Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Chcel by som upozorniť pána podpredsedu vlády, že sa tu opakovane šíri jedna nepresná a nesprávna informácia, ktorá nie je pravdivá. Pokiaľ ide o záväznosť rozhodnutia vlády o odstavení do roku 2000, bola spojená v predchádzajúcej vláde s prísľubom Európskej banky pre rozvoj, že sa zúčastní na kompenzácii tohto stavu. Táto banka odstúpila od tohto prísľubu a na základe toho ani Mečiarova vláda, ale ani Dzurindova vláda nie je viazaná týmto záväzkom. Toto predsa by ste mali veľmi dobre vedieť.

Chcem upozorniť ďalej na to, že aj podľa vystúpení a dobrozdaní, ktoré vypracovali na základe analýzy 30 bývalých sovietskych atómových elektrární, sa konštatuje, že takzvané starnutie, prevádzkové starnutie týchto elektrární je o 30 až 70 % pomalšie, než sa predpokladalo. A dokonca aj odborníci vysvetľujú, prečo je to. Pretože konštrukcie boli na základe tzv. robustného riešenia istené bezpečnostne veľmi výrazne. Čiže robustná konštrukcia chránila pred subjektívnymi chybami a umožnila rekonštrukčne zlepšiť regulačné systémy. Takže takto sa veci majú. A pokiaľ ide o ochotu druhých dotovať likvidáciu elektrární, rád by som vás upozornil na jednu skutočnosť. V Bosne záväzky západných štátov sa investične plnia na 17 až 18 %.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec,

k vašej výhrade, že opakovane sa tu šíria nejaké informácie, chcem povedať, že keď dáte 16 identických otázok, nemôžete sa čudovať, že dostanete dve identické odpovede. Ak by bol dostatok času a priaznivejšie rozlosovanie, tak by ste mohli počuť aj 14-krát, aj 16-krát túto odpoveď, na ktorej musím trvať. A musím jednoducho nesúhlasiť s vaším vyjadrením, že ide o nesprávne a nepravdivé argumenty. Jednoducho vaša vláda, v ktorej ste sedeli, v roku 1997 schválila tie termíny, ktoré tu spomínal premiér, a ktoré som spomínal ja. Ak veríte tomu, že EBRD by dávala kompenzácie za skoršie zrušenie bloku V1, tak musím preložiť, čo EBRD znamená. Je to Európska banka, zdôrazňujem, banka pre obnovu a rozvoj, teda nie inštitúcia, ktorá disponuje fondmi, s ktorými vie kompenzovať straty vyplývajúce zo skoršieho uzavretia. Je to jednoducho podnikateľský subjekt, ktorého špecifikum je len v tom, že jeho akcionármi sú členské krajiny, ktoré do nej peniaze vložili, ale je to podnikateľský subjekt. Takže trvám na tom, na pravdivosti všetkých informácií, ktoré som predniesol.

A dovoľte mi dodať aj svoj pohľad, pretože, áno, to, čo som vám tu predniesol, boli podklady, ktoré vypracovali odborní pracovníci ministerstva hospodárstva a iných vládnych inštitúcií, o ktorých pravdivosti argumentov nepochybujem. Ale dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť a povedal vám aj svoj osobný názor na to, čo prezentujete vo svojej 16-krát položenej otázke. Teda na to, či nepovažujem to rozhodnutie o skoršom odstavení za prejav klamania občanov, nekompetentnosti vlády a ohrozenia strategických a národných záujmov Slovenska. Nepovažujem, pán poslanec, naopak, politiku, ktorá robila vaša vláda, považujem za politiku klamania občanov, za politiku nekompetentnú, nezodpovednú, za politiku, ktorá ohrozovala národné a štátne záujmy Slovenskej republiky. A najlepším dôkazom toho, že toto je pravda, vážení poslanci, vážené poslankyne, je to, že práve politika vašej vlády bola príčinou toho, že Slovensko bolo vylúčené z prvej skupiny uchádzačov o členstvo v Európskej únii, OECD a NATO. A práve toto najviac ohrozilo národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, práve toto sa stalo najväčšou hrozbou aj z hľadiska životnej úrovne, aj z hľadiska ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Takže, ak dovolíte, zhrniem a zopakujem: Nie, nepovažujem toto rozhodnutie za také, ktoré by bolo v neprospech Slovenskej republiky, naopak, považujem ho za také, ktoré zreálni a zvýši pravdepodobnosť šancí Slovenska na vstup do Európskej únie a iných integračných zoskupení a tým vytvorí predpoklady práve na to, aby sa naplnili národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Zlocha pre pána ministra Ftáčnika. Otázka znie: "Podmienky na štúdium na vysokých školách sa zhoršujú, znižuje sa počet poslucháčov po prepustení pomocného personálu, hrozí niektorým školám kolaps. Ste presvedčený o tom, že opatrenia vašej vlády umožnia zvýšiť úroveň vzdelania občanov Slovenskej republiky?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán poslanec,

chcem vám poďakovať za váš pravidelný záujem o otázky školstva, aj keď nemôžem súhlasiť celkom s konštatačnou časťou vašej otázky, respektíve súhlasím iba s prvou časťou, kde píšete, že podmienky na štúdium na vysokých školách sa zhoršujú. Je to tendencia, ktorá sa prehlbuje už niekoľko rokov a podľa môjho názoru je dôvodom zlý stav slovenskej ekonomiky, ktorý je zapríčinený spôsobom jej spravovania najmä v posledných rokoch.

Iste si pamätáte, že vysoké školy kritizovali vnútorný dlh, ktorý spôsobila minulá vláda vo výške zhruba 600 mil. korún, ktoré im chýbali na mzdových prostriedkoch, na prevádzke a na kapitálových výdavkoch. Je pravda, že my sme v tomto roku vyčlenili zhruba 100 až 130 mil. korún viac na prevádzku, ale nestačí to pokryť všetky potreby, ktoré majú vysoké školy v oblasti prevádzky, nárastu cien energií, vykurovania a podobne, to znamená, že aj my sa stretávame s tým, že podmienky na vysokých školách sa zhoršujú.

Ak píšete o tom, že sa znižuje počet poslucháčov, zrejme ste sa opierali len o informáciu Univerzity Komenského, ktorá do 1. ročníka prvýkrát po 10 rokoch znížila počet novoprijímaných študentov, ale celkove vám je iste známa situácia, že za posledných 10 rokov sa na Slovensku zvýšil počet študentov takmer o tri štvrtiny, zhruba zo 60 tisíc na 110 tisíc študentov. Čiže počet poslucháčov sa neznižuje, naopak, sa zvyšuje. Ambíciou našej vlády je vytvoriť ďalšie príležitosti pre vysokoškolské vzdelávanie pre ďalších študentov.

