Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Zajacovi.
Faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Zajaca - prvý je pán poslanec Moric, posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Myslím si, že pán kolega Zajac zbytočne dlho rozprával o určitých kauzách. Tu v tomto prípade nejde o tieto kauzy, ide o to, že podľa mňa bol to boj mocenskej skupiny proti určitým individualitám, ktoré robili v podstate to, čo robili, možnože robili dobre, možnože robili zle. A teraz ide o to, kto vyhrá a kto prehrá. Myslím si, že prehrá ten, čo si suverénne myslel a čo tu pred chvíľkou vystúpil, že vyhrá.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Zajac, kauzu Naftu Gbely ste vyrobili vy, ako opozičné politické strany, aby ste ňou diskreditovali predchádzajúcu vládu. Živili ste ju dlho. Z právnej stránky však predaj Nafty Gbely pánovi Poórovi bol úplne a absolútne v poriadku, pretože skonštatoval to aj súd. Vtedy ste chceli diskreditovať a zatvoriť pána Poóra. Nemohlo sa tak stať, pretože privatizácia za vlády Vladimíra Mečiara prebiehala v súlade s právnym poriadkom. Možno aj predaj terajším Fondom národného majetku bol z právnej stránky absolútne v poriadku. Je tu ešte niečo, čo ste vy zabudli povedať, pán poslanec Zajac, ako obyčajne si to vždy prikrášlite na svoj vlastný obraz, čo ste zabudli povedať občanom tohto štátu, že sú tu ešte morálne dôvody a úplatky, ktoré za tento predaj a za jeho sprostredkovanie dostali istí ľudia. A to možno občanov Slovenskej republiky by zaujímalo najviac. Tie úplatky, či už išli do vrecák súkromných osôb, alebo do fondov politických strán, z ktorých sa budú financovať predčasné voľby, to by zaujímalo aj túto snemovňu.
Takže neostáva nič iné, pán Zajac, len konštatovať, že všetko nie je ešte v poriadku, že ešte Nafta Gbely, ktorú ste vy, alebo kauza Nafta Gbely, ktorú ste vy vyprodukovali proti vláde Vladimíra Mečiara, vám nalomila krk, ale ešte celkom nevylomila. Ale možno príde aj to.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha. Po ňom pán poslanec Tatár.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády,
vážený poslanecký zbor,
v dôvodovej správe návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky predloženého predsedom vlády pánom Mikulášom Dzurindom sa uvádza, že za osem mesiacov sa vedeniu Fondu národného majetku nepodarilo predložiť návrh realizácie nápravy dôsledkov privatizačných rozhodnutí z rokov 1995 - 1998. Na konkrétnom príklade Nafty Gbely je uvedená osobná zodpovednosť prezidenta Prezídia fondu, pretože nezabezpečil dostatočne ochranu záujmov Fondu národného majetku a štátu.
Dovoľte mi, aby som uviedol iný príklad, keď pracovníci fondu, zrejme hnaní príkazmi či slepou túžbou naprávať akési hypotetické chyby z rokov 1995 - 1998, či túžbou po pomste a v každom prípade aj túžbou po majetku, hrubo porušujú zákony Slovenskej republiky. A za to je tiež zodpovedný prezident Fondu národného majetku pán Ľudovít Kaník. Tým konkrétnym prípadom je odstúpenie od zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti Hontterma so sídlom v Dudinciach, akciovej spoločnosti Spa Novum, ktorú Fond národného majetku Slovenskej republiky uzavrel 2. augusta 1996. Podľa vyjadrenia poradkyne Fondu národného majetku Slovenskej republiky pre médiá pani Alžbety Šimonovičovej v denníku Pravda dôvodom odstúpenia bolo to, že privatizér, akciová spoločnosť Spa Novum, v určenom čase nepresadil vydanie zamestnaneckých akcií v rozsahu 10 % základného imania a zamestnanci nemali možnosť akcie upísať. Odstúpenie od zmluvy schválilo Prezídium Fondu národného majetku 1. júla tohto roku. Skutočnosť je však úplne iná. Spa Novum ako majoritný akcionár presadil, že už 22. januára 1997 sa konalo valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Hontterma, na ktorom v súlade s platnými stanovami spoločnosti a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka schválilo zvýšenie základného imania o 10 037 tis. korún spôsobom upísania zamestnaneckých akcií v počte 10 037 v nominálnej hodnote 1 000 Sk za akciu. Pritom bol stanovený aj deň upisovania akcií na 27. január 1997. Výzva na upisovanie akcií bola s dostatočným predstihom zverejnená na pracoviskách Honttermy. Predstavenstvo prostredníctvom vedúcich pracovníkov zabezpečilo informovanie všetkých zamestnancov o výzve a jej obsahu. Nadväzne na to 206 zamestnancov osobne prevzalo písomnú informáciu, v ktorej bolo uverejnené aj miesto a čas upisovania akcií, a 96 zamestnancom, ktorí v tom čase neboli prítomní na pracovisku, bol odoslaný list doporučenou poštou s informáciou o upisovaní akcií.
