Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu predsedovi mandátového a imunitného výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o uprázdnení mandátu poslanca Národnej rady a o nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca. O tomto návrhu dávam hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol predseda mandátového a imunitného výboru. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníka Alexeja Ivanka na uprázdnený mandát poslanca Ľudovíta Černáka.
Keďže náhradníkom na uprázdnený mandát poslanca Ľudovíta Černáka je doterajší poslanec Alexej Ivanko, ktorý sľub poslanca už zložil a taktiež jeho zaradenie do výboru, t. j. do ústavnoprávneho výboru, je nezmenené, tieto úkony nie je potrebné vykonať.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nasledujúcim bodom programu je
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000.
Návrh máte ako tlač číslo 389.
Návrh uznesenia Slovenskej republiky prednesie pán poslanec Pál Farkas.
Nech sa páči, pán predseda výboru.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať a predložiť stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000.
Takéto poverenie na vypracovanie stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vyplýva z § 5 ods. 2 zákona číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, citujem: "Úrad na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky vypracúva pre jej potreby stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky."
Uvedený návrh bol prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu 12. októbra 1999. Výbor prijal k nemu uznesenie číslo 198, v ktorom súhlasil s uvedeným návrhom uznesenia pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zároveň ma poveril tento návrh predložiť vám na pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2000 s termínom do 23. novembra 1999."
Tento návrh je rozdaný pod parlamentnou tlačou číslo 389. Žiadam vás o podporu.
Podpredseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán predseda, chcete vystúpiť? Nie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Pán poslanec ho predniesol.
Prosil by som panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Farkas.
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že navrhnuté uznesenie sme schválili.
Ďalším bodom programu sú
návrhy na voľbu dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba).
Návrhy kandidátov a stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 400.
Chcem pripomenúť, že z vymenovaných 10 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky 9 sudcom uplynie funkčné obdobie 21. januára 2000. Preto je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky navrhla prezidentovi Slovenskej republiky 18 osôb, z ktorých prezident vymenuje 9 sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky na funkčné obdobie 7 rokov.
V prvom kole tajnej voľby z navrhovaných kandidátov najviac platných hlasov získali a za kandidátov na sudcov Ústavného súdu boli zvolení 16 kandidáti. V opakovanej tajnej voľbe ani jeden z navrhnutých kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov prítomných poslancov. Do zostávajúceho počtu 18 kandidátov je teda v novej voľbe potrebné zvoliť ešte 2 kandidátov.
Pripomínam, že podľa článku 21 ods. 3 volebného poriadku pri každej novej voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo.
Pri novej voľbe sa postupuje podľa článkov 2 až 20 schváleného volebného poriadku na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Prosím predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Ladislava Orosza, aby podal Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko výboru k návrhom na voľbu dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi na úvod svojho stručného vystúpenia zopakovať notoricky známe skutočnosti. Úlohou Národnej rady Slovenskej republiky je v zmysle platných právnych poriadkov zvoliť 18 kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Túto úlohu sme začali napĺňať na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keď sme zvolili 16 kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na dnešnej schôdzi nám zostáva zvoliť ďalších dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V súlade s napĺňaním tejto úlohy predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím listom z 20. septembra 1999 požiadal všetky subjekty, ktoré sú oprávnené predkladať návrhy na kandidátov, aby predložili do 11. októbra 1999 návrhy na kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Do tejto lehoty bolo predložených Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky 5 návrhov na 5 kandidátov na voľbu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide o kandidátov Igora Lenského, Ivetu Marušákovú, Jozefa Oleja, Milana Sečánskeho a Viktora Žuffu-Kunča.
Na základe úloh, ktoré vyplývajú Ústavnoprávmenu výboru Národnej rady Slovenskej republiky z volebného poriadku, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky preskúmal všetky predložené návrhy, či spĺňajú ústavou, zákonom a volebným poriadkom ustanovené náležitosti, a uznesením číslo 183 zo včerajšieho dňa Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky skonštatoval, že všetky predložené návrhy spĺňajú kritériá, ktoré predpokladajú platné právne predpisy. Na základe týchto skutočností je možné pristúpiť k voľbe zostávajúcich kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odporúčam, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu. Podľa článku 5 ods. 3 volebného poriadku Národná rada Slovenskej republiky k návrhom na kandidátov nezaujíma stanovisko. Poslanci svoje stanovisko vyjadria v hlasovaní. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Podľa § 115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupujeme podľa platného volebného poriadku. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, t. j. slová "za", "proti", "zdržiavam sa hlasovania". Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva "za" najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku nevyjadrí svoju voľbu zakrúžkovaním a aj vtedy, keď je menený alebo doplňovaný.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh volieb. Prosím, aby hlasovali ako prví.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch kandidátoch na ústavných sudcov.