Ak píšete o prepustení pomocného personálu, tiež to nie je pravda, zrejme ste to zachytili v médiách, že o tomto vedieme intenzívnu diskusiu so Slovenskou rektorskou konferenciou. Je pravda, že vláda rozhodla o prepúšťaní 10 % nepedagogických pracovníkov na vysokých školách, pretože pedagogických pracovníkov a vedeckovýskumných pracovníkov vysokých škôl z 10-percentného znižovania vylúčila. Pri stretnutí predsedu vlády, ministerky financií a ministra školstva s predstaviteľmi Slovenskej rektorskej konferencie sme diskutovali o tom, že vysoké školy za posledných 10 rokov výrazne racionalizovali aj počty nepedagogických pracovníkov, pretože ten zvýšený počet študentov zabezpečujú prakticky s tým istým počtom pedagogických pracovníkov a v oblasti nepedagogických pracovníkov prichádza a prišlo k značným úsporám. Tam sme sa zhodli na tom, že Slovenská rektorská konferencia poskytne podklady a ministerstvo školstva pripraví do vlády Slovenskej republiky materiál, ktorý ukáže túto situáciu na číslach a faktoch, a vláda na základe toho bude môcť rozhodnúť, či trvá na prepúšťaní nepedagogických pracovníkov. Zatiaľ k prepúšťaniu neprišlo, takže vaše slová o kolapse sú z môjho pohľadu predčasné.

Ak sa pýtate, či som presvedčený o tom, že opatrenia našej vlády umožnia zvýšiť úroveň vzdelania občanov Slovenskej republiky, tak vám chcem odpovedať, že áno, som o tom presvedčený. Jednoducho preto, že ministerstvo školstva v súlade s programovým vyhlásením vlády pripravuje novú koncepciu rozvoja slovenského vysokého školstva, ktorá bude predložená do vlády začiatkom roku 2000. Následne bude na jej základe vypracovaný nový zákon o vysokých školách a nový zákon o financovaní vysokých škôl. Tieto koncepčné dokumenty a dva nové zákony, o ktorých budete rokovať aj v parlamente, budú tvoriť základ opatrení, ktoré podľa nás povedú k zvýšeniu úrovne vzdelávania občanov Slovenskej republiky. Sme pripravení predložiť aj celkom radikálne riešenia. Ak poznáte vývoj v Českej republike, tam prijali začiatkom toho roku, resp. od januára platí nový vysokoškolský zákon, podľa ktorého majetok štátu, ktorý spravujú vysoké školy, sa stal ich majetkom a Ministerstvo školstva Českej republiky predpokladá, že školy z neho dokážu získať dodatočné príjmy pre svoju činnosť a na zabezpečenie svojej prevádzky. Budeme uvažovať aj o takýchto riešeniach, pretože je nám jasné, že len zo štátneho rozpočtu nezabezpečíme predstavu, ktorú predkladá Slovenská rektorská konferencia, o viaczdrojovom financovaní vysokých škôl.

Takže som presvedčený, že máme pripravené a pripravujeme opatrenia, ktoré povedú k zvýšeniu úrovne vzdelávania občanov, tak ako ste sa pýtali vo svojej otázke.

Predseda NR SR J. Migaš:

Chcete dať doplňujúcu otázku, pán poslanec?

Nech sa páči.

Poslanec J. Zlocha:

Ja som skutočne zvedavý, pán minister, dokedy sa ešte budete vyhovárať na predchádzajúcu vládu Vladimíra Mečiara. Ja tu, samozrejme, mám tiež niekoľko čísiel. V rokoch 1995 - 1997 sa zvýšil počet vysokoškolákov u nás presne podľa štatistiky o 17 203. A počet pedagogických pracovníkov skoro o 2 200. Samozrejme, že vychádzali sme z toho, že úroveň alebo počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku je pomerne malý v pomere k západným krajinám. Len 7,8 %, ale máme u nás okresy, kde sa pohybuje medzi 2 a 3 percentami. Preto sme sa pri novom územnom členení snažili, aby boli vytvorené nové vysoké školy aj v tých vidieckych mestách. V Trenčíne a v Banskej Bystrici sa vytvorili nové fakulty, presunuli sa niektoré školy do Prešova, aby sa umožnilo ľuďom zo sociálne slabších rodín študovať, s okruhom 25 km môžu denne dochádzať. A teraz sa objavujú správy, rušíte akreditáciu v Banskej Bystrici, spochybňuje sa Trnavská univerzita a potom, samozrejme, nedosiahneme ani zďaleka také výsledky, ktoré by sme mali.

Aj na vysokých školách pedagógovia pri vedeckovýskumnej práci musia mať vytvorené podmienky. Keď nie sú, tak potom skutočne v duchu vašej politiky, ktorú vy robíte, síce vstúpime do Európskej únie, staneme sa členmi NATO, ale jeden mladý Slovák tam pôjde s otrhanými, zaplátanými nohavicami na kolenách aj na zadku, s batôžkom na pleci a s krosnami na chrbte a slovenské dievčatá pôjdu akurát robiť slúžky do bohatších rodín. To bude výsledok politiky, ktorú vy robíte. Pretože napríklad to, čo ste vy odôvodňovali, atómovú energetiku, to je obyčajná blbosť, neveríte ani našim odborníkom. Choďte sa spýtať našich atómových energetikov a oni vám potom povedia, aká je situácia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážený pán poslanec,

ak by pokračovala vláda, v ktorej ste boli ministrom, tak si myslím, že je veľmi pravdepodobné, že by tí chlapci s tými holými zadkami v tej Európe skončili. (Ruch v sále.) Pozrite sa, ten modernizačný dlh, o ktorom hovorili vysoké školy, neodoprie ani pán minister, ani tu bývalá pani ministerka. Je to realita. Zabezpečiť dostatočné podmienky pre vysoké školy bola úloha tak vašej vlády, ako je to úloha našej vlády. Snažíme sa s tým vyrovnať v ekonomických podmienkach, v ktorých dnes sme, a uvedomujeme si, že to nie je ľahké. Ja som tu celkom otvorene o tom hovoril. Ale máme presne takú ambíciu, akú som povedal, že sme zapísali do programového vyhlásenia - zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných študentov. Nie sme takí nafúkaní, ako ste boli vy, aby sme povedali, že v počte vysokoškolských študentov sa dostaneme na piate, resp. desiate miesto na svete. Asi to nie je celkom možné, keď dnes u nás chodí študovať 23 % populačného ročníka a vo vyspelej Európe je to 30 - 35 % a v Nórsku uvažujú o 50 - 60 %. Nie je to také ľahké. Nie je to také ľahké, ale chceme to urobiť a budeme podporovať aj školy, ktoré poskytujú vzdelanie v jednotlivých regiónoch.

