Predseda NR SR J. Migaš:
Zapnite pána poslanca.
Počkajte, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
K takýmto konaniam, pán predseda, vôbec nedošlo. Čiže robíme si jeden veľký precedens do budúcnosti a vytvárame situáciu, ktorá sa nám môže zopakovať, pretože tí, ktorým takouto cestou zoberiete majetky, ktoré dostali cez privatizáciu, sa po zmene určitých situácií v tejto republike môžu znovu obrátiť na súd a pýtať si tieto podniky späť. V tomto je nebezpečné celé konanie vlády. A nie preto som sa zaoberal kauzou Nafty Gbely, ale globálne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi viceprezident Prezídia Fondu národného majetku pán Sklenár.
Nech sa páči.
Viceprezident Prezídia Fondu Národného majetku SR L. Sklenár:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nechcem rozvádzať znova celú kauzu, tak ako bola tu prednesená pánom premiérom a vysvetlená zo strany Fondu národného majetku pánom prezidentom Kaníkom, pretože by som vás veľmi dlho unavoval, vracal by som sa vlastne k tým istým faktom. Chcem vás len upozorniť na niekoľko, by som povedal, častí celého tohto procesu.
Výkonný výbor Fondu národného majetku, ktorého som predsedom, v celej kauze, v celej tejto činnosti sa snažil dodržiavať zákony. Preto aj pristúpil k riešeniu celej kauzy cez súd. Že sa nepodarilo vyriešiť túto kauzu súdne, za to ani Výkonný výbor, ani Prezídium Fondu národného majetku nemôže niesť zodpovednosť. Že sa medzitým vyriešila záležitosť dohodou, to je len v prospech riešenia celej veci tým, že majitelia Nafty Gbely skutočne sami navrhli spôsob, ako túto záležitosť usporiadať. Nie je však, samozrejme, mojou vecou, aby som posudzoval konanie majiteľov Nafty Gbely, pôvodných majiteľov, ani nechcem to nejakým spôsobom hodnotiť. Ale inú možnosť Fond národného majetku pri riešení tejto kauzy nemal. Takisto chcem podotknúť, že od začiatku celého riešenia sme sa snažili, aby nevstupovali do toho akékoľvek bočné záujmy, aspoň nie zo strany Fondu národného majetku. Pokiaľ niečo do toho vstúpilo, čo negatívne ovplyvnilo celý priebeh, bolo to väčšinou konanie iných skupín, ja ich nechcem tu definovať, pretože by som pomenúval niečo, na čo možno a na všetko nemám exaktné dôkazy.
V ostatných problémoch, ktorými sa Fond národného majetku zaoberá a ktoré rieši, je fakt, že sa snažíme, aby sme dodržiavali zákony a podľa zákonov postupovali. V prípadoch, kde jednostranne alebo nejakým iným spôsobom odstupujeme od zmlúv, veľmi radi sa zúčastníme na súdnom konaní, aby sa prípadne tento problém uzavrel. Môže sa totiž stať, že Fond národného majetku nemusí mať vo všetkom stopercentnú pravdu a musí o tom rozhodnúť nezávislý súd. Nerobíme nikdy žiadne blokácie ani odkladanie na súde, sme radi, keď súd koná rýchlo, razantne a keď sa obhajuje takáto vec a urýchlene sa uzavrie.
Chcem vás ubezpečiť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že v každom prípade, aspoň teda pokiaľ hovorím za svoju osobu a za výkonný výbor, snažíme sa a naďalej budeme dbať o to, aby sa zákonnosť v žiadnom prípade neporušovala, aby aj v budúcnosti ako orgán, ktorý je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky a zodpovedá sa vám poslancom Národnej rady, Fond národného majetku vychádzal vždy zodpovedne a čestne z každého problému.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer, máte slovo.
Poslanec R. Hofbauer:
Medzi Fondom národného majetku a medzi podnikmi, ktoré boli sprivatizované, neprichádzalo k podpisom dohôd, ako sme to tu počuli, ale k podpisom a vnucovaniu dohôd pod nátlakom. To boli predsa presne také isté dohody pod nátlakom, ako boli v roku 1938, 1939, takzvané dohody medzi vtedajším štátnym vedením a medzi tými, ktorí boli postihnutí antisemickými zákonmi. Vážení, za týmito takzvanými dohodami, čo sa uzatvárajú v súčasnosti na Fonde národného majetku s týmito výpalnícky revolverovanými podnikmi, za týmto budú v budúcnosti nasledovať vlny súdnych pokračovaní a nekonečné množstvo budúcich odškodnení. Nemyslite si, že toto všetko skončí takýmto spôsobom. Veď čo je to za argumentácia, že medzi Fondom národného majetku a Naftou Gbely prišlo k dohode. K akej dohode? Že Poóra zavreli a držali ho tam dovtedy, kým nesúhlasil? To sú doslova nacistické nedemokratické metódy, ktoré nemajú nič spoločné ani s právnym, ani demokratickým, ani pluralitným štátom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán predseda vlády?
Nech sa páči, pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
pani poslankyne, páni poslanci,
myslím, že každému je jasné, že materiál je v parlamente tak dlho, že kto chcel získať podrobný obraz a dopátrať sa konkrétnych skutočností, mal na to dostatočný priestor. Rovnako bolo dosť času na to, aby azda sme si všetci uvedomili, a myslím, že potvrdila to aj dnešná rozprava, že ten problém je výsostne už politický, je to problém vzťahu medzi vládou Slovenskej republiky a vedením Fondu národného majetku. Je to otázka elementárnej dôvery, tak ako som povedal, ktorá je naštrbená, myslím si, že aj z tejto rozpravy to vyplynulo.
Vláda Slovenskej republiky, ktorej predsedám, chce niesť politickú spoluzodpovednosť za ďalší priebeh procesu privatizácie, a preto vás prosím, aby ste návrhy vlády Slovenskej republiky podporili.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie.
Procedurálny návrh - pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Aj v zmysle vystúpenia pána premiéra Dzurindu dávam do jeho pozornosti možnosť podania procedurálneho návrhu v tom smere, keby spojil hlasovanie o týchto dvoch pánoch aj s dôverou, resp. nedôverou samotnej vláde, pretože ak sa takýmto spôsobom angažuje v tejto veci, asi mu na nej veľmi záleží, myslím si, že je to vhodná vec na spojenie, povedal by som, so záležitosťami dotýkajúcimi sa priamo postavenia a činnosti vlády ako takej.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Brňák, aký je váš procedurálny návrh?
Poslanec P. Brňák:
Apeloval som procedurálne na pána premiéra, aby...
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa príslušných ustanovení zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby Národná rada Slovenskej republiky volí a odvoláva členov Prezídia Fondu národného majetku tajným hlasovaním.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu o odvolaní prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na odvolanie uvedených funkcionárov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Chcem pripomenúť, že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná jedna z alternatív, teda slová "za", "proti", "zdržiavam sa". Hlasujeme na osobitných hlasovacích lístkoch s tým, že hlasovacie lístky sú farebne odlíšené. V tajnom hlasovaní budeme postupovať obvyklým spôsobom.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh tajného hlasovania. Prosím, aby overovatelia hlasovali ako prví.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Nech sa páči, panie poslankyne, páni poslanci.
(Akt tajného hlasovania.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či ste všetci využili právo hlasovať.
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Budeme pokračovať o pol hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Pristúpime k vyhláseniu výsledkov tajného hlasovania na odvolanie prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku.
Prosím povereného overovateľa pána poslanca Ošvátha, aby uviedol výsledky tajného hlasovania.
Nech sa páči.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
oboznámim vás so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, konaného 20. októbra 1999.
Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ľuda Kaníka bolo odovzdaných 131 platných hlasovacích lístkov a jeden neplatný hlasovací lístok. Hlasovalo za odvolanie 107 poslancov, proti 21 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.
Na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
V mene overovateľov konštatujem, že v tajnom hlasovaní bol Ľudo Kaník odvolaný z funkcie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Ďalej vás oboznámim so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. októbra 1999.
Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Ladislava Sklenára bolo odovzdaných 132 platných hlasovacích lístkov, pričom za hlasovalo 73 poslancov, proti 53 poslancov a zdržalo sa 6 poslancov.
Na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
V mene komisie overovateľov konštatujem, že v tajnom hlasovaní bol Ladislav Sklenár odvolaný z funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec, za oboznámenie s výsledkom tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala z funkcie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka. Ďalej konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní odvolala Ladislava Sklenára z funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k
opakovanej novej voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V prvom kole novej voľby z navrhovaných kandidátov najviac platných hlasov získal jeden kandidát. Do počtu 18 kandidátov je teda v opakovanej novej voľbe treba zvoliť ešte jedného kandidáta. Do opakovanej voľby postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola nových volieb, ktorí neboli zvolení.
Pri opakovanej voľbe sa podľa článku 20 ods. 2 platného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu primerane používajú ustanovenia článku 6 až 19 volebného poriadku. Opäť pripomínam, že podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku.
Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním a aj vtedy, ak je menený alebo doplňovaný.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu za kandidáta na funkciu člena Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(Akt tajného hlasovania.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím overovateľov, aby zistili výsledky hlasovania, spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 22. schôdze Národnej rady.
Prosím povereného spravodajcu, aby vyhlásil výsledky hlasovania o kandidátoch na sudcov Ústavného súdu.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
prečítam vám zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. októbra 1999.
Na tajné hlasovanie na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Poslanci odovzdali 119 hlasovacích lístkov, z toho 106 platných hlasovacích lístkov a 13 neplatných hlasovacích lístkov. Zo 106 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe
- Ivetty Marušákovej hlasovalo za 8 poslancov, proti 65 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov,
- Jozefa Oleja hlasoval za 1 poslanec, proti 73 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov,
- Milana Sečánskeho hlasovalo za 36 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov,
- Viktora Žuffu-Kunča hlasovalo za 57 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.
Podľa § 115 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné získať najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, čiže v našom prípade 59.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nebol zvolený nikto.
Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Kužmovi za oboznámenie výsledkov hlasovania pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 371. Návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 379.
Z poverenia vlády vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií pani Brigita Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, sa predkladá v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 475 zo dňa 9. júna 1999 k správe o urýchlení prístupového procesu Slovenskej republiky do OECD.
Cieľom predloženého návrhu je liberalizácia vydávania dlhopisov. Povolenie Ministerstva financií Slovenskej republiky sa bude vyžadovať iba na vydávanie dlhopisov s lehotou splatnosti kratšou ako jeden rok. Vzhľadom na skutočnosť, že zadlženosť komunálnej sféry je súčasťou celkového dlhu verejného sektora, vydávanie komunálnych obligácií bude tiež podliehať schvaľovaciemu procesu. Zostáva zachovaná oznamovacia povinnosť voči ministerstvu a Národnej banke Slovenska pre emitentov dlhopisov, na vydanie ktorých nie je povolenie potrebné. Za účelom zachovania informovanosti ministerstva financií o platobnej disciplíne emitentov sú títo povinní oznamovať ministerstvu akékoľvek omeškanie splácania dlhopisov alebo výnosov z dlhopisov. V súvislosti s liberalizáciou vydávania dlhopisov sa sprísňujú opatrenia na nápravu a sankcie, ktoré môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky za porušenie ustanovení zákona uložiť.
Návrh zákona zároveň zosúlaďuje terminológiu používanú v zákone o dlhopisoch so zákonom o cenných papieroch.
Novela zákona zohľadňuje základné zásady a princípy Smernice 88/361 EHS o voľnom pohybe kapitálu a rešpektuje v § 6 ustanovenia článku 12 Zmluvy o európskych spoločenstvách z Amsterdamu, ktorý zakladá zákaz akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.
Predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné sféry aproximácie práva obsiahnutej v článku 70 Európskej dohody o pridružení a zároveň aj medzi priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na svojom zasadaní dňa 22. septembra 1999.
