Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Európska charta miestnej samosprávy sa považuje za významný dokument Rady Európy už od jej prijatia týmto orgánom v roku 1985. Je prvým mnohostranným právnym dokumentom, ktorý definuje a chráni zásady miestnej samosprávy v duchu princípu subsidiarity, pričom je jedným z pilierov demokracie, ktorej ochrana a rozvoj sú hlavnými úlohami Rady Európy.
Úvahy o podpise a ratifikácii charty sa u nás datovali od roku 1991. Orgány miestnej samosprávy reprezentované najmä Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky vzniesli čoskoro po ich vzniku požiadavku, aby Slovenská republika Európsku chartu miestnej samosprávy podpísala a ratifikovala a túto požiadavku opätovne nastoľovali.
Z výsledkov právnej analýzy uskutočnenej ministerstvom vnútra v rokoch 1997 - 1998 a zohľadňujúcej právne, politické a ekonomické dôsledky podpisu a ratifikácie charty vyplynulo, že náš právny poriadok už bez zmien umožňuje Slovenskej republike zaviazať sa k 20 ustanoveniam prvej časti charty, z toho k 12 ustanoveniam s chartou zvlášť určeného súboru 14 ustanovení charty.
Keďže na ratifikáciu charty je potrebný záväzok dodržiavať práve 20 ustanovení prvej časti charty a z toho len 10 s chartou zvlášť určeného súboru, nemal byť z hľadiska nášho právneho poriadku problém chartu podpísať a ratifikovať. Predchádzajúca vláda si síce dala do plánu práce na rok 1998 i predloženie návrhu na podpis charty a ministerstvo vnútra jej ho v určenom termíne, teda v júni 1998 aj predložilo, ale až do skončenia svojho pôsobenia návrh neprerokovala a chartu nepodpísala.
Nová vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala odporúčať ratifikáciu charty s nevyhnutným rozsahom záväzkov a zaoberať sa aj možnosťami implementácie ďalších ustanovení charty do vnútroštátneho práva. Po opätovnom medzirezortnom prerokovaní vláda uznesením číslo 97 z 3. februára 1999 s podpisom charty súhlasila s vyhlásením, že Slovenská republika sa pri ratifikácii zaviaže dodržiavať potrebný počet špecifikovaných 20 ustanovení vrátane potrebného počtu chartou osobitne určených ustanovení.
Hoci záujmové združenia miest a obcí navrhovali, aby sme sa zaviazali dodržiavať širší okruh ustanovení charty, vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením zatiaľ minimalizovala okruh záväzkov, ktoré sa majú prijať. Vychádzala pritom z presvedčenia, že by bolo zbytočné odďaľovať podpis a ratifikáciu charty až do obdobia po realizácii ďalšej podstatnej decentralizácie a modernizácie miestnej verejnej správy, ktorá by umožnila dodržiavať širší okruh záväzkov.
V týchto intenciách a so spomenutým vyhlásením Slovenská republika 23. februára tohto roku chartu podpísala. Ďalším uznesením číslo 453 z 2. júna toho roka poverila predsedu vlády predložiť chartu Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu, odporúčala prezidentovi republiky chartu po vyslovení súhlasu ratifikovať, ale súčasne uložila aj úlohy na ďalšie obdobie plynúce zo vzájomných súvislostí medzi reformou verejnej správy a rozsahom záväzkov vo vzťahu k charte, aby sa v nadväznosti na decentralizáciu a modernizáciu verejnej správy potom dodatočne mohol okruh záväzkov Slovenskej republiky primerane rozšíriť. Takýto postup charta umožňuje a predpokladá.
Na základe toho teraz vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky po prerokovaní vo výboroch návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy s tým, že pri ratifikácii sa Slovenská republika zaviaže dodržiavať jej ustanovenia uvedené v návrhu uznesenia.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím určeného spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Jozefa Kvardu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s ratifikáciou uvedenej charty.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Kvarda:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy (tlač 285).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy (tlač 285) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 311 z 22. júla 1999 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a gestorskému výboru do 3. septembra 1999.