Upisovanie zamestnaneckých akcií sa konalo v určenom termíne 27. januára 1997. Jeho priebeh bol overený, osvedčený notárskou zápisnicou. Napriek tomu, že pri upisovaní akcií neboli zamestnanci obmedzovaní minimálnym počtom a boli povinní zaplatiť iba 30 % jej menovitej hodnoty a zostatok do jedného roka po jej upísaní, zamestnanci o akcie neprejavili záujem. Dňa 7. februára 1997 v rámci zmluvne stanovenej 6-mesačnej lehoty doručila akciová spoločnosť Spa Novum písomnú správu o priebehu upisovania zamestnaneckých akcií na Fond národného majetku s uvedením, že napriek riadnemu a včasnému oboznámeniu zamestnancov títo o ne neprejavili záujem. V nasledujúcich mesiacoch ani rokoch Fond národného majetku Slovenskej republiky nepožadoval ani ďalšie vysvetlenia, ba ani náhradné plnenie záväzku od Spa Novum. Neurobil teda za dva a pol roka žiaden prejav, ktorý by čo len naznačoval odstúpenie od zmluvy. Ale práve naopak, zmluvu akceptoval a potvrdil, že má záujem na pokračovaní zmluvného vzťahu, pretože dňa 21. mája 1998 podpísal so Spa Novum dodatok číslo 1 k pôvodnej zmluve. Teda v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že kupujúci Spa Novum nepresadzoval predaj zamestnaneckých akcií akciovej spoločnosti Hontterma. Je dostatok dôkazov, že všetci zamestnanci privatizovanej akciovej spoločnosti mali možnosť nadobudnúť akcie, ale neprejavili o ne záujem. Okrem toho v článku 7 Osobitné ustanovenie sa píše, že zmluvné strany sa dohodli, že za nesplnenie záväzku kupujúci zaplatí predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 10 036 100 korún. Ak Fond národného majetku kupujúceho Spa Novum nesanckionoval už začiatkom roku 1997, zrejme uznal, že keď zamestnanci neprejavili o kúpu akcií záujem, nebolo možné ich vydať, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu zmluvy.
K ďalšiemu hrubému porušeniu zákona Fondom národného majetku došlo následne, keď tento dal príkaz Stredisku cenných papierov v Bratislave na zmenu majiteľa cenných papierov a stredisko zabezpečilo ich prechod z účtu majiteľa cenných papierov spoločnosti Spa Novum na účet Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že Spa Novum si svoj majetkový účet, na ktorom sa nachádzali tieto cenné papiere, nechala predtým zablokovať. Protiprávnosť tohto konania spočíva aj v tom, že Stredisko cenných papierov zaregistrovalo prechod uvedených akcií z účtu Spa Novum na účet Fondu národného majetku Slovenskej republiky len na základe zápisnice o odstúpení od zmluvy. Podotýkam, že akciová spoločnosť považuje odstúpenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky od zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou za neplatné, pretože tento jednostranný akt okrem absencie oprávnených dôvodov odporuje aj Obchodnému zákonníku a bol podaný aj návrh Krajskému súdu v Bratislave na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Krajský súd v Bratislave vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal Fondu národného majetku Slovenskej republiky previesť akcie na iné osoby, alebo s predmetnými akciami ináč nakladať. Potom Fond národného majetku Slovenskej republiky zinscenoval mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti Honterma a napriek zákazu Krajského súdu v Bratislave nakladať s protiprávne nadobudnutými akciami vystupoval na ňom ako majoritný vlastník.
Mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Proti nemu bolo v zákonnej lehote podané odvolanie, takže nenadobudlo ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť. Napriek tomu Fondom národného majetku Slovenskej republiky dosadení členovia predstavenstva a nimi dosadený výkonný riaditeľ robili v mene Hontermy, akciovej spoločnosti, právne úkony, aj keď ešte neboli zapísaní v Obchodnom registri. A to je tiež hrubé porušovanie platných zákonov Slovenskej republiky.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že zmluva o odplatnom prevode akcií bola uzavretá medzi dvomi stranami. Kupujúci, akciová spoločnosť Spa Novum si povinnosti riadne plnila. V stanovenom termíne zaplatila prvú vysokú splátku, načas zabezpečovala splátky Fondu národného majetku, podstatnú časť zisku vynakladala na investičnú činnosť, zabezpečovala modernizáciu kúpeľov, dôkladnú starostlivosť o kúpeľných hostí a dobré ekonomické výsledky. A predávajúci, Fond národného majetku, napriek tomu ich od 1. júla tohto roku sústavne a hrubo porušuje.
