Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac bol posledný prihlásený do rozpravy.
S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pánu poslancovi za podporu aj mojich myšlienok. Myslím si, že naozaj pri týchto zdravotníckych zákonoch by sme sa mali zbaviť politických tričiek a toto je aj možná ukážka, že máme všetci myslieť na to, aby sme hľadali optimálne riešenia. Ten návrh, ktorý bol pôvodný, bol síce pokus o riešenie, ale nerovnovážny, a myslím si, že by bolo dobré, pán poslanec, keby ste o týchto myšlienkach presvedčili aj vášho predsedu poslaneckého klubu pána Romana Kováča, pretože ten nedovolil zástupcom tej aliancie, ktorí chceli povedať svoje názory, ani vystúpiť u nás vo výbore. Takže stotožňujem sa s tými vašimi myšlienkami a naozaj nemôžeme prijímať zákony, ktoré jednej strane síce pomôžu, ale druhú ohrozia a de facto výsledok bude nulový.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, pán minister Čarnogurský.
Prosím, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
na úvod by som chcel vyjadriť radosť a uspokojenie nad tým, že v diskusii, ktorá prebehla, sa novela ako taká v zásade prijíma a boli pripomienky k jednotlivým ustanoveniam, ale koniec koncov aj koncepcia novely a vlastne koncepcia zákona ako takého sa prijíma.
Dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadril k niektorým pripomienkam všeobecnejšej povahy, ktoré v diskusii zazneli, a potom k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré v diskusii odzneli.
Najskôr by som chcel povedať, že o tomto zákone sme navrhli skrátené legislatívne konanie najmä z toho dôvodu, že touto novelou prichádza k niektorým dosť dôležitým zmenám v doterajšom exekučnom konaní, a to najmä by som spomenul dve zmeny, a síce prakticky vylúčenie notárskych zápisníc ako exekučného titulu a potom zmena alebo modifikácia exekúcie voči zdravotníckym zariadeniam, o ktorých budem hovoriť podrobnejšie potom v súvislosti s § 235, ale najmä z dôvodov týchto dvoch zmien sme navrhovali skrátené legislatívne konanie, pretože sme mali obavu, že ak by tento zákon išiel normálnym legislatívnym postupom, tak za ten približne mesiac, ktorý uplynie od prvého čítania po druhé čítanie, že by proste príliš mnohí veritelia využili práve notárske zápisnice na urýchlené začatie exekučného konania aj povedzme voči zdravotníckym zariadeniam a že by tento postup mohol dosť otriasť najmä zdravotníckymi zariadeniami.
Mimochodom včera či predvčerom v ústavnoprávnom výbore z diskusie vyplynulo, že dokonca aj ten týždeň, ktorý uplynul od prvého čítania po toto druhé čítanie vzhľadom na to, že minulý týždeň bola prestávka v zasadnutí Národnej rady, sa prejavil tak, že je teda nadštandardné zvýšenie počtu podaných exekúcií práve proti zdravotníckym zariadeniam, pretože zrejme preniklo na známosť, aké zmeny tento zákon prináša.
Pán poslanec Orosz, predsa len by som sa chcel vyjadriť k vašej poznámke, že zákon akoby svedčil o nie dobrej legislatívnej činnosti rezortu, keďže bolo treba dopracúvať niektoré ustanovenia a že sa prejavil rozpor alebo rozdielne vyjadrenia vedúcich pracovníkov rezortu. Pán poslanec, neviem o rozdielnych vyjadreniach vedúcich pracovníkov rezortu v rámci prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, a pokiaľ ide o zmeny, ktoré v zákone nastali v priebehu prerokúvania vo výboroch, nuž takmer pri každom zákone k istým skôr menším zmenám v navrhovanom zákone prichádza, pretože každý zákon odráža určitú dohodu alebo ak chcete aj kompromis viacerých dotknutých spoločenských skupín. Tak je to, samozrejme, aj s týmto návrhom novely Exekučného poriadku, a keď sú tieto názory súperiacich spoločenských skupín, ako sa prejavujú aj na rokovaní výborov, tak dochádza, samozrejme, k istým malým zmenám a z týchto dôvodov došlo aj k zmenám alebo dochádza k podaniu pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som sa vyjadril, že by som ich akceptoval, ale podrobnejšie potom pri jednotlivých ustanoveniach.