Všetky výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy (tlač 285) pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote a vyslovili s ním súhlas.
Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 30. augusta 1999 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh v treťom čítaní schváliť.
Zároveň určil ako spoločného spravodajcu výborov člena výboru poslanca Józsefa Kvardu.
Konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanovenej lehote neboli predložené.
Preto žiadam, pán predsedajúci, otvoriť rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi za podanie spoločnej správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa za klub poslancov SMK prihlásil pán poslanec Kvarda, po ňom písomne sa prihlásil pán poslanec Sopko.
Dávam slovo pánu poslancovi Kvardovi.
Poslanec J. Kvarda:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vo všeobecnosti princíp subsidiarity znamená spoločensko-politický princíp, ktorý sa v práve Európskeho spoločenstva po prvýkrát objavil v texte Zmluvy o Európskej únii. Podstata tohto princípu spočíva v spôsobe rozdelenia kompetencií medzi rôznymi úrovňami štátnej štruktúry a spoločnosťou. Podľa neho primárne na plnenie určitej úlohy je oprávnený subjekt na najnižšom stupni hierarchie daného systému, lebo sa tento považuje a priori za najvhodnejšie vybaveného na splnenie danej úlohy. Len nespôsobilosť riešiť dané úlohy týmto subjektom oprávňuje subjekt na vyššom stupni, aby ten predošlý zastupoval.
Na základe modernej koncepcie princípu subsidiarity sa považuje Encyklika pápeža Pia XI Quadragesimo anno z roku 1931, encyklika, ktorá hľadala optimálny a fungujúci model spoločenského poriadku. Ďalšia pápežská Encyklika Pacem in terris z roku 1963 už zdôrazňovala úlohu princípu subsidiarity ako všeobecného princípu organizácie spoločnosti. Tieto myšlienky významne ovplyvnili európske filozofické a politické myslenie, ako i spoločenskú prax pri riešení záležitostí celého štátu a spoločnosti.
V teoretickom časopise pre otázky štátu a práva v čísle 3/95 Monika Novotná v príspevku Princíp subsidiarity v práve Európskych spoločenstiev píše toto: "Vysvetlenie podstaty princípu subsidiarity a jeho funkcie pri regulácii spoločenských vzťahov poukázalo na jeho možnosť využitia v politicko-právnom kontexte. Regulácia politických a právnych vzťahov prostredníctvom hľadiska subsidiarity sa stala jedným z možných riešení spoločenskej krízy, s ktorou sa stretávali mnohé európske štáty po druhej svetovej vojne." Princíp subsidiarity preto bol síce implicitne, ale predsa zakotvený aj do Zmluvy o Európskej únii v článku 3b zmluvy, teda do rímskej zmluvy ako všeobecný princíp práva Európskych spoločenstiev.
V Európskom parlamente 14. februára 1984 bola schválená Zmluva o Európskej únii, kde sa už explicitne zakotvuje tento princíp. Stála konferencia miestnej a regionálnej samosprávy pri Rade Európy prijala v roku 1997 odporúčanie číslo 34. Ide o dokument pod názvom Európska charta regionálnej samosprávy. V tejto takzvanej regionálnej charte v časti jej preambuly v odseku 4 je uvedené, že členské štáty Rady Európy sú presvedčené, že princíp subsidiarity je veľkým prínosom k rozvoju demokracie v Európe založenej na rovnakej legitimite rôznych úrovní mocí - miestnej, regionálnej, národnej a európskej.
