Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska, upozorňujem vás, nevyrušujte.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán poslanec, možno by bolo dobré, aby ste si uvedomili niektoré veci, ktoré súvisia s integračnými procesmi, pretože aj vaše názory dopratali tento štát do nešťastia. Aj vaše názory sa podpísali pod tým, že tento štát sa ocitol v izolácii a má to dôsledky aj obranné, aj dôsledky hospodárske. Takže po štyroch rokoch vašej tvorby geopolitických predstáv by som skromnejšie sedel a počúval iných.
Súhlasím s tým, čo bolo povedané, a to súhlasím s vami, pán poslanec Húska, súhlasím s vami, čo ste povedali, že treba jednotu vôle pre obranu. Jednotu vôle pre obranu. To súhlasím. A hľadajme kroky a cesty na to, ako by sa táto otázka stala ozaj záležitosťou celej Národnej rady, bez ohľadu na to, kto zaujíma aké miesto v pozícii systému moci. To je vec nás všetkých. V tom máme byť vlastenci a do toho máme dať svoje sily.
Súhlasím aj s vami, čo ste povedali o vojenskej vede, prirodzene. Len tá vojenská veda tiež je v nejakom stave, pre ktorý treba vytvoriť inštitúcie. Chceli by sme, aby od 1. januára fungoval Inštitút pre obranu a bezpečnosť, a keďže dochádza k presťahovaniu Generálneho štábu z Trenčína, chceme, aby pôsobil v Trenčíne. Aby sme vyvažovali istý spôsob, aj to, čo sa tam udeje, samozrejme, a čo má sociálne dôsledky. A chceme udržiavať aj Trenčín ako mesto, ktoré je späté s vojenskými štruktúrami a vojenskou históriou.
Mnohé veci, ktoré sa týkajú presťahovania Generálneho štábu, prosím, nerozprávajte o tom, ako keby to bola politická otázka. Sme posledná krajina, ktorá robí túto integráciu. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, Maďari boli predposlední, ktorí to urobili, a Slovensko je posledná krajina. Takže robíme len niečo, čo je takpovediac štandardom. Ale vy chodíte po vojskách, vy ste neprekonali to, že ako opozičný poslanec a bývalý minister obrany, že by ste sa mali takisto podieľať na tvorbe tej jednotnej vôle.
(Reakcia z pléna.)
O čom vy rozprávate? O čom vy rozprávate? Celá vaša kariéra sa odvíja od Vasiľa Biľaka. O čom vy rozprávate? O čom rozprávate?
(Ruch v sále a potlesk.)
O čom rozprávate vy? O čom rozprávate? Mám vám porozprávať vašu históriu? Mám vám ju porozprávať? No. Som natoľko korektný, aby som to nerobil. Aj ďalšie veci. Aj ďalšie veci. Zabúdate. Zabúdate.
(Hlasy z pléna.)
O čom vy tárate? Prosím vás? Veď najväčších komunistov zobralo HZDS. Aj funkcionárskych. O čom to rozprávate? (Smiech a potlesk.) O čom to rozprávate? Čo si vy myslíte, že nemáme pamäť?
(Hlasy z pléna.)
Pán Andrejčák tu otvoril jednu otázku...
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Andrejčák...
Ja vám donesiem veci a prečítam vám ich pred parlamentom, aby ste tak nevyskakovali všetci.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste zachovali pokoj.
Minister obrany SR P. Kanis:
Pán poslanec Andrejčák tu otvoril aj otázku JAK 130 a potom pokračoval v tom aj pán poslanec Gajdoš. Ja si myslím, že keby ste sa zúčastňovali niektorých podujatí, tak by ste rozprávali niečo celkom iné. Pri JAK 130 je jeden fakt, že vy ste pri ňom premrhali roky. Vy ste pri ňom premrhali roky, to je asi celé vaše volebné obdobie, a ešte predtým. A keby ste boli na poslednom stretnutí, ktoré k tomu bolo, tak by ste videli, ako sa pohádali v Považskej Bystrici s konštruktérom Dondukovom, a mali by ste otázku vyriešenú. No, takže rozprávate o veciach, o ktorých neviete, ako stoja.