(Akt tajného hlasovania.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý využil svoje právo voliť kandidáta na ústavného sudcu.
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené poslankyne, poslanci, pokračujeme v rokovaní.
Prosím povereného overovateľa, aby podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom poriadku a podľa článku 17 volebného poriadku Národnej rade Slovenskej republiky oznámil výsledok hlasovania, t. j. počet vydaných hlasovacích lístkov, počet odovzdaných a z toho platných a neplatných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovaní proti navrhnutému kandidátovi, počet poslancov, ktorí sa zdržali hlasovania a ktorí neodovzdali hlasovacie lístky. Ďalej ho prosím, aby oznámil, ktorý z navrhnutých kandidátov získal najviac platných hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. októbra 1999.
Na tajné hlasovanie na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 113 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Poslanci odovzdali 113 hlasovacích lístkov, z toho 106 platných hlasovacích lístkov, 7 neplatných hlasovacích lístkov.
Zo 106 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe
- Igora Lenského hlasovalo za 57 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,
- Ivetty Marušákovej hlasovalo za 41 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,
- Jozefa Oleja hlasovalo za 8 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 34 poslancov,
- Milana Sečánskeho hlasovalo za 51 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov,
- Viktora Žuffu-Kunča hlasovalo za 35 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov.
Podľa § 115 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, čiže minimálne 57 hlasov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zvolený len Igor Lenský.
Overovatelia poverujú svojho člena Jozefa Kužmu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem overovateľovi poslancovi Kužmovi za oznámenie výsledku hlasovania.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne, poslanci,
na základe oznámenia výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem výsledok voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako ich oznámil poverený overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky podľa zápisnice o hlasovaní.
Po vykonanej novej voľbe tajným hlasovaním Národná rada Slovenskej republiky navrhuje podľa článku 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním prezidentovi Slovenskej republiky Igora Lenského za kandidáta na vymenovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Pretože neboli zvolení dvaja kandidáti, tajná voľba kandidátov do uvedeného počtu sa bude opakovať po skončení rokovania, ktoré je spojené s odvolaním alebo návrhom na odvolanie prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku. Uvidíme, kedy skončíme. Po obede by sme uskutočnili opakovanú voľbu na jedno miesto kandidáta Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predpokladám, že to bude niekedy okolo piatej, šiestej hodiny dnešného dňa.
Do opakovanej voľby postupujú všetci tí, ktorí neboli zvolení v tejto voľbe.
Nasledujúcim bodom programu je
návrh na odvolanie prezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je
návrh na odvolanie viceprezidenta prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh na zlúčenie rozpravy k týmto dvom bodom programu s tým, že tajné hlasovanie vykonáme súčasne na osobitných hlasovacích lístkoch. O tomto mojom návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Prezentujme sa, panie poslankyne, páni poslanci, a hlasujme o návrhu, aby rozprava o týchto dvoch bodoch bola spoločná. Hlasovanie bude oddelené na dvoch hlasovacích lístkoch. Prezentujme sa a hlasujme o zlúčení rozpravy k návrhu o odvolaní prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zlúčením rozpravy o týchto bodoch programu.
Návrh na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku ste dostali ako tlač 295 a návrh na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku ste dostali ako tlač 296.
Prosím predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu, aby návrhy vlády odôvodnil.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
jednou z najdôležitejších úloh nového vedenia Fondu národného majetku, ktorý bol zvolený po parlamentných voľbách 1998, bolo zabezpečenie nápravy privatizácie z obdobia rokov 1995 až 1998. Išlo o to, že majetky sa v minulosti predávali za zlomky ich skutočnej ceny, nadobúdatelia tohto majetku tento majetok spravovali často nenáležite a s jediným záujmom - majetok speňažiť a výťažok previesť na osobné kontá. Často dochádzalo k paralelnému procesu - zadlžovaniu firiem a ich súbežnému tunelovaniu.