V článku 9 Záverečné ustanovenie sa okrem iného píše: "Pre túto zmluvu platia právne predpisy Slovenskej republiky. Všetky spory podliehajú príslušnému súdu v Slovenskej republike." Pracovníci Fondu národného majetku si zrejme podmienky zmluvy o odplatnom prevode akcií spoločnosti Honterma akciovej spoločnosti Spa Novum poriadne nepreštudovali a z právnych predpisov Slovenskej republiky si tiež nerobia ťažkú hlavu. Nečakajú na rozhodnutie súdov, ale sami sa rozhodujú a konajú podľa svojich vymyslených pravidiel, klamstva, revanšu a lúpeže. Vyslovujem želanie, aby súdy pri riešení tohto sporu konali rýchlo a spravodlivo, aby sa zabránilo hrubému porušovaniu zmlúv a zákonov, platných v Slovenskej republike, pracovníkmi jednej štátnej inštitúcie, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a aby tí, čo hrubo a úmyselne porušujú zákony, za svoje konanie niesli aj zodpovednosť.
Preto budem hlasovať za odvolanie prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, pretože on je osobne zodpovedný aj za protiprávne konanie a hrubé porušovanie zákonov Slovenskej republiky svojimi podriadenými pracovníkmi.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážené kolegyne, kolegovia,
v tejto situácii, tak ako všetci poznáme fakty, pretože naozaj je to široko zverejňované, niet vecných dôvodov na zmenu vo vedení fondu, niet vecných dôvodov na odvolávanie prezidenta a viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku. Na začiatku situácia nebola všetkým jasná, odvtedy za tie 3 - 4 mesiace nastal jasný vývoj. Dnes je kauza, kvôli ktorej sa mnohé orgány a teda politická reprezentácia na Slovensku sporí, vyriešená, nie je na to vecný dôvod.
Fond národného majetku si plnil a plní povinnosti a my, keď sme sľúbili minulý rok vo voľbách zmenu, tak Fond národného majetku je z tých, ktorý túto zmenu naozaj aj vykonáva. Má na to viacero stratégií. Vieme, že jedna z tých stratégií bola naozaj úspešná v kauze Nafta Gbely, a to je kauza dôslednej právnej analýzy a súdneho sporu, ktorý teda môže niekedy trvať dlho, ale tu podanie Fondu národného majetku bolo také účinné a nakoniec až na treťom stupni prijaté predbežné opatrenie, že nakoniec viedlo k mimosúdnej dohode, pretože to, čo by čakalo predchádzajúcich, toho času prechodných vlastníkov akcií, nechceli riskovať. Inak tá stratégia je odstupovanie od zmlúv, tam nadobudol fond na svoj účet naspäť tým, že neboli dodržané veľmi zlé zmluvy pre spoločnosť, niekoľko miliárd majetku. Čiže je to vlastne úspech fondu a celá táto rozprava len dokumentuje úspech fondu.
Myslíme si, že takýmto smerom treba ísť, aby sa dosiahli zmeny, ktoré sme sľubovali. Demokratická strana urobila veľmi veľa úsilia a krokov, aby sa táto kauza riešila vecne, aby došlo k nejakej zhode alebo dohode. Mrzí nás, že sa to nepodarilo a že teda musíme pristupovať k tejto rozprave a k tomuto bodu programu. Keď včera zasadali poslanci vládnej koalície, koaličné kluby spoločne, tak veľmi krátko sme sa tiež zmienili o tomto bode programu a bolo aj vyslovené, že napriek tomu, že tento bod je na rokovaní, poslanci si vlastne neželajú odvolanie vedenia Fondu národného majetku. To bol prevažujúci názor v koaličných kluboch. Ja si myslím, a to znovu zopakujem, niet vecných dôvodov a práca fondu bola úspešná.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Predtým ako ukončím rozpravu, pýtam sa prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Kaníka a viceprezidenta fondu pána Sklenára, či chcú vystúpiť v rozprave.
Pán prezident áno, viceprezident áno.
Čiže ďalej v rozprave vystúpi prezident fondu a viceprezident s tým, že je 12.00 hodín, bude prestávka na obed. Pán viceprezident, o 14.00 hodine budeme pokračovať, čiže vystúpite v rozprave, a potom pán viceprezident.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 22. schôdzi.
Do rozpravy sa prihlásil prezident Fondu národného majetku pán Kaník.
Nech sa páči, pán prezident, máte slovo.
Prezident Prezídia Fondu národného majetku SR Ľ. Kaník:
Vážené dámy,
vážení páni poslanci,
je mi cťou, že môžem vystúpiť pred Národnou radou, aj keď v takejto ošemetnej chvíli. Rád by som len veľmi vecne a racionálne zrekapituloval trošku celé pozadie diania, aj priebeh diania, a v krátkosti možno reagoval na vystúpenie pána premiéra a spresnil povedzme niektoré tvrdenia.
Fond národného majetku sa kauzou Nafta Gbely začal zaoberať, samozrejme, ako starým známym prípadom takmer na začiatku svojej práce. Veľmi skoro bola vypracovaná právna analýza a na základe tejto právnej analýzy bola podaná žaloba dňa 5. marca, ktorá mala za cieľ vysloviť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Bolo tu spomenuté, že predbežné opatrenie, ktoré bolo žiadané, bolo zamietnuté a fond sa musel obrátiť na vyššie inštancie. Samozrejme, popri tom, aby urýchlil dosiahnutie cieľa, rokoval s majiteľmi Nafty Gbely. Toto rokovanie prinieslo veľmi rýchlo pozitívny výsledok. 16. marca sme verejne oznámili médiám, že sme sa dohodli s pánom Poórom na tom, že vráti akcie Nafty Gbely.