V odseku 5 sa ďalej konštatuje, že regionálna charta a Európska charta miestnej samosprávy sa dopĺňajú pri aplikácii princípu subsidiarity v prospech regionálnych a miestnych samospráv. Stojí za zmienku aj odsek 6 úvodnej časti charty, teda preambuly regióny, kde sa hovorí o tom, že región vytvára úroveň moci, ktorá je vhodná na realizáciu subsidiarity a je považovaná za základný princíp, ktorý je potrebné rešpektovať, a to, pokiaľ ide o európsku integráciu, ako aj vlastnú organizáciu štátov, pričom regionalizácia nesmie byť dosiahnutá na úkor nezávislosti miestnych samospráv, ale naopak, musia ju sprevádzať opatrenia v ich prospech. Konkrétne táto zásada je v článku 3 ods. 1 zakotvená takto: "Regionálna samospráva označuje právo a schopnosť vyššieho územného celku vlastnými volenými orgánmi administratívne umiestnenými medzi ústrednou vládou a samosprávnymi obcami spravovať na vlastnú zodpovednosť a v prospech jej obyvateľov podstatnú časť záležitostí verejného záujmu v zhode s princípmi subsidiarity.
Problematike princípu subsidiarity som sa venoval hlavne preto, lebo v decembri minulého roka pán minister vnútra predložil na rokovanie vlády na podpis Európsku chartu miestnej samosprávy v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z novembra 1998, ale vláda 3. februára 1999 vyslovila súhlas s podpisom charty s tým, že sa Slovenská republika zaviaže pri ratifikácii dodržiavať len nevyhnutný rozsah ustanovení charty, teda celkom 20 ustanovení. Vláda pri ich schvaľovaní uplatňovala rôzne výhrady v súvislosti s niektorými ustanoveniami tejto významnej medzinárodnej listiny, podotýkam v súlade s článkom 12 charty. Bola vznesená výhrada aj pri uplatňovaní článku 4 ods. 3 a 5 charty, kde sa hovorí, že vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú v podstate tie orgány, ktoré sú občanovi najbližšie a pri delegovanej právomoci majú právo tieto miestne orgány prispôsobiť ich vykonávanie miestnym podmienkam.
Takto je vyjadrený princíp subsidiarity v charte, čomu sa vláda nehodlá zaväzovať ani napriek tomu, že v predkladacej správe tlače 285 návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy píše: "Charta je vyvrcholením série iniciatív a mnohoročných úvah o miestnej samospráve na pôde Rady Európy. Charta sa opiera najmä o princíp subsidiarity. Jeho definícia sa nachádza v článku 4 charty, pričom sa prezentuje ako norma všeobecného rámca, ktorý sa signatárske štáty zaväzujú začleniť do svojej legislatívy."
Uvedený princíp je vyjadrený aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky z novembra 1998, kde sa hovorí o tom, že vláda bude riešiť optimálne usporiadanie verejnej správy tak, aby sa zabezpečili základné potreby občanov, čo si, samozrejme, vyžiada pokračovať v decentralizácii kompetencií štátu na nižšie zložky verejnej správy s primeraným zabezpečovaním finančných zdrojov pri rešpektovaní princípu subsidiarity.
Vo vyhlásení vlády je aj toto: "Nadväzne na presun kompetencie na územnú samosprávu bude riešiť vláda aj finančnú samostatnosť s cieľom jej posilnenia a stanovenia stabilných finančných zdrojov a tokov tak, aby bol obmedzený zásah štátu dotyčným systémom do finančnej samostatnosti obcí."
Napriek uvedenej skutočnosti vláda nemôže akceptovať ani článok 9 ods. 1 charty, kde sa hovorí o tom, že miestne orgány majú právo na primerané finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí. Podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky v liste ministrovi vnútra z 15. januára 1999 navrhol, aby sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať aj článok 9 ods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy, kde ide o ekonomickú samostatnosť, a okrem toho dal na zváženie akceptovať aj článok 4 ods. 3 charty, kde práve ide o rešpektovanie všeobecnej základnej zásady subsidiarity.