Prototypom takejto privatizácie bola privatizácia podniku Nafta Gbely. V minulom období sme často počúvali, že zistiť skutočných vlastníkov nie je ani možné, že Fond národného majetku je nezávislou inštitúciou, na ktorú ani vláda, ani politická reprezentácia nemá dosah. Majitelia podnik postupne zadlžovali, prelievali majetok do viacerých firiem. Po voľbách sa tento podnik ocitol v dezolátnom stave. Bol zadlžený, nastal čas prvých splátok, veritelia hrozili defaultom, teda krachom firmy. Nové vedenie Fondu národného majetku podalo na súd žalobu o zrušenie príslušnej kúpno-predajnej zmluvy. Súbežne začalo rokovanie s pánom vystupujúcim ako majiteľ firmy, ktorá de facto vlastnila naftárenské spoločnosti.
Fond národného majetku dlho vyhlasoval, že získa späť bezplatne akcie Nafty Gbely. Skutočnosť však čoraz viac zaostávala za realitou, preto do procesu vstúpila vláda Slovenskej republiky, ktorá pripravila konkrétny postup na vyriešenie problému. Tesne pred prijatím uznesenia vlády, doslova v predvečer rozhodujúceho zasadania vlády, však došlo k podpísaniu obchodných zmlúv, na základe ktorých malo dôjsť ku predaju firmy Arat, obchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike. Následné konanie preukázalo, že táto firma sídliaca v Čechách konala v zhode s veľkou americkou firmou, ktorá mala naftárenské spoločnosti od zmienenej českej firmy odkúpiť. Ak by sa transakcia dokonala, Slovenská republika by prišla o veľký niekoľkomiliardový majetok a pôvodný privatizér by bol ešte zarobil.
Tento prípad bol verejnosťou mimoriadne sledovaný a vyvolával i zvýšený záujem hromadných oznamovacích prostriedkov. Iba razantné konanie vlády Slovenskej republiky spôsobilo, že sa rozbehnuté transakcie nedokonali a že americká a následne i česká firma, keď zistili, že nekonajú v zhode s vládou Slovenskej republiky, že vláda Slovenskej republiky o príprave týchto transakcií nevie, obchody nerealizovali. Pritom tak česká, ako aj americká obchodná spoločnosť písomne potvrdili, že konali v zhode s Fondom národného majetku Slovenskej republiky.
Závažné na celej skutočnosti je aj to, že Fond národného majetku sa neusiloval iba o navrátenie akcií a príslušného majetku späť štátu alebo Fondu národného majetku, ale zároveň posudzoval zahraničných adeptov na jeho odkúpenie, pričom žiadne takéto poverenie alebo konanie s vládou nekonzultoval. Fond národného majetku vypracoval návrh na výber zahraničného partnera a predložil ho orgánu vlády Slovenskej republiky, pričom navrhol zahraničnú firmu bez medzinárodného tendra, bez zaangažovania vlády, ba aj bez súhlasu orgánov Fondu národného majetku. Zaujímavou zhodou okolností zaiste je aj to, že Fond národného majetku navrhoval firmu, ktorá mala následne odkúpiť naftárenské spoločnosti od českého sprostredkovateľa. Fond národného majetku vypracoval zmienený materiál v čase, keď medzi Fondom a firmou Arat prebehla písomná korešpondencia, v ktorej firma Arat signalizovala Fondu národného majetku, že predá Naftu TRADE, ak sa do 31. mája 1999 nedosiahne dohoda o odkúpení Nafty TRADE z Fondu národného majetku. Fond národného majetku neinformoval vládu ani o zmienenej korenšpondencii, ani o procese vyhodnocovania firiem, ktoré sa o naftárenské spoločnosti uchádzali, ani o rokovaniach s dotknutými firmami.
Je celkom evidentné, že Fond národného majetku v prípade Nafty Gbely postupoval netransparentne, bez vopred prijatej metodiky, bez náležitej koordinácie s vládou Slovenskej republiky. Konanie v spomínanom prípade ukázalo, že postup Fondu národného majetku viedol k tomu, že majetok, ktorého privatizácia je sporná, by bol odpredaný tretej zahraničnej osobe, čo by výrazne sťažilo prípadnú nápravu pôvodného rozhodnutia. Výsledkom takýchto transakcií by bolo poškodenie záujmu štátu a majetkový prospech pôvodného nadobúdateľa. Zároveň bola narušená dôveryhodnosť Fondu národného majetku a štátnych orgánov v otázke schopnosti riešiť nápravu privatizácie efektívnym a transparentným spôsobom.