Na Slovensku sa regionalizovalo vysoké školstvo a nepovažujeme to za zlý vývoj, ale myslíme si, že rozhodnutia, ktoré ste urobili, nešli vždy tým smerom, ako ste spomínali, pán poslanec. Ak ste založili Prešovskú univerzitu alebo ste založili Trenčiansku univerzitu, vyplnili ste reálne potrebu, ktorá v tom regióne bola, a my proti tej potrebe nenamietame. Ale snažíme sa vecne posúdiť, kam sa škola dostala pri zabezpečení kvality. A na to máme a mali sme už 10 rokov vytvorený orgán, ktorý sa volá Akreditačná komisia, ktorý to má posúdiť. Pravda je tiež taká, že ste vytvorili politicky motivované vysoké školy, mám na mysli Akadémiu umení v Banskej Bystrici, pretože tam ste nepokrývali regionálnu potrebu, ale chceli ste vytvoriť alternatívu k bratislavskej vysokej škole. A podobne Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave mala tiež tento podtón.

Pravda je taká, že sme objektívne čakali na výsledky posúdenia Akreditačnej komisie a vtedy chceme povedať a prídeme s tým aj do Národnej rady Slovenskej republiky, ako ďalej budeme pokračovať v existencii týchto troch nových vysokých škôl. Chcem vás ubezpečiť, že budeme veľmi vecní a budeme sa opierať o racionálne argumenty. Nič iné sme nemali na mysli od začiatku, keď sme skúmali, koľko peňazí ste do toho dali a koľko personálnych prostriedkov ste venovali do toho, aby ste tieto univerzity vybudovali na zelenej lúke.

Chcem skončiť len tým, že keby ste boli dali 450 mil. korún, vážení opoziční poslanci, na existujúce vysoké školy, tak dvojnásobný počet študentov mohol študovať, ak vám na tom tak záleží, mohli ste to urobiť. Ak ste to neurobili a prirobili ste nám starosti, my si s tými starosťami poradíme. Celkom iste vás o tom ubezpečujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Jasovský pre pána ministra Macejka. Otázka znie: "Prosím zdôvodniť vznik nového subjektu Technická ústredňa pôšt v Slovenskej pošte, š. p."

Nech sa páči.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

k predloženej otázke uvádzam, že ide o vnútropodnikovú organizačnú zmenu, ktorá je plne v právomoci štátneho podniku Slovenská pošta. Významná časť logistiky Slovenskej pošty, š. p., t. j. obstarávanie tovaru, spotrebného materiálu, cenín, odevov, predmetov pre ochranu a bezpečnosť zamestnancov bola tradične v rezorte Federálneho ministerstva spojov. Od vzniku samostatného štátneho subjektu, Slovenská pošta, š. p., je táto činnosť organizovaná s cieľom centralizácie obslužných infraštruktúrnych činností pre všetky pošty na Slovensku, ktorých je spolu 1 627. V Slovenskej pošte, tak ako vo väčšine poštových správ v zahraničí, sú pre logistiku zriadené špecializované organizačné jednotky, ktoré infraštruktúrnu vnútropodnikovú činnosť vykonávajú pre celú sieť výkonných jednotiek podniku a v trhových podmienkach vykonávajú tiež obchodnú činnosť, o ktorú má vonkajšie prostredie záujem. V Slovenskej pošte, š. p., vykonávali túto činnosť dve hlavné organizačné zložky: Technická ústredňa pôšt a Poštová filatelistická služba.

Na základe skúseností z riadenia týchto zložiek podniku, ktorých Technická ústredňa pôšt Bratislava bola do roku 1997 z hľadiska organizačného postavenia odštepným závodom Slovenskej pošty, š. p., a Poštová filatelistická služba rovnako odštepným závodom do roku 1993, boli už v predchádzajúcich rokoch postupne, aj keď menej dôsledne pripravované na vytvorenie zlúčenia a vytvorenie vnútropodnikovej silnej obchodnej jednotky s výrazným pôsobením vo vonkajšom podnikateľskom prostredí. V posledných niekoľkých rokoch však predchádzajúce vedenie Slovenskej pošty iba zrušením týchto odštepných závodov a ich nezjednotením nevytvorilo podmienky na ich obchodný rozvoj. Zásobovanie v Slovenskej pošte sa začalo vykonávať v značnom rozsahu s postupným zvyšovaním nákladov. Preto Slovenská pošta po analýze efektívnosti a porovnaní vlastného a dodávateľského zásobovania pristúpila k organizačnej zmene a zjednotila zásobovaciu a obchodnú činnosť do jednej organizačnej zložky, ktorá umožní zjednotiť a zefektívniť napríklad agendu colných deklarácií...

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, máte ešte jednu minútu.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:

... export filatelistického tovaru, zníženia daňového zaťaženia a podobne. Vo IV. štvrťroku 1998 a v I. štvrťroku 1999 vykonal odštepný závod Riaditeľstvo pôšt Bratislava porovnanie vlastného a dodávateľského zabezpečenia pôšt tlačivami. Z rozboru vyplýva, že vlastná činnosť má len 57-percentnú nákladovosť v porovnaní s dodávateľským spôsobom zabezpečenia.

Je potrebné zdôrazniť, že nešlo v tomto prípade o vytvorenie nových vnútropodnikových jednotiek, ktoré v Slovenskej pošte neexistovali, ale o zmenu, ktorá vytvára predpoklady zefektívnenia existujúcich činností ich sprehľadnením vo vnútropodnikovom ekonomickom prostredí.

Všetko, ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Čas vymedzený na hodinu otázok bol vyčerpaný. Je 15.10 hodín presne podľa týchto hodín, ktoré sú pred tabuľou, 14.10 hodine sme začínali, končím hodinu otázok.

Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady pán Béla Bugár.

Nech sa páči.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rozprave o správe o súčasnej situácii v rezorte obrany a jej možného dopadu na bojaschopnosť Armády Slovenskej republiky.

Prosím všetkých poslancov, aby zaujali svoje miesta a zároveň prosím členov vlády, aby nerušili rokovanie.

Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené pani poslankyne.

vážení páni poslanci,

budeme pokračovať v rozprave. Prosím pána navrhovateľa a spravodajcu, aby si sadli na miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcov. Prosím ticho v rokovacej miestnosti a prosím zároveň všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej miestnosti.

Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca, pán poslanec Sitek, nech sa páči.

Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa.

Poslanec J. Tuchyňa:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

pán minister,

pán podpredseda Národnej rady,

zabezpečenie svojej suverenity, zvrchovanosti, nedotknuteľnosti patrí k základným podmienkam fungovania štátu a z toho teda vyplýva i potreba určitých inštitúcií, v tomto prípade armády, ale armády nie hocijakej, armády bojaschopnej, armády pripravenej.