Pán poslanec Krajči, ak vy robíte analógiu medzi vzťahom ministerstva vnútra a Policajným zborom a ministerstvom obrany a Generálnym štábom, tak ste asi vedľa, ak robíte takéto porovnanie. Ste vedľa, ja som to už povedal, že keď sme my prišli k tomu, aby sa integroval Generálny štáb s ministerstvom obrany, tak sme vychádzali, samozrejme, z nejakých komparácií, ako kde to je, čo to je, ako sa to robí. Čiže táto vaša analógia jednoducho je na vode. Prirovnávať tieto dve štruktúry. Sú to štruktúry veľmi rozdielne.
Pán poslanec Danko tu takisto vystúpil. Mal som pocit, že so stratou pamäti. So stratou pamäti. Pán poslanec, ja som absolvoval v minulom volebnom období vo výbore všetky diskusie okolo týchto vecí. A zrejme ste asi nevenovali vtedy pozornosť aj tomu, že ako ste v roku 1997 prichádzali s novelou zákona číslo 3/1993, kde ste chceli Generálny štáb premeniť na sekciu ministerstva obrany s tým, aby na čele bol štátny tajomník.
(Hlasy z pléna.)
Ale to bol váš návrh. Môžem vám ho doniesť.
V roku 1997 ste vystupovali. Veď predsa tu boli dajaké súboje. Poslanci z minulého obdobia si to dobré pamätajú, o čom to tu bolo. Veď ste nakoniec s tým neuspeli práve preto, že aj strana vtedajšieho ministra obrany Siteka vám to nepodporila. No, takže to rozprávajte možno tým, ktorí tu nesedeli, ale my, ktorí sme tu sedeli, to veľmi dobre vieme.
(Hlasy z pléna.)
Súhlasím, pán poslanec Danko, súhlasím s vami v tom, že skutočne treba postaviť tu otázku, aby vláda bez ohľadu na to, zas ktorá je, venovala adekvátnu pozornosť veciam obrany. S tým súhlasím, pretože, páni poslanci z bývalej vládnej koalície, a dnes opozície, dobre si pamätáte, že vždy pred rozpočtom sme sa dohodli, že budeme svorne v tejto miestnosti hlasovať za to, aby nikto nesiahal na peniaze rezortu, a nakoniec nikdy ste za to nehlasovali. Hlasovali sme za to len my. Vy ste nikdy za to nehlasovali.
Čiže, prosím, tento problém je objektívny. A nebolo by dobré, aby zas pri rozpočte tento rok to bolo opačne, že sa dohodne niečo vo výbore, a zas koaliční za to nezahlasujú. Preto vás prosím skutočne o spoluprácu pri tejto veci, aby sme dosiahli v procese tvorby rozpočtu nejakú podobu toho, a to je práve ten prechod na obranné plánovanie, že zdroje, ktoré sa určia ministerstvu obrany, už nezoberie ministerstvo financií, lebo za obranu je zodpovedný minister obrany, a nie ministerka alebo minister financií. A to sa robí každý rok. Preto ide o systémovú zmenu a v tomto prípade ozaj dajme - aj napriek prekáračkám -, dajme hlavy dokopy, aj ruky, aj hlasovacie tlačidlá a spravme riešenie, ktoré definitívne vyrieši tento problém.
Pán poslanec Gajdoš, mali ste ďalekosiahle vyhlásenie, keď hovoríte o tom, že rezort ministerstva obrany nemal šťastie na ministrov. Nuž, ja som korektný hráč a nechcem to obrátiť aj na vás aj s dôkazmi, aj so všetkým. Nechcem. Nechcem, pretože je to pod našu úroveň, aby sme viedli takýto dialóg vôbec. Ja si myslím, že práve ľudia, ktorí boli v rezorte obrany, a sedí ich tu, samozrejme, dosť a sedí ich dosť vo výbore, myslím, že aj keď sa budeme iste hádať alebo sporiť, ale nemali by sme robiť unfair zákroky a malo by nás spájať práve to, čo tá obrana potrebuje.
A preto ja som ponúkol ruku aj pánovi poslancovi Andrejčákovi, aby sme prestali so spormi, ktoré nemajú žiaden význam, aby sme na seba neútočili, a hľadali jednoducho spoločné objektívne riešenie, lebo myslím si, že rezort to potrebuje. A ozaj nepatrím k tým ľuďom, ktorý by vyberal takpovediac nejaké osobné veci a nejako ich šíril alebo brojil. To o mne nemôžete povedať.