Je pomaly rok od nastúpenia nového vedenia Fondu národného majetku a verejnosť ešte stále nepozná platnú metodiku vykonania kontroly spornej privatizácie. Prípad Nafty Gbely ukázal, že Fond národného majetku postupoval neprofesionálne, netransparentne a zanedbal povinnosť včas informovať vládu alebo zainteresované štátne orgány o jestvujúcich prekážkach a možnom ohrození úspešného výsledku. Dnes sa vedenie Fondu národného majetku tvári, že akcie Nafty sú na účte Fondu národného majetku a všetko je teda v najlepšom poriadku. Podotýkam, že nebyť úporného úsilia vlády vrátane návrhu na odvolanie predstaviteľov Fondu národného majetku, všetko by bolo celkom ináč. A otázne je, či je naozaj všetko v poriadku.
Fond národného majetku si ani v minulých týždňoch a dňoch, vlastne dodnes, nepovažoval za potrebné informovať vládu, za akých podmienok odkúpila Nafta Gbely Naftu TRADE, aké všetky záväzky si pôvodní majitelia nastrkali do vreca záväzkov, ktoré na seba prevzala Nafta Gbely a tým znížila objem potenciálnych odvodov do štátneho rozpočtu. Fond národného majetku sa od samého začiatku pôsobenia správa individualisticky, často v rozpore s odporúčaním alebo želaním vlády Slovenskej republiky.
Dámy a páni, z uvedeného je, myslím si, zrejmé, že sa stratila dôvera vlády Slovenskej republiky vo vedenie Fondu národného majetku. Keďže pán prezident Fondu národného majetku je osobne zodpovedný za činnosť Prezídia Fondu národného majetku a pán viceprezident je osobne zodpovedný za činnosť Výkonného výboru Fondu národného majetku, vláda Slovenskej republiky sa rozhodla Národnej rade Slovenskej republiky predložiť návrh na odvolanie prezidenta Fondu národného majetku a viceprezidenta Fondu národného majetku. Paragraf 31 ods. 2 zákona číslo 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vláde takúto rozhodovaciu kompetenciu dáva.
Niet sa čo čudovať, že vláda aspoň takúto kompetenciu má, veď politickú zodpovednosť znáša nakoniec ona. Aby vláda mohla niesť aj naďalej spoluzodpovednosť za proces nápravy privatizácie z minulosti a priebeh novej privatizácie, musí jestvovať medzi vládou a Fondom národného majetku elementárna dôvera. Hlasovanie na rokovaní vlády ukázalo, že vláda nedôveruje obom najvyšším predstaviteľom Fondu národného majetku. Toto je, dámy a páni, najsilnejší argument na odvolanie obidvoch pánov. Hlasovanie o odvolaní pána Kaníka a pána Sklenára bude teda o tom, akú kvalitu bude mať nasledujúci proces kontroly privatizácie a výkonu novej privatizácie a kto bude za tento proces politicky zodpovedný. Vláda alebo Národná rada. Je nesporne pravdou, že väčšie predpoklady, najmä väčší aparát má na to vláda Slovenskej republiky. Preto vás prosím o podporu návrhu vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem predsedovi vlády za odôvodnenie návrhov a prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jánovi Šimkovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní návrhu na odvolanie prezidenta Fondu národného majetku a správu o prerokovaní návrhu na odvolanie viceprezidenta Fondu národného majetku vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
dámy a páni poslanci,
podávam informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 295).
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor informáciu výborov národnej rady k návrhu na odvolanie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 300 z 9. júla 1999 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom s termínom ihneď: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie informácie o rokovaniach výborov.
Iné výbory Národnej rady návrh neprerokúvali.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 24. augusta 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z., teda zákona o rokovacom poriadku, nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh 29. septembra 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku nepredkladá odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky na hlasovanie o parlamentnej tlači, lebo neprijal platné uznesenie o záverečnom stanovisku.
