Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, je o minútu 12.00 hodín, preto odporúčam, aby sme teraz vyhlásili dvojhodinovú obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine bodom programu - otázky a odpovede členov vlády na otázky, ktoré položili poslanci.
Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta v rokovacej miestnosti.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Dovoľte mi, aby som na úvod tohto bodu ospravedlnil pána generálneho prokurátora Milana Hanzela, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Na otázku položenú generálnemu prokurátorovi dá pán generálny prokurátor písomnú odpoveď.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Niekto si zabudol okuliare.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pána ministra Kukana zastúpi pán minister Kňažko, otázky smerované na bývalého ministra Černáka zodpovie podpredseda vlády Ivan Mikloš, na otázky pána Lászlóa Miklósa odpovie pán Harna.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Jasovského. Otázka znie: "Nepokladáte prísľub odstavenia dvoch reaktorov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a z toho vyplývajúcu ročnú stratu na produkcii a zamestnanosti 15 mld. korún v podmienkach roku 2008 za prejav klamania občanov, nekompetentnosti vlády a ohrozenia strategických a národných záujmov Slovenska?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
na Mníchovskom samite G 7 v roku 1992 boli reaktory typu VVR 440/230 označené ako také, ktoré nie je možné rekonštrukčnými prácami dosiahnuť prijateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti.
Slovensko napriek tomuto hodnoteniu dokázalo rekonštrukciou zvýšenie jadrovej bezpečnosti jadrovej elektrárne V1 s týmto typov reaktorov, čo bolo vysoko hodnotené aj nezávislými organizáciami MAAE, WANO aj samotnou Európskou komisiou. V prípade, že by sa rekonštrukcia nerealizovala, Úrad jadrového dozoru by prevádzku po roku 2000 nepovolil. Pri spúšťaní jadrovej elektrárne V1 do prevádzky sa počítalo s prevádzkou 25 rokov, teda do roku 2003 až 2005. Projektom stanovený čas životnosti je 30 rokov. V praxi to znamená odstaviť jadrovú elektráreň V1 v rokoch 2008 až 2010. Priamy vplyv na energetiku Slovenskej republiky má v súčasnosti Dohoda o pridružení medzi Slovenskom a Európskou úniou. Príprava na členstvo si vyžadovala najmä prijatie realistického dátumu odstavenia jadrovej elektrárne V1. Vláda Slovenskej republiky po prerokovaní materiálu "Zhodnotenie dopadov a realistického termínu odstavenia V1 v súlade s návrhom energetickej politiky Slovenskej republiky" prijala uznesenie, ktorým rozhodla o odstavení blokov V1 v rokoch 2006 až 2008.
Toto ústretové rozhodnutie vlády Slovenskej republiky ocenila Európska komisia a väčšina štátov Európskej únie. Z programového vyhlásenia vlády schváleného poslancami Národnej rady Slovenskej republiky okrem toho vyplýva jednoznačná orientácia Slovenska na členstvo v Európskej únii. Vláda stanovením realistického programu odstavenia V1 splnila jednu z najdôležitejších požiadaviek Európskej komisie na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie. Z uvedenej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že vláda Slovenskej republiky postupovala v otázke V1 kompetentne a v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Chcem ešte uviesť niekoľko čísiel a niekoľko skutočností. Napríklad na likvidáciu V1 je potrebných 13 mld. Sk. Slovenské elektrárne počítajú pri likvidácii V1 s príspevkom zo štátneho rozpočtu 5 mld., alebo 7 mld., ak budú oba bloky odstavené v rokoch 2006 až 2008. Vzhľadom na to, že Slovensko prijalo realistický rok odstavenia, získali sme z Európskej únie 180 mil. euro a možnosť mimoriadne výhodnej pôžičky Euratom na likvidáciu V1. Rovnako chcem pripomenúť, že nie je pravdou, že každý rok skrátenia prevádzky V1 spôsobuje stratu 15 mld. Sk. To je neuveriteľný omyl, pán poslanec. Jadrová elektráreň V1 vyrobí ročne 5,4 mil. MWh ročne za cenu približne 800 Sk za MWh, čo je mimochodom aj súčasná trhová cena možného dovozu. Ročne sa odvedie do fondu likvidácie jadrových elektrární okolo 614 mil. korún. Ak teda skracujeme o dva roky prevádzku V1, prichádzame o tržby, nehovorím o nákladoch, ale prichádzame o tržby 4,3 mld. Sk za obidva roky. Zároveň mi dovoľte vás informovať, že za ústretový krok, ktorý vláda ukázala, dostaneme príspevok, alebo rokuje sa o príspevku z Európskej únie vo výške 20 mil. euro ročne.
