Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne len jednu prihlášku, pán poslanec Andrejčák sa hlási za klub HZDS.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
hlavným zmyslom dnešného posúdenia návrhu novely zákona je zvážiť jeho potrebu a posúdiť, či predkladatelia správne pristúpili k riešeniu. Preto teraz v stanovisku nášho klubu poslancov nebudem uvádzať naše výhrady ani navrhovať zmeny. Chcem sa iba veľmi stručne vyjadriť k dvom otázkam, k miere potreby tejto novely. Áno, sme presvedčení, že túto novelu je potrebné prijať, a preto ju odporúčame postúpiť do druhého čítania.
K druhej otázke. Spôsob prístupu k riešeniu je pre nás neuspokojivý, a preto v procese druhého čítania uplatníme návrhy na zmeny a doplnenia a tým dosiahneme tie predstavy alebo chceme dosiahnuť tie predstavy, ktoré od novely očakávame.
Odporúčam preto poslaneckej snemovni schváliť návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
To bol prvý a posledný písomne prihlásený poslanec. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Gajdoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš, máte slovo.
Poslanec J. Gajdoš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia tiež podporil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, a odporučil jeho postúpenie na prerokovanie v druhom čítaní.
Skutočne je najvyšší čas, že táto novela prichádza do pléna Národnej rady, pretože pri prijímaní pôvodného zákona číslo 370 na základe nedostatočných analýz stavu a personálneho obsadenia v Armáde Slovenskej republiky došlo k určitým disproporciám, ktoré bránili profesionálnym vojakom v postupe v kariére i zotrvať vo vojenskej profesionálnej službe dlhší čas z dôvodov nesplnenia kvalifikačných predpokladov. Táto novela tieto disproporcie odstraňuje. Samozrejme, že mohla byť komplexnejšia. A my v rámci druhého čítania, ja teda za svoju osobu prídem s niektorými návrhmi, ktoré by mohli túto novelu obohatiť a zjednodušiť tak jednak snahu občanov o vstup do profesionálnej služby občanov Slovenskej republiky i zjednodušiť a uľahčiť jej vlastný priebeh.
Chcel by som v rámci svojho vystúpenia poprosiť pána ministra, aby - ak tak neučinil - zrušil nezmyselný rozkaz ministra obrany číslo 1 z roku 1998. Je skutočne vo svojej podstate diskriminačný, diskriminuje zvlášť tú kategóriu vojakov profesionálov, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie, ale majú dlhodobú vojenskú prax a majú obrovské skúsenosti, sú prevažne vo funkciách, o ktoré nie je záujem z radov mladých profesionálnych vojakov, a ich odchodom by došlo k znefunkčneniu určitých zariadení, samozrejme, hlavne vo vojskách protivzdušnej obrany štátu. Takže veľmi by som sa prihováral za to, aby došlo k prehodnoteniu tohto rozkazu a bola zrušená jeho účinnosť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu poslancovi.
Keďže som nezbadal pána poslanca Húsku, ako sa hlási do rozpravy, ešte mu dávam možnosť vystúpiť v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcel by som tiež povedať, že treba súhlasiť s novelou tohto zákona, že v podstate má pomôcť nielen k tomu, aby sme mohli zabezpečiť lepšie profilovanie a odborné kvalifikovanie ľudí pracujúcich v armáde, ale aby sme umožnili rekvalifikačné mostíky v zhode so svetovým poznaním.