Čo sa týka aj rozpočtovej veci, ktoré ste vy spomínali, tak ozaj treba povedať, že vlastne vidíme tú tendenciu, vidíme ju viac rokov. A nie je to dobré. Nie je to dobré a slovenská armáda aj obrana na to dopláca. Nechcel by som hovoriť zas, že čo, kto má akú úroveň. Ja si myslím, že ide o to, že robíme s takými ľuďmi, akí sú, ale ide o to, aby sme dospievali k riešeniam, ktoré sú na prospech Armády Slovenskej republiky a na prospech obrany tohto štátu.
K vašej pripomienke k tomu, že rozpredávane majetok. Ak chceme robiť reformu, a napokon vy všetci sami dobre viete, že armáda a rezort má množstvo majetku, ktorý musí strážiť alebo o ktorý sa dokonca nestará. Sú tam obrovské problémy aj z právneho hľadiska. Je viacero prípadov, kde narábame s tým, ako so svojím, a nemáme na to napríklad vlastnícke listy. Máme zas vlastnícke listy a jednoducho je to u niekoho iného. Musíme vytvoriť majetkovú sekciu len kvôli tomu, aby v priebehu roka alebo dvoch dala tieto veci do poriadku. Tie veci sa tradične takpovediac prolongovali a je tam doslova chaos a musíme tieto veci dať do poriadku.
Mal som stretnutia aj so zástupcami samosprávy, samozrejme, aj ohľadne vzťahov so štátnou správou, okresnými úradmi. Myslím si, že je možné spraviť v tomto veľa pozitívnych krokov či pre náš rezort, alebo aj pre samosprávu. Samozrejme, v intenciách zákonov, ktoré sú, ale je tam celý rad možností, akoby sa zlepšila situácia aj pre niektoré štátne rezorty, aj pre samosprávu. My máme plánovaný príjem 100 miliónov a ono ho je ťažko napĺňať, ale som presvedčený, že to, čo vláda nám umožnila tento rok, že príjmy nad 100 miliónov môžeme použiť takpovediac na hasenie požiarov, kde boli viazané prostriedky, vypadli a teraz tam dochádza ku kolíziám, či sú to vojenské opravárenské podniky alebo iné. My jednoducho tieto zdroje budeme získavať a budeme ich takto používať.
Čo sa týka aj vyraďovania techniky, treba reálne vidieť veci a problémy. A to vy dobre viete, že je veľký previs, je veľký prebytok, dajme tomu tankov 54 alebo 55. Vidíte problémy, ktoré sú aj s predajom toho, či Poliaci, či Česi, alebo my. Ja som presvedčený, že sme dobre rozhodli v tomto prípade, zhodnotili sme ich na slušnej úrovni, tie peniaze sa všetky vrátili do kapitoly ministerstva obrany, pretože sme medzitým prekročili tých 100 miliónov, a používame ich zas na niečo, čo je potrebné.
Ja môžem povedať aj o tom, že vlastne čo všetko sme dlžní. Nám naskakujú aj z minulých období obrovské peniaze, a preto predpokladáme, že rezort obrany bude v roku 2000 dlžný viac ako 1,5 mld. rôznym firmám, ktoré robili niečo pre armádu. Taká je skutočnosť. Preto aj žiadame zdroje, aby sme jednoducho tento balvan, ktorý je tu z viacerých rokov, dostali z chrbta, otvorili si ruky a bola aj inštitúcia, ktorá je seriózna, čo sa týka hospodárskych a finančných vzťahov. S každým viazaním sa prehlbuje naša zadlženosť. Čiže preto je to také dôležité, aby na tie peniaze, ktoré sú v rezorte obrany, sa nesiahalo.
Čo sa týka vášho názoru na úver pre armádu, nikto nepochybuje o tom, že by to mohol byť iba vládny úver alebo vládou garantovaný úver. Je to dosť bežná záležitosť a sú rozvíjané dajaké modernizačné programy alebo línie, ktoré sa obyčajne v rôznych štátoch financujú z iných zdrojov, ako je kapitola ministerstva obrany. Sú to programy, ktoré sú vládne programy, a vláda dáva na ne peniaze. Ak má rozpočtové alebo môže byť aj úver. V tomto prípade myslím si, že ide jedine o takýto prípad a jedine o takýto spôsob. A bol by som veľmi nerád, keby sme boli nútení v roku 2000 pristúpiť k tomu, aby vláda zobrala úver, ktorým prikryje niektoré veci, ktoré sa musia vyriešiť v roku 2000, pretože potom môžu byť tie prostriedky zbytočné.