Pán poslanec Baco, vy ste povedali, nevidím ho tu, ale vytkol, že sme mali zapojiť do tvorby zákona aj podnikateľov. Chcem povedať, že sme zapojili, do medzirezortného pripomienkového konania patrí alebo sme zahrnuli aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení, ktorým sme poslali návrh zákona na pripomienkovanie. Oni nám tu na štyroch stranách poslali pripomienky, ktoré sme, niektoré z nich sme aj akceptovali, takže podnikatelia boli zahrnutí do prípravy zákona.
A teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Opäť ešte na úvod k jednotlivým návrhom poviem toľko, že vlastne takú širšiu problematiku vyjadrujú dve ustanovenia v návrhu zákona, a to § 157, ktorý hovorí o poradí veriteľov pri uspokojovaní v rámci exekučného konania, a potom ten už zmienený § 235, to znamená o vylúčení alebo čiastočnom vylúčení zdravotníckych zariadení z exekučného konania. Ale chcel by som ísť najskôr predsa len postupne.
Pán poslanec Delinga v bode 27 navrhol pozmeňujúci návrh, aby sa upovedomenie doručovalo aj Poľnohospodárskej a potravinárskej komore. S týmto návrhom nesúhlasím, nepodporujem ho z viacerých dôvodov. Najskôr nie všetci poľnohospodári musia byť členmi komory, ďalej upovedomenie sa doručuje len účastníkom konania s výnimkou Národného úradu práce, čo ale súvisí s pripravovanou právnou úpravou o garančnom fonde. A pán poslanec Delinga neuviedol, z akých dôvodov by sa upovedomenie malo komore doručiť, aký účel komora sleduje, pretože komora nie je dotknutým účastníkom právneho vzťahu.
Ďalej pán poslanec Delinga navrhol zmenu, pozmeňujúci návrh k bodu 51 slová "nad nevyhnutnú mieru" navrhol nahradiť "v rámci zmluvných povinností v roku". Taktiež nesúhlasím. Navrhovanou dikciou by bola de facto znemožnená exekúcia na podnikateľa, pretože akýkoľvek výkon rozhodnutia či exekúcia môže ohroziť iné zmluvné povinnosti povinného, čo je však logické na výkon rozhodnutia ktoréhokoľvek štátu.
Poznamenávam, že vylúčenie, v tomto prípade vylúčenie z exekúcie by malo práve opačný účinok, že s takýmto podnikateľom by vlastne iní účastníci zmluvných vzťahov v komerčných vzťahoch odmietali vstúpiť, čiže odmietali by s ním uzatvárať zmluvy práve preto, že by si nemohli byť istí splnenia svojho oprávnenia. Ide to aj nad rámec novely.
V bode 52 pán poslanec Delinga navrhol vypustiť slovné spojenie "na jatočné účely". S týmto návrhom súhlasím. So zvyškom jeho návrhu, čiže doplniť tam traktory a tie ďalšie náradie, však nesúhlasíme, pretože ochrana poľnohospodárov opäť by sa prejavila predovšetkým kontraproduktívne, žeby vlastne dodávateľské organizácie odmietali vstupovať do zmluvných vzťahov a okrem toho ochrana poľnohospodárov je riešená v § 115 ods. 3 platného znenia Exekučného poriadku.