Vážená Národná rada, súčasne podávam informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 296).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor informáciu výborov Národnej rady k návrhu na odvolanie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 301 z 9. júla 1999 pridelil návrh na prerokovanie výborom s termínom ihneď, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na predloženie informácie o rokovaniach výborov.
Iné výbory Národnej rady návrh neprerokovali.
Výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 24. augusta 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh 29. septembra 1999 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku nepredkladá odporúčanie Národnej rade Slovenskej republiky na hlasovanie o parlamentnej tlači, lebo neprijal platné uznesenie o záverečnom stanovisku.
Vážený pán predseda, otvorte k prerokúvanému bodu rokovania rozpravu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Na dnešné rokovanie boli pozvaní aj prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Kaník a viceprezident fondu pán Sklenár. Ak by chceli vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Preto podávam návrh, aby Národná rada vyslovila súhlas s vystúpením prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rozprave. O tomto návrhu dávam hlasovať bez rozpravy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o mojom návrhu, aby podľa želania mohli vystúpiť v Národnej rade pán prezident Kaník a pán viceprezident Sklenár.
Hlasujeme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme dali súhlas na vystúpenie prezidenta a viceprezidenta Fondu národného majetku.
Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Zajac, pán poslanec Zlocha a pán poslanec Tatár. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Takže v rozprave vystúpia páni poslanci Zajac, Zlocha a Tatár ako posledný.
Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Zajac.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Zajac:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som veľmi vecne a bez akejkoľvek emócie zrekonštruoval priebeh celej tejto kauzy z časového hľadiska. Myslím si, že práve takáto rekonštrukcia jasnejšie ukáže správanie sa Fondu národného majetku a jeho prezidenta a viceprezidenta.
Dňa 25. 3. 1999 Fond národného majetku podal návrh na predbežné opatrenie, ktoré súd po dlhom váhaní zamietol, čím ostala otvorená možnosť predaja Nafty Gbely. Na to reagovala 15. mája vláda Slovenskej republiky, ktorá o tomto rokovala a poverila ministra hospodárstva z obavy pred možným predajom nafty Gbely, aby v priebehu krátkeho času celý problém vyriešil. Dvadsiateho druhého vznikol dojem, ja to nemôžem ináč povedať, že iba vznikol dojem, na základe oznámenia pána Poóra, že Nafta Gbely bola predaná, na čo vláda reagovala veľmi promptne tým, že vyhlásila boj zahraničnému investorovi, ktorý sa zdal byť majiteľom Nafty Gbely, pričom minister hospodárstva sa vyjadril v tom zmysle, že treba odňať Nafte ťažobné práva 24. 6. a navrhol odvolanie alebo odvolal riaditeľa SPP pána Kinčeša, zároveň navrhol odvolanie prezidenta Fondu národného majetku.
Nechcem sa vyjadrovať k tým veciam, ktoré medzitým prebiehali okolo údajných odposluchov a podobných vecí, chcem iba povedať, že prvý návrh vlády na odvolanie šéfa Fondu národného majetku Ľudovíta Kaníka dala vláda 28. 6., pričom vo vláde sa o tom najprv len diskutovalo a bol v podstate jediný návrh, aby aj prezident, aj viceprezident fondu odstúpili sami. Minister hospodárstva medzitým predstavil svoje riešenie kauzy Nafta, ktoré malo vrátiť naftu Gbely vláde, to bolo 29. 6. Dňa 21. 7. vláda začala rokovať so Cinergy s takým predpokladom, že sa ona vlastne dohodne o návrate Nafty Gbely do rúk štátu. To znamená, že vláda sa pustila po istej línii, kde sama prevzala iniciatívu a bola rozhodnutá v podstate namiesto Fondu národného majetku vyriešiť celú túto kauzu. Vznikli také predpoklady, o ktorých sa hovorilo, že to môže byť v priebehu týždňa, dvoch, alebo veľmi krátkeho času. Taká bola situácia začiatkom júla 1999, pričom 7. 7. vláda navrhla odvolať šéfa Fondu národného majetku Ľudovíta Kaníka a viceprezidenta pána Sklenára.