Ešte k výberu podzvukových viacúčelových lietadiel. Veľmi dobre si uvedomujeme a vy to v tomto prípade, myslím, vy, ľudia, ktorí ste pôsobili v rezorte obrany, poznáte, aká je životnosť lietadiel, v akom to je stave, ako sa to vyvíja a koľko to potrebuje peňazí. Niet sporu o tom, že slovenská armáda potrebuje takéto lietadlo. Sme si zároveň vedomí aj istých problémov, ktoré sú s medzinárodnými tendrami a s výberom, ktorý tu je. Chcel by som povedať a informovať aj Národnú radu o tomto probléme, pretože bude to problém, ktorý bude v mimoriadnom finančnom rozsahu a bude veľmi závažný, či vôbec pristúpime k takému riešeniu. Zvolili sme taký postup, že sme dali možnosť výrobcom rôznych typov lietadiel tohto typu, aby sa predstavili na ministerstve obrany. Predstavili sa tak firmy, ktoré vyrábajú JAK 130, MIG AT, talianska firma AERMACCHI, BRITISH AIRSPACE, predstaví sa ešte asi AERMACCHI s iným lietadlom. Nechávame možnosť, aby sa ďalšia firma predstavila. Končí sa tým prvá etapa, že firmy prezentovali svoj produkt. Potom bude nasledovať, prirodzene, vyhodnotenie tejto prezentácie a potom sa oficiálne obrátime, aby tieto firmy, ktoré sa zúčastnili tejto prezentácie, dali ponuky. To znamená, ony musia prísť s istou predstavou toho, ako vlastne si predstavujú aj krytie tohto rozsahu.
Ide o veľké peniaze, tento štát na to peniaze nemá, to viete veľmi dobre, teda musíme hľadať nejaký model, v ktorom by sa peniaze vyprodukovali na Slovensku. Toto sa deje v podobe rôznych osvetových programov, čo je metóda, ktorá sa uplatnila vo viacerých štátoch. Ide o to, ako kto dokáže v tomto pomôcť. Ponuky zatiaľ písomne nemáme, a preto nemôžem o nich ani verejne hovoriť, pretože sú to slová vyjadrené, ktoré nie sú záväzné, ak budú písomné, nepochybne budeme informovať aj výbor pre obranu a bezpečnosť o celej tejto záležitosti. Mám maximálny záujem, aby v procese prípravy nebola zvýhodňovaná žiadna firma, aby to bol proces maximálne transparentný. A napokon sa bude musieť rozhodnúť vôbec, čo s tým bude, na úrovni vlády. A ak bude vypísaný medzinárodný tender, musí byť s vládnou gesciou. Uvedomujeme si aj istú neskúsenosť na Slovensku s týmito vecami a verte mi, že chcem, aby tieto veci prebehli tak, aby nedošlo k nejakým kauzám alebo škandálom, a mám záujem, aby aj všetci tí, ktorí istým spôsobom sú zaangažovaní do toho, konali v tomto zmysle. Nie som ani za to, aby sme nejako veľmi urýchľovali veci, skôr nechali ich dozrieť a rozhodli po zvážení s tým, že skutočne musíme využiť to, čo je k dispozícii. Ak je to považskobystrický motor, tak musíme uvažovať, aby sa tento motor zhodnotil, je už vecou, v akej podobe sa zhodnotí. Či sa zhodnotí ako súčasť lietadla alebo či sa zhodnotí ako produkt, ktorý má svoje činnosti, ktoré sa dajú využiť ináč. To je otvorená vec a ja nechcem predbiehať v tejto záležitosti nič dopredu, čo dosiaľ nie je známe.
Čo sa týka stavu armády a čo sa týka aj prirodzene štruktúr Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálneho štábu a čo sa týka aj reformy, my chápeme tento proces ako otvorený proces. To znamená, ak sa tu skončila etapa prípravy, ktorá bola aj utajovaná, tak dochádza k tomu, že kvalitu Armády Slovenskej republiky, predstavu o reforme posúdia, prirodzene, aj ľudia, ktorí sú z iných štátov.
Do pár týždňov má prísť hodnotiaca komisia Ministerstva obrany Spojených štátov amerických, ktorá zhodnotí tento stav takpovediac ich očami. Je prirodzené, sú tu isté problémy, utajovanie skutočností a podobne. Myslím, že nájdeme spôsob, ako sa to dá spraviť, ako sa to dá vyriešiť, to znamená, oni po už inej, britskej expertnej firme a skupine, ktorá tu bola, takisto dajú dajaké stanovisko. Je pripravená americká firma RAND CORPORATION na takúto analýzu, je iná firma CUBIC, ktorá sa takisto ponúka. Je to za americké peniaze, americká vláda rozhodne, ktorá firma bude poverená.