K bodu 96, týka sa § 218b, pán poslanec Delinga navrhuje lehotu dvoch mesiacov nahradiť lehotou jedného mesiaca. Nesúhlasíme z dôvodu, že každú sťažnosť je potrebné dôsledne prešetriť, zistiť skutkový stav veci, postup exekútora a v prípade, ak sa preukáže, že exekútor porušil zákon, podať návrh na disciplinárne konanie. Dôsledné prešetrenie sťažnosti občanov v lehote jedného mesiaca spravidla by nebolo možné.
Ešte pán poslanec Delinga - vykonávacia vyhláška o odmene exekútora, áno, počíta sa s jej novelizáciou po prijatí zákona a počíta sa so znížením odmien exekútora. To sú pozmeňujúce návrhy pána poslanca Delingu.
Pán poslanec Orosz, s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa záložných práv súhlasíme. Pán poslanec skôr na vysvetlenie alebo lepšiu informáciu, toto ustanovenie o poradí veriteľov pri uspokojovaní v rámci exekučného konania, toto poradie bolo predmetom dosť polemík v rámci prípravy tohto zákona a, samozrejme, že jednotlivé skupiny či jednotlivé skupiny veriteľov alebo povedzme ministerstvo financií, pokiaľ ide o dane, clá, banky, pokiaľ ide o zaistené práva, tak, samozrejme, sa snažili dostať svoje pohľadávky čím vyššie v tomto poradí, aby boli uspokojované skôr. Čiže potom v rámci akéhosi kompromisu alebo jednoducho hľadania najracionálnejšieho poradia sme zvolili to poradie, ktoré je uvedené v pôvodnom návrhu.
Na rozporovom konaní k novele na ministerstve spravodlivosti bola prijatá dohoda medzi zástupcami Národnej banky Slovenska a ministerstva financií, že pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych obligácií budú uspokojované v poradí ako druhé, to je pod písm. b) a terajšie písm. b) § 157, čiže dane, poplatky a clá budú uspokojované v treťom rade, to je pod písm. c). Ministerstvo spravodlivosti to akceptovalo. Toto poradie bolo prijaté aj na rokovaní vlády.
Počas rokovania výborov bol predložený pozmeňujúci návrh pána poslanca Orosza, aby záložné práva a iné vecné bremená, ktoré sa podľa navrhovaného znenia mali uspokojovať pod písm. c), to je v treťom rade, a to spolu s pohľadávkami oprávneného s daňami, clami a tak ďalej, boli uspokojované samostatne.
Dôvodom návrhu, o ktorý mimochodom žiadali aj banky predtým, bola potreba zabezpečenia dôslednej ochrany záložných veriteľov, tak ako to inštitút záložného práva vyžaduje. Ministerstvo spravodlivosti je naklonené takémuto poradiu, pretože záložné právo má požívať podľa nášho názoru silnú ochranu, tak ako je to charakteristické pre všetky štáty Európskej únie. Skôr poznamenávam, že keď sme predtým v rámci medzirezortného pripomienkovaného konania súhlasili s tým, že tieto záložné práva budú v jednom poradí s daňami, poplatkami a clami, tak sme sa snažili vyjsť v ústrety aj požiadavke ministerstva financií, pán poslanec Orosz. Teraz váš návrh vychádza, opäť dáva záložné práva vyššie ako dane, clá a poplatky. Minimálne nemáme oproti tomu závažné námietky a ponechal by som tento návrh pána poslanca Orosza na rozhodnutie poslancom. Tento návrh sa týka § 157, o ktorom som povedal, že sa okolo neho viedli zvýšené diskusie.
Ďalšie ustanovenie, okolo ktorého sa viedli zvýšené diskusie a prejavilo sa to aj tu v diskusii na tomto pléne, je ustanovenie § 235, to znamená o čiastočnom vyňatí zdravotníckych zariadení z exekúcií. Tu najskôr v diskusiách prichádza alebo sa riešila taká principiálna otázka ústavnej rovnosti osôb, teda fyzických a právnických pred zákonom, čo by sa dalo povedať, že je navrhovaným znením čiastočne porušená. No musím povedať, že ústavná zásada rovnosti už principiálne východiskovo nie je absolútna, pretože tie princípy rovnosť, voľnosť a bratstvo, každý je samostatný a nikdy nie sú navzájom v pomere nejakej jednoduchej aritmetickej rovnice a vždy je potrebné hľadať medzi nimi určitú rovnováhu, ktorú nie je možné nájsť absolútne a treba vyvažovať obe.