Než sa pustím k predmetnému vystúpeniu, rád by som najprv reagoval na niektoré výroky, ktoré tu odzneli. Chcem povedať, že ja osobne sa nezbavujem zodpovednosti a som pripravený sa zodpovedať za to, že armáda sa dostala do tohto stavu, pretože som bol štyri roky jej náčelníkom Generálneho štábu. Nechcem byť vo svojom vystúpení konfrontačný, pretože mohol by som tiež povedať, že so zadosťučinením teraz prijímam tento stav, pretože som ho avizoval dlhší čas, ale nie som škodoradostný a veci ma jednoducho bolia. K veciam je potrebné sa vyjadriť, veci je potrebné prerokovať.

Keď hovoríme o schizofrénii, ktorú apeloval pán poslanec Danko, áno, schizofréniu prejavuje v tomto smere i vládna moc, vládna koalícia, ale schizofréniu prejavuje aj opozícia, pretože stav, do ktorého sa armáda dostala, začal v roku 1996 postupným odčerpávaním rozpočtu, až sa dostal na rozpočet 1,8 minulého roku a toho roku sa pripravuje ešte rozpočet 1,3, čo už je skutočne, nechcem povedať, výsmech, ale je to veľmi vážne. Neobjavili sme teda Ameriku, ale tento stav tu akýmsi spôsobom prechádzal dlhší čas.

Chcem súhlasiť s pánom poslancom Andrejčákom, že je potrebné rozhodnúť o programoch vyzbrojovania. Áno, je to potrebné, pretože jednoducho sa dostávame do obdobia, keď je potrebné tieto veci riešiť a vyžadujú určité rozhodnutia. Ja som na túto tému sedel a hovoril s ministrom v januári, spolu s náčelníkom Generálneho štábu. Minister pripravuje takéto rozhodnutia, alebo teda takýto model. Akú dobu to bude trvať, to nedokážem odhadnúť, ale som presvedčený, že ku koncu roku takýto model jednoducho bude na svete.

Používalo sa tu v predchádzajúcich vystúpeniach veľa pojmov. Je čas a treba ich trochu objasniť. Pretože apelujeme, operujeme tu s pojmami bojaschopnosti, pripravenosti atď. Pojem bojaschopnosti je pojmom, ktorý vyjadruje schopnosť bojovať, od toho ten pojem znie. Tento pojem sa vzťahuje na jednotlivca, osádku, jednotku. U jednotlivca predpokladá odbornú schopnosť, teda pripravenú fyzickú, vycvičenú, psychologickú, morálnu atď. U osádky, pochopiteľné, to isté, ale ukompletovanosť tejto osádky, ukompletovanosť bojovej techniky alebo toho vozidla, tej zbrane, ktorú je potrebné obsluhovať, schopnosť jednotlivých členov zvládnuť túto bojovú techniku a zvládnutie taktiky boja. Pri jednotke obdobne, ukompletovanosť osôb bojovej techniky, zvládnutie bojovej techniky, zvládnutie taktiky. A takto by som mohol hovoriť ďalej, ale závisí ešte od ďalších faktorov, predovšetkým od celkovej kvality ľudského faktora, od úrovne jeho vzdelania, právneho vedomia, zodpovednosti za veci verejné, teda zodpovednosti za obranu štátu. Ďalej je to od technickej kvality výzbroje, hodnoty jej bojového potenciálu, jej bojaschopnosti, alebo modernosti tejto techniky, pretože jednoducho zbraňové systémy sa neustále zdokonaľujú a nemôžeme hovoriť o zbraniach starých, že sú moderné, aktuálne a kvalitné. Veď napríklad len v letectve už nie sú to priame vzdušné súboje, ale sú to súboje a vedenie boja na veľké vzdialenosti 60 až 80-kilometrové. Závisí to od dobrého vycvičenia, zladenia, fyzickej pripravenosti, schopnosti veliteľov riadiť boj a tak ďalej.

Bojaschopnosť potom je možné hodnotiť, alebo také sú zaužívané spôsoby, že je plná bojaschopnosť znížená alebo sú jednotky, osádky, zbraňové systémy, zväzky nebojaschopné. Bojová pripravenosť a pripravenosť je širší pojem. Takže zahŕňa bojaschopnosť, predpísané zásoby materiálu, či už potravín, pohonných hmôt, streliva, náhradných dielcov a podobne. Hodnotenie v tejto oblasti je stanovené na pripravený, alebo jednoducho nepripravený. Na to, aby mohli byť oba tieto pojmy naplňované, existujú v štruktúrach armády jednoducho tabuľky počtov, programy výcviku jednotlivca-špecialistu, osádky, počty zamestnaní, postupnosť zamestnaní, počty strelieb jednotlivcov, jednotiek, počty náletu hodín atď. Potreba veliteľských cvičení, predpísané zásoby materiálu jednotlivca, zbrane, jednotky, zväzku v armáde alebo koniec koncov v štáte vôbec, napríklad v štátnych hmotných rezervách. To má pochopiteľne vplyv na rozvinutie armády do iných štruktúr, predovšetkým za rôznych krízových situácií. Pripravení bojaschopní vojaci, ktorí odchádzajú mimo činnej služby, sú predurčení na to, aby boli povolaní do takýchto štruktúr a spravidla sa v takýchto prípadoch povolávajú posledné ročníky, ktoré boli prepustené z výkonu vojenskej služby, teda tie, ktoré by skutočne mali byť najlepšie pripravené.

Ale situácia taká, aká tu bola vykresľovaná, jednoducho vytvára to, že títo vojaci, tieto jednotky skutočne nie sú pripravené. Chýbajú zásoby materiálu, chýba bojaschopná technika, ktorá práve vplyvom nedostatku finančných prostriedkov sa neopravuje, skladuje sa, chýbajú náhradné diely na jej ukompletovanie. Čím viac tento stav bude nepriaznivejší, tým viac prostriedkov jednoducho bude potrebné na urobenie pripravenosti či už v období mieru, či už v období krízových situácií, pretože bude potrebné techniku uschopniť, bude potrebné jednotky uschopniť. Takže život armády a rezortu potrebuje jednoducho peniaze, potrebuje peniaze. Ich potreba sa dá vypočítať exaktne.

Bolo tu niekoľkokrát spomínané, že potreba je daná zákonnými normami, ako sú stravné dávky, množstvo energie, ktoré je potrebné na osvetlenie, vykurovanie, oblečenie, ale i potreby výcviku, pretože sú stanovené programy, koľko peňazí je potrebných na predpísané zásoby atď. Tým, hovoril to tu minister, hovoríme skutočne v tej terminológii štandardy. To sú normy, ktoré sú jednoducho stanovené, vyplývajú zo zákonov a vo vyspelých štátoch jednoducho o týchto nákladoch sa pri tvorbe rozpočtu ani nediskutuje, tie sú stanovené taxatívne.