Chcem len tým ukázať, že jednoducho chceme spĺňať isté kritériá, ktoré sa berú vážne. Preto ani nemôžeme o rezorte takpovediac rozprávať rozprávky, pretože tento rezort je jednoducho prečítaný. Tento rezort je ostro sledovaný medzinárodne, preto nejaké sebailúzie a sebaklamy nám nič nepomôžu. Preto sme aj prišli so správou o finančnej situácii. Pretože taká pravdivá správa ešte nebola predložená, musím povedať. Keby bola predložená takáto správa minulý rok, tak by sa nie veľmi líšila od toho, čo je teraz. Nie veľmi. A keď, samozrejme, ten pokles z 1,9 na 1,7 sa musel prejaviť vzhľadom na to, že niektoré veci dozreli.
Chcel by som veľmi oceniť vystúpenie pána poslanca Ošvátha, ktorý vystúpil skutočne vyvážene aj vzhľadom na to, aká je úloha jednotlivých materiálov, a odpovedal aj on na otázky pani poslankýň Belohorskej a Tóthovej.
A napokon k poslednému vystúpeniu pána poslanca Tuchyňu. Som veľmi rád, že ako náčelník Generálneho štábu viac rokov v minulom období uviedol, že ide tu o nejakú vývinovú tendenciu, že tieto problémy nespadli za tento rok, ale jednoducho sa prehlbovali problémy a majú spoločné jadro a spoločnú podstatu. A je to práve ten systém, ako sa dávajú peniaze v kapitole ministerstva obrany, ako sa z neho berú, ako sa nevyvodzuje zodpovednosť za to, že klesá či už príprava územia na obranu štátu a ďalšie a ďalšie veci, keď nechcem spomínať len obranu, do čoho sa nedávajú peniaze, ktoré by sa tam mali dávať. A pozorné oko veľmi dobre vie, že sú tu viaceré deficity, ktoré sú odhadnuté, že vnútorné deficity slovenskej armády sú vyše 30 mld. Sk. A to ozaj nie je záležitosťou len jedného roku, je to záležitosť dlhodobejšia a zrejme treba v tomto čosi robiť bez ohľadu na to, či sme vládnokoaliční, alebo či sme opoziční.
Tak ako aj pán poslanec Tuchyňa povedal, pripravuje sa, prirodzene, aj koncepcia vyzbrojovania, počtov zbraní, prešli sme viaceré druhy zbraní, ako by to malo byť. Treba teda ešte spolu prehodnotiť, zvážiť finančné možnosti a do konca roku aj v súvislosti s reformou bude takáto koncepcia na stole.
Chcel by som zdôrazniť, že viacerí ste povedali, že treba, aby štát povedal, akú chce mať armádu. My touto reformou hovoríme, akú chce mať štát armádu. Zároveň upozorňujeme, že ak nebudú uvoľnené príslušné zdroje, tak nie je možné realizovať ani reformu v takom rozsahu, ani v takom tempe. Ak nebudú uvoľnené zdroje, potom sa nám začnú rozpadať štruktúry. Reformou chceme zabrániť rozpadu štruktúr. Reformou chceme robiť práve ten malý, efektívny organizmus, o ktorom mnohí hovorili na otázku, aká má byť armáda. Má to byť malá armáda, okolo 30 tisíc. Myslím si, že to je názor, ktorý si osvojili v priebehu rokov všetci. Aby to tak bolo, tak je potrebné, aby sme dostali aj v kapitole ministerstva obrany príslušné finančné zdroje. A ozaj, ako ste tu viacerí povedali, sú to zdroje, ktoré sa neprejedia, sú to zdroje, ktoré sa vracajú v rôznej podobe, či už do priemyslu, či šetria rôzne sociálne výdavky, alebo znižujú nezamestnanosť. Myslím si, že tento efekt, ktorý tu je z týchto peňazí, by si mali uvedomiť aj všetci tí, ktorí budú rozhodovať o štátnom rozpočte.
To, čo tu povedal na záver pán poslanec Tuchyňa, kde vyzýval vládu, aby sa zaoberala týmto stavom a podobne, myslím, že je to obsiahnuté práve v tom uznesení Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. A ak sa dostane v tomto duchu takýto návrh - a on tu bol povedaný - aj do uznesenia Národnej rady, tak budem veľmi rád, aby na základe uznesenia Národnej rady sa vláda týmto problémom zaoberala.