Potom došlo k rozličným rokovaniam medzi vládou, alebo medzi ministerstvom hospodárstva a medzi jednotlivými hospodárskymi zahraničnými subjektmi, pričom stále sa vychádzalo z predpokladu, že vlastne tí sú majiteľmi celej Nafta Gbely. 29. 7. napríklad minister hospodárstva označil ľudí, ktorí rokovali so Synergiou a Naftou Gbely, za podvodníkov. Takýchto tvrdení bolo viac. A je veľmi zaujímavé, že 29. 7. na otázku redaktora SME Dušana Devana, či ministerstvo hospodárstva pozná aspoň majiteľa spoločnosti Arad, povedal minister hospodárstva, že nepozná. A ja si myslím, že práve tu spočíva značná časť celého problému, pretože medzitým sa hovorilo o tom, že osud Nafty Gbely je v rukách Najvyššieho súdu, hovorilo sa o tom, že vláda pri snahe o získanie Nafty Gbely sa veľmi nepohla, to bolo 5. 8., IPBH2 ponúkla vrátenie spomínaných akcií Fondu národného majetku a tak ďalej a tak ďalej.
Vyzeralo to jednu chvíľu tak, že Fond národného majetku by mohol postupovať spolu s SPP a spolu s ministerstvom hospodárstva. Medzitým banky úverujúce Naftu znervózneli a žiadali od vlády štátne záruky. 11. 8. vyjadrila proti postupu vlády v kauze Nafta Gbely svoje výhrady Asociácia obchodníkov s cennými papiermi. A fakticky až 17. 8. doručil premiér parlamentu odôvodnenie odvolania funkcionárov Fondu národného majetku, ktoré znelo asi tak, že prezident Fondu národného majetku Ľudovít Kaník a viceprezident Ladislav Sklenár sú osobne zodpovední, že vo veci Nafty Gbely nezabezpečili dostatočnú ochranu záujmov Fondu národného majetku a štátu.
V podstate hneď vzápätí na to došlo k dramatickej zmene priebehu celej kauzy, pretože 18. 8. sa ukázalo, že Naftu Gbely vlastní Vladimír Poór a že nikto iný ju ani nikdy nevlastnil. V tej chvíli sa ukázalo, že celý problém spočíva v tom, že sa vychádzalo z predpokladu, že Nafta Gbely je skutočne predaná a napriek mnohým upozorneniam na to, aby tento fakt bol zistený, aby bol dokumentovaný, nedošlo k tomu, a tak sa mohlo stať, že vlastne až 18. 8. sa ukázalo, ako som už povedal, že Naftu Gbely nevlastnil celý čas nikto iný okrem Vladimíra Poóra, že ju vlastní aj ďalej.
Tým sa vlastne otvorila celkom nová cesta a vyzeralo to tak už 19. 8., že Nafta Gbely by sa mohla vrátiť do rúk štátu, k čomu ešte tak celkom rýchle nedošlo. Po rozličných peripetiách v podstate už 7. 9. Fond národného majetku a SPP ovládli Naftu Gbely. Fond národného majetku a SPP dospeli k dohode o Nafte Gbely 10. 9., 16. 9. bola podpísaná dohoda o Nafte TRADE a napokon 17. 9. už boli podpísané všetky zmluvy o Nafte. A minulý týždeň, ako je napokon známe, akcie spoločnosti Nafta Gbely sa po viac ako troch rokoch dostali opäť na účet Fondu národného majetku, na Bratislavskej burze sa uskutočnil prevod 46,9-percentného balíka akcií Nafty Gbely z účtu Druhej obchodnej a tak ďalej a tak ďalej.
Táto veľmi stručná rekapitulácia celej kauzy hovorí podľa mňa len o tom, že rovnako Fond národného majetku, ako aj vláda, aj SPP sa usilovali dostať Naftu Gbely naspäť do rúk Fondu národného majetku, ale že tá cesta, ktorá sa ukázala ako správna a ktorá nakoniec viedla k reálnemu úspechu, bola cesta, ktorú zvolil Fond národného majetku, a len táto cesta umožnila to, že Nafta Gbely sa skutočne do rúk Fondu národného majetku dostala. Tým však pominuli dôvody na to, aby prezident a viceprezident Fondu národného majetku mali byť odvolaní. Takže dnešný stav svedčí podľa mňa len o tom, že Fond národného majetku, jeho prezident a viceprezident si svoje povinnosti splnili tak, ako im ukladala povinnosť, čo najlepšie dokumentuje reálny, skutočný výsledok celej kauzy.
Ďakujem.