Chcem však povedať ešte ďalšiu záležitosť. Bola to vaša vláda, pán poslanec Jasovský, ktorá v roku 1997 schválila energetickú koncepciu Slovenskej republiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010. V tejto koncepcii počítala s odstavením V1 v roku 2000. A len jedna zo štyroch alternatív koncepcie uvažovala s rokom 2005 na odstavenie. Mimochodom, vtedy ešte platilo uznesenie vlády o odstavení v roku 2000. Všetky predchádzajúce energetické koncepcie počítali s odstavením v roku 2005. Všetky koncepcie vašej vlády, pán poslanec Jasovský. Z toho, čo som povedal, a boli to fakty, teda jednoznačne vyplýva, že sme dosiahli výhodnejší čas ukončenia prevádzky oboch blokov Jaslovských Bohuníc V1 a navyše dostaneme priamo dotačné peniaze za skoršie odstavenie, ako sme zvažovali. Navyše dostaneme 180 mil. euro na samotný proces odstavenia a ďalšiu mimoriadne výhodnú pôžičku Euratom na likvidáciu V1.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Jasovský, chcete zadať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte na to dve minúty.
Poslanec J. Jasovský:
Vážený pán predseda vlády,
bohužiaľ, moje údaje, ktoré som konzultoval s odborníkmi, nielen zo Slovenska, sú iné, ako máte vy a vaše údaje zavádzajú občanov Slovenska. Ale ja si myslím, že podstatný je fakt, že blok V1 v Jaslovských Bohuniciach po ukončení rekonštrukcie v budúcom roku bude z hľadiska bezpečnosti a jej funkčnosti špičkovou jadrovou elektrárňou, čo doteraz potvrdilo celkom 25 nezávislých misií z rôznych štátov tohto sveta.
Podobne nespochybniteľný je aj 15-miliardový dosah v podmienkach, opakujem, v podmienkach roka 2008, nehovoriac o tom, že sa stratí finančné zabezpečenie likvidácie reaktorov V1. Z tohto pohľadu podpora Európskej únie vo výške 20 mil. euro, čo je zhruba 800 mil. korún, je smiešnou almužnou a vôbec nerieši vzniknutý ekonomický problém, pričom ste vôbec nespomenuli, pán predseda vlády, zamestnanosť. Po prezentácii týchto údajov v Európskej komisii minulý týždeň vyjadrili počudovanie nad nezmyselným postupom slovenskej vlády aj viacerí predstavitelia tejto komisie a postup vlády označili za nepochopiteľný. To je tiež určitý fakt. Opakujem, pán predseda vlády, že takýto záväzok bude mať pre slovenskú ekonomiku katastrofálne dôsledky a otvorí priestor na určitý politicky a lobisticky motivované úlohy aj pre ďalšie strategické energetické podniky Slovenska.
A preto znovu opakujem, vážený pán predseda vlády, otázku: Aké sú dôvody pre rozhodnutie vlády uzatvoriť dva bloky elektrární? Ak napríklad len závery MAAE vo Viedni, čo je asi komisia aj orgán, ktorý je relevantný v rámci Európy a v rámci sveta a nie sú žiadne iné kritériá ani iné štandardy v tejto oblasti ani v Európskej únii, ani v G 7, ak tento orgán povedal, že po postupnej rekonštrukcii budú splnené všetky požiadavky MAAE pre ďalšiu bezpečnú prevádzku...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, čas vymedzený na zadanie otázky uplynul.
Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Je to typická reč opozičného politika, pán poslanec Jasovský. Čo sa vám hodí, poviete, čo sa vám nehodí, nepoviete. Povedali ste len jednu časť príspevku, ktorú dostaneme, ktorá je na úrovni 20 mil. euro každý rok včaššieho odstavenia. Ale prečo ste sa nezmienili o tých 180 mil. euro, pán Jasovský? To sa vám, samozrejme, do tej demagógie nehodí. Rovnako by som bol rád, keby ste menovali oných predstaviteľov Európskej komisie, ktorí spochybnili toto rozhodnutie slovenskej vlády. No nemôžete ich menovať, lebo takí nejestvujú. Naše rozhodnutie sa rodilo v niekoľkomesačnej interakcii našich odborníkov, odborníkov Európskej komisie a ja by som len opakoval fakty, skutočnosti, ktoré jednoznačne ukazujú, že vyťažíme z Jaslovských Bohuníc z V 1 maximum, čo sa vyťažiť dá, a že nám to otvára cestu na konkrétne negociácie o začlenení Slovenska do Európskej únie. K negociáciám, o ktorých - tak medzi nami, pán poslanec - sa vláde, ktorej ste boli členom, ani nemohlo snívať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána podpredsedu Národnej rady Mariána Andela. Otázka znie: "Vláda zriadi v krátkom období Úrad verejného a koncesného obstarávania. Chcel by som počuť predstavu o tomto úrade. Koľko bude mať zamestnancov, aké systémové kroky chystá na zabezpečenie transparentnosti obstarávania bez straníckych princípov? Budú vedúci pracovníci tohto úradu obsadzovaní na základe straníckych dohôd alebo na základe odbornosti?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
v súlade s § 80 zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo bolo riešené uznesením číslo 439 Národnej rady zo 14. septembra 1999, sa od 1. januára 2000 zriadi Úrad pre verejné obstarávanie so sídlom v Bratislave ako odborný ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného a koncesného obstarávania. Z tohto obsiahleho stanoviska uvediem to, na čo ste sa celkom konkrétne pýtali, a to skutočnosť, že úrad bude mať 110 zamestnancov, základom budú odborní zamestnanci z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky a krajských úradov zo zrušených oddelení dohľadu nad obstarávaním. Doplnenie stavu zamestnancov do konečného stavu bude vykonané priebežne do konca roku 2001 na základe konkurzného konania, pričom budú pri prijímaní zamestnancov vrátane vedúcich pracovníkov uprednostnení odborníci so skúsenosťami v oblasti verejného a koncesného obstarávania. V roku 2000 sa predpokladá stav zamestnancov asi 95 vzhľadom na skutočnosť, že niektoré činnosti bude úrad vykonávať postupne od roku 2001 a 2002. Napríklad vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov, príprava odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie. Z uvedeného je zrejmé, že bude pri výbere budúcich zamestnancov Úradu pre verejné obstarávanie kladený najväčší dôraz na odbornosť. Teda 110 zamestnancov a odbornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Prečo som položil túto otázku, pán premiér? Z jednoduchého dôvodu. Na Slovensku v tejto oblasti máme maximálne 10 špičkových odborníkov, teda ľudí, ktorí majú zahraničné certifikáty a odbornú prax v celom rozsahu, ako to vyžaduje zákon. Teda od vzdelania cez organizáciu súťaže až po dohľad. Žiaľ, nepodarilo sa nám v parlamente schváliť tú pôvodnú verziu, kde by tento úrad bol skutočne nezávislým a kde by predsedu tohto úradu vymenovala Národná rada Slovenskej republiky. Z toho dôvodu aj moja otázka smerovala tým smerom, že by som sa prihováral za to, aby sa pri výbere predsedu neuplatňovali úzke politické záujmy, ale aby sa dala prednosť tým nezávislým odborníkom, ktorí sú renomovaní, ako som povedal, majú aj vo svete svoje meno a sú pokladaní za odborníkov. V rukách týchto ľudí totiž bude dohľad nad nakladaním s vyše 60 mld. verejných prostriedkov ročne, čo predstavuje takmer jednu tretinu nášho štátneho rozpočtu. Čiže je to skutočne veľká, veľká zodpovednosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne za tento záujem.
Nemám veľmi k tomu čo dodať. Som rád, že máme takýto zákon, ktorý spĺňa v tejto oblasti citlivo vnímanej a sledovanej aj Európskou úniou a Európskou komisiou už európsky zákon, a myslím, že to, čo ste povedali, už by som iba opakoval. Budeme stále viacej preferovať odbornosť pri výbere ľudí na takéto posty.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Kalmana. Otázka znie: "Slovenskú republiku zachvátila doteraz nezvyčajná vlna sociálnych nepokojov - hladovky, štrajky, masové mítingy. To je výsledok vašej ekonomickej a sociálnej politiky. Prečo teda, keď je ohrozená stabilita našej krajiny, nerešpektujete požiadavky Konfederácie odborových zväzov, a to najmä v intenciách vašich predvolebných sľubov?"