V tomto konkrétnom prípade ide o to, aby sme našli primeranú rovnosť alebo primerané uspokojenie ústavných práv na jednej strane požadujúcich rovnosť občanov, ale na druhej strane článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, samozrejme, na základe zdravotného poistenia. Ak sme brali do úvahy skutočnú finančnú situáciu zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, tak najmä na naliehanie ministerstva zdravotníctva sme museli hľadať nejaké osobitné riešenie pre zdravotnícke zariadenia, ktoré by riešili tento problém, to znamená, ktoré by zdravotníckym zariadeniam predsa len poskytli zvýšenú ochranu v rámci exekučného konania vzhľadom na to, že zdravotnícke zariadenia poskytujú službu občanom, nazvime to službu občanom, ktorá má osobitný spoločenský význam a nemôžeme ju dať na jednu úroveň s predajom tovaru, s poskytovaním iných služieb alebo obvyklej komerčnej činnosti.
Nakoniec kompromis, ktorý sa zrodil, spočíva v tom, že zdravotnícke zariadenia a zdravotnícke poisťovne nie sú vyňaté úplne z exekučného konania, ale s modifikáciou na dobu dvoch rokov sú vyňaté, teda zo súkromného exekučného konania. Čiže súkromní exekútori nemôžu viesť exekúciu na tieto zariadenia, ale exekúcia podľa Občianskeho súdneho poriadku, čiže prostredníctvom súdov sa proti týmto zariadeniam môže viesť bez akýchkoľvek obmedzení. Toto bez akýchkoľvek obmedzení síce v právnom zmysle znamená, že naozaj bez akýchkoľvek obmedzení. Môžem však povedať, že v skutočnosti od zavedenia tohto zákona o exekútoroch v roku 1995 sa súkromní exekútori ukázali ako nepomerne efektívnejší a vyhľadávanejší, samozrejme, stranami v exekučnom konaní, takže v súčasnosti je pomer medzi exekúciami vykonávanými súkromnými exekútormi a súdmi približne 10 ku 1 v prospech exekútorov, samozrejme.
Čiže týmto dočasným alebo prechodným vylúčením súkromných exekútorov by sme dosiahli v skutočnosti de facto veľké spomalenie exekúcií vedených proti zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam a, samozrejme, tým aj zvýšenú možnosť kontroly a istých zásahov štátu na základe zákona, do tohto exekučného konania.
Čiže zdravotnícke zariadenia na jednej strane budú de facto chránené oproti exekúciám do určitej miery, ale na druhej strane zase zmluvní partneri zdravotníckych zariadení nebudú úplne pozbavení možnosti aj exekúciami si vymáhať svoje právo. Čiže toto je základná filozofia tohto ustanovenia a hľadalo sa najlepšie znenie. Počas rokovania ústavnoprávneho výboru sa zrodili asi dve znenia, teda aby som bol konkrétny, čiže spolu s naším pôvodným návrhom to boli už tri. A nakoniec predsa ešte ako vybrusovaním tohto ustanovenia vznikol návrh, ktorý predložil pán poslanec Kresák aj s ďalšími poslancami, a tento návrh sa nám pozdáva, že vyjadruje na jednej strane filozofiu, ktorú som spomenul, a na druhej strane aj z hľadiska dikcie je najlepší, a preto podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Kresáka, ktorý sa týka § 235.