Aké bolo naše prekvapenie, keď táto všeobecne priaznivá správa nevyvolala vo všetkých zložkách, ktoré sa mohli na tom podieľať, pozitívnu reakciu. Až vtedy sme sa dozvedeli, že už od decembra minulého roka prebiehali vraj intenzívne rokovania s istou zahraničnou firmou o odpredaji najlukratívnejšieho majetku Nafty Gbely. Celý tento plán, ktorý by znamenal, že Nafta Gbely stratí podzemné zásobníky, ktoré, ako iste vieme, je to, čo robí Naftu Naftou a týmto podnikom, lukratívny majetok by sa stratil v majetku inej firmy. Samozrejme, že sme sa museli zákonite postaviť všetkou argumentačnou silou proti tomuto plánu. Absolvovali sme niekoľko rokovaní za účasti aj členov vlády a ľudí blízkych členom vlády, povedzme, kde sme argumentovali a vynakladali nesmierne úsilie, aby bolo upustené od tohto plánu. Pretože tento plán nebol pripravený len súkromnými osobami, ale vedeli o tom, samozrejme, jeden rezort bol o ňom plne informovaný.
Keď sa nám to, chvalabohu, podarilo, zrejme tam nastal problém, ktorý vyústil do následného napätého vzťahu pri riešení tejto kauzy. Neustále sa odďaľovalo konečné riešenie a hľadanie cesty, ako to má byť. My sme v záujme toho, aby sme konali v súlade a v súčinnosti s vládou, veľmi snaživo napomáhali a vyčkávali, aby toto riešenie padlo. Budem tu parafrázovať alebo možno citovať bývalého ministra pána Černáka, ktorý mi povedal po jednom takom rokovaní, že do konca apríla musí byť rozhodnuté, pretože inak nastane cross default a ja si to nezoberiem na svoju hlavu, že to takto dopadne.
Na základe takéhoto tlaku a takýchto informácií, že Nafta Gbely je skutočne vo vážnej kríze, začal byť pripravovaný materiál, ktorý tu bol spomínaný. Materiál, ktorý sa pripočíta ako chybný krok Fondu národného majetku. Takže veľmi krátko k tomuto materiálu. Nie je pravda, že tento materiál bol pripravený bez vedomia členov vlády, bez nejakých kritérií boli posudzované ponuky firiem. Tento materiál vznikal postupne, na etapy, a dokonca niekoľkokrát bol predmetom diskusie aj v koaličnej rade, kde najprv bol prediskutovaný spôsob podľa právnych možností, aké sú, akým spôsobom sa dá dospieť k tomu, že budú akcie vrátené a následne tam bude vstup niektorého z investorov. Následne boli stanovené kritériá. Ten materiál mám, samozrejme, tu. Takže vám z neho vytiahnem, lebo bolo spomínané, že bez kritérií. Kritériá, ktoré vznikli na základe spolupráce s ministerstvom hospodárstva, s pánom ministrom, zneli: serióznosť partnera, pripravenosť partnera so súčasnou situáciou, oddlženie Nafty, spolupráca s SPP v majetkovej oblasti, minimálny požadovaný podiel je zachovať 10 %, ale prijateľná opcia na možné navŕšenie podielu. Spolupráca s SPP v skladovacej politike, plány investora na budúce investície vo väzbe na strategické záujmy Slovenskej republiky, plány na rozvoj Nafty. Výška platby pre štát.
Na základe tohto a s plným vedomím všetkých firiem, ktoré to konzultovali a ktoré rokovali o tom, že chcú do Nafty vstúpiť, bolo úplne matematickým spôsobom vyhodnotené, kto dal najvyššiu ponuku. A tú najvyššiu ponuku, čo sa opäť dá zdokumentovať, dala tá firma, ktorá neskôr bola spojená s tým nie dobrým, samozrejme, a nie správnym postupom v júni tohto roku.
Bolo tu spomínané uznesenie vlády, ktoré bolo pripravené, ktoré malo vyriešiť celú situáciu a ktorého nerealizácia, lebo vlastne sa už nedalo, pretože pán Poór predal firmu Arat, by vyriešila celý problém a zachránila, čo sa zachrániť dalo. Opäť mám tu tento materiál. Žiaľbohu, v týchto uzneseniach nie je nič z toho spomínané. V tomto uznesení je akurát uvedené, tento materiál predkladalo ministerstvo hospodárstva, že vláda súhlasí s vkladom 500 tisíc korún na to, aby bol založený spoločný podnik s Fondom národného majetku, a schvaľuje postup, ktorý je v ňom naznačený. V rámci tohto postupu bolo navrhnuté ministerstvom hospodárstva, aby Nafta, samotná Nafta, potom ako v nej získa Fond národného majetku vplyv, rokovala o odkúpení Nafty TRADE. Z hľadiska profesného už tento návrh nebol možný, pretože podmienka bola odkúpiť Naftu TRADE, až potom fond môže získať akcie Nafty Gbely. Takže tu bola obrátená postupnosť. A ani to sa nedalo zrealizovať. A ani na základe tohto tu nebolo ani slovka o tom, že SPP môže kúpiť Naftu TRADE, za akých podmienok má kúpiť Naftu TRADE, ani iná vec, ktorá by posunula riešenie vpred. Takže toľko k tomuto uzneseniu, nič by sme ním nedosiahli.