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
keď som čítal otázku, nebolo mi jasné, či sa pýtate na Slovensko, alebo na nejakú inú krajinu, pretože používať takéto termíny, ako ste použili v súvislosti so Slovenskom, je, mierne povedané, nadnesené, neprimerané, nepravdivé. Protestné hladovky vznikajú najmä vo firmách, ktoré boli nezodpovedným spôsobom rozdávané vašim ľuďom. Títo ľudia nedokážu tieto firmy spravovať, nedokážu robotníkom vyplácať výplaty, a preto je medzi nimi napätie, pozri Pratex Čadca, ktorý je vaším dielom.
Ale teraz konkrétne k otázke, lebo mám málo času. Posledné rokovania s Konfederáciou odborových zväzov priniesli 59 požiadaviek Konfederácie odborových zväzov, z tých 36 sme akceptovali, 19 sme akceptovali čiastočne s perspektívou, ak dopracujeme vzájomné postoje ich akceptovateľnosti, a iba 4 požiadavky vláda v súčasnosti nemôže akceptovať, pretože to neumožňuje právny stav alebo ekonomická situácia. Ja pripomínam len jedno, že vy ste Konfederáciu odborových zväzov absolútne ignorovali a potom to človeka zabáva, keď od nás pýtate, prečo neakceptujeme všetky požiadavky Konfederácie odborových zväzov. Zajtra napríklad budeme celý deň diskutovať s Konfederáciou odborových zväzov o štátnom rozpočte na rok 2000.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vymedzený na odpovede pre predsedu vlády bol vyčerpaný. Teraz pristúpime k odpovediam na otázky pre členov vlády.
Prvú otázku zadala pani poslankyňa Tóthová pre pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Považujete vládne návrhy novely zákona o sociálnom zabezpečení, Zákonníka práce a návrhu zákona o príspevku na bývanie za návrhy, ktoré nezaujímajú širokú verejnosť?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
odpovedám áno, zaujímajú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno. Ďakujem.
Veľmi som povďačná pánu ministrovi, ktorý potvrdil názor poslancov opozície, ktorí žiadali, aby tieto zákony, respektíve ich prerokúvanie bolo v priamom prenose televízie, pretože sme vychádzali práve z toho, že občanov tieto zákony veľmi zaujímajú. Na to predsedajúci, ktorý viedol rokovanie parlamentu, zdôvodnil aj po zápornom hlasovaní, že ani jeden z bodov nie je taký, že by zaujímal širokú verejnosť. Ajhľa, a pán minister presne vie, že zaujíma širokú verejnosť. Taktiež poslanci vládnej koalície mali ten názor, že nezaujíma verejnosť. Je to veľký paradox práve v čase, keď sa dáva návrh zákona, ktorý má realizovať právo na informácie. Je to aj paradox, lebo Rada Slovenskej televízie zaviazala riaditeľa STV, aby zvážil prenosy, priame prenosy z parlamentu vtedy, ak spĺňajú kritériá zásadného vnútropolitického významu. A toto je také kritérium. A na to, aby rozhodol riaditeľ STV, je potrebný impulz parlamentu. Je nám veľmi ľúto, že parlament odmietol náš návrh, aby takýto impulz z parlamentu prišiel. Je to veľká škoda, pretože vo voľbách, vážení koaliční poslanci a koaličná vláda, ste sľubovali občanom, ako zabezpečíte pre nich informovanosť. Sľubovali ste priame prenosy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán minister?
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
samozrejme, rozhodnúť o tom, či prenášať televízny prenos z tohto prerokúvania zákonov je záležitosť, ktorú máte vy ako poslanci, a nie ja ako člen vlády. Na druhej strane chcem vás ubezpečiť o tom, že naše ministerstvo týmto zákonom venuje mimoriadnu pozornosť cez masovokomunikačné prostriedky, a myslím si, že nielen samotná televízia môže dávať o tomto informácie, ale aj ostatné masovokomunikačné prostriedky, kde občania k týmto otázkam, či k otázke garančného fondu, či k otázke hromadného prepúšťania, či k otázkam príspevku na bývanie, sú už informovaní. A bola o tom aj diskusia v iných masovokomunikačných prostriedkoch. Takže myslím si, že túto informačnú povinnosť sme si ako vláda splnili.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ambróš pre pána ministra Miklósa. Otázka znie: "Na akom stupni rozpracovanosti je na ministerstve životného prostredia príprava spôsobu a postupu pri využití prostriedkov z fondu ISPA?"