Ale na druhej strane mám tu jednu malú poznámku k pánu ministrovi. Pán minister pri minulom výklade začal tak, keď svojho protivníka jednoducho najprv postaví do spochybnenia v takom zmysle slova, že, vážený pán ten a ten, vážim si vaše šediny a podobne, lebo týmto spôsobom, keď nemáme argumenty, tak prechádzame na dehonestovanie, na zhadzovanie druhých na základe zrelosti veku. Ja vás chcem ubezpečiť, že mám celkom kritický postoj aj k svojim rozumovým potenciálom, ale to neznamená, že neviem kriticky hodnotiť, a nebolo by dobré, aby sa takto v budúcnosti postupovalo. Len aby som vám urobil predstavu, ako sa vlastne takýmto spôsobom nesolídne pristupuje, tak vám poviem, že by som mohol začať tak, že ja si veľmi cením váš výzor, lebo mi pripomína "atamana donských kozákov". A čo teraz s tým spravíme? Nič. Jednoducho buďme slušní vzájomne k sebe.
Vážne, ak nemáte argument, tak môžete povedať, nesúhlasíte s tým, ale neprechádzajte na vekové dispozície druhých ľudí. Už ste vo veku, v ktorom musíte s tým rátať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu...
Pardon, pani poslankyňa, asi mám slabšie oči.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, nadviažem na slová pána poslanca Húsku, ktorý hovoril o vystúpení pána ministra v niektorých jeho pasážach, ktoré neboli vonkoncom zdvorilé k nášmu poslancovi za Hnutie za demokratické Slovensko.
Pán minister, máte teraz príležitosť, aby ste sa pánovi poslancovi Húskovi ospravedlnili, pretože ten spôsob, ako ste reagovali na jeho pripomienky k vášmu materiálu, vôbec nebol zdvorilý a už vôbec nie primeraný ministrovi vlády vo vzťahu k poslancovi. Navyše mňa, dovoľte mi, aby som vám tlmočila, urazilo vaše správanie a výroky o komunistoch v Hnutí za demokratické Slovensko. Ja som nikdy nebola členkou komunistickej strany a nechcem, aby ma bývalý vysoký funkcionár urážal.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte možnosť.
Minister obrany SR P. Kanis:
Ja by som začal tým, čím tu končila pani poslankyňa a pán poslanec Húska. Ja mám skutočne v úcte šediny a neberte to nejako pejoratívne, pretože si myslím, že tá úcta k šedinám sa odvíja od toho, ako sme si vážili vlastných rodičov, a prenáša sa potom aj na postoj k ľuďom vyššieho veku.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že tu bolo dosť ľudí, ktorí sedeli celú rozpravu, a nemohol by som povedať, že ste ma šetrili v tej rozprave, uplatňujúc kritériá, ktoré teraz požadujete. Dostal som svoje. Prosím, ja som na to ako minister vojny pripravený, že jednoducho to tak musí byť. Ale súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Húska, ak to bolo veľmi ostré, hoci počul som tu úplne dehonestujúce názory, náhľady vypálené od boku, ja tiež nemôžem nechať urážať ľudí, ktorí robili na veciach, robili dlhý čas a bolo ich veľa. Lebo môžem zniesť útok na mňa osobne, prosím, na to je minister, aby sa doňho v tomto parlamente pálilo, ale nemôžem tiež ponechať bokom to, keď sa urážajú produkty bez toho, aby sa niekto hlbšie zamyslel. A povedal som na začiatku, že bolo vyše 30 akcií, ktoré viedli k takej koncovke. Nechajme to už tak, samozrejme. Veľmi by ma mrzelo, keby boli interpretované moje výroky aj na adresu pána poslanca Húsku, skutočne som ani to nechcel, aby bola takáto interpretácia, ani som si nemyslel, že by mala byť taká interpretácia. Ak, pán poslanec, to interpretujete tak, tak nechcel som to dosiahnuť, ja sa vám ospravedlňujem za tieto výroky.