Zároveň by som chcel zdôrazniť, že výbor rozhodol aj o tom, aby minister obrany predložil do výboru argumentáciu, na čo všetko treba tú sumu, ktorú vyjadrujú 2 % HDP. Je tam aj daný termín. Musí to byť do prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu v tejto Národnej rade. Na tomto materiáli sa pracuje a skutočne v ňom bude vyargumentované, na čo všetko konkrétne rezort potrebuje zdroje, a mám silný pocit, že to vystúpi ešte viac ako 2 %.
Vážení pán podpredseda,
ctené dámy,
vážení páni,
chcel by som ešte raz poďakovať za možnosť vystúpiť v Národnej rade k týmto problémom a verím, že to, čo tu bolo povedané, je dostatočná výpoveď o tom, že treba sa zaoberať vážne otázkami výšky sumy vydelenej do kapitoly ministerstva obrany v štátnom rozpočte na rok 2000. Dovolil by som si vás požiadať, aby ste podporili tento záujem, túto ambíciu, pretože Národná rada je ten konečný orgán, ktorý rozhoduje o tom, aká je priorita tohto štátu, aj čo sa týka obrany našej vlasti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Pýtam sa pána spravodajcu, či si žiada záverečné slovo.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
v podstate všetci vystupujúci z poslancov, bolo ich 7, viac-menej hovorili, že tých finančných prostriedkov nie je pre ministerstvo obrany dostatok. Ja odmietam takú argumentáciu, že je písané v tejto správe, že nie je ani na najzákladnejšie potreby a nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády. V minulosti to nebolo. V minulosti ten rozpočet bol vždy nad 2 % a nikto tu nespomenul, ani z predrečníkov, že v minulosti boli ešte plné sklady materiálu z delenia armády a boli deblokácie, aj keď tie deblokácie boli špecifické, nepočítam do toho lietadlá, ale deblokovali sa aj určité náhradné diely, ktoré sa dnes kupujú. Čiže ten rozpočet bol v podstate o niečo ešte vyšší, ako bol priamo vyčlenený zo štátneho rozpočtu. Čiže toto by som dal do pozornosti.
Chcem sa ešte vyjadriť, čo tu pán minister hovoril o pani poslankyni Tóthovej. Ja som rád, že je tu pán predseda zahraničného výboru, ktorý, dúfam, že nečíta noviny a venuje sa problematike, lebo hovorí v zahraničí, ešte raz to zvýrazňujem, hovorí v zahraničí a chváli sa výsledkami armády a nezúčastňuje sa na takomto dôležitom rokovaní. Lebo myslím si, že armáda tvorí podstatnú časť zahraničnej politiky. Všade sa chválime, aké má zásluhy na humanitárnych a mierových operáciách, aké má aktivity v rámci Partnerstva za mier, aké má aktivity v rámci vojenských cvičení, ale keď tu máme niečo povedať a reálne nejakým spôsobom zhodnotiť, tak v podstate tu nie sme.
Ešte by som sa vrátil k tým financiám. O čom tu je reč, páni? Chceme sa integrovať, a nemáme na základné veci. Nemáme na obuv, nemáme na uniformy, nemáme na vodu, nestriháme, nemáme na toaletný papier, a chceme sa integrovať. O tomto je táto správa. Doteraz taký stav na ministerstve obrany nikdy nebol, vždy bolo na najzákladnejšie potreby. Lebo, ešte raz hovorím, záver tej správy, ktorá bola predložená výboru pre obranu a bezpečnosť, čo hovoril pán minister, tajnej, vám zacitujem jeden odsek: "Objem výdavkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 1999 schválený vládou Slovenskej republiky nezabezpečuje ani najzákladnejšie potreby a nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky." Výbor hlasoval jednotne, všetci za, čiže potvrdili sme, či koalícia, či opozícia, že to je tak, ako je to tu napísané.
V minulosti, hovorím ešte raz, boli riešené najzákladnejšie potreby - a potom je druhá vec, či máme na tie rozvojové programy a na ďalšie veci -, bolo postavených, za môjho ministrovania, a odovzdaných vyše tisíc bytov. Dnes sa chcú zlepšovať sociálne podmienky, nestavia sa, nie je odovzdaný ani jeden byt. Do modernizovaného tanku 72 bolo investovaných štátnych peňazí vyše 500 mil. korún na vývoj. Nie je zakupovaný tento tank, lebo nie sú peniaze. Na samohybnú húfnicu Zuzana bolo zo štátneho rozpočtu - či cez ministerstvo hospodárstva, alebo cez ministerstvo obrany - na vývoj realizovaných vyše miliardy Sk. Čiže o tomto sa treba vážne baviť. A, samozrejme, sú tu vojenskoopravárenské podniky, neviem, koľko bolo v minulosti, okolo miliardy korún na opravy, dnes je to v podstate na jednej tretine.