Odpovedá pán minister Harna.
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a verejných prác SR I. Harna:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som odpovedal za pána ministra Miklósa.
V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 656 zo dňa 4. 8. 1999 bolo v auguste tohto roku predložených na Úrad vlády za rezort životného prostredia 6 projektov uchádzajúcich sa o príspevok z programu ISPA na rok 2000, ktoré následne boli zaslané do Európskej komisie. Ministerstvo dostalo prostredníctvom DG 16 už prvé zhodnotenie predložených projektov s odporúčaním pokračovať na ich dopracovaní a odstraňovaní niektorých nedostatkov. V súčasnosti prostredníctvom DEPA, dánskej agentúry pre životné prostredie, a ELIS IF, fondu vyčleneného Európskou komisiou pre asociované krajiny ako pomoc pri príprave projektov, ministerstvo rozbehlo práce na dopracovaní a doplnení projektov tak, aby splnili všetky požiadavky stanovené Európskou komisiou na podporu programu ISPA.
V rámci informovania verejnosti o programe ISPA pripravilo ministerstvo tzv. informačný balíček obsahujúci okrem základných informácií o programe, ako napríklad cieľ, zameranie, prioritné oblasti, kto môže byť žiadateľom, základné kritériá a podmienky na predloženie žiadosti, aj samotné nariadenie rady z 21. 1. 1999 o ISPA a formulár k žiadosti. V záujme širšej publicity sa konala dňa 30. 9. na ministerstve životného prostredia tlačová konferencia k programu ISPA. Informačný balíček je prístupný verejnosti na webovskej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zároveň boli tieto informácie zaslané na krajské a okresné úrady, na Združenie miest a obcí Slovenska, na Úniu miest a obcí Slovenska, na Obchodnú a priemyselnú komoru a ďalším dôležitým subjektom. Informácia o ISPA vyšla i v Obchodnom vestníku, odbor pre styk s verejnosťou denne na základe žiadostí zasiela tieto informácie poštou, faxom či elektronicky podľa možnosti žiadateľa. Ministerstvo v súčasnosti vypracúva podrobný súbor kritérií na hodnotenie návrhov projektov na zaradenie do programu ISPA v záujme zabezpečenia transparentnosti a zjednodušenia procesu výberu projektov. Kritériá zahrňujú okrem základných požiadaviek i technické, ekonomické, administratívne požiadavky naformulované v zmysle požiadaviek Európskej komisie.
Jednou z podmienok na čerpanie prostriedkov z fondu ISPA je predloženie národných stratégií pre ISPA jednotlivými asociovanými krajinami. Práce na národnej stratégii pre ISPA, časť Životné prostredie, na našom rezorte bežia podľa harmonogramu tak, aby do konca októbra bol tento strategický dokument hotový. Európska komisia spolu s kandidátskymi krajinami pripravuje program prioritných environmentálnych investícií na vstup. Je to celoregionálna stratégia a investičný program upravujúci programy na národnej úrovni. Cieľom je zabezpečiť komplexné národné a regionálne stratégie, ktoré môžu prispieť k rôznym investičným programom, ktoré sú k dispozícií na splnenie legislatívnych požiadaviek Európskej únie, aby ISPA nebol jediným finančným nástrojom.
V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na rok 2000 v kapitole Všeobecná pokladničná správa bola podaná požiadavka na štátne záruky súvisiace s možným poskytnutím finančnej pomoci zo strany Európskej únie v rámci štrukturálnych projektov ISPA. Pre sektor životného prostredia je potrebná suma asi 450 mil. Sk.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ambróš, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec L. Ambróš:
Vzhľadom na to, že nie je tu príslušný pán minister Miklós, nemám doplňujúcu otázku. Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre pána ministra zahraničných vecí Kukana. Otázka znie: "Ako hodnotíte terajší vývoj v Kosove?"