Čo sa týka návrhu zákona o vojenskej službe, treba povedať, že je to skutočne veľmi potrebná novela, pretože od samého začiatku, ako som nastúpil, tak v každom útvare tento problém bol charakterizovaný ako najzávažnejší problém, že klesá naplnenosť práve z toho dôvodu, že ten zákon je veľmi prísny a proces získavania kvalifikácie nie je taký rýchly, aby nespôsoboval vážne problémy v naplnenosti jednotlivých štruktúr v armáde. O tom niet sporu. Bez toho, aby som chcel zas robiť nejaké také exkurzy do histórie, myslím si, že všetky zákony, ktoré boli prijaté pred dvomi rokmi, chápem ako zákony, ktoré bolo treba urobiť už na pôde samostatnej Slovenskej republiky v podmienkach armády, že to boli prvé kroky, a preto aj širšia odborná verejnosť sa domnieva, že tieto zákony musia prejsť novelami, lebo život ukázal, že mnoho vecí v nich nefunguje.
Nechcem to nejako generálne kritizovať, ale skutočne, predstava tvorcov, konceptorov zákonov, tých, ktorí to formulovali, niekedy nebola vyjadrená v podobe noriem tak, aby nespôsobovali kolíziu v budovaní armády aj vo fungovaní armády. Čiže ja by som práve aj vaše vystúpenia poslancov HZDS teraz využil ako podnet na to, aby sme v takomto tóne asi pristupovali k všetkým návrhom, ktoré sa budú týkať rezortu ministerstva obrany, a aby sme v takomto tóne, teda s prevahou objektívneho a vecného náhľadu, pristupovali aj k novelám ďalších zákonov.
Čo sa týka zrušenia nezmyselného rozkazu 01 z roku 1998, ako ste to, pán poslanec Gajdoš, povedali, možno ste ho mali už zrušiť v predchádzajúcom období, lebo toto je ten rozkaz, ktorý je najviac kritizovaný v armáde. Takže len čo bude možnosť v zmysle právnej nápravy veci, tak, prirodzene, ho zruším.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím, pán spravodajca, žiadate si slovo? Nie.
Tak pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, budeme hlasovať.
Prosím vás, pán spravodajca, aby ste uviedli návrh, o ktorom budeme hlasovať.
Poslanec J. Tuchyňa:
Pán podpredseda, navrhujem dve hlasovania. Prvé o postúpení návrhu do druhého čítania a druhé o pridelení výborom a termínoch prerokovania.
K prvému hlasovaniu odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby Národná rada prijala návrh, že ho prerokuje v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec J. Tuchyňa:
K druhému hlasovaniu. V súlade s § 74 ods. 1 a 2 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať rozhodnutie o pridelení uvedeného návrhu týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Zároveň odporúčam tento materiál prerokovať v druhom čítaní vo výboroch do 29. novembra 1999 a v gestorskom výbore do 30. novembra 1999.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem, pán spravodajca aj pán minister.
Nasleduje ďalší bod, a to druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 330. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 330a. Súčasťou tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní pán minister Kanis.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
ctené dámy,
vážení páni,
predkladám vám na prerokovanie návrh na uzavretie Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.
Ďalší dodatkový protokol k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, podpísal na základe splnomocnenia prezidentom Slovenskej republiky v sídle aliancie v Bruseli vedúci misie Slovenskej republiky pri NATO veľvyslanec Peter Burián 28. júla 1999.
Rozvoj spolupráce so štátmi aliancie a štátmi zúčastnenými v programe Partnerstvo za mier sa uskutočňuje na multilaterálnej úrovni najmä vo forme vojenských a výcvikových aktivít. Účasť štátov na spoločných vojenských cvičeniach a iných aktivitách si vyžaduje jednotné pravidlá. Z tohto dôvodu bolo významným krokom pristúpenie Slovenskej republiky k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na štatúty ozbrojených síl. Ide o takzvanú zmluvu NATO SOFA, ktorá nadobudla pre Slovenskú republiku platnosť 13. januára 1996.