Vzhľadom na uvedené odporúčam Národnej rade predložený návrh zákona posúdiť a posunúť do druhého a tretieho čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní, ako ďalej prerokúvať tento návrh zákona v snemovni.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona zvyšuje kompatibilitu práva Slovenskej republiky s právnym rámcom krajín OECD a zároveň pokračuje v procese liberalizácie vydávania dlhopisov.
V zmysle § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka financií v rámci prvého čítania má odôvodniť ešte tri vládne návrhy zákonov. Pýtam sa, či môžeme zvoliť takú procedúru prerokúvania týchto návrhov, keďže ide o prvé čítania, že by pani ministerka financií najskôr všetky odôvodnila, potom by sme otvorili rozpravu v rámci prvého čítania a potom by sme hlasovali o všetkých štyroch návrhoch zákonov, ktoré predkladá pani ministerka, naraz, teda individuálne po sebe.
Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Žiada si niekto hlasovať? Nie.
Pán poslanec Tatár, ďakujem vám.
Teraz prosím pani ministerku, aby odôvodnila
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 355 spolu s návrhom na pridelenie prerokúvania návrhu v jednotlivých výboroch.
Nech sa páči, pani ministerka, uveďte tento návrh vlády.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
predložený vládny návrh novely Devízového zákona znamená tretiu liberalizáciu pohybu kapitálu po októbri 1995, kedy nadobudol účinnosť nový Devízový zákon. Predložený návrh novely zákona je súčasťou liberalizácie slovenskej ekonomiky, rozširuje pre slovenské hospodárstvo priestor na využívanie liberálneho ekonomického prostredia, ktoré je obvyklé v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou. Novela zákona sa ďalej zameriava na postupnú realizáciu požiadaviek OECD a Európskej únie, týkajúcich sa liberalizácie pohybu kapitálu, v súlade so smernicami Európskej únie a odporúčaniami OECD.
Novela zákona uvoľňuje ďalšie finančné transakcie spojené s pohybom kapitálu. Ide najmä o operácie so zahraničnými cennými papiermi a nadobúdanie tuzemských nehnuteľností pre pobočky zahraničných finančných inštitúcii umiestnených v tuzemsku na potreby výkonu ich podnikateľskej činnosti. Novela rozširuje spolnomocnenie o ustanovenia, ktoré umožňujú realizovať transakcie so zahraničím len na základe devízového povolenia, čím sa môžu realizovať ďalšie liberalizačné kroky v pohybe kapitálu formou vykonávacej vyhlášky. Novela zákona spresňuje a doplňuje ohlasovaciu povinnosť súvisiacu s pohybom kapitálu a presúva jej realizáciu z programu štatistických zisťovaní do Devízového zákona. Týmto krokom sa umožní Národnej banke Slovenska v potrebnom predstihu analyzovať opatrenia na realizáciu menovej politiky a spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky racionálne rozhodovať o ďalších liberalizačných krokoch v rámci kapitálového účtu a finančného účtu platobnej financie. Z dôvodu získavania úplných údajov sa rozširuje ohlasovacia povinnosť aj o organizačné zložky cudzozemca, ktoré sú umiestnené v tuzemsku.
Táto novela je ďalším krokom, ktorý priblíži slovenskú menu k plnej konvertibilite.
Vláda schválila návrh novely zákona na svojom zasadnutí dňa 14. 9. 1999.
Vážená poslanecká snemovňa,
na základe toho navrhujem, aby ste po rozprave rozhodli o posunutí návrhu novely Devízového zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu.
Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Maňkovi a prosím ho, aby informoval plénum Národnej rady o stanovisku gestorského výboru k prerokúvaniu tohto návrhu zákona.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (tlač číslo 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, ropočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenvenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Znovu konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto z poslancov. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánovi poslancovi Maňkovi.