Bola spomínaná korešpodencia s Fondom národného majetku, ktorá vraj prebiehala práve vtedy, keď bol pripravovaný materiál, ktorý som už spomínal. Ide o jeden list, ktorý bol odoslaný po 19. máji, keď na rokovaní vlády jedným z výstupov bolo, že získať Naftu TRADE má za úlohu SPP a získať Naftu Gbely má za úlohu Fond národného majetku. A v tomto liste, ktorý mám tiež tu, a mohol by som ho teraz čítať, ale tých dokumentov by bolo viac, sa nepíše nič iné, len to, že Fond národného majetku považuje riešenie Nafty Gbely za dohodnuté a doriešené. My sme, ako som už povedal, od marca mali dohodnuté navrátenie Nafty Gbely. A otázka riešenia Nafty TRADE nie je v rukách Fondu národného majetku a nemôže preto v tomto konať a poslúžiť. Nič viac, nič menej tam Fond národného majetku nepísal.
Z hľadiska informovanosti vlády o jednotlivých krokoch. Zasadanie vlády z 19. mája, jeho zvukový záznam, ako som už mnohokrát spomínal, je dostatočným svedectvom o tom, že vláda bola do detailov informovaná o všetkých nuansách tejto záležitosti a o všetkých krokoch, ktoré sa urobili, ktoré sa urobiť môžu, a o všetkých možných variantoch, ktoré keď sa neurobia, môžu nastať. Napríklad aj o tom, že pán Poór môže predať Naftu Gbely, pretože bolo zamietnuté vydanie predbežného opatrenia. Tieto informácie som tam nepodával ja, alebo nielen ja, ale zaznievali predovšetkým z úst ministrov, najmä pána ministra hospodárstva. Preto aj na základe tohto rokovania bola vznesená úloha do 24 hodín pripraviť materiál, ktorý jasne povie, za akých podmienok môže SPP kúpiť Naftu TRADE. Tento materiál vlastne dodnes nebol realizovaný, pretože ten, ktorý sa spomína, že mal byť pred nami dvadsiateho druhého, ako som už hovoril, vôbec túto otázku neriešil.
Dokončím teda kauzu samotnej Nafty. Keď vypukol ten problém, že pán Poór predal Arat, nie Naftu, ale Arat, sme mali záujem a chceli sme naďalej riešiť túto situáciu, ale vtedy došlo k tomu problému straty dôvery, možno, a s plnou vervou sa do toho zapojilo ministerstvo hospodárstva už na pokyn vlády, už nie z vlastnej iniciatívy. A my sme skutočne umožnili a uvoľnili priestor na to, aby mohlo tie razantné riešenia, ktoré avizovalo, v plnej miere realizovať. Musím skonštatovať, že mimo silných slov a odvážnych tvrdení došlo akurát k pokusu, veľmi čudesnému, na ktorý sme upozorňovali od začiatku, k pokusu o uplatnenie záložného práva cez Tatra banku, ale nie na všetky akcie Nafty Gbely, len na 32 % akcií Nafty Gbely, ktoré, keby aj bolo úspešné, čo sme upozorňovali hneď na začiatku, že je to veľmi riskantné ako z právneho hľadiska, tak aj realizačného, by neznamenalo vyriešenie tejto spornej privatizácie, len akúsi kompenzáciu, pretože zvyšný objem akcií by naďalej nebol vo vlastníctve ani fondu, ani SPP.
Až keď sa vyčerpali všetky možnosti a keď skutočne, pretože sme nikdy neprestali byť presvedčení o tom, že jediná správna cesta je tá, ktorú fond od začiatku požadoval, a to plné navrátenie akcií Nafty Gbely na účet Fondu národného majetku, fond sa opäť zapojil do práce. Veľmi rýchlo opäť dospel k dohode so zástupcom Druhej obchodnej, z ktorého následne vzišla dohoda o urovnaní, a po podpísaní všetkých potrebných dokumentov ešte stále nebola, žiaľ, plná podpora tomuto riešeniu a museli sme desať dní čakať, kým sa odblokujú veci, ktoré neboli v našej moci, a kým konečne bude možné previesť Naftu Gbely na náš účet. Tak sa stalo minulý piatok a akcie Nafty Gbely sú na účte Fondu národného majetku.