Nazdávam sa, pani poslankyňa Aibeková, že tým som odpovedal aj na váš diskusný príspevok. No áno, ja som právnik, takže tým to je, ale pretože váš diskusný príspevok sa týkal práve § 235. Čiže pozmeňujúci návrh výboru pre financie, ceny a mzdy neschvaľujeme, nepodporujeme.
To znamená, že tým som vyčerpal diskusiu na tomto pléne a navrhujem, aby ste prijali v druhom čítaní návrh zákona s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som podporil.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Poslanec A. Ivanko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
v rozprave vystúpili ôsmi poslanci, ktorí vo svojich vystúpeniach poukázali na mimoriadny spoločenský dosah prerokúvanej novely vládneho návrhu zákona. Ani jeden poslanec v rozprave nespochybnil spoločenskú potrebu prijatia novely zákona o súdnych exekútoroch, skôr poukazovali na tú skutočnosť, že sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, preto nebolo dostatok času na to, aby bola náležite prerokovaná.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Panie poslankyne, páni poslanci, uzatváram rozpravu o tomto bode, vyhlasujem ju za skončenú.
Pán poslanec Zajac, hlásite sa s procedurálnym návrhom?
Poslanec P. Zajac:
Ja som na základe konzultácie s ústavnými právnikmi usúdil, že môj pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol naozaj vo veľkom chvate a ktorý bol myslený dobre, bohužiaľ, by znova len vrátil tú situáciu k nejakému takému podozreniu z protiústavnosti, a teda napriek tomu, že ma to veľmi mrzí, ale musím ho stiahnuť, pretože takto by to celkom nešlo. Ináč to, čo som povedal v rozprave, myslím si, že platí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaregistroval požiadavku pána poslanca Zajaca pred hlasovaním alebo pri hlasovaní o tomto pozmeňujúcom návrhu nedal o ňom na základe stiahnutia tohto návrhu hlasovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, nebudeme hlasovať, ale prosím, aby ste sa prezentovali a zistíme počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto chvíli snemovňa nie je schopná hlasovať, preto by som odporúčal, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu. Keďže pán minister Čarnogurský má uvádzať ďalší bod, a to je novela zákona o Trestnom poriadku, odporúčal by som, keby pán minister uviedol tento návrh zákona, vystúpil spoločný spravodajca a otvorili sme rozpravu.
Ešte predtým, ako vystúpi pán minister, pán poslanec Orosz sa hlási s procedurálnym návrhom.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám v mene štyroch poslaneckých klubov dva procedurálne návrhy.
Prvý je podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku. Navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že 20. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí zajtra o 16.00 hodine s tým, že body, ktoré sa neprerokujú z programu schôdze, budú zaradené do programu októbrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá by sa mala začať 19. októbra.
Druhý môj procedurálny návrh smeruje k tomu, aby sa dnes rokovalo aj po 19.00 hodine.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálne návrhy pána poslanca Orosza.
Dávam hlasovať o prvom procedurálnom návrhu, ktorým pán poslanec Orosz odporúča, aby sme určili deň a hodinu skončenia 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúča na piatok 1. októbra o 16.00 hodine s tým, že všetky neprerokované body 20. schôdze budú zaradené na najbližšiu októbrovú schôdzu, ktorá sa začína 19. októbra. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanec Orosza.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Teraz prerokujeme
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 247 a spoločnú správu výborov ako tlač 247a.
Prosím pána ministra, aby z poverenia vlády vládny návrh zákona uviedol.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predložená novela Trestného poriadku súvisí s už schválenou novelou Trestného zákona, ktorá bola schválená 6. júla tohto roku. Návrhy oboch noviel trestných kódexov boli spracované na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.
Základným zmyslom zmien a doplnkov obsiahnutých v predloženom vládnom návrhu novely Trestného poriadku je vykonať nevyhnutné zmeny v trestnom práve procesnom, ktoré vyplývajú z aktuálnych potrieb a poznatkov praxe orgánov činných v trestnom konaní. So zreteľom na prebiehajúcu rekodifikáciu základných trestnoprávnych kódexov sa však táto novela obmedzuje na niekoľko najzávažnejších problémových okruhov.