Ale tak ako bolo uvádzané, sú jednotlivé programy rozvoja, ktoré sú rozpočtom zabezpečované. Armáda je neodmysliteľnou súčasťou štátnych inštitúcií a podľa branného zákona § 3 je základom ozbrojených síl. Základné úlohy armády sú definované v zákone číslo 3 a nebudem ich opakovať a prečíslovať. Aby mohli byť naplnené, musia byť vytvorené určité organizačné štruktúry, musia byť pripravované, mať predpísané zásoby, musia byť pripravené rozvinúť sa do vojnových alebo krízových počtov.

A to všetko je, tak ako som uvádzal, jednoducho dané. V roku 1997, keď som pripravoval podklady na tvorbu rozpočtu osobne, potrebovala armáda - a tá je definovaná v zákone o zriadení armády, táto štruktúra to nie je celý rezort -, potrebovala k naplneniu svojich úloh 13,3 mld. tak, aby boli zabezpečené všetky zákonné sumy. To je v podstate taký objem peňazí, aký bol vydelený v rozpočte na rok 1999. Takže nie celý rezort, ale len armáda v roku 1998 dostala 8,3, v roku 1999 to bolo 8 mld.

Tak ako som už hovoril, od roku 1996 je tu pokles prideľovania finančných prostriedkov, a preto sa nemôžeme diviť, že je i viditeľný pokles bojaschopnosti a pripravenosti armády. Pretože nie je toto zasadnutie uzavreté, nemôžem hovoriť o detailoch alebo veciach, ktoré tvoria predmet štátneho tajomstva. Ale jednoducho štát musí povedať, akú armádu potrebuje alebo akú ju chce mať vzhľadom na svoje ambície obrany, obranné záväzky, plnenie medzinárodných dohôd a záväzkov.

Je evidentné, že obrana štátu má iné poňatie ako v období pred rokom 1990. Prihlásili sme sa k programu partnerstva. Vláda deklaruje vstup do NATO. Zúčastňuje sa medzinárodných programov OSN. Skúsenosti z krajín, kde sú štandardné vzťahy a štandardná ekonomika, štandardná tvorba rozpočtu, hovoria o tom, že výdavky na obranu štátu predstavujú od 2 do 2,5 % hrubého domáceho produktu. Dokonca včera som sa na to pýtal poľského ministra obrany, ktorý tu bol, tak smernica na to im určuje mať vyčlenených 2,1 % hrubého domáceho produktu na obranu.

Schválili sme programové vyhlásenie vlády. Štát stanovuje, akú chce mať armádu v reforme. Národná rada odhlasovala účasť v mierových operáciách. Vláda odsúhlasila plnenie programu partnerstva, preto, vážení kolegovia, kolegyne, vyzývam vládu, aby sa skutočne zaoberala týmto stavom, aby reálne posúdila potreby rezortu obrany.

Chcem ju vyzvať, aby v krátkom čase a najneskoršie v priebehu budúceho roku uzavrela všetky podmienky na to, aby Slovenská republika prešla k zásadám obranného plánovania. Občania svoju dôveru k armáde, teda aj jej potrebu, odôvodňujú v prieskumoch verejnej mienky a tá je trvale najvyššia od všetkých inštitúcií. Nech teda i vláda, i Národná rada takto chápe význam štátnej inštitúcie a obrany štátu. Ale rozpočet, tak ako už to hovoril pán poslanec Sitek, sa v podstate z 90 % vráti a obráti v inom zhodnocovaní štátneho rozpočtu, v inej podobe, pomáha rozvíjať národné hospodárstvo. Takže i tieto veci je potrebné mať na zreteli.

Dnes je evidentné, evidentné, že cesta do Európskej únie vedie cez NATO. Už bolo niekoľkokrát výrazne deklarované, že tri členské krajiny, nové členské krajiny NATO je potrebné prednostne prijať do Európskej únie. Takže i toto chceme mať jednoducho na pamäti.

Keď dostane minister obrany vydelené financie až v nasledujúcich rokoch a nie budúci rok, bude neskoro na organizovanie prípravy na členstvo v NATO. Roky 2001, 2002 budú rokmi hodnotenia pripravenosti nových členských krajín, ktoré boli prijaté, ale zároveň budú i hodnotením podmienok alebo pripravenosti adeptov na členstvo v NATO. O nových krajinách rozhodne summit NATO v roku 2002. Takže z toho jednoznačne vyplýva, že najneskoršie v roku 2000 je potrebné plnou parou, tak by som to povedal, jednoducho prípravu začať.

Ďakujem za vašu pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šepták a pán poslanec Andrejčák. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Šepták, máte slovo.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán poslanec Tuchyňa, hovorili ste, že od roku 1996 je postupné odčerpávanie prostriedkov rozpočtu ministerstva obrany až po súčasný návrh 1,3 % hrubého domáceho produktu, čo považujem za schizofréniu tejto vlády z toho dôvodu, že všade hlása svoju snahu vstúpiť do NATO a namiesto toho, aby armádu posilňovala, naopak, ju likviduje. Čiže vstup do NATO z pohľadu programového vyhlásenia vlády je len ďalším planým sľubom a ukazuje na neschopnosť vlády a zlý signál do zahraničia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Andrejčák.

Poslanec I. Andrejčák:

Ďakujem za slovo.

Dovoľte mi, aby som reagoval na pána poslanca Tuchyňu. Má pravdu v tom, že vo vyspelých štátoch sa o zákonných nárokoch nediskutuje. Ale, vážení, vy ste čítali materiál, alebo niekto z nášho výboru videl materiál, kde je definované a spočítané, čo v armáde a v rezorte ministerstva obrany predstavujú a aké zákonné nároky? To je to, o čo bojujem dlhý čas. Minister potrebuje peniaze, ale musí dokázať tejto Národnej rade, či musí Národná rada buď meniť zákon, alebo mu dať peniaze. My sa nebudeme baviť v budúcnosti naozaj o veľkých miliardách, ale možno o 1,5 - 2 miliardách, ktoré naozaj minister má vo svojich rukách, a ostatné mu všetko zákon zákonnou normou obmedzuje a už predurčuje. Až to minister a jeho ľudia pochopia, prestanú problémy s financovaním armády. Nebude armáde chýbať viac než to, čo minister chce v armáde zlepšiť. Všetko ostatné mu dá Národná rada. To je jedna vec, ktorú chcem povedať. A dá sa to stihnúť za mesiac, aby to vyrobili, taký materiál, a pred ďalším plénom ešte pred rozpočtom, aby sme si to prečítali.