A ešte k tvrdeniu o tom, čo vlastne zabránilo predaju Nafty Gbely do zahraničia. Každý, kto je, ani nemusí byť právnik, ale kto trošku okolo toho niečo počul, akiste bude súhlasiť, že jediným reálnym a skutočným opatrením, ktoré počas tohto riešenia vzniklo, bolo vydanie predbežného opatrenia, ktoré zabránilo nakladať s akciami Nafty Gbely, ktoré vydal Najvyšší súd, pretože ho odmietla vydať sudkyňa, ktorá bola k tomu príslušná. A jedine toto opatrenie zabránilo, aby akcie Nafty Gbely kýmkoľvek zmenili majiteľa, alebo v prospech kohokoľvek zmenili majiteľa. Na základe tohto opatrenia, ktoré nevydalo ani žiadne rezortné ministerstvo, ani oň nepožiadalo, ale Fond národného majetku, ktorý nelogicky a paradoxne mal mať záujem na tom, aby tie akcie boli niekde prevedené, vydal opatrenie, alebo docielil opatrenie, ktorým toto bolo znemožnené. K tomuto môžem na záver povedať, že som presvedčený z hĺbky duše, že iná cesta nebola a iná cesta nemohla viesť k úspechu, len jednoucho tvrdošijne trvať na svojom, oprieť sa o dobre spracovanú a perfektne podanú žalobu a hľadať vyjednávaním riešenia. Keby sme, mimochodom, nevyjednávali, do dnešného dňa nebol stanovený termín pojednávania. Takže na súdne rozhodnutie by sme ešte zrejme čakali niekoľko rokov. Ale našli sme riešenie, ktoré vyriešilo tento problém.
A len malá poznámka k tomu, že dodnes nie je jasné, čo sme tam vlastne, ako sme tam, aké záväzky sa prebrali. Ja som to niekoľkokrát hovoril. Záväzky sú len tie, ktoré tam boli od začiatku, dokonca o miliardu nižšie, ako boli v januári, keď sme začali riešiť túto problematiku. A pokiaľ je pochybnosť, či ja alebo moji kolegovia z Fondu národného majetku tvrdíme objektívne skutočnosti, v dozornej rade Nafty Gbely, ktorá prijímala rozhodnutie voči Nafte TRADE o nákupe Nafty TRADE, sedí napríklad pán Kinčeš, poradca pána premiéra, sedí tam pán Kasper, štatutár SPP, a ani jedno hlasovanie v tejto problematike, ale ani v inej, v histórii tejto novokonštituovanej dozornej rady nebolo také, žeby jeden alebo obidvaja z týchto pánov boli proti uzneseniu, ktoré prijímala dozorná rada. Takže pokiaľ naše informácie sa nepokladajú za objektívne, treba sa spýtať ich. Sú to tí ľudia, ktorých aj ministerstvo hospodárstva, aj vláda chcela, aby tam boli, a oni tam sú, oni pracujú na tom a pracujú veľmi tvrdo a kvalitne.
K širšej problematike a vôbec k činnosti Fondu národného majetku bolo spomenuté, že doteraz nebola uzavretá otázka riešenia tých zlých privatizačných aktov. Jeden materiál, globálny materiál o uzavretí preverovania privatizácie vláda už prerokovala. Ďalší je vo vláde podaný, a je tam už druhý týždeň, a záverečný, ktorý už sa zaoberá len doplnkami k týmto zmluvám, je takisto už podaný.
Fond národného majetku nielenže navrátil za týchto pár mesiacov niekoľko problematických privatizácií naspäť na účet fondu, ako je spomínaná Nafta, ale napríklad aj známe Piešťany. Fond národného majetku popritom napriek veľmi nepriaznivej finančnej situácii a napriek obrovským záväzkom zdedeným z minulosti v tejto ekonomickej mizérii dokázal zhruba dve miliardy korún splatiť bankám, štátnym fondom a rezortom, a tým pomôcť vlastne riešiť problémy ako celospoločenské, tak aj vládne. Fond národného majetku napriek tomu, že, ako bolo povedané, je tam nejaký problém dôvery od júna, pred dvoma týždňami zohral hlavnú úlohu v medzivládnej delegácii v Prahe a bez akýchkoľvek problémov sa dospelo k riešeniu, ktoré otvorilo cestu k uzavretiu federálneho vyrovnania medzi Čechmi a Slovenskom. Na margo toho len taká poznámka, keby náhodou bol pocit, že tá zmluva je nevýhodná, lebo možno sa tak na prvý pohľad môže javiť, vám dávam garanciu, že nikdy by som nepodpísal protokol o zmluve, ktorá by bola nevýhodná pre Slovensko, a môžete mi veriť, že záverečné riešenie bude veľmi výhodné pre Slovensko.
Takže nech sa dívam na to zo všetkých strán, musím považovať účinkovanie fondu počas týchto mesiacov za úspešné. Aj keď určité chyby mohli vzniknúť, chyby sa stali, ale určite nie takého charakteru, aké sú fondu pripisované. A myslím si, že fond je teraz pripravený riešiť nielen problematiku dlhopisov, ktorá pred ním stojí, koncepcia je pripravená na prerokovanie vo vláde a riešenie je fondom pripravené na realizáciu, ale aj mnohé ďalšie úlohy tak, aby aj ekonomika Slovenska, aj majetkovoprávne vzťahy mohli byť nastolené a ošetrené tak, ako majú byť.