Navrhované znenie novely Trestného poriadku má predovšetkým prispieť k zjednodušeniu a zrýchleniu prípravného konania bez ujmy na právach obvineného a ostatných účastníkov trestného konania. Medzi relevantnejšie zmeny predloženej novely Trestného poriadku patrí modifikácia doterajšieho znenia inštitútu agenta § 88b. Ide predovšetkým o novú a podrobnejšiu úpravu postavenia a úloh a činnosti agenta. Vymedzujú sa práva, povinnosti a podmienky použitia agenta, ako aj mechanizmy utajenia jeho totožnosti. Upravuje sa aj spôsob legalizácie agentom získaných dôkazov.
Tieto ustanovenia majú za cieľ prispieť k účinnejšiemu odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčeniu páchateľov trestných činov uvedených v § 2 zákona číslo 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a trestných činov korupcie podľa ustanovení Trestného zákona.
V § 88b ods. 2 je konkrétne vymedzená neprípustná činnosť agenta, ktorej sa pri plnení svojich úloh nesmie dopustiť. Týmto spôsobom sa vytvára jednoznačný zákonný rámec, v ktorom musí agent vykonávať svoju činnosť tak, aby nedošlo k zneužitiu tohto z hľadiska zákonnosti a ochrany občianskych práv i slobôd citlivého inštitútu.
Navrhovanou úpravou § 115 ods. 1 sa umožní, aby okrem prokurátora a vyšetrovateľa mohol nariadiť prehliadku a pitvu mŕtvoly aj policajný orgán, čo doterajšie znenie neumožňuje a z čoho vznikajú v praxi problémy v prípadoch existencie podozrenia, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom patriacim do pôsobnosti policajného orgánu. Ide o trestné činy, pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje tri roky.
V ustanoveniach § 160, 163, 164 a 166 navrhované zmeny možno považovať spolu s ustanovením § 88b o agentovi za podstatnú časť navrhnutých zmien a doplnkov Trestného poriadku. Doterajšia prax presvedčivo ukázala, že nebolo vhodné zrušiť inštitút začatia trestného stíhania vo veci. To znamená, keď ešte konkrétny páchateľ nie je známy alebo konkrétny podozrivý. Zrušením tohto inštitútu sa znemožnilo vykonávanie niektorých procesných úkonov, napríklad pribranie znalca, výsluch svedkov, čo malo za následok, že nebolo možné rozhodnúť vo veci vzniesť obvinenie a vec musela byť uložená. Pred vznesením obvinenia bolo možné vykonávať len neodkladné a neopakovateľné úkony, za ktoré sa pribratie znalca a výsluchy svedkov, respektíve znalcov nepovažujú. Z hľadiska procesnej čistoty, racionality vyšetrovania a kvality zhromaždených dôkazov je opodstatnené vrátiť sa k začatiu trestného stíhania vo veci podľa § 160 a k vzneseniu obvinenia podľa § 163 Trestného poriadku. Uvedená právna úprava môže pozitívne vplývať na kvalitu procesných úkonov a výslednosť prípravného konania.
V návrhu novely Trestného poriadku v § 314g sa upravujú účinky podania odporu proti trestnému rozkazu vydaného samosudcom, a to odlišným spôsobom od doterajšieho právneho stavu. Ide o racionalizáciu súdneho konania v prípadoch, keď v dôsledku podaného odporu by sa muselo konať často rozsiahle a ekonomicky nákladné hlavné pojednávanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 24. júna 1998 číslo 222/1998 Z. z. rozhodol, že ustanovenia § 366 ods. 2 a § 367 Trestného poriadku nie sú v súlade s článkom 102 písm. i) v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava § 366 a 367 zosúlaďuje udeľovanie milosti prezidentom republiky a s tým súvisiace konanie so spomínaným nálezom Ústavného súdu.