Čiže ja tu chcem len hovoriť, čo sa týka toho, či presvedčujeme, alebo nepresvedčujeme poslancov, no tak potom dajme na sociálne dávky, prepustíme ľudí z týchto podnikov, ktoré sú špecificky pripravené na podmienky rezortu obrany, a budeme dávať peniaze do nezamestnanosti a nebudeme dávať peniaze do aktívnej politiky.
Či tu presvedčíme? No presvedčíme tu zrejme vtedy, keď tu padne stíhačka, ako padla v Českých Budejoviciach, do obývaného územia. Lebo aby tu bolo hovorené a náčelník Generálneho štábu povedal v komentári Pravdy, že dáva na skúsenosti pilotov, no tak skúsenosti pilotov sa nadobúdajú, keď lietajú, oni nemôžu čerpať z nejakej skúsenosti alebo čerpať z minulosti. Piloti vždy skúšajú z hľadiska toho, že cvičia. Čiže vtedy sa asi zobudíme a vtedy zistíme, že treba navŕšiť tie finančné prostriedky.
Netreba zabudnúť, že vojaci dokázali v kritických situáciách, akými boli nedávne prírodné pohromy či priemyselné nešťastia, pri ktorých boli ohrozené životy a majetok občanov, že sú pripravení pohotovo a zodpovedne plniť stanovené úlohy. Toto je priamo citované zo zákona a myslím si, že či už na východnom Slovensku, alebo pri iných týchto príležitostiach vojaci vždy zodpovedne zasahovali. A myslím si, som zvedavý, že keby niečo zasa, nejaká živelná pohroma prišla, ako by to realizovali dnes. Keď, hovorím ešte raz, nie sú riešené najzákladnejšie potreby.
Nebudem ďalej rozvádzať, len na záver pánovi ministrovi jednu vec, že takáto správa preto nebola predložená v minulosti, lebo si ju výbor nevyžiadal. Táto správa predložená do výboru na základe uznesenia výboru, na základe aj tých informácií, ktoré boli v médiách. A vlastne výbor sa týmto zaoberal, preto si dal predložiť správu o skutočnostiach, ako to v armáde vyzerá.
Na záver by som chcel ešte povedať jedno slovo, že vlastne treba sa zaoberať aj tými vecami, ako poľský pán minister obrany včera povedal, že treba zachovávať vždy kontinuitu, čo sa týka jednotlivých politických zastúpení, predovšetkým sa to týka ministerstva obrany. Lebo ideme robiť reformu, schválili ste ešte za vášho účinkovania koncepciu výstavby armády z roku 1994, išlo sa v etapách. Áno, určité etapy sa nedoriešili, pretože neboli finančné prostriedky. Ale myslím si, že bolo treba urobiť tie zmeny, na ktoré finančné prostriedky sú dnes, a nie ísť do rozsiahlej reformy, lebo hovorím, my sa nebavíme o reforme, my sa dnes bavíme o skutočnom stave, ako to v armáde vyzerá.
Záverom by som chcel poďakovať Armáde Slovenskej republiky, všetkým vojakom a občianskym zamestnancom, že im patrí vďaka a uznanie za to, čo vykonávajú v prospech Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážená Národná rada, pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec J. Sitek:
V rozprave boli predložené dva pozmeňujúce návrhy. Jeden som predložil ja a jeden predložil poslanec Ošváth. Ja som predložil pozmeňujúci návrh, aby vláda upravila programové vyhlásenie vlády v časti Obrana štátu, a pán poslanec Ošváth navrhol, že Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % HDP dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády, strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, išli by sme jednotlivo hlasovať. Čiže prečítam doplnok uznesenia, ktorý som predložil ja, aby vláda Slovenskej republiky upravila programové vyhlásenie vlády v časti Obrana štátu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.
Nech sa páči, uvádzajte ďalej.
Poslanec J. Sitek:
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Ošvátha: "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % HDP dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády, strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Nech sa páči, môžete uvádzať ďalší návrh.