Na záver mi dovoľte, vážený parlament, stručnú poznámku. Európsku chartu miestnej samosprávy do konca októbra minulého roka zo súčasného počtu 40 členských štátov Rady Európy podpísalo 36 štátov, okrem Andory, San Marína, Slovenska a Švajčiarska, z nich už nadobudla platnosť v 30 štátoch, pričom 10 štátov sa zaviazalo dodržiavať v celom rozsahu všetky jej ustanovenia. V prípade článku 4 ods. 3 dva štáty sa nezaviazali dodržiavať a článok 9 ods. 1 sa zaviazali dodržiavať všetky signatárske štáty.
Považoval som za potrebné vysloviť určitý názor v súvislosti s niektorými výhradami vlády Slovenskej republiky pri procese ratifikácie. I napriek uvedeným skutočnostiam poslanci klubu Strany maďarskej koalície podporia vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Kvardovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy sa nenapĺňa len Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ale niekoľkoročné úsilie obecných samospráv a Združenia miest a obcí Slovenska. Slovenská republika sa zaväzuje dodržiavať niektoré záväzné ustanovenia charty a vysoko oceňujem, že vláda Slovenskej republiky zvážila a rozhodla, že nie sú dôvody ratifikáciu charty ďalej odďaľovať. Za mnohé rozhodnutia súčasnú vládu kritizujeme, ale v tomto prípade treba jej rozhodnosť oceniť. Podpísanie ratifikácie Európskej charty miestnej samosprávy, významného dokumentu Rady Európy je nevyhnutnou súčasťou reformy verejnej správy v Slovenskej republike, pretože náš systém by mal spĺňať požiadavku kompatibility s európskym modelom aj s európskym štandardom a musí rešpektovať princípy tejto charty. Napĺňanie 20 ustanovení charty a systém obecného zriadenia v Slovenskej republike predstavuje dobré východisko a umožňuje presadiť zámery reformy verejnej správy aj požiadavky obecných samospráv.
Právo občanov podieľať sa na riadení vecí verejných je jedným z demokratických princípov, ktoré uznávajú všetky členské štáty Rady Európy, a to v podstate ide v textoch Európskej charty miestnej samosprávy, ktoré nebudem citovať, pretože sú obsahom písomnej tlače, ktorú máme pred sebou.
Ak si prečítame niektoré články Európskej charty, zistíme, že nie je to nič nové pod slnkom. Sú to známe tézy, všeobecne známe témy. Sú to témy, o ktorých sa diskutuje storočia po celom svete, to znamená, počas celého obdobia, keď sa v rámci spoločenstiev vyvíjali vládne inštitúcie. Tieto témy sú aktuálne vo všetkých krajinách bez ohľadu na to, či je to krajina bohatá alebo chudobná, bez ohľadu na formu demokracie a odlišnosti krajín. Ratifikácia Európskej charty nie je ničím iným ako významným oporným bodom na presadzovanie požiadaviek obecných samospráv v oblasti presunu kompetencií z orgánov štátu na orgány samosprávy obcí. Týmto naším schvaľovacím aktom završujeme proces začatý v Európe, ako spomínal pán minister, v roku 1985.
V období od roku 1985 do roku 1999 bol dostatočný časový priestor na úpravu tých legislatívnych noriem, ktoré neboli v súlade s chartou. Ak sme niečo zmeškali, budeme to musieť v tomto období dobiehať.
Preto ešte raz chcem na záver oceniť tento krok vlády Slovenskej republiky aj úsilie pána ministra Pittnera a som presvedčený, že to prispeje k úspešnému postupu reformy verejnej správy a zvlášť decentralizácie.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Pýtam sa, kto sa chce k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Pán poslanec Bohunický. Končím možnosť uplatnenia ďalších ústnych prihlášok k tomuto bodu programu.
Pán poslanec Bohunický, máte slovo.
Poslanec P. Bohunický:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážený pán minister,
dobrý deň samospráva,
ctená snemovňa,
prečo takéto netradičné oslovenie. Dnes prerokúvame návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s rafitikáciou Európskej charty miestnej samosprávy. Je preto namieste osloviť aj subjekt, ktorého sa ratifikácia týka, teda samosprávu, a to takým istým pozdravom ako pri štarte do nového štvorročného obdobia. Ratifikačný proces sa začal v súlade s programovým vyhlásením vlády 29. 12. 1998, keď minister vnútra predložil návrh na podpis charty na rokovanie vlády. Vláda Slovenskej republiky 3. februára súhlasila s podpisom charty s tým, že Slovenská republika sa zaviaže pri ratifikácii dodržiavať len nevyhnutný rozsah ustanovení charty, celkove 20 z 30 ustanovení. Sú to tie články, pre ktoré už platné právne predpisy vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú a bezo zvyšku umožňujú dodržiavanie. Zaviazanie sa dodržiavať aj ďalších 10 ustanovení charty bude v značnej miere závisieť od troch vecí:
1. úspešného ukončenia reformy verejnej správy,
2. zabezpečenia finančných zdrojov pre miestnu samosprávu,
3. pokračovania legislatívneho procesu dotýkajúceho sa samosprávy.
Ako potvrdili výsledky právnej analýzy, Slovenská republika spĺňa podmienky, aby mohla bez zmeny súčasného právneho poriadku chartu ratifikovať. Výsledok analýzy je dôkazom nielen kvality právneho poriadku v tejto oblasti, ale najmä životaschopnosti samotnej obecnej samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska sa od svojho vzniku usilovalo o pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy. V trpezlivom dialógu od roku 1991 prichádzalo k zlaďovaniu rozdielov stanovísk medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska. Kým v roku 1996 bolo registrovaných 8 rozdielov z 30 článkov, v roku 1999 boli rozdiely stanovísk medzi vládou a Združením miest a obcí Slovenska odstránené.
Ratifikáciou získava samospráva ďalšie možnosti na napĺňanie jej poslania. Bude to najmä v súvislosti s naplnením článku 9 - finančné zdroje miestnych orgánov. Súčasné zdroje totiž nepostačujú na zabezpečenie zákonom stanovených úloh. Vláda k článku 9 ods. 2 pristupuje bez výhrad. Združenie miest a obcí uvítalo tento záväzok vlády Slovenskej republiky s tým, že potreby finančných zdrojov budú systémovo riešené na celé funkčné obdobie orgánov samosprávy. Systémové riešenia mali byť viditeľné už pri rozpočte tejto kapitoly na rok 2000.
Ctená snemovňa, chcem ešte raz poďakovať vláde za kroky smerujúce k ratifikácii Európskej charty miestnej samosprávy. Som presvedčený, že pri vyslovení súhlasu s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy sa zjednotí opozícia i koalícia. Naplní tak požiadavky samosprávy a najmä jej hlavného predstaviteľa Združenia miest a obcí Slovenska.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či si žiada vystúpiť k rozprave. Nie.
Žiada si slovo spoločný spravodajca? Nie.
Páni poslanci, pani poslankyne, hlasovať o tomto návrhu budeme neskôr. Ďakujem zatiaľ pánu ministrovi a pánu spravodajcovi.
Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a doplnkového protokolu k dohovoru.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 286. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 286a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami a orgánmi bol otvorený na podpis pre členské štáty Rady Európy v Madride 21. mája 1980. Nadobudol platnosť 22. decembra 1981. Dohovor podpísalo vrátane Slovenskej republiky 27 členských štátov Rady Európy. Zatiaľ nadobudol platnosť v 22 štátoch, ktoré ho ratifikovali.
Cieľom dohovoru je podporiť a uľahčiť uzatváranie cezhraničných dohôd medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v rámci ich príslušných právomocí. V súlade s dohovorom sa zmluvné strany zaväzujú hľadať spôsoby na odstraňovanie prekážok cezhraničnej spolupráce a poskytovať orgánom zapájajúcim sa do medzinárodnej spolupráce rovnaké možnosti, aké by mali, keby pôsobili v čisto národnom kontexte.
S cieľom zohľadniť rozdiely medzi právnymi a ústavnými systémami členských štátov Rady Európy dohovor uvádza celý rad vzorových dohôd, ktoré miestnym a regionálnym orgánom štátu umožňujú realizovať cezhraničnú spoluprácu v kontexte, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám.
Vláda Slovenskej republiky ešte uznesením číslo 26 z 20. januára 1998 súhlasila s výhradami k článku 3 ods. 2 a článku 5 (body B1 a B2 uznesenia) s podpisom Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi, ako aj Doplnkového protokolu k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi.
Obsah týchto výhrad, ktoré materiál predložený ministerstvom vnútra obsahoval, vláda nešpecifikovala. Preto ho bolo potrebné konkretizovať. Keďže v rámcovom dohovore sa možnosť výhrad nespomína a v článku 9 doplnkového protokolu sa výhrady k doplnkovému protokolu označujú za neprípustné, navrhlo ministerstvo nahradiť ich vyhláseniami, resp. notifikáciou, ktoré, naopak, napríklad článok 8 ods. 1 doplnkového protokolu výslovne vyžaduje. Na základe magnetofónového záznamu z rokovania vlády zo dňa 20. januára 1998 a vo vzťahu k celkovému kontextu oboch dokumentov navrhlo ministerstvo vnútra formulovať vyhlásenia k článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru a k článku 5 doplnkového protokolu.
Vo vzťahu k článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru sa formuloval návrh vyhlásenia tohto znenia: "Vláda Slovenskej republiky odvolávajúc sa na ustanovenie článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru vyhlasuje, že jeho uplatňovanie podlieha uzavretiu medzištátnych dohôd."
Tento návrh vyhlásenia bol motivovaný snahou vyjsť v ústrety z výhrady vlády s nedefinovaným obsahom a vyjadroval vlastne len úmysel využiť oprávnenie, ktoré článok 3 ods. 2 rámcového dohovoru každému štátu aj bez akéhokoľvek vyhlásenia dáva.
Článok 8 ods. 1 doplnkového protokolu výslovne vyžaduje, aby každá zo zmluvných strán pri podpise alebo pri ratifikácii vyhlásila, či bude uplatňovať ustanovenia článku 4 i článku 5 doplnkového protokolu alebo len ustanovenia jedného z nich. Článok 4 doplnkového protokolu určuje len určité modality právnej subjektivity orgánov cezhraničnej spolupráce vytvorených spolupracujúcimi územnými celkami alebo orgánmi. Naproti tomu uplatňovanie článku 5 doplnkového protokolu by umožňovalo, aby opatrenia spoločného orgánu cezhraničnej spolupráce vytvoreného spolupracujúcimi územnými celkami alebo orgánmi mali rovnakú právnu silu a účinky, ako keby boli prijaté územnými celkami alebo orgánmi, ktoré uzatvorili dohovor o cezhraničnej spolupráci, a teda spoločný orgán by mohol namiesto týchto územných celkov alebo orgánov rozhodovať aj o právach, právom chránených záujmoch a o povinnostiach fyzických a právnických osôb, čiže vykonávať namiesto nich miestnu verejnú správu.
Takáto úprava sa však v podmienkach Slovenskej republiky nepovažovala za žiaducu ani za únosnú. Keďže podľa článku 8 ods. 1 doplnkového protokolu každá zo zmluvných strán musí uplatňovať ustanovenia aspoň jedného z článkov 4 a 5 doplnkového protokolu, navrhlo sa vyhlásenie tohto znenia: "Vláda Slovenskej republiky odvolávajúc sa na ustanovenie článku 8 ods. 1 doplnkového protokolu vyhlasuje, že bude uplatňovať len článok 4 doplnkového protokolu."
V článku 5 rámcového dohovoru sa nenavrhlo formulovať výhradu ani vyhlásenie, keďže výhrada k článku 5 sa v uznesení vlády uvádzala v odseku vzťahujúcom sa na doplnkový protokol a obsahovo sa neviazala na rámcový dohovor.
V súlade s uvedenými návrhmi vláda prijala uznesenie číslo 507 zo 4. augusta 1998, ktorým súhlasila s podpisom rámcového dohovoru i doplnkového protokolu s navrhnutými vyhláseniami a upravila niektoré termíny určené ešte jej predchádzajúcim uznesením číslo 26 z roku 1998. S uvedenými vyhláseniami 7. septembra 1998 veľvyslankyňa Slovenskej republiky pri Rade Európy podpísala v mene Slovenskej republiky v Štrasburgu rámcový dohovor i doplnkový protokol.
Nová vláda Slovenskej republiky, ktorá sa vytvorila po septembrových voľbách v roku 1998, na návrh ministra vnútra uznesením číslo 72 z 27. januára 1999 schválila správu o podpise rámcového dohovoru i doplnkového protokolu, ako aj návrh na ďalšie opatrenia a poverila predsedu vlády predložiť oba dokumenty Národnej rade na vyslovenie súhlasu a odporúčala ich prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať, avšak len s vyhlásením podľa článku 8 ods. 1 doplnkového protokolu, že bude uplatňovať článok 4 doplnkového protokolu.
Nová vláda teda neodporúčala prezidentovi Slovenskej republiky pri ratifikácii uplatniť vyhlásenia k článku 3 ods. 2 rámcového dohovoru požadované predchádzajúcou vládou a súčasne uložila ministrovi zahraničných vecí pri uložení ratifikačnej listiny odvolať vyhlásenie k tomuto článku urobené pri podpise 7. septembra 1998. Takéto vyhlásenie bolo totiž celkom zbytočné už zo spomínaného dôvodu, pretože signatárskym štátom rámcového dohovoru možnosť upravovať cezhraničnú spoluprácu územných celkov alebo orgánov uzatvorením medzinárodných zmlúv o cezhraničnej spolupráci výslovne priznáva práve uvedený článok a odsek bez akéhokoľvek vyhlásenia.
Na záver považujem za potrebné spomenúť, že ministerstvo vnútra už medzirezortne prerokovalo a pripravilo na rokovanie vlády aj návrh na podpis vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikáciu Protokolu číslo 2 k Európskemu rámcovému dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi týkajúceho sa interteritoriálnej spolupráce. Protokol číslo 2, ktorý Rada Európy otvorila na podpis 9. novembra 1995 a dosiaľ nadobudol platnosť v šiestich z jej členských štátov, výslovne ustanovuje oprávnenie územných celkov alebo orgánov uzatvárať dohody o cezhraničnej spolupráci aj s inými ako susediacimi celkami a orgánmi.
Rámcový dohovor a doplnkový protokol síce priamo neobmedzovali cezhraničnú spoluprácu len na susediace celky, ale Protokol číslo 2 už výslovne s označením interregionálna spolupráca ustanovuje možnosť spolupráce medzi nesusediacimi územnými celkami a orgánmi, a to aj medzi celkami a orgánmi navzájom nesusediacich štátov.
Pokúsime sa Protokol číslo 2 čo najskôr predložiť a a prerokovať vo vláde a potom ho podpísať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím určenú spoločnú spravodajkyňu výborov pani poslankyňu Melániu Kolláriková, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s uzatvorením uvedeného memoranda.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a Doplnkového protokolu k dohovoru (tlač číslo 286).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskeho rámcového dohovoru o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi a Doplnkového protokolu k dohovoru (tlač 286) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 312 z 22. júla 1999 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil k uvedenému návrhu ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a lehotu na prerokovanie vo výboroch do 31. augusta 1999 a gestorskému výboru do 3. septembra 1999.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu návrh prerokoval v stanovenej lehote a vyslovil s ním súhlas. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote návrh neprerokoval a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorskému výboru do času prerokúvania spoločnej správy nedoručil svoje uznesenie.