A druhá vec, ktorú chcem povedať, je riziko si myslieť, že niekoho sme dnes presvedčili z ľudí, ktorí svojou odbornosťou nie sú v oblasti obrany. Nepoznám tu jediného poľnohospodára, jediného zdravotníka, jediného pedagóga, ktorého sme dnes diskusiou presvedčili. Ani za mesiac ho nepresvedčíme, ak tento materiál nepripravíme.

A po tretie, čo chcem povedať, o programovaní a plánovaní to len hovoríme. Prosím vás, pán minister, povedzte v záverečnej reči, kedy vy, ministerstvo, dáte návrh na zmenu rozpočtových pravidiel.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Minister obrany SR P. Kanis:

Vážený pán podpredseda,

ctené dámy,

vážení páni,

chcel by som svoje záverečné vystúpenie začať tým, že som rád, že Národná rada včera rozhodla zaradiť tento bod do programu svojho rokovania. Už som tu zdôvodnil, že do výboru pre obranu a bezpečnosť bola predložená správa o súčasnej finančnej situácii. Tí, ktorí požadovali dajaké presné údaje, chcel by som ich odporučiť, aby si túto správu prečítali.

Možný dosah finančnej situácie v rezorte ministerstva obrany na bojaschopnosť armády - je tam vlastne charakterizovaný k dátumu 31. 8. 1999 a je konkretizovaný v 15 oblastiach. Táto správa bola tajná, členovia výboru pre obranu a bezpečnosť túto správu majú a je tam v 15 oblastiach všetko rozpísané, čo sa týka finančných zdrojov, aj v ktorých oblastiach, v akej výške a na čo presne. Čiže nepovažujem za korektné tie názory, ktoré tu boli vyjadrené, ako keby tu nebolo podaných dosť informácií. Musím povedať, že všetci tí, na ktorých výkonnosť a intelekt sa musí Národná rada spoliehať aj v týchto otázkach, takúto správu dostali.

Diskusia o tejto správe viedla výbor pre obranu a bezpečnosť k záverom a uzneseniu, ktoré tu boli viackrát povedané, ale nie je to nič nové v tomto zmysle, je to už zachytené v uznesení výboru číslo 103 a myslím si, že páni poslanci, ktorí dávali návrh aj do uznesenia Národnej rady z prerokovania tohto bodu, vlastne opakujú tieto uznesenia a ja to považujem za správne vzhľadom na to, že z tej kvality uznesenia výboru sa prechádza na uznesenie Národnej rady. Vítam tieto návrhy a vítam aj tie, ktoré by mali byť súčasťou uznesenia.

Ja by som začal tým, asi čím končil vo faktickej poznámke pán poslanec Andrejčák. Chcel by som zdôrazniť, že to nie je len otázkou, či si minister alebo ľudia na ministerstve niečo uvedomia. Tu ak má dôjsť k zmene spôsobu stanovovania rozpočtu v kapitole ministerstva obrany, tak musí dôjsť k zmene systému tvorby rozpočtu predovšetkým na ministerstve financií.

O obrannom plánovaní, ktoré je základnou podmienkou prípravy do aliancie, sa veľa hovorí, ale neboli urobené kroky. Máme koncepčný materiál k tejto záležitosti, bol schválený v Rade obrany štátu, bol schválený vo vláde Slovenskej republiky, predpokladáme, že by sme mohli spraviť prvé kroky od 1. januára 2001, teda rok 2000 je prípravnou fázou začať prechádzať na tento systém obranného plánovania, ktorý znamená stabilitu zdrojov pre rezort obrany, takú stabilitu, kde je najskôr určený vecný obsah a k nemu sú priradené zdroje. To znamená, že aj v parlamente prebieha kontrola toho, ako sa vynaložili zdroje a na aké úlohy.

Ale zasa musím zdôrazniť to, že nie je ani problém s tým, či rezort obrany sa uspôsobí na takýto systém fungovania, naopak, myslím si, že každý minister obrany aj predo mnou si želal, aby takýto systém tu fungoval, ale problém je, či spôsob tvorby rozpočtu na ministerstve obrany a potom schvaľovanie vo vláde aj v Národnej rade akceptuje to, čo požaduje obranné plánovanie. To znamená, že ak príprava do aliancie, tak potom nie je to záležitosťou zďaleka len rezortu obrany, ba v tomto prípade väčšiu zodpovednosť a dokonca aj spôsob riešenia je v rukách iných ministerstiev a najmä ministerstva financií.

Ja by som bol veľmi rád, aby sa to uplatnilo, pretože by sme sa vyhli už tým rôznym trápnym dohadom potom pri prijímaní rozpočtu. Veď sám z minulého obdobia z výboru pre obranu a bezpečnosť dobre poznám, že výbor vždy staval otázku, aby sa nesiahalo na peniaze v priebehu roka, ktoré boli určené rezortu obrany, a obyčajne v posledných rokoch, to znamená nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcej vlády, sa siahalo k viazaniam, ak to ministrovi financií nevychádzalo.

Ja som veľmi rád aj za to, čo tu povedal pán poslanec Tuchyňa. Povedal to, že vlastne už viac rokov začína tento problém. Chcem zdôrazniť, že my sme dali skutočne pravdu o stave finančnej situácie v rezorte v tej správe pre výbor. My jednoducho nemáme záujem už zakrývať niektoré veci, pretože sú to veci, ktoré sa nemôžu viazať len na toho či onoho ministra alebo na toho či onoho štátneho tajomníka. Je to vec tohto štátu. A tu sa systémovo veci dostali do slepej uličky. V tom prípade ani my už jednoducho nemôžeme zakrývať niektoré veci, ktoré sa zakrývali. A je známe, že táto tendencia je tu viac rokov. V podstate od rozpočtu, ktorý tvoril 2,35 % z HDP v roku 1995, odvtedy stále idú prostriedky, ako ich meriame ako percento k HDP, tieto prostriedky idú stále dolu. V minulom roku boli 1,9, v tomto roku 1,7, pritom sa ešte uskutočňovali viazania a návrh na budúci rok je už absolútnou katastrofou. Takže tento bod programu ja chápem napriek všetkým kritikám aj invektívam a rôznym názorom ako bod, ktorý by mohol začať nejakú novú cestu na systémové riešenie týchto problémov. A myslím si, že na tom by sme mohli mať všetci záujem a najmä všetci tí, ktorí v rezorte obrany pôsobili a poznajú ho.