Odpovedať bude pán minister Kňažko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
na vašu otázku, vážená pani poslankyňa, týkajúcu sa nášho hodnotenia situácie v Kosove, odpovedám takto:
Situácia v Kosove je napriek zdanlivému upokojeniu mimoriadne komplikovaná. Stáročiami zakorenené napätie medzi etnickými skupinami vystupňované tragickými udalosťami tohto roka nesmierne brzdia a v niektorých prípadoch až blokujú proces obnovy občianskeho spolužitia medzi etnikami v Kosove. Situáciu zhoršuje aj blížiaca sa zima, ktorá mnohokrát núti obyvateľstvo ku kriminálnej činnosti motivovanej existenčnými problémami. Posilnenie súčasného stavu policajnej časti misie OSN v Kosove, v súčasnosti je to 3 150 policajtov, je preto nevyhnutné uskutočniť čo najrýchlejšie. Medzinárodné spoločenstvo stále verí, že zachovanie multietnického charakteru provincie je reálne a vojenské civilné zložky OSN pôsobia v tomto smere. Je to cieľ veľmi náročný, dlhodobý, ale v súčasnosti neexistuje k tomuto snaženiu žiadna opodstatnená alternatíva.
Za významný prelom v pôsobení medzinárodnej komisie v Juhoslovanskej zväzovej republike považujem podpis Dohody o transformácii UCK na Ochranný zbor Kosova. Táto dohoda je jedným zo základných predpokladov na nastolenie poriadku a vytvorenie podmienok na budovanie modernej občianskej spoločnosti. Domnievame sa, že je nevyhnutné dôsledne skončiť demilitarizáciu UCK a zaistiť, aby ochranný zbor ako zložka na riešenie výnimočných situácií pôsobila synergicky s činnosťou medzinárodných síl v Kosove.
Vymenovanie nemeckého generála Klausa Reinharta do funkcie veliteľa KFOR vnímame ako posilnenie úlohy európskeho spoločenstva krízy na Balkáne. Bezpečnostnou radou OSN schválený počet 50 tisíc vojakov, ktorí sa majú podieľať na misii, bol prakticky naplnený. V rámci KFOR úspešne pôsobí tiež jednotka Armády Slovenskej republiky, ktorá je umiestnená v rámci rakúskeho práporu v nemeckej zóne na juhu Kosova. Kooperácia medzi vojenskými zložkami krajín zúčastňujúcich sa v KFOR je veľmi dobrá, čo je pre úspešnosť misie mimoriadne dôležité. Ako nevyhnutné sa javí zlepšenie koordinácie aktivít medzinárodných organizácií pôsobiacich v Kosove. Určitým nedostatkom je, že dosiaľ nebola vykonaná ich registrácia, čo by sa malo uskutočniť v najbližšom čase. Rovnako zdanlivo kontraproduktívne pôsobí isté súperenie o prestíž medzi OBSE a OSN. Ja osobne i z titulu mojej funkcie generálneho tajomníka OSN Cofiho Annana pre Balkán považujem pôsobenie oboch organizácií za významné a pre úspech misie v Kosove nenahraditeľné.
V poslednom čase bolo vyslovených niekoľko prognóz o budúcnosti provincie. Na základe informácií získaných z viacerých zdrojov, ako aj z rozhovorov s niektorými predstaviteľmi prodemokratických síl v Juhoslovanskej zväzovej republike sme dospeli k presvedčeniu, že za najvhodnejší spôsob usporiadania pomerov v provincii označíme to riešenie, ktoré bude plne v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, nevytvorí precedens zmeny hraníc na Balkáne, dá kosovským Albáncom možnosť plnohodnotne rozvíjať svoju identitu, tiež zaistí podmienky na zachovanie multietnického prostredia, umožní bezpečný návrat odídených Srbov a vytvorí stabilnejšie prostredie na proces hospodárskej obnovy ako ďalšieho z cieľov medzinárodného spoločenstva formulovaného v pakte stability pre juhovýchodnú Európu.