Predmetnou novelou sa navrhuje vykonať aj potrebné zmeny v XXIV. hlave Trestného poriadku Právny styk s cudzinou. Navrhovaná úprava vyplýva z medzinárodných dohôd, ku ktorým Slovenská republika už pristúpila alebo v najbližšom období pristúpi.
Na základe uvedeného vás žiadam, vážené poslankyne a vážení poslanci, o vyjadrenie podpory a schválenie predloženého vládneho návrhu novely Trestného poriadku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov, ktorého určil gestorský výbor, pánu poslancovi Ficovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch a o stanovisku gestorského výboru.
Pán poslanec Fico, nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci,
Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Ústavnoprávny výbor odporučil schváliť tento návrh zákona. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť sa nezišiel, nebol uznášaniaschopný.
Z rokovania ústavnoprávneho výboru vzniklo šesť pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 6. Odporúčam, aby sme o všetkých týchto šiestich bodoch hlasovali spoločne a gestorský výbor odporúča schváliť všetkých šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, schváliť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi, spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatuje, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi za uvedenie spravodajskej správy.
Keďže pán minister Čarnogurský má ešte jeden bod, ktorým je
návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky na štvorročné volebné obdobie,
odporúčam, aby sme do 19.00 hodiny využili čas na uvedenie tohto návrhu, ktorý ste dostali ako tlač číslo 358, v ktorom máte predložený aj návrh na uznesenie.
Z poverenia vlády odôvodní návrh pán minister spravodlivosti.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu Mgr. Andrey Melicherovej a Mgr. Martiny Valentovej do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie. Návrh na ich zvolenie predkladám z dôvodu nepriaznivej personálnej situácie na Okresnom súde Trnava, ktorá sa ešte zhoršila zánikom funkcie troch sudkýň v septembri, teda vlastne dnešným dňom. Okresný súd Trnava eviduje najvyšší počet došlých vecí hlavných druhov agend spomedzi ostatných okresných súdov v rámci obvodu Krajského súdu Trnava. Predložený materiál je jedným z prostriedkov na zlepšenie tohto nepriaznivého stavu, ktorý sa prejavuje nedostatočným počtom sudcov a ich neúmernou zaťaženosťou. Som toho názoru, že pre efektívnu a plynulú činnosť súdu je potrebné menované zvoliť do funkcie sudkyne. Ich odbornosť, profesionalita, morálne vlastnosti, ktoré sú predpokladmi výkonu sudcovskej funkcie, sú na požadovanej úrovni.
Schválenie tohto návrhu nezaťaží štátny rozpočet z dôvodu, že kandidátky na voľbu do funkcie sudkyne na štvorročné volebné obdobie sú náhradou za sudkyne, ktoré z justície odchádzajú.
Vláda prerokovala tento materiál na zasadnutí 14. septembra a schválila tieto kandidátky uznesením číslo 796.
Vážená Národná rada, chcel by som ešte dodať, že tieto dve sudkyne predkladám samostatne tu vám na zvolenie, hoci približne o mesiac alebo šesť týždňov predložím viacero sudcov a sudkýň, ktoré urobia justičné skúšky v riadnom termíne, ktorý bude v polovici októbra tohto roku. K tomuto kroku som bol nútený mimoriadnou situáciou, ktorá vznikla na Okresnom súde v Trnave, a to v dôsledku vzdania sa funkcie sudkyne troch sudkýň tohto okresného súdu. Tieto tri sudkyne, ktoré dnešným dňom končia funkcie sudkyne, sú dobré sudkyne, ale vzdávajú sa funkcie preto, že z hľadiska svojho profesionálneho a osobného vedomia a svedomia nie sú schopné a ochotné znášať záťaž, ktorá na nich spočíva vo veľkom množstve spisov, ktoré majú na vybavenie. A je to síce veľké množstvo, ale na mnohých ďalších súdoch tiež takéto množstvo spisov prichádza na jedného sudcu alebo sudkyňu. Tieto sudkyne, ako mi v osobnom rozhovore povedali, sa vzdávajú preto, že takéto zaťaženie im neumožňuje dostatočne seriózne rozhodovať, a teda naštudovať si spisy a rozhodovať v týchto veciach, a preto jednoducho to nemôžu zlúčiť so svojím svedomím, aby rozhodovali vo veci bez toho, aby dostatočne dôkladne si mali možnosť naštudovať, pripraviť sa na pojednávanie, uskutočniť pojednávanie a podobne. Napriek môjmu prehováraniu trvajú na svojom rozhodnutí a z justície odchádzajú.