A na záver poviem len to, že z môjho pohľadu toto nie je diskusia o dôvere a nedôvere. Toto je diskusia alebo uvažovanie o pravdivosti alebo nepravdivosti argumentov. A dúfam, že nie som príliš veľký naivista, keď mám pocit, že aj tá pravda do politiky naďalej patrí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky k vystúpeniu pána prezidenta Kaníka: pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Cuper, pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Kujan, pán poslanec Ošváth, pán poslanec Húska. Uzatváram možnosť podania prihlášok. (Hlasy v rokovacej sále.) Nefunguje to? Pán poslanec Gašparovič ako posledný. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda,
to, čo sa v týchto dňoch predvádza poslancom aj verejnosti, iba dokumentuje, že vládna koalícia s nekompromisnou húževnatosťou rieši problémy, ktoré by nikdy nevznikli, keby tejto vládnej koalície nebolo a keby koalícia nevystrájala to, čo vystrája, pretože to sú skutočne hanebné vývrtky. Tieto osočovania krížom-krážom, kto klamal a kto má pravdu, nehnevajte sa, to je skutočne pod úroveň. Z toho, čo vystúpil pán prezident Kaník, neodznela tu úvodná časť vôbec celej problematiky, začína sa tak od troch štvrtín problematiky. Prvým bodom bolo roztrhnutie podzemných zásobníkov plynu od Slovenského plynárenského priemyslu - to bolo za ministra Černáka. Druhá bola privatizácia Nafty Gbely za ministra Mikloša. Vtedy sa predsa privatizovala nad 50-percentná časť podielu, takže teraz sa tu Fond národného majetku trápil s minoritnou časťou akcií. Nezmienil sa o politickom výpalníctve Fondu národného majetku voči prosperujúcim podnikom, nie proti Pratextu, nie proti Clare Utekáč, ktoré sú na kolenách, ale proti prosperujúcim podnikom. Ako východiská boli rušenia platných zmlúv a odstupovania od platných zmlúv, v dôsledku čoho do tohto štátu nepríde investovať ani potkan, nieto seriózny investor.
Takže ja by som uvítal, keby verejnosť nebola obťažovaná týmito vašimi vnútornými ruvačkami, ktoré dokumentujú len vzájomnú nenajedenosť, a to tým skôr, že krátko pred týmto rokovaním sa zrútil jeden z pilierov súčasnej vlády a predsedu vlády Mikuláša Dzurindu Ľudovít Černák. Bolo by zaujímavé pre zmenu si vypočuť aj jeho a dávam na úvahu, či ho neprizvať, nech si vypočujeme zase druhú stránku mince, ako si títo dvaja páni tu budú najvzájom polemizovať, kto z nich má väčšiu pravdu, kto dá za čo ruku do ohňa, a bude pritom držať ruku na svojej peňaženke.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán Kaník,
ja viem, že ste pri vracaní akcií Nafty neprebrali nejaké iné záväzky, ale možno, že tento parlament by zaujímalo to, aké obálky sa pritom preberali a s akou výškou kont. To možno by občanov Slovenskej republiky zaujímalo viacej ako to, čo ste tu odprednášali, čo vám niekto napísal. Aj vy, aj pán Kinčeš klamete slovenský národ. Vy ste boli zainteresovaní do kauzy Nafta Gbely, aby ste dehonestovali Mečiarovu vládu a predchádzajúci Fond národného majetku, aby ste sa zmocnili Nafty Gbely, pretože vy dobre viete, že nebola v takom stave, ako ste ju vykresľovali.
Obdobne pán Kinčeš si dovolí neustále klamať občanov Slovenskej republiky tým, že nebohý pán Ducký podpísal nejaké zmenky vo výške 400 miliónov a že on sa len tak mir nichts, dir nichts dohodol s nejakými moravskými bankármi o ich vrátení. Prosím vás, kto by tomu uveril? Veď Česká televízia pred asi tromi mesiacmi si sama položila takú otázku, či snáď bol nebohý pán Ducký taký hlúpy, že by podpisoval 400-miliónové zmenky, keď Slovenský plynárenský priemysel odvádzal do štátneho rozpočtu 14 miliárd. Taký podnik si nikde na svete od nikoho nepožičiava. Proste jednoducho ste vyrábali kauzy, ktoré sa teraz obrátili proti vám. A, pán Kaník, aj vy budete zrejme nasledovať cestu pána Černáka. Tak to asi zrejme vyzerá. Takže dovidenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
v doterajších vystúpeniach z frašky, ktorú tu predvádza vláda a koalícia v parlamente, je zrejmé, že z dvoch zásadných vystúpení, to znamená pána predsedu vlády Dzurindu a pána Kaníka, jedno zavádza tento parlament. A pokiaľ si vezmem situáciu v Nafte Gbely a vezmem stanoviská odborníka, ktorým nesporne pán Kasper ako viceprezident Slovenského plynárenského priemyslu je a bol dosadený vašou vládnou koalíciou a vyjadril sa na margo Nafty Gbely, že nejde o vytunelovaný podnik, že ide o podnik, ktorý bol korektne manažovaný, a je to podnik, ktorý sa vlastne do problémov dostal tým, že z politických dôvodov mu bola blokovaná možnosť financovania, tak potom sa kdesi tá pravda obnažuje. A ten, kto zavádza túto snemovňu, podľa môjho názoru nie je pán Kaník, aj keď platí, že jedno z vystúpení je za dvanásť a druhé za pätnásť bez troch, ale ten, kto zavádza túto snemovňu, je to prvé vystúpenie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nezvyknem vystupovať k otázkam privatizácie, preto mi dovoľte len niekoľko všeobecných poznámok k etike a morálke celého tohto prípadu.