Teraz prosím pani ministerku financií, aby na základe dohodnutého procedurálneho prerokúvania ďalších návrhov, ktoré predkladá na prerokovanie na 22. schôdzu, uviedla
vládny návrh zákona o kolektívnom investovaní.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 372.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
návrh zákona o kolektívnom investovaní sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1999. Pri spracovaní predkladaného návrhu zákona boli využité skúsenosti a poznatky z aplikácie doterajšej právnej úpravy zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov a odporúčaní expertov Phare.
Nedostatočná úprava činnosti investičných spoločností pri správe majetku v podielových fondoch, ako aj výsledky činnosti investičných fondov mali za následok stratu dôvery obyvateľov v kolektívne investovanie v Slovenskej republike. Existencia silných subjektov kolektívneho investovania je jednou z podmienok rozvoja vysoko likvidného kapitálového trhu a uplatnenia nových finančných nástrojov. Kolektívne investovanie v Slovenskej republike neplní svoju ekonomickú funkciu, ktorou je usmerňovanie úspor obyvateľstva do produktívnych investícií v hospodárstve prostredníctvom kapitálového trhu.
Na základe skúseností štátov s vyspelými kapitálovými trhmi je pre rozvoj kolektívneho investovania rozhodujúca existencia dôveryhodného a efektívneho kapitálového trhu s prehľadným legislatívnym a regulačným rámcom.
Zámerom predkladaného návrhu zákona je splniť nutnú podmienku na rozvoj kolektívneho investovania v Slovenskej republike, vytvorenie prehľadného a konzistentného legislatívneho rámca zlučiteľného s právnou úpravou kolektívneho investovania v štátoch Európskej únie a OECD pri súčasnom zohľadnení národných špecifík kapitálového trhu. Z týchto dôvodov je v návrhu zákona upravená predovšetkým činnosť otvorených podielových fondov, ktoré investujú zhromaždené peňažné prostriedky najmä do verejne obchodovateľných cenných papierov a ktoré predstavujú základnú formu kolektívneho investovania v zahraničí. Činnosť uzavretých podielových fondov je upravená v osobitnej časti.
Ako špecifikum nášho kapitálového trhu je v zákone riešená problematika špeciálnych podielových fondov ako strategických investorov v oblasti kolektívneho investovania. Ďalej návrh zákona upravuje činnosť správcovskej spoločnosti, depozitára a výkon štátneho dozoru.
Jednou z nasledujúcich a najdôležitejších podmienok fungovania kapitálového trhu je zabezpečenie dôsledného výkonu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajších praktických skúseností pri výkone štátneho dozoru a zohľadňuje nevyhnutné predpoklady a podmienky na jeho kvalitný a účinný výkon.
Vzhľadom na prepojenosť kapitálových trhov, ako aj integračné snahy Slovenskej republiky boli pri vypracovaní návrhu zákona využité poznatky z právnej úpravy na vyspelých kapitálových trhoch predovšetkým členských štátov Európskej únie. Predkladaný návrh zákona má bežnú štruktúru právnej úpravy kolektívneho investovania v členských štátoch Európskej únie. Činnosť otvorených subjektov kolektívneho investovania je harmonizovaná v súlade so Smernicou číslo 80/611 Európskeho spoločenstva z 20. decembra 1985 v znení Smernice číslo 88/220 a 95/26 ku koordinácii právnych predpisov a správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na organizácie pre kolektívne investovanie do cenných papierov. Uzavreté podielové fondy, ktorých činnosť nie je v rámci Európskej únie upravovaná smernicami, sú ako národná úprava riešené v samostatnej časti návrhu zákona.
Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet a nevyžiada si nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Vláda návrh zákona schválila 29. septembra 1999.
Vzhľadom na uvedené odporúčam predložený návrh zákona schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Dávam teraz slovo poverenému členovi gestorského výboru pánovi poslancovi Vladimírovi Bajanovi, aby informoval Národnú radu o odporúčaní, ako prerokúvať tento návrh zákona v pléne Národnej rady.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o kolektívnom investovaní (tlač 372) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom zákone.
Keďže viaceré návrhy budeme uplatňovať v rámci druhého čítania vo výboroch, pán podpredseda, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.