Chcel by som vás, panie poslankyne a páni poslanci, predsa len upozorniť na jednu vec. My sme dali tu k dispozícii poslanom materiál, ktorý obsahuje verziu koncepcie reformy pre verejnosť. Musím povedať, že odmietam také dehonestujúce názory, ktoré vyplývajú zo silných rečí, ale niet s čím porovnávať túto koncepciu. Niet s čím porovnávať. Nechcem sa vracať dakde do minulosti, ale bol som ministrom aj v roku 1994 a vy, páni, dobre viete, že v roku 1994 sa prijali dajaké koncepčné materiály, prijala sa obranná doktrína, nadväzovalo sa na to, čo, prirodzene, bolo urobené aj predtým, pretože myslím si, že v rezorte obrany je istá špecifika aj v tom, že často tieto materiály robia tí istí ľudia. A to už, prosím, tieto názory, ktoré tu boli, veľmi silné slová neberiem ako nejaké urážanie ministra. To som si už zvykol. Ale, prosím, neurážajte aspoň tých ľudí, ktorí to aj za vás robili a ktorí mali dajaké názory. To znamená, že tí ľudia sú podľa môjho názoru dostatočne profesijne a kvalitne pripravení, aby bez ohľadu na to, aký minister nastúpi, ich rešpektoval. Ja som ich rešpektoval a zapojil do týchto prác. A oni sami môžu povedať, ako sa to tvorilo. Nie je pravda, že nebola možnosť sa vyjadriť pre iných. Či to bolo z Ministerstva obrany Slovenskej republiky, či z Generálneho štábu, všetci kompetentní mali túto možnosť a majú ju naďalej, pretože táto práca je naďalej otvorená.

Ak tu povedal pán poslanec Andrejčák, že ľudia nevedia, že vlastne na ministerstve obrany a Generálnom štábe... pán poslanec, vy viete veľmi dobre, že niektoré dokumenty, keď sa tvoria, sú záležitosťou tých pracovných skupín, ktoré to robia a dostávajú sa pre širokú verejnosť, v tomto zmysle vojenskú, na známosť vtedy, keď je o tom rozhodnuté. Ak ste hovorili, čo sa nedá, je harmonogram na spracovanie organizačných štruktúr a tabuliek mierových počtov ministerstva obrany, kde je všetko takpovediac rozfázované do jednotlivých krokov a do jednotlivých činností k 1. 1. 2000. Ide celkovo o 19 krokov, ktoré sú tu pripravené, na ktorých robia skupiny, sú termínované a my ideme v súlade s týmito termínmi. Čiže je ľahko povedať niečo dehonestujúce, ale za tým sa skrýva nejaká dlhodobo organizovaná činnosť za účasti množstva ľudí. Takže nepovažujem takéto názory za zodpovedajúce skutočnosti.

Teraz k jednotlivým pripomienkam, ktoré tu boli. Ja si myslím, že musíme vychádzať z toho záveru uznesenia, ktorý prijal výbor pre obranu a bezpečnosť, a v tomto vidím skutočne aj prínos výboru a, samozrejme, aj Národnej rady, ak schváli to uznesenie, ktoré tu bolo navrhované. Chcel by som však upozorniť na to, že my nemôžeme v prípade rozpočtu pre kapitolu ministerstva obrany rozprávať v logike, že komu brať. Ak nám niekto navrhol 1,35, tak je to nezmysel. To sa pridávam ku všetkým, ktorí to hovoria. Pre mňa, ak sa usilujem získať isté zdroje a sú to zdroje vzhľadom na potrebu, realizáciu záujmov štátu, záujmov obrany, tak predsa poviem otvorene - zdravý rozum nemôže navrhnúť rozpočet na úrovni 1,35 HDP. Nemôže! To musíme potom skúmať otázku, samozrejme, ako mohli vôbec úradníci na ministerstve financií, ktorí prehliadajú záujmy rezortu, dospieť k takejto záležitosti. Prosím, ja hovorím v tomto zmysle do práce štruktúry aparátov. Je to jednoducho iracionálny návrh, ktorý likviduje armádu. A to hovorím, prirodzene, napriek tomu, že som si vedomý, že to je takpovediac vnútri vzťahov, ktoré sú či už vládne, alebo stranícke. Napokon v tomto vidím aj význam tohto bodu, aby sme dospeli k istému riešeniu.

Bolo tu už povedané pánom poslancom Tuchyňom, že vo viacerých armádach štátov, ktoré s nami susedia alebo ktoré sú v aliancii, sa ukázalo, že ten štandard, ktorý môžeme merať percentami z HDP, je kdesi medzi 2 - 2,5 %. Podľa toho sú aj armády, ktoré sú vyššie, samozrejme, sú niektoré nižšie, ale to je dosť typický štandard. To znamená, že tendencia, ktorá tu je v posledných rokoch, sústavne znižovať napriek rastu HDP, jednoducho je nezdravá tendencia. A súhlasím s tým, že tu treba skutočne apelovať na politické uvedomenie si problému na úrovni vlády, ako aj Národnej rady. Napokon Národná rada rozhoduje o týchto veciach, takže preto asi o tom debatujeme, že tu nakoniec sa rodí záverečný produkt a finálna podoba štátneho rozpočtu aj pre kapitolu ministerstva obrany. Čiže my nikomu nechceme brať, chceme len dostať to, čo rezort obrany má dostať a čo dostával dajme tomu začiatkom vzniku tohto štátu.

Boli tu aj faktické pripomienky. Pani poslankyňa Slavkovská postavila otázku priorít, či školstvo, či obrana a podobne. Opäť chcem zopakovať, že skutočne ak nám niekto dá taký nízky rozpočet, tak to nie je vecou, že budeme brať iným, ale jednoducho východiskové určenie percenta HDP alebo výšky rozpočtu je úplne zlé a nezodpovedné. To je prvá vec. Ja nechcem stavať veci tak, že je to boj medzi rezortmi. Prirodzene, školstvo takisto potrebuje. Bolo by možno dobré, keby sme čím skôr prešli na také postupy, že aj keď každá krajina má svoje špecifiká, ale tak ako je v obrane, je aj v iných rezortoch, či je to školstvo, alebo zdravotníctvo, istým spôsobom určovaný štandard, koľko by to malo byť percent HDP. Možno by bolo dobré začať uvažovať z tejto stránky, koľko kde ide na školstvo a keby sme potom tvorbu rozpočtu nejakým spôsobom dostávali do takýchto podôb. A potom by sme nehovorili o tom, či niekomu prerozdeľujeme alebo či niekomu berieme.