Poslanec J. Sitek:
Pán predsedajúci, to boli všetky návrhy, ktoré vzišli z rozpravy. Môžem prečítať celkové uznesenie a môžeme potom hlasovať o uznesení ako o celku.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie správu o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky;
B. konštatuje, že neplnením programového vyhlásenia vlády deklarujúcim medziročný nárast rozpočtu obrany o 0,1 % hrubého domáceho produktu dochádza k ohrozeniu bojaschopnosti armády, obranyschopnosti štátu a integračných ambícií Slovenskej republiky do NATO. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri navrhovaní rozpočtu pre obranu Slovenskej republiky na rok 2000 zohľadnila potreby armády, strategické ciele a záujmy Slovenskej republiky;
C. žiada vládu Slovenskej republiky, aby urýchlene riešila vzniknutú situáciu v rezorte obrany."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.
Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi spravodajcovi.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 379. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 391.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Pavol Kanis.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán podpredseda,
ctené dámy,
vážení páni,
na dnešné rokovanie vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. Návrh zákona je predložený ako iniciatívny návrh ministerstva obrany mimo plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky na rok 1999.
Účelom predloženého vládneho návrhu zákona a súčasne hlavným cieľom je potreba upraviť dĺžku trvania prechodného obdobia, počas ktorého profesionálny vojak musí získať predpísanú kvalifikáciu na výkon funkcie, do ktorej je ustanovený pred 1. januárom 1998. V platnom znení je táto lehota päťročná. Päťročná lehota je ustanovená tiež na splnenie podmienok na povýšenie do vojenskej hodnosti, do ktorej bol profesionálny vojak ustanovený pred 1. januárom 1998, pričom s uplynutím týchto lehôt je spojené skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka.
Obdobie 5 rokov na udržanie odborníkov, ktorí nespĺňajú zákonom uložené náročné kritériá na ustanovovanie do funkcie, je príliš krátke. Navrhuje sa preto predĺžiť toto obdobie na 10 rokov. Predĺženie obdobia je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl na všetkých úrovniach a je navrhnuté v záujme kontinuálneho plnenia úloh plynulého personálneho zabezpečenia ozbrojených síl a vytvorenia dostatočného priestoru na to, aby profesionálni vojaci mohli splniť požiadavky, ktoré sú na nich kladené v súvislosti s funkciou, do ktorej sú ustanovení.
Predkladaný vládny návrh zákona okrem problematiky udeľovania výnimiek v oblasti kvalifikácie požadovanej na výkon funkcie profesionálnych vojakov reaguje aj na potrebu upraviť niektoré ustanovenia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú právne a sociálne postavenie profesionálnych vojakov, napríklad podmienky prijatia do služobného pomeru, definícia služobného orgánu, postupné vybavovanie disciplinárnych priestupkov.
Predmetný vládny návrh zákona bol dňa 23. septembra 1999 prerokovaný vládou Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, a jeho zaradenie do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Tuchyňovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri prvom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 370/1997 Z. z. o vojenskej službe (tlač číslo 379), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný návrh bol predložený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 4. októbra 1999, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Potrebu a dôvody vo svojom vystúpení uviedol minister obrany, chcem však ešte doplniť jeden dôvod. A ten je, že tento zákon po dlhom čase rieši spôsob úhrady študentov, ktorí nechcú ďalej po skončení vysokých vojenských škôl vykonávať vojenské povolanie, a takto ich zrovnoprávni so študentmi civilných škôl, pretože či chceme, alebo nechceme, majú oni, ich rodičia náklady. Študenti vojenských škôl majú mnohé vymoženosti, ktoré sú hradené štátom, a úhrada po skončení alebo pritom, keď odíde alebo nechce slúžiť ďalej, je skutočne smiešna a veľmi nízka.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon upravuje problematiku služobného pomeru profesionálnych vojakov a vojenskú službu neprofesionálnych vojakov, ale i vojakov základnej náhradnej, zdokonaľovacej prípravnej, mimoriadnej služby, ako aj právne postavenie žiakov a študentov vojenských škôl. Ďalej rieši problematiku v oblasti kvalifikácie požadovanej na výkon funkcie a prispieva k odstráneniu nedostatkov zákona, ktoré v praxi vyžadujú zmenu a zosúladenie zákona s inými platnými predpismi.
Predpokladám, že prípadne zmeny a spresnenia návrhu zákona budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, čím dôjde k dopracovaniu tohto návrhu zákona.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 370/1997 Z. z. (tlač 379), prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona.