Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tarčáka sa prihlásil pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Samozrejme, nedá mi nereagovať. Na veľa vecí z toho nemôžem reagovať, lebo to boli dosť nesúvislé poznámky. Ale len k jednej časti.

Pozývam kolegu Tarčáka k nám na úrad, aby si pozrel materiály týkajúce sa akéhokoľvek prevodu obecného majetku, lebo našťastie prevod obecného majetku má lepšie pravidlá ako prevod štátneho majetku a hlavne sa realizuje pod dohľadom poslancov. Takže len toľko.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, mal som v úmysle do vyhlásenia dopoludňajšej prestávky skončiť rozpravu o tomto bode programu. Keďže je do rozpravy ešte prihlásený pán poslanec Šebej, ktorý má teraz zahraničné prijatie spolu s pánom spoločným spravodajcom, prerušujem v tejto chvíli rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 13.00 hodine.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram odpoludňajšie rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

Ako posledný do rozpravy k bodu, ktorý prerokúvame, sa prihlásil pán poslanec Šebej.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán minister je v rokovacej sále, len nesedí na svojom mieste.

Poslanec F. Šebej:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

milé kolegyne,

vážení kolegovia,

Národná rada Slovenskej republiky strávila mnoho hodín prerokúvaním strednodobého plánu ekonomického rozvoja Slovenska a domnievam sa, že to boli plodne strávené hodiny. Prial by som si však, aby dokumentu, ktorý máme pred sebou, a je ním komplexný program boja so zločinnosťou (tlač číslo 257), náš parlament venoval rovnakú vážnosť a pripísal mu rovnakú dôležitosť.

Hneď na počiatku svojho vystúpenia by som veľmi rád vyjadril podporu tomuto programu a vyjadril by som rád i svoj názor, že program je veľmi dobre spracovaný a myslí naozaj na všetky dôležité aspekty boja s kriminalitou. Prečo sa domnievam, že je komplexný program boja so zločinnosťou rovnako dôležitý ako strednodobý plán hospodárskeho rozvoja hospodárskej politiky? Žiadne plány hospodárskeho rozvoja sa nemôžu v plnej miere uskutočniť v prostredí, ktoré je mrzačené faktormi, ako je organizovaný zločin a korupcia. Jednoducho v žiadnej krajine sa nemôže dariť, ak v nej nefunguje slobodný trh, ak nielen život, ale predovšetkým majetok občana a jeho hospodárska činnosť nie je účinne chránená.

Dovoľte mi, aby som ešte poznamenal, že už dnes je jasné, že časť toho, čo zažívame na vlastnej koži v podobe cien v obchodnej sieti, v reštauračných zariadeniach a tak ďalej je, samozrejme, deformované organizovanou kriminalitou. Je absolútne jasné, že ak drobný podnikateľ, ktorý prevádzkuje malý obchod alebo reštauračné zariadenie, ak je vydieraný, ak musí platiť výpalné, a pokiaľ ma moje zdroje neklamú, tak v Bratislave alebo vo väčších slovenských mestách sa ťažko nájde nejaký malý podnik, kde ľudia nemusia platiť výpalné, tak si môžete zrátať, že ak chce obchodník prežiť, tak to výpalné sa ocitne v maloobchodných cenách. Ale to nie je všetko.

Materiál, ktorý predložilo ministerstvo vnútra, obsahuje niekoľko dôležitých konštatovaní, ktoré by nemali zostať nikomu ľahostajné, a myslím si, že by sme ich nemali obchádzať v čomkoľvek, čo budeme robiť v budúcnosti. Jedno je konštatovanie, že korupcia je aj významným prostriedkom upevňovania moci kriminálneho prostredia pôsobiaceho vo sfére organizovaného zločinu. Jej výskyt zaznamenávame vo všetkých orgánoch s rozhodovacou právomocou.

Dámy a páni, právny systém štátu vo svojich absolútnych základoch právnej istoty, právny štát ako taký si nezaslúžia tieto mená, ak štátne orgány sú zraniteľné, ak sú korumpovateľné a môžete si byť istí, že najväčším zdrojom korupcie obyčajne býva, samozrejme, tá zložka spoločnosti, ktorá má najviac peňazí, a tou zvykne byť organizovaný zločin. V konečnom dôsledku, ak tento komplexný program, ktorý predložilo ministerstvo, nebude úspešný, tak môžeme byť svedkami čohosi, čo teraz zažíva na vlastnej koži Rusko. V Rusku už ťažko samotní obyvatelia vedia rozlíšiť organizovaný zločin od podnikateľského prostredia a obidve tieto sféry od politickej sféry. Vznikol taký neuveriteľný prepletenec politickej moci, hospodárskej moci a moci skrytej, temnej, kriminálnej, že tá krajina v podstate ochrnula vo svojej samotnej podstate.

Každý, kto sa pohybuje po Európe a po svete (po západnej Európe myslím), musel byť svedkom obrovského prílevu takzvaných nových Rusov. Západné výletné strediská, rekreačné strediská, módne miesta, kam chodili predtým bohatí ľudia zo Západu, sú zaplavené ruskými podnikateľmi, ktorí okolo seba hádžu neuveriteľným množstvom peňazí, ktoré nemôžu mať jednoducho legálny a čistý pôvod. Rusko je krajina, ktorá je v danom okamihu v takej hlbokej biede a v takej hospodárskej kríze, že jediné vysvetlenie pre toto bohatstvo je korupcia a organizovaný zločin. Ak Slovensko nechce byť krajinou, v ktorej väčšina štátnych zamestnancov a zamestnancov veľkých podnikov mesiace nedostáva mzdy, ak Slovensko nechce byť krajinou, kde vládnu mafiáni, tento program musí byť úspešný.

V materiáli je preto veľmi správne poznamenané, že organizovaná kriminalita je nielen dlhodobá a plánovaná trestná činnosť, ale jedným z jej cieľov, a to nás učí história aj v iných krajinách i na Západe, je získanie vplyvu na verejný život. Tento vývoj majú za sebou mnohé krajiny. Spomeňte si, ako sa zrútil politický systém v Taliansku a ako sa s tým borila a dodnes borí Amerika. Je preto v životnom záujme nielen politikov, ale celej krajiny, aby hydra organizovaného zločinu a korupcie bola zahubená.

Preto som veľmi privítal, keď medzi subjektmi boja so zločinnosťou sa okrem médií, ktoré majú úžasnú moc - Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a ďalších prostriedkov masovej komunikácie - ocitli aj organizácie tretieho sektora. Chcem povedať, že špeciálne Spojené štáty americké majú za sebou dlhú históriu občianskej svojpomoci. Ak je niečo zaujímavé na tejto krajine, ktorá je tak odlišná od všetkého, čo poznáme v Európe, tak je to schopnosť ľudí na občianskej úrovni mimo štátnych inštitúcií sa organizovať, spájať sa, združovať v boji proti čomusi, čo ide proti ich záujmom. Najväčším nepriateľom vydieraného podnikateľa, ohrozovaného človeka, človeka, ktorý je vystavený bezpráviu, je jeho samota, to, že nenachádza okolo seba pomoc, to, že nemá istotu, keď sa obracia na štátne orgány. A najväčšou pomocou človeka, ktorý je vystavený zločinu, organizovanému zločinu, keď nájde okolo seba ľudí, ktorí sú schopní sa postaviť do jedného radu s ním a pomôcť mu.

Preto by som veľmi rád apeloval na ministerstvo, aby podporovalo a stimulovalo účasť organizácií tretieho sektora, vznik nových občianskych združení, ktorých povedal by som centrálnou náplňou činnosti a zmyslom bude pomoc medzi občanmi navzájom a spolupráca s orgánmi štátu v boji proti organizovanému zločinu. Ale toto celé nemôže byť úspešné bez verejnej podpory v tom najširšom zmysle slova. Preto by som rád v budúcnosti videl, keby sa súčasťou tohto komplexného programu stal absolútne premyslený boj o verejnú podporu, o verejnú mienku, keby na ministerstve vnútra a prípadne aj na ďalších inštitúciách vznikol tím odborníkov, ktorí celkom systematicky, tak ako napríklad teraz ministerstvo zahraničných vecí, sa snaží rozvinúť kampaň, ktorá objasňuje, povedal by som, všetky aspekty Európskej integrácie, keby sa vyvinula systematická mediálna kampaň na podporu boja proti organizovanému zločinu, keby jednoducho médiá dostávali čosi, ako povedal by som pripravené materiály, ktoré majú skoro až osvetový charakter.

Pán poslanec Andrejčák sa tu zmienil o deštruktívnom a zničujúcom vplyve niektorých filmových produkcií, ktoré sú bežne prítomné v televíznych kanáloch. Domnievam sa, že z veľkej časti mal pravdu. Ale tá kriminalita, s ktorou máme do činenia, nie je tou najnebezpečnejšiou kriminalitou, nie je len kriminalitou, povedal by som, pouličných násilníkov, ktorí vidia niekde v televíznom filme tretej kategórie recept na to, ako niekomu ublížiť alebo ako ho zabiť. Ten problém je širší a hlbší, a to, s čím máme do činenia v oveľa väčšej miere, je kriminalita, ktorá nemá tieto brutálne a krvavé podoby a je nevyhnutné zmeniť aj pohľad spoločnosti, hlavne pohľad mladej generácie na osobu zločinca.

Veľmi stručne vám poviem, čo som zažil na vlastnej koži. Možno niektorí viete, možno nie, že som roky veľkú časť svojho voľného času trávil najskôr ako pretekár, neskôr dlhé roky aj tréner, dokonca aj tréner reprezentácie v slovenskom karate. Už pred rokom 1989 začali mnohí chlapci, ktorí trénovali v mojom oddiele aj v iných oddieloch, sa zamestnávať ako biletári a vyhadzovači v rôznych nočných kluboch. Už vtedy som sa na to pozeral s veľkou nevôľou a nechuťou tušiac, že je to priamo cesta ku kariére kriminálnika. Nemýlil som sa a v dnešných časoch je to tak, že všetky športy, ktoré vychovávajú alebo pripravujú mladých mužov z fyzickej stránky na niektorú formu boja, zápasnícke oddiely, karatistické oddiely, kickboxing, džudo, tie všetky prv alebo neskôr sa stávajú zásobárňou nielen bezpečnostných služieb a bodygardov, ale predovšetkým ľudí, ktorí tvoria tú tupú a silnú ruku organizovaného zločinu.

Musím sa vám priznať, že som sa na toto patologické ochorenie čohosi, čo som predtým považoval za relatívne vznešený šport alebo bojové umenie, díval s nechuťou a prinútilo ma to s celým tým prostredím v podstate prerušiť styky, pretože som stratil orientáciu, kto je kto. Celé je to len možno kvôli tomu, že pre mladých ľudí, pre mladých mužov je celkový dojem obávaného násilníka v službách niekoho veľkého stále atraktívnym sociálnym modelom. Domnievam sa, že súčasťou tohto komplexného programu, tohto boja musí byť jednoducho demystifikovanie tejto sociálnej role, demystifikovanie proste tejto machovskej, tejto zdanlivo chlapskej podoby kariéry. So zdesením som pozoroval, že sa do takýchto aktivít zaplietli a dostali ľudia, ktorí mali všetky predpoklady byť úspešnými architektmi, inžiniermi, lekármi, mnohí z nich skončili vysoké školy a skutočne skončili ako gorily po boku významných kriminálnikov, v lepšom prípade ako pracovníci bezpečnostných služieb. Treba niečo urobiť aj pre to, aby sa vrátili veci z hlavy na nohy a aby sociálnymi vzormi prestali byť tieto bezduché a hlúpe modely, ktoré naozaj môžu mať pôvod v akčných filmoch.

Na záver by som chcel povedať len toľko, že tento program, ktorému by som chcel vysloviť všetku svoju podporu, bude naozaj úspešný len vtedy, keď nielen verejnosť, ale ani politické subjekty mu nebudú klásť pod nohy zbytočné prekážky a keď napríklad aj pri konštrukcii štátneho rozpočtu zváži poslanecké grémium i vláda skutočnosť, že sa nám môže stať, že ani naše hospodárske úmysly sa nám nepodarí uskutočniť, ak nebude úspešný práve tento program. A ak ministerstvo vnútra usúdi, že je potrebné zabezpečiť viac prostriedkov na boj so zločinnosťou, tak treba vedieť, že toto je jedna z priorít, možno väčších ako zdravotníctvo a školstvo, pretože je to hra o našu budúcnosť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šebeja sa hlásia dvaja páni poslanci: Cuper a Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

chcem reagovať na tie časti vystúpenia pána poslanca Šebaja, kde horlí za to, aby sa na potieraní organizovaného zločinu okrem legitímnych štátnych inštitúcií podieľali aj organizácie tretieho sektora. Chcem povedať, že už máme zlé skúsenosti s civilno-bezpečnostnými službami, ktoré ako legitímne a zákonom povolené organizácie často prerastali do mafiánskeho podhubia. Osobne nemám dobré skúsenosti s organizáciami tretieho sektora a ťažko je rozlišovať medzi terorom duševným a fyzickým, pretože obidva sú rovnaké. Takže som proti tomu, aby sa suverenita štátnych orgánov Slovenskej republiky a ich legitímny boj proti tým, ktorí chcú nahradiť suverenitu štátu, nahrádzala nejakými organizáciami, ktoré sú často financované z nedefinovateľných zahraničných zdrojov a ktoré slúžia na presadzovanie politických záujmov istej skupiny ľudí, ako to bolo pred voľbami, keď organizácie tretieho sektora nepokryte a jednoznačne prenasledovali kandidátov vládnej koalície po celom Slovensku, až sme museli žiadať pred nimi často aj ochranu legitímnych štátnych orgánov.

Takže v tomto zmysle, pán minister vnútra Slovenskej republiky, dúfam, že nebudete akceptovať, aby ste do programu boja s organizovanou zločinnosťou na Slovensku zapájali aj organizácie tretieho sektora. Najprv musí byť jasné, skade sú financované, pretože legitímne politické strany majú byť financované zásadne zo zdrojov vlastného štátu. A tu nie je vyjasnený zdroj financovania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Domnievam sa, že s prevažnou väčšinou vystúpenia pána poslanca Šebeja je možné bezvýhradne súhlasiť. Ale takisto sa domnievam, že ho treba doplniť o niektoré ďalšie veci. Spoločenská náročnosť a latka súčasnej náročnej spoločnosti musí byť postavená tými najvyššími kruhmi. A v tom smere súčasné vládne vedenie a aj koaličné vedenie neposkytuje pozitívny vzor pre pozitívne správanie sa v tejto spoločnosti. Tak ako prebieha vládna korupcia, vládny klientelizmus a vládny lobizmus v rezortoch dopravy, hospodárstva, financií a Fondu národného majetku, vážení, to je tuhý tabak, ktorý neexistoval od roku 1989 do súčasnosti. Zbytočne krútite hlavou, pán Hrušovský.

Ďalej takisto by som chcel pripomenúť zákony, ktoré sme prijali a schválili v súčasnosti v krátkom slede - pozícia agenta - provokatéra, pozícia utajeného svedka, vzájomná previazanosť štátnej polície, ministra vnútra a tajnej spravodajskej služby SIS s využívaním všetkých týchto metód priamo na súdnictvo, s politickým previazaním na ministra spravodlivosti. Vážení, tu sa vytvára taký zlepenec, ktorý má obdobu len pri prepojení Sicherheitsdienstu a Gestapa. To riziko tu je. Či sa naplní, ukáže čas, ale skôr sa naplní, ako nenaplní, pretože súčasná posadnutosť v boji s politickým vnútorným nepriateľom, tak ako sa predvádza zo strany silových orgánov vlády, dokumentuje, že nejde o boj proti kriminalite, ale o kriminalizáciu politických partnerov. Toto považujem za veľmi poľutovaniahodné, kde sa latka spoločenskej citlivosti posúva do celkom inej polohy a kde sa vlastne z prenasledovania stáva hrdinstvo. Pozrite na útok na moju osobu, ktorý bol dokonale zahladený a konanie útočníka sa posudzovalo ako priestupok.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Áno.

Pán minister, máte slovo.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

mám po dohode s predsedajúcim len 15 minút na to, lebo musím prijať zahraničnú návštevu.

Táto diskusia opäť ukázala to isté, čo tu bolo aj pred voľbami, že pokiaľ ide o bezpečnosť, tak až na povinné cvičenia opozície či vtedajšej našej alebo terajšej, fakt je, že táto bezpečnostná stránka nás všetkých zaujíma a aj zo strany opozičných poslancov sú tu veci, ktoré stoja za to, aby sme si ich všimli v našej práci, teda v práci koalície alebo priamo rezortu vnútra. Ale najskôr chcem reagovať na pripomienky tých pánov poslancov z koalície, ktorí vystúpili. Ďakujem im za ich podporu a chcel by som len stručne k jednotlivým pánom poslancom povedať toto.

Pán poslanec Benkovský, dokonca by som chcel, aby som dával tú správu polročne, čiže nie k 1. 6. 2001, ale polročne tak, aby parlament mal pomerne čerstvú aktuálnu informáciu o stave a aby mohol prípadne aj korigovať naše zámery.

Pokiaľ ide o pána poslanca Vavríka, to, čo naniesol ako otázky alebo pripomienky - áno, zistené trestné činy sú len špička ľadovca, najmä pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu. Organizovaná kriminalita je stále viac sofistikovaná, stále viac je produktom veľmi premyslených operácií, s ktorými, ak sa máme boriť, tak budeme potrebovať aj novú generáciu, doslova vám vravím, novú generáciu policajtov. Pretože také trestné činy, aké sa dejú v oblasti ekonomickej kriminality, častokrát ani profesijne orientované kontrolné orgány na jednotlivých ekonomických útvaroch a rezortoch nevedia dosť dobre odsledovať. No a čo s policajtom, ktorý bol vychovávaný na odhaľovanie vrážd, na odhaľovanie lúpeží a podobne? Toto je jeden z problémov, ktorý pred nami stojí a ktorý riešime aj v našom rezortnom školstve.

Čo sa týka tej otázky, chcem povedať, áno, my si to uvedomujeme a odhadujem, že pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu takého rádu, ktorá zasahuje až tak, ako to hovoril pán poslanec Šebej, do problematiky riadenia štátu, do bankovníctva, do rôznych hospodárskych sfér, taká kriminalita podľa mňa odhadujem po konzultáciách s mojimi spolupracovníkmi, ktorí o tom často hovorievajú, je aspoň 30-násobok toho, čo odhalíme pri trestnej činnosti. To sú tie rôzne ťahy predchádzajúcich činiteľov vo Fonde národného majetku, v bankách a tak ďalej.

Ale, aby som nehovoril len nejako na našu adresu. Vo februári som bol v Štrasburgu, kde vtedajší minister vnútra Ruska pán Stepašin, ktorý sa potom stal premiérom a už teraz nie je premiérom, nás celú jednu noc pri voľnej diskusii informoval o tom a varoval, akým spôsobom vidí a oni vidia problém organizovaného zločinu. Hovoril napríklad o tom, že 80 % bánk v Rusku je pod kontrolou mafií, že v zahraničí vystupujú častokrát Rusi a oficiálne sa tvária, že zastupujú ruské záujmy a jednoducho nezastupujú oficiálne ruské záujmy. Zastupujú záujmy svojich gangov. Tak sa i Jeľcin zbavil istého človeka, ktorého sme tu mali za nášho priateľa. A tak by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. Jednoducho, naozaj tento problém tu je a uvedomujeme si jeho rozmer.

Ďalej chcem povedať o problematike ekonomických možností a etapizácie, čo dal pán poslanec Vavrík. V čiernej knihe rezortu sme napočítali, že na to, aby polícia mohla byť vybavená na súčasnej úrovni, dlhuje štát polícii 9 mld. Sk. To je otázka výstroja, výzbroje, spojovacej techniky, špeciálnych technických zariadení a podobne. Snažíme sa to riešiť rôznymi cestami. Mám od pani ministerky financií prisľúbené určité riešenie v rozpočte na rok 2000, ale to, samozrejme, je len zlomok, a uvedomujem si, že dávajú, čo môžu vzhľadom na naše hospodárstvo. Ale máme prísľub, ktorý pred dvoma dňami, keď som otváral OCTOPUS 2, ambasador pán Rochelle povedal, že je veľmi nádejné, že dostaneme okolo 5 mil. ECU na vybavenie polície. Ak by sa to realizovalo v krátkom čase, tak máme zasa jednu veľkú šancu. Ale chcem povedať, že to platí v rámci tohto programu, platí to pre všetky rezorty, pretože každý rezort, ktorý je zapojený do tohto programu, si vypracuje svoj vlastný rezortný plán. My ho máme už spracovaný tak, aby sme mali predstavu, ktoré etapy, v ktorom čase a s akými finančnými nákladmi to chceme dosiahnuť.

Priznám sa, ako to povedal Markovič v jednej relácii, naozaj naši policajti ešte chodia v uniformách, ktoré pamätajú Brežneva ako pioniera. Ešte stále je tu ten psychologický moment a psychologický moment veľmi zle pôsobí na občanov. Vidíme, ako inak sa stavajú občania k príslušníkovi, ktorý je už dnes aj u nás oblečený do inej uniformy, ktorá už neevokuje predstavy, čo sme tu mali z minulosti.

Pán poslanec Vrždák - opatrenia do ďalších rezortov, možno ste si nevšimli, ale je to v tom materiáli, kde každý rezort predloží svoj vlastný rezortný program boja s organizovaným zločinom a tam budú premietnuté aj tie opatrenia. Chybou je, že samoočisťovací mechanizmus má jedine polícia. Polícia, ktorá opäť obnovila funkciu inšpekcie ministra, ktorá je takou políciou v polícii. Žiaľbohu, nič takéto nemá prokuratúra, nič takéto nemá súdnictvo, a potom samoočisťovací proces, samozrejme, je nenáležitý.

Špecializácia, áno, hneď ako som nastúpil, v rámci boja proti organizovanému zločinu som zriadil špecializované odbory, špecializované tímy, dokonca špecializované komandá, ktoré pracujú pod režimovým utajením. A tieto špecializácie sú významné aj v tom, že tam nepracuje už len kriminálna služba a potom až to dá vyšetrovačke, ale sú to zmiešané tímy podporných systémov, kriminalistov, vyšetrovateľov a máme dohodu, ktorá neviem, či sa bude plniť, s Generálnou prokuratúrou, že v niektorých prípadoch by Generálna prokuratúra alebo jej pracovníci vstupovali do kontaktu s nami ešte predtým, než bude vypracované podanie obvinenia a podobne, aby sa urýchlil tento proces. Pravdepodobne tá špecializácia bude musieť prijať ešte aj iné formy, než aké nateraz máme, najmä pokiaľ ide o všetky orgány činné v trestnom konaní.

Ale nemôžem s vami, pán poslanec, súhlasiť v tom, že častokrát robíme chybu a že tvrdíme aj koalícia, aj opozícia, že organizovaný zločin prišiel k nám zvonka. To vôbec nie je pravda. Aj za socializmu sa kradlo. Lenže za socializmu ten, kto kradol, korupčníčil, tak si najnajvýš kupoval v Tuzexe pijatiku, stravu, menil autá a postavil si vilu alebo ešte chatu. Ale peniaze za socializmu neboli tovarom. Tovarom sa stali až v podmienkach trhového hospodárstva a práve tá ekonomická transformácia, ktorú tu prišla a ktorá celkom od základu mení vlastnícke vzťahy, prináša so sebou aj toto riziko. Keby sme išli dozadu, tak zistíme, že možno stáročia trvalo, než sa z vtedajších pirátov stali dnešní anglickí lordi. A takisto bude stáročia trvať, než sa vnuci našich privatizérov stanú džentlmenmi. Nateraz si, s prepáčením, krochkajú ako prasce v žite počnúč svojimi frajerkami, drahými autami, vilami v Španielsku a podobne. Ale, áno, súhlasím, platí to pre všetkých privatizérov, ale hlavne pre tých, ktorí sú privatizéri.

Táto tendencia, žiaľbohu, tu je a musím povedať, že privatizácia nikde v týchto postkomunistických krajinách neprebehla spravodlivo. Nedá sa ani spravodlivo realizovať. Ide len o mieru nespravodlivosti a na tú poukazujem. Miera nespravodlivosti je krajina od krajiny iná a v našich podmienkach za uplynulé štyri roky nadobudla celkom obludné rozmery, o čom viete. Pokiaľ ide o problematiku ešte toho vnútorného stavu, napríklad drogy - vôbec nie je pravda, že drogy k nám začali chodiť až teraz po roku 1989. Chcem upozorniť na knihu, starší to poznáte, generála Šejnu, tzv. ďatelinkového, ako ho vtedy nazývala komunistická propaganda, ktorý ušiel z republiky a potom tam vydal knihu a v knihe v osemdesiatych rokoch sa písalo o tom, ako v Petržalke bolo vybudované stredisko školenia dílerov drog pod záštitou KGB a ŠtB a ako sa tu z rôznych ostatných komunistických krajín školili na tom a o tom, ako tieto drogy šikovať smerom na Západ, získavať devízy a za ne potom nakupovať strategický tovar. Samozrejme, malo to aj svoj politický rozmer. Ani drogy sa u nás neobjavili až po roku 1989 a tí, ktorí poznáte Solženicynove knihy a spomienky, viete, ako v časoch gulagov práve vďaka všelijakým i drogám niektorí prežívali, ale aj hynuli. Je to problém, ktorý presahuje spoločenský systém.

Pokiaľ ide o problematiku, ktorú spomenul pán poslanec Šebej, musím povedať, že naopak, ako je názor pána poslanca Cupera, myslím si, že bez spolupráce s občanmi i s tretím sektorom polícia bude slepá a hluchá. Ide o to, ako si získať dôveru našich občanov. Je to napríklad tá organizácia, ktorá v spolupráci so Svetovou bankou skúma korupciu a stav korupcie u nás. A korupcia je základ organizovaného zločinu. Mne je jedno, či ich platí Svetová banka alebo ich platí Soros alebo ja neviem kto. Pre mňa je dôležité, či plnia funkciu kontroly a či nám dávajú vierohodné informácie. A to robia.

Takisto pokiaľ ide o médiá. Naozaj, aj ja som teraz rozhodol prijať jedného slovenského básnika za pracovníka Policajného prezídia, človeka, ktorý nikdy s políciou nerobil, ale má dobrý program, dobré predstavy na publics relation, na to, aby nám umožňoval na kultúrnej a inteligentnej úrovni kontakt s verejnosťou.

A teraz chcem prejsť k našim pánom poslancom z opozície.

Pán poslanec Andrejčák hovorí, že sa vlastne nič nové nerobí, že sa opakujú veci a tak ďalej. Vy, ktorí ste starší, viete, že sa naozaj opakujú. V roku 1991 som založil Úrad na boj na ochranu ekonomických záujmov Slovenska. Vznikla z toho finančná polícia so svojimi programami. V roku 1994 sme prijali komplexný zákon o boji proti organizovanému zločinu, kde boli vám známe inštitúty. Žiaľbohu, Mečiarova vláda ich ignorovala, zaviedla program Čisté ruky, ktorý sa skončil fiaskom. A až ku koncu, keď to už začalo byť hrozivé, niektoré inštitúty sa začali oprašovať. Aj tento program sa poúča z predchádzajúcich krokov, a nie je to program, ktorý by vznikol na zelenej lúke. Nadväzuje na skúsenosti z minulosti. Ale nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Andrejčákom v tom, keď nedostatok tohto programu vidí v tom, že vláda dáva politické pokyny polícii a že sa vyhlasujú ľudia za vinných, keď ešte súd nerozhodne a podobne.

Viem, o čo vám ide, pán poslanec. Ale ak by sme mali o takýchto ľuďoch hovoriť, až keď ich súd odsúdi, to môže trvať aj päť, šesť rokov. Dovtedy je nevinný. A my o ňom netvrdíme, že uniesol Kováča, zabil Remiáša a tak ďalej. Hovoríme o tom, že je z toho podozrivý, a to je rozdiel, a to je v súlade s Trestným poriadkom. Sme povinní informovať verejnosť o stave vyšetrovania potiaľ, pokiaľ neprichádza k takým informáciám, ktoré by znemožnili priebeh vyšetrovania. Ak je podozrivý, môže byť, pán poslanec, vznesené obvinenie, ale to ešte nie je dôkaz o vine. Je to len vznesenie obvinenia. Teda ide do kolúznej väzby, ak sú tu iné dôvody, pre ktoré kolúznu väzbu na neho uvedú.

Chcem len povedať, že si viem predstaviť, že vám ako politickej strane alebo hnutiu, z ktorého títo ľudia pochádzajú, bolo milšie, keby sa o tom hovorilo, až keď budú odsúdení, až keď ľudia vlastne ani nebudú vedieť a pamätať si, čo to vlastne bolo. My sme povinní informovať, či je to Peter alebo Pavol, či je to od vás alebo od nás, o stave vyšetrovania a, samozrejme, s prezumpciou neviny.

Súhlasím s pánom poslancom Andrejčákom v tom, že pokiaľ ide o vplyv nevhodných filmov, a naozaj sú nevhodné, že to nemôže jednoducho takto pretrvávať. Ale aj preto je do tohto programu zahrnuté ministerstvo kultúry, cirkvi a tretí sektor, aby aj v tomto smere vypracovali svoje aktivity, ktoré by takéto riziká eliminovali.

Pán poslanec Cuper mal veľmi zaujímavé úvahy o inštitucionálnej báze. Naozaj, objektívne riziko určitého zneužitia tajnej služby v spolupráci s políciou môže byť. To sa, žiaľbohu, stalo vo viacerých krajinách. A pripúšťam túto možnosť aj u nás. Preto je také dôležité, aby tu fungovala kontrola, kontrola nezávislá od týchto orgánov, kontrola parlamentu, kontrola verejnosťou. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako čeliť riziku organizovaného zločinu, ktorý narúša až základy štátu, ak by nemala byť v tom zahrnutá aj činnosť spravodajskej služby, v danom prípade Slovenská informačná služba. Slovenská informačná služba nemá policajné oprávnenie. Slovenská informačná služba má možnosť robiť len spravodajské aktivity. A preto za predpokladu nezneužitia je to plus, a nie mínus.

Veľmi ma roztrpčilo to, čo som počul a čo som čítal a o čom hovoril aj pán poslanec Cuper, o strašení tým naznačením červenej bodky. Je to hnus. Naozaj by sa to nemalo robiť. Najmä nie v parlamente. Veď sme azda s rozumnými ľuďmi, a nie s nevychovanými deťmi. Samozrejme, chcem vám povedať, že to neplatí len o ňom. Keď za mnou prišiel pán poslanec Gajdoš, Andrejčák a pán poslanec Krajči, pretože sme ich k tomu vyzvali, aby urobili v istej súvislosti bezpečnostné opatrenia okolo predsedu hnutia pána Mečiara, kde to bolo veľmi aktuálne, tak sme o tomto hovorili na úrovni ministerstva vnútra a urobili sme príslušné opatrenia.

Uvedomujem si, že každý jeden politický atak alebo aj kriminálny atak voči politikovi znižuje dôveryhodnosť vlády a je proti občanom, proti nám, ktorí sme momentálne v koalícii. Z tohto dôvodu je mi ľúto, že ste takto neprotestovali v časoch, keď poslanca Mikloška prepadli a zrazili na zem, keď dvoch novinárov zbili, keď im rozmlátili auto, keď mňa obliali výkalmi a dnes máme zatvorených ľudí, ktorí o tom vypovedajú, aj to, kto to urobil. Je mi ľúto, že ste vtedy o tom nehovorili. Ale to je minulosť. Jednoducho chceme zachovať povinnosti, ktoré nám plynú bez ohľadu na to, či sme z koalície alebo vtedy sme boli z opozície.

Pokiaľ ide o pána poslanca Tarčáka, hovoril som s ním na chodbe o istých veciach, o ktorých nebudem hovoriť, pretože sú dôverného charakteru, týkajú sa jeho a dohodli sme sa. Naozaj musíme veľmi, veľmi opatrne postupovať v tejto situácii, pretože proti nám stojí jedno kvalifikované a jedno veľmi inteligentné podhubie. To nie sú žarty. Tu sa dejú veci, ktoré keď raz budeme mať možnosť si to v pokoji prečítať, nebudeme veriť, že sme tu žili.

Záver. Pán poslanec Šebej to už naznačil vo svojom slove o tom, čo všetko vlastne napomáha zločin - od ekonomiky, politiky až po masové športy. Bývalý Sovietsky zväz pripravoval oddiely, ktoré nazýval SPECNAZ, oddiely Specialnovo naznačenia. Oddiely, ktoré pochádzali zo športovcov a ktoré boli cvičené pre prípad vojny. Žiaľbohu, s týmito ľuďmi alebo s inštruktormi, ktorí sa z nich medzitým dnes už vzhľadom na vek stali, sa stretáme aj v organizovanom zločine. Budete o tom počuť v krátkom čase. A títo ľudia sú tou surovou silou, ktorá nie je našou najvážnejšou prekážkou. Tou najvážnejšou prekážkou sú mozgy, ktoré sa podujali konať pre organizovaný zločin. A preto som rád, že prijímate tento program a že nám v tomto dávate predpoklad na to, aby sme mohli tento program naplniť.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi.

Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.

Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.

Prosím pána spravodajcu, aby uvádzal uznesenie, ktoré je potrebné prijať k správe, ktorú sme prerokúvali.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

prečítam návrh uznesenia, ako ho navrhuje gestorský výbor.

"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnému programu boja so zločinnosťou

Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s komplexným programom boja so zločinnosťou."

Z rozpravy vyplynul jeden návrh, ktorý predniesol pán poslanec Benkovský a ktorý považujem za doplňujúci. A znie takto:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady Slovenskej republiky správu o realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou do 1. 6. 2001."

Pán poslanec Benkovský, keď ste tu neboli, tak pán minister Pittner navrhoval, že by bol rád, keby to bolo už do 1. 6. 2000. Súhlasíte s tým? (Súhlasná odpoveď poslanca z pléna.) Dobre.

Čiže, mali by sme teraz hlasovať o doplňujúcom návrhu, že Národná rada žiada vládu, aby predložila do Národnej rady správu o realizácii komplexného programu boja so zločinnosťou do 1. 6. 2000.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Benkovský.

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Pani poslankyne, páni poslanci, nie je nás dosť, prerušujem rokovanie schôdze na 15 minút. Po 15 minútach budeme hlasovať.

(Po prestávke.)

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, ktoré podal v rozprave iný pán poslanec ako pán spoločný spravodajca, o ktorom sme sa pokúšali hlasovať, avšak pre neprítomnosť poslancov v rokovacej miestnosti sa hlasovanie neuskutočnilo, a preto žiadam všetkých neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili na hlasovanie.

Pán spoločný spravodajca, prosím vás, aby ste uviedli ešte raz hlasovanie.

Poslanec V. Palko:

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najprv budeme hlasovať o doplňujúcom návrhu, ktorý dal pán poslanec Benkovský a znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila do Národnej rady Slovenskej republiky správu o realizácii komplexného boja proti zločinnosti do 1. 6. 2000."

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 75 poslancov.

Ešte raz prosím, aby sme sa prezentovali.

Prezentovalo sa 72 poslancov.

Je tu reklamácia pána poslanca Šebeja, že mu nefunguje hlasovacie zariadenie. Moment, ešte raz.

Pán poslanec Šebej, je už všetko v poriadku?

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 70 poslancov.

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím skrutátorov, aby si začali plniť svoju funkciu. Evidentne je v snemovni viac prítomných poslancov.

Prosím, prezentujme sa a ešte raz hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 76 poslancov.

Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

Proti návrhu nehlasoval nikto.

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Nehlasoval 1 poslanec.

Návrh sme schválili.

Uveďte ďalšie hlasovanie.

Poslanec V. Palko:

Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali teraz hlasovať o uznesení ako o celku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prezentujme sa a hlasujme o uznesení k bodu, ktorý sme prerokovali ako celok.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Hlási sa pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán predsedajúci, osobne považujem uznesenie, ktoré sme prijali, uznesenie pána Benkovského za uznesenie k celej správe. Čiže nevidím dôvod, prečo by sme prijímali ďalšie uznesenie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nie, pán poslanec Mikloško, my musíme prijať uznesenie, ktoré odporúča gestorský výbor k tomuto bodu programu, ktorý sme prerokovali. Nie je možné skončiť tento bod neprijatím uznesenia.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Prezentovalo sa 69 poslancov.

Prosím pánov skrutátorov, aby zrátali počet prítomných poslancov v rokovacej sále.

Pán poslanec Mikloško, vy nie ste skrutátor. Pani poslankyňa Kolláriková je oficiálna skrutátorka. Pardon, pán poslanec Kužma. Pá poslanec Kužma, súhlasí počet prítomných zistených pánom poslancom Mikloškom a vami zisteným počtom?

Prosím, aby teraz nikto z poslancov neodchádzal z rokovacej sály. Počet poslancov prítomných v rokovacej sále je, pán Mesiarik, 81.

Prosím, budeme hlasovať zdvihnutím ruky.

Kto je za návrh uznesenia, ktoré predniesol pán spoločný spravodajca, nech zdvihne ruku.

Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

Pýtam sa: Kto je proti?

Zdržal sa niekto hlasovania? Nie.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku komplexnému programu boja so zločinnosťou.

Ďakujem pánu spravodajcovi.

Pána ministra Pittnera prosím, aby uviedol ďalší bod rokovania 20. schôdze Národnej rady, ktorým je

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Európskej charty miestnej samosprávy.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 258. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 258a.

Pán minister, máte slovo.