Zmluva vytvorila jednotné pravidlá a definovala použitie právneho systému pri vojenských cvičeniach a výcvikových aktivitách tak pre členské štáty NATO, ako aj pre štáty zúčastnené v Partnerstve za mier. Tento zmluvný dokument počíta so všetkými alternatívami právnych vzťahov, ktoré počas spolupráce jednotlivých štátov môžu vzniknúť, jednotne upravuje právny režim pobytu príslušníkov ozbrojených síl zmluvných štátov zúčastňujúcich sa na vojenských aktivitách na území štátu zmluvnej strany NATO SOFA. Kodifikuje trestnú a disciplinárnu jurisdikciu, colný a daňový režim a majetkovoprávne záležitosti.
Niektoré inštitúty v zmluve NATO SOFA sú porovnateľné s našou vnútroštátnou úpravou, aplikácia iných si vyžadovala zmeny zákonov najmä v oblasti daňovej politiky. Viazanosť s ustanoveniami zmluvy NATO SOFA vytvára pre všetky jej zmluvné strany predpoklad postupného budovania jednotného právneho systému v oblasti obrany s cieľom priblížiť vnútorné zákonodarstvo štandardom aliancie.
Predkladám vám dodatkový protokol k uvedenej zmluve, prostredníctvom ktorého Slovenská republika pristupuje k štatútu Medzinárodného vojenského veliteľstva zriadeného podľa Severoatlantickej zmluvy. Tento štatút je modifikáciou pôvodného zmluvného dokumentu vytvoreného pre štáty NATO, tzv. Parížskeho protokolu z roku 1952. Dodatkový protokol platí pre spojenecké veliteľstvá zriadené podľa Severoatlantickej zmluvy. Každé vyššie vojenské veliteľstvo má právnu subjektivitu, môže uzatvárať zmluvy, nadobúdať majetok a hospodáriť s ním.
Z hľadiska vnútroštátneho práva je predkladaný protokol mnohostrannou zmluvou prezidentskej povahy, rovnako ako základná zmluva, preto je nevyhnutné, aby s protokolom po jeho schválení vládou Slovenskej republiky a po podpise s výhradou ratifikácie vyslovila súhlas Národná rada a následne ho ratifikoval prezident Slovenskej republiky.
Ratifikačné listiny budú zaslané depozitárovi, ktorým je vláda Spojených štátov amerických. Ratifikáciou sa ustanovenia protokolu stanú pre Slovenskú republiky záväznými. Protokol bol v rámci štátov zúčastnených v Partnerstve za mier predložený na podpis v Bruseli v decembri minulého roku. Text protokolu je jednotný pre všetky partnerské krajiny bez možnosti uplatnenia výhrad a akýchkoľvek zmien.
Vážený pán podpredseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
žiadam vás o prerokovanie uvedeného návrhu a odporúčam, aby s ním Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas. Uzavretie tohto dodatkového protokolu predstavuje ďalší závažný krok k zabezpečeniu kompatibility Armády Slovenskej republiky s armádami ostatných členských štátov NATO a je významný aj z hľadiska priblíženia vnútroštátneho právneho poriadku štandardom aliancie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň prosím určeného spoločného spravodajcu výborov, člena výboru pre obranu a bezpečnosť, poslanca Petra Ošvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzavretím uvedeného dodatkového protokolu.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 88 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 361 z 13. septembra 1999 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom ako príslušný určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy (tlač číslo 330).
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády.
Prosím spoločného spravodajcu výborov, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
"Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 21. októbra 1999 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Ďalšieho dodatkového protokolu k Zmluve medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi, zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl."
Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ako to uviedol pán spoločný spravodajca.
Žiadam vás, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, ďakujem zároveň aj pánovi ministrovi.
V programe schôdze pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o osvetovej činnosti.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 368. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 384.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky pán Milan Kňažko.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh zákona o osvetovej činnosti vypracovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999.
Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platný zákon číslo 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti, tzv. osvetový zákon, ktorý už nezodpovedá súčasnému stavu na úseku osvetovej činnosti ani spoločenským potrebám a perspektívam vývoja osvety v Slovenskej republike. Vzhľadom na svoje ideologické zameranie i organizačnú obmedzenosť bol už viackrát novelizovaný, pričom za jeho najdôležitejšiu novelu sa považuje zákon číslo 186/1997 Z. z., na základe ktorého zostal platným už len § 5 osvetového zákona, odzrkadľujúci zmeny v organizačnej štruktúre slovenskej osvety. Touto poslednou novelou však išlo len o čiastočné riešenie problematiky, preto sa súčasne pracovalo aj na návrhu nového osvetového zákona.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť všestranné podmienky na rozvoj osvety so zámerom zapojenia čo najširšieho okruhu osôb do tejto činnosti. Prínos predloženého návrhu zákona je najmä v tom, že po prvý raz definuje osvetovú činnosť ako osobitný systém výchovy a vzdelávania dospelých a mládeže, záujmovú umeleckú činnosť a ochranu ľudových tradícií začleňuje do osvetovej činnosti ako jej prirodzenú súčasť, medzi špecializované osvetové zariadenia zaraďuje hvezdárne a planetáriá, ktoré boli v súčasne platnom zákone opomenuté. Medzi zriaďovateľov osvetových zariadení zaraďuje aj orgány územnej samosprávy, iné právnické osoby, a dokonca i osoby fyzické.
Navrhujem, aby ctená snemovňa odhlasovala tento zákon do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Ladislavovi Ballekovi.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec L. Ballek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 384 z 1. októbra 1999 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu určil ma Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením číslo 87 z 19. októbra 1999. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky určenosti § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj určenia z legislatívnych pravidiel. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a správnu príčinu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zjavné, čo sa ním má dosiahnuť.
Všeobecná časť správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie dnešného stavu, príčiny, potreby novej právnej úpravy, hospodárske, finančné dôsledky na štátny rozpočet. Osobitná časť správy uvádza zmysel a príčiny jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané určenia. Navyše dodám, tento zákon je úpravou, ktorú vskutku vyvolali zmeny okolo nás, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých prejavoch života. Zákon reaguje na ne.
Na jednu zo zmien by som upozornil, predovšetkým je ňou nové postavenie kultúry v spoločnosti. A to jej nové a inak čoraz význačnejšie postavenie sa musí prejaviť aj v tej našej. Charakter dnešnej civilizácie je na kultúru odkázaný čoraz väčšmi. Pomer voči tomuto zákonu o osvetovej činnosti je zároveň vyjadrením nášho pomeru a vzťahu voči kultúre vcelku. Zákon sa dotýka nášho vedomia, vzdelania, voľného času, kultúrnosti. Chráni našu osobitnú ľudovú kultúru a ľudové tradície, prvotné pramene našej identity.
S prihliadnutím na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 384 z 1. októbra 1999 prideliť vládny návrh zákona o osvetovej činnosti (tlač 368) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali v lehote do 29. novembra 1999 a gestorský výbor do 30. novembra 1999.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom, a ďakujem vám za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Zároveň otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto sa písomne neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister kultúry,
dámy a páni,
dovoľte mi tiež povedať niekoľko pripomienok k vládnemu návrhu zákona o osvetovej činnosti. V prvom rade oceňujem, že vláda predkladá do parlamentu návrh osvetového zákona, ktorého potreba je evidentná a ktorý bol, pravda, v odlišnej podobe pripravený v roku 1997. Význam jeho prijatia je daný významom osvety v spoločenskom organizme, bez ktorej, ako potvrdzujú naše aj svetové skúsenosti, sa nezaobíde ani moderná spoločnosť na vysokej technickej úrovni. Práve preto, že si dostatočne uvedomujem význam osvety pre spoločenský vývin všeobecne a obyvateľov osobitne, musím podľa svojho názoru tejto legislatívnej norme venovať náležitú pozornosť, možno väčšiu, ako sa to na prvý pohľad môže zdať.
Keby niekto spočítal koľkokrát v priebehu povedzme jedného roka poslanci tohto parlamentu spomenuli, že v tomto smere alebo na tomto úseku, v tejto oblasti sa žiada viac osvety, keby sme si pozornejšie všimli, ako často členovia vlády žiadajú viac osvety, vari by sa osvetový zákon v hierarchii dôležitosti posunul citeľne dopredu.
Vychádzajúc z povedaného, nepovažujem vládny návrh zákona o osvetovej činnosti za dostatočný, konštruktívny a prínosný, za taký, ktorý by konvenoval terajším spoločenským podmienkam, potrebám a možnostiam, ale najmä nie takým, ktorý by vytváral priaznivé podmienky na ďalší rozvoj slovenskej osvety.
Všimnime si, prosím, po prvé, zákon nehovorí vôbec, a to ani okrajovo, čo je osveta. Nedefinuje ju, z čoho neskôr vyplynie rad nejasností. Hovorí výlučne o osvetovej činnosti, ktorá je vonkajším, aj keď často dominantným prejavom osvety. Tu absentuje fakt, a to nový a progresívny, že moderná osveta tvorí osobitný kultúrno-výchovný systém spoločnosti, výchovno-vzdelávací systém spoločnosti zameraný vo veľkej miere na dospelú časť obyvateľstva. Do tohto systému sa naša osveta formovala 200 rokov. A systém, to je aj rozvoj teórie a príslušné pracoviská, ústavy, školy atď., to sú aj pracovníci profesionálni i dobrovoľní, s ich odbornou špeciálnou školskou i poškolskou prípravou, vykonávatelia osvetovej činnosti sú v tomto návrhu teda zahmlení. Systém, to je osvetová činnosť navonok vrátane jej organizačného a materiálneho zabezpečenia a tak ďalej a tak ďalej. Nemýľme sa, potreba definície v zákone nie je javovou vonkajšou vecou, ale otázku zásadného významu. Ide v podstate o to, čo pod osvetou rozumieme. Ak len ako zložku kultúry v užšom zmysle slova, a tak je to v predkladanom návrhu, potom sa nám strácajú ďalšie potrebné oblasti osvetového pôsobenia - osveta zdravotnícka, politická, vojenská, náboženská atď.
V zákone o osvetovej činnosti treba charakterizovať, čo je osveta, a to bez ohľadu na to, že garantom jej rozvoja je vo vláde ministerstvo kultúry. To nijako nezbavuje zodpovednosti za jej rozvoj iné rezorty, obce a rôzne organizácie.
Po druhé, keď návrh zákona obišiel definovanie osvety, do komplikácií sa dostala ďalšia kardinálna problematika, ktorou je štruktúra zariadení. Prečo štát zriaďuje dve centrálne pracoviská? Národné osvetové centrum v Bratislave a Slovenskú ľudovú hvezdáreň v Hurbanove, to je § 6 ods. 6, keď pod gesciou ministerstva sú aj osvetové zariadenia vyššieho typu, ako sú napríklad planetáriá. Sú dve centrálne zariadenia veľa, dosť alebo málo? V tejto otázke sa mi zdá správnejšou formuláciou § 7 ods. 2 bod C, citujem: "Ministerstvo kultúry zriaďuje štátne osvetové zariadenia s celoštátnou pôsobnosťou." To však nijako neznamená, že si aj iné rezorty, napríklad zdravotníctvo, nemôžu zriadiť svoje špeciálne zariadenia osvetového typu. Medzi centrálnymi pracoviskami súvisiacimi s ľudovým umením ako špecifickej zložky osvety by nemalo chýbať Ústredie ľudovoumeleckej výroby. Hovoriť o význame ľudovoumeleckej výroby v kontexte ľudovej umeleckej tvorivosti pre rozvoj zručností obyvateľstva, upevňovanie národnej hrdosti prostredníctvom udržiavania a rozvoja tradícií pre reprezentáciu národa znamená, možno trochu príkro povedané, nosiť vodu do vodného mlyna.
Po tretie. Ani v otázkach zriaďovania osvetových zariadení - ústredný orgán štátnej správy, krajský úrad, obec, iná právnická osoba, fyzická osoba - návrh zákona nezachytáva vývinový trend. Ústredný orgán štátnej správy a krajský úrad možno spojiť do bodu štát. Ale prečo sa musí zriaďovateľská funkcia štátnych osvetových zariadení končiť krajom, a nie okresom? Ktoré špecifiky svojho malého regióna poznajú lepšie? Nevzdiali sa nám do nežiaducej diaľky výkonné pracovisko od riadiaceho centra, ale najmä riadiace centrum od posledných obcí, ktoré osvetu najviac potrebujú? Problematiku osvetovej činnosti v obciach zákon vynecháva okrem už spomínaného výrazu obec medzi zriaďovateľmi zariadení, hoci spoločenský vývin celkom evidentne smeruje k posilňovaniu ich právomocí a k rozširovaniu ich povinností. Osvetové zariadenia v obciach sú základným článkom siete osvetových zariadení, miestna kultúra má zásadný význam v rozvoji našej spoločnosti. V návrhu zákona sa tomu nevenuje nijaká pozornosť alebo mizivá pozornosť.
Miestna kultúra sa v súvislosti s osvetovou ani nespomína, hoci by si možno vyžadovala aj osobitnú právnu normu. Formulácia, keď medzi zriaďovateľmi je pojem, citujem, "iná právnická osoba", povedľa obcí je asi formálne správna, ale hmlistá. Zákon musí byť jednoznačnejší a hlavne adresný. Trend je predsa taký, že v stále väčšej miere osvetovú činnosť a celú kultúrnu činnosť budú na seba preberať občianske združenia, záujmové organizácie a spolky. Všimnime si, prosím, len, akú veľkú osvetovú činnosť vykonáva už v dnešnej dobe Matica slovenská prostredníctvom najmä svojich miestnych odborov. Postupne gros činnosti prejde na obce a tieto občianske iniciatívy. Inou je otázka ich podpory a vôbec subvencovania zo strany štátu, ktorá sa javí ako prirodzená a v zákone by mala mať svoje miesto.
Nevidím ani dôvod uvádzať, že uplatnenie zákona si nevyžiada nijaké nároky na štátny rozpočet ani zvýšenie počtu pracovníkov. Autori návrhu nevedia, aké sú málopočetné štátne osvetové zariadenia na rozdiel od iných kultúrnych štátnych zariadení? Nepoznajú finančné ohodnotenia pracovníkov v pomere napríklad ku školám? Nevidia odliv pracovníkov z kultúry? Osvetový zákon je zákonom osobitného charakteru a nemožno naň uplatňovať bežné zákazy, príkazy a tresty. Osvetovú činnosť nevykonáva tých niekoľko stoviek profesionálnych pracovníkov štátnych zariadení, ale tisíce dobrovoľných pracovníkov vo svojom voľnom čase. Zákon je tu na to, aby poskytol podmienky na všestrannú činnosť, ktorú vykonávajú pre osvetovú prácu. Všetky doterajšie osvetové zákony napriek tomu, že boli, samozrejme, poplatné dobe svojho vzniku, mali jednu prednosť. Bola ním jej zameranie na ďalší rozvoj osvety. Navrhovaný zákon nemá ani jedno, ani druhé. Je len nedokonalým opisom dávno známeho a prekonaného. Len v miere minimálnej spĺňa to, čo potrebuje osveta v demokratickej fáze vývoja spoločnosti samostatného slovenského štátu.
Na základe toho, čo som povedal, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasila s ďalším legislatívnym konaním v rámci tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.