Pani poslankyňa Slavkovská, ak vyčítate to, že sme poslali jednotku do Albánska, tá už tam nie je, je jednotka v Kosove. 40 ľudí je symbolická účasť tejto republiky, treba povedať. To je symbolická účasť. Nepreceňujme to, zapojili sme sa do nejakej medzinárodnej akcie, ale zďaleka ten rozsah našej účasti nie je taký, že by tento štát, alebo dokonca aj rezort bol nejako ohrozovaný. Ide, samozrejme, o inú vec, že toto sú veci vlády, veci štátu. Takéto peniaze nemajú čo, takpovediac, byť v kapitole rozpočtu ministerstva obrany. To musia byť peniaze, ktoré sú v príslušnej štruktúre či už vo Všeobecnej pokladničnej správe, alebo - dajme tomu ak sa rozhoduje o rýchlom dajakom vyslaní - v rezerve vlády, alebo kde, odkiaľ sa používajú. Ale takto treba povedať, že aj v rezorte obrany je množstvo peňazí, ktoré sa vydávajú na niečo, čo nemá súvislosť s obranou. Bol by som za to, aby sa tento rozpočet očistil, spriehľadnil a možno dostal do iných rezortov alebo dostal do príslušných iných kapitol štátneho rozpočtu.

Pani poslankyňa Belohorská, ja si myslím, že ja sa nesprávam ako opozičný poslanec. Jednoducho beriem zodpovednosť za veci, za ktoré môžem brať zodpovednosť. Sú však veci, ktoré idú ponad naše hlavy, a minister bez toho, ako sa volá, jednoducho si v týchto veciach nepomôže. Áno, čo sa týka napríklad letových hodín, sme na tom veľmi zle, ale sme na tom veľmi zle už viac rokov, treba zasa povedať. Chceli sme to riešiť aj tým, že by vojsko neplatilo DPH za letecký benzín, ktorý sa používa na letecký vojenský výcvik. Zdá sa mi, že sa nám to podarí, čiže tam by nejaké zdroje boli. Maďarská republika bola takisto nútená po vstupe do aliancie riešiť túto otázku, vyčlenila 60 pilotov a dostali 100 hodín na lietanie. Myslím si, že aj my musíme zdvíhať počet letových hodín, samozrejme, znižovať počet pilotov aj vzhľadom na množstvo techniky, aj vzhľadom na to, čo potrebujeme.

Pán poslanec a predkladateľ Sitek tu rozoberal otázku vládneho programového vyhlásenia, najmä otázku rastu na obranné výdavky vo výške 0,1 % HDP. My sme do programového vládneho vyhlásenia túto cifru dávali aj na základe skúseností iných štátov, ktoré sa chceli dostať do toho štandardu 2,5 % z HDP. Je aj pre mňa smutné, že sa v prvom roku jednoducho touto cestou nešlo. Naopak, došlo k poklesu vlastne z 1,9 na 1,7, čo musíme dobehnúť, ak berieme programové veci vážne. Ja si pamätám na ten rozhovor, keď to bolo, a vtedy aj pán poslanec Danko kritizoval toto číslo 0,1, že to je veľmi málo, hoci som vtedy upozorňoval na to, že to sú obrovské peniaze a mám vážne obavy, či vôbec bude možné to 0,1 HDP získať. Súhlasím, prirodzene, s kritikou toho, že ak si vláda dá do vládneho programového vyhlásenia niečo, tak to musí realizovať, a ak to nerealizovala prvý rok, tak musí robiť kroky na to, aby v priebehu rokov, v ktorých vládne, sa jednoducho dostala do tohto tempa. Preto sme tu, preto hľadáme riešenie, ako to dosiahnuť a ako to urobiť.

Chcel by som však zdôrazniť, že v tomto prípade skutočne ja vediem vojnu s ministerstvom financií a nemôžem ináč. A nie je to len otázka zápasu rezortov, je to otázka aj hierarchie istých cieľov. A tie ciele pre túto vládu sú stanovené v programovom vládnom vyhlásení, kde jedným zo strategických cieľov je aj získať členstvo v aliancii.

Hovorím to práve preto, že som už na začiatku svojho vystúpenia povedal, že treba nám mať funkčnú armádu, bojaschopnú armádu a aj potom možno uvažovať o vstupe do aliancie. Ak nebude funkčnosť, ak nebude bojaschopnosť, ak by nebola obranyschopnosť, tak potom zrejme nemusíme sa hrať na dajakú prípravu, ktorá aj tak by nestačila na to, ak by nespĺňala armáda základné kvality.

Pani poslankyňa Tóthová otvorila otázku, teda že v akom stave je armáda, a ľudia chodia po zahraničí. Myslím si, že nerobia kamufláž, pani poslankyňa, pretože celý rad faktov svedčí o tom, že na tomto poli, čo sa týka dôveryhodnosti, vláda, ktorej som členom, získala patričný úspech. Stačí porovnať, ako ste vy dopadli v Madride, ako sme my dopadli vo Washingtone. Netreba viac slov k tomu. Je to základný fakt.

A potom, čo sa týka, ako keby tento stav sa zrodil v tomto dni. Myslím si, že viacerí poslanci tu už povedali, že je to tendencia viacerých rokov. Tendencia viacerých rokov. To sa nezačína teraz. Iba teraz sa to dostáva do situácie, ktorá je už skutočne na pokraji priepasti. V tom je celý rozdiel. Ale kroky k tomuto stavu sa začali v minulosti, pred niekoľkými rokmi.

Pán poslanec Húska, ja si vás vážim ako človeka, ktorý má svoj vek, a teda aj svoje šediny a treba mať úctu k šedinám, ale prosím vás, nesúďte tieto veci z toho, že si niečo prelistujete. Zaoberali sa tým ľudia, ktorí troška tomu lepšie rozumejú ako vy, prepáčte, že to tak hovorím. A keď často vaša obľúbená téma je o geopolitike - a ja to čítavam, aj vaše pokračovania v Slovenskej Republike -, ale chcem vám len pripomenúť jeden materiál o geopolitike, ktorý bol za Mečiarovej vlády, a ako sa po slovensky hovorí, skončil veľkým "prieserom", že nakoniec bol stiahnutý a nikto o ňom ani nerozprával. Ten geopolitický materiál totiž obsahoval vašu predstavu o smerovaní Slovenska, ktorá skončila v izolácii. To bola predstava, ktorá skončila v izolácii. Či to bolo v Madride, či to bolo s Európskou úniou, tak, prosím vás, neškoľte, aký ste vy systémový analytik. Niekedy mám pocit, že máte krátku pamäť a zabúdate na veci, ktoré ste predkladali. Rozrábať tézy o zvrchovanosti, robiť si posmech z toho, keď niekto tam napíše v podstate o tom, ako je možná tendencia o zvrchovanosti územia a zvrchovanosti občanov, nuž ale sú skutočnosti, samozrejme, v Európe, kde sa vytvárajú nadnárodné štruktúry obrany.

(Ruch v sále.)