Predtým než dôjde k rozhodnutiu o budúcom štatúte Kosova, je však nevyhnutné odstrániť praktiky revanšu páchané na srbských obyvateľoch provincie, ktorí neboli zodpovední za krutosti spôsobené vojenskými a polovojenskými oddielmi režimu Miloševiča a ďalšími extrémnymi kriminálnymi živlami z celej Juhoslovanskej zväzovej republiky. A domnievame sa, že bez dôrazného tlaku proti silám vytvárajúcim prostredie strachu, nútiaceho Srbov a iných obyvateľov Kosova nealbánskeho pôvodu k odchodu, bude snaženie o zachovanie multietnického prostredia v Kosove neúspešné.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať dolňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Vážený pán minister,
hovorili ste o tom, že niektoré skupiny brzdia konsolidáciu v Kosove. Na základe správ, ktoré som čítala v médiách, myslím si, že by sa tento výrok dal spresniť, nie niektoré skupiny, ale kosovskí Albánci brzdia konsolidáciu v Kosove, pretože kosovskí Albánci uplatňujú politiku revanšu a uplatňujú ju voči všetkým národnostným menšinám. Z Kosova sa sťahujú Chorváti, ktorí nikomu neprekážali, sťahujú sa Rómovia a samozrejme, že odsťahovala sa už väčšina srbského obyvateľstva. Myslím si, že hlavne chorvátska menšina, ktorá sa vyjadruje aj v našich médiách k udalostiam v Kosove, jednoznačne dokazuje, že tam ide o etnické čistky a o snahu zrušiť myšlienku multietnického Kosova. Dokonca aj náš poslanec, predseda zahraničného výboru pán Weiss vyslovil obavy z tohto vývinu v Kosove a povedal, že situácia v Kosove je veľmi zlá a je výsledkom radu politických chýb.
Mňa by zaujímalo, či medzi tieto politické chyby počítate aj to, že aj naša republika podporila agresiu v Kosove a odôvodňovalo sa to tým, že chceme zabrániť politickým etnickým čistkám. Samozrejme, že sme nezabránili. A ešte by som sa chcela opýtať, aký ďalší vývoj predpokladáte v Kosove. Chorváti tvrdia, že to povedie k vzniku Kosovskej republiky na etnickom princípe. Aký máte na to vy názor?
Ďakujem.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Odpovede na vaše otázky sú obsiahnuté v tejto odpovedi. Situácia je komplikovaná, to, samozrejme, vieme. To, čo vy poznáte z médií, je, samozrejme, iba jedna stránka tohto zložitého problému v Kosove, teda v Juhoslovanskej zväzovej republike máme zastúpenie na našom veľvyslanectve, máme profesionálnych pracovníkov. Máme veľmi úzke kontakty, samozrejme, aj s mierovými silami, čiže predpokladám, že odpoveď na svoju otázku ste dostali, pani poslankyňa.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Húska pre ministra Černáka, bývalého ministra Černáka. Bude odpovedať pán podpredseda Mikloš. Otázka znie: "Nepokladáte prísľub odstavenia dvoch reaktorov V1 Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a z toho vyplývajúcu ročnú stratu na produkcii a zamestnanosti 15 mld. korún v podmienkach roku 2008 za prejav klamania občanov, nekompetentnosti vlády a ohrozenia strategických a národných záujmov Slovenska?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec,
na Mníchovskom samite G 7 v roku 1992 boli reaktory typu VVR 440/230 označené ako také, na ktorých nie je možné rekonštrukčnými prácami dosiahnuť prijateľnú úroveň bezpečnosti. Slovensko napriek tomuto hodnoteniu dokázalo rekonštrukciou zvýšenie jadrovej bezpečnosti jadrovej elektrárne V1 s týmto typom reaktorov, čo bolo vysoko hodnotené aj nezávislými organizáciami - Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ako aj samotnou Európskou komisiou. V prípade, že by sa rekonštrukcia nerealizovala, Úrad jadrového dozoru by prevádzku po roku 2000 nepovolil.
Pri spúšťaní jadrovej elektrárne V1 do prevádzky sa počítalo s prevádzkou 25 rokov, teda zhruba do roku 2003 až 2005. Projektom stanovený čas životnosti je 30 rokov, čo v praxi znamená odstavenie jadrovej elektrárne V1 v rokoch 2008 až 2010. Priamy vplyv na energetiku Slovenskej republiky má v súčasnosti Dohodu o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Príprava na členstvo si vyžadovala najmä prijatie realistického dátumu odstavenia jadrovej elektrárne V1.
Vláda Slovenskej republiky pred prerokovaním materiálu pod názvom "Zhodnotenie dopadov a realistického termínu odstavenia V1 v súlade s návrhom energetickej politiky Slovenskej republiky" prijala uznesenie číslo 801 z roku 1999, ktorým rozhodla o odstavení blokov V1 v roku 2006 až 2008. Toto ústretové rozhodnutie vlády Slovenskej republiky ocenila Európska komisia a väčšina členských štátov Európskej únie. Z programového vyhlásenia vlády schváleného poslancami Národnej rady okrem iného vyplýva jednoznačná orientácia na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Vláda Slovenskej republiky stanovením realistického programu odstavenia V1 splnila jednu z najdôležitejších požiadaviek Európskej komisie na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie. Z uvedenej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že vláda Slovenskej republiky postupovala v otázke V1 kompetentne a v súlade s programovým vyhlásením vlády. Na likvidáciu V1 je potrebných asi 13 mld. korún. Slovenské elektrárne, a. s., počítajú pri likvidácii V1 s príspevkom zo štátneho rozpočtu 5 mld. korún v prípade odstavenia v roku 2015. Pritom navyše oproti príspevku zo Štátneho fondu pre likvidáciu jadrových energetických zariadení, respektíve 7 mld. korún v prípade odstavenia v roku 2006 až 2008. Vzhľadom na to, že Slovenská republiky prijala realistický termín odstavenia, získali sme z Európskej únie 180 mil. euro a možnosť mimoriadne výhodnej pôžičky Euratomu na likvidáciu V1.
Treba pripomenúť, že práve predchádzajúca vláda schválila v roku 1997 energetickú koncepciu Slovenskej republiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010 a práve v tejto koncepcii schválenej bývalou vládou sa počítalo s odstavením V1 do roku 2000 a len jedna zo 4 alternatív koncepcií uvažovala s rokom 2005 na odstavenie elektrárne V1. Mimochodom, vtedy ešte platilo uznesenie vlády o odstavení v roku 2000. Všetky predchádzajúce energetické koncepcie počítali s odstavením v roku 2005. Rok 2015 ako rok odstavenia sa prvýkrát objavil až teraz na podnet ministerstva hospodárstva, a to v súvislosti s negociáciami s Európskou komisiou, aby sa jednoducho dalo vyjednávať a negociovať.
Záverom možno konštatovať, že ústupkom o dva roky oproti projektovanej životnosti, ale de facto predĺžením aj oproti pôvodným koncepciám sa nielen výrazne posilnila predvstupová pozícia Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie, ale v neposlednom rade sa aj priam ušetrili prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 8 mld. korún.
Nie je pritom pravda, ako sa tvrdí v otázke, že každý rok skrátenia prevádzky V1 spôsobuje stratu 15 mld. korún. Jadrová elektráreň vyrobí ročne 5,4 mil. MWh ročne za cenu približne 800 korún za MWh. 800 korún za MWh je aj súčasná trhová cena, teda cena možného dovozu. Ročne sa odvedie do fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení 614 mil. korún. Za dva roky skrátenej prevádzky prídu Slovenské elektrárne, a. s., o 4,3 mld. v tržbe za dodanú elektrinu a o 1,2 mld. korún bude menší príspevok do fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Dosah na zamestnanosť mimo energetiky môže byť aj priaznivý, pretože Slovenské elektrárne majú priemernú výrobnú cenu vyššiu, ako je svetová cena možného dovozu, čo je výsledok aj hospodárenia predchádzajúcej vlády.
Pokiaľ ide o pokrytie domácej spotreby, môžeme podľa podkladov Slovenských elektrární konštatovať, že prvý a druhý blok Mochoviec nahradí jadrovú elektráreň V1. V najbližších dňoch bude táto nová jadrová elektráreň vyrábať len na export, až po v odstavení V1 bude pokrývať aj domácu spotrebu. Pojem sebestačnosti však v tomto období už nebude taký kľúčový, pretože budeme členmi Európskej únie. Navyše v súčasnosti ministerstvo hospodárstva registruje zvýšený záujem o budovanie paroplynových elektrární zo strany zahraničných investorov, čoho dokladom je aj skutočnosť, že v máji bol vydaný súhlas ministerstva hospodárstva na postavenie 300-MW stroja.
Skončil som. (Potlesk.)