Gestorský výbor na svojej schôdzi dňa 30. augusta 1999 prijal uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh v treťom čítaní schváliť. Zároveň určil ako spoločnú spravodajkyňu výborov členku výboru poslankyňu Melániu Kollárikovú.
Konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k navrhovanému uzneseniu v stanovenej lehote predložené neboli.
Pán predsedajúci, žiadam vás otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem spoločnej spravodajkyni za podanie správy a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný sa písomne prihlásil pán poslanec Sopko, ktorému dávam slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
Slovenská republika sa zaväzuje hľadať spôsoby na odstraňovanie prekážok cezhraničnej spolupráce, uznáva právo územných celkov uzatvárať cezhraničné dohody o spolupráci. Je to veľmi dobrá správa. Aj v tomto prípade by som chcel oceniť úsilie vlády Slovenskej republiky, ktorá završuje dlhoročné úsilie deklarovanej zahraničnopolitickej orientácie a veľmi jasne formuluje politiku štátu v oblasti regionálneho rozvoja.
Čo rozumieme pod pojmom cezhraničná spolupráca? Predovšetkým všetky aktivity zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov obyvateľstva žijúceho na územiach nachádzajúcich sa na opačných stranách spoločnej štátnej hranice, a to je problém, ktorý je stredobodom pozornosti po roku 1989 aj v Slovenskej republike. Dnes s odstupom desiatich rokov tohto úsilia už nemáme pochybnosti o tom, že mnohoraké aktivity v tejto oblasti prinášajú prospech zúčastneným stranám. Tak je to v krajinách Európskej únie, ale aj v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či ide o severnú, južnú, východnú, či západnú hranicu.
Určitá prax v tejto oblasti existovala aj predtým a existuje aj dnes, ale týmto schvaľovacím aktom dávame tomu oficiálny základ. Nie je to len politická vôľa vlády Slovenskej republiky, ale aj forma praktickej pomoci existujúcim zahraničným aktivitám, na ktorých sa zúčastňovali obce a mestá, ale aj okresy a kraje s vyhliadkou budúcej existencie samosprávy vyšších územných celkov. Konkrétne formy spolupráce už existujú v oblasti turizmu, miestnych tradícií, zvykov, náboženských podujatí, kultúry, rekreácie a športu. To sú najrozšírenejšie aktivity a treba povedať, že je to taký prvý základný stupeň spolupráce. Nadviazané kontakty v oblasti cezhraničnej spolupráce je žiaduce rozšíriť o vyššie formy, to znamená o aktivity v hospodárskej, ekonomickej či finančnej oblasti tak, aby sa to prejavilo v konkrétnom uľahčení života obyvateľov pohraničných oblastí.
Takmer každá obec ležiaca na území pohraničných okresov sa určitým spôsobom zúčastňuje na cezhraničnej spolupráci, ale je to založené predovšetkým na osobných kontaktoch a na spontánnosti miestnych aktivistov. Tieto vzťahy treba povýšiť a umocniť v rámci vymedzeného právneho rámca na rozvíjanie cezhraničnej spolupráce, ale aj rozšíriť na nesusediace regióny. Podpisovanie dohovoru vládou Slovenskej republiky znamená, že už v podstate došlo k zosúladeniu ustanovení dohovoru s vnútroštátnym právnym poriadkom, a pokiaľ viem, na tom sa veľmi významne podieľali aj organizácie samospráv miest a obcí. Schvaľujeme preto veľmi prospešnú vec a verím, že všetci tento súhlas podporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Sopkovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem zatiaľ pani spoločnej spravodajkyni.
V rokovaní budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o uľahčení hraničného vybavovania v cestnej, železničnej a vodnej doprave.
Návrh vlády ste dostali ako tlač číslo 316. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač číslo 316a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády uvedie minister vnútra Slovenskej republiky Ladislav Pittner.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.