Pýtam sa vás, páni koaliční poslanci, ako sa cítite pri tom, keď váš predseda vlády vyťahuje všelijaké nahrávky, odpočúva cez svojich podriadených rozhovory dvoch vysokých štátnych úradníkov a vám to neprekáža. Ako sa cítite pri tom, keď pán Dzurinda tvrdí jednu vec a pán Kaník hovorí niečo úplne iné? Ja sa naozaj pýtam, či Demokratická strana, ktorá navrhla právom svojho zástupcu v zmysle koaličnej zmluvy, keby mala trošku väčšiu podporu v spoločnosti a medzi voličmi, či by ste si voči nim dovolili to isté. Tu nejde o meno pána Kaníka, alebo osobu, tu ide o spôsob, ako táto koalícia narába s určitými postmi, ako sa jej niekedy malé strany hodia a niekedy nehodia a podľa toho potom zaobchádza aj s ich predstaviteľmi. Vás je tam viac takýchto jednopercentných. Ja by som vám len chcela dať za "príklad" spôsob, akým sa zaobchádza zo strany silnejších politických subjektov voči malým politickým subjektom. Všetky špinavé metódy vrátane odpočúvania, osočovania z úst premiéra, všetky tieto metódy potichu schvaľujete a schvaľujete ich tým, že neprotestujete, že ste jednoducho sklonili hlavu a ste radi, že ste vo vláde.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kujan. (Hlas zo sály.) Ďalej vystúpi pán poslanec Ošváth s faktickou poznámkou. Vzdáva sa.
Pán poslanec Húska, nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem povedať, že táto kauza je celkom jednoznačne na pleciach premiéra. Predovšetkým z tých dôvodov, že v podstate prijal postup, pri ktorom takzvané nápravy privatizácie sa robia ako politicko-ekonomický revanš. Priatelia, budú posúdené nezákonné praktiky, ktoré sa používali, akým spôsobom sa robili rýchle premeny v bankovníctve vo vedení bánk, aby tieto potom mohli vytvárať nátlak neodovzdávaním úverov pre jednotlivé podniky, aby potom nastúpilo takzvané mimosúdne vyrovnanie, ktoré je ničím inším ako určitým druhom výpalníctva. Tieto všetky postupy musíme brať do ohľadu a myslím, že niet nádeje, že by sa dali celkom jednoducho odstrániť zo sveta. Priatelia, to tu ostane ako trvalá zodpovednosť.
A ešte chcem upozorniť, že pravdepodobne by bolo zaujímavé teraz vypočuť si exministra Černáka, čo on k tomu hovorí. Nie preto, že si myslíme, že my vydolujeme z jeho reči zrnko pravdy, ale kvôli tomu, aby bolo vidno hĺbku vnútorných záujmových rozporov, ktoré tu prebiehajú. Premiér nemôže jednoducho odhadzovať cestou ako upotrebované predmety jednotlivých ľudí, keď už nie sú mu zaujímaví, alebo držať dovtedy, kým sú mu zaujímaví.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán predseda,
nechcem sa vôbec zaoberať otázkou, kto pred týmto parlamentom z dvoch vystupujúcich má pravdu. Či je to pán premiér, alebo či je to pán prezident fondu. Zaujímalo by ma len jedno, keď pán prezident fondu povedal o nezákonnej privatizácii Nafty Gbely a na to hneď povedal, že súd dodnes nevytýčil ani rokovanie, čiže skonštatoval jednoznačne, že tu nie je rozhodnutie súdu. Pýtam sa, pán predseda, kto v takýchto problémoch môže rozhodnúť o tom, či privatizácia bola právna alebo protiprávna, okrem súdu. Myslím si, že nikto. A preto sa nezaoberám týmto problémom, ale problémom vôbec konania vo vzťahu k minulým privatizáciám. Každé takéto konanie, či už fondu, alebo vlády, je vyslovene protizákonné, ak sa rušia jednostranné zmluvy. Môžu sa zrušiť len dvojstranne alebo rozhodnutím súdu. K takým...