Toto vám uvádzam ako ilustráciu toho, akému zaťaženiu sú vystavení sudcovia a sudkyne súdov na Slovensku a aby ste to zvažovali, keď sa pri iných príležitostiach stretneme s riešením justičnej problematiky. To som povedal iba na okraj tohto návrhu, pretože zvolenie týchto dvoch kandidátok na funkcie sudkyne je plne odôvodnené, a navrhujem vám, aby ste ich zvolili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Ivana Šimka, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania v gestorskom výbore.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
návrh vlády na voľbu dvoch sudkýň bol pridelený ústavnoprávnemu výboru. Ten návrh prerokoval 29. septembra a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby s týmto návrhom vyjadrila svoj súhlas a aby návrh schválila.
Dámy a páni, chcem podporiť tento návrh, chcem ho podporiť aj z hľadiska toho, čo povedal pán minister, a chcel by som aj v tejto súvislosti pripomenúť, že čoskoro, keď budeme rozhodovať o rozpočte na budúci rok, by sme mali tie slová, o ktorých hovoril pán minister, taktiež zobrať do úvahy predovšetkým v súvislosti s naším sľubom, ktorý sme dávali, keď sme zmrazovali valorizáciu platov sudcov a ďalších štátnych funkcionárov, že sme vtedy sľubovali, že to bude len na tento rok a myslím si, že práve pri tejto príležitosti by sme si mali na tento sľub spomenúť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Ivanovi Šimkovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási, pretože som písomne nedostal žiadne prihlášky. Nie je to tak, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Panie poslankyne, páni poslanci, je 7 minút do 19.00 hodiny. Keďže pán poslanec Orosz podal procedurálny návrh, aby sme rokovali aj po 19.00 hodine, skúsime sa prezentovať a hlasovať. Pokiaľ neschválime tento návrh, preruším rokovanie 20. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.
Prosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie.
Budeme hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhuje ukončiť rokovanie 20. schôdze zajtra o 16.00 hodine s odporúčaním neprerokované body zaradené na 20. schôdzu zaradiť na najbližšiu schôdzu, ktorá sa začína 19. októbra.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Orosza skončiť rokovanie 20. schôdze Národnej rady zajtra o 16.00 hodine s odporúčaním neprerokované body zaradiť na októbrovú schôdzu, ktorá sa začína 19. októbra. V poradí boli takto podané pozmeňujúce návrhy. Je bezpredmetné dávať hlasovať o druhom procedurálnom návrhu.
Prezentovalo sa 61 poslancov.
Prerušujem rokovanie 20. schôdze do zajtra do 9.00 hodiny.
Budeme pokračovať hlasovaním o jednotlivých návrhoch, ktoré sme prerokovali na dnešnej schôdzi.
(Hlasy v sále.)
Pán poslanec Maxon, budeme rokovať o týchto bodoch v piatok 1. októbra o 9.00 hodine. Ale keďže nemáme odhlasované ešte niektoré prerokované body, z hľadiska čistoty procedurálneho prerokovania odporúčam, aby sme zmiernili svoj fundamentalizmus k rokovaciemu poriadku a umožnili hlasovať o bodoch, ktoré boli prerokované.