne ujmy, ktorých sa voči jeho osobe on sám a jeho vedúci úradu pán Lipšic dopustili, a preto ich aj touto cestou verejne vyzývam, aby tak urobili, aby očistili dobré meno podpredsedu Najvyššieho súdu.
Aj to nás viedlo k tomu, že sme dali do poslaneckej snemovne návrh, ktorý ste dostali ako tlač 362. V podstate tento návrh rieši tri okruhy problémov. Tým prvým je ekonomické osamostatnenie sa Najvyššieho súdu zo stránky finančnej. To znamená, že návrh žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najvyššia súdna inštancia, na ktorú sa môžu občania obracať s riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, dostala samostatnú kapitolu v rozpočte Slovenskej republiky. To odôvodnenie by sa dalo vyvodiť z ústavného postavenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä z článku 143, kde sa hovorí, že "sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy". To znamená, že z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že Najvyšší súd má osobitné postavenie v sústave ostatných súdov, teda krajských a okresných a vojenských súdov. Ale aj článok 141 ods. 1 jednoznačne hovorí, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. V odseku 2 sa potom zdôrazňuje, že súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Nevidíme teda dôvod, aby oddelenosť súdnictva zo stránky ekonomickej na najvyššej úrovni koordinovalo ministerstvo spravodlivosti. Ak má takúto samostatnú kapitolu Ústavný súd Slovenskej republiky v rozpočte Slovenskej republiky, myslíme si, že také isté postavenie by mal dostať aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Ministerstvo spravodlivosti totiž nezodpovedá za výkon súdnictva, ale iba za to, že bude súdom vytvárať všetky podmienky na riadny výkon sudcovskej činnosti. A ako som uviedol v úvode svojho vystúpenia, skúsenosti hovoria, že ministerstvo spravodlivosti doteraz nebolo tým najlepším tútorom fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Toľko k prvej časti, v ktorej sa hovorí alebo ktorá je vlastne novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákonov Národnej rady číslo 368, 358 a 377 z rokov 1996, 1997 a 1998.
V ďalšej časti skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje, aby ministerstvo spravodlivosti nemalo právomoc blokovať rozpočtové prostriedky, tak ako to umožňujú niektoré zákony, ktoré máte uvedené a ktoré nechcem uvádzať menovite, pretože ich máte v návrhu, aby teda nebolo umožnené ministrovi spravodlivosti alebo vláde Slovenskej republiky blokovať prostriedky na výkon súdnej moci, a teda na výkon spravodlivosti, ktorú umožňuje občanom Slovenskej republiky článok 143 Ústavy Slovenskej republiky. Toto ustanovenie má tiež svoj zmysel a je v súlade s požiadavkou vstupu Slovenska do európskych integračných štruktúr, pretože hovorí o tom, že občan má nárok na spravodlivosť pred nezávislými a nestrannými súdmi.
V ďalších ustanoveniach novela zákona počíta so zmenami v zákone o súdnej moci, teda o správe súdov a sudcoch, v ktorom sa počíta s niektorými novelizačnými opatreniami, ktoré súvisia s vymenovaním sudcov Najvyššieho súdu, kde sa dávajú právomoci predsedovi Najvyššieho súdu spolurozhodovať o tom, kto bude sudcom Najvyššieho súdu. Ďalej sú to ustanovenia, ktoré umožňujú predsedovi Najvyššieho súdu stanoviť počet sudcov Ústavného súdu, čo je celkom logické, pretože predseda Najvyššieho súdu je tým, kto je najlepšie informovaný, a nie minister spravodlivosti, o tom, koľko je potreba sudcov, aby prebiehal riadne výkon spravodlivosti na Najvyššom súde.
Značné polemiky vyvoláva aj to novelizačné ustanovenie, v ktorom sa dáva predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právomoc ústredného orgánu štátnej správy. Odporcovia novely argumentujú tým, že bolo by to príliš veľké sústredenie právomoci v rukách predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Chcem ubezpečiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že postavenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy alebo zastupujúceho ústredný orgán štátnej správy, ktorý by v danom prípade pre rozpočtovú kapitolu bol predseda Najvyššieho súdu, vyplýva práve z jeho ústavného postavenia. Ničím sa nevymyká aj z bežnej praxe používanej v iných krajinách a nie je to nijaké autoritatívne postavenie. Vyplýva to aj z jeho doterajších právomoci, že riadi zo stránky ekonomickej a finančnej činnosť tejto inštitúcie, ale pre potreby rozpočtovej kapitoly je potrebné stanoviť, kto je ústredným orgánom v tomto prípade. A novela preto musí počítať aj s týmto faktorom.
Ja som sa bol radiť, či je to naozaj veľmi neobvyklé, aby jeden človek predstavoval ústredný orgán štátnej správy, aj na Právnickej fakulte v Bratislave, aj v Banskej Bystrici. Bol som ubezpečený, že sa to nevymyká z bežného chápania správneho práva, a preto si myslím, že tieto námietky nie sú opodstatnené.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ak chceme teda vstúpiť do európskych integračných štruktúr ako demokratická krajina, v ktorej je rozvinutý demokratický politický systém, demokratická sústava ústavných orgánov, kde funguje nezávislá súdna moc, je potrebné, aby sme sa zamysleli aj nad tým, že nezávislosť súdnej moci nemôžeme dosiahnuť, ak jej finančné hospodárenie bude kontrolovať iná moc, to znamená moc výkonná. Je to isté rezíduum, ktoré tu v stredoeurópskom priestore má svoje korene, možno dlhšie, až niekde v 18. a 19. storočí, ale najmä v 19. a 20. storočí, ktoré v iných krajinách nepretrváva. A nevidím teda nijaký dôvod, aby sme sa nevydali na cestu, ktorá je aj v demokratických krajinách bežná, že nezávislosť rozhodovania súdnej moci je podopretá aj jej nezávislosťou v rozpočte štátu tým, že teda súdna moc má vyčlenenú, alebo aspoň jej najvyššie zložky, to znamená Najvyšší súd a Ústavný súd, samostatnú kapitolu v rozpočte Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že dáte našim zástupcom v Spoločnom výbore Európskej komisie dobrý signál, že by mohli povedať, že tie problémy, na ktoré som poukázal, že teda boli vytknuté Európskou komisiou aj poslancom slovenského parlamentu teraz v tom spoločnom výbore v Bruseli, že sme začali riešiť. A ešte azda lepší signál bude, keď im poviete, že sa to vyriešilo ako spoločný návrh opozície aj vládnej koalície. Pretože, ak ste si všimli, pod týmto spoločným návrhom sú podpísaní tak poslanci vládnej koalície, ako aj poslanci opozície.
Ďakujem vám za pozornosť.